Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 23, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205275
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124205275.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7Csp/81/2024

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov.
Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova
48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Mária Grochová
a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, IČO: 36 863017, v spore o primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 300 Eur, takto

r o z h o d o l :

7Csp/81/2024

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 eur, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu z a m i e t a.

III.Žalobkyňamávovzťahukžalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%zprisúdenej
sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

7Csp/81/2024

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 14.06.2024 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného vydať
jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur na tom skutkovom základe, že v spore pod

spisovou značkou 20Csp/19/2022 o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky bola ako žalobkyňa v
postavení spotrebiteľky úspešná, keď súd rozsudkom sp. zn. 20Csp/19/2022 z 28.10.2022 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoCsp/5/2023 zo dňa 08.02.2024, ktorý nadobudol
právoplatnosť 16.03.2024, jej žalobného návrhu vyhovel. Primerané finančné zadosťučinenie má mať
sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy, zároveň má mať aj funkciu
relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného finančného zadosťučinenia
proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde

úspešný.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žalobkyne zo dňa 04.07.2024 žiadal žalobu
zamietnuť. Uviedol, že nemožno priznávať neprimerané, či dokonca premrštené sumy, ktoré by vosvojich dôsledkoch viedli k bezdôvodnému obohacovaniu sa pri porovnávaní odškodnenia zásahu do
práva na ochranu osobnosti s odškodňovaním zásahov do iných základných práv zaručených Ústavou
Slovenskej republiky, ktoré by mohli niektoré ujmy na iných základných právach bagatelizovať, čo

vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/25/2019. Žalobnú požiadavku v tomto
konaní preto nemožno označiť inak ako neobhájiteľné šikanovanie veriteľského subjektu založené
pravdepodobne na neprístojnej premise, že banky majú v porovnaní so spotrebiteľom veľa finančných
prostriedkov, respektíve vysoké základné imanie, ktoré sa spreneveruje základným spoločenským
funkciám práva, je nežiadúcou podporou vypočítavosti a špekulantstva u spotrebiteľov a stigmatizuje

podnikanie bánk napriek tomu, že podliehajú mimoriadne prísnemu dohľadu zo strany štátnych orgánov
pôsobiacich na finančnom trhu a plnia nezastupiteľnú úlohu v každej normálnej fungujúcej trhovej
ekonomike. Malo by byť preto úlohou konajúceho súdu, aby z vlastnej iniciatívy vykonal aj šetrenia
za účelom posúdenia žalobného nároku v kontexte kritéria dobrých mravov a zákazu šikany. Zároveň
žalovaný v tomto podaní vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že začiatok plynutia premlčacej doby
najmä nesmie byť závislý na subjektívnom rozhodnutí spotrebiteľa iniciovať súdne konanie, v ktorom

uplatní porušenie práva alebo povinnosti zo sféry spotrebiteľského práva. V zrejmom rozpore inštitútu
premlčania by tak totiž došlo k neprípustnému posunutiu začiatku premlčacej doby a to prakticky
neobmedzene podľa ľubovôle spotrebiteľa. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 249/2023
zo dňa 10.05.2023 začiatok plynutia premlčacej doby vo všeobecnosti nemôže byť závislý od vôle
subjektu. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu

je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu
objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína
plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. V
popísaných súvislostiach podľa citovanej judikatúry sa premlčanie vždy odvíja od udalosti, ktorou došlo
k zásahu do toho-ktorého práva dotknutého subjektu. Je preto rozhodujúce, že skutočnosťou, z ktorej

žalobkyňa vyvodzuje uplatnený satisfakčný nárok, je obsah zmluvného záväzkového vzťahu s bankou,
ktorý vznikol na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 09.01.2007. Časový okamih kedy došlo
k zásahu do práva spotrebiteľky je tak uzatvorenie tejto zmluvy dňa 09.01.2007. Premlčacia doba
potom začala plynúť 10.01.2007 a skončila uplynutím doby troch rokov dňa 10.01.2010. Žalobný návrh
žalobkyne je tak v celom rozsahu premlčaný.

3. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31.07.2024 uviedla, že v základnom konaní bola
úspešná, v základnom konaní došlo k judikovaniu konkrétneho nároku spotrebiteľa citujúc odôvodnenie
rozsudku súdu. Zároveň vznesenú námietku premlčania žalovaným považovala v celom rozsahu za
nedôvodnú.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.10.2024 zotrval na svojej argumentácií. Zároveň bol toho
názoru, že nárok je v celom rozsahu premlčaný.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil

tento skutkový stav :

6. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 20Csp/19/2022-119 zo dňa 28.10.2022 súd určil zmluvnú
podmienku v Zmluve o splátkovom úvere č. 0503997252, zo dňa 09.01.2007, v časti II. Záverečné
ustanovenia, bod 2., v znení´: „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými

sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový
produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely
Úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou
od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie splátkových a
kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od

1.2.2006. Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 Zákona
o bankách.“, za neprijateľnú. Tento rozsudok bol vo výroku číslo I. potvrdený Rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č.k. 9CoCsp/5/2023-220 zo dňa 08.02.2024.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23.10.2024 žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť,

poukázal na ich písomné podania. Právna zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť, zotrvala
na vznesenej námietke premlčania.

