Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112206076
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7112206076.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XXX, zastúpeného JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach,
Južná trieda 28, proti žalovanému: D. E., nar. X.X.XXXX, bytom v F., F. XX, zastúpenému PIHORŇA,
LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29, IČO: 50 453 785,
o zaplatenie 265.551,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 29. mája 2023 č.k. 34C/37/2022-561

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo výroku I. a III.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 29. mája 2023 č.k.
34C/37/2022-561 uložil žalovanému povinnosť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť
žalobcovi sumu 259.444,36 eur (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,40 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu na náhradu škody výške 265.551,35 eur vzniknutú protiprávnym
konaním žalovaného, za ktoré bol právoplatne odsúdený, založenej na tvrdení, že (2.1.) žalobcovi
zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávky uzavretou dňa 6.2.2004 postupca E. E., G. E. E. D. H. I. E.
H. vo výške 58.038.233,20 Sk, ktorej konateľom bol v období od 4.4.2002 do 21.4.2004 žalovaný a ktorej
od 22.4.2004 bol konateľom a spoločníkom žalobca, (2.2.) žalovaný ako bývalý konateľ spoločnosti I.
E. H.. F. podpísal s veriteľom J. K. dňa 2.12.2002 v Košiciach Zmluvu o pôžičke na sumu 8.810.000,-
Sk (292.448,13 eur) a takto získanými finančnými prostriedkami v celkovom objeme 7.742.466,30

Sk (257.002,80 eur) zaplatil spoločnosti D. L., H. za fiktívne rekonštrukčné stavebné práce v areáli
Poľnohospodárskeho družstva Šarišské Bohdanovce, na objektoch vo vlastníctve spoločnosti I. E. H.,
(X.X.) hoci tieto práce nikdy neboli pre spoločnosť I. E. H. vykonané, žalovaný ako konateľ spoločnosti
I. E. H. vrátil pôžičku veriteľovi tak, že Dohodou o vyporiadaní zo dňa 18.12.2003 previedol na veriteľa
majetok tejto spoločnosti, a to F. M. I. XX D. H. E., N. C. XXXX H. E., E. B. N. O. B. XXX, P.: F. XXX G.,
ako aj nehnuteľnosť - pozberovú úpravňu zapísanú na LV č. XXX, parc. č. 3031, súp. č. 216, kat. úz. Q.
C., v celkovej sume 8.000.000,- Sk (265.551,35 eur), čím znížil hodnotu jej majetku o sumu 265.551,35

eur a spôsobil spoločnosti škodu.

3. Súd týmto rozsudkom rozhodol potom, ako Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.6.2022 č.k.
5Co/155/2022 - 468 zrušil rozsudok súdu zo dňa 31.1.2019 a vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšiekonanieodkazomnazáveryNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvuzneseníč.k.2Cdo/28/2021–427.
Posúdiac ako procesne nesprávny postup nevyhovenie návrhu žalobcu na pripojenie trestného spisu,
uložil súdu prvej inštancie pripojiť si žalobcom označený trestný spis a z neho preskúmať, či bol nárok

na náhradu škody zo strany žalobcu uplatnený v trestnom konaní, či bol uplatnený riadne, či žalobca
ako poškodený v adhéznom konaní riadne pokračoval a či došlo k spočívaniu premlčacej doby, pričom
nevychádzať iba z výrokovej časti rozhodnutia v trestnom konaní, a opätovne posúdiť opodstatnenosť
námietky premlčania vznesenej žalovaným.

4. Po vrátení veci a vykonaní dokazovania výsluchom sporových strán, písomnými vyjadreniami strán
sporu, ako i pripojením spisu Okresného súdu Prešov vo veci trestného konania vedeného pod sp.zn.
41T/6/2009, vrátane vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a
kriminálnej polície Prešov sp.zn. ČVS: ORP - 752 /OEK - PO – 2005, súd prvej inštancie vec právne
posúdil podľa § 135a ods. 1 až 5, § 373 a § 379 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania sa prioritne zaoberal otázkou premlčania uplatneného nároku, ktorú posudzoval

podľa § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 393, § 397, § 402 a § 405 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako
i podľa § 288 Trestného poriadku a § 193 CSP a so zreteľom na závery súdnej praxe (R 31/1974, R
22/1979, R 29/1985, I. ÚS 18/06, IV. ÚS 44/06, 1Cdo/43/2010) dospel k záveru, že žalobca je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody, lebo v danom prípade žalobca vstúpil do právneho
postavenia spoločnosti ako veriteľ spoločnosti, ktorý náhradu škody uplatňuje vo svojom mene a na

vlastný účet a nárok na náhradu škody si uplatnil včas.

