Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123011723
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123011723.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej,
PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
obžalovaného ml. A. B., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona a iné,
o odvolaní obžalovaného ml. A. B. a prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len prokurátor), proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24.10.2024 sp. zn. 4T/80/2023, na verejnom zasadnutí konanom

v Nitre dňa 21.05.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania prokurátora a obžalovaného mladistvého A. B. z a m i e
t a j ú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného ml. A. B.
(ďalej len ml. obžalovaný) vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.

v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm.
c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v C., ul. D., na hracej ploche florbalového ihriska B. E.
F., v prítomnosti osôb G. F. nar. XX.XX.XXXX, H. I. nar. XX.XX.XXXX, B. J. C. XX.XX.XXXX, B. K.
nar. XX.XX.XXXX, L., nar. XX.XX.XXXX, H. K. nar. XX.XX.XXXX, B. M. nar. XX.XX.XXXX, G. D. nar.
XX.XX.XXXX a ďalších, po predchádzajúcej hromadnej fyzickej potýčke hráčov napadol protihráča

poškodeného M. E., nar. XX.XX.XXXX tak, že ho udrel do tváre a potom päsťou pravej ruky udrel do
ľavej časti tváre, a keď poškodený bol v predklone udrel ho kolenom, čím poškodenému spôsobil dvojitú
posunutú otvorenú zlomeninu dolnej čeľuste, následkom čoho bol poškodený liečený a obmedzený v
prijímaní tuhej stravy od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX,
následne sa obžalovaný rozbehol za protihráčom, poškodeným B. B., nar. XX.XX.XXXX, a za
mantinelom hracej plochy florbalového ihriska ho napadol, tak že ho sotil a keď tento bol v predklone,

udrel ho kolenom do hlavy, v dôsledku čoho poškodenému zapadol jazyk a po krátku dobu nemohol
dýchať, a utrpel drobné zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie do 7 dní.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák.
s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák. a s prihliadnutím na priťažujúcu
okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a za použitia § 41 ods. 1

Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák. podmienečne odložil a podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
O uplatnenom nároku na náhradu škody poškodeného M. E. súd rozhodol tak, že obžalovanému podľa
§ 287 ods. 1 Tr. por. uložil povinnosť nahradiť poškodenému škodu v sume 2 822,02 eur a podľa § 288
ods. 2 Tr. por. uvedeného poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na celý rad vo veci vykonaných dôkazov
a na základe vykonaného dokazovania mal za to, že bol zistený skutkový stav veci náležite a v rozsahunevyhnutnom na rozhodnutie o vine, treste, ako aj o nároku na náhradu škody. Súd I. stupňa konštatoval,
že ml. obžalovaný vo vzťahu k poškodenému zvolil verziu nutnej obrany, pričom pri posudzovaní
okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu, teda možnosť použitia nutnej obrany, na ktorú sa odvolával

obžalovaný, sa súd I. stupňa zaoberal výpoveďou samotného obžalovaného a poškodeného M. E. a tiež
výpoveďami svedkov H. N., L. L. I., B. B. O., B. B., B. M., G. D., B. M. E., ktorí boli priami svedkovia
incidentu medzi obžalovaným a poškodeným M. E.. Poukázal na výpoveď ml. obžalovaného ako aj
výpovede jeho spoluhráčov, ktorí vo svojich výpovediach podľa názoru súdu I. stupňa sa snažili vyviniť
ml. obžalovaného zo spáchania trestných činov a uviedli, že obžalovaný ako prvý dostal úder päsťou od

poškodeného M. E.. Súd I. stupňa však pri týchto svedkoch poukázal aj na to, že zároveň vypovedali
aj rozporne s výpoveďou obžalovaného, keď zhodne uviedli, že na toto reagoval úderom päsťou do
oblasti tváre poškodeného. Skutočnosť, že poškodený M. E. udrel päsťou do tváre ml. obžalovaného,
mal súd I. stupňa za vyvrátenú výpoveďou nestranného svedka B. B. O. a tiež fotodokumentáciou
o ohliadke tela ml. obžalovaného zo dňa 07.12.2022, kde neboli zadokumentované žiadne vážne
zranenia, ktoré by po údere päsťou do tváre mali byť spôsobené. Napadnutie poškodeného M. E.

