Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 14, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20Csp/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121277260
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6121277260.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Veronikou Židek, v právnej veci žalobcu: 365.bank, a.s., IČO: 31

340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
Mýtna48,81107Bratislava,IČO:37927795,protižalovanému:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXXX/
X, D., právne zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát, IČO: 47 445 092, so sídlom Pavla Mudroňa
1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 24 307,91 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal zaplatenia istiny zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo výške 24 307,91 eura spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 21.09.2017 uzatvoril žalobca (veriteľ) a žalovaní (spoludlžníci)
zmluvu o úvere č. 1735564640 na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným peňažné prostriedky
v sume 30 000,00 eur. Žalovaní úver neplnili riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaných s
plnenímúveruupozornilžalobcažalovanýchnamožnévyhláseniepredčasnejsplatnostiúveruanakoľko
žalovaní na upozornenie nereagovali, vyhlásil dňa 13.05.2019 úver za predčasne splatný. Žalovaní
do zosplatnenia uhradili na úver sumu 5 763,35 eura, z čoho pripadlo na istinu suma 2 643,16 eura

a na úroky 2 589,19 eura, poplatky a poistné 531,00 eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
žalovaní vykonali nasledovné úhrady: 10.07.2019 286,08 eura, 09.08.2019 142,09 eura, 10.09.2019
182,83 eura, 09.10.2019 124,39 eura, 12.11.2019 361,28 eura, 10.12.2019 319,10 eura, 13.1.2020
318,59 eura, 11.2.2020 157,22 eura, 10.03.2020 23,59 eura, 14.04.2020 302,76 eura, 13.05.2020
144,58 eura, 10.06.2020 127,93 eura, 09.07.2020 155,04 eura, 10.08.2020 160,06 eura, 09.09.2020
243,39 eura. Uvedené plnenia sa započítali prednostne na nesplatenú istinu úveru. Istina pohľadávky
tak predstavuje 24 307,91 eura (30 000,00 eur – 2 643,16 eura – 3 048,93 eura) Žalobca si uplatňuje

nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy v súlade s aktuálnou rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu SR (čl. 2 ods. 2 CSP; bližšie časť III.). Celkové úroky, ktoré mal na úver
žalovaná strana zaplatiť predstavovali v zmysle amortizačnej tabuľky sumu 10 020,71 eura [celkové
náklady 43 476,71 eura - istina 30 000,00 eur - poistné 3 456,00 eur (96 mesiacov x 36 eur)]. Vzhľadom
na doteraz zaplatené úroky predstavujú nezaplatené úroky sumu spolu vo výške 7 431,52 eura (10
020,71 eura – 2 589,19 eura). Žalobca si zároveň uplatňuje neuhradené poplatky vo výške 18 eur, ktoré
predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy

žalovanej strane). Tento nárok si žalobca uplatňuje ako „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“.
Spolu so žalobou žalobca predložil aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere, dohody o zrážkach zo mzdy,
Spotrebiteľské rozhodcovské zmluvy, aktuálny stav úveru ku dňu 28.02.2021, výzva na splatenie dlžnej
časti úveru zo dňa 16.04.2019 pre oboch žalovaných, výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13.05.2019pre oboch žalovaných, podacie hárky, fotokópie doručeniek, predžalobné výzvy na plnenie, Všeobecné
obchodné podmienky, obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca v podanom žalobnom návrhu
neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta, odvoláva sa na ustanovenie § 7 ods. 1 a § 11
ods.2 zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Ďalejuvádza,žezmluvaoúvereneobsahuje
obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo
má za následok, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Podľa názoru žalovaného zmluva

o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2
písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 26.08.2019 sp. zn. 8Co/49/2019. Zmluva o úvere je jednoznačne bezúročná a bez
poplatkov. nepostupoval v súlade so zákonom, keďže mimoriadna splatnosť úveru nebola vyhlásená
najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu
je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok, ktorá, ako vyplýva z poslednej judikatúry Súdneho

dvora EÚ (rozsudok vo veci C-92/11, E. F. G. F. F. H. I. - J. a ďalšie) má byť nevyhnutne odôvodnená. V
tejto súvislosti žalovaný uvádza, že listiny označené ako Upozornenie – výzva na splatenie dlžnej časti
úveru a Výzvu na úhradu dlžnej sumy treba považovať pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka za neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené pre omeškanie s ktorou
mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru.

3. K odporu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v podanom odpore neuvádza žiadne
skutočnosti, ktoré by bolo možno hodnotiť ako relevantné. Procesná obrana žalovaného spočíva
iba vo všeobecných tvrdeniach o postavení spotrebiteľa, účelovo vykladaných ustanoveniach zákona
a nesúvisiacich súdnych rozhodnutí. Žalovaný účelovo popiera skutkové tvrdenia žalobcu, pričom

vlastné tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. K realizovanému skúmaniu bonity žalovaného uvádza
postup jednotlivých úkonov žalobcu, vrátane jeho zistení (príslušné dokumenty zasielame v prílohe):
Deklarovaný pomer a príjem žiadateľov banka overila z externého nezávislého zdroja a akceptovala
príjem. V rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch
klienta (výdavky) zo spoločného úverového registra informácií. Podľa dát z EOS KSI nemali žiadatelia

v čase posudzovania žiadosti evidované žiadne spisy. Finančná analýza, platná v tom čase, bola
vyhovujúca pre poskytnutie úveru. Za účelom vylúčenia akýchkoľvek pochybností súdu zastáva názor,
že žalobca sa voči žalovaným správal pri skúmaní jeho bonity štandardne (rovnako ako voči všetkým
ostatným klientom), keď banka preverovala príjem a finančnú situáciu žalovaného prostredníctvom
úverového registra (SRBI), Sociálnej poisťovne a tiež prostredníctvom všeobecne známej spoločnosti