5. Uzavrel, že dňom začatia plynutia 10 ročnej objektívnej premlčacej lehoty je deň 18.12.2003, nakoľko
právny úkon žalovaného, na základe ktorého si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody nastal dňa
18.12.2003, a to podpisom Dohody o vysporiadaní, ktorým bol na J. K. prevedený majetok spoločnosti

I. E., H., a to nakladač C. XXX H., B. N. O. B. XXX, F. M. I. XX D. H. E. a prevedené aj vlastnícke
právo k nehnuteľnosti - pozberovej úpravni. Zo zistenia, že žalobca sa Zmluvou o prevode obchodného
podieluzodňa2.4.2004,ktorúžalobcapodpísaldňa19.4.2004,aktorounadobudoldosvojhovlastníctva
obchodný podiel spoločnosti I. E., H. (R. X.X.XXXX S., H.) a oboznámil so súvahou a výsledovkou
spoločnosti vyhotovenými ku dňu 31.3.2004, ako aj zoznamom všetkých záväzkov spoločnosti ku

dňu 31.3.2004 s uvedením veriteľov a výšky záväzkov, súd vyvodil, že najneskôr týmto dňom sa
žalobca dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá a od tohto dňa - 19.4.2004, začala žalobcovi plynúť
štvorročná subjektívna premlčacia doba. Dodal, že na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty
nemá vplyv okolnosť, že v ten deň žalobca získal len čiastočné informácie o vzniku škody, lebo stačí,
že zistil skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah. Majúc

za preukázané, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní po prvýkrát dňa
18.6.2004, v zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného dňa 30.7.2004 a aj v zápisnici o výsluchu
svedka - poškodeného dňa 27.11.2008, súd uzavrel, že žalobca svoj nárok na náhradu škody uplatnil
v adhéznom konaní, t.j. do skončenia vyšetrovania, jednak v rámci plynutia štvorročnej subjektívnej
premlčacej lehoty, a zároveň riadne, lebo návrh žalobcu spĺňal náležitosti riadneho návrhu poškodeného

na náhradu škody v adhéznom konaní. Dôvodil, že z návrhu žalobcu na náhradu škody je zrejmé, že
žalobca sa pripája k trestnému konaniu s požiadavkou na náhradu škody, že si škodu uplatnil vo výške
8.000.000,- Sk (265.551,35 eur) z dôvodu protiprávneho konania bývalého konateľa spoločnosti I. E.,
H. - žalovaného D. E., ktorý predal hnuteľné veci - nakladač BOBCAT 773 S, traktor N. O. B. XXX,
F. M. I. XX D. s príslušenstvom a na J. K. previedol vlastnícke právo aj k nehnuteľnosti - pozberovej

úpravni zapísanej na LV č. XXX, parc. č. 3031, súp. č. 216, kat. úz. Q. C., z dôvodu vrátenia finančných
prostriedkov z fiktívnej zmluvy, ktorú uzavrel s právoplatne odsúdeným J. K. za účelom úhrady faktúr
za fiktívne rekonštrukčné stavebné práce v areáli E. I. Q. C.. Zo zistenia, že trestné konanie vedené
proti obžalovanému žalovanému sa skončilo rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.3.2017,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.3.2017, súd vyvodil, že počas obdobia tohto trestného konania

premlčacia lehota spočívala a pokiaľ žalobca sa domáhal civilnou žalobou svojho nároku na náhradu
škody, ktorá bola podaná na súd dňa 5.3.2012, jeho nárok nemožno v žiadnom prípade vzhľadom
na spočívanie premlčacej lehoty považovať za nárok premlčaný. Dôvodil, že nemožno urobiť záver,
že nepokračoval riadne v trestnom konaní, pričom posúdil ako neopodstatnenú námietku žalovaného
založenú na argumente, že nárok nemožno žalobcovi priznať, lebo rozsudok Okresného súdu Prešov zo

dňa 2.11.2015 sp.zn. 41T/6/2009 a ani rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.3.2017 sp.zn. 5To
5/16 neobsahuje výrok o náhrade škody, ktorým by žalobcu odkázal na uplatnenie si nároku na náhradu
škody na civilný proces, pokiaľ žalobca v trestnom konaní ako poškodený nevyužil opravný prostriedok,
ak mal za to, že ide o chýbajúci výrok.6. Z nespornej skutočnosti, že v danom prípade bol žalovaný právoplatne odsúdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.3.2017 za spáchanie trestného činu porušovania povinnosti

pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1 a 3 Trestného zákona na v rozsudku i v žalobe
popísanom skutkovom základe, súd prvej inštancie konštatoval, že v danej civilnej veci je viazaný týmto
právoplatným rozhodnutím, že bol spáchaný trestný čin a kto tento trestný čin spáchal. Uzavrel, že
žalovaný sa v prejednávanom spore nemohol zbaviť zodpovednosti a liberačné dôvody ani nemohol
preukázať. Žalobcovi preto priznal nárok na náhradu škody vo výške 259.440,36 eur (7.742.466,37