ml. obžalovaným úderom do tváre mal súd I. stupňa preukázané výpoveďou svedkov B. M. E., otca
poškodeného a B. B., spoluhráča poškodeného. Súd I. stupňa v tomto smere poukázal aj na nepriamy
dôkaz a to na závery znalca MUDr. Vladimíra Popelku, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia
a traumatológia, ktorý ako mechanizmus vzniku zranenia poškodeného uviedol mechanizmus vzniku
zranenia v súlade s výpoveďou poškodeného a vyjadroval sa aj ohľadom nutnosti liečenia poškodeného,

čomu zodpovedala doba v rozsahu od 07.12.2022 do 09.02.2023. Čo sa týkalo výpovedi poškodeného
M. E. ohľadom mechanizmu vzniku zranenia, súd I. stupňa za potrebné považoval uviesť, že poškodený
tak vo svojej výpovedi v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní zhodne tvrdil, že zranenie
mu bolo spôsobené tak, ako to bolo opísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku, pričom tento
mechanizmus vzniku zranenia vyplynul aj zo záverov znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že dvojitá

otvorená posunutá zlomenina dolnej čeľuste vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou pri údere útočníka
dodolnejčeľusterukouzovretoupäsťou.SúdI.stupňanazákladetohoustálil,žezraneniapoškodenému
M. E. boli spôsobené v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, pričom nezistil žiadne skutočnosti,
ktoré by viedli k spochybneniu týchto záverov. Podľa záveru súdu I. stupňa nebol preukázaný jediný
dôkaz o tom, že by útočníkom bol poškodený a v tomto prípade sa ml. obžalovaný nemal čomu

brániť. Súd I. stupňa v tomto smere poukázal aj na fotografie nachádzajúce sa v spise, ako aj na
videozáznam, v ktorých bolo preukázané, že poškodený M. E. utrpel zranenie tak, ako je uvedené
v skutku napadnutého rozsudku.
Čo sa týka ďalšej časti skutku a to napadnutia poškodeného B. B., súd I. stupňa poukázal na vykonané
dôkazy a to nielen na výpoveď samotného poškodeného B. B., ale aj na výpovede svedkov B. K., B.

J., D. L., P. B. a L. L. I., pričom pri ustálení skutkového stavu vychádzal aj z videonahrávky, na základe
ktorej bola potvrdená verzia uvádzaná poškodeným B. B.. Z vykonaného dokazovania mal súd I. stupňa
preukázané, že ml. obžalovaný zdvihnutým lakťom ľavej ruky zasiahol poškodeného B. do oblasti hrude.
K tomuto záveru dospel na základe záverov znalca, podľa ktorého zranenie ramena mohlo vzniknúť
po náraze ramena do tupého predmetu pri páde, resp. pri náraze o okolitý terén. Pád poškodeného

nemalsúdI.stupňazapreukázanýanivideonahrávkou.Vyhodnotenímvykonanýchdôkazovnahlavnom
pojednávaní súd I. stupňa dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal a priebeh ustálil tak, ako
je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd I. stupňa nevidel žiadny zákonný dôvod
rozdeliť skutkový dej na dva samostatné skutky, teda tak ako bola podaná obžaloba, nakoľko celý
skutkový dej bol nepretržitý z pohľadu času i miesta a napokon aj z konania ml. obžalovaného, ktorý

bezprostrednepotom,akofyzickynapadolpoškodenéhoM.E.,rozbeholsazapoškodenýmB.B.atohto
mimo hracej plochy fyzicky atakoval. Celé toto konanie, ako jednoznačne vyplýva aj z videozáznamu,
trvalo 22 sekúnd. Súd I. stupňa na rozdiel od obžaloby nemal preukázané konanie ml. obžalovaného
posúdené ako ublíženie na zdraví poškodenému B. B. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 156
ods. 1 Tr. zák. Ml. obžalovaný fyzicky napadol tohto poškodeného, spôsobil poškodenie jeho zdravia,

