Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 7, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9Er/35/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311200669
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šmrhola
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4311200669.2

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 4195/25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti
povinnému: A. B. – Bufet u Vojta, so sídlom P.O. Hviezdoslava 612/5, 934 01 Levice, IČO: 11 991 135,
o vymoženie 1.070,13 eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislav Jakubec., Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 811 01
Bratislava, súd p r i z n á v a náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur, ktoré je povinný uhradiť
oprávnený do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.04.2011 súd poveril súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., exekútorský úrad so

sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava vykonaním exekúcie. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi
doručené dňa 20.04.2011. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., bol ku dňu 31.10.2023 z funkcie
súdneho exekútora odvolaný a jeho zákonným nástupcom sa stal súdny exekútor JUDr. Ladislav
Jakubec, exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 31 782 361, (ďalej len „súdny
exekútor“).

2. Dňa 26.08.2024 po výzve súdu súdny exekútor postúpil súdu doplnenie návrhu oprávneného zo dňa
21.01.2016, bez doručenky pričom nie je zrejmé, kedy bolo toto doplnenie návrhu doručené súdnemu
exekútorovi.

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento

zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Zákonom č. 438/2015 Z. z. z 15. decembra 2015, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol
novelizovaný aj Exekučný poriadok, keď do ustanovenia § 39 bol doplnený odsek 4, podľa ktorého
je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa

vlastného vzťahu s povinným, ak navrhuje vykonať exekúciu na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Zároveň zákon ukladá oprávnenému
povinnosť pripojiť k návrhu dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. V zmysle prechodných ustanovení
k tejto úprave sa uvedená povinnosť vzťahuje i na skôr začaté exekučné konania, v ktorých bol
exekučným titulom priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, pričom
oprávnený musí návrh doplniť v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti

tohto zákona. Citovaný zákon nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015.5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je

povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

6. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie

exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

7. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do
účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4
a § 40 použijú rovnako.

8.Podľa§243fods.3Exekučnéhoporiadku,exekúciepodľaodseku1saododňaúčinnostitohtozákona
odkladajú.

9. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,

že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

10. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

11. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

12. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z

ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

13. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať žalobu na obnovu exekučného konania.

14.Podľa§36ods.2Exekučnéhoporiadku,exekučnékonaniesazačínadňom,vktorombolexekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Predmetné exekučné konanie sa v súlade s citovaným
ustanovením § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 17.01.2011, a preto bolo potrebné, aby
oprávnený doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného

poriadku. Zákonná lehota podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorej musí oprávnený doplniť
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku tak uplynula dňa 22.01.2016.

15. Súd na začiatku pre upresnenie uvádza, že spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa

považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou

spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súd považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver
poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci
definuje zák. č. 129/2010 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek

pochybností Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli
pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na
uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. V ohľade zdôvodnenia
vzťahu medzi účastníkmi ako vzťahu spotrebiteľského odvolací súd konštatuje, že preukázaním účeluposkytnutia úveru nemôže byť len všeobecný údaj v zmluve o poskytnutí úveru- "na výkon podnikania",
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s predmetnou činnosťou odberateľa, teda
povinného, vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. Uvedené možno vyvodiť aj zo skutočností, že

predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostranne adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké
množstvo ustanovení znevýhodňujúcich povinného, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by
jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na
predtlačenom formulári skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti
zmluvných strán. Nemožno teda opomenúť, že predmetná zmluva o úvere má podobu štandardnej

formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla
jej obsah nemôže meniť vzhľadom na formulárovú predtlač. Len všeobecný predtlačený údaj o
uzavretí zmluvy na účel podnikania podpísaný povinným nepreukazuje nespotrebiteľský charakter tejto
zmluvy. Tento údaj neposkytuje odpoveď na otázku, či skutočne poskytnutý úver zodpovedá účelu
podnikania povinného, a aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním, či predmetom podnikateľskej
činnosti povinného vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Argumentácia oprávneného v tomto rozsahu

je preto nedôvodná, ak naviac v prípade pochybností o tom, či ide, alebo nejde o zmluvu spotrebiteľskú,
má dôkazné bremeno práve dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre
dôkazné konanie, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje
na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3.septembra 2015 Vo veci C-110/14, Horatiu Ovidiu Costea proti SC
Volksbank România SA, podľa ktorého "pojem "spotrebiteľ" v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13

má objektívnu povahu a nezávisí od konkrétnych vedomostí, ktoré môže dotknutá osoba mať alebo od
informácií, ktoré táto osoba skutočne má k dispozícii. Článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie advokáta, ktorá uzatvorila s bankou zmluvu o úvere bez toho,
aby v nej bol špecifikovaný účel tohto úveru, možno považovať v zmysle uvedeného ustanovenia za

"spotrebiteľa", ak táto zmluva nie je spojená s obchodmi, podnikaním alebo povolaním tohto advokáta.

