Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200067
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200067.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu

Mgr. Romana Dieho a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu: LUGO
Trans s.r.o., so sídlom Tolstého 5, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO 50 800 817, právne zastúpený:
Advokátska kancelária Juristi s.r.o., Krivá 3, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 51 941 244 proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica,
IČO: 42 499 500 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101857569/2020 zo dňa 27.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 01.02.2021, doručenou dňa 02.02.2021 pôvodne Krajskému súdu
v Košiciach, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101857569/2020 zo dňa
27.11.2020, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka
Trebišov (ďalej aj „správca dane“) č. 101354033/2020 z 25.08.2020 (ďalej aj „rozhodnutie správcu
dane“), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „Daňový poriadok“) žalobcovi vyrubený
rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2018 v sume

25 968,59 EUR. Žalobca žiadal, aby súd zároveň zrušil aj rozhodnutie správcu dane a priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo
„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v
Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od

01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je na konanie v predmetnej veci príslušný
Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení
účinnomod01.06.2023, bolokonaniepridelenédňom08.06.2023senátusprávnehosúdu„6S.“,ktorývo
veci rozhodol v zákonnom zložení senátu v zmysle platného rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach.
Administratívne konanie

3. Správca dane na základe oznámenia o začatí daňovej kontroly č. 102011332/2019 zo dňa 22.08.2019

začal u žalobcu daňovú kontrolu vo vzťahu k DPH za zdaňovacie obdobie október 2018. Oznámenie
o začatí daňovej kontroly bolo doručené žalobcovi dňa 05.09.2018. V rámci daňovej kontroly správca
dane výzvou zo dňa 11.10.2019, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 24.10.2019, vyzval žalobcu
na predloženie účtovných dokladov a iných podkladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly, najmädaňové priznanie k DPH, evidenciu DPH, dodávateľské a odberateľské faktúry, pokladničné doklady,
výpis z podnikateľského účtu, hlavnú knihu analytickej evidencie, účtovný denník, všetko za zdaňovacie
obdobieoktóber2018,zmluvysobchodnýmipartnermi.Vpredmetnejvýzvesprávcadanepoučilžalobcu

v prípade, ak si nesplní povinnosti ním uložené, je oprávnený zistiť základ dane na základe pomôcok
v súlade s § 48 a §49 daňového poriadku. Správca dane predmetnú výzvu opakoval a to výzvou
zo dňa 12.11.2019, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 27.11.2019, na predmetnú výzvu opätovne
žalobca nereagoval. Správca dane predvolal konateľa žalobcu na ústne pojednávanie, v ktorom konateľ
žalobcu uviedol, že nepredložil podklady, nakoľko tie mala bývalá účtovníčka spoločnosti, s ktorou

žalobca spoluprácu ukončil, v súčasnosti má novú účtovníčku, ktorá však doposiaľ tieto podklady
nemala. Správca dane ďalej zisťoval ďalšie skutočnosti ohľadom podnikania žalobcu, predmetu jeho
činnosti, zisťoval, či má žalobca dodávateľov a odberateľov iba v tuzemsku alebo aj v štátoch
Európskej únie, pričom žalobca výslovne uviedol, že mal iba tuzemských dodávateľov a odberateľov.
V rámci zdaňovacieho obdobia október 2018 vykonával práce pre závod US Steel, v danom období
obdŕžal faktúry za práce od externých firiem a za nákup bagrov a nákladných automobilov. Správca

dane opakoval výzvu na predloženie dokladov, pričom vo výzve poučil, že v prípade nepredloženia
podkladov, správca dane bude postupovať podľa §48 daňového poriadku a určí daň podľa pomôcok. Ani
na túto predmetnú výzvu nereagoval žalobca, ani jeho splnomocnený zástupca, správca dane vykonal
aj miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti, kde zistili, že spoločnosť na uvedenej adrese sídli,
má virtuálne sídlo.

