Rozsudok ,
Potvrdené, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Judgement was issued on Thursday, May 15, 2024

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822200706
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Majerníková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:7822200706.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: LOROL s.r.o., so sídlom

Za stanicou 5, 831 04 Bratislava, IČO: 54 873 649, zastúpený AK Matyšák, s.r.o., so sídlom Mudroňova
75, 811 03 Bratislava, IČO: 54 496 586, proti žalovaným: v 1. rade A. B., nar. X.X.XXXX, v 2. rade B. B.,
nar. X.X.XXXX, obaja trvale bytom B. XX, XXX XX C., obaja zastúpení JUDr. Attilom Elekom, advokátom
so sídlom Jovická 2, 048 01 Rožňava, o zaplatenie sumy 155.000,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 155.000,- EUR spolu so zmluvným
úrokomvovýške9,6%ročnezosumy150.000,-EURod1.2.2015do31.7.2021asúrokomzomeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 155.000,- EUR od 31.7.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní

odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou jeho právnym predchodcom dňa 21.3.2022 domáhal voči žalovaným
spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 155.000,- EUR spolu so zmluvným úrokom vo výške 9,6 %
ročne zo sumy 155.000,- EUR od 1.2.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75

% ročne zo sumy 155.000,- EUR od 31.7.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní
uzatvorilisD.B.,t.j.právnympredchodcomžalobcu(ďalejlenpredchodcažalobcu)dňa6.3.2009Zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovaným pôžičku v sume 150.000,- EUR. Dňa 21.3.2012 bol
medzi predchodcom žalobcu a žalovanými uzatvorený Dodatok č. 1 k zmluve, na základe ktorého (i)
predchodca žalobcu poskytol žalovaným dodatočnú pôžičku vo výške 5.000,- EUR, (ii) bol dojednaný
úrok vo výške 9,6 % p.a. z dlžnej istiny 155.000,- EUR od 1.4.2012 do zaplatenia, (iii) sa žalovaní
zaviazali splácať pôžičku pravidelne v mesačných splátkach počas obdobia piatich rokov až do

31.7.2021 podľa prílohy č. 1 k dodatku, (iv) žalovaní v čl. 1 ods. 2 dodatku uznali svoj dlh voči
predchodcovi žalobcu vo výške 155.000,- EUR z titulu zmluvy o pôžičke s príslušenstvom, čo do dôvodu
ajvýšky.Nakoľkosažalovanídostalidoomeškaniasúhradousplátokvsúčtetrochmesačnýchsplátok,v
sume 4.500,- EUR, pôžička sa v zmysle čl. 1 ods. 7 dodatku stala splatnou v plnej výške dňa 16.10.2012.
Vyplývajúc z dodatku žalobca eviduje ku dnešnému dňu pohľadávku voči žalovaným pozostávajúcu z
istiny 155.000,- EUR, úroku vo výške 9,6 % p.a. z istiny 155.000,- EUR od 1.1.2013 do 20.3.2022 vo
výške 137.181,37 EUR a úroku z omeškania vo výške 8,75 % p.a. z istiny 155.000,- EUR od 16.10.2012

do 20.3.2022 vo výške 127.896,23 EUR. Žalovaní od 1.4.2012 ku 20.3.2022, t.j. takmer po desiatich
rokoch,splatilisumu30.660,-EUR.Nakoľkoúrokzistiny155.000,-EURvovýške9,6%p.a.od1.1.2013
do 31.1.2015 predstavuje sumu vo výške 30.983,01 EUR, žalobca si uplatňuje úrok vo výške 9,6 % od
1.2.2015 do zaplatenia.2. Žalovaní sa k žalobe vyjadril v odpore zo dňa 11.5.2022, v ktorom vyjadrili nesúhlas s podanou
žalobou a navrhli ju zamietnuť. Žalovaná v 2. rade uviedla, že od predchodcu žalobcu žiadny obnos

finančných prostriedkov neobdŕžala, o poskytnutí peňazí nemala žiadnu vedomosť a prvýkrát sa s
takýmto tvrdením stretla až pri podpisovaní Dodatku k zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2022. Žalovaný v 1.
rade namietal, že mu predchodca žalobcu poskytol sumu uvedenú v Dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke.
Tvrdenie žalobcu, že došlo jednak k poskytnutiu mu sumy 150.000,-EUR v roku 2009 a k 21.3.2012 bol
dlh stále vo výške 150.000,- EUR, je podľa nich zavádzajúce tvrdenie. Navrhol, aby súd uložil povinnosť

žalobcovi predložiť originál Zmluvy o pôžičke zo dňa 6.3.2009 z dôvodu, aby v prípade pochybností o jej
pravosti mohla byť preskúmaná znalcom z odboru písmoznalectva a preukázania ďalších podstatných
skutočností podmieňujúcich platnosť dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 6.3.2009. Dodatkom č.
1 k zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2012 sa upravuje Zmluva o pôžičke uzavretá dňa 6.3.2009, pričom
absentujúca Zmluva o pôžičke zo dňa 6.3.2009 a Dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2012
tvoria spolu jednotný celok a tieto dva právne úkony nie je možné pokladať za dva od seba oddeliteľné

právne úkony. Dodatok č. 1 nepredstavuje samostatný právny úkon oddeliteľný od samotnej Zmluvy o
pôžičke zo dňa 6.3.2009, preto aby mohol dodatok vyvolať právne účinky, musí tvoriť celok s pôvodnou
zmluvou, aj preto namietli platnosť dodatku. Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže zmluva môže byť uzavretá
i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom),

k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k
odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Zároveň
žalovaní vzniesli námietku premlčania žalobného nároku s poukazom na to, že keďže k zosplatneniu
dlhu došlo dňa 16.10.2012 ku dňu 17.10.2012 začala plynúť premlčacia doba celého zosplatneného
dlhu a trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 17.10.2015, pričom

žaloba bola podaná na súd až dňa 24.3.2022. V závere podania uviedli, že je na zamyslenie sa, či je
reálne, aby veriteľ, ktorému dlžník dlží sumu 150.000,- EUR, v štádiu spisovania uznania dlhu dlžníkovi
ešte poskytol sumu 5.000,- EUR.

3. Žalobca v replike na svoju obranu uviedol, že zmluva o pôžičke zo dňa 6.3.2009 bola ústna.

Predchodca žalobcu odovzdal finančné prostriedky 150.000,- EUR v hotovosti, v deň uzatvorenia
zmluvy, v bydlisku žalovaných na B. XX, C.. Žalovaní sa zaviazali predmetnú pôžičku, ktorá bola
bezúročná, spoločne a nerozdielne vrátiť do 31.9.2009. Vzhľadom na to, že žalovaní predmetnú
pôžičku ani čiastočne nevrátili, predchodca žalobcu so žalovanými uzavrel písomný Dodatok č. 1 z
21.3.2012 k zmluve o pôžičke, na základe ktorého im požičal ešte istinu 5.000,- EUR. Žalovaní sa

zaviazali predmetnú pôžičku vrátiť formou obdoby úverových splátok podľa splátkového kalendára. Na
zabezpečenie pohľadávky žalovaní, ako záložcovia, uzavreli aj Zmluvu o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam z 21.3.2012, na základe ktorých vzniklo záložné právo k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalovaných nachádzajúcich sa v k. ú. C. na LV č. XXX. Neskôr bola medzi predchodcom
žalobcu a žalovanými uzatvorená ďalšia záložná zmluva dňa 9.8.2012, predmetom ktorej bolo viacero

nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných nachádzajúcich sa v okrese E. B.. Predmetná zmluva bola pod
V 1345/2012 z 20.3.2013 zapísaná na príslušných listoch vlastníctva, o. i. aj na LV č. XXX, v k. ú. F..
Dodatkom č. 1 k Záložnej zmluve z 9.8.2012 došlo k založeniu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných
nachádzajúcich sa v okrese C.. Predmetná záložná zmluva bola pod V 1484/12, z 27. 11. 2012, zapísaná
na LV, o. i. aj na LV XXX, v k. ú. C.. Žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním pôžičky hneď 1.

