Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 24, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-6C/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419202908
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8419202908.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/X, D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., obaja právne zastúpení: JUDr. Ing.
Marcelou Martinkovičovou, advokátkou, so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 50 672 720,
proti žalovaným: 1/ Prima banka Slovensko, F., so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951,
2/ Aukčný dom, s. r. o., so sídlom Pribinova 462/84, 920 01 Hlohovec, právne zastúpený Advokátska

kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., so sídlom Mierové námestie 14, Trenčín, IČO: 47 241 110, 3/
G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpený Mgr. Róbertom Líškom,
advokátom,sosídlomŠtefánikova882/39,05801Poprad,IČO:42084857,ourčenieneplatnostidražby
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Určuje, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou I. XXX/XXXX, I.

XXXXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX notárom JUDr. Miroslavom Holčíkom, so sídlom
v Piešťanoch, Námestie 1.mája 1121/14, konaná dňa XX.XX.XXXX o XX,XX hod. v H. - G. G. I. J. K.
XX/XX, v reštauračnom salóniku, v suteréne D. G.***, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k. ú D., L. D., okres J., vedené Okresným úradom J., katastrálny odbor, zapísané na
liste vlastníctva č. XXX ako rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parcely C KN
č. 58/6 spolu s pozemkom parcely registra C KN č. 358/6, druh pozemku zastavané plochy

a nádvoria o výmere 367 m2 a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. D., obec D., L. J.,
vedené Okresným úradom J., katastrálny odbor, zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako rodinný dom
súp. č. XXX postavený na pozemku parcely C KN č. XXX/X, garáž súp. č. XXX postavená na pozemku
parcely C KN č. 358/9 spolu s pozemkami parcela registra C KN č. 358/8, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 41m2 a parcela registra C KN č.
358/9, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2, je neplatná.

II. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.

III. Žalobcom 1/ a 2/ voči žalovaným 2/ a 3/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ žalobou doručenou Okresnému súdu J. dňa 30.09.2019, doplnenou a opravenou
dňa 09.11.2019 žiadali, aby súd určil, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou

zápisnicou I. XXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
notárom JUDr. Miroslavom Holčíkom, so sídlom v H., I. X. XXXX XXXX/XX, vykonaná dňa
XX.XX.XXXX o XX,XX hod. v H. – G. G. I. J. K. XXX/XX, v reštauračnom salóniku, v suteréne D. G.***,ktorej predmetom boli nehnuteľností nachádzajúce sa v kat. úz. D., obec D., L. J., vedené Okresným
úradom J., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX ako rodinný dom súp. č. XXX postavený na
pozemku parc. č. 358/6 spolu s pozemkom registra „C“ parc. č. 358/6, druh pozemku zastavané

plochy a nádvoria o výmere 367 m2 a nehnuteľností nachádzajúce sa v kat. úz. D., obec D., okres J.,
vedené Okresným úradom J., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX ako rodinný dom súp. č. XXX
postavený na pozemku parc. č. 358/8, garáž súp. č. XXX postavená na pozemku parc. č. 358/9 spolu
s pozemkami registra „C“ parc. č. 358/8, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 41m2
a parc. č. 358/9, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 37m2 je neplatná a priznal im

náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný 2/ na základe návrhu žalovaného 1/ vykonal dražbu nehnuteľností
zapísanýchnalistevlastníctvač.XXXF.M.XXX,k.ú.D.dňaXX.XX.XXXX.Vzmyslenotárskejzápisnice
bola dražba úspešná, predmet dražby bol vydražený za 22.500,- eur a vydražiteľom sa stal žalovaný 3/.
Tvrdili, že sa v zákonnej lehote domáhajú určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodu viacerých

závažných porušení ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Ako osoby, ktoré boli vykonaním
dražby dotknuté na svojich právach majú naliehavý právny záujem na čo najvyššom výťažku z predaja
nehnuteľností z dôvodu maximálneho uspokojenia svojich veriteľov. Uviedli, že žalovaný 2/ zaistil
ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 25.01.2019 vypracovaným
znalcom E. N. E. J., ktorým bola cena predmetu dražby stanovená na sumu 30.000,- eur, avšak podľa

nich táto suma nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností v mieste a čase konania dražby podľa
ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko iným znaleckým posudkom č. X/
XXXX zo dňa 28.01.2010 vypracovaným znalcom N. E. H. bola cena predmetu dražby stanovená na
sumu 99.000,- eur, čo predstavuje rozdiel 61.000,- eur. Ceny obdobných nehnuteľností v
danej lokalite sa od roku 2010 zvýšili minimálne o 15%. Ďalším dôkazom preukazujúcim, že cena určená

znaleckým posudkom nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností v mieste a čase konania dražby,
je rekonštrukcia nehnuteľnosti vo výške 13.000,- eur, v zmysle ktorej bola kompletne prerobená zadná
časť domu, a to výmena plastových okien, výmena kotla, rekonštrukcia kuchyne/nová kuchynská linka,
nové obklady a podlahy, rekonštrukcia kúpeľne/nové WC, vaňa, obklady a radiátor, výmena vonkajších
dverí a výmena prípojky na kanalizáciu. Všetky tieto rekonštrukčné práce zhodnotili predmet dražby,

čím zvýšili jej trhovú hodnotu oproti hodnote stanovenej v roku 2010. Predmetom dražby boli dva
rodinné domy spolu s pozemkami a garážou. V roku 2008 kúpili predmet dražby za kúpnu cenu vo
výške 1.900.000,-Sk, t. j. za 63.075,- eur, čo je o 33.075,- eur viac ako je hodnota predmetu dražby
uvedená v znaleckom posudku vyhotovenom na účely dražby. Z dôvodu, že ohodnotenie predmetu
dražby znaleckým posudkom č. XX/XXXX nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností v mieste

a čase konania dražby žiadali, aby súd určil, že dobrovoľná dražba ich nehnuteľností konaná dňa
XX.XX.XXXX je neplatná.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia v žalobe označili a predložili listy vlastníctva
č. XXX F. M. XXX, k. ú. D., notársku zápisnicu I. XXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX,

I. XXXXX/XXXX zo dňa 29.01.2018, kópiu znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa
25.01.2019, kópiu znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 28.01.2010, kópiu kúpnej zmluvy zo dňa
30.01.2018 a fotodokumentáciu nehnuteľností.

4. Žalovaný 1/ považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko opakovaná dražba nehnuteľností bola

vykonaná v dôsledku neplnenia zmluvných povinností zo strany žalobcov vyplývajúcich im zo zmluvy
o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa 14.05.2008 vo výške 56.429,66 eur za účelom nadobudnutia
a údržby nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX F. M. XXX, k. ú. D.. Podľa neho
argumentovanie žalobcov znaleckým posudkom z č. X/XXXX zo dňa 28.01.2010 o jeho nesprávnosti je
irelevantné, pretože tento bol plne súladný so zákonom a hodnota nehnuteľností uvedená v znaleckom

posudku predstavuje len najpravdepodobnejšiu cenu určenú odhadom s poukazom na vyhlášku č.
492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.

5.Žalovaný2/taktiežpovažovalpodanúžalobuzanedôvodnú,keďžeakodražobníksiriadnesplnilsvoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o dobrovoľných dražbách. Aj podľa neho cena určená znaleckým

posudkom nebola rozhodujúca, nakoľko práve výsledok dobrovoľnej dražby je vyjadrením reálnej
hodnoty predmetu dražby. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcov o podhodnotení predmetu dražby,
je možné predpokladať, že by sa dražby zúčastnil veľký okruh záujemcov motivovaných možnosťouvydraženia daných nehnuteľností, avšak v tomto prípade sa dražby zúčastnili len dvaja záujemcovia
vrátane žalovaného 3/.

