Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200707
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200707.2

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX
A., právne zastúpená: Marják, Ferenci & Partners, s.r.o., so sídlom: Tajovského 17, 040 01 Košice,
IČO: 50 164 988, proti žalovanému: Mesto Košice, pracovisko Košice – Staré mesto, so sídlom:
Hviezdoslavova 7, 040 34 Košice – Staré mesto, o správnej žalobe opomenutého účastníka konania,
takto

r o z h o d o l :

Ukladá povinnosť žalovanému Mestu Košice, pracovisku Košice – Staré mesto, so sídlom:
Hviezdoslavova 7, 040 34 Košice – Staré mesto doručiť žalobkyni A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C.
XX, XXX XX A., rozhodnutie č. MK/A/2020/05999-21/I/KRA zo dňa 04.03.2020, a to v lehote 30 dní od
doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „pôvodný správny súd“ alebo „súd“) bola dňa 25.09.2020

doručená správna žaloba opomenutého účastníka podľa § 179 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti Okresnému
úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, so sídlom: Komenského 52, 041 26 Košice, ktorého
kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku prešli na základe nadobudnutia
účinnosti zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a v dôsledku zmien v stavebnom zákone
s účinnosťou od 01.04.2024 na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so

sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava (ďalej aj ako „ÚÚPaV“) doručiť jej ako opomenutému
účastníkovi správneho konania rozhodnutie č. MK/A/2020/05999-21/I/KRA zo dňa 04.03.2020.

2. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že návrhom spoločnosti TD GROUP, spol. s r.o. na
vydanie územného rozhodnutia podľa § 35 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku v znení neskorších predpisov účinného do 31.03.2025 (ďalej aj ako „SZ“) doručeným

prvostupňovému správnemu orgánu – Mesto Košice, pracovisko Košice – Staré mesto (ďalej len ako
„stavebný úrad“) dňa 13.08.2019, začalo územné konanie, predmetom ktorého bolo umiestnenie stavby
Biznis Park Rampová II. etapa, ktorá má byť postavená na pozemkoch registra „C“ parc. č. 2397/10,
2397/36, 2397/37, 2397/38, 2403/1, 2403/21, 2403/26, 2403/27, 2403/28 2403/1, (2403/38, 2403/60,
2403/61, 2403/62, 2403/63, 2403/64), (2403/8, 2403/33, 2403/34, 2403/35, 2403/36), 2403/29, 2403/37,
2462,vkatastrálnomúzemíStrednéMesto,obecKošice–StaréMesto,okresKošiceI,zapísanýchnaLV

č. 11756 a na pozemkoch registra „C“ parc. č. 2403/32, 2403/30 a 2403/22 v katastrálnom území Stredné
Mesto, obec Košice – Staré Mesto, okres Košice I, zapísaných na LV č. XXXX. V predmetnom správnom
konaní stavebný úrad vydal dňa 04.03.2020 rozhodnutie č. MK/A/2020/05999-21/I/KRA o umiestnení
stavby„BiznisParkRampová–II.etapa,D.C.,A.“napozemkochvzmyslenávrhu.Uvedenérozhodnutie
stavebný úrad doručoval účastníkom konania, resp. právnym zástupcom 1. až 17 označeným na č. l. 22
rozhodnutia a zasielal na vedomie dotknutým orgánom 1. až 20. označeným na č. l. 22 rozhodnutia.3. V správnej žalobe žalobkyňa uviedla, že podľa Listu vlastníctva č. XXXXX je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v obci Košice – Staré Mesto, katastrálne územie E. F., parcely registra
E, s parcelným číslom 10291, evidovanej ako orná pôda o výmere 1098 m2. Na predmetnom

liste vlastníctva je vyznačená obmedzujúca poznámka v znení: „Obmedzujúca: Hodnovernosť údajov
katastra o práve k nehnuteľnosti - parcele registra E KN č. 10291 je spochybnená. Parcela registra E
KN č. 10291, LV č.XXXXX v k. ú. E. F. je duplicitná s časťou parcely registra C KN č. 2400/1, LV č.
XXXXX a s parcelami registra C KN č. 2400/15, č. 2400/16, LV č. XXXXX v k. ú. E. F., P-552/2012, GP
č. 5/2016 (v.z. 311/16)- v.z.387/2012“. Parcely C KN č. 2400/15, č. 2400/16, LV č. XXXXX sú susednými