4. Oznámením zo dňa 16.03.2020 správca dane žalobcovi oznámil, že určí DPH za zdaňovacie obdobie
október 2018 postupom podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku, a teda určí daň podľa pomôcok. Správca
dane sa obrátil s výzvou na všetky daňové úrady, aby v prípade, že majú k dispozícií akýchkoľvek
doklady vystavené žalobcom alebo vystavené pre žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2018, tieto

zaslali správcovi dane.

5. Správca dane vyhotovil protokol č. 101205506/2020 zo dňa 21.07.2020, v ktorom určil daň podľa
pomôcok za zdaňovacie obdobie október 2018, v ktorom uviedol, že neboli zo strany žalobcu predložené
žiadne podklady, pričom vychádzal z podkladu, ktorý mal správca dane k dispozícii a to predložené

daňové priznanie za mesiac október 2018, v ktorom uviedol sumu príjmu 133 288,65 EUR, z čoho
bola určená DPH 26 657,73 EUR. Správca dane nemal k dispozícii žiadne doklady z deklarovaných
daňových plnení, pričom určil výšku DPH za mesiac október 2018 vo výške 26 657,73 EUR, pretože
neboli zo strany žalobcu predložené žiadne faktúry, na základe ktorých by bolo možné odôvodniť právo
na odpočítanie dane.

6. V protokole správca dane vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k uvedeným skutočnostiam, na čo žalobca
nereagoval a k protokolu sa nevyjadril.

7. Správca dane rozhodnutím č. 101354033/2020 zo dňa 25.08.2020 rozhodol o vyrubení rozdielu dane

na DPH v sume 25968,59 EUR za zdaňovacie obdobie október 2018, pričom podkladom na vyrubenie
dane bol spomínaný protokol, ktorý bol výsledkom daňovej kontroly a určení dane na základe pomôcok.
Uvedená suma predstavuje rozdiel medzi nadmerným odpočtom, ktorý uviedol žalobca v daňovom
priznaní vo výške 689,14EUR a daňou zistenou správcom dane v zdaňovacom období vo výške
26657,73 EUR. Správca dane v protokole uviedol, že zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré mohli mať

dopad na určenie daňovej povinnosti, žalobca neuniesol dôkazné bremeno na uplatnenie práva
na odpočet DPH, žalobca sa k protokolu nevyjadril, ani neposkytol reálnu súčinnosť a pri určení výšky
dane, neboli správcom dane zistené žiadne okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre žalobcu, vrátane
možnosti odpočítania dane.

8. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 05.10.2020,
v ktorom namietal potrebu aplikácie zásady prednosti komunitárneho práva pred vnútroštátnym právom
členských štátov EÚ, a tvrdil že daňová kontrola je výrazným zásahom do súkromnoprávnej sféry
daňového subjektu. Žalobca taktiež namietal, že vo vzťahu k potrebe určenia pomôcok na určenie dane
nie sú zrejmé jednotlivé úkony, ktoré vykonal správca dane v rámci daňovej kontroly voči žalobcovi,

tiež nebol preskúmateľný záver o pasivite žalobcu a o skutočnosti, že žalobca neumožnil správcovi
dane vykonať daňovú kontrolu a určiť daň podľa pomôcok. Žalobca nesúhlasil, že v rámci daňovej
kontroly bola žalobcovi dovyrubená daň vo výške 25 968,59 EUR, pričom žalobca si uplatnil nárok
na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 689,14 EUR. Žalobca mal zato,že správca dane v súlade s § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku mal toto ustanovenie aplikovať
iba vo vzťahu k zisteniu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v prevyšujúcej
časti je určenie dane podľa pomôcok v rozpore s ustanovením § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku.