6. Žalovaný 3/ ako vydražiteľ mal za to, že splnil všetky zákonné podmienky a zmena vlastníckeho
práva v jeho prospech bola vyznačená na listoch vlastníctva. K obhliadke nehnuteľností a určeniu
ich ceny poukázal na to, že žalobcovia nesprístupnili obhliadku predmetu dražby (interiéru) pre účely
vypracovania znaleckého posudku a nesprístupnili predmet dražby ani pre potencionálnych záujemcov.
Pokiaľ by bolo umožnené znalcovi vstúpiť do predmetu dražby, mohlo to v prípade ohodnotenia

skutočného stavu nehnuteľnosti ovplyvniť kladne, ale aj záporne cenu nehnuteľností. Všetci žalovaní
sa zhodli na tom, že ak žalobcovia porušením svojej právnej povinnosti neumožnili vykonať obhliadku
predmetu dražby pre jeho ocenenie, nemôžu sa z tohto dôvodu dovolávať porušenia práva pri oceňovaní
predmetu dražby, pretože takýto dôvod porušenia práva sami spôsobili. Bolo by to v rozpore s právnou
zásadou, podľa ktorej nikto sa nemôže dovolávať vlastnej nepoctivosti, resp. výhody z vlastného
protiprávneho konania (nemo turpitudinem suam allegans auditur). Navrhli žalobu zamietnuť a priznať

im náhradu trov konania.

7. Na základe tohto skutkového stavu súd rozsudkom č. k. 6C/38/2019 - 380 zo dňa 11.02.2022 žalobu
zamietol, žalovaným 2/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100
%, ktorý sú povinní žalovaným 2/ a 3/ splniť spoločne a nerozdielne a o výške ktorého

rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením a žalovanému 1/voči žalobcom
1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd Prešov po podaní odvolania žalobcami 1/
a 2/ uznesením č. k. 18Co/29/2022-427 zo dňa 23.03.2023 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu I. inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. V odôvodnení uznesenia odvolací súd poukázal na to, že súd 1.inštancie sa zaoberal len procesom
dobrovoľnej dražby nehnuteľností vlastnícky patriacich žalobcom. Tento proces je však dôsledkom
predčasného zosplatnenia úveru žalovaným v 1. rade. Preto je potrebné aj v konaní o neplatnosť
dobrovoľnej dražby, zaoberať sa predovšetkým obsahom úverovej zmluvy, ktorá založila podklad pre
návrhveriteľanavykonaniedobrovoľnejdražbyatamuvedenýchzmluvnýchpodmienok.Tútopovinnosť

má konajúci súd ex offo, bez návrhu strán sporu. Úlohou súdu 1. inštancie bude preto posúdiť všetky
zmluvné podmienky úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobcami v 1 a 2. rade. Svoju pozornosť
upriaminačlánkyúverovejzmluvytýkajúcesapredčasnéhozosplatneniaúveru(individuálnedojednanie
týchto článkov zmluvy a vysvetlenie jeho dosahu žalobcom), účel poskytnutého úveru (vylúčenie jeho
poskytnutia pre účely splatenia starších úverov), ako žalovaný v 1. rade skúmal bonitu žalobcov.

Skúmanie bonity spotrebiteľa má bezprostredný vplyv na možnosť dodávateľa predčasne zosplatniť
úver. Po vyhodnotení zmluvných podmienok predbežne ustáli, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky a ak zistí porušenie práv spotrebiteľa, tento záver bude mať rozhodujúci vplyv ma posúdenie
oprávnenosti podanej žaloby a vo veci opätovne rozhodne.

9.1 Žalobcovia 1/ a 2/ v písomných vyjadreniach po rozhodnutí odvolacieho súdu poukázali na
spotrebiteľský charakter zmluvy o poskytnutí úveru č. 36/213/08 zo dňa 14.05.2008, na základe ktorej
im žalovaný 1/ ako veriteľ poskytol úver na nadobudnutie a údržbu nehnuteľnosti. Podľa nich zmluva
nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a s ďalšími predpismi slovenského právneho
poriadku. Dojednanie obsiahnuté v bode 2.2 a 2.3 zmluvy, ako aj niektoré ustanovenia v bode 3.

zmluvy týkajúce sa čerpania úveru s nimi neboli individuálne dojednané a majú povahu neprijateľných
zmluvných podmienok. Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 09.05.2008,
ktorou nadobudli predmetné nehnuteľnosti vyplýva, že kúpna cena za nehnuteľnosti bola stanovená vo
výške 1.900.000,- Sk (63 068,45 eur), pričom banka im podľa úverovej zmluvy poskytla úver do výšky
1.700.000,- Sk (56 429,66 eur) na účel nadobudnutie a údržba nehnuteľnosti. Už v čase uzatvorenia

úverovej zmluvy už bolo zrejmé, že poskytnutý úver je v nižšej sume ako je celková kúpna cena
nehnuteľnosti, a preto podľa nich ustanovenia úverovej zmluvy, týkajúce sa účelu, na ktorý banka mala
povoliť čerpanie úveru, ako aj spôsob postupného čerpania úveru a preukazovanie účelovosti úveru
zo strany žalobcov svedčia o tom, že medzi účastníkmi úverovej zmluvy išlo o uzavretie zmluvy, ktorá
mala podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich

akejkoľvek zmeny zo strany žalobcov.

9.2 Ďalej uviedli, že podľa nich je splnenie povinnosti žalobcov v bode 11. zmluvy (pravdepodobne malo
byť v bode 10. zmluvy) zabezpečené viacerými právnymi inštitútmi, ktorých obsah nemali možnosťovplyvniť a posúdiť tak primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti, čo spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v ich neprospech. Poukázali na bod
4.5 zmluvy, ktorý bol rozhodnutím Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 7Co/563/2015 vyhlásený za

neprijateľnú zmluvnú podmienku a z tohto dôvodu je absolútne neplatným ustanovením zmluvy.

9.3 Po predložení celej dokumentácie týkajúcej sa poskytnutého úveru od žalovaného 1/ s poukazom
na platné a účinné ustanovenie § 53 ods. 8 a § 565 Občianskeho zákonníka namietali predčasné
zosplatnenie úveru právnym predchodcom žalovaného 1/. Uviedli, že právny predchodca žalovaného

1/ ich listom zo dňa 14.01.2011 vyzval na predčasné splatenie úveru. Výzvu prevzali dňa 21.01.2011.
V predmetnej výzve právny predchodca žalovaného 1/ iba konštatuje nedodržiavanie
podmienok úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX uzatvorenej dňa 09.05.2008 a žiada o predčasné splatenie
zostatku istiny predmetného úveru spolu s príslušenstvom v lehote do 24.01.2011, a to s odkazom na
to, že presná výška dlžnej sumy ku dňu úhrady bude žalobcom oznámená zamestnancami pobočky na
požiadanie, bez uvedenia dlžnej sumy a akéhokoľvek vyčíslenia zostatku úveru ku dňu odoslania výzvy

na predčasné splatenie úveru, či prehľadu splácania úveru žalobcov. Takéto vyhlásenie je podľa nich
neplatným právnym úkonom a k zosplatneniu úveru došlo v rozpore so zákonom.