EOS KSI, ktorá zabezpečuje vymáhanie pohľadávok aj pre iné banky a je najväčším „skupovateľom“
spotrebiteľských úverov v SR. Zistený príjem žalovaných bol podľa interného bankového systému
dostačujúci na poskytnutie úveru vzhľadom na výšku splátky úveru, vrátane dostatočnej rezervy
peňažných prostriedkov aj na ďalšie životné náklady. Žalobca sa preto domnieva, že konal s odbornou
starostlivosťou v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ a nedošlo k hrubému porušeniu povinnosti z jeho strany,

keď okrem vyžiadaných informácii z jednotlivých registrov a databáz (SRBI, SP, EOSKSI) vyhodnocoval
bonitu žalovaného komplexne, a to s poukazom aj na právne závery rozsudku Súdneho dvora EÚ
zo dňa18.12.2014 vo veci CA Consumer Finance proti K. L. a spol., C-449/13. V prípade žalobcu
pritom ide o právnickú osobu, ktorá je štandardnou úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu
a ktorá má povolenie na vykonávanie bankových činností v rozsahu a za podmienok uložených týmto

povolením alebo ustanovených zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoB“) a osobitnými predpismi (bankové povolenie). Činnosť žalobcu podlieha podľa § 6
a nasl. ZoB sprísnenému dohľadu, vykonávanému Národnou bankou Slovenska. Iný ako štandardný
postup pri poskytovaní úveru zo strany žalobcu preto neprichádza do úvahy. Napokon poukázal aj na
aktuálnu rozhodovaciu prax odvolacích súdov SR: Uznesenie Krajského súdu v Banskej v Bystrici zo

dňa 19.9.2018 sp. zn. 41Co/14/2018, Rozsudok Krajského súdu v Banskej v Bystrici zo dňa 15.8.2019
sp. zn. 41Co/10/2019. Za daných okolností žalobca riadne posúdil bonitu žalovaných a ich reálnu
schopnosť uhradiť svoje záväzky, pričom po celý čas postupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle
ustanovení § 7 a 16 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďalej žalobca uvádza, že v zmluve o

úvere je inter alia bližšie špecifikovaná výška, počet a platobný deň jednotlivých splátok, rovnako spôsob
výpočtu celkových nákladov zmluvy o úvere, teda všetky predpoklady na výpočet RPMN. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti potrebné
pre výpočet RPMN požadované právnou úpravou, ktorá bola platná a účinná v čase jej uzavretia, a todokonca nad rámec vyžadovaný zákonom. Matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k
určitej výške RPMN, nie je zákonnou náležitosťou, osobitne v situácia keď je vzorec priamo prílohou
zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti poukazuje na záväzný rozsudok Súdneho dvora

EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia a.s. v. M. L., C-42/15. V neposlednom rade poukázal
aj na aktuálne uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.5.2021 č. k. 19CoCsp/44/2020 – 175 .
Tvrdenie žalovanej, že: „Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 2. štvrťrok 2017 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. augusta
2017 do 15. novembra 2017 zverejnené na stránke ministerstva financií SR uvádzajú, že podľa údajov

o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre ostatné
spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6500 eur bola priemerná RPMN vo výške
8,96 % p.a. Zmluva preto obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 9,08 %, čo má v
konečnom dôsledku za následok absenciu údaja o priemernej RPMN.“ neobstojí. V zmysle § 9 ods. 2
písm. z) ZoSÚ je povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj údaj o priemernej RPMN pri
novoposkytovaných úveroch za príslušný kalendárny štvrťrok. Tieto údaje v súlade s § 21 ods. 2 ZoSÚ

zverejňuje Ministerstvo financií SR. Podľa ministerstvom zverejnených údajov (prikladáme v prílohe)
predstavovala priemerná RPMN pri novoposkytovaných úveroch za druhý kalendárny štvrťrok roku 2017
presne 9,08 % p.a., tak ako je uvedené v zmluve o úvere. Odhliadnuc od uvedeného je absurdné,
aby žalovaná spochybňovala uvedenie správnosti priemernej RPMN pri novoposkytovaných úveroch na
základe spätných údajov za obdobie 16.8.2017 až 15.11.2017. Zdôrazňujeme, že strany sporu uzavreli

zmluvu o úvere dňa 21.9.2017. Žalobca teda objektívne nemohol vedieť aká bude priemerná RPMN pri
novoposkytnutých úveroch za žalovanou špecifikované obdobie. Obrana žalovanej je tak špekulatívna s
cieľom oddialiť povinnosť uhradiť nespornú peňažnú pohľadávku. Žalobca preto naďalej trvá na tom, že
RPMN a rovnako aj priemerná RPMN je v zmluve o úvere uvedená v správnej výške. Dôkaz: - Súhrnné
informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných

bánk za 2. štvrťrok 2017 D) K rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ Žalovaný vo svojom odpore prezentoval
údajné závery Súdneho dvora. Výklad žalovaného je však absurdný a na tento a obdobné prípady
neaplikovateľný. Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa18.12.2014 vo veci E. F. G. N. F. I. J. O., P./XX sa
týka všeobecných obchodných podmienok a spoločných pravidiel pre vnútorný trh so zemným plynom.
Zdôrazňujeme, že v prejednávanom prípade je možnosť zosplatniť úver priamo súčasťou zmluvy o úvere

(čl. 4.5). Spolu s vyjadrením žalobca predložil Súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých úveroch,
dáta dopytu.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorá uviedol, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, avšak táto povinnosť nezbavuje veriteľa konať s

odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať
ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne
vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu
príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne
príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu, príp. nezaopatrené deti). Zákon

o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje
vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ, t.j. „s odbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že
nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje,
aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní relevantných informácií pritom

veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj preukázané
relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov, tak aby získal
objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa. Žalobca síce preveril úverovú zaťaženosť v príslušnom
registri, nepreveril, alebo nezískal však hodnoverné informácie o výdavkoch žalovaného na živobytie,
ubytovanie, strava, náklady na energie a keďže pri uvádzanom príjme poskytol žalovanému úver ,

jednoznačne nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Vyššie uvedené potvrdzuje rozsudok Krajského
súdu Prešov zo dňa 27.10.2016 sp. zn. 6Co/171/2016. Obligatórnou náležitosťou v zmysle § 9 ods.
2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu podpisu zmluvy bola
aj ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak zákon vyžaduje v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, je nepochybné, že do
kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ
dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMNako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, umožňujúcej posúdiť výhodnosť
úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.
Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej miere

nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy. Poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.04.2021 sp. zn. 7CoCsp/43/2020. Z dôvodovej správy vyplýva,
že zákonodarca zdôrazňuje že údaj o priemernej RPMN má vychádzať zo súhrnných informácií o
údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi, teda nie iba zo súhrnných informácií
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk.

