Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622201095
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7622201095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D.
X, E. D. F., zast. AK Berčo s. r. o., so sídlom J. Hanulu 19, Spišská Nová Ves, proti žalovanej: Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o
zaplatenie škody vo výške 32.074,47 € s prísl. a nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 € spôsobenej
orgánom verejnej moci nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.7C/11/2022-187 zo dňa 14.11.2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom č.k.7C/11/2022-187 zo dňa 14.11.2024 zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 32.074,47 € s 10 % úrokom z omeškania
od 26.4.2021 do zaplatenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že škoda mu
bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora B. B. G. a náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 20.000 €.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že súdny exekútor JUDr. Jozef Šváb v exekúciách vedených proti
žalobcovi ako povinnému pod č. EX 300/98 pre vymoženie pohľadávky vo výške 136.033 Sk a EX
299/98 pre vymoženie pohľadávky vo výške 127.307 Sk predal nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, za čo
zinkasoval výťažok v sume 32.074,47 €, ktorý však nepoukázal oprávnenému a v konečnom dôsledku
tieto peniaze spreneveril. Pohľadávku v exekúcii č. EX 299/98 s príslušenstvom aj s trovami exekúcie
dňa 29. 6. 2001 žalobca celú uhradil a to platbami v hotovosti do rúk exekútora a oprávneného, čím
pohľadávka zanikla, napriek čomu exekútor dražbou konanou dňa 14. 2. 2002 predal garáž a pozemok

žalobcu vedené na LV č. XXXX v kat. území E. D. F.. V exekúcii č. EX 300/98 dražbou konanou dňa
26. 4. 2001 predal nehnuteľnosť žalobcu za 766.703 Sk a to budovu s pozemkom zapísanú na LV č.
XXXX v kat. území E. D. F.. Súdny exekútor B. B. G. ku dňu 14. 2. 2002 mal z predaja nehnuteľností
žalobcu výťažok v sume 966.275,50 Sk (32.074,47 €) pre exekúcie v konaní pod č. EX 299/98 a EX
300/98, ktoré vôbec neukončil. Žalobca tak bol v rozpore so zákonom č. 233/1995 Z. z. nedôvodne a
naďalej viac ako 16 rokov pod exekúciami, lebo peniaze spreneveril JUDr. Šváb a nesprávny úradný
postup trval aj u nastupujúceho exekútora Mgr. Volocha.

3. V ďalšom uviedol, že exekúcia EX 300/98 bola uznesením súdu sp. zn. 3Er/2745/1998-272 zo dňa
11. 7. 2018 zastavená, k čomu sa priklonil súdny exekútor Mgr. Juraj Voloch, ktorý uviedol, že majetok
žalobcu bol B. G. dražbami speňažený v ďaleko vyššej hodnote, ako treba na uspokojenie pohľadávky atrov exekúcie. Na žiadosť žalobcu o vyúčtovanie exekúcie EX 300/98 zo dňa 7. 3. 2019 obdŕžal žalobca
stanovisko A. F., z ktorého vyplývajú skutočnosti o nesprávnom úradnom postupe a sprenevere peňazí
v čiastke 966.275,50 Sk z predaja jeho majetku exekútorom JUDr. Švábom, ktorý uviedol, že po prevzatí

agendy JUDr. Švába sa našlo na účte iba 8,75 € a neboli tam žiadne peniaze z vykonaných dražieb
ani podľa rozvrhu výťažku, ktorý B. G. vyhotovil k vysporiadaniu. Na výzvu vydať sumu 966.275,50 Sk
t. j. 32.074,47 € JUDr. Šváb neposlal žiadne peniaze a oznámil, že peniaze nemá. Žalobca uviedol,
že 7. 3. 2019 sa prvýkrát riadne úradne dozvedel o skutočnosti nesprávneho, nezákonného úradného
postupu a sprenevere peňazí z predaja majetku pri výkone exekučnej činnosti orgánom štátnej moci

a o spôsobenej škode. V exekúcii EX 299/98 celú pohľadávku splatil aj s trovami už dňa 29. 6. 2001
a exekúcia sa ukončila až po 18-tich rokoch, a to bez vysporiadania nad rámec získanej čiastky voči
pohľadávke. Exekúcia tak bola definitívne skončená 8. 6. 2017, ale čiastka 199.572 Sk za garáž ostala
nevysporiadaná.

4. Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručená Ministerstvu

spravodlivosti SR 13. 2. 2020 bola vyhodnotená ako nedôvodná. Žalobca má zato, že preukázal
nesprávny úradný postup exekútora pri výkone exekučnej činnosti v konaniach EX 299/98 a EX
300/98, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 32.074,47 €, ktorej náhradu si uplatnil spolu s úrokom
z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 766 703 Sk od 26.4.2001 do zaplatenia a zo sumy 199 572
SK od 14.2.2002 do zaplatenia a tiež mu bola spôsobená nemajetková ujma podľa § 17 ods. 2 zákona

č. 514/2003 Z.z. vo výške 20.000 €, ktorej sa domáha z dôvodu mimoriadneho, závažného, dlhodobého
zásahu do jeho práv a súkromia s trvale doživotnými dôsledkami na jeho život.

5. Žalovaná v rámci procesnej obrany vzniesla námietku premlčania z dôvodu, že v exekučnom konaní
č. EX 299/98 bolo žalobcovi doručené Oznámenie súdu zo dňa 19.6.2017 a kópia podania exekútora, z

ktoréhovyplývalo,žedňa2.5.2017došlokvráteniupoverenia,zdôvoduktoréhosúdnebuderozhodovať
o návrhu na zastavenie exekúcie. Žalobca v žalobe neuviedol, kedy mu bolo predmetné oznámenie od
Mgr. Volocha doručené, avšak domnievala sa, že to nebolo neskôr ako v priebehu júna 2017, t. z. že
najneskôr v tomto čase musel žalobca zistiť, že mu vznikla škoda. Vo veci vedenej pod č. EX 300/98
bolo dňa 11.7.2018 vydané uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 3Er/2745/1998-272

o zastavení exekúcie, ktoré žalovaný predložil k žalobe ako dôkaznú listinu s vyznačenou doložkou
právoplatnosti dňa 3. 8. 2018, čo do trov a dňa 21. 8. 2018 čo do zastavenia, preto najneskôr v auguste
2018, presnejšie 3. 8. 2018 sa dozvedel o tom, že mu vznikla tvrdená škoda, keďže exekučné konanie
bolo ukončené. Proces predbežného prerokovania nároku, počas ktorého premlčacia doba neplynula,
trval 4 mesiace, subjektívna premlčacia lehota začala žalobcovi plynúť vo veci sp. zn. EX 299/98 v

bližšie neurčiteľný deň v júni 2017, a pri zohľadnení procesu predbežného prerokovania mu uplynula
najneskôr v októbri 2020 (jún 2017+3 roky+4 mesiace predbežného prerokovania). Vo veci sp. zn. EX
300/98 začala žalobcovi plynúť premlčacia lehota 3.8.2018, a táto mu uplynula najneskôr dňa 3.12.2021,
preto nárok považuje za premlčaný.

