Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 15, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31C/55/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122207082
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2122207082.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: Slovenská

kanceláriapoisťovateľov,Bajkalská19B,Bratislava,IČO:36062235,zastúpený:RemediumLegal,s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53255739, , proti žalovanému: F. N., narodený X.X.XXXX,
bytom T. XX, F., zastúpený JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO: 47254581, o
zaplatenie sumy 7.262,98 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.11.2022 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 7.262,98 eur s úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy
3.580,94 eur od 21.11.2020 do zaplatenia a zo sumy 3.682,04 eur od 28.12.2020 do zaplatenia, ako aj
náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 298,77 eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že on je právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ZPZP) a
žalovaný je fyzická osoba - držiteľ a vodič motorového vozidla zn. D. s EČV: F ktorého prevádzkou

bola spôsobená škoda (ďalej len „vozidlo“). Dňa 27.02.2020 o 14:10 hod. spôsobil žalovaný ako vodič
vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorových vozidlách - zn. W. s EČV: D ktorého
držiteľom bol v tom čase poškodený C. C. (ďalej len „poškodený 1“), - zn. K. s EČV: A ktorého držiteľom
bol v tom čase poškodený G. G. (ďalej len „poškodený 2“), - zn. V. s EČV: F (SK), ktorého držiteľom
bol v tom čase poškodený G. H. (ďalej len „poškodený 3“). Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu
nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 ZPZP, vznikla žalobcovi v zmysle

ustanovenia § 24 ods. 2 ZPZP povinnosť uhradiť poškodeným z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol
- dňa 16.10.2020 poškodenému 1 a poškodenému 3 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo
výške 3.939,03 eur, z čoho sumu vo výške 358,09 eur tvorí delegačný poplatok, ktorý si žalobca v tomto
konaní neuplatňuje.
- dňa 25.11.2020 poškodenému 2 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 4.050,24 eur,
z čoho sumu vo výške 368,20 eur tvorí delegačný poplatok, ktorý si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

Podľa ust. § 24 ods. 7 ZPZP si žalobca
- listom zo dňa 20.10.2020 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému vo výške
3.580,94 eur. Žalobca vyzval žalovaného v predmetnom liste, aby uhradil dlžnú sumu do 20.11.2020.- listom zo dňa 27.11.2020 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému vo výške
3.682,04 eur. Žalobca vyzval žalovaného v predmetnom liste, aby uhradil dlžnú sumu do 27.12.2020.
Žalovaný do dnešného dňa neplnil ani len čiastočne.

Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo ZPZP tým, že uhradil poškodeným škodu. Tým, že
žalovaný nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 ZPZP, vznikol žalobcovi
voči žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 ZPZP, a to právo proti tomu, kto
zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 uvedeného zákona, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca
poukazuje na to, že žalovaný zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ

motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, pričom
zároveň zodpovedá aj podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením
právnej povinnosti. Žalobca si voči žalovanému uplatnil tiež nárok na zákonné úroky z omeškania a
náklady spojené s uplatnením pohľadávky titulom vykonaného úkonu právnej služby - predžalobnej
výzvy.

3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu, ktorý bol na základe podaného odporu žalovaným
zrušený. Žalovaný v odpore so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že v celom spore
nebol pasívnym, ale so žalobcom komunikoval, odpovedal svojimi vyjadreniami na žalobcom uplatnené
nároky, a teda zaslanie Pokusu o zmier zo strany Žalobcu vníma len ako úkon slúžiaci k obohateniu sa
na úkor žalovaného a nie ako odôvodnene a účelne vykonaný úkon. Celá právna argumentácia žalobcu

sa obmedzila len na tvrdenie, že dňa 27.02.2020 o 14:10 hod. mal spôsobiť žalovaný ako vodič vozidla v
dôsledku dopravnej nehody škodu na motorových vozidlách a že jeho vozidlo nebolo k dátumu nehody
poistené. V tomto prípade nedošlo ani k naplneniu zodpovednosti za škodu na strane žalovaného. Ako
uviedol G. G. (vodič vozidla, ktoré išlo 80km, ktorý mal pozitívnu skúšku na alkohol a ktorý vrazil do
vozidla žalovaného) v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 20.05.2020: „... cca 4 hodiny pred jazdou

vypil jeden malý pohárik Jamesona“, pričom dňa 27.02.2020 v čase o 14:24 hod. mu bola dychovou
skúškou nameraná hodnota 0,21 mg/l = 0,44 ‰. Znalec vo svojom odbornom vyjadrení (OV) uviedol:
„V tomto prípade vodič vozidla K. reagoval v čase 1,4 s pred zrážkou, kedy sa nachádzal 31,5m pred
miestom zrážky. Na uvedenej dráhe by dokázal zastaviť pri reakčnom čase 1,0 s a spomalení 7,85 m/s2
za predpokladu, že by v čase začiatku reakcie viedol vozidlo rýchlosťou do 55 km/h. Z rýchlosti 50 km/

h by zastavil 4,0 m pred miestom zrážky.“ „Vodič vozidla K. by nehode zabránil takým spôsobom, že by
v čase, kedy rozpoznal kolíznu situáciu viedol vozidlo rýchlosťou do 55 km/h. Ak by vodič viedol vozidlo
K. rýchlosťou 50 km/h, dokázal by zastaviť 4,0 m pred miestom zrážky.“ „Rozhodujúcim nesprávnym
prvkom v technike jazdy vodiča vozidla K. bola rýchlosť jazdy. Tým že vodič viedol vozidlo o 30 km/h
vyššou ako bola najvyššia dovolená rýchlosť v úseku, nedokázal zastaviť pred miestom zrážky.“ „Na

technickej príčine predmetnej dopravnej nehody sa podieľala nesprávna technika jazdy vodiča vozidla
K. (rýchlosť jazdy vyššia, ako je rýchlosť pre daný úsek najvyššia dovolená, v dôsledku čoho vodič
nedokázal zastaviť pred miestom zrážky - ak by vodič viedol vozidlo v čase reakcie rýchlosťou 50 km/h,
dokázal by zastaviť 4,0 m pred miestom zrážky). Na technickej príčine dopravnej nehody sa podieľala
aj nesprávna technika jazdy vodiča D. (nedania prednosti v jazde vozidlu K. a to nielen vo vzťahu k

skutočnej - neprávnej technike jazdy vodiča vozidla K., ale ani k najvyššej dovolenej rýchlosti v úseku,
čím vodič vytvoril kolíznu situáciu). Toto však platí len za predpokladu, že vozidlo D. vykonalo vjazd
spôsobom, že reakcia vozidla K. bola včasná (vodič vozidla D. stál v mieste zrážky cca 1,0s). Ak však
vozidlo D. stálo v mieste zrážky dlhšiu dobu, potom uvedený nesprávny prvok v technike jazdy vodiča
D. sa nepodieľal na technickej príčine dopravnej nehody.“ Žalobca poukázal tiež na to, že na úseku,

kde sa na Trstínsku ulicu napája ulica Skladová, teda cca 90m pred miestom zrážky sa nachádza
dopravné značenie upozorňujúce na železničné priecestie vo vzdialenosti 240m, na ktorom je rýchlosť
obmedzená na 50km/h. (str. 17 OV) a v bezprostrednej blízkosti k miestu zrážky v smere z akého
prichádzal G. G. sa nachádza aj priechod pre chodcov, ktorý je vyznačený vodorovným aj zvislým
dopravným značením doplnením o informáciu, že železničné priecestie sa nachádza už len 160m. (str.

17 OV). Napriek uvedenému G. G. viedol vozidlo, ktoré ani nevlastnil (jeho vlastník p. G. G. sedel vedľa
neho) v stave vylučujúcom spôsobilosť na vedenie motorových vozidiel (0,44‰ alkoholu v dychu) v
obci, pred železničným priecestím a pred priechodom pre chodcov rýchlosťou 80 km/h. Z uvedeného
je zrejmé, že G. G. žiadnym spôsobom nereagoval ani na priechod pre chodcov, ani na železničné
priecestie. V prípade, ak by po priechode pre chodcov prechádzal chodec / mamička s dieťaťom, tak

by G. G. na tieto taktiež nestihol včas zareagovať do týchto by vrazil, pričom pri rýchlosti 80km/h by
pravdepodobne došlo k vzniku značných poranení. G. G. viedol vozidlo namiesto rýchlosti do 50 km/h
až 80 km/h. To znamená, že pri maximálnej povolenej rýchlosti 50 km/h by za 1s. urazil cca 14m a pri
jeho reálnej rýchlosti 80 km/h to bolo až 22m, čo ale nik nebol povinný predvídať. Od kruhovej križovatkyna ul. Trstínska po miesto zrážky je to cca 400 a ak by G. G. viedol vozidlo rýchlosťou 80 km/h len
200m pred zrážkou, tak by tento úsek prekonal za cca 9s, a pri rýchlosti 50 km/ h za cca 14s, teda s
rozdielom cca 5s.

Žalovaný nebol povinný a ani nemohol predpokladať, že v mieste, kde je povolená maximálna povolená
rýchlosť 50 km/h, v bezprostrednej prítomnosti priechodu pre chodcov a pred blížiacim sa železničným
priecestím bude G. G. jazdiť rýchlosťou 80 km/h a s 0,44‰ alkoholu v dychu. Žalovaný vo svojom
vysvetlení zo dňa 11.06.2020 (str. 12 a 13 OV) uviedol, že zastavil, aby mal náležitý rozhľad a pozrel
sa najprv do pravej strany a potom do ľavej stravy a následne sa z jeho ľavej strany priblížilo vozidlo

K.. Žalovaný uvedené zároveň potvrdil aj vo svojej výpovedi zo dňa 11.11.2020, kde ešte uviedol,
že odhadom mal na predmetnom mieste stáť minimálne 5 sekúnd, z čoho je následne aj s ohľadom
na citáciu OV zo strán 41 a 49-50 OV zrejmé, že tento jeho prípadný nesprávny prvok v technike
jazdy sa nepodieľal na príčine dopravnej nehody. Žalovaný taktiež zmenu smeru jazdy signalizoval aj
ukazovateľom o zmene smeru jazdy (tzv. smerovkou). Na základe uvedeného preto nie je možné klásť
žalovanému akúkoľvek vinu za spôsobenie dopravnej nehody a následnej škody.