Zo žiadnej novely zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, dôvodovej správy k takejto
novele ani všeobecného právneho predpisu vydaného Ministerstvom financií SR nevyplýva, že by sa
údaj o priemernej RPMN mal posudzovať podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk. Zmluva o úvere preto obsahuje aj
nesprávny údaj o priemerne j RPMN. Vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu je jednostrannou
zmenou zmluvných podmienok, ktorá, ako vyplýva z poslednej judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok

vo veci C- 92/11, E. F. G. F. F. H. I. - J. a ďalšie) má byť nevyhnutne odôvodnená. V tejto súvislosti
žalovaný uvádza, že list označený ako „Vec: Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ ako
aj list označený ako „Vec: Výzva na úhradu dlžnej sumy“, ktoré možno považovať za právne úkony
realizované v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, teda ide o výzvu pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti , treba považovať pre neurčitosť v zmysle §

37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené
pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. V takom
prípade má žalobca nárok len na splátky zročné ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo strany
žalobcu neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53
ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Uvedené potvrdil vo svojom rozhodnutí Krajský súd Prešov zo

dňa 28.06.2018 sp. zn. 6Co/26/2017.

5. Uznesením č. k. 30Csp/4/2021-108 zo dňa 01.03.2022 súd konanie voči žalovanému 2 zastavil,
nakoľko žalovaný 2 zomrel po doručení žaloby na súd. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
26.03.2022.

6. Na pojednávaní dňa 22.06.2022 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava žaloby a
vyjadrenia k odporu žalovanej. Nárok bol v plnom rozsahu preukázaný, žaloba je dôvodná a nárok
je plne spôsobilý. Na otázku súdu, z akých osvedčených kritérií žalobca vychádzal, uviedol, že údaje
o žiadateľoch banka overovala v Slovenskom registri bankových informácií. V registri EOS KSI sa

nenachádzal záznam o žiadateľoch o úver. V Sociálnej poisťovni sa banka pri overovaní bonity
žiadateľov dopytuje na otázky, medzi inými na výšku príjmu, pri žalovanej bol dotazovaný na príjem
770,00 eur (vymeriavací základ) a pri spoludlžníkovi aspoň 1 320,00 eur. Pri A. B. bol úver vo výške 3
000,00 eur, ktorý bol splatený 17.05.2016, pred poskytnutím tohto úveru. U p. B., zrejme boli spoludlžníci
na tom úvere. Tento úver bol refinančným úverom, pri ktorom banka nemusí skúmať bonitu klientov,

napriek tomu ho skúmala. Právny zástupca žalobcu sa nevedel vyjadriť k úverom, ktoré mal spoludlžník
A. B., ktoré sú uvedené v listine s názvom dáta dopytu, ani k tomu, kto bol dlžníkom na úveroch, ktoré boli
refinancované predmetným úverom. Nezisťovali iné výdavky klientov okrem toho, čo žiadatelia uvádzajú
v žiadosti o úver. Žiadosť o úver nemal dispozícii. Argumentácia žalovaného, že mu banka nemala
poskytnúť úver, keďže nebola bonitná, je v rozpore s dobrými mravmi a ide o zjavné zneužitie práva.

7. Žalobca po pojednávaní doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dokumenty, ktoré sú žalobcovi
dostupné okamžite (dáta dopytu z externých zdrojov) žalobca priložil už k vyjadreniu odporu. Zároveň
uviedol aj skutkové tvrdenia ohľadom skúmania bonity dlžníkov. Od počiatku však zdôrazňoval, že
sa na neho v tomto prípade nevzťahovala povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „ZoSÚ). Napriek tomu
ju z opatrnosti skúmal, čo sa špekulatívne snažia žalovaní zneužiť vo svoj prospech. V tejto súvislosti
na uplynulom pojednávaní naznačili, že súd by mal v tomto prípade zohľadniť aj § 3 ods.1 OZ (explicitný
zákaz konania v rozpore s dobrými mravmi) a čl. 5 CSP (odopretie poskytnutia právnej ochrany konaniu,

ktorézneužívasubjektívnaprávastrany).Žalobcaposkytoldlžníkom(žalovanémuaspoludlžníkoviA.B.)
tzv. refinančný úver za účelom splatenia ich predchádzajúcich peňažných záväzkov. Uvedené vyplýva
aj z čl. 2.2 zmluvy o úvere, v ktorom je exaktne pomenovaný druh úveru: „účelový úver určený na
refinancovanie“ ako sú aj vymedzené dlhy, ktoré úverom majú byť splatené: spotrebný úver vo výške5 332,00 eur a úver na stavebné sporenie vo výške 23 597,00 eur. V súlade s § 1 ods. 6 ZoSÚ, ak dôjde
k uzavretiu nového úveru z dôvodu neplnenia pôvodného záväzku vyplývajúceho z predchádzajúcej
zmluvy o úvere, vzťahujú sa na túto novú úverovú zmluvu iba vybrané ustanovenia ZoSÚ. V zákonnom

taxatívnom výpočte nie je uvedený § 7 ods. 1 ZoSÚ, ktorý upravuje povinnosť veriteľa skúmať bonitu
dlžníka pred poskytnutím úveru. Je tak zrejmé, že dané ustanovenie sa neaplikuje na nový úver (o
aký ide v tomto prípade). Žalobca preto nemal povinnosť postupovať podľa tohto ustanovenia. Aj
napriek prezentovaným záverom žalobca nad rozsah zákonom stanovených povinností pred uzavretím
zmluvy o úvere riadne skúmal schopnosť žalovanej (a spoludlžníka) splácať poskytnutý úver. K otázke

skúmania bonity zaujal žalobca podrobné stanovisko už vo vyjadrení k odporu, kde prehľadne uviedol
všetky úkony, ktorými zisťoval platobnú schopnosť dlžníkov. Za daných okolností preto nemôžu byť
naplnené podmienky pre posúdenie úveru za bezúročný a bez poplatkov. Úver možno považovať za
bezúročný a bez poplatkov iba v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ (ktorý
sa na žalobcu v danom prípade ani nevzťahoval). Zároveň v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ možno pod
hrubým porušením tejto povinnosti rozumieť výlučne posudzovanie schopnosti dlžníka splácať úver

