Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/169/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124295971
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:6124295971.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7Csp/169/2024

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján
Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XX, XXX XX D., v spore o zaplatenie 2.731,97 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

7Csp/169/2024

I. Z a m i e t a návrh na pribratie do konania združenia Všeobecnú ochranu práv spotrebiteľov, so sídlom
Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

7Csp/169/2024

1.ŽalobcanávrhomdoručenýmOkresnémusúduBanskáBystricavrámciupomínaciehokonaniažiadal,
aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu vo výške 2.731,97 eur spolu s úrokmi vo výške 1.227,03
eur, ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Všeobecná
úverová banka a.s. poskytla žalovanej na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa
19.11.2020 úver vo výške 3.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou zmluvne dojednaných

pravidelných mesačných splátok. Žalovaná si svoj záväzok nesplnila, z tohto dôvodu oznámením o
vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie, ktorá bola žalovanej
doručená dňa 17.09.2021, rozhodol právny predchodca žalobcu o zosplatnení úveru a vyzval žalovanú
na zaplatenie dlžnej pohľadávky. Pohľadávka v tomto konaní bola zároveň z VÚB a.s. postúpená na
spoločnosť žalobcu.

2. Platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania

pod spisovou značkou 14Up/984/2024 zo dňa 03.07.2024, súd zaviazal žalovanú, aby do pätnástich dní
odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi istinu 2.731,97 eur, úrok 1.227,03 eur, úrok
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.731,97 eur od 25.09.2021 do zaplatenia, alebo aby v tej
istej lehote podala odpor na súde.3. Z dôvodu nemožnosti doručenia platobného rozkazu žalovanej do vlastných rúk a návrhu žalobcu,
bola vec postúpená Okresnému súdu Prešov na ďalší procesný postup.

4. Vykonaným šetrením súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovanej. Z tohto dôvodu súd zverejnil
oznámenie na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu s tým, že žaloba sa podľa § 106 ods. 1 písm.
a) C.s.p. považuje po pätnástich dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil
tento skutkový stav:

6. Dňa 19.11.2020 bola medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou VÚB banka a.s. a
žalovanou podpísaná Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru VÚB pôžička, na základe ktorej bol

žalovanej poskytnutý druh úveru vo výške 3.000 eur, pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe s čerpaním
19.11.2020. Prvá anuitná splátka bola splatná dňa 04.12.2020, počet splátok 96, doba trvania zmluvy
bola určená na 96 mesiacov a výška úrokovej sadzby bez zľavy bola 11,90%. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky VÚB a.s. na poskytovanie spotrebiteľských úverov
fyzickým osobám občanom.

7.Zoznámeniaopostúpenípohľadávkyzodňa09.07.2023presúdvyplynulo,žespoločnosťVšeobecná
úverová banka a.s. ku dňu 08.06.2023 postúpila svoju pohľadávku na spoločnosť Intrum Slovakia
s.r.o., pričom žalovaná bola výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 10.04.2024 vyzvaná žalobcom
na zaplatenie celkovej sumy vo výške 4.199,68 eur, čo žalobca preukázal e-potvrdenkou. Rámcovou

zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2020 bola pohľadávka uplatnená v tomto spore
postúpená z postupcu spoločnosti Všeobecná úverová banka a.s. na žalobcu.

8. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli aj Európske informácie o
spotrebiteľskom úvere, ako aj údaj o hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov.

9. Zo zoznamu dokladov k VÚB pôžičky mal súd za preukázané v bode 2 tejto žiadosti, tohto zoznamu,
že žalovaná predkladala právnemu predchodcovi žalobcu sken dokladu totožnosti. K žiadosti o VÚB
pôžičku žalovaná deklarovala zamestnávateľa Customer center, s.r.o., čistý príjem za posledný mesiac
585 eur, čistý príjem za predchádzajúci mesiac a za ďalší predchádzajúci mesiac vo výške 610 eur.

10. Pokusom o zmier zo dňa 15.07.2021 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy.

11. Z výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom mal súd za preukázané, že právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 13.09.2021 úver zosplatnil a vyzval žalovanú na zaplatenie sumy vo

výške 3.058,19 eur.

12. V rámci skúmania bonity žalobca súdu predložil potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, z ktorého mal
za preukázané, že žalovaná dosahovala za predposledný mesiac vymeriavací základ od všetkých
zamestnávateľov vo výške 702 eur a zároveň predložil dopyt do SRBI registra, z ktorého vyplývala

celková zostatková hodnota úverov žalovanej vo výške 577 eur s výškou mesačnej splátky 30 eur a
rovnako kreditná karta s úverovým rámcom a zostatkovou hodnotou vo výške 1.000 eur.

