Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 9, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/180/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210072
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124210072.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7Csp/180/2024

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu Všeobecná úverová
banka, a.s., skrátený názov VÚB, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava – Ružinov, IČO 31
320 155, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemníckeho 30, 036 01
Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., v spore
o zaplatenie 593,69 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

7Csp/180/2024

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 566 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
z dlžnej sumy odo dňa 21.08.2023 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo výške 30 eur
splatných vždy do 25. dňa toho- ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do
úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamieta.

III. Žalobca má vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,68%, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

7Csp/180/2024

1. Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 27. novembra 2024 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
mu sumu vo výške 593,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od
29.03.2022 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili
dňa 23.11.2021 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 566
eur, ktorú sa zaviazala splácať v mesačných splátkach v počte 20, vo výške 32,50 eur až do celkovej
výšky 650 eur. Žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy. Z tohto dôvodu
žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy.

2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žalobcu zo dňa 21.01.2025 uviedla, že zobrala si
v roku 2021 pôžičku na nákup tovaru, avšak finančná situácia jej nedovoľovala túto pôžičku splácať. V
súčasnosti je nezamestnaná, ako aj jej manžel a poberajú štátne sociálne dávky. Manžel má zdravotnéproblémy a výdavky na lieky predstavujú sumu 60 eur. Ich spoločný príjem je vo výške 309 eur mesačne,
preto požiadala o mesačné splátky vo výške 30 eur, ktoré bude žalobcovi splácať do 25.-teho dňa toho-
ktorého mesiaca vopred.

3. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 10.02.2025 súhlasil s výškou pravidelných mesačných
splátkach v prospech žalovanej vo výške 30 eur mesačne.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu,

vypočutím žalovanej a zistil tento skutkový stav:

5. Z Notárskej zápisnice číslo D. XXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX zo dňa 11.12.2017 mal súd za
preukázané zlúčenie obchodných spoločností Consumer Finance holding, a.s. so spoločnosťami
Všeobecná úverová banka, a.s. a spoločnosťou VÚB leasing, a.s., ktoré sa stali jej univerzálnymi
právnymi nástupcami.

6. Predžalobnou upomienkou zo dňa 23.02.2022 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy a
nedoplatku vo výške 97,50 eur.

7. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.03.2022 žalobca úver zosplatnil ku dňu

21.03.2022 a vyzval žalovanú k zaplateniu dlžnej sumy vo výške 593,69 eur.

8. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, že žalovaná nepoukázala žalobcovi žiadnu
splátku.

9. Dňa 23.11.2021 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou podpísaná zmluva
o viazanom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 566 eur,
ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 32,50 eur. Fixná ročná úroková sadzba
predstavovala 18,20% a RPMN bolo vo výške 18,20%.

10. Z článku 9., bod 9.2 zmluvy vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru: Banka je oprávnená v prípade
riadneho a včasného nesplácania splátok úveru žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky pred
dátumom konečnej splatnosti úveru, ktoré sa stane okamžite splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou
jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za
podmienok upravených v paragrafe 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

11. Súd osobitnou výzvou vyzýval žalobcu ako veriteľa, aby súdu preukázal postup v súlade s § 7 Zákona
o spotrebiteľských úveroch a to postup veriteľa konať s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru
dlžníkovi. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 18. decembra 2024 súdu predložil report quattro
splátkový predaj, v ktorom uviedol akceptovaný príjem žalovanej vo výške 827,88 eur pri životnom

minime 218,06 eur. Zároveň predložil výpis zo SRBI registra, z ktorého vyplýva zostatková hodnota
úverov žalovanej 9.605 eur pri výške mesačnej splátky 373 Eur.

12. Súd na pojednávaní dňa 09.04.2025 vypočul žalovanú, ktorá uviedla, že v čase, keď brala úver
v novembri 2021, už bola prepustená zo zamestnania od zamestnávateľa Frost, preto prestala daný

úver splácať. Predkladala občiansky preukaz. Zároveň v tom čase mala množstvo ďalších úverov, ktoré
z dôvodu, že prišla o zamestnanie nevedela ďalej splácať. Maloleté deti nemala, rovnako manžel bol
nezamestnaný, je chorý, nepracuje, je s ňou posudzovaný v hmotnej núdzi. Za elektrinu platí 148 eur,
manželovi tabletky 60, Intrumu titulom predchádzajúcich dlhov platí 50 eur, má exekúciu 200 eur, ktorú
potrebuje splácať, avšak s touto sumou jej pomáha syn, ktorý pracuje v zahraničí. Spoločný príjem s

manželom predstavuje 403 eur. Úver spoločnosti VÚB prestala splácať tak, ako povedala z dôvodu, že
v čase keď uzatvárala túto zmluvu, prišla o prácu v spoločnosti Frost a nevedela úver ďalej splácať.
Žiadala o mesačné splátky vo výške 30 eur, ktoré bude poukazovať žalobcovi vždy do 25. dňa toho-
ktorého mesiaca vopred. Na výdavky sa jej veriteľ nepýtal.