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Navyše, vylučovacia spojka „alebo“ použitá v § 11 ods. 2 ZoSÚ implikuje, že
veriteľ (žalobca) má možnosť výberu, ktorý zo spôsobov si zvolí pri overovaní bonity dlžníka. Žalobca
skúmal bonitu žalovaných prostredníctvom oboch zákonom rámcovaných spôsobov. Vychádzajúc zo

žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 21.9.2017 (t.j. údajov, ktoré mu poskytli samotní
dlžníci) mal žalobca za preukázané, že dlžníci nemajú vyživovaciu povinnosť voči žiadnym deťom, majú
vlastné bývanie, obaja sú zamestnaní a sú zosobášení. Navyše, dlžníci v žiadosti veriteľa zavádzali a
uviedli, že nesplácajú žiadny iný úver (čo následne veriteľ overoval z príslušných externých zdrojov).
Dodal, že žalobca šetrením zistil, že žalovaný bol v čase inkasovania úveru majoritným spoluvlastníkom

nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., obec: Trnava, okres: D., zapísaných na
listoch vlastníctva č. XXX, XXXXX. Išlo o stavby (rodinné domy) a pozemky. Zrejme z obavy o možný
exekučný postih svojho majetku však previedol svoj spoluvlastnícky podiel na L. B., ktorá je zrejme jeho
rodinou. Vo vzťahu ku konkrétnym (zo strany dlžníkov zatajeným) úverovým záväzkom spoludlžníka A.
B. (ktoré neboli zrejmé súdu z dôkazných prostriedkov predložených k vyjadreniu k odporu) žalobca

uvádza, že podľa dostupných informácií mala byť ich štruktúra nasledovná: - spotrebný úver so
zostatkom 9 968,00 eur a mesačnou splátkou 180,00 eur; - osobný úver so zostatkom 25 145,00 eur a
mesačnou splátkou vo výške 409,00 eur (dodal, že na danom úvere bol jeho spoludlžníkom žalovaný);
- úver na stavebné sporenie so zostatkom zostatok 23 597,00 eur s mesačnou splátkou vo výške 173,00
eur – tento úver bol splatený úverom poskytnutým zo strany žalobcu - kontokorentný úver s úverovým

rámcom1900,00eur,avšakbezuskutočnenéhočerpania -splátkovúkreditnúkartusúverovýmrámcom
1 000,00 eur , avšak bez uskutočneného čerpania - splátkovú kreditnú kartu s úverovým rámcom 1
200,00 eur, avšak bez uskutočneného čerpania. Okrem uvedeného úveru bol peňažnými prostriedkami
poskytnutými zo strany žalobu uhradený aj úver žalovanej v zostatkovej výške 5 332,00 eur s mesačnou
splátkou vo výške 100,00 eur. K vyjadreniu doručil aj žiadosť o spotrebiteľský úver.

8. Právny zástupca žalovaného na výzvu súdu predložil osvedčenie schopnosti žalovaného splácať
splátky: Mesačné príjmy: žalovaný pracuje na 20 hod. pracovný úväzok nakoľko opatruje svoju matku
- doposiaľ sú vykonávané mesačné zrážky zo mzdy od januára 2019 pre N. L.: Výplata: september
2022 - 363,00 eur, Opatrovateľský príspevok: 525,65 eura Výdavky: plyn 211,00 eur (mesačne), elektrika

55,50 eur (mesačne), voda 97,00 eur (1/4 ročne) február, máj, august, november, smeti 43,80 eura (máj,
jún, september), platila som máj, júl, október, daň 32,33 eura mesačne (od mája do decembra), životné
poistenie Jitka 34,00 eur mesačne, životné poistenie matka 12,50 eura mesačne, pevná linka 45,13
eura mesačne, telefón Jitka 33,00-40,00 eur mesačne, poistenie domácnosti 81,60 eura ročne (vždy
v januári). V prílohe žalovaný zaslal výplatnú pásku, výpis z účtu a potvrdenie o vyplácaní peňažného

príspevku na opatrovanie na svoju mamu. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhuje,
aby súd umožnil žalovanému uhrádzať dlžnú, ktorá je v súlade so zákonom v mesačných splátkach
po 100,00 eur k 25. dňu v mesiaci pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s ktoroukoľvek
mesačnou splátkou a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo
vyššie uvedenej právnej veci.

9. Okresný súd uznesením č. k. 30Csp/4/2021-163 zo dňa 14.12.2022 odmietol odpor podaný proti
platobnému rozkazu. Odvolací súd uznesením č. k. 24CoCsp/31/2023 zo dňa 24.07.2023 uznesenie
prvoinštančného súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 5Cdo/178/2023-209zo dňa 30.10.2024 zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava a uznesenie Krajského súdu v Trnave a vec
vrátil Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.

10. Žalovaný na výzvu súdu uviedol, že pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka je rozhodujúce, či v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením
niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak však spotrebiteľ
zaplatí zmeškané splátky pohľadávky skôr ako veriteľ uplatnil právo, uplatnenie po takomto zaplatení
zmeškanej pohľadávky je neúčinné. Účelom je dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu

dlhu pred tým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie dlhu. Z uvedeného je zrejmé, že
výzva podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ musí byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ nadobudol vedomosť, s
ktorou konkrétnou splátkou je v omeškaní viac ako tri mesiace, aby sa prípadným zaplatením omeškanej
splátky mohol účinne vyhnúť zosplatneniu celej pohľadávky. Žalobca výzvou zo dňa 16.04.2019 oznámil
žalovanému, že pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere je viac ako tri mesiace po lehote
splatnosti vo výške 2 280,67 eur, zároveň ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych

dní od doručenia výzvy, v opačnom prípade je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný.
Takto formulovaná výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nespĺňa zákonné požiadavky
tak, ako to má na mysli ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Takáto výzva je neurčitá a
nezrozumiteľná.Žalobcadostatočnýmspôsobomnepreukázalvyužitieprávanapredčasnézosplatnenie
zvyšku úveru. Nemohlo tak dôjsť ani k predčasnej splatnosti peňažného záväzku. Z výzvy nevyplýva,

ktorou konkrétnou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako tri
mesiace. Predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru je právom veriteľa a uvedené je v prípade
spotrebiteľského vzťahu za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Práve z dôvodu, že sa jedná o právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru (toto môže využiť podľa
vlastného uváženia ku ktorejkoľvek omeškanej splátke za splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ),