13. Súdu bola dňa 07.03.2025 doručená žiadosť Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov o pribratie do
konania. Táto žiadosť však neobsahovala súhlas žalovanej.

14. V písomnom podaní zo dňa 20.03.2025 žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní.
Bol toho názoru, že bonita zo strany právneho predchodcu žalobcu bola riadne skúmaná pri poskytovaní
úveru žalovanej. Súdu predložil výpis zo SRBI registra, ako aj potvrdenie Sociálnej poisťovne spolu so
zhrnutím týchto skutočností zo strany žalobcu.

15. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 26.03.2025 v neprítomnosti strán sporu. Žalobca svoju
neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 20.03.2025 a zároveň súhlasil s prejednaním veci
v jeho neprítomnosti.16. Na súdom nariadené pojednávanie sa neustanovila žalovaná, u ktorej súd mal vykázané doručenie
predvolania na toto pojednávanie. Svoju neprítomnosť neospravedlnila včas, pojednávanie z dôležitého

dôvodu nežiadala odročiť.

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov účinnému ku dňu 19.11.2020 ( ďalej len Zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len
bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet
stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným

prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver
podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a

nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa§7ods.1Zákonač.129/2010Z.z.,veriteľjepreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúverealebo

pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 7 ods. 20 Zákona č. 129/2010 Z.z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a)
čistý príjem spotrebiteľa,
b)

náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c)
výška splátky spotrebiteľského úveru a
d)

peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

Podľa § 7 ods. 21 Zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky
podľa odseku 20 písm. a).

Podľa § 7 ods. 42 Zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri získavaní, uchovávaní a spracúvaní údajov potrebných

na posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver od spotrebiteľa postupovať v
súlade s týmto zákonom a s osobitným predpisom.17t) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú oprávnení bez súhlasu spotrebiteľa údaje potrebnéna posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získať kopírovaním, skenovaním
alebo iným zaznamenávaním.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví
zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová„spotrebiteľskýúver“vpríslušnomgramatickom
tvare.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a)
druh spotrebiteľského úveru,
b)

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c)
meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné
číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d)
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

e)
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f)
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g)
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i)
výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

j)
právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k)

súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l)
prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných

prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n)

upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

o)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p)

výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q)
informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r)
právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16
s)
spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t)
informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

u)
právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,
a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
v)

názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a)

zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b)
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c)
zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo
d)
v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e)
veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie

iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)
f)
veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,

g)
ročnápercentuálnamieranákladovspotrebiteľskéhoúveruprekračujenajvyššiuprípustnúvýškuodplaty
stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)
Odkaz bol skopírovaný do schránky

Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnostisplácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj

porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou bola podpísaná dňa 19.11.2020 Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru VÚB pôžička,
na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3.000 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 96

mesačných splátkach s dátumom prvej anuitnej splátky 04.12.2020.

19. Súd je toho názoru, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nebol dodržaný postup konania
s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanej ako dlžníčky. Už zo samotného zoznamu
dokladov k VÚB pôžičke, ktoré súdu predložil žalobca, pre súd vyplynulo, že predkladala iba doklady
k identifikácii klienta, a to sken dokladu totožnosti. Pokiaľ ide o doklady o príjme, ktoré sú uvedené v

článku 2, bod 2 zoznamu dokladov k VÚB pôžičke, žalobca tam neeviduje žiaden doklad preukazujúci
výšku príjmu žalovanej. Žalovaná iba v žiadosti o VÚB pôžičku deklarovala čistý príjem za posledný
mesiac 585 eur a čistý príjem za predchádzajúce mesiace vo výške 610 eur. Túto informáciu žalovanej
bolo potrebné dostatočným spôsobom preveriť. Za takýto doklad preukazujúci overenie výšky čistého
mesačného príjmu, podľa názoru súdu nemožno považovať ani dopyt do Sociálnej poisťovne, z ktorého

vyplýva iba vymeriavací základ žalovanej vo výške 702 eur.

20. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že postupoval
s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať poskytnutý úver. Žalobca
síce na výzvu súdu predložil výpis z registra SRBI, avšak všetky predložené dôkazy hodnoverne

preukazujúce
postup v súlade s § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno považovať za postačujúce.
21. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ
existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe
informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri

posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver
sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o
získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť,

že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je
zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej

schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a
samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je
povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a
ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch
a výdavkoch, z

ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako

situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na

bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o
sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
7CoCsp/16/2021, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 9Csp/1/2022, tiež Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 7Csp/80/2020).22. Význam skúmania bonity spotrebiteľov je zdôrazňovaný aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej
únie, pričom súd musí ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ
(porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C- 303/20).

23. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný
posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do
príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu
úveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18.12.2014, CA Consumer Finance,
C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 06.07.2019, Schyns C-58/18, EU:C:2019:467, bod 40, a z

05.03.2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 20). Taká povinnosť tým, že má chrániť
spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich zásadný
význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod 41, a z
05.03.2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).
24. Vo vzťahu k splneniu si povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa ako najdôležitejšej predzmluvnej
povinnosti veriteľa žalobca predložil Zmluvu, žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru, z ktorej sú zrejmé

údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácií, zoznam dokladov k VÚB Pôžičke (doklad totožnosti) a
výpis z registra SRBI.
25. Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe
dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou. Hodnotenie bonity klienta
je v podstate skúškou úverovej spôsobilosti dlžníka a na jej zistení si veriteľ musí dať záležať.

26. Žalobca napriek výzve súdu nepredložil žiaden doklad preukazujúci príjem žalovanej. K uvedenému
súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešov sp. zn. 1CoCsp 8/2022 cit.: „Ako bolo vyššie
naznačené, porušením povinností uvedených v § 7 ods. 1 ZoSÚ má dôsledky uvedené v § 11 ods. 2
prvá veta ZoSÚ. To znamená, že v každom prípade je subjekt poskytujúci spotrebiteľský úver povinný
zabezpečiť si doklad o príjme klienta - spotrebiteľa, teda neskoršieho dlžníka, čo žalobca v danom

prípade nepreukázal.“ Veriteľ si príjem žalovanej uvedený v Žiadosti o VÚB Pôžičku neoveril (§ 7 ods.
20 písm. a), ods. 27 ZoSÚ), čo sa považuje za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ (§
11 ods. 2 veta posledná ZoSÚ).
27. Povinnosťou právneho predchodcu žalobcu bolo skúmať aj výdavky žalovanej, čo žalobca rovnako
nepreukázal. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil

povinnosť odbornej starostlivosti.
28. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať
úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/2178/2018-77 z
25.07.201 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého
před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek,

neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a
osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední
řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti
o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto
zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při

posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,
že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s
odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně
nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech. Na
tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým výkladem §

9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny informace získané
toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl,
ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. E., F. G. H., J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele

využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a
existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných
výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo od
spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně dovodil
ve svém rozhodnutí ze dne 01.04.2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož

závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího
soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,
výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele
ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“29. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že

informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ
zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz.
30. Podľa názoru súdu všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú hrubé porušenie povinnosti
veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 11
ods. 2 ZoSÚ). Žalobca si nezískal, teda následne ani nevyhodnotil a ani neoveril informácie o bonite

klienta, z ktorých by bol schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Nedôsledne
zisťoval, a preto ani nezohľadnil príjmy ani výdavky žalovanej, aj keď mal objektívnu možnosť si ich pred
poskytnutím úveru overiť.
31. Tento záver je podporený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/153/2019: „Je nutné
konštatovať, že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej
spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov

a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov
znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej veci, overenie bonity
dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti.
Žalobca nemal preukázaný príjem žalovanej hodnovernými dokladmi, napriek tomu mu poskytol úver.
Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaná výdavky na živobytie a či jej teda zostáva dostatok finančných

prostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle
§ 11 ods. 2 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
32. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/6/2022 z ktorého
súd cituje: „Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe

považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Odvolací súd zastáva názor, že príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale
pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo
nie je schopný splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty, nemohol si
utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať

dlh zo zmluvy. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov
žiadateľa. Vychádzajúc z doterajších výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v súlade so
súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje

povinnosti pri overovaní bonity žalobcu ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch čo v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný si na základe získaných informácií nemohol vytvoriť
dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, keď síce si obstaral údaje o príjme žalobcu a časti
výdavkov spočívajúcich v splátkach úverov, lízingov (a pod.), avšak ohľadom iných výdavkov žalobcu

(bývanie a pod.), už žalovaný postupoval nedostatočne, keď akceptáciou výdavku 20,- Eur mesačne
uvedeného žalobcom, si žalovaný bez náležitého zistenia skutočných výdavkov žalobcu, nemohol
vytvoriť dostatočný platobný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti
žalobcu splácať dlh zo zmluvy.“
33. Žalobca teda predloženými dôkazmi nepreukázal, že by jeho právny predchodca konal s

vynaložením odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver. V tomto
smere súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie cit.: „Je však potrebné zdôrazniť, že
dodržiavanie tejto zásady by bolo porušené, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených
v článkoch 5 a 8 smernice 2008/48 zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré
by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu jednak neposkytol informácie podľa článku 5 tejto smernice