Z rozhodnutia správcu dane podľa žalobcu vyplýva, že neboli realizované základné zásady daňového
konania, pričom na základe týchto zásad mal správca dane vykonávať úkony, na základe ktorých mal
zistiť právne relevantné informácie, aby zistil riadne skutkový stav, predovšetkým mal vykonať úkony
aj z vlastného podnetu a mal postupovať v úzkej súčinnosti jednak so žalobcom, ako aj s inými osobami,
preto v tomto ohľade považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné. V podanom odvolaní žalobca odkázal

na rozhodnutie súdneho dvora vo veci C - 227/14, v ktorom sa uvádza cit.: „ že samotná faktúra je
dôkazným prostriedkom preukazujúcim prijatie plnenia od dodávateľa“ a mal za to, že správca dane
neakceptoval vystavené faktúry od žalobcových dodávateľov. Žalobca uviedol, že objednané služby
obdŕžal a poskytol svojim odberateľom a vzťahy medzi svojimi odberateľmi a dodávateľmi správca dane
nespochybnil. Žalobca namietal, že rozhodnutie je nezrozumiteľné, neurčité, žiadal rozhodnutie správcu
dane zrušiť a vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

9. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 27.11.2020 odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozhodnutie správcu dane
potvrdil. Žalovaný preskúmal postup správcu dane, pričom zistil, že žalobca si nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť a nepredložil účtovné, daňové ani iné podklady na to, aby bolo možné vykonať daňovú
kontrolu, aby mohol preukázať, že daňová povinnosť uvedená v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie

obdobie október 2018 je uvedená v správnej výške. Správca dane pristúpil k vykonaniu určenia dane
podľa pomôcok a to až vtedy, keď objektívne bolo v konaní zistené, že nemožné určiť daň z dôvodu, že
podklady na daňovú kontrolu neboli predložené. Žalovaný uviedol, že žalobca mal napriek opakovaným
výzvam dostatok času, aby predložil účtovné doklady a doklady na výkon daňovej kontroly a poskytol
súčinnosť, rovnako uviedol, že dôkazná povinnosť je prevošetkým na žalobcovi, ktorý ma predložiť

dôkazy o tom, že sú splnené podmienky na uplatnenie nároku na odpočet DPH. Žalovaný uviedol,
že správca dane práve preto,že nemal k dispozícii poklady k daňovej kontrole, zaobstaral si dôkazy
na to, aby mohol určiť daň podľa pomôcok. Pri určovaní dane podľa pomôcok, podľa žalovaného,
nedochádza k preverovaniu a zisťovaniu rozhodujúcich skutočností, ale k samotnému určeniu dane a to
pomocou pomôcok, ktoré má k dispozícii. Žalovaný sa vysporiadal aj s námietkou vo vzťahu k prevereniu

len vrátenia nadmerného odpočtu DPH, pričom žalobca bol upovedomený o začatí daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie október 2018 (celé zdaňovacie obdobie). Vo vzťahu k judikatúre súdneho dvora
EÚ, na ktorú sa odvolal žalobca, žalovaný uviedol, že nie je zrejmé, na čo poukazuje žalobca, rovnako
nie je zrejmé, akým spôsobom sa mala aplikovať prednosť komunitárneho práva pred vnútroštátnym
v súvislosti s postupom správcu dane pri určení dane podľa pomôcok. Uzavrel, že daňový subjekt si

nesplnil svoje povinnosti, na základe jeho nečinnosti nemohol vykonať správca dane riadnu daňovú
kontrolu, preto boli splnené podmienky na to, aby správca dane určil daň podľa pomôcok. Žalovaný
uviedol, že žalobca sa nevyjadril ani k protokolu. Žalovaný mal za to, že správca dane postupoval
zákonne, odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie potvrdil.
Konanie pred správnym súdom

10. Dňa 02.02.2021 bola pôvodne Krajskému súdu v Košiciach doručená správna žaloba zo dňa
01.02.2021, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného. V správnej žalobe sa
pridržiavalužskôrprodukovanýchnámietok,ktoréuviedolvpodanomodvolanívočirozhodnutiusprávcu
dane. V rámci správnej žaloby argumentoval povinnosťou aplikovať komunitárne právo prednostne

pred právnym poriadkom Slovenskej republiky, nesúhlasil so spôsobom vykonania daňovej kontroly,
keď argumentoval, že žalobca si v daňovom priznaní uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu
DPH vo výške 689,14EUR, pričom mal za to, že daňová kontrola sa má vykonať len vo vzťahu k
zisteniu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jej časti a vo zvyšnej časti
sa DPH nemala určiť podľa pomôcok, čo bolo v rozpore s § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku.