9.4 Podľa bodu 7.1. Úverovej zmluvy sa zaviazali vykonávať splátky úveru v pravidelných
mesačných Anuitných splátkach, a to k 16. dňu kalendárneho mesiaca. Výška mesačnej Anuitnej splátky

bola určená na sumu vo výške 11 015 SKK (čo predstavuje 365,63 eur). Z predloženej histórie transakcií
na úvere nie je možné určiť splátku, s ktorou sa dostali do omeškania pred zosplatnením úveru, jej výšku
ako ani lehotu splatnosti. Pred vyhlásením zosplatnenia úveru neboli upovedomení o výške dlžnej sumy,
s ktorou sú v omeškaní. Z listín nie je zrejmé, či od doručenia upozornenia žalovaného 1/, ak vôbec
nejaké im bolo zasielané, do vyhlásenia zosplatnenia úveru na základe výzvy na predčasné splatenie

úveru zo dňa 14.01.2011 (doručeného dňa 21.01.2011), uplynula doba prevyšujúca zákonnú lehotu 15
dní ako ani to, s akou splátkou boli v omeškaní v čase vyhlásenia splatnosti úveru. Ustanovenie bodu
11.4.1. Úverovej zmluvy, týkajúce sa predčasnej splatnosti, v zmysle ktorého je banka oprávnená aj bez
predchádzajúceho oznámenia klientovi (žalobcovi) rozhodnúť o predčasnom zaplatení zostatku istiny
Úveru s príslušenstvom, je v rozpore so zákonným ustanovením, podľa ktorého musí byť spotrebiteľ

upozornený na uplatnenie tohto práva. V zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka
platného a účinného v čase zosplatnenia pohľadávky bol žalovaný 1/ oprávnený žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky,
ku ktorej sa vzhľadom na neprehľadnú predloženú históriu transakcií na úvere žalobcu bez ďalšieho nie
je možné podľa nich vyjadriť.

10. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení zo dňa 14.06.2023 v zmysle pokynu krajského súdu,
k rozhodujúcim skutočnostiam týkajúcim sa skúmania bonity žalobcov pred uzavretím zmluvy uviedol,
že ako obozretný veriteľ preveroval majetkové pomery žalobcov k času poskytnutia úveru, a to
prostredníctvom Sociálnej poisťovne a Spoločného registra bankových informácii. Proces schvaľovania

bol manuálny a úver musela fyzicky schváliť osoba na Oddelení úverov obyvateľstva (Odbor úverového
rizika). Prvotná kontrola ako SRBI prebiehala na pobočke, až následne sa úver presúval k manuálnemu
schvaľovaniu. Zdôraznil, že úveroví analytici sú vysoko odborne školení, sú profesionálmi vo svojom
odbore. Keďže žalobcovia boli fyzické osoby - podnikatelia, mali povinnosť predložiť aj daňové priznanie
k dani z príjmov fyzickej osoby, živnostenský list, výpis zo živnostenského registra, potvrdenie o výške

daňovej povinnosti, potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby a sám
realizovalajcreditreport-analytickpreukázaniuplatobnejdisciplíny,ktorézároveňvšetkylistinypredložil
ako dôkazy k vyjadreniu. O všetkých povinnostiach k potvrdeniu bonity boli žalobcovia informovaní
zamestnancami pobočky banky a vyplývali aj zo Žiadosti o poskytnutie úveru. Podpisom zmluvnej
dokumentácie a samotnej zmluvy potvrdili, že si ju preštudovali, oboznámili sa s ňou a súhlasili. Samotný

záväzok zo zmluvy prevzali ako dospelé osoby plne spôsobilé na právne úkony, pričom právny poriadok
nestanovuje nižšiu mieru schopnosti pochopenia pre fyzickú osobu ako spotrebiteľa, ktorý je tiež viazaný
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Samotní žalobcovia nespochybňovali
a boli si vedomí povinností spojených so záložnou zmluvou, kým neprestali plniť zmluvné povinnosti.
Už od roku 2009 meškali so splácaním jednotlivých mesačných splátok, on sám akceptoval ich dočasné

problémy so splácaním v roku 2010 a nepristúpil okamžite k vyhláseniu jednorazovej splatnosti úveru.
Mal za to, že si splnil všetky zákonné povinnosti a riadne preveril bonitu žalobcov ako aj všetky
podmienky súvisiace s poskytnutím úveru, avšak boli to práve žalobcovia, ktorí porušovali zmluvné
a zákonné podmienky.11. Žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení zo dňa 11.03.2024 sa stotožnil s vyjadreniami žalovaného
1/ a poukázal na to, že v predmetnom spore ide o úver, ktorý podľa § 261 ods. 3 písm. d)

Obchodného zákonníka patrí medzi tzv. absolútne obchody, na ktoré nie je možné aplikovať ustanovenia
o spotrebiteľskom práve. Zároveň podľa ústavne konformného výkladu je preferovaná platnosť pred
neplatnosťou právneho úkonu a ak strany uzatvorili zmluvu, ktorej podstatné náležitosti sú v listine
podpísanejobidvomastranami,nespôsobujetobezďalšiehoneplatnosťtejtočastizmluvyzapodmienky,
že prejav vôle je dostatočne určitý, čo sa v danom prípade stalo. Zmluva bola platne uzatvorená a práva

a povinnosti z nej sa mali splniť, čo sa však na druhej strane zo strany žalobcov nestalo. Pri zdôraznení
zásady, že práva patria bdelým žiadal, aby súd opätovne žalobu zamietol.

12. Po vrátení veci odvolacím súdom súd nariadil pojednávanie, na ktorom prítomne strany sporu
zotrvali na svojich písomných vyjadreniach predložených súdu po zrušení rozsudku odvolacím súdom.
Žalovaný 1/ k tvrdeniu žalobcov o neplatnom zosplatnení úveru uviedol, že k aplikácii § 53 ods. 8 a § 565

Občianskeho zákonníka vo vzťahu k žalobcom došlo uplynutím viac ako 3 mesiacov odkedy žalobcovia
neplatili pohľadávku z úveru v súlade s daným ustanovením. Žalobca 1/ je dlhodobým neplatičom svojich
záväzkov, čo vyplýva aj z kalendára splácania úveru, kedy sa do omeškania dostal už v júli 2010. Ak
podľa nich výzva na predčasné zosplatnenie úveru neobsahuje náležitosti vyčíslenia zvyšku úveru, tak
vo výzve je jasne uvedené, že žalobcovia mohli kedykoľvek prísť na pobočku a požiadať o informáciu

o výške nesplateného úveru ku dňu, kedy ho chceli vyplatiť vzhľadom na to, že úroky z omeškania sú
započítanékaždýmdňomomeškania.Jenepraktickéazavádzajúceuvádzaťvýškunesplatenéhoúveru,
ak nepredstavuje reálnu výšku úveru ku dňu splatenia. Záverom poukázal na § 21 zákona č. 527/2002,
ktorý hovorí o tom, že neplatnosť dražby je možné vysloviť, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebosúporušenéustanoveniazákonaodobrovoľnýchdražbách,čodoposiaľnebolozostranyžalobcov

spochybnené, a preto nie je možné ich žalobe vyhovieť, a to aj s poukazom na to, že predmetná zmluva
bola uzavretá podľa § 497 Obchodného zákonníka a nie je spotrebiteľskou zmluvou.

13. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby, všetkými písomnými vyjadreniami strán uskutočnenými
v priebehu sporu, uznesením krajského súdu, prednesmi strán sporu a na základe vykonaného

dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, najmä dokumentácie predloženej
žalovaným 1/ týkajúcej sa zmluvného úverového vzťahu so žalobcami 1/ a 2/, nakoľko vykonanie
žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, zistil
nasledovný skutkový stav:

14.Žalobcoviavpodanejžalobeourčenieneplatnostidražbynamietalipredovšetkýmnesprávneurčenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby. Až následne v podanom odvolaní
zdôraznili, že súd prvej inštancie im neposkytol ochranu, ktorá prináleží účastníkovi zmluvného vzťahu
vystupujúceho v postavení spotrebiteľa, keďže neskúmal ex offo zmluvné podmienky poskytnutého
spotrebiteľského úveru žalovaným 1/.