Sk), ustálenej na základe vykonaného dokazovania v trestnom konaní, predstavujúcu rozdiel medzi
hodnotou prevedeného majetku a hodnotou skutočne vykonaných stavebných a rekonštrukčných prác
na nehnuteľnostiach vo vlastníctve spoločnosti I. E., H. zistených znaleckým posudkom č. 19/2007
znalkyne T. J. J., pri ustálení rozsahu prác spoločnosťou D. L. H., a vo zvyšku uplatneného nároku
žalobu žalobcu zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Nakoľko žalobca mal vo veci úspech v
pomere 97,70 % (259.444,36 eur ) k 2,30 % úspechu žalovaného (6.106,99 eur), súd priznal žalobcovi
nároknapomernúnáhradutrovkonaniavrozsahu 95,40%stým,žeoichvýškerozhodnesamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

8. Proti výroku I. a III. tohto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa
§ 365 písm. d), h) a f) CSP. Navrhol zrušiť rozsudok, zamietnuť žalobu v celom rozsahu a zaviazať
žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súdu žalovaný vytkol, že sa v rozsudku žiadnym
spôsobom nevysporiadal s obranou žalovaného vo vzťahu k namietanej absencii výroku o náhrade
škody v trestných rozhodnutiach, ktoré by odkázali žalobcu ako poškodeného na civilné konanie a

spočívania alebo nespočívania premlčania. Zotrval na argumentácii, že ak by si uplatnil žalobca riadne
a včas predmetnú škodu, neexistoval by dôvod prečo by súd v trestnom konaní nerozhodol o výške
predmetnej škody alebo ho neodkázal na civilné konanie. Žalobca si podľa názoru žalovaného nárok
na náhradu škody neuplatnil riadne a včas a je premlčaný, lebo ani trestný rozsudok okresného súdu
ani rozsudok krajského súdu neobsahuje výrok o náhrade škody voči žalobcovi, a preto s uplatnením

náhrady škody nemôžu byť spájané podmienky, ktoré zákon viaže so spočívaním premlčacej lehoty.
Zotrval na tvrdení, že premlčacia doba nespočívala a preto mu nemôže byť nárok priznaný. Poukazom
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.3.2004, sp. zn. 2Tz/32/2003, podľa ktorého
v prípade ak si poškodený neuplatnil škodu riadne a včas, výrok o náhrade škody súd nie je oprávnený
vydať a to ani v rozsahu s odkazom na civilné konanie, žalovaný znovu akcentoval, že ak výrok v zmysle

§ 288 ods. 3 Trestného poriadku nebol v rozsudku vyslovený, nakoľko nárok na náhradu škody nebol
uplatnený riadne a včas, súd takýmto rozhodnutím dal najavo, že právo nebolo uplatnené riadne a
včas v trestnom konaní a počas trestného konania bežala premlčacia lehota a nedošlo k jej spočívaniu.
Žalovaný poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.9.2014 sp. zn. III.
ÚS 548/2014, ktorým ústavný súd odmietol sťažnosť založenú na námietke, že „ ... pri absencii výroku

prvostupňového súdu ako aj odvolacieho so zastavením konania o právach poškodených domáhať
sa nárokov v občianskom súdnom konaní im bolo postupom súdu znemožnené účelne a úspešne
sa domáhať svojich práv v občianskom súdnom konaní ...“ a postup súdu, ktorý nárok posúdil ako
premlčaný uznal ako postup v súlade so zákonom. Dodal, že súd v tomto civilnom konaní bol viazaný
rozhodnutím príslušných trestných súdov aj v otázke posúdenia nároku na náhradu škody, a preto

súd prvej inštancie nebol oprávnený opätovne posudzovať uplatnenie nároku na náhradu škody, resp.
odchýliť sa od rozhodnutí trestnoprávnych súdov, ktoré predmetnú otázku už raz posúdili.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 29.
mája 2023 sp. zn. 34C/37/2022 ako vecne správny a riadne odôvodnený potvrdiť a priznať žalobcovi

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, alebo odmietnuť odvolanie žalovaného
podľa § 386 písm. d) CSP. Podľa názoru žalobcu v konaní bolo preukázané listinnými dôkazmi, vrátane
rozhodnutiami v trestných konaniach, že žalobca si uplatnil voči žalovanému v trestnom konaní nárok na
náhradu škody riadne a včas a v trestnom konaní a následne v civilnoprávnom konaní riadne pokračoval
bez prerušenia lehoty, pričom z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove plynie, že výrok o náhrade