je potrebné konkretizovať, ku ktorej omeškanej splátke využíva svoje právo predčasného zosplatnenia
úveru. Preto z jednostranného právneho úkonu veriteľa by malo byť zrejmé splnenie podmienok v
tomto ustanovení. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru musí predchádzať upozornenie spotrebiteľa, t.j. jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný
dlžníkovi, ktorým sa oznamuje, že na základe ich dohody uplatní svoje právo podľa § 565 Občianskeho

zákonníka, pretože dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu tohto úkonu musí byť zrejmé
splnenie zákonných podmienok - uplatnenia režimu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj výslovné
upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Zo
znenia ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka určenia omeškanej splátky,
ktorej sa uplatňované právo veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka týka, t.j. že dlžník nesplatil

niektorú svoju splátku. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo
keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom, pričom výklad nemôže dopĺňať právny úkon. Taký
právny úkon, ktorým žalobca zosplatnil celý úver (teda predčasné zosplatnenie), z ktorého nebolo
zrejmé, pre ktorú konkrétnu nezaplatenú splátku bol úver zosplatnený, je neurčitý právny úkon a s
poukazom na ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť aj neplatný právny úkon.

Právne úkony veriteľa podľa ustanovenia § 53 ods. 9 a ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, t.j.
list označený ako „Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 16.04.2019 a „Výzva
na úhradu dlžnej sumy“ (zosplatnenie úveru) zo dňa 13.05.2019 nemožno považovať z dôvodu ich
neurčitosti a nezrozumiteľnosti za platné právne úkony (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktoré
mohli viesť k účinkom zosplatnenia dotknutého spotrebiteľského úveru. Uvedený právny názor vyplýva

z judikatúry Krajského súdu Žilina – rozsudok zo dňa 31.07.2024 sp. zn. 7CoCsp/10/2024, sp. zn.
11CoCsp/16/2024 zo dňa 25.06.2024, ale tiež napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 27.06.2024 sp. zn. 11CoCsp/7/2024. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v
znení zákona č. 299/2016 Z. z. účinnom od 01.01.2017, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa

postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
[18b)Zákonč.483/2001Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov]naveriteľapodľa§20ods.1písm.a),banku,
zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka
po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou

pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Keďže neboli splnené podmienky pre platné
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predžalobnú upomienku ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti treba považovať za neplatné právne úkony a preto, žalobca nepreukázal existenciu výzvy v
zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, zároveň keďže v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastalakonečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru čo je v rozpore s ustanovením § 17
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a preto rovnako zmluva o postúpení pohľadávky
je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, žalobca teda nepreukázal splnenie

podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a v konečnom
dôsledku žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Z ustanovenia § 17 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že možno postúpiť len splatnú pohľadávku a
ak dôjde k postúpeniu nesplatenej pohľadávky, ide o postúpenie, ktoré odporuje zákonu v zmysle
§ 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zhrnúc vyššie uvedené skutočností žalovaná zastáva názor,

že zmluva o postúpení pohľadávky je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon
a súčasný žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Sporové konanie je konaním
kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky,
musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak
úspešnou nemôže byť. Keďže zosplatnenie úveru treba vyhodnotiť ako neplatné a žalobca uplatnený
nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru (žalobca si uplatnil svoju

pohľadávku vyplývajúcu mu z uzatvorenej zmluvy o úvere v celosti t.j. zosplatnenú), súd tak je potrebné
zamietnuť žalobu ako celok, nakoľko nie je možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých už splatných
a nepremlčaných splátok a to s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou si
žalobca uplatnil svoj nárok ako zosplatnený v celosti. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216
CSP), pričom zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu by predstavovala zmenu žaloby,

ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ. Žalobca si uplatnený nárok
skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, a preto nemohol súd posudzovať
nárok ako plnenie jednotlivých splatných mesačných splátok, nakoľko by išlo o úplne odlišný nárok
(vyplývajúci z iných skutkových tvrdení), pričom v spotrebiteľskom spore zmena žaloby (ktorou je aj
zmena podstatných skutkových tvrdení) nie je v zmysle ust. § 294 CSP prípustná, súd nemohol nárok

posudzovať inak, konal by v rozpore s CSP. Žalovaný poukazuje aj na rozhodovaciu prax Krajského
súdu Žilina napr. rozhodnutie sp. zn. 11CoCsp/12/2024 zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 11CoCsp/9/2024
zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 10CoCsp/14/2023, sp. zn. 10CoCsp/49/2021 zo dňa 31.03.2022, sp. zn.
6CoCsp/49/2021 zo dňa 29.04.2022..). Zároveň judikatúra Krajského súdu Žilina vychádza z právneho
názoru Najvyššieho súd SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024. Zhrnúc vyššie uvedené právne

názory, žalovaný zdôrazňuje, že zosplatnenie úveru v danej veci je neplatné, ide o neplatný právny úkon
nemajúci žiadne právne účinky (k zosplatneniu celej pohľadávky v skutočnosti teda nedošlo) a pokiaľ bol
v zmluve dohodnutý termín konečnej splatnosti úveru až dňa 15.08.20230, žalobca tak nie je oprávnený
požadovať splatenie celého dlhu jednorazovo. Žalovanému preto naďalej zostalo zachované právo
splácať poskytnutý úver v dojednaných mesačných splátkach, keďže splatnosť úveru podľa dojednaní

zmluvy o spotrebiteľskom úvere - lepšia splátka zo dňa 25.08.2022 ešte nenastala. Žalobcom uplatnený
nárok tak bol predčasne podaný.