Rovnako namietal, že z rozhodnutia nie je zrejmé, aké úkony v zmysle základných zásad daňového
konania vykonal správca dane, ako aj žalovaný, na základe, ktorých by mohol dospieť k relevantným
hmotnoprávnym záverom, taktiež pri určení dane podľa pomôcok mal za to, že toto rozhodnutie bolo
nezákonné,nakoľkoporušovaloprávožalobcunariadneazákonezisteniedaňovejpovinnosti.Priurčení
výšky dane správca dane nezisťoval okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre žalobcu, vrátane

možnosti odpočítania dane podľa zákona o DPH bez bližšieho odôvodnenia, z čoho považoval toto
rozhodnutie za nepreskúmateľné. Odkázal na judikatúru súdneho dvora, že v konaní boli preukázané
skutočnosti na to, aby výška daňovej povinnosti, vrátane ním uplatnenej daňovej výhody mu bola
priznaná, tak ako to uviedol v daňovom priznaní, pretože neexistoval žiaden dôkaz o opaku toho,čo uviedol v daňovom priznaní. Žalobca poukázal na skutočnosť, že z hľadiska obchodnoprávnych
vzťahov nie je podmienkou platnosti zmlúv písomná forma, skôr sa kladie dôraz na neformálnosť
obchodných vzťahov. Rozhodnutie žalovaného, ako aj závery správcu dane považoval za nezákonné

a predčasné, a preto žiadal rozhodnutie žalovaného, tak aj správcu dane zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie

11. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril dňa 02.09.2021 a uviedol, že rozhodnutie žalobcu
v rámci odvolacieho konania preskúmal v rozsahu stanovenom v § 74 ods. 5 daňového poriadku,

pretože v rámci daňovej kontroly bola určená daň pomocou pomôcok a teda predmetom prieskumu
žalovaného ako odvolacieho orgánu bolo dodržanie zákonných podmienok v zmysle § 48 daňového
poriadku. Žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil podklady potrebné k výkonu daňovej kontroly,
pričom bol poučený, že ak ich nepredloží, tak správca dane určí daň podľa pomôcok. Žalovaný
uviedol, že správca dane vykonal všetko čo mohol a opakovane vyzýval žalobcu, predvolal konateľa
žalobcu, telefonicky kontaktoval konateľa žalobcu, pričom ten na výzvy nereagoval a nepredložil žiadne

informácie, ani žiadne podklady. Žalovaný k námietke žalobcu, o povinnosti prednosti komunitárneho
práva pred vnútroštátnym, uviedol, že túto námietku bližším spôsobom neobjasnil, ani nerozvinul.
Tvrdenie žalobcu, že správca dane bol nečinný, žalovaný v tomto odkázal na úkony, ktoré vykonal
správca dane, aby správca dane zistil podklady na vykonanie kontroly a keď nezistil, postupoval
tak, že určil daň podľa pomôcok. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nepredložil podklady na ktorých

predloženie bol opakovane vyzvaný, preto správca dane bol nútený určiť základ dane a daň vyrúbiť
na základe pomôcok, pričom ako v prvostupňovom rozhodnutí, tak žalovanom rozhodnutí sú zrejmé
kroky, ktoré viedli správcu dane k prechodu z procesu daňovej kontroly do procesu určenia dane podľa
pomôcok. Námietku žalobcu vo vzťahu k súdnemu rozhodnutiu rozsudku C-227/14, túto považoval
za neopodstatnenú, pretože skutkový stav v danom rozsudku a skutkový stav v prejednávanej veci nie