škody v trestnom rozsudku nebol nie z dôvodu, že by si ho žalobca nebol uplatnil riadne a včas. Znovu
poukázal na judikatúru najvyššieho súdu (R 31/1974, R 29/1985), podľa ktorej „Ak poškodený uplatnil
v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní
riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončenítrestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol
vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje ...“, a z ktorej vyplýva, že aj keď si
poškodený uplatní nárok na náhradu škody v adhéznom konaní, tak v trestnom konaní sa o tejto náhrade

nemusí rozhodnúť. V súvislosti s poukazom žalovaného na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS
548/2014 žalobca podčiarkol, že ústavný súd v tomto uznesení nevyslovil žiaden právny názor, ktorý
vkladá do úst žalovaný, pretože ústavný súd sa meritórne vecou vôbec nezaoberal, keďže k odmietnutiu
sťažnosti došlo iba preto, lebo bola podaná po lehote, teda sťažovateľ zmeškal lehotu, a tiež z dôvodu,
že neboli využité účinné prostriedky nápravy, teda pre porušenie princípu subsidiarity.

10. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu zotrval na svojom odvolaní a argumentácii
prezentovanej v odvolaní a v priebehu sporu.

11. Žalobca nevyužil právo na dupliku.

12. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu (výrok II.) nebol odvolaním
napadnutý, v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle § 367 ods. 2 CSP a nebol
predmetom odvolacieho prieskumu.

13. Vo vzťahu k ostatným častiam rozsudku (napadnutému vyhovujúcemu výroku I. a závislému výroku

III. o trovách konania) Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie
žalovanéhoakopodanévčas(§362CSP)aoprávnenouosobou(§359až§361CSP),protirozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
CSP), v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného z hľadiska ním
uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Súd prvej inštancie vo svojom

procesnom postupe nepochybil a správne vec posúdil po skutkovej i právnej stránke.

14. Skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v podanom odvolaní a nasledovnom vyjadrení nie sú spôsobilé
spochybniť správnosť skutkových záverov (skutkových zistení) ani právnych záverov, ku ktorým dospel
súd prvej inštancie a neumožňujú prijať rozhodnutie v danom spore v prospech žalovaného. Ani počas

odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej a ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku žalobcu, než ako rozhodol súd prvej
inštancie, ktorý stranám sporu vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a
realizovali všetky svoje procesné práva.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd sa v súlade s § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so správnym, presvedčivým

a zákonu zodpovedajúcim odôvodnením rozsudku v jeho napadnutej časti a dôvody, na ktorých
podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez
akýchkoľvek výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových
otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§
387 ods. 3 veta prvá CSP). So zreteľom na to, že: a) odôvodnenie a rozhodnutie súdu prvej inštancie

a odvolacieho súdu tvoria jeden celok, a preto nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia zopakoval tie isté závery napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa
stotožňuje, b) odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na
každú námietku alebo argument uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie námietky, ktoré majú
podstatný význam pre rozhodnutie o danom opravnom prostriedku, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku preskúmavalo (por.
napr. IV. ÚS 350/2009, IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07), odvolací súd v zmysle § 387 ods.
3 druhá veta CSP na zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva
nasledovné:

17. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že žalovanému sa v intenciách uplatneného odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutej časti
rozsudku odvolacími námietkami spochybňujúcimi správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie z
hľadiska rešpektovania jeho práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdužalovaný neopodstatnene v odôvodnení napadnutého rozsudku postrádal vysvetlenie úvah, ktorými sa
súd prvej inštancie riadil pri posudzovaní obrany žalovaného založenej na námietke absencie výroku o
náhradeškodyvtrestnýchrozhodnutiach,ktorébyodkázaližalobcuakopoškodenéhonacivilnékonanie

a otázky spočívania premlčania.

17.1. Súd prvej inštancie totiž podľa zistenia odvolacieho súdu v rozsiahlom odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, čoho sa žalobca domáhal i aké bolo procesné stanovisko žalovaného k žalobe.
Z tvrdení a argumentácie sporových strán súd náležite vyselektoval podstatné skutkové tvrdenia a

právne argumenty a vo vzťahu k rozhodujúcim sporným skutočnostiam podrobne ozrejmil, aké zistenia
vyplynuli z toho - ktorého z vykonaných dôkazov. Prvoinštančný súd správne a v súlade s právnym
názorom najvyššieho súdu a pokynom odvolacieho súdu postupoval, ak pripojil spis Okresného súdu
Prešov, týkajúci sa trestného konania vedeného pod sp.zn. 41T/6/2009, vrátane vyšetrovacieho spisu
Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície Prešov sp.zn. ČVS: ORP
- 752 /OEK - PO - 2005 za účelom zistenia, či si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas

v súlade s § 46 ods. 3 Trestného poriadku, teda či si ho uplatnil najneskôr do skončenia vyšetrovania, a
či z návrhu na náhradu škody v trestnom konaní bolo zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok
na náhradu škody uplatňuje.