Taktiež NS ČR vo svojom Uznesení (sp. zn. 5 Tdo 1173/2004 zo dňa 20.10.2004 ,na ktoré žalovaný v
odpore odkazoval) posudzoval prípad, kedy obvinený motocyklista jazdil bezprostredne pred nehodou
v obci na motocykli rýchlosťou 86 až 97 km/h a vodič motorového vozidla sa rozhodoval, či vojde na
hlavnú cestu v čase 4,4 až 4,8 sekundy pred stretom, keď motocyklista bol vzdialený od miesta stretu
98 až 126 metrov. Pokiaľ by motocyklista išiel najvyššou povolenou rýchlosťou 50 km/h., prišiel by do

miesta stretu asi 2,5 až 4,5 sekundy potom, čo by týmto miestom prešiel vodič motorového vozidla. NS
ČR skonštatoval, že zásadnou a jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo konanie motocyklistu.
Pokiaľ by motocyklista išiel povolenou rýchlosťou mohol vodič z vedľajšej cesty vojsť na hlavnú cestu
bez porušenia pravidiel cestnej premávky, bez toho, aby došlo k dopravnej nehode. NS ČR konštatoval,
že pokiaľ vodič idúci po hlavnej ceste ide rýchlosťou povolenou, resp. primeranou a vodič idúci po

vedľajšej ceste mu nedá prednosť v jazde, je v obvyklých prípadoch zodpovednosť na vodičovi, ktorý
vošiel do križovatky po vedľajšej ceste. Pokiaľ však vodič na hlavnej ceste ide rýchlosťou, ktorá výrazne
presahuje maximálne povolenú rýchlosť a vodič prichádzajúci do križovatky po vedľajšej ešte nemá
dôvod predpokladať také prekročenie rýchlosti, za prípadnú kolíziu musí niesť zodpovednosť vodič
idúci po hlavnej ceste. NS ČR ďalej konštatoval, že nie je spravodlivé požadovať od účastníka cestnej

premávky, aby bez ďalšieho predpokladal možné porušenie pravidiel tejto premávky inými účastníkmi a
aby tomu prispôsobil svoje konanie. Naopak, ak nie je z okolností, ktoré mal a mohol účastník cestnej
premávky bežne vnímať či predvídať, zrejmé, že iný účastník tej istej premávky porušil svoje povinnosti,
je oprávnený očakávať od ostatných účastníkov cestnej premávky dodržiavanie stanovených pravidiel.
Účastník cestnej premávky, ktorý porušil pravidlá tejto premávky, potom na druhej strane nemôže

očakávať dodržanie týchto pravidiel od ostatných účastníkov, pokiaľ im to znemožnil s ohľadom na
charakter a závažnosť svojho porušenia pravidiel cestnej premávky.
Žalovaný nebol tým, koho konanie by bolo možné označiť za protiprávne, v príčinnej súvislosti so
vznikom škody a komu by bolo potrebné pričítať zavinenie. Žalovaný bol len účastníkom dopravnej
nehody, ktorého vozidlo ani nepoškodilo iné. Žalobca pritom doposiaľ ani v jednom podaní neuviedol

porušenie akej konkrétnej povinnosti žalovanému kladie za vinu vo vzťahu k dopravnej nehode a aké
konkrétne ustanovenie ukladá žalovanému predvídať pohyb opitého vodiča idúceho 80 km/h v meste
s maximálnou povolenou rýchlosťou 50 km/h v bezprostrednej blízkosti priechodu pre chodcov pri
blížiacom sa železničnom priecestí. Žalovaný nemohol rozoznať, že G. G. ide namiesto 50 km/h až 80
km/h. Rovnako ako išiel G. G. 80 km/h mohli ísť totiž uvedenou rýchlosťou aj ďalší vodiči a nech by D.

viedol ktokoľvek, tak každý by musel vyvolať voči opitému vodičovi idúcemu 80 km/h kolíznu situáciu.
G. G. je jediný, kto nesie zodpovednosť za vznik predmetnej dopravnej nehody, súvisiacej škody, komu
je možné pričítať zavinenie, ktorý jediný svojim konaním porušil celý rad právnych predpisov (jazda pod
vplyvom alkoholu, rýchlosť výrazne nad povolenou rýchlosťou, nedbal na ukazovateľ o zmene smeru
jazdy žalovaného a nereagoval ani na priechod pre chodcov, ani na železničné priecestie). Ak by G. G.

išiel povolenou rýchlosťou do 50 km/h, tak by dokázal zastaviť 4,0 m pred miestom zrážky (str. 37 OV),
resp. žalovaný by stihol opustiť križovatku ešte pred tým, ako by sa k nemu G. G. priblížil.
Na strane žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu zodpovednosti za škodu, resp. podľa § 420
ods. 3 sa zbavil zodpovednosti za škodu keď preukázal, že škodu nezavinil. Žalobca si svoj nárok
môže uplatňovať len voči G.ovi G.ovi, ktorý ako jediný nesie plnú zodpovednosť za ním spôsobenú

škodu. Žalovaný nebol nielen uznaný za vinného zo vzniku predmetnej škodovej udalosti, ale predmetné
konanie bolo voči jeho osobe zastavené.4. V replike žalobca uviedol, že ZPZP dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba tomu, koho zodpovednosť
je poistená, teda že k jazde je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva.
Žalovaný spochybňuje svoju zodpovednosť za spôsobenú dopravnú nehodu, poukazuje na porušenie

právnych predpisov jedným z vodičov motorových vozidiel, ktoré boli pri dopravnej nehode poškodené.
Žalovaný však opomenul zmieniť skutočnosť, že napriek skutočnostiam súvisiacim s nehodou, ktoré boli
prítomné v čase, kedy k nej došlo, sám porušil predpisy upravujúce pravidlá cestnej premávky (ktoré sú
povinní dodržiavať všetci jej účastníci, medzi ktorých sa nepochybne zaradil aj on), a preto jednoznačne
bol povinný konať v medziach, ktoré stanovujú tieto pravidlá a okrem toho ešte aj viedol vozidlo, ktoré

bolo bez povinného zmluvného poistenia. Žalovaný v plnej miere poukazuje len na vodiča motorového
vozidla K. G.a G.a, avšak on sám porušil predpisy cestnej premávky a napriek tomu, že mal výslovne
dať prednosť motorovému vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste, tento príkaz (pravidlo cestnej
premávky)sarozhodolodignorovaťarozhodolsavyjsťnahlavnúcestunapriekpribližujúcemusavozidlu
jazdiacemu po tejto hlavnej ceste, o to závažnejšie sa javí jeho konanie, keďže si musel uvedomovať, že
osobné motorové vozidlo K. šlo nie úplne primeranou rýchlosťou, a napriek tomu nemal potrebu dať mu

prednosť, čo mal urobiť bez ohľadu na túto uvedenú skutočnosť a neohroziť tak bezpečnosť a plynulosť
cestnej premávky. Uvedené však neurobil a spôsobil tak dopravnú nehodu.
V zmysle odborného vyjadrenia, na ktoré sa opakovane odvoláva žalovaný, žalobca poukazuje na
skutočnosť uvedenú v samotnom vyjadrení: ,,Vodič vozidla D. uskutočňoval vjazd na hlavnú cestu,
pričom v zmysle pravidiel cestnej premávky mal dať prednosť v jazde vodičovi vozidla K..“(str. 38

Odborného vyjadrenia) ako aj ,,Možno konštatovať, že vodič vozidla D. z technického hľadiska nedal
prednosť v jazde vozidlu K. ani vo vzťahu k správnej technike jazdy vodiča vozidla K..“(str. 40 Odborného
vyjadrenia). Podľa § 2 ods. 2 písm. b zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov „dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby
ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy,...“ Žalovaný tak v

zmysle odborného vyjadrenia vošiel do jazdného pruhu vodiča K., ktorému mal dať prednosť. Za daných
okolností vodičovi vozidla K. v podstate bránil v pokračovaní v jazde, keď svojim motorovým vozidlom
vošiel do jeho jazdného pruhu a predstavoval tak prekážku, s ktorou sa už vodič K. v tej chvíli nemohol
inak vysporiadať, a teda musel náhle zmeniť smer jazdy v dôsledku čoho došlo k vzniku dopravnej
nehody. Práve táto nepredvídateľná činnosť žalovaného bola základom pre vznik dopravnej nehody, pri

ktorej došlo k vzniku škody viacerým poškodeným.
V odbornom vyjadrení znalca bolo tiež uvedené: ,,Pohyb žalobcu oproti vozidlu nehodnotil ako
nebezpečnýaohrozujúci,pretosíceteoretickyprizastavenímotorovéhovozidlabynedošlokzrážke,ale
vodič motorového vozidla reagoval primerane, snažil sa obísť vzniknutú prekážku, pričom práve objekt
tvoriaci prekážku (bez ohľadu na to, či ide o človeka, zviera, prípadne pohybujúce sa teleso), vybočil zo

svojho koridoru pohybu a vošiel do jazdnej dráhy iného motorového vozidla, teda do motorového vozidla
K., ktoré sa pokúsilo vyhnúť sa zrážke. Práve túto skutočnosť je možné považovať za nepredvídateľnú,
pretože vodič motorového vozidla K. ani pri vyvinutí všetkého úsilia nemohol predpokladať, že žalovaný
zachová takýmto spôsobom a vojde do jeho jazdnej dráhy.“ Rovnako je v odbornom vyjadrení uvedené,
že v mieste dopravnej nehody rozhľadové pomery umožňovali včasné spozorovanie vozidiel. V čase

dopravnej nehody bolo denné svetlo. Vyhodnocovanie rýchlosti tak v daných podmienkach bolo pre
žalovaného možné. V takýchto podmienkach mal vodič vozidla D. možnosť porovnávať približovanie
sledovaného vozidla K. vo vzťahu k prejdenej vzdialenosti a tým aj možnosť odhadnúť jeho rýchlosť.
Na strane č. 46 -47 odborného vyjadrenia je uvedené: ,,Vodič vozidla D. nedal z technického hľadiska
prednosť v jazde vozidlu K. vo vzťahu k skutočnej rýchlosti pohybu vozidla K.. Vodič vozidla D. z

technického hľadiska nedal prednosť v jazde vozidlu K. ani vo vzťahu k správnej technike jazdy vodiča
vozidla K.. Techniku jazdy vodiča vozidla D. možno považovať za nesprávnu. Nesprávnym prvkom
jeho techniky jazdy bola skutočnosť, že nedal prednosť v jazde vozidlu K. vo vzťahu k jeho skutočnej
(nesprávnej) technike jazdy, teda rýchlosti jazdy vozidla K. výrazne vyššej, ako je pre daný úsek
najvyššia dovolená rýchlosť a nedal prednosť v jazde ani vo vzťahu k najvyššej dovolenej rýchlosti v

úseku. Uvedené však platí pre situáciu, že vozidlo D. zastavilo v mieste zrážky v čase 1,0 s pred zrážkou.
Keby žalovaný postupoval takýmto vyššie uvedeným spôsobom, nezasahoval by do jazdného pruhu
vodiča K. a predišiel by vzniku dopravnej nehody...Skutočnosť, že vodič zastavil tak, že zasahoval do
križovatky bola taktiež nesprávnym prvkom v technike jeho jazdy. (Vodič nesmie vojsť na križovatku,
ak mu situácia nedovoľuje pokračovať za križovatkou v jazde, takže by bol nútený zastaviť vozidlo na

križovatke). Ako je uvedené skôr, ak vodič takto zastavil dostatočne zavčasu, potom mal vodič vozidla
K. dostatok času upraviť techniku jazdy tak, aby nevznikla kolízna situácia.“Vzhľadom na vyššie citované odborné vyjadrenie žalobca považuje za dostatočne preukazné, že
žalovaný zavinil dopravnú nehodu, a preto má voči nemu žalobca nárok na náhradu plnenia, ktoré
poskytol.