6. Žalovaná vzniesla námietku nedostatočnej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu čo do nároku
na náhradu majetkovej škody z dôvodu, že v oboch exekučných konaniach žalobca vystupoval v
pozícii povinného a úkony uskutočňované v priebehu týchto exekúcií (vrátane dražby nehnuteľností
a prípadného rozvrhu výťažku z dražby) boli realizované v záujme oprávnených, teda jediným
poškodeným mohol byť oprávnený. K uplatnenému nároku vo výške 32.074,47 € zodpovedajúci výťažku

z dražby nehnuteľností žalobcu uviedla, že dražbou dosiahnutý obnos finančných prostriedkov mal byť
použitý na vysporiadanie záväzkov žalobcu teda prijatá suma mala byť rozdelená medzi oprávnené
subjekty a exekútora, pričom vychádzajúc zo zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby si svoje pohľadávky
prihlásili viacerí veritelia, ktorých výška prihlásených pohľadávok prevyšovala rozvrhovanú sumu. Za
takýchto skutkových okolností potom nemožno prijať záver, že súdny exekútor nesprávne postupoval

- vo vzťahu k žalobcovi ako povinnému - ak mu nevyplatil sumu získanú v dražbe. Ak by aj opak bol
pravdou, nemožno konštatovať existenciu nesprávneho úradného postupu, nakoľko postup súdneho
exekútora spočívajúci v ponechaní si výťažku z dražby je excesom, v prípade ktorého zodpovednosť
štátu za škodu, ktorá je objektívna a absolútna, nie je daná, lebo štát nezodpovedá za konanie osôb,
ak osoby konajúce pri výkone právomoci štátneho orgánu uspokojovali vlastné záujmy a potreby.

7. K uplatnenej nemajetkovej ujme namietala neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena
s ohľadom na to, že žalobca relevantným spôsobom vznik nemajetkovej ujmy ani opodstatnenosť
požadovanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy neodôvodnil a nepreukázal.8. Žalovaná namietala aj dôvodnosť uplatneného úroku z omeškania, a to s poukazom na § 16 ods. 4
zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému

aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie a vec právne posúdil podľa ust. § 2 písm. a/, b/ bod 1, 2, § 3 ods.

1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a/, bod 3, § 9 ods. 1, § 9 ods. 4, § 15 ods. 1, ods. 2, § 16 ods. 1 - 4, § 17
ods. 1 - 4, § 19 ods. 1 veta prvá, ods. 3, zákona č. 514/2003.

10. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania konštatoval, že právo na náhradu škody v zmysle
§ 19 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa premlčí za 3 roky odo dňa kedy sa poškodený o škode
dozvedel, pričom za rozhodujúci považoval moment, kedy sa poškodený preukázateľne dozvedel

o jemu vzniknutej majetkovej ujme, ktorú je možné objektívne vyčísliť v peniazoch a jeho náhradu
dôvodne uplatniť na súde. V exekučnom konaní č. EX 299/98 bola 14. 2. 2002 vykonaná konečná
dražba k nehnuteľnosti - garáž zapísaná na LV č. XXXX, pričom súd schválil príklep uznesením zo dňa
13. 7. 2004 v prospech vydražiteľa. Následne súd uznesením zo dňa 18. 11. 2013 neschválil rozvrh
výťažku z dražby nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v kat. území E. D. F. a to budovy č. 113 s

príslušnými parcelami a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX - garáž č. súp. XXXX z dôvodu, že
exekútorom bola určená skladba rozdeľovanej podstaty, avšak z poradia, ktoré bolo určené súdnym
exekútorom nebolo možné zistiť, kedy boli pohľadávky riadne prihlásené do rozvrhového konania a
pohľadávky v konaniach EX 299/98 a EX 300/98 nekorešpondovali s hotovými výdavkami. Dňa 23. 1.
2017 podal povinný v exekúcii návrh na zastavenie exekúcie EX 299/98 s odôvodnením, že pohľadávka

oprávneného s príslušenstvom bola v plnom rozsahu zaplatená do rúk oprávneného a exekútorovi,
následkom čoho súdny exekútor mal vrátiť súdu poverenie na vykonanie exekúcie a úradne exekúciu
ukončiť, čo oprávnený potvrdil. Nakoľko B. G. neučinil ďalšieopatrenia, neoznámil povinnému ukončenie
exekúcie a nevrátil súdu poverenie, nastupujúci exekútor Mgr. J. Voloch vrátil poverenie a týmto dňom
vydal oznámenie o ukončení exekúcie pre povinného. Súd doručil povinnému oznam, že súdnym

exekútorom bolo vrátené poverenie a vzhľadom na vyjadrenie súdneho exekútora nebude rozhodovať
o jeho návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý oznam podľa poštovej doručenky žalobca prevzal dňa
15. 7. 2017, ktorým dátumom sa žalobca jednoznačne dozvedel o ukončení exekúcie č. EX 299/98
a týmto, resp. nasledujúcim dňom mal preukázateľne vedomosť o škode, ktorá mu v predmetnom
exekučnom konaní mala vzniknúť. Subjektívna premlčacia lehota žalobcovi začala plynúť vo veci sp.

zn. EX 299/98 15.7.2017, resp. 16. 7. 2017 a pri zohľadnení procesu predbežného prerokovania mu
uplynula najneskôr 15. 10. 2020. Žaloba podaná dňa 7. 3. 2022 bola podaná po uplynutí premlčacej
lehoty a nárok vyplývajúci z konania EX 299/98 je preto premlčaný.