čo si vyžiadalo lekárske vyšetrenie a krátkodobé liečenie nepresahujúce 7 dní. Avšak z vykonaného
dokazovania podľa názoru súdu I. stupňa vyplynulo, že zranenie poškodeného bolo bez sťaženia
obvyklého spôsobu života.
Súd I. stupňa následne poukázal na osobu ml. obžalovaného, predovšetkým na hodnotenie N. E. E.
I. C., z ktorého vyplýva, že v roku 2021 reprezentoval školu aj krajinu na Majstrovstvách sveta v hokeji, v

kategórii U-18, v H. XXXX sa zúčastnil Majstrovstiev sveta XXXX do XX rokov a koncom H. XXXX sa stal
hráčom F. Q. I. O. I. R.. Ml. obžalovaný je kľudnej povahy, je rád v spoločnosti kamarátov a okrem hokeja
medzi jeho záľuby patrí aj rybárstvo. Pri osobe ml. obžalovaného súd I. stupňa zistil existenciu jednej
poľahčujúcej okolnosti, a to vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu a existenciu jednejpriťažujúcej okolnosti, a to, že svojím konaním spáchal viac trestných činov. Vzhľadom na vyrovnaný
pomer a mieru závažnosti týchto okolností súd I. stupňa ukladal obžalovanému trest odňatia slobody
upravený podľa § 117 ods. 1 Tr. zák. (keďže trestné činy obžalovaný spáchal ako mladistvý) znížený na

polovicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to v rozmedzí 2 roky až 5 rokov, pričom trest odňatia
slobody úhrnný (za dva trestné činy), na samej spodnej hranici vo výmere 2 rokov s určenou skúšobnou
dobou v trvaní 18 mesiacov považoval za primerané.
Čo sa týkalo uplatneného nároku na náhradu škody, poškodený M. E. si uplatnil svoj nárok na náhradu
škody v celkovej výške 3 188,82 eur. Súd I. stupňa mal za preukázanú škodu v celkovej sume 2 822,- eur,

čo pozostávalo z bolestného vo výške 2 543,10 eur a cestových náhrad vo výške 197,92 eur a hotových
výdavkov na liečbu v sume 81,- eur. Túto preukázanú výšku škody uložil ml. obžalovanému uhradiť.
Keďže poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody vo vyššej sume a túto časť uplatneného nároku na
náhradu škody nemal súd I. stupňa za riadne preukázanú, so zvyškom nároku na náhradu škody tohto
poškodeného odkázal na civilný proces.

Uvedený rozsudok ihneď po jeho vyhlásení odvolaním napadol obžalovaný, pričom uviedol, že jeho
odvolanie smeruje do viny, trestu a náhrade škody, ako aj prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej
len prokurátor), ktorý do zápisnice o hlavnom pojednávaní uviedol, že namieta vinu a trest v neprospech
obžalovaného.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom obhajcu sa domáhal
zrušenia napadnutého rozsudku I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. a podľa § 322
ods. 1 Tr. por. vrátenia veci súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Rozsudok súdu I. stupňa považoval za neopodstatnený, pretože v prípravnom konaní, ako ani na
hlavnom pojednávaní neboli podľa jeho názoru zabezpečené dôkazy preukazujúce jeho vinu. Skutok

sa stal počas florbalového turnaja v B. E. F. I. C., kde po faule na H. N. nastala medzi hráčmi oboch
mužstiev (strkanica), v ktorej došlo k viacerým útokom medzi jednotlivými osobami zúčastnenými na
tomto incidente. Ml. obžalovaný opakovane uviedol, že bol ako prvý napadnutý poškodeným M. E. a to
takým spôsobom, že ho tento udrel päsťou do tváre a on v podstate tento útok vzhľadom na to, že
bol v šoku, opätoval. Pravdivosť jeho výpovede mal za potvrdenú výpoveďami viacerých svedkov a to

výpoveďami svedkov H. N., L. L. I., H. K., B. M., G. D. a G. F., ktorí zhodne potvrdili, že obžalovaný dostal
od poškodeného M. E. prvý úder do tváre a až následne, keď sa tomuto útoku bránil, tento úder opätoval.
Za potrebné považoval poukázať aj na výpoveď B. B. O. z prípravného konania, ktorý vo svojej výpovedi
okrem iného uviedol, že „toho B. vyprovokoval hráč B. tým, že švihol rukou do tváre, prstami alebo
nechtami, B. trafil ten moravecký hráč, neviem ako sa volal a na základe toho ten B. reagoval“. Taktiež