Žalobca podporne poukazuje na skutočnosť, že v prípade ak by si žalovaný riadne plnil povinnosti
ktoré mu ukladá zákon o PZP, teda najmä dbal na to, aby si splnil povinnosť uzavrieť povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uvedená škodová
udalosť by bola riešená poisťovňou a nárok poškodeného by bol uspokojený z povinného zmluvného
poistenia. Vzhľadom k tomu má žalobca za to, že postupuje zákonne a správne, keď si u žalovaného

vymáha plnenie, ktoré bol nútený za neho plniť. Žalovaný v závere vo svojom odpore uvádza, že časový
interval 5 sekúnd by mu stačil na bezpečné opustenie križovatky, s takýmto tvrdením žalobca nemôže v
žiadnom prípade súhlasiť, a to najmä preto, že v prípade ak by zastavil tak, aby mal náležitý rozhľad, a
aby mal prípadne možnosť dať prednosť v časovom limite 5 sekúnd by sa len s ťažkosťami zvládol nielen
rozhliadnuť, ale aj rozbehnúť a opustiť križovatku bezpečne, tak, aby sa v plnej miere vyhol blížiacemu
sa vozidlu K..

Žalobca tak zastáva názor, že bola preukázaná opodstatnenosť žalovaného nároku, keďže žalobca do
konania predložil všetky relevantné dôkazy k priebehu dopravnej nehody, ktoré zároveň zdôvodňujú
výšku uplatňovaného nároku v tomto konaní čo do výšky a dôvodu. Žalobca zároveň nesúhlasí s
tvrdeniami žalovaného ohľadom zbavenia sa zodpovednosti žalovaným, ako ani so skutočnosťou, že
vodič vozidla K. nesie ako jediný plnú zodpovednosť, keďže podľa žalobcu aj zo samotného odborného

vyjadrenia vyplýva, že k dopravnej nehode došlo zavinením žalovaného. Žalovaný uviedol vo svojom
vyjadrenívecnéodôvodnenie,svojetvrdeniaprejavillensvojímnesúhlasom,nepriložilžiadnerelevantné
dôkazy, čím z pohľadu žalobcu a na rozdiel od neho, neuniesol dôkazné bremeno na podporu svojich
tvrdení. Zároveň podľa žalobcu navrhuje vykonanie dôkazov, z ktorých nie je možné zistiť skutočnosti
relevantné pre toto konanie, resp. čo nimi chce žalovaný preukázať. Napríklad výsluchom žalobcu, ktorý

sa dopravnej nehody nezúčastnil a v tomto konaní si uplatňuje len regresný nárok, pričom v podanom
odpore žalovaný spochybnil len skutočnosti v súvislosti so zavinením žalovaného, pri ktorom žalobca
vychádzal z podkladov, ktorými disponoval. Žalobca má za to, že dôkazy preukázali vodiča predmetného
motorového vozidla, rovnako postup pri odškodnení škody Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, výšku
takto spôsobenej škody (s tým súvisiacu aj výšku vyplateného poistného plnenia pre poškodeného) a

splnenie povinnosti žalobcom v súlade so zákonom.

5. Žalovaný v duplike doplnil, že je síce pravdou, že viedol OMV bez uzatvoreného PZP, avšak
uvedená skutočnosť sa žiadnym spôsobom nepodieľala na vzniku dopravnej nehody. Zároveň podľa
predmetného § 24 ods. 2 zákona o PZP je podmienkou poskytnutia plnenia žalobcom, aby škoda bola

spôsobená prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Teda žalobca nie je povinný plniť len v dôsledku absencie PZP, ale až po tom, ako by sa preukázala
zodpovednosť žalovaného, čo sa ale zatiaľ nestalo. Taktiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že: „ZPZP
dovoľujeprevádzkovaťvozidloibatomu,kohozodpovednosťjepoistená,tedažekjazdejemožnépoužiť
len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva. Žalovaný však použil k jazde motorové vozidlo,

bez uzatvorenia povinného zmluvného poistenia ako ukladá zákon o PZP.“ ZPZP uvedenú podmienku
neobsahuje, resp. zo žiadneho ustanovenia ZPZP nevyplýva, že by bolo možné prevádzkovať vozidlo
iba s uzatvoreným PZP. Existencia PZP je len poistením zodpovednosti za škodu a nie je to to isté,
ako technický stav vozidla, nemá teda žiadny vplyv na brzdnú dráhu, osvetlenie vozidla, funkčnosť
bezpečnostnýchpásovapod.Ajkeďžalovanýpochybil,keďpoužilvozidlobezPZP,uvedenésažiadnym

spôsobom nepodieľalo na príčinách vzniku predmetnej dopravnej nehody ako škodovej udalosti. Na
základe uvedeného je nedôvodným aj nasledovné tvrdenie Žalobcu: „v prípade ak by si žalovaný riadne
plnil povinnosti ktoré mu ukladá ZPZP, teda najmä dbal na to aby si splnil povinnosť uzavrieť povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uvedená
škodová udalosť by bola riešená poisťovňou a nárok poškodeného by bol uspokojený z povinného

zmluvnéhopoistenia.“Uvedenétvrdenienielenženiejeničímpodložené,aletotojevedomenepravdivé.
Skutočnosť, či by prípadná poisťovňa plnila za žalovaného v prípade, ak by jeho vozidlo malo uzatvorené
PZP by závisela od posúdenia tejto poisťovne k otázke zavinenia dopravnej nehody, pričom nie je
vylúčené, že tá ktorá poisťovňa by dospela k názoru, že žalovaný nezavinil predmetnú dopravnú nehodu
ako škodovú udalosť a plnenie by odmietla.

Žalobca síce poukazuje na rôzne časti odborného vyjadrenia (OV) a uvádza, že vzhľadom na ne
považuje za dostatočne preukazné, že žalovaný zavinil dopravnú nehodu, a preto by mal mať voči nemu
nárok na náhradu plnenia, ktoré poskytol, avšak uvedené považuje žalovaný za zavádzajúce. Znalec sa
vo svojom OV jednoznačne v odpovedi na otázku č. 6 (Vyjadrite sa k vzniku dopravnej nehody a k jejpríčine z technického hľadiska, uveďte hlavnú príčinu vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska
v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 8/2009 o cestnej premávke) uviedol odpoveď, ktorú je možné
rozčleniť do troch bodov: 1. „Na technickej príčine predmetnej dopravnej nehody sa podieľala nesprávna

technikajazdyvodičavozidlaK.(rýchlosťjazdyvyššia,akojerýchlosťpredanýúseknajvyššiadovolená,
v dôsledku čoho vodič nedokázal zastaviť pred miestom zrážky - ak by vodič viedol vozidlo v čase
reakcie rýchlosťou 50 km/h, dokázal by zastaviť 4,0 m pred miestom zrážky). 2. Na technickej príčine
dopravnej nehody sa podieľala aj nesprávna technika jazdy vodiča D. (nedania prednosti v jazde vozidlu
K. a to nielen vo vzťahu k skutočnej - neprávnej technike jazdy vodiča vozidla K., ale ani k najvyššej

dovolenej rýchlosti v úseku, čím vodič vytvoril kolíznu situáciu). Toto však platí len za predpokladu, že
vozidlo D. vykonalo vjazd spôsobom, že reakcia vozidla K. bola včasná (vodič vozidla D. stál v mieste
zrážky cca 1,0s). 3. Ak však vozidlo D. stálo v mieste zrážky dlhšiu dobu, potom uvedený nesprávny
prvok v technike jazdy vodiča D. sa nepodieľal na technickej príčine dopravnej nehody.“ (str. 49-50 OV)
Z uvedeného je vidieť, že v prípade každej možnej varianty sa na predmetnej dopravnej nehode
podieľala nesprávna technika jazdy vodiča vozidla K. a len v prípade, ak by žalovaný so svojim vozidlom

stál v mieste zrážky cca 1 sekundu, tak len v takom prípade by na dopravnej nehode podieľala aj jeho
technikajazdy,aletolenzapredpokladu,žežalovanýbybolpovinnýpredvídaťnesprávnutechnikujazdy
vozidla K.. Teda v žiadnom prípade znalec neoznačil techniku jazdy žalovaného za výlučný dôvod vzniku
dopravnej nehody. Ďalej z uvedeného vyplýva, že ak by v mieste dopravnej nehody stál žalovaný dlhšie
akojednusekundu,takajkebyvodičvozidlaK.išiel80km/h,takmaldostatokčasunanenáhleupravenie

techniky jazdy tak, aby nevznikla kolízna situácia (viď aj str. 40 OV). Rovnako, ak by viedol vodič vozidlo
K. rýchlosťou 55 km/h, tak by nehode zabránil a ak by ho viedol rýchlosťou 50 km/h (najvyššia povolená)
zastavil by 4m pred miestom zrážky, resp. by sa uvedené vozidlá ani nestretli, pretože žalovaný by
medzi tým už odbočil a zaradil sa do premávky. Po zohľadnení nižšie citovaných výpovedí o tom, že
žalovaný v mieste zrážky stál dlhšiu dobu ako 1 sekundu, tak aj podľa znalca sa nesprávny prvok v

technike jazdy žalovaného nepodieľal na technickej príčine dopravnej nehody. Technický prvok je ale len
jednou časťou dopravnej nehody, tou druhou je, či vôbec žalovaný mohol predvídať tak bezprecedentné
porušenie predpisov, k akému došlo v prípade vodiča vozidla K.. Ako pritom uviedol žalovaný vo svojom
vyjadrení ku vzneseniu obvinenia zo dňa 09.11/2020: „P. N. vo svojom vysvetlení zo dňa 11.06.2020
uviedol, že zastavil aby mal náležitý rozhľad a pozrel sa najprv do pravej strany a potom do ľavej stravy

a následne sa z jeho ľavej strany priblížilo vozidlo K.. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnom mieste
p. N. zastavil a následne stál dlhšie ako 1 sekundu, z čoho je následne aj s ohľadom na citáciu OV zo
strán 41 a 49-50 OV je zrejmé, že tento jeho nesprávny prvok v technike jazdy sa nepodieľal na príčine
dopravnej nehody. Na základe uvedeného preto nie je možné klásť p. N. akúkoľvek vinu za spôsobenie
dopravnej nehody.“

Žalovaný poukázal tiež na výpoveď svedka poškodeného G.a H.a v Zázname o podaný vysvetlenia zo
dňa 08.04.2020, ktorý potvrdil, že vozidlo žalovaného stálo, a že vodič K. zišiel z hlavnej cesty a vrazil do
stojaceho vozidla žalovaného; výpoveď svedka poškodeného C.a C.a v Zázname o podaní vysvetlenia
zo dňa 20.03.2020, ktorý potvrdil, že vozidlo žalovaného stálo, a že vodič K. zišiel z hlavnej cesty a
vrazil do stojaceho vozidla žalovaného; výpoveď svedka H. C. v Zázname o podaní vysvetlenia zo dňa

11.06.2020, ktorá bola spolujazdcom žalovaného a potvrdila, že vozidlo žalovaného stálo, a že vodič K.
vrazil do stojaceho vozidla žalovaného; výpoveď žalovaného v Zázname o podaní vysvetlenia zo dňa
11.06.2020, ktorý už pri prvom úkone v priestupkovom konaní uviedol, že vozidlo žalovaného stálo, a
že vodič K. vrazil do stojaceho vozidla žalovaného.
Skutočnosť, že žalovaný objektívne musel stáť v mieste nehody viac ako 1 sekundu vyplýva aj z toho, že

ako na svojej internetovej stránke uvádza aj súdny znalec Ing. G. C., tak: „len pohľad do ľavého zrkadla
predstavuje naviac 0,7 až 1,4 sekundy“ (https://marceljanco.sk/reakcna-doba-vodica/#comments). Už
len samotné zastavovanie vozidla žalovaného a jeho následný pohľad doprava a potom doľava tak
musel predstavovať minimálne 3 sekundy, počas ktorých vozidlo žalovaného stálo a vodič vozidla K. si
ho musel všimnúť a mal priestor reagovať aj pri jeho neprimerane vysokej rýchlosti, čo sa ale nestalo.