11. V exekučnom konaní č. EX 300/98 dňa 7. 5. 2001 súdny exekútor doručil súdu návrh na schválenie

udeleného príklepu k vydraženej nehnuteľnosti budovy č. súp. 113 s príslušnými pozemkami zapísanej
na LV č. XXXX v prospech vydražiteľa za vydraženú cenu 766.703 Sk, ktorá dražba bola vykonávaná
pre exekúcie pod č. EX 299/98 a č. EX 300/98, teda pre účely oboch exekučných konaní. Uznesením zo
dňa 27. 4. 2002 bol súdom schválený príklep udelený vydražiteľovi. Dňa 20. 2. 2008 predložil exekútor
súdu zápisnicu o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti konanej dňa 26. 4. 2001 k budove č. 113

na LV č. XXXX v E. D. F. a garáži č. súp. 1493 z LV č. XXXX v kat. území E. D. F., z obsahu ktorej
vyplýva, že svoje pohľadávky prihlásili Mesto Spišská Nová Ves vo výške 355.524 Sk, Daňový úrad
Spišská Nová Ves vo výške 105.835 Sk, Národný úrad práce - Okresný úrad práce Spišská Nová Ves vo
výške 332.574 Sk, JUDr. Michal Kešeľak, súdny exekútor prihlásil pohľadávky pre oprávnené subjekty
vykonávané v uňho prebiehajúcich exekúciách, a to pre NÚP - OÚP Spišská Nová Ves v celkovej výške

154.042 Sk v exekúcii pod č. EX 697/00, vo výške 1.629.224 Sk pre Sociálnu poisťovňu Spišská Nová
Ves v exekúcii pod č. EX 902/98, pohľadávku vo výške 1.356.404 Sk pre Sociálnu poisťovňu Spišská
Nová Ves v exekúcii pod č. EX 654/98, pohľadávku vo výške 1.358.904 Sk pre E. H. F. E. D. F. v exekúcii
pod č. EX 433/00, a pohľadávku pre NÚP - OÚP Spišská Nová Ves vo výške 75.022 Sk v exekúcii pod
č. EX 79/01. Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 18. 11. 2013 neschválil rozvrh výťažku

z dražby nehnuteľností a vyhovel námietkam proti rozvrhu výťažku, nakoľko zistil, že pri rozvrhovom
pojednávaní došlo k vadám. K ďalšiemu rozhodnutiu o schválení rozvrhu výťažku nedošlo, nakoľko dňa
7. 7. 2014 bolo v konaní OR PZ, odborom kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi oznámené, že je
vedené vyšetrovanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu v predmetnom exekučnom konaní.Dňa 14. 12. 2017 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, v odôvodnení ktorého uviedol, že B.
B. G. v exekúcii pod č. EX 300/98 vykonal na zaplatenie a vyporiadanie pohľadávky oprávneného
predaj jeho nehnuteľností dražbu zo dňa 26. 4. 2001, za čo získal hotové peniaze, súd schválil udelený

príklepapredajjehonehnuteľností,avšakexekútorhotovépeniazezískanézpredajajehonehnuteľností
miesto vyplatenia oprávnenému spreneveril a použil pre vlastný prospech zisku, vložil ich do nebankovej
spoločnosti BMG a Horizont. Viac ako 18 rokov exekúcia nie je vysporiadaná, a to bez jeho pričinenia,
resp. zavinenia, z uvedeného dôvodu povinný má zato, že ďalšia exekúcia je neprípustná a nezákonná.
Povinný žiadal súd, aby exekúciu zastavil a oprávneného odkázal s nárokom pre uspokojenie svojej

pohľadávky voči exekútorovi, ktorý výťažok z dražby spreneveril a exekúciu zmaril.

12. Súdny exekútor Mgr. Juraj Voloch, ktorý bol ustanovený ako náhradník odvolaného súdneho
exekútora JUDr. Jozefa Švába, ktorému výkon funkcie súdneho exekútora zanikol dňa 3. 6. 2013, na
výzvu súdu na vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že sa prikláňa k
návrhu povinného, že exekúciu je potrebné zastaviť avšak podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného

poriadku z dôvodu, že povinný nevlastní žiaden zexekvovateľný majetok. Zároveň potvrdil, že dňa 26.
4. 2011 bola pôvodným súdnym exekútorom v prospech exekúcií č. EX 299/98 a EX 300/98 vykonaná
dražba s celkovým výťažkom 766.703 Sk. Exekučné konanie EX 299/98 bolo ukončené vymožením
ešte v roku 2001 a to hotovostnými platbami do pokladne exekútora, takže konanie u JUDr. Švába bolo
ukončené dňa 29. 6. 2001. Peniaze získané dražbou v konaní EX 299/98 ostali ako výťažok dražby

v prospech exekučného konania pod č. EX 300/98, teda exekučného konania, ktorého zastavenia sa
povinný domáha. Ďalej uviedol, že súdny exekútor JUDr. Šváb nevykonal nový rozvrh výťažku v konaní
EX 300/98 kým bol z funkcie odvolaný. A. B. F. nemohol vykonať rozvrh výťažku z dôvodu, že po prevzatí
agendy B. G. zistil, že na jeho účte je len 8,74 € a v pokladni 0 €. Na jeho výzvu, aby zaslal výťažok
z dražieb v sume 966.275,50 Sk (32.074,47 €) mu JUDr. Šváb oznámil, že peniaze nemá, preto naň

podal trestné oznámenie pre spreneveru a zneužitie právomoci verejného činiteľa, ktoré konanie bolo
odložené z dôvodu premlčania. Súd uznesením sp. zn. 3Er/2745/1998-272 zo dňa 11. 7. 2018 exekúciu
zastavil pre nemajetnosť povinného, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť čo do výroku o zastavení
dňa 21. 8. 2018 a čo do výroku o trovách exekútora dňom 3. 8. 2018. Uznesenie o zastavenie exekúcie
podľa poštovej doručenky žalobca prevzal dňa 3. 8. 2018.

13. Súd ustálil, že žalobca s určitosťou vedel o sprenevere peňazí v danom exekučnom konaní už pri
podávaní návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 12. 12. 2017, ktorý návrh bol súdu doručený 14. 12.
2017 a zároveň vedel už aj o výške predpokladanej škody, ktorej sa v tomto konaní domáha. Domnelú
škodu sám už vtedy vyčíslil na sumu, ktorá sa rovná výťažku z dražby jeho nehnuteľnosti. Následne súd

uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť čo do I. výroku dňa 21. 8. 2018 exekučné konanie zastavil,
pričom od tohto dátumu, resp. nasledujúceho dňa sa žalobca mohol voči zodpovednostnému subjektu
domáhať náhrady škody podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobcovi v súvislosti
s exekučným konaním EX 300/98 začala plynúť premlčacia lehota dňa 21. 8. 2018 a pri zohľadnení
procesu predbežného prerokovania mu uplynula najneskôr 21. 12. 2021. Žalobca podaná 7. 3. 2022

bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty, a nárok vyplývajúci z konania EX 300/98 je preto premlčaný.