15.Jenepochybné,ževprejednávanomsporeboladňa14.05.2008medzižalobcami1/a2/akoklientmi,
dlžníkmi a právnym predchodcom žalovaného 1/ - Dexia banka Slovensko a. s. ako bankou, veriteľom
uzavretá Zmluva o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX spolu s Dodatkom č. 1, na základe ktorej im bol
poskytnutý úver na nadobudnutie a údržbu nehnuteľnosti vo výške 1.700 000,- SKK

(56.429,66 eur), (čl. 501-509 spisu). Žalobcovia sa zaviazali splácať úver v pravidelných mesačných
anuitných splátkach k 16. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim
po dni najneskoršieho čerpania, vo výške 11.015 SKK (363,63 eur). Posledná anuitná splátka mala
byť vykonaná v deň amortizácie úveru a amortizácia úveru bola dohodnutá na 26 rokov odo dňa
podpisu úverovej zmluvy. V ten istý deň bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný

majetok č. XX/XXX/XX na zabezpečenie pohľadávky banky a zálohou boli nehnuteľnosti zapísané na
liste vlastníctva č. XXX F. M. XXX, k. ú. D. (M. XXX- 547 spisu). Uzavretiu zmluvy o poskytnutí úveru
a záložnej zmluvy predchádzalo uzavretie kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 30.01.2008,
na základe ktorej kúpili žalobcovia od predávajúcich nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške 1.900 000,-
SK (63.075,- eur), ktorá mala byť podľa znenia čl. II. bod 2 zmluvy hradená čiastočne formou úveru

poskytnutého peňažným ústavom, kde za týmto účelom sa všetci predávajúci zaviazali uzavrieť s týmto
peňažným ústavom záložnú zmluvu.16.Medzistranaminebolosporné,žežalobcoviasineplnilizáväzkyzozmluvyoposkytnutíúveru,apreto
bolo na ich majetok realizovaných viacero dražieb. Úspešné bolo až uskutočnenie I. opakovaného kola
dražby na základe Oznámenia o I. opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 09.08.2019 s dátumom

konania dražby XX.XX.XXXX, časom konania o XX:XX hod a miestom konania v H. – G. G. I. J. K. XXX/
XX, v reštauračnom salóniku, v suteréne D. G.***. Priebeh dražby bol osvedčený notárskou
zápisnicou I. XXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX spísanou notárom
JUDr. Miroslavom Holčíkom, so sídlom v Piešťanoch, Námestie 1. mája 1121/14, z ktorej vyplýva, že
dobrovoľná dražba bola úspešná a predmet dražby bol vydražený za cenu 22.500,- eur. Vydražiteľom

sa stal G. E., bytom H., E. XXXX/XX - žalovaný 3/.

17. Podľa Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby č. XX/XXXX a návrhu na vykonanie dražby zo dňa
10.07.2019 bola dražba vykonaná pre pohľadávku splatnú dňa 01.02.2011, ktorá bola podľa výpisu
z hlavnej knihy Dexia banky Slovensko a. s. na čl. 551 spisu vo výške 55.628,86 eur. Vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti vykonal veriteľ - právny predchodca žalovaného 1/ listom zo dňa 14.01.2011 (čl.

486 spisu). Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2C/339/2014 mal súd preukázané, že
žalobca 1/ v januári 2010 stratil zamestnanie a žalobkyňa 2/ prišla taktiež o príjem v dôsledku toho, že
nesprávnymlekárskympostupomsajejzhoršilzdravotnýstavnatoľko,žejejkleslaschopnosťvykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a bola uznaná plne invalidnou osobou. V dôsledku vzniknutej životnej
situácie prestali uhrádzať splátky úveru od júla 2010, čím sa dostali do omeškania. Uvedené zodpovedá

skutočnosti, že ku dňu 01.02.2011 boli v omeškaní so splátkami vo výške 2.382,02 eur (viď čl. 551 spisu).

18. Podkladom pre vykonanie I. opakovanej dražby bol znalecký posudok č. XX/XXXX znalca N. E. E. J.,
vyhotovený dňa 31.12.2018, ktorým znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností v sume 30.000,- eur
a vo vzťahu ku ktorému žalobcovia namietali výšku stanovenej všeobecnej hodnoty predmetu dražby

tvrdením, že táto nemá zodpovedať všeobecnej hodnote daných nehnuteľnosti v mieste a čase konania
napadnutej dražby s poukazom na kúpnu cenu nehnuteľností z roku 2008 a ďalšie znalecké posudky
z roku 2010 a 2021. Tento nedostatok odôvodňovali tým, že zo strany znalca nebola riadne vykonaná
obhliadka predmetu dražby, keďže tvrdenie znalca uvedené v znaleckom posudku, že nesprístupnili
predmet dražby sa podľa nich nezakladalo na pravde.

19. Z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. D. na čl. 64 spisu mal súd preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/
pred konaním dražby boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to parcely C KN č. 358/6-
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 367 m2, stavby súp. č. XXX - rodinný dom, na parcele C KN
č. XXX/X, kde v časti C: Ťarchy boli zriadené viaceré záložné práva, a to v prospech Dexia banka

Slovensko, F. (I. Prima banka, a. s., žalovaný 1/), Daňového úradu J. a súdnych exekútorov A. E. J.
v prospech oprávneného Globtel, a. s. a A. O. J., H. v prospech oprávneného EOS KSI Slovensko, s. r.
o. Podľa listu vlastníctva č. XXX, k. ú. D. na čl. 65 spisu žalobcovia boli bezpodielovými spoluvlastníkmi
aj ďalších nehnuteľností, a to parcely C KN č. 358/8- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2,
parcely C KN č. 358/9- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 37 m2, stavby súp. č. XXX- rodinný dom

na parcele č. 358/8 a stavby súp. č. XXX- garáž na parcele č. 358/9. Aj na týchto nehnuteľnostiach boli
v časti C zriadené rovnaké ťarchy.

20. Dlh žalobcov bol vyčíslený ku dňu 10.07.2019 na sumu 98.407,64 eur, nehnuteľnosti boli ocenené
na sumu 30.000,- eur a vydražené za sumu 22.500,- eur, pričom žalovaný 1/ sa po odpočítaní nákladov

dražby vo výške 3.088,13 eur, uspokojil so sumou 19.411,87 eur (protokol o uspokojení pohľadávky na
čl. 598 spisu). Všetky vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu neboli medzi stranami
sporné.

21. Spornou skutočnosťou po vrátení veci krajským súdom bolo, či súd vykonal ex offo

súdnukontroluposudzovaniaplatnostizmluvnýchpodmienokvúverovejzmluveajvkonaníoneplatnosť
dobrovoľnej dražby, nakoľko podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-34/13 prvok súdnej ex
offo kontroly je potrebné vykonať pri posudzovaní neplatnosti zmluvných podmienok v zmluvách, aj v
konaniach o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Rovnako je potrebné hodnotiť nedostatok proporcionality
(nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti) vykonať záložné právo dobrovoľnou dražbou (vec

Stanková verzus SR), pokiaľ ide o obydlie, a s tým spojené neprimerané dôsledky s defaultom, keďže
môže znamenať nepomer medzi hodnotou predmetu krytia a výškou pohľadávky, ak sa uplatňuje čo len
časť plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky (stačí hrozba vymoženia takéhoto plnenia).22. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 527/2002 Z. z. ) v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy

alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto

prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§23).

23. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu 14.05.2008 (ďalej
len „Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 14.05.2008 zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí

úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie
stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

25. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu
14.05.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase zosplatnenia úveru, ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa

§ 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

28. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase zosplatnenia úveru, ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to

bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Medzi žalobcami 1/ a 2/ a právnym predchodcom žalovaného došlo ku vzniku záväzkového

vzťahu, z ktorého pre obidve zmluvné strany vyplývala povinnosť poskytnúť si navzájom určité plnenia,
a to povinnosť právneho predchodcu žalovaného 1/ poskytnúť žalobcom 1/ a 2/ peňažné prostriedky
a povinnosť žalobcov 1/ a 2/ poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť formou pravidelných mesačných
splátok spolu s úrokmi a poplatkami. Preto, aj napriek tvrdeniam žalovaného 1/ a 3/, že medzistranami išlo o absolútny obchod a právny vzťah sa ma posúdiť výlučne podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že zmluva o poskytnutí úveru uzavretá medzi bankou
a žalobcami 1/ a 2/ dňa 14.05.2008 je spotrebiteľskou zmluvou, na čom nič nemení ani to, že samotná

zákonná úprava zmluvy o úvere ako zmluvného typu je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 497 až 507
Obchodného zákonníka a zmluva o úvere patrí ako taká medzi tzv. absolútne obchody (§ 261
Obchodného zákonníka). To, že ide nepochybne o zmluvu o úvere, ktorá má spotrebiteľský charakter a
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva z právneho postavenia
zmluvných strán, pretože právny predchodca žalovaného 1/ uzatvoril zmluvu ako banka a teda ako

dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka konal v rámci predmetu svojej obchodnej a
podnikateľskej činnosti vykonávanej v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (§ 2 ods. 1 písm. b)) a žalobcovia 1/ a 2/ ako spotrebitelia v rámci definície uvedenej
v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože ako fyzické osoby pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere
nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

32. Súd zdôrazňuje, že na Zmluvu o úvere nie je možné aplikovať zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože zákon sa nevzťahuje na
zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie
stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, ktorý bol poskytnutý žalobcom 1/ a 2/, čo vyplýva
z § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva o úvere predložená žalobcom má všetky

podstatné náležitosti zmluvy úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Pretože zmluva
o úvere uzatvorená podľa Obchodného zákonníka má spotrebiteľský charakter, bolo nevyhnutné, aby
súd pri právnom posúdení zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal aj zo všeobecnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.), ktorá poskytuje výraznú ochranu
pre spotrebiteľa. Spotrebiteľský charakter zmluvy nepochybne vyplýval aj z odôvodnenia zrušujúceho

uznesenia odvolacieho súdu.

33. Rozhodovacia prax sa ustálila na tom, že v sporoch o učenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je
jednou z kľúčových otázok skutková otázka týkajúca sa výšky pohľadávky a jej pomerovanie k hodnote
draženej nehnuteľnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky už dávnejšie dospel k záveru, že zistenie

skutkových okolností k pomeru splatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti je dôležité (PL. ÚS 23/2014).
K následkom nesprávnej výšky pohľadávky sa vyjadril aj najvyšší súd so záverom, že „... ak záložný
veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. uplatní pohľadávku, ktorej základ bude
spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia,
pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona

č. 527/2002 Z.z. (o dobrovoľných dražbách) zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej
dražby podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv
dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez
právneho základu...“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/149/2020 z 23.
februára 2022, nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 416/2022 z 13. júla 2023).

34. Súdny dvor Európskej únie opakovane judikoval, že vykonanie ex offo kontroly relevantných
zmluvných podmienok nie je o možnosti, ale o povinnosti: „Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti
vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa
k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto

otázku, pokiaľ je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel,
vrátane prípadu“ (rozsudok C-243/08, ECLI:EU:C:2009:350, bod 32). Súd má pritom tento cieľ naplniť s
takou mierou procesnej ingerencie, ktorá je typická pre ochranu verejného poriadku (porov. uznesenie
C-76/10,ECLI:EU:C:2010:685,bod50),atobezohľadunazastupovaniespotrebiteľaadvokátom(porov.
rozsudok C-497/13, ECLI:EU:C:2015:357, bod 47).

35. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/159/2020 zo 7. decembra
2022 v spore o určenie neplatnosti dražby bolo možné aj podľa právnej úpravy ustanovenia § 21 ods.
2 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. mája 2014 prejudiciálne posúdiť či spochybniť
neplatnosť záložnej zmluvy v spojitosti s konštatovaním porušenia ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z.

Výkonu dražby nepredchádza žiadna predbežná kontrola a ani iné preskúmanie pohľadávky
a preverenie splnenia podmienok, preto je nevyhnutné dikciu prvej vety § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z. z. i v znení účinnom do 31. mája 2014 vykladať extenzívne tak, že dôvodom neplatnosti dražby
môže byť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložnéhopráva a výkonu dražby, ktoré vedú k spochybneniu platnosti zmluvy, platnosti záložnej zmluvy, existencie
záložného práva, pravosti a splatnosti pohľadávky, jej výšky a charakteru pohľadávky, ktorá môže byť
tvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa názoru

ústavného súdu je tento záver najvyššieho súdu plne ústavne konformný (uznesenie sp. zn. II. ÚS
329/2023 z 21. júna 2023).

36. Z vyššie uvedeného a z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že v prípade, ak je predmetom sporu
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, je nevyhnutné za účelom správneho a zákonného rozhodnutia

preveriť uvedené skutočnosti:
a) posúdenie existencie a platnosti dohody podľa § 565 Občianskeho zákonníka,
b)posúdenieplatnostipredčasnéhozosplatneniapodľa§37,§53ods.9,§565Občianskehozákonníka,
c) posúdenie platnosti záložnej zmluvy z hľadiska jej obsahových náležitostí, resp. povahy neprijateľnej
zmluvnej podmienky,
d) posúdenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska jej obsahových náležitostí a skúmania bonity

spotrebiteľa, pre účely možného vyslovenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, resp.
pôžičky,
e) posúdenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska skúmania bonity spotrebiteľa pre účely
posúdenia možnosti veriteľa požadovať okamžité splatenie úveru,
f) posúdenie proporcionality medzi nezaplatenou sumou splátok a výškou zosplatneného dlhu,

g) posúdenie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
h) posúdenie ekvivalencie medzi výškou dlhu spotrebiteľa a hodnotou nehnuteľnosti.
i) posúdenie postupu dražobníka a veriteľa pri výkone dobrovoľnej dražby,
j) posúdenie akceptovateľnosti výšky nákladov dobrovoľnej dražby so zreteľom na osobitné okolnosti
veci (viď rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoCsp/10/2022 zo dňa 28.09.2023).

37. Predmetom sporu je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a v nadväznosti na právny charakter
vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi a žalovaným 1/ ako úverovým veriteľom, ako aj s poukazom
na vyššie uvedené je nevyhnutné, aby súd nielen na návrh žalobcov, ale ex offo v rámci súdnej kontroly
posúdil otázku predčasného zosplatnenia pohľadávky, pre naplnenie ktorej žalovaný veriteľ realizoval

záložne právo a vyvolal dobrovoľnú dražbu, t. j. aby súd posúdil existenciu a platnosť dohody podľa §
565 Občianskeho zákonníka a v nadväznosti na to platnosť predčasného zosplatnenia podľa § 37, § 53
ods. 8 a § 565 Občianskeho zákonníka.