16. Po preskúmaní spisu mal súd za preukázané, že oprávnený si v tomto exekučnom konaní uplatňoval
nárok na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky a to voči povinnému, ktorý je fyzickou
osobou podnikateľom avšak vzhľadom na vyššie uvedené je možné predmetný vzťah definovať ako

spotrebiteľský. Bolo preto povinnosťou oprávneného v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
návrh na vykonanie exekúcie doplniť najneskôr do 22.01.2016, pretože lehota na doplnenie návrhu
oprávneného začala plynúť deň po uverejnení zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j.
24. decembra 2015. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil len u súdneho exekútora a nie
na príslušnom súde. Súd má za to, že tridsaťdňovú lehotu uvedenú v § 243f ods. 1 Exekučného

poriadku, v ktorej má oprávnený doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku, treba vykladať tak, že takéto doplnenie musí oprávnený doručiť exekučnému súdu. Len súd je
oprávnený posúdiť doplnenie návrhu a následne rozhodnúť o zastavení exekúcie, resp. o pokračovaní
v nej. Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi nemožno považovať
za zachovanie lehoty pretože by to bolo v rozpore s ustanovením § 121 ods. 5 CSP, podľa ktorého je

lehota zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu,
ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami
doručené súdu mimo pracovného času. Súdneho exekútora však v tomto prípade nemožno považovať
za doručovateľa. Preto pokiaľ do uplynutia tridsaťdňovej lehoty, t. j. do 22.01.2016, nebolo doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným doručené okresnému súdu alebo dané na prepravu (nie

však súdnemu exekútorovi), nastali dôvody na zastavenie exekúcie, pričom ani následné doručenie
doplnenia návrhu, či už priamo okresnému súdu, alebo prostredníctvom súdneho exekútora, nemôže
mať žiadny vplyv na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Súd má za to,
že v opačnom prípade, teda keď by lehota na doplnenie návrhu bola zachovaná doručením súdnemu
exekútorovi, dochádzalo by k absurdným situáciám, keď aj po viacerých mesiacoch, resp. rokoch by

mohli byť exekučnému súdu podsúvané doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie doručené súdnemu
exekútorovi „v zákonnej lehote“ a tento by ich súdu doručil s oneskorením bez inej zákonnej lehoty,
a to napríklad aj po uplynutí niekoľkých mesiacov či rokov. Okrem toho takýto výklad je aj v súlade
s rozhodnutím Ústavného súdu SR, II. ÚS 615/2016 zo dňa 10. augusta 2016.

17. Doplnenie návrhu oprávnený vypracoval dňa 21.01.2016 a z podania nového súdneho exekútora
nie je zrejmé, kedy bolo tento návrh doručený pôvodnému súdnemu exekútorovi, pričom súdny exekútor
návrhu oprávneného zo dňa 22.01.2016 doručil okresnému súdu až na výzvu súdu dňa 26.08.2024.
Súdu je z jeho vlastnej činnosti známe, že oprávnený v jeden deň vypracoval hneď niekoľko takýchtopodaní, ktoré aj v ten istý deň doručoval súdnemu exekútorovi. Vzhľadom na fakt, že „Oznámenie
k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“ (ktoré môže samotné slúžiť ako doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie) nie je opatrené žiadnou pečiatkou o čase doručenia resp. doručenkou má súd

dôrazné pochybnosti o dátume vypracovania, resp. dátume doručenia predmetného návrhu súdnemu
exekútorovi, čo však nemení nič na fakte, že tento návrh bol súdu doručený až v roku 2024. Pritom súdny
exekútor má podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť predložiť vec súdu bezodkladne po
tom, ako nadobudne pochybnosti, alebo zistí, že sú dané dôvody na čiastočné alebo úplné zastavenie
exekúcie. Možno sa preto domnievať, že súdny exekútor si túto povinnosť nesplnil len preto, že

oprávnený doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pravdepodobne nedoručil súdnemu exekútorovi v
zákonnej lehote.

18. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona

o daň z pridanej hodnoty.

19. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.

20. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

21. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

22. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného
poriadku, v exekučných konaniach začatých do 31.03.2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa
predpisov účinných do 31.03.2017.

23. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 141/2008 Z. z. (ďalej len „vyhláška“), účinnosť od 01.01.2009,
ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti najmenej 33,19 eur.

24. Súdny exekútor na výzvu súdu zo dňa 14.10.2024 uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške
33,19 eur s DPH.

25. Súd v súlade s § 14 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eur.

26. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle
ustanovenia § 196 Exekučného poriadku o túto daň vo výške 20 %, teda o 6,64 eur, a preto mu patrí
39,83 eur.

27. Z uvedeného vyplýva, že trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú
spolu 39,83 eur, ktoré oprávnený zaplatí súdnemu exekútorovi podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku,
nakoľko sám zavinil, že exekúcia musí byť zastavená.

28. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, súd v súlade s § 243f ods. 5 Exekučného

poriadku rozhodol o zastavení exekúcie.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.