17.2. Z odôvodnenia rozsudku je nepochybné, že z vyšetrovacieho spisu a žalobcom predložených

listinných dôkazov prvoinštančný súd zistil, že žalobca ako fyzická osoba osobne podal na Okresnú
prokuratúru Košice I dňa 18.6.2004 trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu podvodu, ktoré
doplnil podaním adresovaným Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej
polície v Košiciach ako osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným
menom A. B. - G., so sídlom C. XXX, R. E., T.: XX XXX XXX, ktorá skutočnosť vyplýva z označenia

oznamovateľa na podaní. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 30.7.2004 a jej
záhlavia súd zistil, že žalobca bol vypočutý v súvislosti s podaným trestným oznámením, kedy uviedol
okrem iných skutočností, že sa stal jediným konateľom spoločnosti I. E., H. dňa 22.4.2004 na základe
uzavretej zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 2.4.2004. Má podozrenie, že predchádzajúci
konateľ spoločnosti D. E. – žalovaný spreneveril finančné prostriedky spoločnosti, nakoľko mal objednať

vykonanie stavebných prác na objektoch v areáli Poľnohospodárskeho družstva šarišské Bohdanovce
spoločnosťou D. L., H. zastúpenej konateľom A. C., ktoré však neboli vykonané, a následne s jeho
súhlasom mali byť vystavené fiktívne faktúry v celkovom objeme 7.742,466,30 Sk, a že za týmto účelom
si vypožičal od J. K. finančné prostriedky dňa 2.12.2002 vo výške 3.270.000,- Sk, dňa 10.12.2002 vo
výške 2.200.000,- Sk, dňa 16.12.2002 vo výške 1.900.000,- Sk a dňa 27.12.2002 vo výške 1.444.000,-

Sk, t.j. celkovo sumu 8.810.000,- Sk. Uviedol, že pôžička bola zabezpečená záložnou zmluvou na
hnuteľné veci, ktorá bola registrovaná v Notárskom centrálnom registri záložných práv a jednalo sa
o hnuteľné veci nakladač C. XXX H., B. N. O. B. XXX, F. M. I. XX D. H. E., a následne tieto veci
vydal v máji 2004 J. K. ako protihodnotu za úver. Zistil tiež, že v zápisnici o výsluchu uviedol, že D. E.
previedol vlastnícke právo na J. K. k nehnuteľnosti - pozberovej úpravni zapísanej na Liste vlastníctva

č.XXX, parcela číslo 3031, súpisné číslo XXX, katastrálne územie Q. C., ako i že bol poškodený
tým konaním, že mu boli postúpené pohľadávky, ktoré boli kryté záložnými zmluvami, ktoré mu boli
odovzdané pri podpise zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky, ale hnuteľné veci boli odpredané
a nehnuteľnosť prevedená na iného vlastníka, pričom v zápisnici žalobca vyčíslil škodu na sumu
8.880.683,- Sk (294.784,67 eur), vzniknutú neoprávneným odpredajom hnuteľných vecí a prevodom

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ako svedok - poškodený žalobca výslovne uviedol, že sa pripája k
trestnému stíhaniu a uplatňuje si náhradu škody, ktorá mu vznikla v súlade s § 43 Trestného poriadku.
Ďalej súd zistil, že potom ako prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove svojím uznesením zo dňa
5.12.2005 sp.zn. 1 Pn 3129/05 - 5 zrušil uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného
zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície Prešov uznesením zo dňa 28.10.2005 sp.zn. ČVS: ORP -

752/OEK - PO – 2005 ako nezákonné a následne prokurátor rozhodnutím zo dňa 22.1.2007 sp.zn. 1
Pn 3129/05 - 19 zrušil uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 22.12.2006 sp.zn. ČVS: ORP - 752/OEK - PO –
2005, vyšetrovateľ začal vo veci trestné stíhanie za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného
zákona uznesením zo dňa 30.1.2007 sp.zn. ČVS: ORP - 752/OEK - PO – 2005. Podľa zápisnice o
výsluchu svedka - poškodeného žalobcu zo dňa 27.11.2008 pred vyšetrovateľom žalobca po poučení