38. Pre správnu aplikáciu režimu a posúdenia relevantných otázok neplatnosti dobrovoľnej dražby sú

významnými aspektmi: 1. existujúca splatná a preukázaná pohľadávka čo do dôvodu i výšky, 2. splnenie
ďalších hmotnoprávnych podmienok pre výkon záložného práva podľa Občianskeho zákonníka a podľa
osobitných právnych predpisov a 3. správny a zákonný procesný postup pri realizácii dražby
a zachovanie práv dotknutých osôb.

39. Ako uviedli samotní žalobcovia vo svojom poslednom vyjadrení a súd im v tomto dáva za pravdu,
ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ
požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je podmienená

tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 (resp. ods. 8,
v čase vtedy účinnej právnej úpravy) Občianskeho zákonníka upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo
využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. (JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky
zákonník pre prax; Komentár; Vydalo Vydavateľstvo Eurounion, máj 2015, str. 758-759).

40. Podmienkou pre platné zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka je dohoda
strán o možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Bolo
povinnosťou žalovaného 1/ ako veriteľa uzavretie takejto dohody a splnenie ďalších podmienok
vyžadovaných ustanovením § 53 ods. 8 a § 565 Občianskeho zákonníka pre platné zosplatnenie úveru
tvrdiť a preukázať. Odvolací súd v bode 23. zrušujúceho uznesenia uložil súdu prvej

inštancie, čo všetko má posúdiť, aby mohol v spore správne a zákonne rozhodnúť. Uvedené uznesenie
bolo doručené aj žalovanému 1/, a teda bol oboznámený s tým, ktorým smerom sa bude dokazovanie
súdu uberať. Okrem toho je nepochybné, že žalovanému 1/ ako banke a úverovému veriteľovi je známaaj rozhodovacia činnosť predovšetkým Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke neplatnosti
dobrovoľných dražieb.

41. Súd z listinných dôkazov predložených žalovaným 1/, predovšetkým z úverovej zmluvy zisťoval,
na základe akej dohody (zmluvnej podmienky) sa žalobcovia 1/ a 2/ dohodli s právnym predchodcom
žalovaného 1/ na možnosti využiť právo veriteľa upravené v § 565 Občianskeho zákonníka, v dôsledku
ktorého právny predchodca žalovaného 1/ mimoriadne zosplatnil úver zo Zmluvy o poskytnutí úveru
č. XX/XXXX/XX zo dňa 14.05.2008. Ustanovenie bodu 11.4.1. Predčasná splatnosť úverovej zmluvy,

hovorí o tom, že banka je oprávnená aj bez predchádzajúceho oznámenia klientovi, rozhodnúť o
predčasnom zaplatení zostatku istiny Úveru s príslušenstvom, z ktoréhokoľvek z nasledovných dôvodov:
bod 11.41.1. Klient je v omeškaní so splácaním svojho peňažného záväzku podľa úverovej zmluvy
po dobu dlhšiu ako 15 dní. Takéto zmluvné ustanovenie je v rozpore so zákonným znením § 565
Občianskeho zákonníka, pretože nepredstavuje dohodu o možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, v dôsledku čoho je aj vyhlásenie predčasnej splatnosti

úveru zo dňa 14.01.2011 neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše
spotrebiteľ musí byť upozornený na uplatnenie tohto práva, avšak zo zmluvného ustanovenia vyplýva,
že banka je oprávnená rozhodnúť o predčasnom zosplatnení aj bez takéhoto upozornenia.

42. Súd následne podrobil zákonnému prieskumu aj posúdenie platnosti samotnej výzvy na predčasné

splatenieúveruzodňa14.01.2011,ktorouprávnypredchodcažalovaného1/konštatovalnedodržiavanie
zmluvných povinností zo strany žalobcu a na základe toho ho požiadal o predčasné splatenie
zostatku istiny predmetného úveru spolu s príslušenstvom, a to do 24.01.2011 poukázaním peňažných
prostriedkov na jeho osobný účet. Z výzvy ďalej vyplýva, že o celkovej výške pohľadávky sa má žalobca
informovať u zamestnanca pobočky. Predmetnú výzvy prevzali žalobcovia dňa 21.01.2011.

43. Ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platnosť právneho úkonu splnenie
osobitných požiadaviek na vôľovú stránku subjektu robiaceho právny úkon a na jeho prejav.
Z tohto hľadiska musí byť právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak
ide o vadný právny úkon. V dôsledku vadnosti je preto právny úkon považovaný za absolútne neplatný.

Náležitosťouprejavujejehourčitosť,ktorásamusítýkaťurčeniaúčastníkov,podstatnýchzložiekobsahu
právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Určitosť predstavuje tzv. kvalitu obsahu
právneho úkonu. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné,
avšaknejednoznačné,atýmjeneurčitýijehovecnýobsah,pričomneurčitosťobsahunemožnoodstrániť
a preklenúť ani výkladom v zmysle ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka. (Fekete, I.: Občiansky

zákonník 1.zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár, 3.aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava:
Eurokódex 2017. s. 482-486)

44. Po oboznámení sa s obsahom výzvy na predčasné splatenie úveru súd dospel k záveru, že
predmetná výzva neobsahuje požadované náležitosti právneho úkonu – zosplatnenia úveru, ktorými sú:

- identifikácia splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu,
- pre aké konkrétne porušenie zmluvných povinnosti došlo k využitiu práva právneho predchodcu
žalovaného 1/ predčasne zosplatniť úver,
- kedy došlo zo strany žalobcov k porušeniu ich zmluvných povinností,
- akým konaním žalobcov došlo k porušeniu ich zmluvných povinností,

- aká je výška dlhu, ktorú majú žalobcovia zaplatiť.

45. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Pokiaľ zo zákona vyplýva ako podmienka zosplatnenia dlhu skutočnosť, že dlžník je v omeškaní s

plnením splátky (ako to predpokladá ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka), pre určitosť právneho
úkonu a následnú možnosť posúdenia, či k zosplatneniu dlhu došlo v súlade so zákonom
je nevyhnutné, aby bolo z právneho úkonu zrejmé, s ktorou splátkou je dlžník v omeškaní a ako dlho
je v omeškaní. Z právneho úkonu právneho predchodcu žalovaného 1/ ako veriteľa pohľadávky zo dňa
14.01.2011 však tieto skutočnosti nevplývajú

46. Aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 6Co/26/2017 zo dňa 28.06.2018 vo vzťahu
k náležitostiam zosplatnenia dlhu uviedol, že ,,taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by
mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodolvyužiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať
premlčacia doba podľa §103 OZ. Preto možno celkom opodstatnene konštatovať nad rámec potreby
pre rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti,

nejasný, vyvoláva otázniky a preto neplatný pre jeho neurčitosť (§37 ods.1 OZ)“ Obdobný právny názor
je vyjadrený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/90/2019 zo dňa 29.10.2019.

47. Pre určitosť tohto právneho úkonu je nevyhnutné, aby veriteľ v ňom dôvod zosplatnenia náležite a
určito konkretizoval, a to navyše za situácie, keď v tomto prípade bol predpokladom, resp. podkladom

pre vykonanie dobrovoľnej dražby. Ak teda právny predchodca žalovaného 1/ v právnom úkone zo dňa
14.01.2011uviedol,žekvyhláseniupredčasnejsplatnostipristúpilvdôsledkunedodržiavaniazmluvných
povinnosti zo strany žalobcov, takýto dôvod zosplatnenia je len všeobecným konštatovaním porušenia
povinností dlžníka. Žalobcom a ani súdu nie je zrejmé, akého porušenia konkrétnych povinností sa
žalobca dopustil. Právny predchodca žalovaného 1/- banka, mal uviesť a konkretizovať tie zmluvné
povinnosti, ktoré mali podľa jeho názoru žalobcovia porušiť. Určitosť písomného prejavu vôle je

objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani
u tretích osôb. Z právneho úkonu právneho predchodcu žalovaného 1/ ako veriteľa takisto nevyplýva
ani len základný atribút výzvy na predčasné splatnenie úveru (alebo akejkoľvek inej výzvy na peňažné
plnenie), ktorým je uvedenie presnej výšky dlhu, resp. zostatku istiny, ktorú ma dlžník uhradiť. Uvedené
zistil až súd po oboznámení sa zo zmluvnou dokumentáciou, a to, že podľa výpisu z hlavnej knihy na

čl. 551 spisu boli žalobcovia ku dňu 01.02.2011 v omeškaní so splatením sumy 2.382,02 eur a celkovo
bol dňa 01.02.2011 nesplatený úver vo výške 55.628,86 eur.