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinnému ku dňu 23.11.2021 ( ďalej len Zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľskýmúverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len

bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet
stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa

tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver
podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa§7ods.1Zákonač.129/2010Z.z.,veriteľjepreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúverealebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 7 ods. 20 Zákona č. 129/2010 Z.z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a)
čistý príjem spotrebiteľa,

b)
náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c)
výška splátky spotrebiteľského úveru a

d)
peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

Podľa § 7 ods. 21 Zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky
podľa odseku 20 písm. a).

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví
zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová„spotrebiteľskýúver“vpríslušnomgramatickom
tvare.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a)
druh spotrebiteľského úveru,
b)

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvomfinančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)

meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné
číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d)
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e)

celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f)
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g)

úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
h)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

i)
výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

j)
právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k)

súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l)
prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných

prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m)
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n)
upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p)

výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q)
informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r)
právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s)
spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,t)
informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u)

právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,
a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
v)
názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a)
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b)

zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c)
zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo

d)
v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e)
veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na

platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)

f)
veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g)
ročnápercentuálnamieranákladovspotrebiteľskéhoúveruprekračujenajvyššiuprípustnúvýškuodplaty

stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

14. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že zmluva, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným je
spotrebiteľskou zmluvou. Súd ex offo podrobil túto zmluvu súdnej kontrole, pričom je toho názoru,
že veriteľ, žalobca v tomto spore nepostupoval s odbornou starostlivosťou a nepreskúmal bonitu
žalovaného ako dlžníka pri poskytnutí úveru. Súd je toho názoru, že žalobca hrubým spôsobom porušil

povinnosti uvedené v § 7 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo spôsobuje
dôsledok uvedený v § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., že spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. K uvedenej argumentácii súd uvádza nasledujúce:

15. Súd je toho názoru, že pokiaľ účelom skúmania bonity je zistenie všetkých údajov potrebných na

posúdenie schopnosti klienta splácať úver, potom bez skúmania reálneho príjmu, rodinného stavu,
celkového objemu výdavkov klienta nemôže veriteľ urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný
splácať požadovaný úver. Skúmanie výdavkov klienta len nahliadnutím do databáz nie je podľa
názoru súdu dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať iba z týchto verejných databáz.Keďže žalobca v súvislosti s overením bonity žalovanej pri poskytnutí predmetného úveru nemal k
dispozícii všetky relevantné údaje o jej rodinnom stave, počte vyživovacích povinností, výške ním reálne
dosahovaného príjmu vrátane údaja o výške celkového objemu jej výdavkov, došlo tak k naplneniu

hypotézy § 11 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z.z., na základe ktorej je potrebné posúdiť konanie
žalobcu ako hrubé porušenie jeho povinností overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, v dôsledku čoho sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súčasne žalobca
nemoholpožadovaťjednorazovésplateniespotrebiteľskéhoúveru.Jenepochybné,žežalobcadôsledne
neskúmal bonitu žalovaného, nenahliadol do verejných registrov na získanie presných, pravdivých,

úplných informácií potrebných na posúdenie jeho schopnosti splácať úver o reálne dosahovanom príjme
a celkovom objeme jeho výdavkov postupom podľa § 7 ods. 2 Zákona číslo 129/2010 Z.z., ktoré
nemožno kvalifikovať inak, ako hrubé porušenie odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti
žalovaného splácať predmetný úver. Žalobca sa v rámci kontraktačného procesu pri uzatváraní zmluvy
totiž uspokojil iba s tvrdením žalovanej o výške ňou dosahovaného mesačného príjmu, ktorý žalovaná
uvádzalavbodeI.zmluvyvovýške950Eur. VreporteQuatrosplátkovýpredajžalobcarátalsmesačným

príjmom žalovanej vo výške 827,88 Eur, z vymeriavacieho základe z potvrdenia Sociálnej poisťovne
vyplývavymeriavacízákladžalovanej993Eur.Zároveň zúverovéhoregistravyplývajúúveryžalovanejv
zostatkovej hodnote 9.605 Eur, pri výške mesačnej splátky 373 Eur. Súd na pojednávaní dňa 09.04.2025
vypočul žalovanú, ktorá súdu uviedla, že v čase podpisu tejto zmluvy o úvere prišla o zamestnanie
v spoločnosti Frost Prešov. Mala aj iné úvery. V rámci uzatvárania tejto zmluvy nepredkladala veriteľovi