splátkou, ktorú mali splatiť k 15.4.2012, pričom ju splatili 2.5.2012. Žalovaní následne ďalej nepravidelne
splácali splátky pôžičky, pričom poslednú splátku vo výške 500,- EUR splatili 17.8.2021. Žalovaný v
1. rade uznal svoj dlh vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke aj dňa 30.10.2015. Žalovaný v 1. rade jednal
s predchodcom žalobcu o splatení záväzku žalovaných, dôkazom čoho je záznam zo stretnutia z
2.11.2015. K odôvodneniu odporu žalobca uviedol, že obranu žalovaných považuje za účelovú v rozpore

s predloženými listinnými dôkazmi. Žalovaná v 2. rade uviedla, že prvýkrát sa stretla s tvrdením žalobcu
o existencii dlhu až pri podpise dodatku k zmluve o pôžičke, pričom ďalej nerozvádza dôvod podpisu
predmetného dodatku. Obrana žalovaných je založená výlučne na popretí všetkých žalobcových tvrdení
bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia. Obranu žalovaných založenú na požiadavke preukázania
originálu zmluvy o pôžičke a predloženia podpisov na zmluve na znaleckú expertízu, za účelom overenia

ich pravosti, úplne ignoruje skutkový stav, tvrdený a preukázaný žalobcom. Konkrétne predložených
listín, ktorými sú (i) štyri zmluvy s osvedčenými podpismi žalovaných, (ii) výpisy z verejných registrov
(LV), (iii) výpis z účtu predchodcu žalobcu, na ktorý žalovaní po dobu vyše deviatich rokov splácali
pôžičku na bankový účet žalobcu, pričom pri niektorých platbách je v poznámke uvedené „splátka úveru“a (iv) ďalšie listiny podpísané žalovaným v 1. rade, možno obranu žalovaných, považovať až za zjavne
zneužitiepráva.Žalovanýv1.radesplácalpôžičkunabankovýúčetžalobcu,vdôsledkučohomuselmať
o takej skutočnosti vedomosť. Na Dodatku k zmluve o pôžičke, Záložnej zmluve z 21.3.2012, Záložnej

zmluve z 9.8.2012, Dodatku č. 1 z 9.8.2012 sú úradne osvedčené podpisy žalovaných. Zároveň sú aj
dve záložné zmluvy zapísané na príslušnom okresnom úrade s aktuálne trvajúcim záložným právom.
K vznesenej námietke premlčania uviedol, že je nesprávna, nakoľko žalovaní v bode 2 Dodatku k zmluve
o pôžičke súhlasne vyhlásili, že uznávajú svoj dlh v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, čo do dôvodu
a výšky, dlh sa stal splatným 16.10.2012 a desaťročná premlčacia doba s ohľadom na § 110 ods. 2 OZ

uplynula 17.10.2022.

4. Žalovaní v duplike nesúhlasili s tvrdením, že Zmluva o pôžičke zo dňa 6.3.2009 bola uzavretá v
ústnej forme z dôvodov, že zmluva o pôžičke bola uzavretá písomne, bola uzavretá medzi predchodcom
žalobcu a žalovaným v 1. rade (nie so žalovanou v 2. rade), k uzavretiu tejto zmluvy došlo v roku 2008
a výška poskytnutej pôžičky nebola vo výške 150.00,- EUR a dodatočne poskytnutých 5.000,- EUR.

Takýto obnos finančných prostriedkov bez toho, aby bola aspoň ručne spísaná listina o pôžičke, je
neuveriteľné a nereálne. Jediným vysvetlením je zistenie, že takýmto spôsobom – vyhotovenie Dodatku
č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2012 je skutočnosť, že došlo k uznaniu premlčaného dlhu, o
čom nemali žiadnu vedomosť, takýmto spôsobom, že do dodatku bola zakoncipovaná aj žalovaná
v 2. rade, mohol advokát vyhotoviť aj Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 21.3.2012, keďže

nehnuteľnosti, ktoré boli špecifikované v týchto zmluvách boli v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch
žalovaných. Poukázali aj na predložený Záznam zo stretnutia zo dňa 2.11.2015 spísaného advokátom
G. D. H. (písomnosti týkajúce sa danej veci spisoval práve menovaný advokát, ktorý mal o všetkom
presné informácie) formuloval tento záznam spôsobom, z ktorého vyplýva, že dlh patrí žalovanému
v 1. rade a nie spoločne žalovaným. Zmluva o pôžičke je reálna zmluva, k uzavretiu ktorej sa vyžaduje

reálne odovzdanie predmetu pôžičky. V súvislosti s tvrdením predchodcu žalobcu, že v roku 2009 im
odovzdal takúto hotovosť navrhli skúmať jeho príjmové a majetkové pomery, či vôbec v rozhodnom čase
mohol disponovať takým obnosom finančnej hotovosti. Za účelom preukázania úhrad pripojil výpis z
bankového účtu, ktorý mal zriadiť predchodca žalobcu v Nemecku v mene žalovaného v 1. rade, ktorého
disponentom bol predchodca žalobcu a na tento bankový účet mu žalovaný v 1. rade titulom úhrad

splátok prevádzal finančné prostriedky z bankového účtu zriadeného v tuzemsku. Za obdobie od 5/2009
do 2/2012 došlo zo strany žalovaného v 1. rade k úhrade sumy 32.150,- EUR. Žalovaní namietli aj
platnosť Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2012, keďže na základe uvedených skutočností je
evidentné, že tento dodatok predstavuje neplatný právny úkon, ktorého jediným cieľom je obchádzanie
zákona a súčasne sa z uvedených dôvodov prieči dobrým mravom.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.10.2022 doplnil vyjadrenia o tom, že záznam zo stretnutia je zápis o
tom, že žalovaný v 1. rade mal záujem predmetnú pohľadávku splatiť. Žalovaní sú zaviazaní spoločne
a nerozdielne a nie je pritom rozhodujúca aktivita jedného z dlžníkov. Zo záznamu zo stretnutia vyplýva
práve skutočnosť, že predmetný dlh k 2.11.2015 existoval. Z predložených bankových výpisov vyplýva,

žežalovanýv1.radebolpríkazcomazároveňpríjemcomskladanýchfinančnýchprostriedkov.Kuznaniu
premlčaného dlhu uviedol, že žalovaní sa pôvodný dlh zaviazali splatiť do 31.9.2009. Dodatok č. 1,
predmetom ktorého bolo aj uznanie dlhu, bol podpísaný 21.3.2012, t.j. po 2 rokoch, 5 mesiacoch a 21
dňoch, preto nárok nebol ku dňu uznania dlhu premlčaný. K navrhovaným dôkazom žalobca uviedol, že
argumentáciažalovanýchjezmätočnáajvprípadenavrhovanýchdôkazov,kedyžiadajúuložiťpovinnosť

predložiť originál zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzatvorená ústne. Obdobne možno vnímať aj druhý
dôkaz, ktorým je výpis príjmov žalobcu od sociálnej poisťovne Nemeckej spolkovej republiky, za bližšie
neurčené obdobie. Príjmy akejkoľvek osoby nemusia pozostávať výlučne zo závislej práce ale aj z iných
príjmov ako napríklad dedenia alebo predaja nehnuteľností. Obdobne pôžička nemusí byť poskytnutá
výlučne z vlastných finančných prostriedkov.

6. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 6.4.2024 poukázali na nezrovnalosť v dátume narodenia veriteľa – D.
B., kedy v dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2012 a v žalobe je uvedený údaj XX. XX.
XXXX, avšak v zmluve o postúpení pohľadávky, v oznámení o postúpení pohľadávky, v písomnom
vyjadrení žalobcu zo dňa 30.6.2022, je uvedený dátum narodenia XX.X.XXXX. Preto namietli aktívnu

vecnú legitimáciu pôvodného žalobcu a nadväzujúc na túto vznesenú námietku aj súčasného žalobcu.
Mali za to, že takýmto postupom kedy účelovo je zatajovaná zmluva o pôžičke, v súvislosti s ktorou došlo
k následnému vyhotoveniu dodatku, ktorý sa vypracoval výlučne z dôvodu, aby sa zatajila skutočne
požičaná suma a došlo k zatiahnutiu žalovanej v 2. rade do zmluvného vzťahu a tým pádom, sa mohlavyhotoviť aj záložná zmluva, kedy záloh predstavoval rodinný dom a k nemu prináležiace pozemky v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Z Dodatku k zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2012 vyplýva,
že údajný dlh sa má splácať v mesačných splátkach vo výške 1.500,- EUR, pričom ja žalovaný v 1.

rade začal so splátkami na bankový účet I. XXXX XXXX XXXX XXXX XX v roku 2009. S týmto účtom
disponoval a platby vyberal výlučne p. B. v Nemecku. Tento bankový účet bol založený v banke J. H.
nachádzajúceho sa v Frankfurt am Main, kde má trvalé bydlisko p. B.. Túto skutočnosť p. B. popiera a
doposiaľzjehostranynedošlokvysvetleniuzakéhodôvodusavykonávalitietoplatbyanáslednevýbery
týchto peňazí. Za účelom preukázania realizácie týchto platieb došlo z mojej strany žalovaného v 1.

rade k vyžiadaniu potvrdení z banky, tak by nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti ohľadom zrealizovania
platieb.

7. Na prejednanie veci súd nariadil viacero pojednávaní, na ktorom sa zúčastnili strany sporu. Žalobca
zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a vyjadrení obsiahnutých v spise. Žalovaní taktiež zotrvali
na doterajších vyjadreniach a navyše trvali na osobnom výsluchu p. B., na výsluchu svedka G. H. a tiež

na vyžiadaní správy od nemeckej banky za účelom zistenia, kto a za akým účelom zakladal predmetný
účet, kto s ním mohol disponovať a v akých časových intervaloch sa vyberali prostriedky z tohto účtu.

8. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní vypovedal, že s p. B. sa pozná dlho, vykonával mu úpravu kúpeľne.
Spoznali sa, pricestoval z Nemecka a ponúkol mu peniaze na investovanie do nehnuteľností. Keďže mu

dôveroval, nespísalo sa nič. Žalovaný v 1. rade uviedol, že nežiadal o pôžičku, ale ponúkal finančnú
hotovosť na investovanie do nehnuteľností. Sumu 40.000,- EUR poskytol v hotovosti v roku 2007 a
ďalšiu sumu 35.000,- EUR v roku 2008. To sa uskutočnilo v byte p. B.. Bola spísaná jednoduchá zmluva
o poskytnutí peňazí, podpísaná obidvoma stranami. O tejto zmluve jeho manželka vôbec nevedela a
nevidela túto zmluvu. Potom sa ozval p. B., že príde na Slovensko, že sa zdrží dva – tri dni. Vypýtal si

túto sumu, aby mu ju vrátil a aby zašli do B. za jeho právnikom G. H., kde chcel spísať riadnu zmluvu
o pôžičke s tým, že chcel zapísať záložné právo, aby mal istotu. Žalobca zatajil skutočnosť, že otvoril
účet v banke vo Frankfurte s jeho vedomím na meno A. B., s ktorým účtom disponoval len on. Žalovaný
v 1. rade posielal naň splátky. Na žiadosť žalobcu ďalšie splátky dával na účet matky žalobcu D. B..
Uviedol, že od roku 2013 sa voči nemu vedú exekučne konania z podnikateľských dôvodov a zablokovali

mu všetky účty v bankách. V roku 2012 ho vyzval p B., aby spísali uznanie dlhu, aby tam bola aj jeho
manželka kvôli záložnému právu. Právnik predložil zmluvu na dlh 155.000,- EUR. Keď sa spýtal, prečo
tak vysokú sumu, tak bol presviedčaný, že nesplácal pôžičku v takej výške a že narastali úroky. Keby
v skutočnosti došlo k požičaniu peňazí ústnou dohodou, čo nie je pravda, musela by platiť aj ústna
dohoda : „ A. uznávam, že som aj ja na vine, preto sa dohodnime, že mi pošleš ešte 30.000,- EUR

a uzavrieme túto záležitosť navždy.“ Bolo to ústne telefonicky asi pred pol rokom. Žalovaný v 1. rade sa
držal tejto dohody a následne bol ochotný zaplatiť 30.000,- EUR a trovy, ktoré mal, aby sa uzavrela táto
kauza. K dodatku uviedol, že, niektoré veci v ňom neboli pravdivo uvedené, úmyselne, či nedostatkom
informácií, nechcel obviňovať nikoho. G. H. spísal, čo bolo povedané. Je tam nepravdivosť, že manželka
je dlžná. Uviedol, že keď mu p. B. predložil dodatok pred podpisom, tak ho prečítal, jeho manželka ho

nečítala. Podpísala ho, lebo mu dôverovala a pýtala sa, či to musí podpísať. Žalovaný v 1. rade jej
povedal, že áno. V dodatku na poslednej strane mu dal G. H. podpísať prehlásenie, že účet v Nemecku
vo Frankfurte, kde nikdy v živote nebol, bol otvorený s jeho vedomím, peniaze tam posielal a p. B. mu
ich vracal. Pri podpise dodatku č. 1 odznelo, že p. B. má zaplatiť 5.000,- EUR G. H., ale pripísali to na
neho. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, či peniaze boli p. B. alebo niekoho iného, žalovaný v 1.

rade uviedol, že v jeho PC sa viackrát preprogramovali a stiahli údaje, našiel zmluvu o pôžičke, ktorú
písal on a p. B., bola to zmluva s iným veriteľom.

9. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní vypovedala, že o transakcii nevedela až do chvíle, keď prišiel p. B.
a šli do B. podpísať nejaké papiere. Keď sa ho pýtala, o čo ide povedal, že dal peniaze manželovi a šli

podpísať zmluvu za advokátom. Keď povedala, že aj v C. sú advokátske kancelárie, tak povedal, že tam
má známeho a papiere sú pripravené. Tak prišli do B., bolo to ako zrýchlený film. Za pár minút, ani si
nesadli. Pán advokát položil pred ňu papiere a spýtal sa, či to bude čítať, lebo sa veľmi ponáhľa. Tak sa
pozrela na manžela, či vie o čo ide, povedal, že áno, tak to podpísala a odišli domov. To bolo všetko. Na
otázku právneho zástupcu žalovaných, či po začatí súdneho konania prebehol nejaký rozhovor medzi

nimi a p. B., žalovaná v 2. rade uviedla, že v roku 2022 keď bol manžel predvolaný na súd, povedal jej,
prečo ide na súd. Rozhodla sa zavolať p. B., bolo to 11.10.2022, spolu hovorili asi polhodinu. Povedal jej,
že manžel mu dlhuje 50.000,- EUR. Ešte predtým volal s manželom a dohodli sa na 30.000,- EUR a ajona mu navrhla 30.000,- EUR. On vravel, že má nejaké výdavky, ktoré spolu môžu byť aj 15.000,- EUR.
Tak povedala, že dobre 30.000,- EUR a všetky výdavky, on súhlasil.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom predchodcu žalobcu formou písomných otázok, výsluchom
žalovaných, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to najmä žalobou, Dodatkom č.
1 k zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2012 s prílohou (čl.8-13), odporom (čl.39-40), Záložnou zmluvou
zo dňa 21.3.2012 (čl.55-60), LV č. XXX zo dňa 30.6.2022 (čl.62-63), Dodatkom č. 1 k záložnej
zmluve zo dňa 9.8.2012 (čl.64-66), LV č. XXX zo dňa 30.6.2022 (čl. 67-68), prehľadom transakcií od