Z uvedeného je zrejmé, že vozidlo žalovaného stálo v mieste zrážky niekoľko sekúnd, kým do tohto
vrazilo vozidlo K., na čo následne nadväzuje vyššie citovaný záver znalca o tom, že ak vozidlo D. stálo
v mieste zrážky dlhšiu dobu (viac ako 1 sekundu), potom uvedený nesprávny prvok v technike jazdy
vodiča D. sa nepodieľal na technickej príčine dopravnej nehody. Nie je preto zrejmé, na základe akého
dôvodu žalobca neustále trvá na vine žalovaného a tohto dokonca označuje ako jediného zodpovedného

za vznik predmetnej dopravnej nehody. Žalovaný súčasne poukázal na viaceré rozhodnutia Krajských
súdov týkajúce sa posudzovania obdobných vecí:
a) Rozsudok Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 1To/59/2021„Obžalovaný mohol vstúpiť do križovatky až potom, čo sa riadne presvedčil, že vozidlá idúce po hlavnej
ceste nebudú musieť zmeniť smer, alebo rýchlosť jazdy. Musel teda venovať zvýšenú pozornosť vjazdu
do križovatky, práve z pohľadu predídenia vzniku možných nehôd, a to aj vzhľadom na povahu križovatky

(napr. aj náročnejšie výhľadové možnosti, stret viacerých jazdných pruhov a podobne). Avšak vodič,
ktorý dáva prednosť v jazde vozidlám na hlavnej ceste, nemusí dať prednosť absolútne všetkým
vozidlám, ktoré v ľubovoľnej vzdialenosti vidí, ale len tým, ktoré sú tak blízko, že vojdením do križovatky
by im vyvolal nebezpečenstvo nutnej náhlej zmeny smeru alebo rýchlosti v jazde. Vodič na základe
svojich skúseností v podstate odhaduje, ktoré vozidlo je ešte v dostatočnej vzdialenosti, že mu umožňuje

vojsť na hlavnú cestu, a ktoré už mu to neumožňuje. Pri tejto svojej úvahe však vychádza z rýchlosti,
ktorá je na danom úseku zákonom povolená.“
b) Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. 23To/102/2017
„Obžalovaný vzhľadom na závery znaleckých posudkov oboch znalcov nemohol predpokladať vysoké
prekročenie maximálne povolenej rýchlosti motocyklistu v obci. Takto poškodeným prekročená rýchlosť
zbavuje poškodeného jeho práva očakávať, že iní účastníci cestnej premávky budú reagovať tak,

že mu dajú prednosť. Na vzniku dopravnej nehody sa práve prekročenie maximálnej povolenej
rýchlosti motocyklistu - poškodeného, ktorý jazdil v obci nezodpovednou rýchlosťou 90 km/h/ v
pochybnostiach v prospech obžalovaného použitá najvyššia rýchlosť/, za situácie kedy ešte viezol
spolujazdkyňu na motorke, podieľalo. Prekročenie maximálne povolenej rýchlosti nesie so sebou
minimálne spoluzavinenie dopravnej nehody, a pri extrémnych prekročeniach aj úplnú vinu na dopravnej

nehode pre vodiča, ktorý mal prednosť. Ak vodič prekračuje rýchlosť, musí si byť vedomý, že jednak
zabraňuje ostatným účastníkom cestnej premávky dodržať predpisy /zabraňuje napríklad v možnosti
dať prednosť v jazde v súlade s pravidlami cestnej premávky/, a jednak si sám znemožňuje zabrániť
dopravnej nehode. Od účastníka cestnej premávky nemožno očakávať, že prispôsobí svoje správanie
tomu, ak sa po hlavnej ceste pohybuje motocyklista - iný účastník cestnej premávky pretekárskou

rýchlosťou.“
c) Rozsudok Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 7Co/308/2017
„Prokurátor ďalej uviedol ... Avšak aj zo znaleckého posudku jasne vyplýva, že motocyklista sa
nenachádzal v oblasti zakrytého výhľadu a musel byť pre obvineného dostatočne viditeľný. Motocyklistu
mohol zbadať na vzdialenosť 85 metrov. Rovnako tak mu vo výhľade neprekážalo vozidlo odbočujúce

vpravo. Napriek tomu, že obvinený videl motocyklistu - poškodeného, s vozidlom vošiel do križovatky z
vedľajšejcestynahlavnúapokračovalvjazde,ajkeďmuužmuselobyťzrejmévzhľadomnavzdialenosť
motocyklistu, že nestihne odbočiť.
„Krajský súd v predmetnej trestnej veci už raz rozhodol, a to uznesením sp. zn. 7To/26 /2020 zo dňa
30.6.2020, ... ak vodič vozidla K. v danom úseku nemá povinnosť predpokladať, že na hlavnej ceste

sa môžu pohybovať rýchlosťou jazdy 80,6 km/h, teda vyššou, ako je pre daný úsek najvyššia dovolená
rýchlosť 50 km/h, tak potom technickou príčinou dopravnej nehody je nesprávna technika jazdy vozidla,
motocykla, hlavne jeho rýchlosť.“
„Platný právny poriadok Slovenskej republiky neurčuje účastníkovi cestnej premávky povinnosť
predvídať porušenie pravidiel cestnej premávky, vrátane prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti zo

strany iného účastníka. Krajský súd teda uzavrel, že obžalovaný vidieť mal a mohol poškodeného
ako premáva na svojom motocykli a približuje sa k predmetnej križovatke, avšak nemal a nemohol
predvídať, že tento premáva rýchlosťou, ktorá prevyšuje o viac ako 30 kilometrov najvyššie povolenú
rýchlosť na danom úseku, ktorá na danom úseku je stanovená na 50 km/h. Uvedené podľa názoru
súdu jednoznačne vylučuje zavinenie obžalovaného po stránke subjektívnej, čo má za následok, že

uvedený skutok nemá všetky znaky trestného činu. U obžalovaného nebola preukázaná subjektívna
stránka žalovaného trestného činu, a to ani len vo forme nevedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm.
a/ Tr. zákona.“
Práve vodič vozidla K. sa pohyboval po hlavnej ceste, tak že v mieste, kde je povolená maximálna
povolená rýchlosť 50 km/h, v bezprostrednej prítomnosti priechodu pre chodcov a pred blížiacim sa

železničným priecestím jazdil rýchlosťou 80 km/h a s 0,44‰ alkoholu v dychu, čo ale žalovaný nemohol
v žiadnom prípade predpokladať. Ak by vodič K. išiel maximálnou povolenou rýchlosťou, a ak by aj na
jeho konanie nemal vplyv alkohol, tak pri rýchlosti 50 km/h by za 1 sekundu prešiel cca 13,88 m. Pri
jeho rýchlosti 80 km/h ale vodič K. za 1 sekundu prešiel cca 22,22 m. Teda za rovnaký úsek prešiel o
8 m. viac. Ak by teda vodič K. išiel rýchlosťou 80 hm/h čo i len 3 sekundy, tak by rozdiel v prejdenej

vzdialenosti bol 24m, čo rozhodne nie je zanedbateľná vzdialenosť. Každý rozumný človek by pritom za
rovnakej dopravnej situácie predpokladal, že vodič K. pôjde maximálne najvyššou povolenou rýchlosťou
(50 km/h), prípadne túto môže aj mierne porušiť (napr. o 5 km/h). Naopak ale žiadny rozumný človek
nemohol predpokladať, že vodič K. si z cesty v meste smerom od kruhového objazdu, v bezprostrednejblízkosti prechodu pre chodcov a pred železničným priecestím s rampami urobí pretekársku dráhu, a
ešte aj bude pod vplyvom alkoholu.
Podľa § 431 OZ, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov, a ak ide o vyporiadanie

medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Ako vyplýva aj
z odbornej literatúry (Občiansky zákonník I, 2. vydání, 2019, s. 1561 - 1566: M. Novotná) vyporiadanie
podľa (spolu)účasti na vzniku škody predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností daného
stretu prevádzok, pričom dôraz treba klásť na tie okolnosti, ktoré boli hlavnými príčinami vzniku škody. Ak
by na strane prevádzkovateľa boli dané také okolnosti, s ktorými vznik škody nebol v príčinnej súvislosti,

nie je splnený zákonný predpoklad účasti na vzniknutej škode a nevzniká ani zodpovednosť ani dôvod
na vyporiadanie (R 64/1972). Identifikácia hlavných príčin vzniku škody (v zmysle uplatnenia právnej
kauzality) je tak nasledovaná ustálením miery, akou sa každá z týchto okolností spolupodieľala na
vzniku škody (v praxi sa toto ustálenie vyjadruje percentuálnym podielom). Posúdenie účasti jednotlivých
prevádzkovateľov na vzniku škody v dôsledku stretu vozidiel môže vyústiť aj do záveru, že účasť
niektorého z nich je natoľko minimálna, že zodpovednosť za škodu na jeho strane nezakladá (Najvyšší

súd ČR, sp. zn. 25Cdo 238/2002: „Nie je vylúčené, aby porovnanie účasti jednotlivých prevádzateľov
na strete vozidiel vyústilo do záveru, že účasť niektorého z nich je natoľko minimálna, že zodpovednosť
za škodu na jeho strane nezakladá.“).
Žalobca postupuje nesprávne, keď absolútne ignoruje konanie vodiča vozidla K., ktorý v mieste,
kde je povolená maximálna povolená rýchlosť 50 km/h, v bezprostrednej prítomnosti priechodu pre

chodcov a pred blížiacim sa železničným priecestím s rampami jazdil rýchlosťou 80 km/h a s 0,44‰
alkoholu v dychu. Ak by niečo také mal žalovaný predpokladať, uvedené by znamenalo absolútne
popretie princípu obmedzenej dôvery v doprave, kedy ani platný právny poriadok Slovenskej republiky
neurčuje účastníkovi cestnej premávky povinnosť predvídať porušenie pravidiel cestnej premávky,
vrátane prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti zo strany iného účastníka. Vlastník vozidla K., umožnil

svoje vozidlo K. viesť osobe pod vplyvom alkoholu rýchlosťou cca 80 km/h o čom musel ako spolujazdec
vedieť, a po tom, ako táto osoba spôsobila dopravnú nehodu si uplatnil nárok na náhradu škodu, ktorá
mu bola žalobcom nekriticky vyplatená. Nie je totiž žiadny rozdiel v tom, či jazdil pod vplyvom alkoholu a
za súčasného podstatného prekročenia rýchlosti vodič vozidla K., alebo vlastník vozidla K., keď vlastník
bol vo vozidle K. ako spolujazdec a muselo mu byť zrejmé, že toto umožnil riadiť osobe pod vplyvom