je totožný. Žalovaný uviedol, že mal snahu zistiť podklady a informácie pre vykonanie daňovej kontroly,
keďže žalobca bol nečinný, správca dane po upozornení na nesplnenie povinnosti použil inštitút určenia
dane podľa pomôcok. Žalovaný mal za to, že základ dane bol určený podľa pomôcok v súlade s platnými
predpismi, boli dodržané zákonné podmienky na použitie tohto inštitútu, ako aj bol dodržaný zákonný
postup na určenie dane.

12. Žalobca bol vyzvaný výzvou zo dňa 22.12.2021, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 07.01.2022,
aby sa vyjadril replikou, žalobca na výzvu súdu nereagoval.

13. Krajský súd Košiciach uznesením sp.zn. 6S/11/2021 zo dňa 30.09.2021 zamietol návrh žalobcu

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

14. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.02.2025. Na pojednávaní nebol prítomný
právny zástupca žalobcu, ktorý neúčasť ospravedlnil podaním doručeným správnemu súdu dňa
25.02.2025, v ktorom zároveň súhlasil s konaním a pojednávaním v jeho neprítomnosti. Žalovaný

ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 24.02.2024, súhlasil, aby sa pojednávalo
a rozhodlo v jeho neprítomnosti. Keďže na pojednávaní nebola prítomná ani verejnosť, správny súd
mohol konštatovať splnenie zákonných predpokladov (§ 137 ods. 3 SSP ) na vyhlásenie rozsudku
vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli Správneho súdu
v Košiciach.

Relevantné právne predpisy

15. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), „Konania
začaté a neskončené do 30. 06. 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna
2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

16.Podľa § 177 ods. 1 SSP, v jeho znení účinnom do 30.06.2023, „Správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.“

17. Podľa § 134 ods. 1 SSP, v jeho znení účinnom do 30.06.2023, „Správny súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“18. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase, „Podľa § 19 ods. 1 a
2 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti

je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o
dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8
ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

19.Podľa§24ods.2,3a4daňovéhoporiadku vzneníúčinnomvrozhodnomčase,„Správcadanevedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“

20. Podľa § 48 ods. 1 písm. a,b,c daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase,
„Správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt
a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,
b) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v
dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo

c) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.“

21. Podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase, „Správca dane oznámi
daňovémusubjektuurčovaniedanepodľapomôcok,aknastanúskutočnostiuvedenévodseku1,pričom
dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa

pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu
oznámenie podľa prvej vety.
22. Podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase, „Správca dane
je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez
súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z

verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych
orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb
a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných
daňových subjektov.

23. Podľa § 48 ods. 4 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase, „Ak daňový subjekt v
priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca
dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane
vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.
24. Podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase, „Pri určení dane podľa

pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre
daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.
25. Podľa § 48 ods. 1,2 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase,
„1) O určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok,
ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane

vzťahuje§47.Súčasťouprotokoluourčenídanepodľapomôcokjeajsúpispomôcok,nazákladektorých
správca dane určil daň.
2) Daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie
tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní
odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok.

Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

26. Podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase, „Ak odvolanie smeruje
protirozhodnutiuodaniurčenejpodľapomôcok,skúmaodvolacíorgándodržaniezákonnýchpodmienokna použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie
a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

27. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase, „ Právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“
28. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase, „Právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“

29. Podľa § 190 SSP, v jeho znení účinnom do 30.06.2023, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia
alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

Právny názor správneho súdu

30. Správny súd v Košiciach konajúc podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba

bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote na jej podanie, preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna
žaloba nie je dôvodná.

31. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o

spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej
smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si
mohlauplatniťprávonaodpočítanieDPHsplatnejalebozaplatenejvtomtočlenskomštátezatovar,ktorý
jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240

smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie
c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

Podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ
dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1

a 2 zákona o DPH),
c. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane
z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),
d. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH).

32. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť
svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za
splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje
dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.

To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte
správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný
nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno
uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach

daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť
preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva
iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež potrebné pripomenúť,
žedaňovýsubjektjepovinnýpreukazovaťlenskutočnosti,ktorésámtvrdíadeklaruje.Dôkaznébremeno
sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.

33. Správny súd vychádzajúc z predmetu správnej žaloby konštatuje, že účelom daňového konania je
zistenie, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnúprávnu úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Špecifikom preskúmavaného
konania je, že dovýrubenie DPH bolo určené inštitútom, ktorý zákon dovoľuje a to určenie dane

na základe pomôcok. Žalobca tak napriek vedomosti o nutnosti predložiť doklady uvedené v oznámení
o daňovej kontrole, resp. v zmysle zápisnice o ústnom pojednávaní, ale i výzvam správcu dane na
predloženie dokladov správcovi dane všetky požadované doklady nepredložil. Správca dane pritom
žalobcu upozornil na to, že v prípade nepredloženia požadovaných dokladov je oprávnený určiť daň
podľa pomôcok v zmysle § 48 a § 49 Daňového poriadku.

34. Správny súd v tomto ohľade dáva do pozornosti skutočnosť, že žalobca bol opakovane vyzývaný
zo strany správcu dane a to výzvou zo dňa 11.10.2019, opakovanou výzvou zo dňa 12.11.2019,
upozornený na túto povinnosť pri ústnom pojednávaní konanom dňa 14.01.2020 bol konateľ žalobcu
a opakovane bola ďalšia výzva zaslaná právnemu zástupcovi žalobcu, ktorého si určil v rámci
daňovej kontroly a ktoré plnomocenstvo predložil do spisu. Správca dane v danej situácii nemohol byť

naďalej nečinný a opakovane vyzývať žalobcu na predloženie podkladov, bol nútený konať a vykonať
daňovú kontrolu, aby nespôsoboval zbytočné prieťahy a rovnako, aby výkon daňovej kontroly netrval
neprimeraný čas. V každej výzve bol žalobca opakovane upozornený na následok neposkytnutia
súčinnosti, t.j. nepredloženia účtovných podkladov. Za stavu, že žalobca správcovi dane nepredložil
požadované doklady potrebné na účely výkonu daňovej kontroly (na základe ktorých by preukázal

oprávnenosť uplatnenia nároku na odpočet DPH) možno konštatovať, že znemožnil správcovi dane
vykonať daňovú kontrolu a overiť tak správnosť daňového priznania k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie október 2018. Išlo tak o zistenie objektívnej nemožnosti určiť daň „štandardným
spôsobom“ v procese daňovej kontroly a to práve z dôvodu nepredloženia účtovných dokladov v
stanovenej lehote. Uvedené nutne vyústilo do procesu určenia dane podľa pomôcok po tom, čo zo strany

správcu dane bolo vydané a doručené oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 16.03.2020
s tým, že správca dane postupoval v zmysle § 48 a § 49 daňového poriadku a pri tomto spôsobe
určenia dane využil pomôcky, ktoré mal k dispozícii, resp. ktoré si zadovážil bez súčinnosti so žalobcom
a zároveň v súlade s § 48 ods. 5 daňového poriadku prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú
výhody pre daňovníka – žalobcu, aj keď ním neboli v konaní uplatnené.