žiadne doklady o výške svojho príjmu a zároveň ju veriteľ nedopytoval na jej nevyhnutné mesačné
výdavky. Tomuto tvrdeniu žalovanej zároveň zodpovedá aj samotný údaj v zmluve o viazanom
spotrebiteľskom úvere v časti II. údaje o príjme- kde sú uvedené doklady, ktoré v rámci vzniku tohto
zmluvného vzťahu predkladala žalovaná ako dlžníčka veriteľovi a to občiansky preukaz a cestovný pas.
Veriteľjunijakýmspôsobomnedopytovalnajejnevyhnutnémesačnévýdavky,neurobilpotrebnýauditjej

domáceho rozpočtu aj s poukazom na jej výpoveď na pojednávaní, kde uviedla, že prišla o zamestnanie,
manžel je dlhodobo chorý, poskytuje mu starostlivosť a majú obaja zvýšené výdavky spojené s nákupom
liekov a bývaním. Nehovoriac už o tom, aký zostatok úverov vyplýval u žalovanej z úverového registra.

16. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný

posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do
príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu
úveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18.12.2014, CA Consumer Finance,
C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 06.06.2019, Schyns C-58/18, EU:C:2019:467, bod 40, a z
05.03.2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 20). Taká povinnosť tým, že má chrániť

spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich zásadný
význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 06.06.2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod 41, a z
5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).

17. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať

úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/2178/2018-77
z 25.07.201 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého
před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek,
neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a
osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední

řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti
o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto
zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při
posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,
že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s

odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně
nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech.
Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým
výkladem § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny
informace získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl,

ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. E., F. G. H., J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele
využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním aexistenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných
výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo
od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně

dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož
závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího
soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,
výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele
ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“

18. Tento záver je podporený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/153/2019: „Je nutné
konštatovať, že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej
spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov
a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov
znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej veci, overenie bonity

dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti.

19. Žalobca teda predloženými dôkazmi nepreukázal, že by konal s vynaložením odbornej starostlivosti
pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver. V tomto smere súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie cit.: „Je však potrebné zdôrazniť, že dodržiavanie tejto zásady by

bolo porušené, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a 8 smernice
2008/48 zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali
preukázať, že veriteľ mu jednak neposkytol informácie podľa článku 5 tejto smernice a jednak neoveril
jeho úverovú bonitu. Naopak účinné vykonanie práv priznaných smernicou 2008/48 zabezpečuje
vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je veriteľ v zásade povinný preukázať pred súdom správny

výkon týchto predzmluvných povinností. Cieľom takéhoto pravidla je zaistiť, ako uvádza bod 21 tohto
rozsudku, ochranu spotrebiteľa, bez neprimeraného poškodenia práva veriteľa na spravodlivý proces.
Ako totiž uvádza v bode 35 svojich návrhov generálny advokát, obozretný veriteľ si musí byť vedomí
nevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinnosti
poskytnúť vysvetlenia.“ (bod 27 a 28 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-449/13).

20. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/6/2022 cit.: „Len
samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať
za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Odvolací súd zastáva názor, že príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ

nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný
splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny
obraz o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.
Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver

nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Vychádzajúc z doterajších
výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalobcu ako
spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch čo v spojení s § 11 ods. 2 druhá
veta zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný si

na základe získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, keď
síce si obstaral údaje o príjme žalobcu a časti výdavkov spočívajúcich v splátkach úverov, lízingov (a
pod.), avšak ohľadom iných výdavkov žalobcu (bývanie a pod.), už žalovaný postupoval nedostatočne,
keď akceptáciou výdavku 20 Eur mesačne uvedeného žalobcom, si žalovaný bez náležitého zistenia
skutočných výdavkov žalobcu, nemohol vytvoriť dostatočný platobný obraz o platobnej schopnosti

žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.“

21. Postup veriteľa konať s odbornou starostlivosťou je upravený v úplnom znení opatrenia Národnej
banky Slovenska číslo 10/2017 zo dňa 14.11.2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v znení opatrenia číslo 6/2008 a opatrenia číslo

9/2019. Podľa názoru súdu veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Žalovaná súdu na
pojednávaní uviedla, že nie je si vedomá toho, aby žalobcovi ako veriteľovi prekladala výplatné pásky,
resp. potvrdenie o výške svojho príjmu. Súd má za to, že tieto tvrdenia žalovanej aj boli preukázané,
pričom zo samotnej zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.11.2021 vyplývajú údajeo príjme a predložené doklady zo strany žalovanej občiansky preukaz a cestovný pas, pričom v
tejto zmluve deklarovala žalovaná svoj priemerný čistý príjem 950 eur. Bolo povinnosťou veriteľa
postupovať podľa § 2 ods. 4 Opatrenia NBS číslo 10/2017, kde celková výška čistých príjmov

sa vypočíta ako aritmetický priemer čistých skutočných príjmov spotrebiteľa spravidla za obdobie
bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať.
Čistý príjem deklarovala žalovaná v uzatvorenej zmluve o viazanom spotrebiteľskom úvere, s iným
príjmom rátal samotný veriteľ a iný príjem, hrubý príjem vyplýva z vymeriavacieho základu z potvrdenia
Sociálnej poisťovne. Samotný veriteľ tak podľa názoru súdu nemal ustálenú výšku čistého mesačného

príjmu vo forme aritmetického priemeru čistých skutočných príjmov žalovanej ako dlžníčky za obdobie
bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať.
Rovnako ju nedopytoval na jej ďalšie nevyhnutné mesačné výdavky, ktoré súdu popísala vo svojej
výpovedi na pojednávaní dňa 09.04.2025.