namietal tvrdenie súdu I. stupňa, že uvedení svedkovia vo svojich výpovediach vypovedali v snahe
pomôcť vyviniť sa ml. obžalovanému, keď uvádzali, že ako prvý dostal ranu, resp. úder päsťou od M.
E.. Toto konštatovanie súdu I. stupňa o pomoci svedkov vyviniť sa obžalovanému zo žalovaného skutku
nebolo ničím potvrdené.
Poukázal na to, že za nedôveryhodnú bolo potrebné považovať skôr výpoveď svedka P. B., spoluhráča

poškodeného M. E., ktorý vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní pred súdom I. stupňa uviedol, že
videl, ako A. chytil M. za hlavu a udrel ho kolenom do brady, ale na ďalšom pojednávaní odpovedal na
otázkuobhajcu,žeútoknaM.E.nevidel.Taktiežnepovažovalzapravdivétvrdenieuvádzanévskutkovej
vete napadnutého rozsudku, že ml. obžalovaný mal udrieť poškodeného M. E. kolenom v predklone.
Toto tvrdenie vychádza len z výpovedí samotného poškodeného M. E. a svedka M. E. N.. Vo vzťahu

k dôveryhodnosti výpovede svedka M. E. st. považoval za potrebné uviesť, že napadnutie svojho syna
popisoval iným spôsobom ako ostatní svedkovia vypočutí na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom
konaní.
Celý videozáznam má 22 sekúnd a v tomto časovom rámci sa nemohli odohrať všetky skutočnosti, ktoré
uvádzajú svedkovia svedčiaci v prospech poškodeného.

Verzií útoku na B. B. v rámci výpovedí svedkov je v podstate toľko, že jedna druhej protirečia a každý
zo svedkov si domyslel priebeh skutku v snahe pomôcť poškodenému B. B. a podporiť jeho výpoveď.
Opätovne poukázal na videozáznam, ktorý bol prehratý na hlavnom pojednávaní a z ktorého žiadnym
spôsobom nevyplýva úder kolenom na tvár, resp. hlavu poškodeného B. B., ale iba sotenie do
poškodeného, ktoré však nemá takú intenzitu, aby ho bolo možné považovať za trestný čin alebo trestný

čin ublíženia na zdraví.
PokiaľbyupoškodenéhoB.B.došlokzapadnutiujazyka,tedaktomu,žebynejakýčasnemoholdýchať,
nedohral by turnaj vo florbale až do konca.V závere podaného odvolania ml. obžalovaný opätovne poukázal na to, že len odvracal priamo hroziaci
útok na jeho osobu a tak nejde o trestný čin, ale o okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu v zmysle §
25 Tr. zák.

Prokurátor v písomných dôvodoch podaného odvolania poukázal na rozhodnutie súdu I. stupňa, pričom
uviedol, že sa nestotožnil s právnym názorom súdu I. stupňa, ktorý konanie obžalovaného popísané
v bode 2. obžaloby kvalifikované ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.

a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. kvalifikoval v napadnutom rozsudku len ako pokračovací prečin výtržníctva.
Z kamerových záznamov ako aj z fotografií, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu, je zrejmé, že
obžalovaný za mantinelom kolenom útočil na osobu poškodeného B. B., ktorý sa v tom čase nachádzal
v predklone a uvedeným kolenom ho aj trafil do oblasti hlavy, v dôsledku čoho poškodenému zapadol
jazyk, po krátku dobu nemohol dýchať a následne rýchlym zásahom spoluhráčov mu bola poskytnutá
pomoc. Prokurátor vyslovil názor, že spôsob vedenia útoku, a to kopom kolenom na tvár poškodeného

mohol ml. obžalovaný spôsobiť ublíženie na zdraví tak, ako to predpokladá ustanovenie § 123 ods. 2
Tr. zák. V danej veci najskôr obžalovaný útočil na poškodeného M. E., ktorému spôsobil ťažkú ujmu
na zdraví a až po dokonaní tohto útoku sa rozbehol za poškodeným B. B., ktorého napadol tak, že ho
kolenom udrel do oblasti hlavy a teda išlo o dve samostatné konania tak, ako boli opísané v obžalobe.
V prípade, ak by súd I. stupňa neupravoval skutkovú vetu obžaloby, pri ukladaní trestu by bolo tak