podľa § 46 Trestného poriadku uviedol, že sa cíti byť poškodeným a pripája sa k trestnému stíhaniu,
že mu vznikla škoda vo výške 8.000.000,- Sk (265.551,35 eur), a to neoprávneným vydaním strojov
kombajnu v hodnote 3.900.000,- Sk, nakladača v hodnote 840.000,- Sk, traktora v hodnote 1.100.000,-
Sk a pozberovej úpravne v hodnote 2.160.000,- Sk. Zistil tiež, že vyšetrovateľ návrhom doručenýmOkresnej prokuratúre Prešov dňa 23.2.2009 navrhol vo veci podať obžalobu na obvineného žalovaného
J. K. a A. C., ktorá bola podaná na Okresný súd Prešov dňa 20.4.2009 a trestné konanie pred súdom
sa viedlo pod sp. zn. 41T/6/2009.

17.3. Z uvedeného je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
a v odôvodnení rozhodnutia náležite reflektoval priebeh celého trestného konania, vrátane
právoplatného rozsudku trestného súdu, konkrétne rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
22.3.2017 v trestnej veci pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 5 Trestného zákona účinného

do 31.12.2005, ktorým bol žalovaný uznaný vinným, že ako konateľ spoločnosti I. E., H., F. podpísal
s veriteľom J. K. dňa 2.12.2002 v Košiciach Zmluvu o pôžičke na sumu 8.810.000,- Sk, peniazmi z
ktorej na základe faktúr č. 2002/151, 2002/152, 2002/154, 2002/157 a súpisov vykonaných prác k nim
zaplatil spoločnosti D. L., H., Poprad za fiktívne rekonštrukčné stavebné práce v areáli E. I. Q. C., okres
Prešov na objektoch vo vlastníctve spoločnosti I. E., H., Košice, sumu v celkovom objeme 7.742.466,30
Sk, pričom následne Dohodou o vyporiadaní z 18.12.2003 uvedeného záväzku previedol J. K. majetok

spoločnosti I. E., H., Košice a to F. M. I. XX D. H. E., N. C. XXXX H. E., E. B. N. O. B. XXX, P.: F. XXX G.,
ako aj nehnuteľnosť - pozberovú úpravňu, v celkovej sume 8.000.000,- Sk (265.551,35 eur), čím takto ku
škode spoločnosti I. E., H., Košice znížil hodnotu jej majetku o sumu 259.444,36 eur, teda inému spôsobil
značnú škodu tým, že porušil zákonom ustanovenú povinnosť opatrovať a spravovať cudzí majetok,
a teda spáchal trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, 3

Trestného zákona v znení zákona č. 553/2002 Z.z., za čo mu bol uložený trest. Správne vzal na zreteľ
skutočnosť, že rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.3.2017 nadobudol právoplatnosť dňa
22.3.2017, ako i že trestný súd citovaným rozsudkom odkázal poškodeného S., H. so svojim nárokom
na náhradu škody na civilný proces.

17.4. Všetky zistené skutočnosti súd prvej inštancie následne precízne, zrozumiteľne a v súlade so
zásadami formálnej logiky premietol do rozhodujúcich skutkových záverov a z nich právnymi úvahami
zdôvodnil výber právnych noriem, ktoré aplikoval, ako aj konkrétne následky, ktoré z nich za daného
skutkového stavu vyvodil, a to v bodoch 50 až 79 odôvodnenia rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku je
zrejmé, že súd svoj vyhovujúci výrok založil na závere, že nárok žalobcu nie je premlčaný za stavu,

ak: (i) žalobca bezpochyby uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 8.000.000,- Sk (265.551,35 eur)
v trestnom konaní po prvýkrát dňa 18.6.2004, následne na svojom nároku trval, čo je zaznamenané v
zápisnici o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 30.7.2004 a tiež v zápisnici o výsluchu svedka -
poškodeného žalobcu dňa 27.11.2008, t.j. do skončenia vyšetrovania, a teda v rámci plynutia štvorročnej
subjektívnej premlčacej lehoty, a zároveň že tento nárok žalobca uplatnil riadne, keďže z návrhu

žalobcu na náhradu škody plynie, že žalobca sa pripája k trestnému konaniu s požiadavkou na
náhradu škody vzniknutej v dôsledku protiprávneho konania žalovaného D. E. - bývalého konateľa
spoločnosti I. E., H., a za stavu, ak (ii) premlčacia lehota spočívala počas obdobia trestného konania
vedeného proti obžalovanému žalovanému, ktoré sa skončilo rozhodnutím Krajského súdu v Prešove
zo dňa 22.3.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.3.2017, a žalobu podal žalobca na civilný