1.2.2012 do 17.8.2021 (čl.69-91), uznaním dlhu zo dňa 30.10.2015 (čl.92), záznamom zo stretnutie
zo dňa 2.11.2015 (čl.93), replikou (čl.94-96), Záložnou zmluvou zo dňa 9.8.2012 (čl.99-107), duplikou
(čl.120-122), debetnými avízami za obdobie od 15.5.2009 do 3.2.2012 (čl.123-145), vyjadrením žalobcu
zo dňa 18.10.2022 (čl.155-157), návrhom na zmenu žalobcu (čl.165-166), Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 2.12.2022 (čl.167-169), súhlasom so vstupom do konania (čl.181), uznesením
tunajšieho súdu č.k. 5C/24/2022-185 zo dňa 17.1.2023 (čl.185), zmluvou o pôžičke peňazí (čl.190),

prehlásením zo dňa 22.3.2012 (čl.191), zápisnicou o pojednávaní z 2.2.2023 (čl.192-197), podaním
žalovaných zo dňa 8.2.2023 (čl.199), podaním žalobcu zo dňa 27.2.2023 (čl.205-207), prípisom
s otázkami na svedka (čl.214), podaním žalovaných zo dňa 17.5.2023 (čl.215), odpoveďou svedka
položené otázky (čl.223), vyjadrením žalobcu zo dňa 13.6.2023 (čl.227-228), vyjadrením žalovaných
zo dňa 28.6.2023 (čl.234), podaním žalobcu zo dňa 13.7.2023 (čl.239241), zápisnicou o pojednávaní

z 19.1.2024 (čl.263-268), podaním svedka zo dňa 5.3.2024 (čl.275,297), vyjadrením žalovaných zo dňa
6.4.2024 (čl.304-306), potvrdeniami o zrealizovaní SEPA platieb (čl.314-320), vyjadrením žalobcu zo
dňa 29.4.2024 (čl.329-331), vyjadrením svedka zo dňa 26.4.2024 (čl.332), zápisnicou o pojednávaní
z 15.5.2024 (čl.338-339), na ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Dňa 21.3.2012 bol medzi predchodcom žalobcu a žalovanými uzavretý Dodatok č. 1 k zmluve
o pôžičke zo dňa 21.3.2012. Predmetný dodatok bol podpísaný zmluvnými stranami s tým, že pravosť
podpisov žalovaných bola osvedčená notárom. V bode 1. v čl. I tohto dodatku, účastníci dohody svojimi
podpismi tohto dodatku k zmluve o pôžičke zhodne potvrdili nasledovný skutkový stav, z ktorého táto
dohoda vychádza:

- Veriteľ a dlžník slobodne a vážne dňa 6.3.2009 uzavreli zmluvu o pôžičke.
- Veriteľ na základe zmluvy o pôžičke požičal (prenechal) dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 150.000,-
EUR bezúročne.
- Dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť do 31.9.2009.
- Dlžník do dnešného dňa nevrátil poskytnutú pôžičku a dlhuje veriteľovi istinu 150.000,- EUR, dlžník je

teda ku dňu podpisu tejto dohody v omeškaní s vrátením poskytnutej pôžičky vo výške 150.000,- EUR
s príslušenstvom.
- Dlžník a veriteľ sa dohodli, že dlžník nie je povinný uhradiť úrok z omeškania za obdobie od uzavretia
zmluvy o pôžičke do 31.3.2012 a veriteľ sa nároku za úroky z omeškania za uvedené obdobie vzdáva.
- Veriteľ dnešného dňa požičiava dlžníkovi ďalšiu peňažnú sumu vo výške 5.000,- EUR bezúročne.

Dlžník potvrdzuje prevzatie pôžičky 5.000,- EUR podpisom tohto dodatku. Podľa bodu 2 čl. I tohto
dodatku, v súlade s ustanovením § 558 Občianskeho zákonníka dlžník uznáva svoj dlh zaplatiť spolu
sumu 155.000,- EUR s príslušenstvom z titulu zmluvy o pôžičke a uznáva nárok veriteľa čo do dôvodu
a výšky.
Podľa bodu 3 čl. I tohto dodatku, veriteľ a dlžník sa dohodli na dodatočnej lehote na splnenie záväzku

dlžníka a dlžník sa zaväzuje splácať veriteľovi sumu 155.000,- EUR (pozostávajúcej z istiny 155.000,-
EUR) spolu s úrokom z omeškania 9,6% ročne, z dlžnej sumy v pravidelných mesačných splátkach od
1.4.2012 do zaplatenia, najneskôr však do 31.7.2021 v súlade s priloženým splátkovým kalendárom,
ktorýtvoríneoddeliteľnúsúčasťzmluvy.Úrokyzomeškaniasapočítajúmesačnezozostatkudlžnejsumy
a sú splatné v mesačných splátkach spolu s istinou pôžičky podľa splátkového kalendára uvedeného

v prílohe tohto dodatku k zmluve o pôžičke.
Podľa bodu 4 čl. I tohto dodatku, dlžník sa zaväzuje poskytnutú pôžičku veriteľovi splácať riadne a včas,
vlehotáchaspôsobomdohodnutýmvtejtozmluvemesačnýmisplátkamivovýške1.500,-EURsplatným
do posledného dňa toho ktorého mesiaca od 1.4.2012 do zaplatenia.
Podľa bodu 7 čl. I tohto dodatku, zmluvné strany sa dohodli na tom, že v prípade porušenia zmluvných

povinností dlžníkom, ktorých následkom je omeškanie s úhradou splátok pôžičky vo výške troch
nezaplatených splátok alebo s úhradou akejkoľvek splátky pôžičky podľa tejto zmluvy o pôžičke o viac
ako tri mesiace po termíne splatnosti podľa priloženého splátkového kalendára: a.) sa stáva splatným
celý dlh ako aj všetky záväzky, ktoré sa podľa tejto zmluvy o pôžičke mali stať splatnými v budúcnosti sastávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak; a/alebo b.) je veriteľ oprávnený
odstúpiť od tejto zmluvy o pôžičke, a/alebo c.) je veriteľ oprávnený okamžite vypovedať túto zmluvu
o pôžičke, pričom zmluvný vzťah končí dňom doručenia výpovede dlžníkovi.

Podľabodu10čl.Itohtododatku,akékoľvekplatbydlžníkuhradenévsúladestýmtoDodatkomkZmluve
o pôžičke počnúc dňom uzatvorenia tohto dodatku k Zmluve o pôžičke sa započítavajú na pohľadávku
veriteľa podľa tohto dodatku k Zmluve o pôžičke v nasledovnom poradí: a. podľa písomného určenia
dlžníka, b. pokiaľ dlžník písomne neurčí, ktorý záväzok plní, je veriteľ oprávnený platby započítať na
pohľadávky, ktoré má voči dlžníkovi, podľa vlastného uváženia. veriteľ je povinný na základe písomnej

žiadosti dlžníka, oznámiť mu, na ktorú pohľadávku bola platba započítaná.
Súčasťou dodatku bola príloha, ktorá obsahovala splátkový kalendár s rozvrhom 173 splátok každá vo
výške 1.500,- EUR a ich započítaním na úrok a istinu.

