Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 28, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/10/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124010633

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pohorelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124010633.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v trestnej veci obžalovanej: J. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. A. XXXX/XX, U., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave 28. júna 2024

r o z h o d o l :

Obžalovaná

J. Q., rod. D., nar. X. G. XXXX v U.,
bytom J. A. XXXX/XX, U.,
adresa na doručovanie Č. X, U.,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

napriek tomu, že si 28. júna 2023 oproti svojmu podpisu prevzala výzvu Okresného súdu Galanta na
nastúpenie do výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorý jej
bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 31T/32/2023-144 z 28. júna 2023, právoplatným
28. júna 2023, kde vo výzve jej bola určená lehota na nástup na výkon trestu v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Leopoldov najneskôr do 10. júla 2023, túto výzvu v mieste trvalého bydliska ani na
ostatných miestach Slovenskej republiky v určenom termíne ani po jeho uplynutí nerešpektovala, do
výkonutrestuodňatiaslobodybezvážnehodôvodunenastúpila,aleboladonehododanáažpríslušníkmi

Policajného zboru Slovenskej republiky 15. septembra 2023 na základe príkazu na dodanie do výkonu
trestu,

t e d a

marila výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpila výkon trestu odňatia slobody
v lehote stanovenej súdom,

č í m s p á c h a l a

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa§348ods.1Trestnéhozákonaspoužitím§36písm.l)Trestnéhozákona,§37písm.m)Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na tunajší súd 5. marca 2024 obžalobu na obžalovanú
J. Q.B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348

ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovanej sa nepodarilo doručiť predvolanie na hlavné pojednávanie na ňou uvedenej adrese na
doručovanie, pričom zmenu adresy na doručovanie v priebehu konania súdu neoznámila. Pre splnenie
podmienok na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovanej podľa § 252 ods. 2

TrestnéhoporiadkusúdustanovilobžalovanejobhajcuMgr.PetraKupku.Obhajcavzhľadomnapôvodný
návrh prokurátora uvedený v obžalobe navrhoval výsluch obžalovanej na hlavnom pojednávaní. V
rámci zaujatia stanoviska k obžalobe dal do pozornosti súdu zváženie možnosti použitia materiálneho
korektívu a zváženie prípadných okolností, ktoré viedli obžalovanú k tomu, že nenastúpila v lehote do
výkonu trestu odňatia slobody.

Na návrh prokurátora bola prečítaná zápisnica o výsluchu obžalovanej z prípravného konania (č. l.
8-14). Obžalovaná vypovedala 30. januára 2024 počas výkonu trestu odňatia slobody, že ju to mrzí
a svoje konanie úprimne ľutuje. Priznáva sa ku skutku, z ktorého je obvinená. Bola právoplatne
odsúdená rozsudkom Okresného súdu Galanta z 28. júna 2023 za trestný čin marenia výkonu úradného

rozhodnutia, keď šoférovala auto, pričom jej bol odobratý vodičský preukaz. Rozsudok si prebrala hneď
na súde po skončení pojednávania, zároveň s rozsudkom si prebrala aj výzvu na nastúpenie do výkonu
trestu. Proti rozsudku si nepodala opravný prostriedok. Vo výzve bolo uvedené, že má nastúpiť do
ÚVTOS Leopoldov do 10. júla 2023. Proti tejto výzve si v stanovenej lehote nepodala žiadnu žiadosť
o odklad výkonu trestu. V lehote uvedenej súdom na výkon trestu nenastúpila, pretože si chcela dať

do poriadku svoj osobný život a na svoj trest by nastúpila neskôr. Po celý čas sa zdržiavala v L. U. na
adresetrvaléhopobytuapracovalabrigádneakoupratovačka.Vpriebehumesiacaseptember2023bola
obmedzená na osobnej slobode policajnou hliadkou v P., ktorá ju v ten deň eskortovala do Leopoldova.
Svoj skutok ľutuje a už sa to v budúcnosti nikdy viac nestane. Výkon jej trestu jej končí 14. marca 2024.
Bolabyrada,kebytátotrestnávecboladovtedyvyriešená.Vsúčasnostinetrpíabstinenčnýmipríznakmi,

avšak po nástupe do výkonu trpela, preto opakuje, aby sa táto trestná vec ukončila do ukončenia jej
trestu, aby po jej výstupe znova nepodľahla užívaniu drog.