alkoholu, že táto výrazne prekračuje najvyššiu povolenú rýchlosť, pričom nijako nezasiahol. Vlastníkovi
vozidla K. nemohol vzniknúť nárok na poistné plnenie / náhradu škody, pretože tento si uvedenú škodu
doslova spôsobil sám svojim vlastným konaním. Žalovaný sa v zmysle princípu obmedzenej dôvery
v doprave dôvodne spoliehal, že aj ostatní účastníci dopravy sa budú riadiť dopravnými predpismi.
Vodičovi K. bola v dychu zistená koncentrácia alkoholu 0,44‰, pričom vo všeobecnosti platí, že alkohol

o.i. aj spomaľuje reflexy a schopnosť včas a správne používať pedále. Aj reakcie na vizuálne podnety
sú pomalšie a nezanedbateľným faktorom je aj rozmazané videnie. Znižuje sa aj schopnosť sústrediť
sa a správne sa rozhodovať v krízových situáciách. V dôsledku uvedeného mal s vysokou mierou
pravdepodobnosti negatívny vplyv na predmetnú dopravnú nehodu aj alkohol vodiča K., a to vo vzťahu
k jeho pozornosti, ako aj rýchlosti a včasnosti jeho reakcií. Je absurdné a nedôvodné, aj v prípade

odhliadnutia od škody spôsobenej na vozidlách p. H.a a p. C.a, aby žalobca požadoval od žalovaného
úhradu aj škody spôsobenej na vozidle K. p. G.a.
Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie oboznámením priestupkového spisu vedeného ORPZ v Trnave,
ODIpodč.sp.ORPZ-TT-ODI2-2020/012780-003vočižalovanému,oboznámenímpriestupkovéhospisu
vedeného ORPZ v Trnave, ODI pod č. sp. ORP-TT-ODI1-2020/011016 voči G.ovi G.ovi, výsluchom

žalovaného, svedka H. C., ktorá bola spolujazdcom žalovaného, výsluch žalobcu k otázke, či a v akom
rozsahu skúmal pred vyplatením plnenia poškodeným zavinenie vodiča K..

6. Žalobca v reakcii na dupliku žalovaného vo veci vyjadrením doplnil, že žalovaný tak, zodpovedá za
škodu nielen v zmysle ustanovenia 420 ods. OZ ale aj ako prevádzateľ motorového vozidla v zmysle

§ 427 a nasl. OZ, pričom v tomto prípade ide o zodpovednosť objektívnu. Aj zo samotných výpovedí
svedkov, ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení citoval, je zrejmé, že videli, že približujúce sa motorové
vozidlo K. sa pohybuje rýchlosťou vyššou ako 50 km/hod, z čoho možno usúdiť, že aj žalovaný by si
túto skutočnosť musel všimnúť, pokiaľ sa tým smerom pozrel, preto je jeho tvrdenie o absurdnosti tejto
situácie úplne nevhodné, keďže v tomto prípade nejde o predvídanie nejakej extrémnej situácie, ale

o skutočnosť, ktorú mali spozorovať hneď dvaja svedkovia. Z citovaných svedeckých výpovedí taktiež
vyplýva, že žalovaný mal zastaviť na hranici križovatky, pričom za hranicu križovatky jednoznačne podľa
žalobcu nemožno považovať úsek vo vzdialenosti 1,5 m od tejto hranice v zmysle zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako ,,ZoCP“), pričom právetoto je v zmysle odborného vyjadrenia rozmer, ktorým vozidlo D. zasahovalo v čase zrážky do jazdného
pruhu vozidla K..
Žalovaný sa tak vo svojom vyjadrení vôbec nezaoberal skutočnosťou, že sám porušil predpisy

upravujúce pravidlá cestnej premávky, ako to vyplýva aj z odborného vyjadrenia v bode 6.4: ,,Z
postavenia v čase zrážky a miesta zrážky, ktoré bolo vyhodnotené na základe zdokumentovanej stopy
a ďalších stôp zistených z fotodokumentácie však vyplýva, že v čase zrážky sa vozidlo D. nenachádzalo
prednou časťou na hranici križovatky, ale zasahovalo až do jazdného pruhu na Trstínskej ulici.“ V čase
zrážky v podstate blokovalo cestu vozidlu K., keďže sa v tej chvíli nachádzalo v jeho jazdnom pruhu.

Žalovaný v plnej miere poukazuje len na vodiča motorového vozidla K., avšak on sám porušil predpisy
cestnej premávky a napriek tomu, že mal výslovne dať prednosť motorovému vozidlu prichádzajúcemu
po hlavnej ceste, tento príkaz (pravidlo cestnej premávky) sa rozhodol odignorovať a rozhodol sa vyjsť
na hlavnú cestu napriek približujúcemu sa vozidlu jazdiacemu po tejto hlavnej ceste, o to závažnejšie sa
javí jeho konanie, keďže si musel uvedomovať, že osobné motorové vozidlo K. šlo nie úplne primeranou
rýchlosťou, čo vyplýva aj z niektorých ním citovaných svedeckých výpovedí, a napriek tomu nemal

potrebu dať mu prednosť, čo mal urobiť bez ohľadu na túto uvedenú skutočnosť a neohroziť tak
bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. On však vošiel do jazdného pruhu tohto vozidla K., čím mu
znemožnil pokračovanie v jazde, keď ako sám uviedol vo vysvetlení zo dňa 11.06.2020, videl približujúce
sa vozidlo K.. Prednosť v jazde, ktorú v danej situácii bol povinný dať, však v predmetnej v situácii zo
dňa 27.02.2020 nedal a spôsobil tak dopravnú nehodu. Žalovaný ešte vo svojom odpore uvádzal, že

časový interval 5 sekúnd by mu stačil na
bezpečné opustenie križovatky, s čím žalobca vo svojom predchádzajúcom vyjadrení nesúhlasil najmä
preto, že v prípade, ak by žalovaný zastavil tak, aby mal náležitý rozhľad, a aby mal prípadne možnosť
dať prednosť v časovom limite 5 sekúnd, len s ťažkosťami by sa zvládol nielen rozhliadnuť ale aj
rozbehnúť a opustiť križovatku bezpečne tak, aby sa v plnej miere vyhol blížiacemu sa vozidlu K.. Vo

vyjadrení žalovaného zo dňa 20.07.2023 už svojimi nepreukázateľnými výpočtami došiel k záveru, že
minimálne 3 sekundy žalovanému trvalo len na zastavenie vozidla a pohľad doprava a doľava, z čoho
samo osebe je zrejmé, že 5
sekúnd na úplné opustenie križovatky by nestačilo, a zároveň žalovaný uvádza, že v uvedených
minimálne 3 sekundách zastavoval vozidlo a zároveň, že vozidlo stálo, čo sa podľa názoru žalobcu

vzájomne úplne vylučuje.
K tvrdeniam uvádzaným žalovaným v jeho vyjadrení, kde opakovane uvádza skutočnosti ohľadom
priebehu dopravnej nehody, avšak ako vyplýva aj z odborného vyjadrenia, kde v otázke č. 5: ,,Vyjadrite
sa k tomu, či k dopravnej nehode došlo tak, ako uvádzajú účastníci dopravnej nehody a svedkovia
dopravnej nehody.“ Znalec ako odpoveď uviedol nasledujúce: ,,Z postavenia vozidla D. v čase zrážky,

ktoré bolo možné vyhodnotiť na základe: 1. zdokumentovanej stopy (viď. náčrt) a 2. stôp vyhodnotených
z fotodokumentácie (popísané v predchádzajúcich častiach odborného vyjadrenia), bolo zistené, že
nemohlo dôjsť k dopravnej nehode tak, ako uviedol vodič vozidla D....“ Žalobca zároveň nesúhlasí s
tvrdeniami žalovaného ohľadom zbavenia sa zodpovednosti žalovaným, keďže podľa žalobcu aj zo
samotného odborného vyjadrenia vyplýva, že k dopravnej nehode došlo zavinením žalovaného, ktorý v

podstate zablokoval cestu vozidlu K., a bez ohľadu na skutočnosť akou rýchlosťou šlo toto vozidlo, už
nemohlo zabrániť stretu s vozidlom D.. Žalobca tak mal za to, že pripojené dôkazy preukázali držiteľa
a vodiča predmetného motorového vozidla (čo nie je sporné), rovnako postup pri odškodnení škody
Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, vznik škody, výšku takto spôsobenej škody (aj výšku
vyplateného poistného plnenia pre poškodeného) a v neposlednom rade aj jej zavinenie žalovaným a

tým splnenie povinnosti žalobcom v súlade so zákonom.

7. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 15. novembra 2023. Vo veci sa oboznámil s listinnými
dôkazmi založenými do spisu stranami, pričom keďže tieto boli stranám riadne doručené a neboli
spochybnené, neoboznamoval ich, okrem označených častí priestupkových spisov, osobitne na

pojednávaní. Súd okrem listinných dôkazov nevykonal dokazovanie pôvodne navrhnutými dôkazmi
žalovaného s výnimkou oboznámenia žalovaným označených častí priestupkových spisov, keď na ich
vykonaní netrval sám žalovaný. Na pojednávaní pred konštatovaním sporných a nesporných skutkových
tvrdení a uvedením predbežného právneho posúdenia veci žalobca doplnil, že považuje za objektívnu
zodpovednosť mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie (PZP). Držiteľ a vodič motorového vozidla je

v tomto prípade jedna osoba, nemal uzatvorené PZP, na základe čoho má žalobca za to, že je nárok na
uplatnenie si regresu. Čo sa týka subjektívnej zodpovednosti, správny orgán nepostupoval lege artis, je
nasúderozhodnúť,čiavakejmierežalovanýzodpovedázaškodu.Žalobcabolpovinnýplniťtoľko,koľko
bola vyčíslená škoda, ktorá vznikla a bola preukázaná. Žalovaný reagoval, že samotná skutočnosť, čižalovaný mal alebo nemal uzatvorené PZP nemá žiadny vplyv na samotný vznik ani následok dopravnej
nehody. Pre posúdenie toho, či vôbec žalobca mal plniť z tejto dopravnej nehody je podstatné to, kto za
nehodu zodpovedá. Žalobca musel nejakým spôsobom vyhodnotiť zodpovednosť žalovaného a aspoň

sám pre seba si ujasniť, prečo za túto nehodu nenesie zodpovednosť čiastočne alebo úplne, iný subjekt.
Nepopiera, že vodič K. sa pohyboval po komunikácii, avšak prednosť vodiča na hlavnej ceste nie je
absolútna. Ak by tomu tak bolo, tak by to znamenalo stav, kedy vodič na hlavnej ceste by napriek
tomu, že vidí prekážku, na túto buď nereagoval nijako alebo nedostatočne, v podstate do nej narazil s
odôvodnením, že on má prednosť.