a jednak neoveril jeho úverovú bonitu. Naopak účinné vykonanie práv priznaných smernicou 2008/48
zabezpečuje vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je veriteľ v zásade povinný preukázať pred súdom
správny výkon týchto predzmluvných povinností. Cieľom takéhoto pravidla je zaistiť, ako uvádza bod
21 tohto rozsudku, ochranu spotrebiteľa, bez neprimeraného poškodenia práva veriteľa na spravodlivý
proces. Ako totiž uvádza v bode 35 svojich návrhov generálny advokát, obozretný veriteľ si musí byť

vedomí nevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a
povinnosti poskytnúť vysvetlenia.“ (bod 27 a 28 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-449/13).
34. Súd majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti vychádzal zo záveru o nemožnosti predčasného
zosplatnenia úveru a keďže považoval porušenie povinnosti právneho predchodcu žalobcu v intenzitehrubého porušenia povinnosti v súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalovaného splácať
úver, úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 ZoSÚ). Zosplatnenie je preto neplatným
právnym úkonom.

35. ZoSÚ v ust. § 17 rovnako upravuje podmienky postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľskej úverovej
zmluvy, ktoré v danom prípade neboli splnené. Pred termínom konečnej splatnosti nebolo možné úver
zosplatniť v dôsledku záveru o neplatnosti zosplatnenia. Nakoľko sa pohľadávka nestala splatnou pred
termínomkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveruakonečnásplatnosťžalovanejposkytnutéhoúveru
tiež nenastala (prvá splátka 04.12.2020 a dojednanými 96 anuitnými splátkami – a to aj bez zreteľa na

žiadosť o odklad splátok z dôvodu pandémie COVID-19 na dobu 6 mesiacov), postúpenie pohľadávky
nebolo súladnú s ust. § 17 ZoSÚ. Keďže postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo realizovaná v rozpore
s ust. § 17 ZoSÚ, žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
36. Súd tak uzatvára, že podľa jeho názoru právny predchodca žalobcu nepostupoval s odbornou
starostlivosťou. Súd dospel k uvedenému názoru z predložených listín, nakoľko súdu neboli predložené

listiny, z ktorých by mal veriteľ za preukázané čistý mesačný príjem žalovanej ako spotrebiteľky v rámci
uzatvárania zmluvného vzťahu tak, ako to má na mysli § 5 ods. 2 Opatrenia NBS číslo 10/2017,
vymeriavací základ vo výške 702 eur podľa názoru súdu nie je dokladom o výške čistého priemerného
mesačného príjmu žalovanej, nie staršieho ako 3 mesiace. Zároveň súd vychádzal aj zo samotnej listiny
predloženej žalobcom, a to zoznam dokladov, ktoré predkladala žalovaná veriteľovi pri poskytovaní

úveru, kde nie sú uvedené a zaškrtnuté žiadne listiny, ktoré v rámci kontraktačného procesu s veriteľom
predkladala, s výnimkou občianskeho preukazu. Súd tak uvádza, že nemal za preukázané, aby veriteľ
vykonal dostatočný audit domáceho rozpočtu žalovanej ako dlžníčky pri poskytovaní úveru vrátane
zistenia jej čistého mesačného príjmu. Súd tak dospel k názoru o hrubom porušení povinnosti veriteľa
konať s odbornou starostlivosťou. Z tohto dôvodu je aj úkon veriteľa výzva na predčasné splatenie

zostatku úveru zo dňa 13.09.2021 (číslo listu 61 súdneho spisu) neplatným právnym úkonom v súlade
s § 39 Občianskeho zákonníka. S poukazom na to, že úver bol poskytnutý žalovanej na obdobie 96
so splatnosťou v decembri 2028, na žalobcu tak s účinnosťou ku dňu 08.06.2023 bola postúpená
pohľadávka pred termínom konečnej splatnosti úveru v rozpore s § 17 Zákona č. 129/2010 Z.z., a teda
žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby.

37. Zároveň súd v súlade s § 95 C.s.p. zamietol návrh na vstup občianskeho združenia Všeobecnej
ochrany práv spotrebiteľa do konania, nakoľko súd ex offo prihliadol na spotrebiteľský charakter tohto
súdnehosporu.Vstuptohtozdruženiavyhodnotilakoneúčelnýanehospodárnyazároveňtotozdruženie
nepredložilo súhlas žalovanej so vstupom do tohto konania.
38. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol neúspešný, preto súd

vyslovil,žežalobcanemánároknanáhradutrovkonaniaažalovanejsúdnáhradutrovkonanianepriznal,
nakoľko jej z obsahu spisu žiadne trovy konania nevyplývajú.

Poučenie:

7Csp/169/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.