14. Z exekučných spisov mal súd za preukázané, že dražba nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu bola
vykonávaná pre účely oboch exekučných konaní, preto domnienka žalobcu o tom, že výťažok z dražby
vykonanej v exekučnom konaní č. EX 299/98 by mu mal byť vrátený, je mylná a nemá skutkové,

ani zákonné opodstatnenie. Výťažok z dražby získaný v oboch exekúciách nebol súdnym exekútorom
vyplatený oprávneným, takže škoda vznikla oprávnenému, nie povinnému (žalobcovi). Súd ustálil, že
nárok žalobcu, pokiaľ by aj v tomto konaní bol aktívne vecne legitimovaným subjektom je premlčaný,
preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

15. Z návrhu na rozvrh výťažku predloženého exekútorom v konaní EX 300/98 mal za zrejmé, že
pohľadávky, ktoré mal žalobca v exekučných konaniach vedených u JUDr. Švába a u JUDr. Kešeľáka
ďaleko prevyšovali sumu, ktorú v konaní EX 300/98 spreneveril JUDr. Šváb.

16. Záverom súd uviedol, že žalobu zamietol pre premlčanie a preto sa nezaoberal ďalšími dôvodmi

pre zamietnutie žaloby uvedenými žalovanou, s ktorými sa však súd v celom rozsahu stotožnil, okrem
stanoviska žalovanej, že nie je pasívne legitimovaným subjektom z dôvodu, že konanie JUDr. Švába
bolo excesom konajúcej osoby a nie nesprávnym úradným postupom, za ktorý zodpovedá štát. Z
dokazovania vyplynulo, že pohľadávka voči osobe súdneho exekútora je nevymožiteľná, nakoľko trestnéstíhanie pre trestný čin sprenevery voči B. B. G. bolo zastavené ako neprípustné z dôvodu premlčania,
následne tak nastupuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
exekútora, z čoho súd vyvodil záver, že žalovaná je pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní. O

trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že ich náhradu žiadnej strane sporu nepriznal,
nakoľko žalovaná, ktorá mala v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepožadovala.

17. V zákonnej lehote proti rozsudku v rozsahu výroku o trovách konania podala odvolanie žalovaná
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Nestotožnila s tvrdením súdu, že si v konaní

neuplatnila trovy s poukazom na vyjadrenie k žalobe zo dňa 13.5.2022, kde žalovaná uviedla, že
si predmetné trovy uplatňuje a navrhla, aby súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a
zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaného, s poukazom na dupliku zo dňa 20.2.2023 ako aj
na ospravedlnenia neúčasti žalovanej na pojednávaní zo dňa 24.10.2024, kde uviedla, že dostavenie
sa na pojednávanie považuje za nehospodárne okrem iného aj preto, že vymožiteľnosť trov konania
v podobe cestovných nákladov od žalobcu je v prípade úspechu žalovanej vo veci, neistá. Trovy

žalovanej preukázateľne vznikli, nakoľko zamestnanec žalovanej sa v predmetnej veci osobne zúčastnil
pojednávaní, ktoré sa uskutočnili dňa 26.4.2023, 27.5.2023 a 17.10.2024, na ktoré sa musel dostaviť
zo sídla žalovanej v Bratislave. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z
nesprávne zisteného skutkového stavu, dôsledkom čoho žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania nepriznal, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP.

Namietala tiež, že súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhoduje aj
bez návrhu, pričom poukázala aj na dôvodovú správu k predmetnému ustanoveniu, z ktorej vyplýva, že
predkladateľ upúšťa od doterajšej koncepcie uplatňovania si nároku na náhradu trov konania, čím má
ambíciu tento procesný inštitút zjednodušiť a zhospodárniť. V štádiu rozhodovania o nároku na náhradu
trov konania súd nemusí skúmať, či sporovým stranám vznikli reálne výdavky v podobe trov konania.

Konečným rozhodnutím má súd rozhodnúť len o tom, ktorá strana a v akom pomere resp. rozsahu má na
ich náhradu nárok. Súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovanej
nepriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom súd zmätočne v rozhodnutí uviedol, že
rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 a zároveň konštatoval, že žalovaná mala v konaní plný úspech. Navrhla,
aby dovolací súd zmenil napadnutý výrok o trovách konania tak, že žalovanej prizná nárok na náhradu

trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, alternatívne aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. K predmetnému odvolaniu sa žalobca nevyjadril.

19. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním aj žalobca a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Nestotožnil sa s posúdením námietky premlčania súdom, resp. so začiatkom
plynutia premlčacej doby. Uviedol, že po tom čo Okresný súd Spišská Nová Ves exekučné konanie
EX 300/98 uznesením sp. zn. 3Er/2745/1998-272 zo dňa 11.7.2018 zastavil, domáhal sa žalobca od
súdneho exekútora Mgr. Juraja Volocha, vyúčtovania exekučného konania, nakoľko samotné uznesenie

o zastavení konania neobsahovalo žiaden údaj o tom, akým spôsobom bol vymáhaný nárok zúčtovaný
a ako bolo naložené s výťažkom z dražby. Dňa 7.3.2019 obdŕžal žalobca oznámenie od Mgr. Volocha,
v ktorom mu okrem iného uviedol, že po prevzatí agendy JUDr. Švába sa našlo na účte iba 8,75 €
a neboli tam žiadne peniaze z vykonaných dražieb ani podľa rozvrhu výťažku, ktorý B. G. vyhotovil
k vysporiadaniu, pričom až týmto momentom (dňa 7.3.2019) sa žalobca dozvedel o tom, že B. G.

mal oznámiť Mgr. Volochovi, že peniaze nemá. O tom, že JUDr. Šváb peniaze spreneveril a že zneužil
právomoc verejného činiteľa v týchto konkrétnych exekučných konaniach vedených proti žalobcovi sa
žalobca nemal odkiaľ dozvedieť skôr. Žalobca nebol účastníkom ani svedkom v trestných konaniach, v
ktorých bol za podobné skutky JUDr. Šváb odsúdený, preto o nich nemal žiadnu vedomosť. K tvrdeniu
súdu, že o škode sa žalobca mohol dozvedieť keď sa dozvedel, že súdny exekútor nepreviedol finančné

prostriedky získané dražbou osobe oprávneného, ale ich použil v rozpore s ustanoveniami Exekučného
poriadku, v tomto smere považuje za nesprávne, že premlčacia lehota vo vzťahu ku škode, za ktorú
zodpovedá Slovenská republika, spôsobenej v rámci exekučného konania EX 299/98 vo výške 6 624,58
€ mala začať plynúť dňa 15.7.2017, kedy Okresný súd Spišská Nová Ves doručil žalobcovi oznámenie o
tom,žeojehonávrhunazastavenieexekúcierozhodovaťnebude.Anioznamom,žeA.F.vrátilpoverenie