8. V konaní nebolo sporným, že žalovaný je držiteľ a vodič MV D. ŠPZ F že dňa 27.02.2020 došlo k
dopravnej nehode so vznikom škody na troch iných motorových vozidlách, že žalobca z garančného
fondu vyplatil držiteľom poškodených vozidiel poistné plnenie 7.262,98 eur, že žalovaný nemal v čase
dopravnej nehody vozidlo povinne zmluvne poistené, že žalovaný ešte pred doručením pokusu o
zmier dvakrát poprel aj s argumentáciou nárok žalobcu, že priestupkové konanie voči žalovanému bolo

zastavené pre uplynutie zákonnej lehoty, že vodič vozidla K. išiel v čase nehody rýchlosťou 80 km/
h a bol mu nameraný alkohol v dychu, že žalovaný stál na mieste zrážky dlhšie ako 1 sekundu pred
zrážkou. Sporné medzi stranami bolo, či za vzniknutú a žalobcom uhradenú škodu zodpovedá žalovaný
ako prevádzkovateľ vozidla D..

9. Po prednesení sporných a nesporných skutkových tvrdení, konštatovaní predbežného právneho
posúdenia veci a vykonaní dokazovania vo veci, žalobca uviedol, že má návrhy na doplnenie
dokazovania, a to vykonanie znaleckého dokazovania znalcom v odbore cestné dopravné nehody, keď
má za to, že znalecké dokazovanie je na mieste, a to s ohľadom na to, že z konkrétne pomenovaných
a čítaných dôkazov vyplýva, že žalovaný nedal prednosť v jazde a rovnako vyplýva z toho aj to,

že namerané množstvo alkoholu 0,2 je nízke množstvo. Z dokazovania nevyplýva, že by žalovaný
nezodpovedal ani len čiastočne za dopravnú nehodu. Taktiež žalobca navrhol doplnenie dokazovania
predvolaním svedka G.a G.a, aby podal výpoveď o tom, ako došlo k dopravnej nehode, pričom má za
to, že aplikácia prísnej koncentrácie konania v tejto veci nie je namieste, najmä vzhľadom na potrebu
vykonania znaleckého dokazovania, keďže ide o dôkazy, ktorých potreba vyvstala po predbežnom

právnom posúdení veci súdom, keď žalobca až na prvom pojednávaní bol postavený pred skutočnosť,
že súd nemá za danú akúkoľvek zodpovednosť žalovaného za dopravnú nehodu, hoci podľa listín v
spise táto minimálne čiastočná bola podľa neho jednoznačná.
Žalovaný nesúhlasil s návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania, s tým, že žalobca bol od počiatku
oboznámený s odborným vyjadrením znalca a toto nespochybňoval. Rovnako nespochybňoval závery

znalca ani samotný žalovaný. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca vedel aj o tom, že znalec na str. 49-50
odborného vyjadrenia uviedol, že ak vozidlo D. stálo v mieste zrážky dlhšiu dobu, viac ako 1 sekundu, tak
sa uvedené nepodieľalo na príčine dopravnej nehody. Keďže toto tvrdenie žaloba nerozporoval, nie je
zrejmé, akú inú skutočnosť má objasniť prípadné znalecké dokazovanie, resp. čo bránilo žalobcovi tento
návrh predniesť skôr. Nie je podstatné, ako súd na pojednávaní vyhodnotil otázku zavinenia žalovaného,

ale že žalovaný toto zavinenie od počiatku opakovane rozporoval. Ak by teda žalobca bol v konaní
aktívny, tak mohol už dávno navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktoré by uvedené spochybňovali.
Navrhol preto, aby súd tieto návrhy na doplnenie dokazovanie zamietol v celom rozsahu, a to nielen
ako nedôvodné, ale aj ako oneskorene podané.

10. Súd v konaní nevykonal žalobcom až na pojednávaní prvýkrát navrhnuté dokazovanie a konštatoval
priamo na pojednávaní, že na prostriedky procesného útoku, ktoré neboli predložené včas nebude
prihliadať. Súd tak v danej veci aplikoval princíp sudcovskej koncentrácie konania v zmysle § 153 CSP.
Má za to, že žalobca mohol už od okamihu doručenia odporu žalovaného, v ktorom tento poukazoval na
skutočnosť, že žalovaný stál na mieste zrážky viac ako 1 sekundu, a preto ani jeho prípadný nesprávny

prvok v technike jazdy sa nepodieľal na príčine dopravnej nehody, a to priamo podľa znenia žalobcom
predloženéhoodbornéhovyjadrenia(nazákladektorejskutočnostisúdprimárnepovažujenárokžalobcu
za nepreukázaný), navrhovať vykonanie prípadného ďalšieho dokazovania. Žalovaný pritom skutkové
tvrdenie o tom, že na mieste zrážky stál viac ako 1 sekundu, ktoré súd považuje za rozhodujúce
pre posúdenie veci, výslovne a konkrétne zopakoval aj v duplike, rozsiahle argumentoval, prečo je

vo veci dôležité, a aké závery pri súčasnom vyhodnotení znenia OV z danej skutočnosti vyplývajú,
nesporoval. Súd tak dospel k záveru, že žalobca mal dostatočný priestor reagovať (včasne, t.j. ešte
v rámci písomných vyjadrení strán pred pojednávaním) na skutkové tvrdenia žalovaného a navrhovať
dokazovanie na preukázanie vlastných skutkových tvrdení, a ak tak neurobil, v zmysle ustanovení §153 CSP nesie procesnú zodpovednosť za svoju pasivitu. Pri nespornosti vyššie uvedeného skutkového
tvrdenia nevidel súd dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie aj z dôvodu nehospodárnosti a nedôvodnosti
takého postupu, keďže v konaní už predložené dôkazy boli dostatočné na vyhodnotenie veci. Súd

nemal dôvod vykonávať dokazovanie, ktoré žalobca označil až po prednesení predbežného právneho
posúdenia veci súdom, keď ani nebolo zrejmé, aké konkrétne iné skutkové tvrdenia žalobcu majú byť
týmto dokazovaním preukázané (pričom súd musí vykonávať dokazovanie hospodárne, a to iba za
účelom preukazovania sporných skutkových tvrdení strán produkovaných v spore, keď stranami dovtedy
označené a predložené dôkazy postačovali na riadne zistenie skutkového stavu a rozhodnutie vo veci).

Všeobecné konštatovanie žalobcu o tom, že žalovaný zodpovedá (minimálne čiastočne) za škodu
spôsobenúdopravnounehodou(ktorýmodôvodňovalpotrebuďalšiehodokazovania),boloprodukované
už i v predchádzajúcich vyjadreniach žalobcu, a na preukázanie tejto skutočnosti žalobca už predložil
v konaní podľa vlastného uváženia dôkazy, vrátane odborného vyjadrenia znalca, z ktorých súd v
konaní vychádza. Bolo na samotnom žalobcovi, aby v konaní včas označil všetky dôkazy, ktoré v
konaní navrhuje vykonať, nič mu nebránilo v žalobe navrhnúť vykonanie určitých dôkazov, prípadne

iba ako doplňujúcich, pre prípad, že by boli pochybnosti o preukázaní jeho nároku, žalobca však nič
také neurobil. Skutočnosť, že súd vyhodnotí určitý dôkaz predložený stranou inak ako strana samotná
nevytvára dôvodnosť doplnenia dokazovania dôkazom iným. Je na zodpovednosti sporovej strany
riadne a dôsledne vyhodnotiť, čo (a ako bezpečne) vyplýva z ňou samou predložených listinných
dôkazov. Súd tak uzatvára, že v danej situácií nemal dôvod dopĺňať dokazovanie oneskorene (až na

pojednávaní) navrhnutými dôkazmi žalobcu (a predlžovať tak neúmerne sporové konanie), keď tieto mal
žalobca možnosť (procesnú povinnosť) označiť už skôr (ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania), keď podstatné spochybnenie existencie jeho nároku voči žalovanému vo svetle
jasných tvrdení a argumentácie žalovaného bolo zrejmé zo všetkých vyjadrení žalovaného. Keďže tak
dôkazné prostriedky v podobe vykonania znaleckého dokazovania a výsluchu G.a G.a boli žalobcom

(ako subjektom, ktorý je nositeľom dôkazného bremena s vedomím nutnosti preukázania dôvodnosti
jeho nároku ním včasne predloženými dôkazmi) navrhnuté oneskorene a v rozpore s ustanovením § 153
ods. 1 CSP, súd na ne podľa § 153 ods. 2 CSP neprihliadal, keďže by to vyžadovalo nielen nariadenie
ďalšieho pojednávania (pravdepodobne i viacerých) ale aj vykonanie ďalších úkonov súdu (nariaďovanie
niekoľko mesiacov trvajúceho znaleckého dokazovania, a to všetko v situácii, kedy už názor jedného

znalca na vec, na ktorého poukazoval práve sám žalobca, má súd k dispozícií v rámci odborného
vyjadrenia).

11. Žalobca právom záverečnej reči poukázal na stranu 46-47 odborného vyjadrenia, s tým, že má za
to, že je tu daná zodpovednosť žalovaného na vzniku dopravnej nehody. Percentuálne rozdelenie výšky

škody konkrétnych škodcov je vec, s ktorou sa musí vysporiadať súd, keď nemôže svoje rozhodnutie
oprieť o zastavené správne konanie. Nečinnosť správneho orgánu však sama o sebe neznamená,
že spoluzodpovednosť žalovaného nie je daná. Z uvedených hľadísk má za to, že nebol ani dôvod
navyšovať trovy tohto konania ešte pred uvedením predbežného právneho posúdenia, v zmysle ktorého
nemá žalovaný zodpovedať ani len čiastočne. Spornou skutočnosťou je v podstate na konci právna

otázka. V tomto ohľade sa javí, že sa súd priklonil k zavineniu vodičom, ktorému bola uložená sankcia.
Nejedná sa však len o zavinenie žalovaného ako vodiča, ale aj o objektívnu zodpovednosť, že vozidlo
nebolo povinne zmluvne poistené, ktorá povinnosť vyplýva priamo zo zákona. Inak povedané, ak by
zmluva o PZP existovala, tento spor by neexistoval. Naďalej tvrdí, že žalobca bol v zmysle zákona
povinný uhradiť poškodeným regresné plnenie a podľa ustálenej súdnej praxe, má kancelária právo

postihuvočiosobe,ktorázodpovedázaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,avšaknielen
výlučne na základe zavinenia ako vodiča, ale najmä ako samotného prevádzateľa, ktorý si nesplnil svoje
zákonné povinnosti. ÚS SR sp. zn. III.ÚS 514/2016 zo dňa 17.08.2016 uviedol, že právo regresného
postihu sa rozširuje aj na iné osoby definované ako tie, ktoré zodpovedajú poškodenému za škodu. V
zmysle uvedeného, ak by aj žalovaný nezodpovedal ako vodič, stále má zodpovednosť ako vlastník

vozidla.