Na tomto mieste je vhodné spomenúť, že súd trestným rozkazom č. k. 2T/10/2024 - 49 zo 6. marca
2024 uložil obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov so zaradením

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Rovnopis trestného rozkazu bol obžalovanej
doručený 11. marca 2024, ktorá ešte počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave Nitra - Chrenová
podala odpor proti trestnému rozkazu.

Prečítaná bola zápisnica o výsluchu svedkyne M. Y. (č. l. 15 a 16) z 1. februára 2024. Svedkyňa

vypovedala, že pracuje ako príslušníčka Policajného zboru. Niekedy v priebehu mesiaca september
2023 spolu s kolegom vykonávali hliadkovú službu v ich obvode, mali nočnú službu od 19:00 hod. do
07:00 hod. Z informátorskej siete obdržala informáciu, že pri L. v P. sa nachádza obžalovaná, ktorá mala
na základe výzvy z Okresného súdu Galanta nastúpiť na výkon trestu, avšak túto výzvu neakceptovala
a na výkon trestu nenastúpila. Prišli na miesto, kde obžalovanú stotožnili, po výzve predložila občiansky

preukaz a následne ju požiadali vylustrovať cez operačné stredisko, kde im potvrdili, že obžalovaná
je na pátraní s tým, že má byť dodaná do výkonu trestu. O tomto ju poučili, správala sa slušne.
Potom ju eskortovali na útvar, tam spísali potrebné papiere, pričom jej vykonala osobnú prehliadku a
preeskortovali ju do Leopoldova, kde si ju prevzali. Pri obmedzení povedala, že mala vedomosť, že mala
nastúpiť do výkonu a že chce nastúpiť, uviedla aj dôvod, pre ktorý ešte nenastúpila, avšak na tento si

už nespomína.Okresný súd Galanta rozsudkom č. k. 31T/32/2023-144 z 28. júna 2023 (č. l. 18-20) uložil obžalovanej za
pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona

(štyri body obžaloby) trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia a ďalší trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej
premávke vo výmere dva roky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 28. júna 2023. Rovnopis rozsudku
bol obžalovanej doručený do vlastných rúk na hlavnom pojednávaní spolu s výzvou na nastúpenie do
výkonu trestu z 28. júna 2023. Prevzatie písomností obžalovaná potvrdila vlastnoručným podpisom na

tzv. domácej doručenke. Obžalovaná bola vyzvaná na nastúpenie do výkonu trestu najneskoršie 10. júla
2023 do Ústavu na výkon väzby Leopoldov.

Okresný súd Galanta vydal 18. augusta 2023 príkaz na dodanie obžalovanej do výkonu trestu odňatia
slobody (v spise na č. l. 25).

Zo zápisnice o dodaní do výkonu trestu zo 14. septembra 2023 (č. l. 26) vyplynulo, že obžalovanej bola
obmedzená osobná sloboda o 22:45 hod. na základe príkazu na dodanie do výkonu trestu. Do výkonu
trestu odňatia slobody bola obžalovaná dodaná 15. septembra 2023 o 01:05 hod.

Z odpovede na lustráciu v systéme Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (č. l. 72)

vyplynulo, že obžalovaná vykonávala v ústave Nitra - Chrenová do 14. marca 2024 trest odňatia slobody
uložený Okresným súdom Galanta v konaní 31T/32/2023.

Z odpisu registra trestov z 1. februára 2024 (č. l. 30 a 31) vyplynulo, že obžalovaná bola doposiaľ
desaťkrát súdne trestaná viacerými súdmi (Bratislava III, Trnava, Bratislava II, Piešťany, Bratislava I,

Nitra, Galanta) za rôznorodú trestnú činnosť - krádež, zanedbanie povinnej výživy, marenie výkonu
úradného rozhodnutia v období rokov 2010 až 2023. Ukladané jej boli podmienečné tresty odňatia
slobody, nepodmienečné tresty odňatia slobody, trest povinnej práce, rozhodnuté bolo aj o upustení
od uloženia súhrnného trestu. Nepodmienečné tresty odňatia slobody vykonala v rokoch 2017 a 2023.
Došloknariadeniuvýkonutrestuodňatiaslobodypouplynutískúšobnejdobypodmienečnéhoodsúdenia

i k nariadeniu náhradného trestu odňatia slobody za nevykonaný zvyšok trestu povinnej práce.