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v

oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. je zrejmé, že splnenie
hmotnoprávnych podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona je úspech pri ochrane práv
spotrebiteľa v dôsledku porušenia práv a povinností ustanovených týmto zákonom. Ďalšou podmienkou
je, že porušiteľ voči ktorému sa spotrebiteľ domáha zdržania sa protiprávneho konania a odstránenia
protiprávnehostavupripoškodzovanízáujmuspotrebiteľaavkonaníosvojuochranubolúspešný.Práve

citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa v poslednej vete § 3 ods. 5 zákona uvádza úpravu
z ktorej vyplýva, že ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už
týmto zákonom alebo osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho,
kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá.

10. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie
predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
číslo 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti
privodiťspotrebiteľoviujmu.Samotnápovahaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenianeumožňujejeho

priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma
tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť
vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017).

11. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku

účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
právavpodmienkachSlovenskejrepublikyakokonštantnejjudikatúrysledujevýlučnereparačnúfunkciu.

12. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť

nielen funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého
konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Zároveň ho treba chápať ako odmenu
za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom
a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že určením neprijateľnej
zmluvnej podmienky je možné predpokladať, že dodávateľ ďalej v takomto konaní nebude pokračovať.

Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto vždy závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to hlavne intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a
sankčná funkcia. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/127/2017 citované
ustanovenie má plniť satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiťdodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,
kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť

ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý
práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý
citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitným predpisom. Pod úspešné platenie porušenia práva
alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa

konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napríklad nárok zo zodpovednosti za škodu, z
bezdôvodnéhoobohateniaalebovovýrokurozsudkuurčíneprijateľnosťkonkrétnevymedzenejzmluvnej
podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.
13. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že čo do základu je nárok žalobcu v celom
rozsahu daný. Žalobca bol úspešný v predchádzajúcom súdnom spore pod spisovou značkou 20Csp
19/2022, keď súd Rozsudkom č.k. 20Csp 19/2022 zo dňa 28.10.2022 vyhovel jeho žalobnému návrhu

a určil vo výroku neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmluve žalovaného. Čo do základu tak je možné
konštatovať, že v súlade s § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, vznikol žalobcovi nárok na
primerané finančné zadosťučinenie. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/127/2017 primerané finančné zadosťučinenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak
funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči

spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako
vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že
spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia
práva alebo povinnosti. Napríklad nárok zo zodpovednosti za škodu z bezdôvodného obohatenia
alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v
spotrebiteľskej zmluve (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú

podmienku ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi
bola privodená konkrétna ujma, zákon nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil
spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody alebo bezdôvodného
obohatenia je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické
preukazovanie, či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu. Pri

posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom
vzťahu existovala hrozba vzniku ujmy. Pre priznanie daného nároku pritom nie je relevantné, či ku
vzniku ujmy aj reálne došlo alebo nie. Na to, aby všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na
primerané finančné zadosťučinenie, úplne postačuje len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas
účinnosti Zákona číslo 250/2007 Z.z. Žalovaný preukázateľne porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa.

Súd považoval samotný nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný a žalobe
vyhovel.
14. Výška priznaného finančného zadosťučinenia sa následne odvíjala od vlastnej úvahy súdu
vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu. Konkrétna výška primeraného finančného zadosťučinenia
musí zohľadňovať skutkové okolnosti a spĺňať požiadavku primeranosti. Žalobca si svoj nárok

na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil len svojou úspešnosťou v konaní
o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a že si uplatňuje satisfakciu za porušenie jeho práv ako
spotrebiteľa, ktoré bol nútený brániť. Neuviedol, či konanie žalovaného a následne domáhanie sa
vydania bezdôvodného obohatenia, viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jeho súkromnom a
spoločenskom živote. Keďže uvedenými skutočnosťami žalobca neargumentoval, súd považoval výšku

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 50 EUR za v celom rozsahu dôvodnú. Vychádzal zo
skutočnosti, že na strane žalovaného došlo k porušeniu povinností, keď do zmluvy zaradil zmluvnú
podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená za neprijateľnú. Neboli preukázané ďalšie negatívne dôsledky
v súkromnom alebo spoločenskom živote žalobcu, ktoré by boli dôsledkom konania žalovaného pri
uplatňovaní si nároku v základnom konaní pod spisovou značkou 20Csp 19/2022. Priznaná suma

primeraného finančného zadosťučinenia zodpovedá účelu a poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi
satisfakciu a odradí dodávateľov od porušenia práv spotrebiteľa. Na záver súd pripomína, že inštitút
primeraného finančného zadosťučinenia nemá slúžiť na obohatenie spotrebiteľa ani kompenzáciu jeho
majetkovej škody, ale ide o nárok, ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy a musí zostať naúrovni a funkcii účinného odradzujúceho prostriedku ochrany (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
2Co/137/2016, 17Co/17/2018 a 9Co/50/2018).
15. Súd poukazuje napr. na rozhodnutie KS v Prešove 9CoCsp/60/2022 zo dňa 14.03.2023, kde súd

potvrdil rozhodnutie súdu 1. inštancie, ktorým rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu
100 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia, kde v základnom konaní bol spotrebiteľ v spore
o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy úspešný, rozhodnutie KS v Prešove 23CoCsp/7/2022
zo dňa 21.02.2023 potvrdená suma 50 EUR, OS Prešov 29Csp/112/2022 zo dňa 16.11.2022 priznaná
suma 100 EUR, 9Csp/116/2022 zo dňa 07.11.2022 priznaná spotrebiteľovi suma 100 EUR, ako aj napr.