12. Žalovaný právom záverečnej reči uviedol, že v zmysle predloženej judikatúry, prednosť vodiča na
hlavnej ceste nie je absolútna a nie je možné od ostatných účastníkov cestnej premávky požadovať
predvídať, že vodič pohybujúci sa hoci aj na hlavnej ceste bezprecedentne poruší nielen pravidlá cestnej

prevádzky ale aj rozumné očakávanie jej ostatných účastníkov. Žalovaný síce vychádzal z vedľajšej
cestynahlavnú,pričomsanachádzalvbezprostrednejblízkostiajprechoduprechodcovajželezničného
priecestia, pričom nemal dôvod ani len predvídať, že smerom z kruhového objazdu vyjde vodič pod
vplyvom alkoholu, ktorý najvyššiu povolenú rýchlosť prekročí minimálne o 30 km/h. Ako vyplýva aj zodborného vyjadrenia, ktorý žalobca nespochybnil, ak by vodič vozidla K. išiel maximálnou rýchlosťou,
nič iné by sa na tomto skutku nezmenilo, bez problémov, bezpečne by zastavil minimálne 4 m pred
miestom zrážky. Zároveň, ak by dodržal túto maximálnu povolenú rýchlosť, pravdepodobne by sa

uvedené 2 motorové vozidlá ani nikdy nestretli. Čo sa týka samotného regresného nároku žalobcu, ešte
pred jeho vyplatením poškodeným, žalobca musel vykonať určité skutkové a právne posúdenie, aby
vôbec vedel, či bola škoda spôsobená prevádzkou vozidla D. alebo K.. Na základe tohto posúdenia sa
zrejme rozhodol, že zavinenie spočíva na žalovanom, a preto uhradil uplatňovaný nárok jednotlivým
poškodeným. Za toto, ale nemôže niesť zodpovednosť žalovaný. Ak by aj na vozidle D. bolo uzatvorené

PZP, tak nie je vylúčené, že prípadná poisťovňa by nehodu posúdila tak, že za túto by žalovaný
nezodpovedal a zároveň neexistencia PZP sa žiadnym spôsobom nepodieľala na vzniku alebo možnosti
odvrátenia danej dopravnej nehody. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému
priznal trovy konania.

13. Predmetom konania je nárok žalobcu na regresné plnenie zo strany žalovaného, keď žalobca

uhradil v zmysle ZPZP škodu, za ktorú má zodpovedať žalovaný, ktorý nesporne nemal povinne zmluvne
poistené ním prevádzkované motorové vozidlo. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení
právnych predpisov.

14. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku (CSP), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami

procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(1)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)
Podľa § 24 ods. 1, písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ZPZP), kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia

zodpovednosti.
Podľa § 24 ods. 7 ZPZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm.
a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu
toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je
povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa

odseku 2 písm. e).
Podľa § 3 ods. 1 ZPZP, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten,
kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla
zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6 a) v ostatných prípadoch ten, kto
je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená

nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodič nesmie viesť vozidlo v
takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte
môžu nachádzať v jeho organizme; toto neplatí pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom
a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho v obci a pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným

motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho po cestičke pre cyklistov, ak množstvo
alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu
pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej
osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou.
Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac

50 km/h.
Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodič, ktorý prichádza do križovatky po
vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“,je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po
hlavnej ceste vrátane cyklistov idúcich súbežne s hlavnou cestou.
Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.(1) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. (3)
Podľa§427ods.1OZ,fyzickéaprávnickéosobyvykonávajúcedopravuzodpovedajúzaškoduvyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 431 OZ, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie
medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

15. V konaní nebolo sporným, že dňa 27.02.2020 došlo k dopravnej nehode so vznikom škody na troch
iných motorových vozidlách ako je vozidlo, ktorého držiteľom a vodičom (MV D. ŠPZ F.) bol v danom
čase žalovaný, že žalobca z garančného fondu vyplatil držiteľom poškodených vozidiel poistné plnenie
7.262,98 eur (čo preukazujú i potvrdenia o úhrade zo dňa 16.10.2020 a 25.11.2020 č.l. 10,11 a listiny
č.l. 81 - 90), že žalovaný nemal v čase dopravnej nehody vozidlo povinne zmluvne poistené.

16. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými v konaní stranami, dospel súd k záveru,
že v konaní nebola preukázaná zodpovednosť žalovaného za škodu na motorových vozidlách, ktorá
bola uhradená žalobcom, a preto je žalobu potrebné zamietnuť. Žalobca v konaní argumentoval, že je
nepochybne daná objektívna zodpovednosť žalovaného za to, že nemal svoje vozidlo povinne zmluvne

poistené. Súd súhlasí, že v konaní je nesporným, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť vozidlo
povinne zmluvne poistiť, avšak z uvedenej skutočnosti vyplýva jeho povinnosť nahradiť žalobcovi ním
poskytnuté plnenie poškodeným subjektom (podľa § 24 ods. 7 v spojení s § 24 ods. 1 písm. b)
ZPZP) iba za predpokladu, že za vznik tejto konkrétnej škody zodpovedá. Preukázanie zodpovednosti
žalovaného za škodu, ak v konkrétnej veci nie je nespornou, čo v tomto konaní nebola, je potom na

zodpovednosti žalobcu, ktorý je nositeľom dôkazného bremena ohľadne toho, že sa preukážu všetky
podstatné skutočnosti rozhodujúce o dôvodnosti žaloby, čo sa však v tomto prípade nestalo. Súd
nezistil zo žalobcom (včasne) predložených dôkazov, že by za škodu, ktorá bola žalobcom uhradená
(poškodeným) zodpovedal žalovaný, a to ani podľa § 420 ods. 1 OZ, keď súd má za preukázané
(najmä odborným vyjadrením), že žalovaný síce porušil svoje povinnosti vodiča motorového vozidla

(vošiel na hlavnú cestu ďalej ako bola hranica križovatky a vytvoril tak prekážku motorovému vozidlu
po tejto ceste prechádzajúcemu a tak nedal prednosť v jazde vodičovi vozidla K.), ale v konaní bolo
preukázané, že samotný vznik škody nezavinil (§ 420 ods. 3 OZ), keď za ňu zodpovedá vodič iného
motorového vozidla (vozidla K., s ktorým došlo ku kolízií), a teda žalovaný sa zbavil zodpovednosti za
škodu v zmysle § 420 ods. 3 OZ. Súčasne súd nemal za preukázanú ani zodpovednosť žalovaného

za škodu vzniknutú na poškodených motorových vozidlách podľa § 427 ods. 1 OZ, keď z vykonaného
dokazovania, a to najmä z odborného vyjadrenia znalca vyplýva, že ku vzniku dopravnej nehody a
škody došlo prevádzkou nie motorového vozidla žalovaného (nesprávnou technikou jazdy vodiča D.),
ale prevádzkou motorového vozidla K. (ktorého nesprávna technika jazdy bola príčinou vzniku dopravnej
nehody). Bolo na zodpovednosti žalobcu, aby ešte pred vyplatením škody poškodeným posúdil, či bola

škoda spôsobená prevádzkou vozidla D. alebo K.. Za nesprávne vyhodnotenie situácie žalobcom však
nemôže niesť zodpovednosť žalovaný.

17. Ku vzniku škody na poškodených vozidlách došlo nesporne pri dopravnej nehode dňa 27.2.2020
na Trstínskej ulici v Trnave, kde došlo ku kolízií motorového vozidla D. a motorového vozidla K.,

kde vodič vozidla K. narazil do vozidla D., toto vozidlo odhodilo preč a následne vozidlo K. narazilo
aj do ďalších dvoch odstavených vozidiel (Ford Fusion a Citroen Xsara Picasso). V konaní nebolo
sporným, že vodič vozidla K. išiel po hlavnej ceste, a to rýchlosťou 80 km/h v čase reakcie na vozidlo
žalovaného (na ceste, kde je dovolená rýchlosť 50 km/h), a že bol podrobený dychovej skúške na alkohol
s pozitívnym výsledkom merania 0,21 mg/l, za čo mu bol na mieste zadržaný vodičský preukaz (uvedené

potvrdzuje správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 26.8.2020 č.l. 16). Už z uvedeného
bolo zrejmé, že pri dopravnej nehode došlo k súčasnému porušeniu povinností viacerými vodičmi
motorových vozidiel, nielen žalovaným, ale i vodičom vozidla K., a teda bolo zrejmé, a muselo byť
zrejmé i žalobcovi (a to i v čase úhrady škody poškodeným), že vec je potrebné dôkladne vyhodnotiť
a posúdiť, kto konkrétne zodpovedá za vzniknutú škodu. Pochybnosti o zodpovednosti žalovaného za

škodu vzniknutú pri dopravnej nehode dňa 27.2.2020 sú zrejmé už z listín uplatnenia nároku na náhradu
škodu poškodenými, kde poškodený G. H. (ktorý bol prítomný v čase nehody) označil ako vinníka
dopravnej nehody vodiča vozidla K. G.a G.a (uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 2.4.2020 č.l.
59). Naopak poškodený G. G. a C. C. (ktorí boli taktiež prítomní na mieste v čase dopravnej nehody)označili za vinníka dopravnej nehody v daných tlačivách žalovaného (uplatnenie nároku na náhradu
škody zo dňa 5.3.2020 č.l. 58 a uplatnenie nároku na náhradu škody č.l. 60). Pochybnosť na zavinení
vzniku dopravnej nehody je zrejmá i zo záznamu o podaní vysvetlenia na ORPZ v Trnave (zo dňa

8.4.2020č.l.153),vktorompripopisenehodovéhodejaG.H.(držiteľpoškodenéhovozidlaCitroenXsara
Picasso), ktorý bol prítomný pri mieste nehody, kde čakal na manželku a videl nehodový dej, označil
za vinníka nehody vodiča K.. Za vinníka nehody označil vodiča K. podľa záznamu o podaní vysvetlenia
na ORPZ v Trnave (zo dňa 20.3.2020 č.l. 154) taktiež C. C. (držiteľ poškodeného vozidla Ford Fusion),
ktorý sedel v danom čase vo vozidle. Vodič vozidla K. bol pritom uznaný za vinného zo spáchania

priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e), písm. h) bod 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch keď
porušil § 4 ods. 2 písm. d) a § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z o cestnej premávke, tým, že pri dopravnej
nehode prekročil maximálnu povolenú rýchlosť v obci, keď viedol vozidlo rýchlosťou 80 km/h. Súčasne
bol podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu prístrojom, ktorý mu nameral
hodnotu 0,21 mg/l alkoholu. Za spáchanie priestupku mu bola uložená pokuta 200,- eur a zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov (rozhodnutie ORPZ Trnava ODI o priestupku č. ORPZ-TT-

ODI2-2020/012634zodňa25.9.2020).Zvýpisuzjehoevidenčnejkartyvodičazodňa26.8.2020vyplýva,
že odo dňa udelenia vodičského oprávnenia (14.10.2010) bolo uňho evidované spáchanie množstva
priestupkov porušením povinností vodiča, či účastníka cestnej premávky, a to v počte 17-ich priestupkov,
vrátane prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti jazdy v obci, telefonovania počas vedenia vozidla
a neuposlúchnutia pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Žalovaný

nebol vo veci dopravnej nehody, ohľadne ktorej beží spor, právoplatne uznaný za vinného zo spáchania
žiadneho priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keď správne konanie, ktoré sa
pôvodne voči nemu viedlo bolo zastavené v zmysle § 73 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch z dôvodu, že zodpovednosť za priestupok zanikla (upovedomenie o zastavení konania zo
dňa 21.3.2022 č.l. 57).