Z odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č. l. 73-78) vyplynulo, že
jednotlivé trestné stíhania vedené voči obžalovanej boli právoplatne skončené rozhodnutím príslušného
súdu (trestný rozkaz, zjednodušený rozsudok) s výnimkou konania 2T/10/2024 vedeného na Okresnom

súde Trnava, v ktorom bol 6. marca 2024 vydaný trestný rozkaz, ktorý doposiaľ nenadobudol
právoplatnosť.

Z odpovede na lustráciu v databáze súdov (č. l. 79-87) vyplynulo, že obžalovaná vystupovala ako
strana v trestných, občianskych, poručenských a exekučných konaniach. Konanie 2T/10/2024 vedené

na Okresnom súde Trnava doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Z odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (č. l. 88-124) vyplynulo,
že obžalovaná má v období od 29. marca 2019 do 11. decembra 2022 evidovaných tridsaťštyri
priestupkov, v prevažnej miere (dvadsaťdva) proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Prokurátor mal v záverečnej reči za to, že s poukazom na dokazovanie vykonané jednak v prípravnom
konaní ako aj na hlavnom pojednávaní bolo dostatočným spôsobom pre rozhodnutie zistené a
preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a že tento skutok spáchala obžalovaná. Pokiaľ ide
o výrok o treste, navrhol a to aj s poukazom na osobu obžalovanej, jej trestnú ako aj priestupkovú

minulosť uložiť podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
desiatich mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obhajca vzhľadom na to, že závažnosť skutku, tak ako je uvedený v obžalobe, je nepatrná, navrhol, aby

súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil.

Podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie
vykonať, len ak má súd za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť ajbez prítomnosti obžalovaného a pritom a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný
bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, alebo ak sa predvolanie na hlavné pojednávanie
považuje za doručené podľa § 66 ods. 3 alebo 4, aj keď sa o ňom obžalovaný nedozvedel, a z toho

dôvodu jemu ustanovený obhajca bol o hlavnom pojednávaní riadne upovedomený, b) obžalovaný mal
možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní
a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na
možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, c)
obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený.

Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku na návrh prokurátora alebo obhajcu sa zápisnica o skoršej
výpovedi obžalovaného alebo jej časť prečíta, ak sa koná v neprítomnosti obžalovaného, obžalovaný
využije svoje právo nevypovedať alebo sa objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou
a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam tohto zákona. V prípade rozporov vo výpovediach sa prečíta tá časť zápisnice o skoršom

výsluchu obžalovaného, ktorej sa namietané rozpory priamo týkajú. Na tieto rozpory treba obžalovaného
upozorniť a spýtať sa ho na ich príčinu. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, pokiaľ
zápisnicu neprečíta sám alebo ním poverený člen senátu.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať

zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd
nepovažuje osobný výsluch za potrebný.

Podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku súhlas obžalovaného nie je potrebný, ak sa výslovne vyjadril,
že sa na hlavnom pojednávaní nezúčastní, alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie

konalo v jeho neprítomnosti, alebo ak sa na hlavné pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu bez
ospravedlnenia nedostavil, alebo sa bez vážneho dôvodu vzdialil z pojednávacej siene, alebo ak
prokurátor navrhol v obžalobe čítať výpoveď svedka a obžalovaný po doručení výzvy podľa § 240 ods.
3 takého svedka nenavrhol vypočuť osobne. V uvedených prípadoch stačí súhlas prokurátora. O tejto
skutočnosti musí byť obžalovaný v predvolaní poučený.

Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny,
ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka
dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a
znalcom.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu
alebo iného orgánu verejnej moci tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody
v lehote stanovenej súdom, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ priznal sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin

odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na

dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za

úmyselný trestný čin.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nad všetky pochybnosti vyplynulo a súd považoval
za dostatočne preukázané, že skutok opísané v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava
sa stal a že sa ho dopustila obžalovaná J. Q.. Konanie obžalovanej naplnilo všetky znaky skutkovej
podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaná sa k spáchaniu skutku priznala vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola po
splnení zákonných podmienok prečítaná na hlavnom pojednávaní. Podpornými dôkazmi je svedecká
výpoveď M. Y. a listinné dôkazy, predovšetkým právoplatný rozsudok Okresného súdu Galanta č.
k. 31T/32/2023-144 z 28. júna 2023, výzva na nastúpenie do výkonu trestu, ktorá bola obžalovanej
doručená do vlastných rúk bezprostredne po skončení hlavného pojednávania v budove Okresného

súdu Galanta, príkaz Okresného súdu Galanta na dodanie do výkonu trestu a zápisnica o dodaní
obžalovanej do výkonu trestu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby
Leopoldov.