12. Záložnou zmluvou zo dňa 21.3.2012 uzavretou medzi žalovanými (ako záložcami) a predchodcom
žalobcu (ako záložným veriteľom) došlo k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným

vúvodnýchustanoveniachtejtozmluvy.Taktiežvpredmetnejzmluvebolašpecifikovanázabezpečovaná
pohľadávkazáložnéhoveriteľa.Predmetnýdodatokbolpodpísanýzmluvnýmistranamistým,žepravosť
podpisov žalovaných bola osvedčená notárom.
Dodatkom č. 1 k záložnej zmluve zo dňa 9.8.2012 uzavretým medzi žalovanými (ako záložcami)
a predchodcom žalobcu (ako záložným veriteľom) došlo k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam

špecifikovaným v úvodných ustanoveniach tejto zmluvy. Taktiež v predmetnej zmluve bola špecifikovaná
zabezpečovaná pohľadávka záložného veriteľa. Predmetný dodatok bol podpísaný zmluvnými stranami
s tým, že pravosť podpisov žalovaných bola osvedčená notárom. Predmetné záložné právo bolo
zapísané na LV č. XXX v k.ú C. pod vkladom č. V 1484/12 – 1710/12.

13. Záložnou zmluvou zo dňa 9.8.2012 uzavretou medzi žalovanými (ako záložcami) a predchodcom
žalobcu (ako záložným veriteľom) došlo k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným
vúvodnýchustanoveniachtejtozmluvy.Taktiežvpredmetnejzmluvebolašpecifikovanázabezpečovaná
pohľadávkazáložnéhoveriteľa.Predmetnýdodatokbolpodpísanýzmluvnýmistranamistým,žepravosť
podpisov žalovaných bola osvedčená notárom. Predmetné záložné právo bolo zapísané na LV č. XXX

v k.ú F. pod vkladom č. V 1345/2012 zo dňa 20.3.2013 – 45/13.

14. Uznaním dlhu zo dňa 30.10.2015 žalovaný v 1. rade uznal dlh čo do dôvodu a výšky voči
predchodcovi žalobcu v rozsahu sumy 152.154,38 EUR v súlade s § 588 Občianskeho zákonníka. S tým,
že dlh vznikol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 6.3.2009 a jej dodatku č. 1 zo dňa 21.3.2012 uzavretej

medzi predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade. Uznanie dlhu bolo podpísané žalovaným v 1. rade.

15. Z prehľadu transakcií za obdobie od 1.2.2012 do 17.8.2021 vyplýva, že žalovaní predchodcovi
žalobcu uhradili spolu sumu 30.660,- EUR.

16. Svedok D. B. v písomnej výpovedi na položené otázky odpovedal, že k odovzdaniu finančnej
hotovosti vo výške 150.000,- EUR došlo dňa 6.3.2009 v dome žalovaných na B. XX E. C.. Finančnú
hotovosť odovzdal A. a B. B. súčasne. Finančnú hotovosť bola poskytnutá na základe žiadosti manželov
B. na získanie ďalších projektov pre ich stavebnú firmu. Zmluvu o pôžičke uzatváral on. Dodatok č. 1
bol uzavretý z dôvodu, že dlžníci nevedeli vrátiť pôžičku tri roky od jej poskytnutia, čo bolo v rozpore

s pôvodnou dohodou, ktorá bola ústna. K otázke, či sa vie vyjadriť k tomu, z akého dôvodu došlo k
poskytnutiu sumy 5.000,- eur a kto poskytol túto finančnú čiastku, svedok uviedol, že dôvod si nepamätá,
bolo to na základe požiadavky žalovaných, lebo nemali peniaze. Pri poskytovaní finančnej hotovosti bol
svedok v postavení veriteľa. Platby žalovaný v 1. rade poukazoval na účet zriadený v prospech svedka
a jeho matky.

17. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

18. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v
novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave
presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu
vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní

skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku
s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti
s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a

rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej
aktivity sporové strany.

19. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje

inak.

20. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 657 zákona č. 40/1964Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), zmluvou o pôžičke prenecháva
veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí

dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

21. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

22. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z

omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

23.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

25. Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Podľa § 103 OZ, Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

27. Podľa § 110 ods. 1 až 3 OZ, Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník

písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola
však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Rovnaká
premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva
rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením
niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od

zročnosti nesplnenej splátky. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o
práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a
opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

28. V danom spore sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 155.000,- EUR

s príslušenstvom, a to titulom vrátenia peňažných prostriedkov poskytnutých žalovaným na základe
ústnejZmluvyopôžičkezodňa6.3.2009vspojenísDodatkomč.1kzmluveopôžičkezodňa21.3.2012.29. Súd sa musel na úvod zaoberať otázkou aktívnej a pasívnej legitimácie strán, ktorú podmienku
považoval za splnenú. Právny predchodca žalobcu D. B., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX uzavrel
so žalovanými v zmysle Dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2012 zmluvu o pôžičke v postavení

veriteľa. Následne v priebehu sporu žalovanú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
2.12.2022 postúpil v súlade s § 524 Občianskeho zákonníka na žalobcu. Aktívna legitimácia žalobcu
je teda v spore daná vyššie uvedenými skutočnosťami a preukázaná listinnými dôkazmi obsiahnutými
v spise. Na tomto posúdení súdu nič nemení ani poukázanie žalovaných na nezrovnalosť v dátume
narodenia pôvodného žalobcu, že jeho dátum narodenia v Dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa

21.3.2012 i v žalobe je uvedený XX.X.XXXX. Podľa názoru súdu ide o nepochybnú identitu právneho
predchodcu žalobcu, ohľadom ktorej je rok narodenia v žalobe a v Dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo
dňa 21.3.2012 uvedený s chybou v písaní. O identite predchodcu žalobcu nie sú žiadne pochybnosti
a nehrozí nebezpečenstvo zámeny s inými subjektmi, nakoľko údaj je overiteľný z rodného čísla
XXXXXX/XXXX veriteľa, ktoré je uvedené aj v iných dôkazoch pripojených k spisu aj so správnym rokom
narodenia, napr. osvedčení o pravosti podpisu na čl. 6, záložnej zmluvy zo dňa 21.3.2012 na čl. 55, LV č.

XXX na čl. 62, Dodatku č.1 k záložnej zmluve zo dňa 9.8.2012 na čl. 64, LV č. XXX na čl. 68, uznaní dlhu
na čl. 92, Záložnej zmluve zo dňa 9.8.2012 na čl. 99, Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 2.12.2012
na čl. 167, osvedčení o pravosti podpisu na čl. 169.
Pasívna vecná legitimácia žalovaných je založená skutočnosťou, že ako dlžníci podpísali Dodatok č.
1 k zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2012. Skutočnosť, že žalovaní Dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke

zo dňa 21.3.2012 vlastnoručne podpísali nebola sporná a navyše pravosť ich podpisov bola overená
notárom. Tvrdenia žalovaných o tom, že žalovanej v 2. rade pôžička v zmysle predmetného dodatku
nebola poskytnutá, neboli súdu žiadnym dôkazom preukázané. Aj keby bolo preukázané, že žalovanej
v 2. rade neboli poskytnuté peňažné prostriedky z pôžičky, peniaze a iné hnuteľné veci nadobudnuté
jedným z manželov zo zmluvy o pôžičke, ktorá vznikla za trvania manželstva a dlžníkom je len jeden

z manželov, patria do bezpodielového vlastníctva manželov. Z takejto zmluvy o pôžičke by bol zaviazaný
len ten z manželov, ktorý je zmluvnou stranou zmluvy o pôžičke. Pohľadávka veriteľa tohto manžela
však by mohla byť uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Tým, že by žalovaná v 2. rade vstúpila do údajného vzťahu len medzi veriteľom a žalovaným v 1. rade,
pripojila by sa k záväzku svojho manžela a dala súhlas na uspokojenie pohľadávky veriteľa z majetku

patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

30. Medzi stranami sporu neboli sporné skutkové okolnosti, že žalovaní a právny predchodca žalobcu
dňa 21.3.2012 podpísali Dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke a Záložnú zmluvu zo dňa 21.3.2012 a následne
dňa 9.8.2012 podpísali Záložnú zmluvu zo dňa 9.8.2012 a tiež Dodatok č. 1 k záložnej zmluve zo dňa

9.8.2012. Sporné neboli ani platby žalovaných za obdobie od 2.5.2012 do 17.8.2021 spolu vo výške
30.660,- EUR, ktoré veriteľ započítal na zmluvný úrok.