súd dňa 5.3.2012. Nemožno ani prisvedčiť žalovanému v odvolaní, že súd sa v rozsudku žiadnym
spôsobom nevysporiadal s obranou žalovaného vo vzťahu k namietanej absencii výroku o náhrade
škody v trestných rozhodnutiach, ktoré by odkázali žalobcu ako poškodeného na civilné konanie a
spočívania alebo nespočívania premlčania. Súd totiž náležite pristúpil aj k posudzovaniu všetkých
relevantnýchnámietokžalovaného,vrátanenámietky,ženároknemožnožalobcovipriznať,lebožalobca

ako poškodený nepokračoval riadne v trestnom konaní, nakoľko absentuje výrok trestného súdu, ktorým
odkazuje žalobcu ako poškodeného na civilné konanie a žalobca nepodal proti rozhodnutiu trestného
súdu opravný prostriedok, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako neopodstatnenú, čo náležite odôvodnil
v bode 68 odôvodnenia rozsudku.

17.5. Podľa posúdenia odvolacieho súdu nemožno odôvodnenie napadnutého rozsudku v žiadnom
prípade považovať za riadne neodôvodnené, nakoľko je založené na racionálnej a konzistentnej
skutkovej a právnej argumentácii. Pri výklade a aplikácii zákonných predpisov sa súd neodchýlil od
znenia aplikovaných zákonných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry
ústavného súdu, iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,

nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia súdu
(por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 188/06). Preto odvolaciu
námietku žalovaného smerujúcu proti odôvodneniu napadnutého rozsudku, odvolací súd posúdil len akonespokojnosť žalovaného so závermi prezentovanými v odôvodnení, ktorá ale nezakladá nesprávnosť
postupu súdu a dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazyvichvzájomnejsúvislosti;pritomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo,a
to vzhľadom na to, že súd buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov

strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, a to z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. CSP.

18.1. Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu vidí žalovaný v tom, že súd opomenul rozhodnú skutočnosť,
ktorá bola vykonanými dôkazmi preukázaná a vyšla najavo, a to že trestný súd v trestnom rozsudku

neodkázal samostatným výrokom žalobcu na uplatnenie si nároku na náhradu škody v civilnom konaní
a žalobca proti rozsudku trestného súdu v tejto časti nepodal opravný prostriedok, pričom súdu vytkol,
že sa touto skutočnosťou v rozsudku nezaoberal.

18.2. Aj táto odvolacia námietka žalovaného je neopodstatnená. Z odôvodnenia písomného vyhotovenia

rozsudkujetotižzrejmé,žesúdprvejinštancieprihodnotenídôkazovpostupovalvsúladesustanovením
§ 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo. V tomto smere súd postupoval plne v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu
SR vysloveným v uznesení zo dňa 25.4.2022 č.k. 2Cdo/28/2021-427 a pokynom odvolacieho súdu

v uznesení zo dňa 19.6.2022 č.k. 5Co/155/2022-468, a zohľadnil (posudzoval) aj túto námietku
žalovaného, ktorú vyhodnotil ako neopodstatnenú, čo náležite odôvodnil v bode 68 odôvodnenia
rozsudku. Nemožno preto prisvedčiť žalovanému, že súd opomenul rozhodnú skutočnosť, ktorá bola
preukázaná.

19. Žalovaný prostredníctvom odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h/ CSP) fakticky polemizuje s právnym záverom súdu, že žalobca podanou žalobou uplatnil svoj
nárok na náhradu škody voči žalovanému včas.

19.1. Právne posúdenie veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu pod

príslušnú právnu normu, ktorá vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. Právne posúdenie
je nesprávne, ak sa súd dopustil pri tejto činnosti omylu, tzn. ak na správne zistený skutkový stav
aplikoval inú právnu normu, než ktorú mal správne použiť, prípadne súd aplikoval síce správnu normu,
ale nesprávne ju vyložil, alebo pokiaľ zo zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery alebo
ak právnu normu aplikoval pri absencii (relevantnej časti) skutkového stavu.

19.2. Žalovaný súdu prvej inštancie v odvolaní vytýka, že nevzal do úvahy skutočnosť, že vo výroku
právoplatného rozsudku trestného súdu absentuje odkaz žalobcu na uplatnenie nároku na náhradu
škody voči žalovanému v civilnom konaní tvrdiac, že súd v tomto civilnom konaní bol viazaný
rozhodnutím príslušných trestných súdov aj v otázke posúdenia nároku na náhradu škody a absencia

tejto rozhodnej skutočnosti znamená, že súd prvej inštancie nebol oprávnený opätovne posudzovať
uplatnenie nároku na náhradu škody, resp. odchýliť sa od rozhodnutí trestnoprávnych súdov, ktorý
predmetnú otázku už raz posúdili.19.3. Ani táto odvolacia námietka žalovaného nie je opodstatnená.

20. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je

v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo

zániku spoločnosti.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci otázku viazanosti súdu v civilnom sporovom
konaní rozsudkom v trestnej veci súd posúdil v súlade s citovaným zákonným ustanovením a judikatúrou
najvyšších súdnych autorít, ktorá je dlhodobo ustálená v názore, že súd je v civilnom sporovom
konaní viazaný výrokom o vine právoplatného rozsudku o spáchaní trestného činu (priestupku alebo

iného správneho deliktu postihnuteľného podľa osobitného predpisu), v rozsahu danom tým, do akej
miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie
o uplatnenom nároku. Závery o konkrétnom konaní páchateľa, ktorým bola naplnená skutková podstata
trestného činu, obsiahnuté vo výroku o vine trestného rozsudku potom predstavujú v civilnom spore
záväzne vyriešenú predbežnú otázku. Bolo by totiž v rozpore s § 193 CSP, ak by súd učinil zistenie

o tom, aký skutok sa stal a kto ho spáchal, nezlučiteľné s obsahom výroku právoplatného rozsudku
o spáchaní trestného činu.

21.1. Na týchto záveroch správne zotrval súd prvej inštancie a ani odvolací súd nemá za to, aby na
týchto záveroch niečo menil.

21.2. Súd prvej inštancie pri posudzovaní tejto otázky správne vychádzal z úsudku, že výrok trestného
súdu o náhrade škody (v danom prípade odkaz trestného súdu na uplatnenie nároku na náhradu
škody) rieši právny vzťah medzi inými subjektami, lebo sa netýka osoby, ktorá v tomto spore vystupuje
v pozícii žalobcu. Vzhľadom k tomu nemôže pre dané konanie založiť prekážku veci rozhodnutej,

lebo tá nastupuje (iba) vtedy, ak sa jedná o ten istý nárok či stav opierajúci sa o ten istý právny
dôvod a týkajúci sa rovnakých (tých istých) osôb, resp. tiež iných osôb, pre ktoré je výrok rozhodnutia
záväzný. Za neprípadnú je preto nutné považovať odvolaciu námietku žalovaného, že súd neprihliadol
k tomu, že žalobca nebol samostatným výrokom trestného rozsudku odkázaný na uplatnenie nároku na
náhradu škody v civilnom spore. Súd prvej inštancie sa podľa posúdenia odvolacieho súdu neodchýlil

v otázke viazanosti trestným rozsudkom od právneho názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého za daných
okolností absencia adhézneho výroku v trestnom konaní vo vzťahu k žalobcovi nepredstavuje (bez
ďalšieho) takú právne relevantnú okolnosť, ktorú by bolo nutné zohľadniť súdom prvej inštancie pri
rozhodovaní o nároku na náhradu škody uplatnenom žalobcom v tomto civilnom spore a pri posudzovaní
otázky premlčania spôsobom naznačeným žalovaným, čo napokon plynie aj z jednoznačného názoru

Najvyššieho súdu SR v uznesení zo dňa 25.4.2022 č.k. 2Cdo/28/2021-427 a odvolacieho súdu
v uznesení zo dňa 29.6.2022 č.k. 5Co/155/2022-468. Správnosť tohto záveru súdu pritom nie je
spôsobilý spochybniť ani odkaz žalovaného na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 548/2014.
Odvolací súd je v tomto smere v zhode so žalobcom v názore, že ústavný súd v označenom rozhodnutí
nevyslovil žiaden taký právny názor, ktorý predložil žalovaný v odvolaní, lebo ústavný súd sa meritórne

vecou vôbec zaoberal, nakoľko odmietol sťažnosť ako oneskorenú a tiež z dôvodu nevyužitia účinných
prostriedkov nápravy.

21.3. V korelácii s uvedeným je podľa posúdenia odvolacieho súdu neopodstatnená odvolacia námietka
žalovaného založená na tvrdení, že ak rozsudok trestného súdu neobsahuje výrok o náhrade škody voči

žalobcovi (resp. odkaz žalobcu na uplatnenie si nároku na náhradu škody v civilnom konaní), nárok na
náhradu škody nebol uplatnený riadne a včas a s predmetným uplatnením náhrady škody nemôžu byť
spájané podmienky, ktoré zákon viaže so spočívaním premlčacej lehoty.

21.7. Ani prostredníctvom odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP sa tak žalovanému

vecnú správnosť odvolaním napadnutej časti rozsudku nepodarilo spochybniť.

22. Z týchto dôvodov preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil rozsudok
v jeho napadnutom výroku I. a v akcesorickom výroku III. o trovách konania.23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1, 2 a § 396 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na

náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania procesne
úspešnému žalobcovi. Odvolací súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením.

24.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).