na vykonanie exekúcie sa žalobca nedozvedel o škode a o tom, že by za túto škodu mala zodpovedať
Slovenská republika. Totiž z tohto oznámenia nemohol mať žalobca vedomosť o tom, že Mgr. Voloch
alebo JUDr. Šváb nedisponujú prostriedkami, ktoré od žalobcu v tomto konaní JUDr. Šváb vymohol
celkom zjavne nad rámec vymáhanej pohľadávky a teda žalobca nemohol vedieť o tom, že je danázodpovednosť štátu za takto vzniknutú škodu. Dňom nasledujúcim po doručení tohto oznámenia mohol
mať žalobca vedomosť o tom, že exekučné konanie bolo ukončené, ale nemohol mať vedomosť ako
bolo naložené s výťažkom z dražby vrátane dražobných zábezpek. Mohlo sa jednať o nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia voči oprávnenému alebo voči JUDr. Švábovi, nie však o nárok na náhradu
škody, za ktorú zodpovedá Slovenská republika.

20. Žalobca má taktiež za to, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby, teda
že práve jemu vznikla škoda v súvislosti s tým, že súdny exekútor si ponechal výťažok z dražieb pre

vlastné účely. Pokiaľ sa týka exekučného konania EX 299/98, vymáhanú istinu aj s príslušenstvom
a trovami exekúcie žalobca ako povinný vyplatil ešte skôr, než sa dražba vôbec konala. Čo sa týka
exekučného konania EX 300/98, aj tu je poškodeným nepochybne žalobca. Ani skutočnosť, že na
strane oprávneného (Všeobecnej zdravotnej poisťovne) nedošlo k vymoženiu vymáhaného nároku a že
exekúcia bola pre nemajetnosť žalobcu zastavená, nie je dôvodom na to, aby žalobca nemal byť aktívne
legitimovaným subjektom v tomto konaní. Samotné zastavenie exekúcie ešte nemá vplyv na existenciu

pohľadávky oprávneného voči žalobcovi, ktorá tak existovala aj potom, čo exekúcia bola zastavená. Je
to práve žalobca, ktorý v dôsledku protiprávneho konania exekútora prišiel o svoj nehnuteľný majetok
a zároveň neboli jeho dlhy ani čiastočne uhradené. Práve preto je to žalobca, na koho úkor sa súdny
exekútor obohatil a kto je aktívne legitimovaným na podanie tejto žaloby. Argumentácia súdu prvej
inštancie vo vzťahu k nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie tejto žaloby podľa žalobcu

už vôbec nemôže obstáť k tej časti nároku, ktorá prevyšuje sumu 136 033 Sk vymáhanú v exekučnom
konaní EX 300/98, teda v časti istiny 830 242,50 Sk (27 559 €). Okresný súd Spišská Nová Ves
uznesením zo dňa 18.11.2013 neschválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností, teda nevznikol žiaden
dôvod na to, aby bol výťažok z dražby vrátane „prebytku“ v hodnote 27 559 € vyplatený žiadnemu inému
subjektu, teda mal byť nepochybne vrátený žalobcovi.

21. Argumentáciu súdu, že pohľadávky proti žalobcovi vymáhané v exekučných konaniach u JUDr.
Švába a u JUDr. Kešeľáka mali ďaleko prevyšovať sumu, ktorú v konaní EX 300/98 spreneveril JUDr.
Šváb považuje za domnienku, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Je nepochybné, že nie
všetky nároky, ktoré súd uvádza ako vymáhané voči žalobcovi v exekučných konaniach u JUDr. Švába

a JUDr. Kešeľáka, boli skutočne dôvodné. Žalobca okrem iného poukazoval na to, že exekučné konanie
u JUDr. Kešeľáka pod EX 902/1998 v časti 1.354.424,- Sk bolo zastavené pre jeho neprípustnosť. V
tomto smere poukázal na zatiaľ neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn.
2T/130/2019 zo dňa 1.10.2024, ktorým bol B. A. I. uznaný za vinného z prečinu zneužívania právomocí
verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1, písmeno a/, písmeno c/ Trestného zákona za jeho činnosť v

konaní proti osobe žalobcu.

22. Vo vzťahu k uplatňovanej náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 20 000 € sa súd (okrem
konštatovania, že nárok je premlčaný), v odôvodnení nijako nevyjadril. Súd neodôvodnil ani to, kedy
osobitne vo vzťahu k tejto uplatňovanej sume podľa názoru súdu začala plynúť premlčacia lehota, kedy

uplynula a prečo je podľa názoru súdu aj tento nárok premlčaný, preto rozsudok v tejto časti považuje
za nepreskúmateľný a teda arbitrárny. Navrhol, aby odvolací napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe
vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

23. Žalobca doplnil odvolanie podané svojim právnym zástupcom svojim priamym vyjadrením, v ktorom

uviedol, že pohľadávky prihlásené do dražby uvedené v bode 17. odôvodnenia boli už ku dňu podania
rozvrhu výťažku dňa 20.8.2008 nedôvodné a zastavené. Pohľadávka Mesta Spišská Nová Ves vo
výške 355.524 Sk bola rozhodnutím Ústredného daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici zo 14.8.2007
ako nedôvodná zrušená. Rozhodnutím č.k. 732/2300/1790/100442/2002/Gul zo 6.11.2002 bolo aj na
pohľadávku vo výške 105.835 Sk exekučné konania právoplatne zastavené. Pohľadávka Národného