35. Žalobca na ústnom pojednávaní uviedol, že podklady nemal k dispozícii a doposiaľ mu ich
neodovzdala bývalá účtovníčka spoločnosti. Žalobca však nevykonal žiaden úkon smerujúci k získaniu
podkladov pre účely daňovej kontroly, napr. nevyvinul snahu sa pokúsiť o rekonštrukciu účtovníctva
prostredníctvom svojich dodávateľov a odberateľov, prípadne sa pokúsil získať od nich kópie účtovných

dokladov a označiť svojich dodávateľov a odberateľov a takto napomôcť správcovi dane zistiť riadne
skutkový stav veci. Okrem iného je potrebné poznamenať, že zodpovednosť za vedenie účtovníctva
v rámci spoločnosti má v prvom rade konateľ spoločnosti konajúci za spoločnosť, ktorý môže poveriť
vykonávaním účtovníctva svojho zamestnanca, prípadne uzavrieť zmluvu s treťou osobou, ktorá bude
zabezpečovať účtovníctvo pre spoločnosť. Rovnako žalobca môže, pre prípad, že nesprávnym vedením

účtovníctva, alebo nedodaním podkladov, by žalobcovi vznikla škoda, si takto vzniknutú škodu vymáhať
od zodpovednostného subjektu.
36. Správny súd konštatuje, že dôvod, prečo bol daňový subjekt nečinný správca dane zistil až z ústneho
pojednávania za prítomnosti konateľa žalobcu, pričom následne bol žalobca opäť nečinný a ďalšie
dôvody zistil, až v rámci odvolacieho konania. Žalobca, tým, že nereagoval na výzvy, ani nevyužil právo

na vyjadrenie k protokolu, síce si uplatňoval len svoje právo „nevyjadrovať sa, mlčať“, je však následne
povinný znášať dôsledok tohto konania (nekonania), ktorý je uplatnenie osobitného inštitútu zo strany
správcu dane a to určenie dane podľa pomôcok. Na druhej strane je potrebné poznamenať, že správca
dane, ak nemal k dispozícii účtovné podklady, nemal ako skontrolovať správnosť daňového priznania
k DPH za mesiac október 2018. Z administratívneho spisu je zrejmé, že sa pokúsil jednak od konateľa

spoločnosti získať podklady a jednak vlastnou činnosťou, kedy sa s dopytom sa obrátil na všetky daňové
úrady o poskytnutie účtovných dokladov.
37. Správny súd konštatuje, že tak z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj z rozhodnutia správcu
dane, aj zo samotného administratívneho spisu objektívne vyplýva logický záver správcu dane, že došlo
k naplneniu predpokladaných skutočností, ktoré sú uvedené v § 48 ods. 1 písm. c.) daňového

poriadku, teda že správca dane vykonal a určil daň podľa pomôcok. Rovnako platný zákon striktne
uvádza, že prípadný prieskum rozhodnutia správcu dane žalovaným, je obmedzený a zameria sa len
na dodržanie podmienok na určenie dane podľa pomôcok.38. Posúdenie pomôcok je tak v konečnom dôsledku len na úvahe správcu dane. Vzhľadom na to,
že k určovaniu dane podľa pomôcok dochádza vtedy, ak daňovú povinnosť nebolo možné stanoviť
dokazovaním, v priebehu určenia dane podľa pomôcok už k dokazovaniu nedochádza spôsobom tak,

ako to predpokladá § 24 daňového poriadku a daňový subjekt už nemá povinnosť ani preukázať svoje
tvrdenia. Taktiež potom daňový subjekt ani nemá dosah na prípadnú úpravu/zmenu záverov správcu
dane vyvodených z týchto pomôcok. Použitie pomôcok teda predstavuje náhradný spôsob určenia
dane v tých prípadoch, keď nemožno stanoviť daň v rámci riadneho dokazovania. Pomôcky obstaráva
správca dane bez súčinnosti s daňovým subjektom a posúdenie pomôcok je ponechané na úvahe

správcu dane. Ide o prísnejší právny režim, keďže v zmysle ust. § 49 ods. 2 daňového poriadku sú
práva daňového subjektu obmedzené tak, že daňový subjekt je oprávnený sa vyjadriť len k dodržovaniu
zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane. Použitie pomôcok teda predstavuje
náhradný spôsob určenia dane, a to za situácie, keď nie je možné stanoviť daň v rámci riadneho
dokazovania.