48. Ak teda podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že právny úkon musí byť
urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, pretože inak je neplatný, pričom ide o absolútnu

neplatnosť, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo, je potrebné zdôrazniť, že výzvu na predčasné
splatenie úveru aj vzhľadom k vyššie uvedeným okolnostiam súd pre jej neurčitosť a nejednoznačnosť
vyhodnotil ako právny úkon absolútne neplatný. Navyše je potrebné zdôrazniť, že na strane žalovaného
1/ tu vystupuje banka, práva znalý profesionál, u ktorého je absolútne samozrejmé predpokladať znalosť
významu jednotlivých použitých zákonných pojmov, termínov a náležitostí, schopnosť rozlišovať ich a

správnepoužívať,pretomusíznášaťajnásledkyneurčitostivýzvyvpodobeneplatnostiprávnehoúkonu.
Právnym následkom neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru je to, že veriteľ nemôže požadovať
zaplatenie celej pohľadávky a dlžník nestratil výhodu splácať úver v splátkach. Aj keď žalovaný 1/ na
pojednávaní tvrdil, že k aplikácii § 53 ods. 8 a § 565 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k žalobcom
došlo uplynutím viac ako 3 mesiacov odkedy žalobcovia neplatili pohľadávku z úveru a žalobca 1/

je dlhodobým neplatičom svojich záväzkov, čo vyplýva aj z kalendára splácania úveru, kedy sa do
omeškania dostal už v júli 2010, nič to nezmení na tom, že zosplatnenie neobsahuje jednoznačné,
jasné, určité a nezameniteľné skutkové odôvodnenie jeho uskutočnenia. Ak by aj súd mal a mohol sám
posúdiť splátku, s ktorou sa žalobcovia dostali do omeškania, tu je potrebné prikloniť sa k tvrdeniu
žalobcov, že predložená história transakcií na úvere na čl. 803 spisu je tak neprehľadná, že z nej nie

je možné vôbec určiť splátku, s ktorou sa dostali žalobcovia do omeškania pred zosplatnením úveru
a to navyše za situácie, keď z obsahu spisu ani nevyplýva, či boli pred vyhlásením upozornení na
výšku dlžnej sumy, s ktorou sú v omeškaní a na možnosť veriteľa úver zosplatniť. Sami uviedli, že také
upozornenie im zo strany právneho predchodcu žalovaného 1/ ani nebolo zaslané a žalovaný 1/ toto ich
tvrdenie nerozporoval. Vo vzťahu k uvedenému je potom irelevantné aj tvrdenie žalovaného 1/ o tom,

že žalobcovia mohli kedykoľvek prísť na pobočku a požiadať o informáciu o výške nesplateného úveru
ku dňu, kedy ho chceli vyplatiť vzhľadom na to, že úroky z omeškania sú započítané každým dňom
omeškania.

49.Preúplnosťsúduvádza,žezvýzvynapredčasnésplatenieúverunevyplýva,kedydošlokpredčasnej

splatnosti úveru, resp. kedy, uplynutím akého času, prípadne či jej doručením žalobcom, má táto
splatnosť nastať. O to viac je to potom mätúce, keď v návrhu na vykonanie dražby zo dňa 10.07.2019 je
uvedená splatnosť pohľadávky dňa 01.02.2011 a v návrhu na vykonania dražby zo dňa 18.03.2014 je
uvedená splatnosť pohľadávky dňa 24.01.2011. Súdu sa potom javí, že ani samotný žalovaný 1/ nevedel
uviesť presný dátum zosplatnenia celého úveru.

50. Z uvedeného je možné uzavrieť, že keďže neexistovala pohľadávky banky – žalovanej 1/ nevyhnutná
na realizáciu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, je aj samotná dražba nehnuteľnosti
neplatná.51. Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do
právavlastniťmajetokpodľačl.20ÚstavySlovenskejrepubliky sdosahomnaústavné

právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy (ako je tomu aj v prejednávanej veci), a to bez
akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva
vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti,
výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby
je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom

na ústavné práva záložcu. Je otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym
zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) s dosahom na čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, kedy je vlastníckemu právu nadradené iné
vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom
štátnej moci (súdom). Líniu ingerencie súdnej moci pri nútenom výkone súkromného práva podporuje
aj ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných

práv a slobôd v znení jeho dodatkových protokolov (porov. napr. rozsudok vo veci Paulić v. Chorvátsko
z 1. marca 2010, rozsudok Novoseletskiy v. Ukrajina (Sťažnosť47148/99).

52. Súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z 8. marca 2005 sp. zn. Pl. ÚS 47/04, ktorým ústavný
súd zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo

nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím
alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Ústavný súd
skonštatoval, že otázky, ktoré v právnom štáte musí zodpovedať súd, zákon zveril do „rozhodovania“
živnostníka - dražobníka, pričom z tohto dôvodu je predmetná právna úprava nezlučiteľná s princípmi
právneho štátu.

53. Postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami - podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie zisku
takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany v rozsahu, aký umožňuje slovenská právna úprava
je diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov, ktoré na tak závažný zásah do
vlastníctva vyžadujú rozhodnutie sudcu. Súkromné osoby - podnikatelia sú pritom v pozícii osôb, ktoré

majú garantovať ochranu práv osôb zúčastnených na dražobnom procese. Pri naplnení ústavného
princípu primeranosti musí byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek pochybnosť inštitútom
uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio. Nebolo a ani nemôže byť zmyslom a cieľom
právnejúpravyvýkonuzáložnéhoprávato,abyniektovdražbe„kúpil“rýchloalacnejšie.Výkonprávamá
v právnom štáte principiálne limity, na ktorých musí spoločnosť za každých okolností bezvýhradne trvať,

pričom týmito princípmi nie sú kúpiť rýchlo, lacno a pri nerešpektovaní ústavných práv osôb. Princípy
zhmotnené v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky musí reflektovať a napĺňať nielen aplikačná prax,
ale svojou normotvornou činnosťou aj zákonodarca.

54. Pre skúmanie pomeru výšky splatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti je v záujme komplexného

zistenia skutkového stavu dôležité aj samotné ex offo zisťovanie výšky splatnej pohľadávky v
nadväznosti na prípadné závery Súdneho dvora vo veci C-598/21, či vôbec platne (nie neprijateľne)
došlo k predčasnej splatnosti, a tak zistenie všetkých skutkových okolností pre pomerovanie výšky
skutočne splatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti. Najvyšší súd vo veci sp. zn. 4Cdo/149/2020, okrem
iného uviedol, že nesprávna výška vymáhanej pohľadávky má dopad pre záver o neplatnosti dražby.