31. Obrana žalovanej v 2. rade spočívala v tvrdení, že žiadne finančné prostriedky od právneho
predchodcu žalobcu dňa 6.3.2009 neobdŕžala a o týchto tvrdeniach sa dozvedela pri podpisovaní

Dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke dňa 21.3.2012.
Žalovaný v 1. rade najskôr rozporoval poskytnutie pôžičky dňa 6.3.2009 vo výške 150.000,- EUR
a zároveň výšku dlhu ku dňu 21.3.2012. Obrana žalovaných spočívala aj v neplatnosti Dodatku č.
1 k zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2012 a premlčaní uplatneného nároku. Z neskorších vyjadrení
žalovaných vyplýva tvrdenie, že zmluva o pôžičke bola písomná, že ju uzavrel len žalovaný v 1. rade,

predmetom bola iná suma a tiež, že do roku 2012 vykonával úhrady pôžičky na účet v Nemecku, ktorý
údajne zriadil právny predchodca žalobcu na meno žalovaného v 1. rade.

32. Právny predchodca žalobcu a obaja žalovaní podpísali dňa 21.3.2012 Dodatok č. 1 k zmluve
o pôžičke zo dňa 6.3.2009. V tomto právnom úkone predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaní ako

dlžníci jednoznačne svojimi podpismi potvrdili, že dňa 6.3.2009 slobodne a vážne uzavreli zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej predchodca žalobcu požičal žalovaním peňažnú sumu 150.000,- EUR
bezúročne, a ktorú sumu mali predchodcovi žalobcu vrátiť do 31.9.2009. Avšak žalovaní ku dňu podpisu
dodatku, t.j. 21.3.2012 nevrátili poskytnutú pôžičku a dlhujú predchodcovi žalobcu istinu 150.000,-
EUR. Okrem toho sa predchodca žalobcu a žalovaní dohodli, že žalovaní nie sú povinní uhradiť úrok

z omeškania za obdobie od uzavretia zmluvy o pôžičke do 31.3.2012, predchodca žalobcu sa nároku za
úroky z omeškania za uvedené obdobie vzdal a navyše predchodca žalobcu požičal žalovaným ďalšiu
peňažnú sumu vo výške 5.000,- EUR bezúročne, ktorej prevzatie podpisom tohto dodatku potvrdili.
Žalovaní na svoju obranu tiež tvrdili, že zmluva o pôžičke zo dňa 6.3.2009 bola v písomnej formea požičaná suma bola v inej výške. Žiadali súd, aby uložil žalobcovi povinnosť predložiť zmluvu o pôžičke
zo dňa 6.3.2009. K tomu súd uvádza, že preukázanie reálnej materiálnej neexistencie listiny nebolo
možné od žalobcu spravodlivo požadovať, lebo podľa negatívnej dôkaznej teórie sa neexistencia určitej

právnej skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje. Ak žalovaní tvrdili, že zmluva
o pôžičke zo dňa 6.3.2009 bola v písomnej, bolo ich povinnosťou uviesť o tejto tvrdenej skutočnosti
aj dôkazné bremeno. Sama skutočnosť nedostatku písomnej formy zmluvy o pôžičke, resp. potvrdenia
o prevzatí peňazí z pôžičky a nedostatok písomnej výzvy na vrátenie (zvyšku) pôžičky nezakladá
dôvod pre záver, že k vzniku (platného) vzťahu z pôžičky medzi účastníkmi nedošlo. Ak totiž zákon

pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje písomnú formu, t.j. upravuje ju ako neformálnu zmluvu, ktorá
môže byť platne uzavretá aj ústne, príp. konkludentne, nedostatok písomnej formy má za následok
len ťažšiu dôkaznú situáciu pre veriteľa, ak dlžník svoj záväzok z ústne uzavretej zmluvy nesplní, t.j.
pôžičku v dohodnutej dobe nevráti. Žalobca na preukázanie existenciu vzťahu zo zmluvy o pôžičky
preukázal listinným dôkazom, a to Dodatkom č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2012. Nemožno
pritom prehliadať, že dodatok obsahuje prehlásenie žalovaných o vyššie uvedenom skutkovom stave,

že žalovaným bola dňa 6.3.2009 poskytnutá pôžička 150.000,- EUR; o pravosti podpisov žalovaných v
dodatku nie je namieste pochybovať, pretože boli úradne overené. Skutočnosť, že žalovaní Dodatok č.
1 k zmluve o pôžičke dňa 21.3.2012 podpísali, svedčí pre záver, že predmet pôžičky (150.000,- EUR +
5.000,- EUR) od predchodcu žalobcu prevzali. Pokiaľ by totiž predmet pôžičky od predchodcu žalobcu
neobdŕžali, bolo by celkom nelogické, aby podpísali dodatok obsahujúci ich prehlásenie o požičaní

peňazí. Účastníci zmluvu o pôžičke uzavreli v rámci zmluvnej voľnosti, pričom im text zmluvného
dojednania musel byť v čase jej podpisu známy; zmluvu ako prejav svojej pravej a slobodnej vôle
následne po spísaní opatrili overenými podpismi. Za daného skutkového stavu veci odporuje pravidlám
logického myslenia uveriť bez ďalšieho obrane žalovaných, že predmet pôžičky od žalobcu neprevzali,
resp. odvodzovať, že dodatok opatrený overenými podpismi účastníkov nie je dostatočným dôkazom

pre preukázanie opaku. Žalovaní okrem toho na zabezpečenie tejto pôžičky veriteľovi uzavreli dve
záložné zmluvy a jeden dodatok k záložnej, ktoré záložné právo bolo vložené aj do príslušných listov
vlastníctva katastra nehnuteľností. Účastníkom občianskoprávnych zmluvných vzťahov by malo byť
umožnené, spoľahnúť sa na to, že celkom zrejmý obsah ich zmluvných dojednaní nemôže byť vyvrátený
na základe prostého popretia zo strany účastníka, ktorý nechce niesť následky porušenia povinnosti

zo zmluvného vzťahu (resp. nechce byť nositeľom povinností založených zmluvným vzťahom). V danej
veci ide o dve protichodné tvrdenia, ktoré sú na strane žalobcu podporené podpísaným Dodatkom č.
1 k zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2012 a radom podpísaných záložných zmlúv zmluvnými stranami
a na druhej strane výpoveďou žalovaných. Pri posudzovaní spornej skutočnosti medzi stranami sporu,
t.j. či došlo k vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičky, pri konflikte dvoch protichodných tvrdení pri

vyhodnocovanídôkaznejsituácienezostávaloničiné,lensaprikloniťktomutvrdeniu,ktoréjepodporené
Dodatkom č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2012 a radom záložných zmlúv, ktoré v spojení s nimi
vyznieva pravdepodobnejšie a dôveryhodnejšie. Zhodnotenie dôkazov týmto smerom podporili aj ďalšie
listinné dôkazy, a to uznanie dlhu žalovaným v 1. rade zo dňa 30.10.2015 a záznam zo stretnutia zo
dňa 2.11.2015.

Dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2012 v čl. I bod 2 obsahoval aj vyhlásenie žalovaných
v súlade s ustanovením § 558 Občianskeho zákonníka. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne,
že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o
jeho premlčaní. Teda žalovaní uznali dlh zaplatiť predchodcovi žalobcu spolu sumu 155.000,- EUR

s príslušenstvom z titulu zmluvy o pôžičke a uznali nárok veriteľa čo do dôvodu a výšky. Uznanie dlhu
je jednostranné vyhlásenie, resp. jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník
v písomnej forme vyhlasuje, že zaplatí svoj dlh, čo do dôvodu a výšky. Základným obsahovým prvkom
inštitútu uznania dlhu je vznik právnej domnienky, že dlh v čase jeho uznania trval, ktorá sa prejavuje
najmä v procesnej rovine, ako prenesenie dôkazného bremena na dlžníka. Podľa názoru súdu úkon

uznania dlhu obsiahnutý v predmetnom dodatku spĺňal okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a nasl. OZ)
aj osobitné náležitostí, ktorými sú písomná forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu aj
výšky. Písomná forma tohto právneho úkonu bola nepochybne dodržaná. V bode 2 je obsiahnutý prísľub
žalovaných, že svoj existujúci dlh zaplatia. Výška dlhu je vymedzená okrem bodu 2, v ktorom je výška
istiny, aj v bode 3, v ktorom je obsiahnuté príslušenstvo istiny a vymedzenie dôvodu sa nachádza v bode

1. Dlh v čase uznania premlčaný nebol, keďže žalovaní sa pôvodný dlh zaviazali splatiť do 31.9.2009.
Podľa súdu bolo potrebné uznanie dlhu vnímať aj v kontexte Dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa
21.3.2012. Zhrnúc vyššie uvedené súd nevzhliadol neplatnosť uznania dlhu obsiahnutého v Dodatku
č. k zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2012.Žalovaní namietli platnosť Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2012 nakoľko mali za to, že tento
dodatok predstavuje neplatný právny úkon, ktorého jediným cieľom je obchádzanie zákona a súčasne
sa z uvedených dôvodov prieči dobrým mravom, tak ako to má na mysli § 39 OZ, podľa ktorého neplatný

je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom. Súd z hľadiska postupnosti právnej analýzy predmetného právneho úkonu v prvom
rade posúdil náležitosti vôle a prejavu vôle. Po zhodnotení všetkých dôkazov zvlášť a následne vo
vzájomnej súvislosti má súd za to že Dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke bol urobený slobodne, vážne
a určito, nemožno konštatovať neplatnosť podľa § 37 OZ. Žalovaní pri podpísaní dodatku prejavili vôľa,

ktorábolavýsledkomichvlastnéhoslobodnéhovytvorenia.Nebolotvrdenéanipreukázané,abyžalovaní
konali pod fyzickým donútením a psychickým donútením. Neplatnosť podľa § 39 OZ teda posudzoval až
po ustálení, že prejav vôle bol urobený slobodne a vážne a jeho obsah je dostatočne určitý a zároveň
len vzhľadom na okolnosti, ktoré existovali v čase vzniku predmetného dodatku. Žalovaní netvrdili
ani nepreukázali, že by obsah alebo účel dodatku bol v rozpore s nejakým konkrétnym ustanovením
zákona,prípadnebyhoobchádzalasúdtakýtorozporaninevzhliadol.Tvrdeniažalovanýchoneplatnosti

právneho úkonu podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom alebo pre jeho obchádzanie boli konštruované
len vo všeobecnej rovine. Vo všeobecnej rovine boli aj tvrdenia o neplatnosti predmetného dodatku
pre rozpor s dobrými mravmi. Súd v danom spore nevzhliadol ani rozpor predmetného dodatku s
elementárnymi hodnotami spoločnosti. Vzhľadom na vyššie konštatované súd neposúdil Dodatok č. 1
k zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2012 ako neplatný právny úkon.

33. K námietke premlčania súd konštatuje, že uznanie dlhu je úzko späté s inštitútom premlčania (§ 100
– 114 OZ). Platným uznaním dlhu dochádza podľa § 110 ods. 1 OZ k pretrhnutiu (prerušeniu), resp.
k založeniu premlčacej doby a zároveň k jej prolongácii na desať rokov. Bez ohľadu na to, či bol dlh
premlčaný alebo nie, v prípade splnenia všetkých zákonných náležitostí tak uznanie dlhu zakladá nové

plynutie premlčacej doby, ktorá sa začína počítať od momentu, kedy k uznaniu došlo, resp. ak bola
v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Inak povedané,
v prípade, že dlžník vo svojom vyhlásení okrem iného prisľúbil, že dlh zaplatí v určitom čase, t. j. určí
v ňom novú lehotu splatnosti, premlčacia doba sa bude počítať odo dňa nasledujúceho po tomto dni, t.
j. odo dňa nasledujúceho po vymedzenej splatnosti. V prípade, ak z uznania dlhu, prípadne zo súdneho

rozhodnutia vyplýva, že nesplnením niektorej splátky sa stáva splatným celý dlh, začne objektívna
desaťročná premlčacia lehota plynúť od nesplnenia konkrétnej splátky pre celý dlh. Pri zosplatnenom
zostatku dlhu veriteľ nemohol uplatniť celú pohľadávku skôr, ako došlo k zosplatneniu (využitiu práva
podľa § 565 OZ), pričom k takémuto zosplatneniu môže dôjsť až po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo, tak ako to vyplýva z bodu 7 dodatku.

Vychádzajúc z uvedeného súd má za to, že by bolo nelogické a časovo paradoxné, pokiaľ by premlčacia
doba začala vo vzťahu k zosplatnenému dlhu plynúť už dňom splatnosti nesplnenej splátky, ktorá bola
splatná viac ako tri mesiace pred tým, ako mohlo dôjsť k zosplatneniu dlhu, teda premlčacia doba by
začala plynúť o tri mesiace skôr, ako si veriteľ mohol uplatniť pohľadávku vyplývajúcu zo zosplatneného
dlhu na súde. V takom prípade začatie plynutia premlčacej doby časovo predchádza právnu možnosť

veriteľa vôbec uplatniť nárok na súde a prakticky skracuje zákonom určenú dobu na vykonanie práva
(premlčacia doba, ktorá má byť podľa § 110 OZ desaťročná, by bola skrátená o tri mesiace). Vo vzťahu
k zosplatnenému zostatku pohľadávky bolo potrebné najprv ustáliť, pre nesplnenie ktorej splátky vzniklo
veriteľovi právo (a veriteľ ho využil) v zmysle § 565 OZ požadovať zaplatenie celej pohľadávky (t.j.
v dôsledku nesplnenia ktorej splátky sa stal zročným celý dlh). Súd skutkovo ustálil, že zosplatnenie

celého úveru vyvolala splátka splatná k 30.4.2012, čo napokon v konaní nebolo sporným. Súd vyvodil,
že vo vzťahu k celému zostatku pohľadávky premlčacia lehota začala plynúť dňa 1.8.2012, t.j. uplynutím
3-mesačnerj lehoty odo dňa 31.7.2022. Keďže žaloba bola podaná na súd ešte 20.3.2022, znamená to,
že nárok bol uplatnený včas a teda nárok nie je ani čiastočne premlčaný.
34. V prejednávanom spore neboli sporné tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaní za obdobie od 2.5.2012