22. Podľa § 2 ods. 1 ukazovateľ schopnosti splácať úver sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné

záväzky spotrebiteľa a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej o celkovú
výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5.

23. Podľa § 2 ods. 2 opatrenia NBS číslo 10/2017, limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného
podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1 ukazovateľ schopnosti splácať úver u žalovanej

predstavoval 0,66 eur, čo je menej ako 1. Zároveň bol veriteľ povinný postupovať podľa § 6a opatrenia
NBS číslo 10/2017 a vypočítať podiel výšky celkovej zadlženosti žalovanej k jej príjmu. Ten je upravený
v § 6a ods. 1 Opatrenia NBS číslo 10/2017 a vypočíta sa ako podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu
ako podiel celkovej zadlženosti spotrebiteľa k 12-násobku celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa,
pričom ten nesmie prekročiť hodnotu 8. U žalovanej bolo potrebné zvýšiť výdavky podľa odseku 5 §

2 tohto nariadenia, keďže výška celkovej zadlženosti žalovanej vrátane poskytnutého spotrebiteľského
úverukčistémuročnémupríjmuunejpresiahlahodnotu1.Kcelkovejzadlženostisúdprirátal zostatkovú
hodnotu úveru žalovanej vo výške 9.605 eur z registra SRBI, ku ktorej prirátal novo poskytnutý úver
veriteľom vo výške 566 eur. Súd rátal s jej príjmom 827,88 eur. Podiel celkovej zadlženosti u žalovanej
predstavoval 1,02 eur. Súd tak, ak mal akceptovať príjem žalovanej, s ktorým rátal veriteľ 827,88 eur,

tak jej nevyhnutné mesačné výdavky spočívajúce v splátke novo poskytnutého úveru 32,50 eur, splátok
vyplývajúcich z úverového registra 373 eur pri zohľadnení výšky životného minima platného v tom čase
218,06 eur a po prirátaní 40% rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným
minimom, čo u žalovanej predstavovalo sumu 243,93 eur, nevyhnutné mesačné výdavky žalovanej
predstavovali 867,49 eur a jej príjem, s ktorým rátal veriteľ 827,88 eur, čo nie je možné inak definovať

ako konanie, ktoré nie je súladné s postupom veriteľa konať s odbornou starostlivosťou.

24. Súd tak uzatvára, že k posudzovaniu schopností žalovanej splácať spotrebiteľský úver podľa názoru
súdu pristúpil žalobca len formálne a nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovanej
a jeho postup nenaplnil účel, ktorý je predpokladaný v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Postup žalobcu je preto možné hodnotiť ako nekonanie
s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti splácať úver a zároveň hrubé porušenie tejto
povinnosti s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú, a to, že úver je potrebné považovať za bezúročný
a bezpoplatkový. Po prijatí takéhoto právneho záveru súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 566 eur, t.j. celú výšku úveru, keďže žalovaná nezaplatila žalobcovi žiadnu povinnú splátku. Z tejto

dlžnejsumysúdpostupompodľa§517ods.1,2Občianskehozákonníkavspojenís§3Nariadeniavlády
číslo 87/1995 Zbierky zákona, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z dlžnej sumy, t.j. deň nasledujúci po konečnej splatnosti úveru, t.j.
odo dňa 21.08.2023. Súd zohľadnil nepriaznivú majetkovú a finančnú situáciu žalovanej a so súhlasom
žalobcu jej povolil zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 30 eur splatných vždy do 25.teho

dňa v tom-ktorom mesiaci, majúc zároveň za to, že majetková sféra žalobcu ako podnikateľského
subjektu nebude povolením splátok žalovanej dotknutá. S poukazom na prijatý právny záver súdu o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bol žalobný návrh žalobcu v prevyšujúcej časti ako nedôvodný
zamietnutý.

25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. Pri porovnaní žalobného petitu a
výroku súdu, úspech žalobcu predstavuje 95,34%, jeho neúspech 4,66%. Z tohto dôvodu súd rozhodol
o nároku žalobcu na náhradu trov konania ako rozdiel medzi pomerom jeho úspechu a neúspechuv celkovej výške 90,68%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa 262 C.s.p.

Poučenie:

7Csp/180/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.