Keďže obžalovaná sa svojím protiprávnym konaním dopustila prečinu, bolo potrebné sa zaoberať aj

tzv. materiálnym korektívom upraveným v § 10 ods. 2 Trestného zákona. Toto ustanovenie určuje
akúsi hranicu medzi prečinom ako druhom trestného činu a priestupkom, prípadne iným správnym
deliktom, kde by protiprávne konanie zodpovednej osoby podliehalo prostriedkom správneho práva.
Rozhodujúcimi prvkami pre ustálenie, či protiprávne konanie má byť posudzované podľa trestného
práva hmotného, sú spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,

miera zavinenia a pohnútka páchateľa. S ohľadom na závery dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní súd konštatuje, že v danom prípade nemožno protiprávne konanie obžalovanej kvalifikovať
miernejšie ako prečin. Obžalovaná bez existencie vážneho dôvodu a akejkoľvek snahy z jej strany
požiadať o odklad výkonu trestu odňatia slobody nenastúpila na výkon trestu odňatia slobody a to
napriek tomu, že výzva na nastúpenie do výkonu trestu jej bola doručená do vlastných rúk a bola v

nej okrem iného poučená o možných následkoch svojvoľného nenastúpenia. Obžalovaná svoje konanie
ospravedlňovala tým, že si chcela dať do poriadku život a následne by do ústavu na výkon trestu
nastúpila.Nemožnoopomenúť,žepočassvojejvýpovedevpredsúdnomkonanívprejednávanejtrestnej
veci uviedla okrem iného, že by chcela túto vec čo najskôr ukončiť tak, aby mohla plynule prejsť do
výkonu prípadného uloženého trestu odňatia slobody, pretože mala obavy z toho, že v prípade jej

prepustenia na slobodu by mohla znova podľahnúť užívaniu drog. Z neznámeho dôvodu si však toto
rozmyslela, keď podala odpor proti trestnému rozkazu vydanému 6. marca 2024. Rovnako z neznámeho
dôvodu neprevzala predvolanie na hlavné pojednávanie na ňou uvedenej adrese na doručovanie. S
prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaná, ktorá bola opakovane vo výkone trestu odňatia slobody,nerešpektovala výzvu súdu na nastúpenie do výkonu trestu a nemožno odhadnúť, či a kedy by vôbec
nastúpila do výkonu trestu, súd neposúdil protiprávne konanie obžalovanej ako nesúce znaky nepatrnej
závažnosti.

Priukladanítrestusúdprihliadolnaosobuobžalovanejajejoboznámenútrestnúminulosťapriestupkovú
minulosť, z ktorej vyplynulo, že k náprave obžalovanej doposiaľ neviedol žiadny z uložených tzv.
alternatívnych trestov. Obžalovaná je špeciálnou recidivistkou vo vzťahu k prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia. Z toho dôvodu súd pristúpil k uloženiu najprísnejšieho trestu upraveného v

našom právnom poriadku - nepodmienečného trestu odňatia slobody. Oproti trestnému rozkazu zo 6.
marca 2024, v ktorom súd uložil obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere šesť
mesiacov, súd po zohľadnení všetkých skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania ako aj
prístupu obžalovanej, ktorá neprevzala predvolanie na hlavné pojednávania na ňou uvedenej adrese na
doručovanie, nedostavila sa na hlavné pojednávanie, aby ozrejmila súdu prípadné ďalšie skutočnosti,
ktoré ju viedli k nenastúpeniu do výkonu trestu odňatia slobody, súd uložil obžalovanej trest odňatia

slobody v prísnejšej výmere desať mesiacov, ktorý považoval za zákonný a spravodlivý. Uloženie
nepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyvpôvodnejvýmerešiestichmesiacovbyneboloúplnevsúlade
so zásadami ukladania trestov z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie. Zistená bola prítomnosť
jednej poľahčujúcej okolnosti (priznanie sa k spáchaniu skutku a oľutovanie) a jednej priťažujúcej
okolnosti (už bola súdne trestaná).

Pri vonkajšej diferenciácii bolo prihliadnuté na skutočnosť, že obžalovaná bola v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný
trestný čin. Súd zaradil obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Trnava. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, musí byť zároveň
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku
alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzníobžalovanéhovpriamomrade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí
s podaním odvolania v svoj prospech uvedenými osobami.

Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.