55. V nadväznosti na uvedený právny záver súd zisťoval či vôbec platne došlo k predčasnej splatnosti
úveru, na základe ktorej následne žalovaný 2/ na pokyn žalovaného 1/ realizoval výkon dobrovoľnej
dražby,pričomdospelkzáveru,žezdôvoduabsenciedohodyopredčasnomsplateníúveruaneplatnosti
výzvy na predčasné splatenie úveru neexistovala pohľadávka banky – žalovanej 1/ nevyhnutná

na realizáciu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a preto je aj samotná dražba
nehnuteľnosti neplatná. Súd z uvedeného dôvodu nemohol vyhodnotiť výšku dlžnej sumy splátok, so
splácaním ktorých boli žalobcovia 1/ a 2/ v omeškaní v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, a
to k celkovej výške dlhu, pre ktorý bol nariadený výkon záložného práva, ako aj k hodnote vydraženej
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom záložného práva. Táto skutočnosť v negatívnom zmysle dopadá na

platnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a v konečnom dôsledku na platnosť dobrovoľnej dražby,
a preto súd žalobe žalobcov vyhovel a túto vyhlásil I. výrokom rozsudku za neplatnú.56. Rozhodnutie o neplatnosti dražby nepredstavuje prekážku res iudicata, a pokiaľ nastane zmena
pomerov a predaj obydlia spotrebiteľa sa stane už nevyhnutne poslednou možnosťou, ďalší proces
výkonu dobrovoľnej dražby s tzv. nepriestrelnou pohľadávkou súčasne primeranou k hodnote

nehnuteľnosti môže byť akceptovateľný.

57. Záverom súd k skúmaniu bonity žalobcov 1/ a 2/ právnym predchodcom žalovaného 1/ pred
uzavretím zmluvy o úvere a k potrebe skúmania splnenia povinnosti dodávateľa pri overovaní bonity
spotrebiteľa ex offo, poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zn. C - 679/18, podľa ktorého články

8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti
stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú
bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom
práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

58. Vychádzajúc z uvedeného je súd v spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany (a nepochybne
je tomu tak aj v tomto spore) povinný skúmať ex offo splnenie povinnosti veriteľa spočívajúcej v preverení
bonity spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Hodnotenie bonity určitého bankového klienta je výsledkom úverovej analýzy, ktorá je súčasťou

úverového procesu. Po fáze žiadosti o úver nasleduje fáza skúšky úverovej spôsobilosti žiadateľa
(analýza úverovej schopnosti), v rámci ktorej sa analyzujú tri hlavné oblasti: právne pomery žiadateľa,
osobná dôveryhodnosť žiadateľa a jeho hospodárska a finančná situácia. U individuálnych žiadateľov
banka posudzuje osobné údaje ako vek, pohlavie, vzdelanie, profesiu, rodinný stav a tiež trvalé príjmy
a pravidelné výdaje žiadateľa, či celej domácnosti. Banka skúma tiež žiadateľovu úverovú históriu a

platobnú morálku. Jedným zo zdrojov (nie jediným) týchto informácii je Spoločný register bankových
informácií (SRBI), ktorý zhromažďuje informácie o úveroch a dlžníkoch z podnikateľskej sféry od
všetkých slovenských bánk a pobočiek zahraničných bánk pôsobiacich na Slovensku. Inak tomu nebolo
ani v tomto prípade, keď sám žalovaný 1/ uviedol, že jeho právny predchodca skúmal majetkové
pomery žalobcov prostredníctvom SRBI a Sociálnej poisťovne. Okrem toho mu žalobcovia ako žiadatelia

predložili aj ďalšie doklady.

59. Z predloženej žiadosti o poskytnutie úveru vyplýva, že žalobcovia žiadali o úver vo výške 1.700.000,-
SK, čím sa zároveň vyvracia ich tvrdenie o nesprávnosti údajov uvedených v bode 2.2 a 2.3 zmluvy a
v bode 3. zmluvy týkajúcich sa čerpania úveru, pretože sami žiadali o úver vo výške 1.700 000,- Sk,

napriek tomu, že celková kúpna cena nehnuteľnosti bola vo výške 1.900 000,- Sk, preto je nepochybné,
že uvedený údaj v zmluve o úvere je správny, keď okrem toho aj v čl. II. bod 2 kúpnej zmluvy jen
uvedené, že kúpna cena bude hradená čiastočne formou úveru poskytnutého peňažným ústavom, to
zn., nie v celej výške. V žiadosti sú ďalej uvedené len osobné identifikačné údaje žalobcov, ktorí boli
v tom čase živnostníci a počet vyživovaných deti tri. V časti existujúce záväzky, ručiteľské záväzky

a ostatné výdavky nie sú vyplnené žiadne údaje, resp. uvedené tabuľky sú preškrtnuté. Z credit report-
analytic žalobcov vyplýva, že v čase žiadosti o úver mal žalobca 1/ ukončený kontokorentný úver
a odmietnutý spotrebný úver a žalobkyňa 2/ mala jeden odmietnutý spotrebný úver. Žiadne iné úvery ani
dlhy uvedené neboli. Z potvrdenia o výške daňovej povinnosti žalobcu 1/ za rok 2007 vyplýval základ
dane 10.133,80 eur a žalobkyne 2/ základ dane 3.977,- eur. Z uvedeného je možné uzavrieť, že ako

živnostníci mali žalobcovia v tom čase mesačný príjem spolu vo výške 1.175,- eur (žalobca 1/ 844,-
eur/mesiac a žalobkyňa 2/ 331,- eur /mesiac), pričom mesačná splátka dohodnutá v čase uzavretia
zmluvy bola vo výške 366,- eur/mesiac, čím im ostala mesačne suma vo výške 809,- eur, bez uvedenia
akýchkoľvek iných výdavkov pri vyživovacej povinnosti k trom deťom. Právny predchodca žalovaného
1/ a ani žalovaný 1/ nepreukázal kedy a či vôbec zisťoval bežné výdavky žalobcov, čím nepreukázal,

že skúmal celkovú finančnú situáciu na strane žalobcov pred poskytnutím úveru, preto nie je možné
prisvedčiť žalovanému 1/, že bonita žalobcov bola dostatočne skúmaná a z jeho tvrdení nevyplýva ani
to, či si utvoril reálny obraz o majetkovej situácii žalobcov potrebnej pre posúdenie ich
schopnosti splácať úver. Súd teda v zmysle záverov uznesenia krajského súdu posúdil aj či žalovaný 1/
skúmalbonitužalobcov,pričomuzatvára,žetátozostranyjehoprávnehopredchodcuneboladostatočne

skúmaná, čo vedie k záveru, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou.

60. Aj keď na daný právny vzťah nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene adoplnení niektorých zákonov týkajúce sa posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
je možné uzavrieť, že dôsledkom podcenenia skúmania bonity spotrebiteľa nie je neplatnosť zmluvy,
ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou porušil povinnosť s odbornou

starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.

61. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku. Plný
úspech žalobcov 1/ a 2/ vo veci odôvodňuje podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku priznanie
im plnej náhrady trov konania. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 262 ods.1 Civilného sporového

poriadku o nároku na náhradu trov konania žalobcov 1/ a 2/ rozhodol v II. výroku tohto rozsudku tak, že
im priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému 1/ v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

62. Žalovaní 2/ a 3/ podľa názoru súdu žiadnym spôsobom neprispeli k neplatnosti dražby, keď súd
u nich nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by neboli vo svojom konaní dobromyseľní, a preto aj keď boli

žalobcovia 1/ a 2/ vo vzťahu k nim taktiež úspešní, súd im III. výrokom nepriznal vo vzťahu k nim nárok
na náhradu trov konaniam, pretože takéto rozhodnutie by bolo príliš arbitrárne a v konečnom dôsledku
nespravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.