úradu práce - OUP vo výške 332.574 Sk bola uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn.
2Er 3140/2000 zo 4.12.2018 právoplatne v celom rozsahu zastavená, preto odôvodnenie rozsudku, že
výťažok z dražby mal byť použitý a rozdelený medzi uvedené subjekty je nepravdivé. K premlčaniu
nároku zopakoval argumentáciu uvedenú v odvolaní. K uplatnenej nemajetkovej ujme uviedol, že roky
vedený a uplatňovaný neprípustný a nezákonný stav voči jeho osobe doživotne zasiahol všetky oblasti

jeho života, prišiel o prácu, nedôstojné spoločenské poníženie utrpela celá jeho rodina, rozpadlo sa mu
manželstvo, pričom mu to zničilo aj vzťah s dcérami. Postihli ho aj vážne zdravotné problémy.24. K predmetnému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná uvádzajúc, že ak žalobca tvrdí, že v exekučnom
konaní sp. zn. EX 299/98 nemala dražba nikdy ani prebehnúť z dôvodu skoršej úhrady exekvovanej
pohľadávky, musel sa žalobca dozvedieť o vzniku škody už v roku 2004, kedy bol súdom schválený

príklep udelený súdnym exekútorom na dražbe nehnuteľností. Navyše žalobca podal dňa 23.1.2017
návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že exekúcia bola úplne vysporiadaná v roku 2001,
čo je uvedené v zápisnici o rozvrhu výťažku na str. 3 v bode 7 vyhotovenej v konaní EX 299/98 zo
dňa 20.2.2008 exekútorom JUDr. Švábom v rozvrhu výťažku bez nároku 0 Sk (bod 74 napadnutého
rozsudku). Z uvedeného vyplýva, že najneskôr dňa 23.1.2017 mal žalobca vedomosť o tom, že exekúcia

bola vysporiadaná ešte pred uskutočnením samotnej dražby a že dražba jeho vlastných nehnuteľností
sa uskutočnila a rozvrh výťažku bol zrealizovaný v roku 2008.

25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolania žalobcu a žalovanej ako podané
včas, oprávnenými osobami, bez nariadenia pojednávania, v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal
rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP

a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné
a odvolanie žalovanej je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa
22.5.2025, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

26. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a žalovaná vo

vzťahu k napadnutému výroku o trovách konania uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
f/ a h/ CSP.

27. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené žalobcom nie sú
naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby nemožno vytknúť, že by

súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli
a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo
zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie
alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom

rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného
stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval
procesne správne a aj odvolaním napadnutý rozsudok je náležite a vyčerpávajúco odôvodnený a spĺňa
kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

28. Odvolacie námietky žalobcu boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý
sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v jeho
odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, preto odvolací súd zamietavý výrok napadnutého rozsudku ako vecne správny

potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

29. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že

vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody zamietnutia žaloby,
s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Na doplnenie s
zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:

30. Čo sa týka žalobcom namietaného nesprávneho posúdenia námietky premlčania, odvolací súd

uvádza,žeprinárokochzozodpovednostištátuzanesprávnyúradnýpostupsauplatňujelensubjektívna
premlčacia lehota podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Subjektívna premlčacia lehota práva
na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci (bez ohľadu na to, či škoda bola spôsobená
nezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmoci,alebojehonesprávnymúradnýmpostupom)jetrojročná
a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej

lehoty práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci sa odvíja od toho, kedy sa
poškodený dozvedel o škode, nie tak ako si to mylne vykladá žalobca, teda od toho kedy sa dozvedel aj
skutočnosť kto za túto škodu zodpovedá - takúto podmienku pre začatie plynutia tejto premlčacej lehoty
zákon neustanovuje.31. Právna úprava začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty práva na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci je v zákone č. 514/2003 Z.z. stanovená odlišne (to treba zdôrazniť) od začatia

plynutia všeobecnej subjektívnej premlčacej lehoty práva na náhradu škody ustanovenej v § 106 ods.
1 OZ. Ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. neuvádza ako predpoklad začiatku plynutia
premlčacej lehoty okrem vedomosti poškodeného o škode aj vedomosť poškodeného o tom, kto za
škodu zodpovedá, pričom uvedená úprava na rozdiel oproti úprave podľa § 106 ods. 1 OZ vychádza z
toho, že subjektom zodpovedným podľa tohto zákona je vždy štát.

32. Premlčacia lehota počas predbežného prerokovania nároku na náhradu škody spôsobenej pri
výkoneverejnejmocineplynie,atoododňapodaniažiadostiaždoskončeniapredbežnéhoprerokovania
nároku na náhradu škody, pričom plynutie premlčacej lehoty sa prerušuje najdlhšie na obdobie šiestich
mesiacov odo dňa podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

33. Z obsahu exekučných spisov EX 299/1998 a EX 300/98 vyplýva, že dražba predmetných
nehnuteľností bola vykonávaná pre účely oboch exekučných konaní, preto nemožno dať za pravdu
odvolateľovi, že v súvislosti s exekučným konaním EX 299/98 mu vznikla škoda v sume vydraženej
nehnuteľnosti, ktorá v tomto exekučnom konaní vôbec nemala byť dražená.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, pre ustálenie začiatku plynutia premlčacej doby je
rozhodujúcim deň, kedy sa žalobca o škode dozvedel.

35. Čo sa týka exekučného konania EX 299/98 v konaní nebolo sporné, že bola vykonaná dražba
nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu ako ani to, že z tejto dražby neboli poukázané žiadne finančné

prostriedky oprávnenému (napokon v čase konania dražby už bola vymáhaná pohľadávka uhradená)
a napriek uvedenému súdny exekútor nevrátil poverenie, čo musel napraviť až nastupujúci súdny
exekútor Mgr. Voloch. Čo sa však týka okamihu rozhodného pre začatie plynutia premlčacej lehoty,
odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že doručením oznámenia súdu žalobcovi
o vrátení poverenia a o tom, že nebude rozhodovať o jeho návrhu na zastavenie exekúcie, sa žalobca

dozvedel o ukončení exekúcie a týmto resp. nasledujúcim dňom mal vedomosť o škode, ktorá mu
mala v konaní vzniknúť. Subjektívna premlčacia lehota žalobcovi pri zohľadnení procesu predbežného
prerokovania uplynula najneskôr 15. 10. 2020.

36. Čo sa týka exekúcie EX 300/98, z obsahu exekučného spisu vyplýva, že žalobca v podaní s názvom

„Návrh na zastavenie exekúcie EX 300/98“ z 12.12.2017 a doručené súdu 14.12.2017 sám uviedol,
že súdny exekútor JUDr. Šváb dražbou konanou 26.4.2001 získal predajom nehnuteľností povinného
(žalobcu)hotovépeniaze,pričomtietonamiestovyplateniaoprávnenémuspreneverilapoužilprevlastný
prospech zisku, vložil ich do vtedajšej nebankovky BMG a Horizont. V tomto podaní ďalej uviedol,
že kontaktoval nastupujúceho exekútora Mgr. Volocha, ktorý mu k stavu exekúcie uviedol, že okrem

prevzatého spisu peniaze z predaja neobdržal a nevie čo s tým.

37. Neobstojí potom argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní, že až 7.3.2019 obdržal oznámenie
od Mgr. Volocha, v ktorom uviedol, že po prevzatí agendy JUDr. Švába sa našlo na účte iba 8,75 €
a neboli tam žiadne peniaze z vykonaných dražieb ani podľa rozvrhu výťažku, ktorý B. G. vyhotovil

k vysporiadaniu.