18. V situácií kolízie motorových vozidiel s porušením viacerých povinností ich vodičov s pochybnosťou
o konkrétnom zavinení dopravnej nehody bolo súdu ako základný dôkaz na ktorý sa odvolával tak
žalobca ako i žalovaný predložené odborné vyjadrenie (OV) č. XX/XXXX znalca Ing. C. A., znalca v
odbore doprava cestná pre odvetvia technický stav vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty

cestných vozidiel, vo veci dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 27.2.2020 v čase o 14:10 hod. (č.l. 17
- 56), v ktorom sa znalec podrobne vyjadruje k dopravnej nehode, hodnoteniu konania žalovaného ako
i vodiča vozidla K. a samotným príčinám dopravnej nehody. Znalecká úloha znalca bola formulovaná
ako posúdenie vzniku a priebehu deja na základe objektívne zistených podkladov a posúdenie možností
zabránenia dopravnej nehode zo strany jednotlivých účastníkov a určiť technickú príčinu dopravnej

nehody. Znalec dospel k záveru, že "uvedenia vo výpovediach o tom, že vozidlo žalovaného stálo na
hranici križovatky nezodpovedá stopám v mieste dopravnej nehody" ( č.l. 31). Vo vzťahu k posúdeniu
techniky jazdy vodičov uviedol, že "rozhodujúcim nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla
K. bola rýchlosť jazdy. Tým, že vodič viedol vozidlo rýchlosťou o 30 km/h vyššou ako bola najvyššia
dovolená rýchlosť v úseku, nedokázal zastaviť pred miestom zrážky." Súčasne uviedol, že "vodič vozidla

D. nedal z technického hľadiska prednosť v jazde vozidlu K. vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti pohybu
vozidla K." a "z technického hľadiska nedal prednosť v jazde vozidlu K. ani vo vzťahu k správnej technike
jazdy vozidla K." (tu však na č.l. 36 podrobne vysvetľuje a aj na obrázku popisuje, že ak by sa K.
pohybovalo správnou technikou jazdy, t.j. rýchlosťou 50 km/h, ku stretu vozidiel (a teda ani ku škode) by
vôbec nedošlo, avšak míňanie sa vozidiel nemožno považovať z technického hľadiska za bezpečné, a

preto ustálil, že vodič D.u nedal prednosť v jazde vozidlu K. ani vo vzťahu k najvyššej dovolenej rýchlosti
- už tu je však zrejmé, že v prípade dodržania predpisovej rýchlosti vodičom K. by k nehode ani nedošlo
a samotné spáchanie prípadného priestupku žalovaným v podobe porušenia povinnosti dať prednosť v
jazde nemusí znamenať aj súčasné zavinenie dopravnej nehody a vzniku škody) "Uvedené však platí
pre situáciu, že vozidlo D. zastavilo v mieste zrážky v čase 1,0s pred zrážkou. Ak vodič vozidla D. stál

v mieste zrážky dlhší čas, potom aj vodič K. mal dostatok času na nenáhle upravenie techniky jazdy
tak, aby nevznikla kolízna situácia". Znalec súčasne popísal v závere vyjadrenia, že "vodič vozidla K. po
rozpoznaní kolíznej situácie reagoval vyhýbacím manévrom vpravo, pričom mu mala vznikať prekážka
sprava. V takomto prípade obvykle vodič reaguje vedením vozidla vľavo. Vpravo reaguje, ak ide o
oneskorenú reakciu, čo sa v tomto prípade nedá s istotou konštatovať. Dôvodom na reakciu vpravo

mohlo byť aj to, že medzi stredovou čiarou a prednou časťou vozidla D. bol pomerne úzky priestor".
Ohľadne možností zabránenia vzniku dopravnej nehody v konkrétnych podmienkach cestnej premávky
zo strany účastníkov nehody uviedol, že "vodič K. by nehode zabránil takým spôsobom, že by v čase
kedy rozpoznal kolíznu situáciu viedol vozidlo rýchlosťou do 55 km/h. Ak by viedol vozidlo rýchlosťou50 km/h, dokázal by zastaviť 4 m pred miestom zrážky...Vodič vozidla D. by nehode zabránil takým
spôsobom, že by neuskutočnil vjazd na hlavnú cestu v takom časovom okamihu, ako to vykonal počas
nehodového deja, teda dal prednosť v jazde vodičovi vozidla K.." Pri popísaní vzniku dopravnej nehody

a jej príčiny z technického hľadiska a keď mal uviesť hlavnú príčinu vzniku dopravnej nehody, uviedol,
že „Na technickej príčine predmetnej dopravnej nehody sa podieľala nesprávna technika jazdy vodiča
vozidla K. (rýchlosť jazdy vyššia, ako je rýchlosť pre daný úsek najvyššia dovolená, v dôsledku čoho
vodič nedokázal zastaviť pred miestom zrážky - ak by vodič viedol vozidlo v čase reakcie rýchlosťou
50 km/h, dokázal by zastaviť 4,0 m pred miestom zrážky). Na technickej príčine dopravnej nehody sa

podieľala aj nesprávna technika jazdy vodiča D. (nedania prednosti v jazde vozidlu K. a to nielen vo
vzťahu k skutočnej - neprávnej technike jazdy vodiča vozidla K., ale ani k najvyššej dovolenej rýchlosti
v úseku, čím vodič vytvoril kolíznu situáciu). Toto však platí len za predpokladu, že vozidlo D. vykonalo
vjazd spôsobom, že reakcia vozidla K. bola včasná (vodič vozidla D. stál v mieste zrážky cca 1,0s).
Ak však vozidlo D. stálo v mieste zrážky dlhšiu dobu, potom uvedený nesprávny prvok v technike
jazdy vodiča D. sa nepodieľal na technickej príčine dopravnej nehody.“ (str. 49,50 OV č.l. 41 spisu). Z

uvedeného je zrejmý záver znalca, že v prípade, ak vozidlo žalovaného stálo na mieste zrážky dlhšie ako
1 sekundu, nesprávny prvok v technike jazdy žalovaného sa nepodieľal na technickej príčine dopravnej
nehody. V konaní pritom nebolo sporné skutkové tvrdenie žalovaného, že jeho vozidlo na mieste zrážky
stálo dlhšie ako 1 sekundu. Vo svetle záverov znalca v odbornom vyjadrení pri zohľadnení skutkového
stavu vyplývajúceho z nesporných tvrdení strán je potom zrejmé, že žalovaný nezavinil vznik dopravnej

nehody a nezodpovedá za škodu vzniknutú z dopravnej nehody. Na základe uvedeného nie je povinný
uhradiť žalobcovi náhradu toho, čo plnil poškodeným, keďže v konaní nebolo preukázané, že by za
škodu zodpovedal (podmienka špecifikovaná v ustanovení § 24 ods. 7 ZPZP), či už ako vodič, alebo
ako prevádzkovateľ motorového vozidla D..

19. Na uvedenom závere súdu nič nemení ani polemika žalobcu, či by žalovanému stačilo, alebo
nestačilo 5 sekúnd na opustenie miesta nehody, keďže táto otázka nie je základnou otázkou relevantnou
pre posúdenie veci. Rovnako nie je relevantným, či žalovaný mal alebo nemal svoje vozidlo povinne
zmluvne poistené, pretože ak nezodpovedá za škodu, nie je možné od neho jej náhradu požadovať
(ani priamo, ani v podobe náhrady plnenia vyplateného žalobcom). Taktiež pre rozhodnutie veci nemá

právnu relevanciu skutočnosť, že znalec konštatoval v odpovedi na otázku č. 5 , že "nemohlo dôjsť k
dopravnej nehode tak, ako uviedol vodič vozidla D." (čl. 40). Tu znalec konštatoval, že "z postavenia
vozidla D. v mieste zrážky je zrejmé, že vozidlo D. výrazne zasahovalo do jazdného pruhu, ktorým viedol
vodič vozidlo K. na Trstínskej ulici", kde naopak žalovaný tvrdil, že prišiel na hranicu križovatky. Tento
rozpor, ktorý znalec vyriešil v neprospech žalovaného, kde usúdil, že nezastavil na hranici križovatky,

ale zasahoval do jazdného pruhu, neznamená však (na základe ostatného uvedeného) zodpovednosť
žalovaného za vznik dopravnej nehody. Znalec v odpovedi na otázku č. 5 následne ešte skonštatoval,
že "vozidlo D. už v mieste zrážky stálo". Nevyhodnotil však ako dlho tomu tak bolo. Základná otázka
vyplývajúca z odborného vyjadrenia ako sporná a rozhodná pre posúdenie dopravnej nehody potom
bola, či žalovaný stál na mieste zrážky viac ako 1 sekundu, ktorá skutková otázka však nebola spornou

v tomto konaní, a preto na základe odborného vyjadrenia znalca (na ktoré poukazovali obe sporové
strany) má súd preukázané, že žalovaný vôbec nezodpovedá za škodu spôsobenú dopravnou nehodou.
Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

20. Záverom dodáva, že neexistencii zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá vznikla z dopravnej

nehody nasvedčujú aj celkové nesporné okolnosti dopravnej nehody, keď miesto zrážky sa nachádzalo
v blízkosti tak prechodu pre chodcov ako aj železničného priecestia a žalovaný nemal dôvod predvídať,
že smerom z kruhového objazdu vyjde vodič pod vplyvom alkoholu, ktorý najvyššiu povolenú rýchlosť
v meste prekročí o 30 km/h, kde poukazuje i na žalovaným citovanú judikatúru (ods.5). Súd sa tak
stotožňuje s tým, že povinnosť dať prednosť v jazde vozidlu jazdiacemu na hlavnej ceste nie je absolútna

a vodič motorového vozidla vychádzajúceho z cesty vedľajšej nie je povinný predvídať podstatné
porušenie povinnosti (či viacerých povinností) iného vodiča. V určitých individuálnych prípadoch (ako aj
v tejto veci) potom porušenie povinnosti vodiča vychádzajúceho z cesty vedľajšej a nedanie prednosti v
jazde vozidlu na ceste hlavnej neznamená automaticky zodpovednosť prvého vodiča za vznik dopravnej
nehody, a to vtedy, ak aj vodič idúci po hlavnej ceste poruší svoje povinnosti vodiča motorového

vozidla, a to podstatným spôsobom, a vzhľadom na okolnosti tak, že za škodu vzniknutú z dopravnej
nehody zodpovedá iba tento. Žalobca potom pri prípadnej výplate náhrady škody podľa ZPZP musí
dôsledne posúdiť, ktorý z vodičov, ktorí boli účastní na dopravnej nehode, zodpovedá za jej vznik.
Pre uvedené pritom nie je rozhodné, či niektorý z vodičov (prípadne obaja), bol za svoje porušeniepovinnosti priestupkovo potrestaný, keďže je potrebné odlišovať zodpovednosť za spáchanie priestupku
a zodpovednosť za škodu vzniknutú dopravnou nehodou.

21. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

22. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenie § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, keď žaloba bola
zamietnutá. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia §

257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.