11. Žalobca k podaniu žalovaného uviedol, že s právnym názorom žalovaného, že zosplatnenie je
neplatným úkonom pre absenciu identifikácie splátky, ktorá predčasné zosplatnenie vyvolala nesúhlasí a

považujehozanesprávny.Predchodcažalobcuúverpreneplateniepredčasnezosplatnilriadneaplatne.
Občiansky zákonník nestanovil ako podmienku platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky
z úveru podmienku uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu. Podporne týmto odkazuje
na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn. 5CoCsp/62/2022 (odsek 19 odôvodnenia),
na rozhodnutie Krajského súdu Nitra pod sp.zn. 12CoCsp/25/2021 (odsek 9 odôvodnenia), ako aj

rozhodnutie Krajského súdu Žilina pod sp.zn. 7CoCsp/4/2023 (odsek 9 odôvodnenia) a rozhodnutie
Krajského súdu Žilina pod sp.zn. 9CoCsp/51/2023. K rovnakému názoru dospel ja Najvyšší súd SR v
rozhodnutí pod sp.zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024. Pri výzve na vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru zákon v ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka jasne vymedzuje, pre ktorú splátku môže
veriteľ splatnosť vyhlásiť, inak by bolo vyhlásenie splatnosti neplatné. Pri výklade právnych úkonov a ich

posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie
výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom
uvedených prípadov (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07, Nález Ústavného súdu SR z
1.apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014). Vo veci je preukázané, že právny predchodca žalobcu vyzval
žalovaných dňa 16.04.2019 v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uhradiť sumu 2280,67

Eur titulom omeškaných splátok úveru v sume 2271,67 € a poplatkov 9,00 € s tým, že v opačnom
prípade je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Nakoľko žalovaní omeškané splátky viac ako 3
mesiace po lehote splatnosti nezaplatili, postupoval náš predchodca v súlade s ust. § 565 Občianskeho
zákonníka a úver vyhlásil a predčasne splatný, čo oznámil žalovaným listom zo dňa 13.5.2019. Právnypredchodca postupoval plne v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565
Občianskeho zákonníka, keď úver predčasne zosplatnil dňa 13.5.2019, tj.: po uplynutí 3 mesiacov od
omeškania splátky, na ktorej zaplatenie vyzval žalovaných, za súčasného upozornenia žalovaných na

možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Predchodca žalobcu
úver predčasne zosplatnil v súlade so zákonom. K postúpenie žalovanej pohľadávky došlo v súlade
s ustanovením § 17 ods. 1 písm. a) z.č. 129/2010 Z.z. a ustanovením§ 92 ods. 8 z. o bankách,
čím je daná aktívna legitimácia v tomto spore. Predmetným úverom došlo k refinacovaniu pôvodných
záväzkov žalovaných čo vyplýva z čl. 2.2 zmluvy. Z uvedeného dôvodu sa v zmysle ust. § 1 ods. 6

z.č. 129/2010 Z.z. na dotknutú zmluvu o úvere nevzťahovalo ust. § 7 z.č. 129/2010 Z.z. o preverovaní
bonity pred poskytnutím úveru. Napriek tomu predchodca postupoval v súlade s ustanovením § 7 z.č.
129/2010 Z.z., pred poskytnutím úveru preveril bonitu predchodcu žalovaných a to preverením príjmov
žalovaných z externého zdroja v Sociálnej poisťovni, výsledkom ktorého bolo zistenie výšky príjmu
žalovanej v I. rade na úrovni minimálne 770,00 € mesačne a zistenie výšky príjmu žalovaného v II.
rade na úrovni minimálne 1320,00 € mesačne. Výstup z preverenia v Sociálnej poisťovni je prílohou

podania. Náš predchodca zároveň preveril aj úverovú zaťaženosť žalovaných dopytom do Spoločného
registra bankových informácií, z ktorého výstup ako dôkaz súdu predkladáme spolu s týmto podaním. Z
predloženého výpisu zo Spoločného registra bankových informácií vyplýva, že v čase podania žiadosti
boli žalovaní úverovými dlžníkmi pri 4 splátkových úveroch a 2 kreditných kartách s výškou mesačnej
splátky spolu 1245 € (277 € + 180 € + 309 € + 409 € + 50 € + 20 €). Zvyšné 2 úvery so zostatkami

23597,00 € a 5332,00 € boli predmetom refinancovania na základe v spore predloženej zmluvy o úvere
č. 1735564640. Žalovaný v I. rade v žiadosti o úver uvádzala rodinný stav: vydatá a 0 vyživovaných
detí. Žalovaný v II. rade v žiadosti o úver uvádzal rodinný stav: ženatý a 0 vyživovaných detí. Výška
životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu v čase podania žiadosti o úver predstavovala sumu
199,48 € a 139,16 € na ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu. Disponibilné zdroje u

žalovaných predstavovali sumu 506,36 € vypočítanú nasledovne: suma príjmu 770,00 € + 1320,00 €
- suma výdavkov na splátky existujúcich úverov 1245,00 € - 338,64 € (životné minimum). Finančná
analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 30000,- € na 8 rokov
s mesačnou splátkou vo výške 452,89 €. Vzhľadom na skutočnosť, že Opatrenie Národnej banky
Slovenska zo 14. novembra 2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver (ďalej len „opatrenie č. 10/2017“) nadobudlo účinnosť dňa 1. januára 2018
a štandardy obozretného poskytovania spotrebiteľských úverov bližšie špecifikované iným opatrením
alebo usmernením NBS neboli stanovené, postup veriteľov pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver (ďalej len „schopnosť splácať“) bol regulovaný len ustanovením § 7 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov. Predchodcom žalobcu je banka, ktorá je štandardnou úverovou inštitúciou
podľa osobitného predpisu a ktorá má povolenie na vykonávanie bankových činností v rozsahu a za
podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v
znení neskorších predpisov a osobitnými predpismi (bankové povolenie). Činnosť predchodcu podlieha
podľa § 6 a nasl. zákona o bankách sprísnenému dohľadu, vykonávanému I. L. C.. Iný ako štandardný

postup pri poskytovaní úveru zo strany žalobcu preto neprichádza do úvahy. Predchodca preukázateľne
konal pred poskytnutím úveru s dostatočnou odbornou starostlivosťou, v zmysle zákonnej požiadavky
posúdil výšku príjmov a výšku výdavkov z externých zdrojov, účel a dobu, na ktorú sa úver poskytuje,
čo preukazuje predloženými dôkazmi a to nad rámec zákonnej povinnosti v zmysle ust. § 1 ods. 6
z.č. 129/2010 Z.z. Spolu s týmto podaním predkladá súdu zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa

3.10.2022 s identifikáciou postúpenej žalovanej pohľadávky, za účelom preukázania našej aktívnej
legitimácie v tomto spore. Splnenie notifikačnej povinnosti predchodcom preukazuje predloženým
oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 9.11.2022. Žalovaní boli našim predchodcom vyzvaní
na zaplatenie omeškaných splátok výzvami zo dňa 16.4.2019, ktoré boli zaslané doporučene pod
podacími číslami RE127430457SK a RE127430443SK a ktoré boli žalovaným riadne doručené, čo

preukazujeme predloženými výstupmi z doručovania listovej zásielky Slovenskej pošty, a.s.. Predčasné
zosplatnenie úveru zo dňa 13.5.2019 bolo žalovaným zaslané našim predchodcom doporučene pod
podacími číslami UC232545628SK a UC232545614SK a žalovaným riadne doručené, čo preukazujeme
predloženými výstupmi z doručovania listovej zásielky Slovenskej pošty, a.s.. Žalovaní boli taktiež na
plnenie vyzvaní predcodcom predžalobnými výzvami, ktoré boli zaslané pod podacími číslami E. a E.

a žalovaným riadne doručené, čo preukazuje predloženými výstupmi z doručovania listovej zásielky
Slovenskej pošty, a.s.. Spolu s podaním doručil Dáta dopytu, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 12CoCsp/25/2021 zo dňa 08.02.2022, podací hárok, Zmluvu o postúpení pohľadávok, Oznámenie
postupcu o postúpení pohľadávky, Oznámenie o zmene veriteľa, potvrdenie o doručení zásielky,uznesenie NSSR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, ftk. doručenky, uznesenie Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 9CoCsp/51/2023 zo dňa 27.02.2024, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
5CoCsp/62/2022 zo dňa 22.08.2023, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoCsp/4/2023 zo dňa

26.04.2023.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä ako
aj ostatným obsahom spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu
a právneho zástupcu žalovanej, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

13. Dňa 21.09.2017 uzatvorili žalovaná 1 ako dlžník a žalovaný 2 ako spoludlžník so spoločnosťou
Poštová banka, a. s., zmluvu o úvere č. 1735564640, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý
úver vo výške 30 000,00 eura, ktorí sa žalovaní zaviazali splácať v 96 mesiacov po 452,89 eura/
mesiac. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá na 7,50 %, ročná percentuálna miera nákladov 10,30 %,
priemerná hodnota RPMN na trhu 9,08 %, celková výška nákladov 43 476,71 eura, dátum prvej splátky

25.10.2017adátumkonečnejsplatnosti25.09.2025.Druhúveru:účelovýúverurčenýnarefinancovanie.

14. Žalobca podaním zo dňa 16.04.2019 upozornil žalovaných, že ku dňu 16.04.2019 je pohľadávka
banky viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 2 280,67 eura a súčasne ich vyzval na
úhradu dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy pod následkom vyhlásenia úveru

predčasne splatným.

15. Podaním zo dňa 13.05.2019 žalobca oznámil žalovaným, že úverová pohľadávka sa k 13.05.2019
stala predčasne splatnou a súčasne boli žalovaní vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 28 301,14
eura v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.

16. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu
vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 37 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu
vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Podľa § 656 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

26. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku
dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

28. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

29. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a (a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a
(b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

30. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj
osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou
zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere podľa osobitného predpisu,87aba)

pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

31. V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, pričom súd musel posudzovať
aj postúpenie pohľadávky banky na žalobcu. Pre konštatovanie platného postúpenia pohľadávky bankyna iný, hoci aj nebankový subjekt, je v prípade práv vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy nevyhnutné
splniť podmienky vyplývajúce jednak z ustanovenia §53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj
z ustanovenia §92 ods. 8 zákona o bankách a §17 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

32. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže veriteľ v spotrebiteľských veciach
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania s jej zaplatením a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§565
Občianskeho zákonníka). Z druhej vety citovaného ustanovenia §565 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky; zároveň tak môže urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením omeškanej splátky. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne; v prípade, že

veriteľ toto právo do splatnosti najbližšej splátky nevyužije, jeho právo na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru pre tú ktorú splátku zaniká. Veriteľovi však nič nebráni v tom, aby v prípade dlžníkovho
nesplácania ďalších splátok vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre niektorú ďalšiu splátku, ak splní
podmienky predpokladané ustanovením §53 ods.9 v spojení s §565 Občianskeho zákonníka. Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 ustálil, že „v prípade, ak

zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením §565
Občianskeho zákonníka a §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ Naproti tomu v rozhodnutí vydanom iným senátom
najvyššieho súdu s odstupom šiestich dní, v konkrétnostiach v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa

31.01.2024, sa tento nestotožnil s názorom dovolateľov, „...že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza
k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto
povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá.“. V konaní nebolo sporné,
že právny predchodca žalobcu listinou označenou ako „Upozornenie – výzva na splatenie dlžnej časti
úveru“ zo dňa 16.04.2019 vyzval žalovanú ako dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2 280,67

eura, z ktorej omeškané splátky predstavovali sumu 2 271,67 eura a poplatky vo výške 9,00 eur. Veriteľ
vo výzve zároveň upozornil dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru – vyhlásiť úver predčasne splatný;
avšak absentuje v nej konkretizácia splátky, pre ktorú veriteľ zamýšľa zosplatniť úver. Podaním zo dňa
13.05.2019 „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ oznámil pôvodný veriteľ žalovanému, že úver predčasne
zosplatnil; ku dňu zosplatnenia predstavovala dlžná istina sumu 27 356,84 eura, úrok 926,30 eura,

poplatkyzaupomienky18,00eur.Právnypredchodcažalobcu súčasnevyzvalžalovanéhonazaplatenie
dlžnej sumy v lehote 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Rovnako ako vo výzve zo dňa
16.04.2019 aj v predmetnom oznámení o predčasnej splatnosti úveru absentuje uvedenie splátky,
pre ktorú veriteľ k zosplatneniu úveru pristúpil. Hoci ustanovenia §53 ods. 9 a §565 Občianskeho
zákonníka neustanovujú ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný
(§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pre strany úverového vzťahu prináša mimoriadne zosplatnenie
úveru vážne následky; zosplatnenie úveru pre veriteľa znamená, že voči dlžníkovi môže uplatniť nárok
na zaplatenie celej nesplatenej sumy úveru vrátane príslušenstva; pre dlžníka predstavuje zosplatnenie

úveru stratu výhody splátok. Avšak, so zosplatnením je spojená aj otázka uplatniteľnosti pohľadávky na
súde s tomu zodpovedajúcimi prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktorú môžu strany
sporuvkonanípredsúdomvyužiť;jednásanapríkladonámietkupremlčania,tvrdenieoabsenciiaktívnej
vecnej legitimácie či tvrdenie, že pre splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru neboli
splnené zákonom predpokladané podmienky. Veritelia totiž často modifikujú skutkový stav tak, aby

podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru boli splnené. Priemerný spotrebiteľ pritom často
nie je spôsobilý na takúto modifikáciu skutkového stavu relevantne reagovať. Špecifikácia splátky, pre
ktorú veriteľ mieni pristúpiť k zosplatneniu úveru už vo výzve podľa §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
resp. v oznámení o mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje spotrebiteľovi právnu istotu, že vec bude
spravodlivo rozhodnutá; špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje podklad pre procesnú obranu.