38. Pokiaľ žalobca argumentuje, že o tom kto za škodu zodpovedá sa dozvedel až 7.3.2019 z prípisu od
Mgr. Volocha, odvolací súd pripomína vyššie uvedené, že zákon nezakladá začatie plynutia premlčacej
doby od momentu kedy sa osoba dozvedela o škode a o tom kto za ňu zodpovedá, ale len od momentu

kedy sa dozvedel o škode.

39. Uznesením sp. zn. 3Er/2745/1998-272 zo dňa 11. 7. 2018, ktorým súd zastavil exekučné konanie
pre nemajetnosť povinného a ktoré žalobca preukázateľne prevzal 3.8.2008, nadobudlo právoplatnosť
čo do zastavujúceho výroku dňa 21. 8. 2018, od tohto dátumu, resp. nasledujúceho dňa žalobca sa

mohol voči zodpovednostnému subjektu domáhať náhrady škody podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č.
514/2003 Z. z.. Uznesenie bolo vydané v reakcii na návrh žalobcu na zastavenie exekúcie podané na
súd 14.12.2017, v ktorom žalobca sám popísal ako došlo k sprenevere peňazí z dražby nehnuteľností
v jeho vlastníctve, pričom uviedol aj v tomto konaní uplatňovanú výšku škody. Žalobcovi teda v súvislostis exekučným konaním EX 300/98 pri zohľadnení procesu predbežného prerokovania premlčacia lehota
uplynula najneskôr dňa 21. 12. 2021.

40. K uvedenému odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. marca 2012, sp.
zn. 5MCdo 13/2010, v ktorom Najvyšší súd uviedol: „Predpoklad hypotézy právnej normy § 22 ods.
1 zákona č. 58/1969 Zb. (pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody v
dôsledku nesprávneho úradného postupu) sa totiž nespája s vedomosťou poškodeného o tom, kto
za škodu zodpovedá, ale ani s jeho vedomosťou o tom, či a prípadne kedy nesprávnosť úradného

postupu bola vyslovená (konštatovaná) príslušným orgánom; teda nevyžaduje sa, aby poškodený mal
vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá - v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. za škodu je zodpovedný
vždyštát(§18a§25ods.1zákonač.58/1969Zb.).Jedinýmpredpokladomzačiatkuplynutiapremlčacej
doby je okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa dozvie o škode vtedy, ak sú mu
známe skutkové okolnosti, z ktorých možno zistiť vznik škody (v predpokladanej výške) zakladajúcej
jej uplatnenie v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., preto nie je určujúce, či napríklad (ne)správnosť

úradného postupu bola v inom konaní zisťovaná, prípadne vzniknuté následky mohli byť v takom
konaní reparovateľné a či výsledky takéhoto konania (jeho právne závery) boli poškodenému známe;
v uvedenom okamihu teda nemusí byť daná (napr. z rozhodnutia súdu vyplývajúca) nespochybniteľná
istota poškodeného o zodpovednosti povinného subjektu.“ (uznesenie vychádza z úpravy zákona č.
58/1969, ktorý predchádzal zákonu č. 514/2003 Z.z., avšak je aplikovateľné aj na úpravu zákona č.

514/2003 Z.z. z dôvodu, že úprava premlčania ostala nezmenená).

41. Čo sa týka námietky o aktívnej vecnej legitimácii, žalobca ju opiera o skutočnosť, že v exekučnom
konaní č. EX 299/98 nemala byť vôbec dražba vykonávaná (nakoľko žalobca ako povinný vyplatil
vymáhanú istinu s prísl. a trovami exekúcie skôr ako sa dražba konala) a preto neprichádza do úvahy iná

osoba, ktorá by bola aktívne vecne legitimovaná. K tomu odvolací súd uvádza, že z obsahu exekučných
spisov EX 299/98 a EX 300/98 bolo jednoznačne preukázané, že dražba nehnuteľností vo vlastníctve
žalobcu bola vykoná pre účely oboch exekučných konaní, preto argument žalobcu neobstojí. Čo sa
týka exekúcie EX 300/98 žalobca odôvodňuje svoje postavenie ako poškodeného skutočnosťou, že
nedošlo k uspokojeniu oprávneného a to, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť nemá vplyv na

existenciu pohľadávky oprávneného voči žalobcovi. Z dražby JUDr. Šváb zinkasoval 966.275,ak Sk,
ktoré nepoužil na zaplatenie nároku oprávneného, pričom svoju aktívnu vecnú legitimáciu vidí v tom,
že práve žalobca prišiel o svoj nehnuteľný majetok. Uvedenú argumentáciu nemožno považovať za
opodstatnenú, nakoľko skutočnosť, že v dražbe bol predaný nehnuteľný majetok patriaci žalobcovi
samo o sebe nepreukazuje vznik škody na strane žalobcu. Dražba bola vykonávaná práve z dôvodu,

že žalobca mal dlh voči oprávnenému a jedným z možných spôsobov výkonu exekúcie je aj predaj
nehnuteľných vecí oprávneného.

42. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v časti prevyšujúcej sumu 136.033 Sk (suma
vymáhaná v EX 300/98), žalobca sa domnieva, že táto suma mu mala byť vrátená, čím odôvodňuje

vznik škody na strane žalobcu. Súd prvej inštancie svoj záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v tejto časti odôvodnil skutočnosťou, že do dražby konanej pre vymoženie pohľadávok v EX
299/98 a EX 300/98 prihlásili svoje pohľadávky aj ďalší veritelia a táto suma presahovala sumu výťažku
z vykonanej dražby. Žalobca síce v odvolaní uviedol, že nie všetky pohľadávky prihlásené do dražby mali
byť oprávnené, avšak tieto tvrdenia nepreukázal. V doplnení odvolania podaného samotným žalobcom

uviedol, že pohľadávka Mesta Spišská Nová Ves vo výške 355.524 Sk bola rozhodnutím Ústredného
daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici zo 14.8.2007 ako nedôvodná zrušená, k pohľadávke vo výške
105.835 Sk exekučné konania bolo právoplatne zastavené a pohľadávka Národného úradu práce - OUP
vo výške 332.574 Sk bola uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 2Er 3140/2000 zo
4.12.2018právoplatnevcelomrozsahuzastavená.ŽalobcakdoplneniuodvolaniapredložilRozhodnutie

ÚstrednéhodaňovéhoriaditeľstvaSlovenskejrepublikyzo14.8.2007,ktorýmrozhodnutieMestaSpišská
Nová Ves č.k. DN-6746 z 4.1.2007 zrušuje a vracia a Rozhodnutie Daňového úradu Spišská Nová Ves
zo 6.11.2002, ktorým zastavil daňové exekučné konanie, ktorým sa vymáha daňový nedoplatok vo výške
104.700 Sk.