39. S poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 2Afs/207/2005 zo dňa
27.06.2006, z ktorého vyplýva, že „... k použitiu pomôcok je ďalej vhodné uviesť, že sa jedná o nástroje
slúžiace ku kvalifikovanému odhadu daňovej povinnosti a musia preto mať racionálnu povahu a musia
v maximálne reálne v dostupnej miere usilovať o presnosť nimi určovaných povinností. Pomôcky nie sú
nástrojom k trestaniu daňového subjektu, ale predstavujú podklad pre kvalifikovaný odhad relevantných

skutočností.“

40. Správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že pri určení dane podľa pomôcok sa neuplatňuje
zásada súčinnosti (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku) a preto ani nemohla obstáť argumentácia žalobcu,
že žalovaný napriek zákonnej povinnosti postupovať v súčinnosti s daňovým subjektom nepožiadal

o vysvetlenie žalobcu.

41. Vo vzťahu k žalobným námietkam žalobcu a to nutnosti aplikovať právo Európskej únie prednostne
pred právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako i žalobcom citované súdne rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ - C 277/2014, správny súd uvádza, že tieto námietky neboli vo vzťahu k posudzovanému

prípadu bližšie rozvinuté, nebolo určené, čo je nesprávne, respektíve čo má žalovaný, resp. správca
dane prednostne vykonať. Navyše predmetný rozsudok nie je možné aplikovať na tento prípad, pretože
v tomto prípade sa určila daň prostredníctvom pomôcok. Navyše aplikácia § 48 daňového poriadku je
z pohľadu správneho súdu súladná i s komunitárnym právom . Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok
Súdneho dvora vo veci C-277/14, tak v danej veci sa jednalo o to, že faktúry týkajúce sa

dodania tovarov vystavil neexistujúci subjekt v nadväznosti na dobrú vieru zdaniteľnej osoby, v kontexte
práva na odpočet DPH. V prípade žalobcu tu išlo o faktické nedodanie žiadnych podkladov pre výkon
daňovejkontroly,tedanebolomožnéoveriťstavasprávcadanepoupozorneníaneposkytnutísúčinnosti
aplikoval inštitút určenia dane podľa pomôcok.

42. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou, že predmetom posudzovania malo byť len uplatnenie
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, pretože i z oznámenia o začatí daňovej kontroly vyplýva,
že daňová kontrola sa týkala celého zdaňovacieho obdobia, v prejednávanom prípade mesiaca október
2018 a teda správca dane na podklade predloženej daňového priznania zo strany žalobcu chcel vykonať
overenie a prekontrolovanie správnosti daňového priznania za celé obdobie mesiaca október 2018 .

43.Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa -
žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne
posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Správny súd po preskúmaní oboch

rozhodnutí ako aj administratívnych spisov má za to, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný
pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zisteného skutkového stavu, ktorý považovali pri ich právnom
posúdení veci za dostatočný, z oboch rozhodnutí je možné vyvodiť správnu úvahu oboch daňových
orgánov, dostatočným spôsobom sú uvedené ustanovenia zákonov podľa ktorých správne orgány vec
právne posúdili a z rozhodnutia žalovaného je zrejmé aj to, ako sa žalovaný vyrovnal s odvolacími

námietkami žalobcu.

44. Správny súd preto uzavrel, že žalobca správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného,
ani ním potvrdeným rozhodnutím správcu dane nebol ukrátený na svojich právach. Rozhodnutiažalovaného, ako aj správcu dane považuje správny súd za zákonné a správne a preto s poukazom na
§ 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

45. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

46. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Správny súd mu
nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti, ktoré
predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a ktoré priamo súvisia s jeho rozhodovacou
činnosťou a preto nevidel dôvod na ich priznanie.

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na
Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty
nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).