do 17.8.2021 vykonali úhrady spolu vo výške 30.660,- EUR. Žalovaní v tomto smere tvrdili, že tieto
platby mali byť započítane na istinu a teda, že žalovaná istina nemala predstavovať sumu 155.000,-
EUR ale sumu zníženú o platby. K tomuto súd uvádza, že strany sporu sa v bode 10 čl. I dodatku
dohodli, že akékoľvek platby dlžník uhradené v súlade s týmto Dodatkom k Zmluve o pôžičke počnúc
dňom uzatvorenia tohto dodatku k Zmluve o pôžičke sa započítavajú na pohľadávku veriteľa podľa tohto

dodatku k Zmluve o pôžičke v nasledovnom poradí: a. podľa písomného určenia dlžníka, b. pokiaľ dlžník
písomne neurčí, ktorý záväzok plní, je veriteľ oprávnený platby započítať na pohľadávky, ktoré má voči
dlžníkovi, podľa vlastného uváženia. Teda tým, že žalobca započítal úhrady za obdobie od 2.5.2012 do
17.8.2021 na úroky, učinil tak v súlade s predmetným dodatkom.Ďalej žalovaní tvrdili, že aj za obdobie pred májom 2012 vykonávali úhradu na predmetnú pôžičky a
účelom preukázania týchto úhrad pripojil výpis z bankového účtu, ktorý mal zriadiť predchodca žalobcu
v Nemecku v mene žalovaného v 1. rade, ktorého disponentom bol predchodca žalobcu a na tento

bankový účet mu žalovaný v 1. rade, titulom úhrad splátok, prevádzal finančné prostriedky z bankového
účtu zriadeného v tuzemsku. Súd však takýto dôkaz nevykonal, keďže žalovaní v 1. rade predložili aj
prehlásenie zo dňa 22.3.2012, podľa ktorého žalovaný v 1. rade splnomocnil predchodcu žalobcu na
správu a dispozíciu v predmetným účtom v Nemecku na výbery v hotovosti z tohto účtu v jeho mene a na
jeho účet a podpisom potvrdil, že všetky peniaze ktoré vybral predchodca žalobcu z účtu, vybral s jeho

vedomím a obratom ich odovzdal žalovanému v 1. rade. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp
formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli
strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže
urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi
dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej
iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Žalovaní súdu neuviedli a nepreukázali

žiadne objektívne dôvody prečo nebolo v ich silách predložiť predmetný dôkaz. Predmetný účet mal
byť podľa tvrdení strán sporu zriadený v prospech žalovaného v 1. rade, preto je súd toho názoru, že
bolovmožnostiachžalovanýchtentodôkazzabezpečiť.Povinnosťzabezpečiťdôkaznemožnoprenášať
na súd, okrem situácii keď strany sporu z objektívnych dôvodov, tento dôkaz zabezpečiť nemôžu. V
takomto alebo podobnom prípade je na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že pôžičku čiastočne

vrátil. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery súd považoval za dôvodné žalobe v rozsahu istiny
155.000,- EUR vyhovieť.

35.Vposudzovanomprípadeprávnouskutočnosťou,ktoráboladôvodomvznikuzáväzkovéhoprávneho
vzťahu, bol dvojstranný právny úkon žalovaných a právneho predchodcu žalobcu, a to zmluva o pôžičke

uzatvorená podľa § 657 OZ, z ktorej veriteľovi vzniklo právo na vrátenie poskytnutej čiastky dlžníkom
a dlžníkom tomu zodpovedajúca povinnosť požičanú čiastku v dohodnutej dobe veriteľovi vrátiť.
Súčasťou zmluvného dojednania sa v zmysle § 658 ods. 1 OZ stala aj dohoda o úrokoch. Úroky
dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny.
Ustanovenie § 658 ods. 1 ani iné ustanovenia OZ či iného právneho predpisu neustanovuje, na akú dobu

možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Uvedené ustanovenie je strohé, zakotvuje len možnosť
si pri peňažnej pôžičke tieto úroky dohodnúť; o dobe, na ktorú tak možno uskutočniť, mlčí. Vzhľadom
k jeho dikcii, ktorá neobsahuje jednoznačný príkaz či zákaz vo vzťahu k vymedzeniu predmetnej doby
ako i k jej povahe, z ktorej nevyplýva, že sa od nej nemožno odchýliť, je možné odôvodniť, že ide
o ustanovenie dispozitívnej povahy, ktoré zmluvné strany nijako neobmedzuje v možnosti upraviť si

obsah ich úrokového záväzkového právneho vzťahu v rámci zmluvnej autonómie. Pokiaľ ide o dobu, na
ktorú sa úroky dohadujú, nemožno teda vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky
aj po dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná, teda do jej faktického vrátenia veriteľovi.
Inak povedané obsahom dohody môže byť aj taká doba úročenia, ktorá sa bude zhodovať s omeškaním
dlžníka so splnením jeho záväzku, teda do úplného vrátenia predmetu pôžičky. V danom prípade však

v Dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2012 bol dohodnutý zmluvný úrok do výške 9,6 %
ročne z dlžnej istiny od 1.4.2012 do zaplatenia, najneskôr však do 31.7.2021. Súd priznal žalobcovi aj
požadovaný zmluvný úrok v súlade s Dodatkom č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2012 vo výške
9,6 % ročne však len zo sumy 150.000,- EUR, nakoľko z Dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa
21.3.2012 vyplýva, že suma 5.000,- EUR bola žalovaným poskytnutá bezúročne. Zmluvný úrok súd

priznal žalobcovi len za obdobie od 1.2.2015 do 31.7.2021, t.j. v súlade s predmetným, najneskôr do
31.7.2021. V prevyšujúcej časti zmluvného úroku súd žalobu zamietol.

36. Inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania sú síce obidva príslušenstvom pohľadávky, avšak
majú odlišne funkcie (§ 121 ods. 3 OZ). Zatiaľ čo dohodnuté úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky

z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvného
úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté (§ 517 ods. 2 OZ). Úroky za poskytnutie
peňažnej pôžičky a úroky z omeškania môžu teda existovať vedľa seba. Žalovaní nezaplatili riadne a
včas, čím sa dostali do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ustanovení § 517 ods. 1, 2 OZ vznikol nárok
na úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s citovaným ust. § 3 v spojení

s § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Základná úroková sadzba stanovená ECB, platná ku dňu
zosplatnenia bola 0,75 %, výška úrokov z omeškania je teda o 8 percentuálnych bodov vyššia než
úroková sadzba, t.j. 8,75 % ročne. Z prisúdenej istiny, t.j. zo sumy 155.000,- EUR súd priznal aj úroky z
omeškania vo výške 8,75 % ročne od 31.7.2017 (nesporného tvrdenia žalobcu) do zaplatenia.37. Súd nevykonal dokazovanie skúmaním výšky príjmu pôvodného žalobcu v Nemecku za účelom
zistenia skutočnosti, či predchodca žalobcu mal dostatok finančných prostriedkov na poskytnutie

pôžičky, pretože to súd považoval za právne bezvýznamne a neprimerane zasahujúce do súkromia
predchodcu žalobcu. Taktiež nevykonal dokazovanie skúmaním dát v počítači žalovaného v 1.rade,
nakoľko bolo otázne, ktorú skutočnosť má dôkaz preukazovať. Súd nevykonal dokazovanie ani
opätovným vypočutím právneho predchodcu žalobcu, nakoľko vzhľadom na jeho výpoveď (čl.222)
uvedený dôkaz za existujúcej dôkaznej situácie v spore vyhodnotil ako nadbytočný. Súd nevykonal

dokazovanie výsluchom G. D. H., advokáta so sídlom v B., a to z dôvodu, že svedok nebol zbavený
povinnosti zachovávať mlčanlivosť osobou, v ktorej záujme má túto povinnosť. Zákaz výpovede v zmysle
§ 203 CSP bol dôvodný, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP
s tým, že nakoľko žalobca mal neúspech len v nepatrnej časti príslušenstva, súd mu priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude
rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods.
2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.