43. Z ustanovenia § 366 CSP vyplýva, že zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom
konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie
dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale neurobila tak v konaní pred súdom prvej inštancie.44. V zmysle § 366 CSP právo tzv. novôt v odvolacom konaní je nastavené ako reštriktívne vnímaná
výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku
alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Podľa ustálenej

judikatúry nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočnosti alebo dôkazov bez viny strany sporu
treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom
prvej inštancie, t.j. situáciu, keď strana sporu bez svojej viny, skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo
predložiť nemohla, pretože o nich nevedela, a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie
svojej povinnosti tvrdenia alebo predloženia. V tomto prípade žalobca v odvolaní/doplnení odvolania

neuviedol žiadne skutočnosti – tvrdenia, ktoré by preukazovali, že nemohol v odvolaní uplatnené dôkazy
bezsvojejvinyoznačiťalebopredložiťužvkonanínasúdeprvejinštancie.Nazákladevyššieuvedeného
na predložené dôkazy by ani v prípade ich relevancie nebolo možné prihliadať v zmysle zásad §366
CSP, lebo ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní. Nad rámec odvolací súd uvádza, že ak by aj
pripustil žalobcom predložené dôkazné prostriedky, z ich obsahu nevyplýva nedôvodnosť pohľadávok
prihlásených do dražby v takom rozsahu, že by bol dôvodný záver o vzniku škody na strane žalobcu.

45. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda, pričom platí, že škodou
sa rozumie ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení
jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda

napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peniazmi. Poškodený je povinný vznik
škody na svojej strane preukázať a v konaní o nároku na náhradu škody tak na ňom spočíva dôkazné
bremeno o tom, že mu škoda vznikla.

46. Aktívne vecná legitimácia v konaní o náhradu škody, za ktorú zodpovedá štát v zmysle zákona č.

514/2003Z.z.svedčíosobe,ktorejbolanezákonnýmrozhodnutímresp.nesprávnymúradnýmpostupom
spôsobená škoda a osvedčí všetky predpoklady vzniku zodpovednosti štátu. V prejednávanom prípade
žalobca nepreukázal, že práve jemu vznikla škoda nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora
JUDr. Švába, v konaní mu teda nesvedčí aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd nad rámec uvádza,
že aj ak by žalobcovi v tomto konaní svedčila aktívna vecná legitimácia, uplatnený nárok je v zmysle

už vyššie uvedeného premlčaný a preto by ho z dôvodu vznesenej námietky premlčania nebolo možné
priznať.

47. K odvolacej námietke ohľadom uplatnenej nemajetkovej ujmy v peniazoch, odvolací súd uvádza, že
súd prvej inštancie konštatoval premlčanie uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, avšak

bez toho aby ustálil začiatok plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k tomuto nároku. Napriek uvedenému
nedostatku rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd považuje zamietnutie žaloby aj v tomto nároku
za správne.

48. V zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo aj na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom pri výkone
verejnej moci sa priznáva za podmienok stanovených zákonom, t.j. vtedy, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

49. Pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy, obdobne ako pre vznik práva na náhradu škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom,
je nevyhnutné, aby boli súčasne naplnené tri základné predpoklady, ktorými sú nezákonné rozhodnutie
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia nemajetkovej ujmy a kvalifikovaná
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy; v prípade nemajetkovej ujmy musí byť, navyše,
zrejmé, že samotné konštatovanie porušenia práva je nedostačujúce.

50. Žalobca nepreukázal predpoklady vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, preto
bez ohľadu na prípadné premlčanie nároku žaloba bola dôvodne zamietnutá aj v tomto rozsahu.

51. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
o zamietnutí žaloby ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.52. Čo sa týka výroku o náhrade trov konania, súd prvej inštancie konštatoval plný úspech žalovanej
v spore, avšak rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, pričom nepriznanie nároku na náhradu trov konania
žiadnej zo strán odôvodnil tým, že úspešná žalovaná náhradu trov konania nepožadovala. V zmysle §

262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Zmyslom zakotvenia ustanovenia § 262 ods. 1 CSP bolo na rozdiel od predchádzajúcej
právnej úpravy (§ 151 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého súd o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodoval
na návrh) zakotviť povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania aj bez návrhu strany. Súd teda rozhoduje
o trovách konania bez toho, aby si strana nárok na náhradu trov konania musela uplatniť, keďže trovy

konania predstavujú súčasť celého súdneho procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci
samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť o trovách konania a to z dôvodu, že právo na náhradu trov konania
vzniká zo zákona a nemožno ho strane uprieť len preto, že si ho neuplatnila. Pokiaľ zostane strana pri
uplatnení nároku na náhradu trov nečinná, bez ďalšieho nie je možné ustáliť, že sa nároku na náhradu
trov vzdáva. Napriek uvedenému, si v prejedávanom prípade žalovaná výslovne nárok na náhradu trov
konania uplatnila (napr. vyjadrenie k žalobe na čl. 30), pričom z obsahu spisu je zrejmé, že jej trovy

konania preukázateľne vznikli, preto nepriznanie nároku na náhradu trov konania plne úspešnej strane
v konaní nie je opodstatnené. Žalovanou uplatnené odvolacie dôvody vo vzťahu k výroku o trovách
konania sú naplnené.

53. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku navyše nijako nevyplýva, že by súd prvej inštancie bol

zvažoval, či v posudzovanej veci prípadne nie sú naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré pri rozhodovaní o trovách konania (ne)má byť aplikované ustanovenie §257 CSP, hoci vždy je
povinnosťou súdu aj bez návrhu tak postupovať a z odôvodnenia jeho rozhodnutia musí byť zrejmé, že
aplikáciu tohto zákonného ustanovenia zvažoval.

54. Vytknuté nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku spôsobujú, že odôvodnenie rozsudku
v rozsahu výroku o trovách konania je nedostatočné, málo presvedčivé a v konečnom dôsledku
nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov prichádzalo do úvahy len zrušenie rozsudku v rozsahu výroku
o trovách konania postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne

posúdiť nárok na náhradu trov konania po zistení rozhodných skutočností s prihliadnutím na argumenty
uvedené v odvolaní žalovanej, zaoberať sa možnosťou použitia § 257 CSP, opätovne rozhodnúť a svoje
rozhodnutie aj náležite odôvodniť.

55. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutývýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).