dôvodné postupovať aj podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.
V závere písomných dôvodoch podaného odvolania prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu
I. stupňa a vec vrátiť tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K podanému odvolaniu obžalovaného zaslal poškodený M. E. prostredníctvom svojho splnomocnenca

vyjadrenie. Uviedol, že s obhajobou ml. obžalovaného sa vysporiadaval už súd I. stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Základným a objektívnym dôkazom, ktorý vyvracia obhajobu ml. obžalovaného,
je podľa jeho názoru fotodokumentácia z prehliadky tela ml. obžalovaného bezprostredne po skutku,
na ktorej niet žiadnych stôp po fyzickom násilí na tele ml. obžalovaného. Poškodený M. E. vo svojom
vyjadrení poukázal na jednotlivé vo veci vykonané dôkazy, kde poukázal na výpovede spoluhráčov ml.

obžalovaného v kontraste so svojou vlastnou výpoveďou, pričom mechanizmus vzniku jeho zranenia
bolo vyhodnotené na základe znaleckého posudku znalca MUDr. Vladimíra Popelku. Čo sa týkalo
časti skutku a to útoku na poškodeného B., tu poukázal na komplexnosť vyvrátenia obhajoby ml.
obžalovaného, kde ako jediný ml. obžalovaný uvádzal, že B. mal len sotiť do hrude. Táto obhajoba ml.
obžalovaného však bola vyvrátená okrem iného aj videozáznamom, ktorý zachytil skutok.

V záverečnom návrhu svojho vyjadrenia navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietnuť.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom poukázal na písomné
dôvody podaného odvolania, ktoré však modifikoval v tom smere, že čo sa týka konania obžalovaného

voči poškodenému M. E., toto konanie malo byť kvalifikované ako pokračovací prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a čo sa týkalo konania ml. obžalovaného voči poškodenému B. B., pokiaľ
by malo konanie kvalifikované ako pokračovací prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2
písm. c/ Tr. zák., vo vzťahu k tomuto poškodenému by malo byť kvalifikované aj ako jednočinný súbeh s

prečinom výtržníctva v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 156 ods. 1 Tr. zák., avšak vo vzťahu
k tomuto poškodenému považoval za potrebné doplniť dokazovanie a to znaleckým skúmaním a preto
v tejto časti navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa. Čo sa týkalo odvolania obžalovaného, toto
navrhol, vzhľadom na odvolacie dôvody prokurátora, ako nedôvodné zamietnuť. V konečnom návrhu
navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. a podľa

§ 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného taktiež poukázal na písomné dôvody podaného odvolania, v ktorom boli
rozobraté všetky rozhodné skutočnosti a preukázané tvrdenia ml. obžalovaného, že konal tak, že
odvracal útok, ktorý hrozil jeho osobe. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok I. stupňa podľa § 321 ods. 1

písm. b/, písm. c/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol. Ohľadom odvolania prokurátora uviedol, že sa zhodli síce v spôsobe, akým
má odvolací súd vo veci rozhodnúť, teda že má zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátiť
tomuto súdu, avšak sa nezhodol s dôvodmi, ktoré uvádzal prokurátor.Ml. obžalovaný na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom poukázal na písomné dôvody podaného
odvolania, ako aj na to, čo uviedol jeho obhajca na verejnom zasadnutí a v konečnom návrhu opakovane

uviedol, že stále tvrdí, že sa bránil a nie útočil.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými
osobami – obžalovaným a prokurátorom preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolania obžalovaného a prokurátora
nie sú dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu

nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. súd I. stupňa
v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Súd I. stupňa poukázal na všetky vo veci vykonané dôkazy, tieto hodnotil tak jednotlivo, ako aj v ich

súhrne, pričom vykonané dôkazy tvoria reťaz logických dôkazov, na základe ktorých dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom.