11Csp/8/2022 zo dňa 29.04.2022.
16. Súd priznal žalobcovi sumu 50 EUR titulom primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú považuje
za primeranú a postačujúcu a v prevyšujúcej časti jeho žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.
17. Za nedôvodnú súd považoval vznesenú námietku premlčania žalovaným, keďže nárok na zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia bol uplatnený v trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie
od právoplatnosti rozhodnutia, kedy sa právo podľa § 101 Občianskeho zákonníka mohlo vykonať

po prvýkrát a týmto dňom je deň právoplatnosti rozsudku sp. zn. 20Csp/19/2022 v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu Prešov 9CoCsp/5/2023 z 08.02.2024. Rozsudok prvej inštancie nadobudol
právoplatnosť 16.03.2024. Premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň 17.03.2024. Vzhľadom na to,
žežalobabolapodaná14.06.2024,bolapodanávrámcitrojročnejpremlčacejdoby.Vprejednávanejveci
premlčaciadobanauplatnenietohtonárokunemohlazačaťplynúťskôr.Podľaargumentáciežalovaného

mala začať plynúť dňom uzatvorenia úverovej zmluvy. S týmto názorom žalovaného nie je možné
v žiadnom prípade súhlasiť. Premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr, než dňom nasledujúcim
po právoplatnosti príslušného rozhodnutia. Totiž až moment úspešného uplatnenia je conditio sinequa
non nevyhnutný predpoklad pre súdne uplatnenie tohto nároku. Podľa právnych úvah žalovaného
by nárok na primerané finančné zadosťučinenie bol premlčaný skôr, ako vôbec by takéto porušenie

bolo judikované alebo vôbec zistené, respektíve by došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Práve
právoplatné judikovanie či už povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie alebo určiť neprijateľnú zmluvnú
podmienku je objektívnou okolnosťou pre začatie plynutia premlčacej doby. Počiatok teda vôbec nie
je závislý na subjektívnom rozhodnutí spotrebiteľa, ako sa nesprávne domnieva žalovaný a už vôbec
nie momentom uzatvorenia zmluvného vzťahu s dodávateľom. V tomto prípade rozhodnutie súdu prvej

inštancie 20Csp/19/2022 v spojení s Krajským súdom Prešov 9CoCsp/5/2023 nadobudli právoplatnosť
16.03.2024. Počnúc nasledujúcim dňom, t.j. od 17.03.2024 mohla žalobkyňa podať svoju žalobu. S
poukazom na to, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatnila na súde dňa 14.06.2024,
uplatnila ho včas, t.j. v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe, a preto námietka premlčania
prednesená žalovaným je v celom rozsahu nedôvodná.

18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP. Z dôvodovej správy k ustanoveniu §
255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne kritérium
priznania náhrady trov konania. Predkladateľ k ustanoveniu § 255 CSP dodal, že podľa kritéria úspechu
v konaní môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok

úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy
súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy, náhrada škody v peniazoch, ktorá nebola priznaná v
požadovanej výške. Niet akýchkoľvek pochybností o tom, že v prejednávanej veci výška nároku žalobcu
závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre
rozhodnutie o výške priznaného plnenia nie čo do základu uplatneného nároku. Podľa názoru súdu, aj v

súčasnosti § 255 ods. 2 CSP v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 CSP zakladá priznať náhradu trov konania
v plnej výška aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Súd z
tohto dôvodu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 CSP.

19. Na zdôraznenie svojho rozhodnutia pri rozhodovaní o trovách konania, súd uvádza, že nevzhliadol
žiadny z dôvodov pre aplikáciu § 257 C.s.p., prečo by úspešnej žalobkyni nepriznal nárok na náhradu
trov konania. Bol to žalovaný, ktorý už v rámci kontraktačného procesu porušil svoje povinnosti napriek
tomu, že ide o veľký korporát, ktorý disponuje právnym oddelením. Napriek týmto skutočnostiam zmluva,
ktorú v pozícii veriteľa uzatváral so žalobkyňou obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa

sa musela svojho nároku domáhať súdnou cestou a žiadať súd, aby zmluvy žalovaného posúdil
z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok. Súd z tohto dôvodu nevzhliadol žiaden z dôvodov
prečo by žalobkyni ako procesne úspešnej strane sporu, ktorá podstúpila spor s dodávateľom, nepriznal
náhradu trov konania a aplikoval výnimočné zákonné ustanovenie § 257 C.s.p.Poučenie:

7Csp/81/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.