Zároveň, uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje, neumožňuje veriteľovi dotvárať skutkový stav
takýmspôsobom,abybolomožnénáslednepolemizovať,prektorúsplátkuveriteľpristúpilkzosplatneniu
úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť nie jevýzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie je ani právny úkon, ktorým veriteľ
realizoval predčasne zosplatnenie úveru.

33. Súd tak konštatuje, že v prejednávanej veci vo výzve adresovanej žalovanému dňa 16.04.2019
absentuje špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, resp. zosplatnil, a tak nebol
jednostranný právny úkon veriteľa dostatočne určitý. Z vedeného dôvodu je takýto úkon právneho
predchodcu žalobcu úkonom neplatným. Súd sa stotožnil so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 a konštatuje, že úver

nebol platne zosplatnený.

34. Právnym následkom neplatného zosplatnenia úveru je neplatnosť postúpenia pohľadávky v zmysle
ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách v spojení s §17 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch;
vzhľadom na termín konečnej splatnosti úveru (25.09.2025) je zrejmé, že k postúpeniu pohľadávky došlo
pred termínom konečnej splatnosti úveru a nešlo ani o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou.

35. Ustanovenie §92 ods. 8 zákona o bankách definuje dve podmienky (nad rámec písomnej formy
zmluvy o postúpení pohľadávky a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto postupom, ktoré predpokladá
ustanovenie §524 ods.1 Občianskeho zákonníka), za ktorých možno postúpiť bankovú pohľadávku inej
osobe; prvou podmienkou je písomná výzva banky klientovi, aby plnil; druhou je omeškanie dlžníka so

splnením čo i len časti postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 dní. Pokiaľ ide o postúpenie
pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy, nevyhnutná je aj aplikácia ustanovenia §17 ods.1
zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého je možné postúpiť pohľadávku z veriteľa oprávneného
poskytovať spotrebiteľský úver na iného veriteľa oprávneného poskytovať úvery, a to na základe
povolenia udeleného I. L. C. (písm. a/) za súčasného splnenia ďalšej podmienky, ktorou je postúpenie

pohľadávky po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávky, ktorá sa stala splatnou (písm. b/).
Rozhodovacia prax všeobecných súdov doposiaľ nebola jednotná v názore, či ustanovenie § 92 ods.
8 zákona o bankách predpokladá osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splnením
čo i len časti peňažného dlhu alebo či je za takúto výzvu možné považovať aj výzvu realizovanú
podľa ustanovenia §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, resp. oznámenie o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru za predpokladu, že ich obsahom bola výzva dlžníkovi na zaplatenie (nakoľko pre platné
zosplatnenie pohľadávky museli byť kumulatívne splnené dve podmienky - omeškanie dlžníka so
zaplatením splátky minimálne 3 mesiace a písomné upozornenie dlžníka v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva); takýto názor vyslovil aj konajúci senát odvolacieho súdu vo viacerých
svojich rozhodnutiach. Keďže sa za súčasť ustálenej judikatúry považuje až názor opakovane vyjadrený

Najvyšším súdom Slovenskej republiky (viac v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
3Cdo/88/2017 zo dňa 19.03.2018 publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 65/2018) a tento v dvoch aktuálnych rozhodnutiach – v rozsudku
sp.zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022 a v uznesení sp.zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022 –
vyslovil, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá „výlučnú a samostatnú písomnú

výzvu banky“, nepostačuje pre konštatovanie splnenia podmienok podľa ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách, že bola veriteľom realizovaná výzva podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka či vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku
sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022, zo záverov ktorého vychádzal aj súd prvej inštancie, v
konkrétnostiach uviedol, že z ustanovenia §92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva „reťazec úkonov, ktoré

musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva
banky klientovi, že je v omeškaní s o splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke.
Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti síce sekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre
prípad porušenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, avšak primárne
je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Obsah ustanovenia § 92

ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej
klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej
zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v
zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“ Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre
platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní

so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku; touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky
podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne
splatný; tieto predpoklad samostatnej výzvy podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách nespĺňajú.
Žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že žalovanému boli zaslané dokumenty - Výzva podľa§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a Výzva na úhradu dlžnej sumy. Tieto dva dokumenty však
nemožno považovať za osobitné výzvy dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca
ďalej poukázal na skutočnosť, že zaslal žalovanému aj Predžalobnú výzvu na plnenie. Podľa názoru

súdu sa taktiež nejedná o osobitnú výzvu podľa zákona o bankách, nakoľko v predžalobnej výzve
veriteľ oznamuje možnosť podania žaloby, nie úmysel postúpiť svoju pohľadávku, pričom postúpenie
pohľadávky môže znamenať ďalšie náklady, resp. iné platby stanovené novým veriteľom. Avšak, ak by
aj súd priznal tomuto dokumentu vlastnosti predpokladané ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách,
nemožno hovoriť o platnom postúpení pohľadávky z banky na tretí subjekt, nakoľko nedošlo k platnému

zosplatneniu úveru a banka v čase postúpenia nedisponovala splatnou pohľadávkou voči žalovanému.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa súd ďalej nezaoberal ďalšími tvrdeniami
uvádzanými v žalobe a vyjadreniach, nakoľko to nepovažoval za účelné, keď nedostatok vecnej
legitimácie má za následok zamietnutie celej žaloby.

37. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný
argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň

súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí
dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana
(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

38. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo
skutočnosti, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Súd preto priznal žalovanej nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po
právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.