Na obžalovaného bola na súde I. stupňa podaná obžaloba za konanie právne kvalifikované v bode 1/
ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zák.

v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. voči
poškodenému M. E. a v bode 2/ ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. za konanie voči poškodenému B. B..
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku precízne poukázal na to, z akých dôvodov konanie

obžalovaného uvedené v bode 1/ a 2/ obžaloby mal za jeden skutkový dej, pričom poukázal na
skutočnosť,žepotomakoobžalovanýdokonalsvojekonanievočipoškodenémuM.E.,sabezprostredne
rozbehol za protihráčom a to poškodeným B. B. a následne sa dopustil konania tak, ako je uvedené
v druhej časti skutku uvedeného v napadnutom rozsudku.
Na základe správne a zákonne zisteného skutkového stavu súd I. stupňa dospel k zákonnej právnej

kvalifikácii konania ml. obžalovaného ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.
v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm.
c/ Tr. zák. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde súd I.
stupňa podrobne a precízne rozobral jednotlivé vo veci vykonané dôkazy a tieto aj správne vyhodnotil,
ako na správne bez toho, aby tieto úvahy opätovne rozoberal v uznesení. Vina obžalovaného bola

správne uznaná súdom I. stupňa, pričom odvolací súd nedal za pravdu prokurátorovi, že konanie
obžalovaného malo byť rozdelené na dva samostatné skutky voči dvom rôznym poškodeným.
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku sa podrobne venoval aj obrane obžalovaného, že
sa vlastne ml. obžalovaný mal brániť útoku poškodeného M. E., pričom aj odvolací súd bol toho názoru,
že neobstojí obhajoba obžalovaného, že išlo o nutnú obranu. Je pravdou, že v danej trestnej veci boli

produkované dve skupiny dôkazov, pričom súd I. stupňa tieto správne vyhodnotil.

Aj výrok o treste tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku, vychádza zo zákonných ustanovení
Trestného zákona, pričom súd I. stupňa správne upriamil pozornosť na osobu páchateľa, ktorý je v tomtoprípade mladistvý obžalovaný, v čase spáchania skutku študent strednej školy reprezentujúci školu ako
aj Slovenskú republiku na rôznych majstrovstvách sveta v hokeji. Odvolací súd sa plne stotožnil so
zistenou jednou poľahčujúcou okolnosťou a to uvedenou v § 36 písm. j/ Tr. zák., teda že obžalovaný

pred spáchaním činu viedol riadny život ako aj s tým, že súd I. stupňa prihliadal na priťažujúcu okolnosť
uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák., teda že obžalovaný svojím konaním spáchal viac trestných činov.
Vzhľadom na skutočnosť, že ml. obžalovaný spáchal trestný čin vo veku 17 rokov, súd I. stupňa správne
upravil zákonom stanovenú trestnú sadzbu pri prísnejšom trestnom čine teda zločine ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. 4 roky až 10 rokov v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zák. na 2 roky až 5 rokov

a tak správne ukladal trest ml. obžalovanému na samej spodnej hranici, a to výmere 2 roky. Aj odvolací
súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaného je postačujúce pôsobiť na neho trestom výchovným
a nie represívnym a tak skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18 mesiacov považoval
za primeranú a postačujúcu. Odvolací súd skúmal aj možnosť uloženia alternatívneho druhu trestu,
avšak vzhľadom na osobu ml. obžalovaného nepovažoval za možné uloženie akéhokoľvek iného druhu
alternatívneho trestu.

Čo sa týkalo výroku o náhrade škody, aj tento odvolací súd považoval za správny a zákonný, nakoľko
súd I. stupňa uložil ml. obžalovanému povinnosť uhradiť škodu v preukázanej výške a to v sume 2 822,02
eur pozostávajúcej z bolestného vo výške 2 543,10 eur, čo je za 105 bodov po 24,22 eur a z cestovných
náhrad vo výške 197,92 eur a hotových výdavkov na liečbu vo výške 81,- eur. Poškodený si uplatnil

nárok na náhradu škody vo vyššej sume, a to aj za ďalšie cesty do zdravotníckych zariadení ako aj
k advokátovi, ktoré však súd I. stupňa nemal za preukázané žiadnymi dôkazmi a dokazovanie v tomto
smere by bolo nad rámec adhézneho konania. Z uvedeného dôvodu súd I. stupňa správne odkázal
poškodeného so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na civilný proces.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti, odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného a
prokurátora ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.