parcelami s parcelou C KN č. 2462, ktorá je predmetom prvostupňového rozhodnutia o umiestnení
stavby. Žalobkyňa má za to, že v prvostupňovom konaní mala byť účastníkom konania poukazujúc
na ust. § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj ako “SP“), podľa ktorého je
účastníkom konania ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má
konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím na svojich právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Na základe uvedeného žalobkyňa uviedla, že sa s ňou ako s účastníčkou administratívneho konania
malo konať z dôvodu, že uvedeným rozhodnutím môžu byť jej práva alebo povinnosti ako vlastníka
susediacich parciel parcely C KN č. 2462 priamo dotknuté. Žalobkyňa k správnej žalobe ako prílohu
pripojila grafický náčrt dotknutých parciel a kópiu listu vlastníctva č. XXXXX.

4. ÚÚPaV vo svojom vyjadrení k správnej žalobe opomenutého účastníka uviedol, že podľa § 70 ods. 2
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) (ďalej aj ako „KZ“) údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné
číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho

územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej
jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach,
údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra
„E“. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a z toho, že na základe údajov z katastra sa duplicita vlastníctva

týka parciel KN-C č. 2400/1, 2400/15 a 2400/16 v katastrálnom území Stredné mesto, zapísaných na
listoch vlastníctva č. XXXXX, G. XXXXX H. G. XXXXX a nie konania sa týkajúcej parcely č. 2462, ÚÚPaV
vyhodnotil zvolený okruh účastníkov konania stavebným úradom ako správny. Na základe uvedeného
považoval ÚÚPaV žalobné námietky za neopodstatnené, a preto navrhol, aby správny súd správnu
žalobu zamietol.

5. Po výzve súdu sa k vyjadreniu ÚÚPaV vyjadrila žalobkyňa, ktorá vo svojom písomnom podaní
uviedla, že vyjadrenie sa týka záväznosti údajov katastra, konkrétne druhu pozemku evidovaného
ako parcela registra „E". Uvedené je podľa názoru žalobkyne irelevantné vo vzťahu k veci, ktorá
je predmetom tohto konania, a to postavenie účastníka konania. ÚÚPaV vo svojom vyjadrení podľa

žalobkyneuznávavyznačenieduplicityvlastníctvanaparcelách2400/15a2400/16,ktorésúsusediaces
parcelou 2462, teda ide o parcely ktoré majú spoločnú hranicu. SZ v § 34 ods. 2 určuje okruh účastníkov
spôsobom, že v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a
o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke
alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane

bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Z vyššie uvedeného je podľa žalobkyne jednoznačne
preukázané, že žalobkyňa má postavenie účastníka konania titulom vlastníckeho práva k susednému
pozemku. Pri osvojení si argumentácie ÚÚPaV, nemala byť potom účastníčkou konania ani p. F. A.,
ktorá je momentálne vyznačená ako vlastníčka parciel 2400/15 a 2400/16, ktorá ale bola účastníčkou
konania podľa § 34 ods. 2 SZ. Záverom žalobkyňa zdôraznila, že ÚÚPaV nemá právomoc na to, aby

v prípade zápisu duplicitného vlastníctva, svojvoľne určil ako účastníka konania len tú osobu, ktorej
vlastníctvo k pozemku vyplýva zo zápisu na liste vlastníctva, tak ako je to explicitne uvedené v prípade
vyvlastňovacieho konania. Takáto analógia legis je v odvetví správneho práva vylúčená. Žalobkyňa má
za to, že sa s ňou ako s účastníkom administratívneho konania malo konať z dôvodu, že uvedeným
rozhodnutím mohli byť jej práva alebo povinnosti ako vlastníka susediacich parciel priamo dotknuté.

6. Žalovaný k replike žalobcu duplikou nevyjadril.7. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.: 6S/14/2020-35 zo dňa 12.01.2023 uložil ÚÚPaV povinnosť
doručiť žalobkyni napadnuté rozhodnutie. Voči predmetnému rozhodnutiu pôvodného správneho súdu
podal ÚÚPaV včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že predmetné rozhodnutie nebolo vydané ním, ale vydal

ho správny orgán prvého stupňa – stavebný úrad. Namietal teda uloženie povinnosti jeho doručovania
žalobkyni a taktiež navrhol priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky o kasačnej sťažnosti rozhodol uznesením č.k.
6Svk/23/2023-65 zo dňa 30.07.2024 tak, že návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti

zamietol,auznesenieKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.KE-6S/14/2020zodňa12.01.2023zrušil,avec
vrátil Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Podľa Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sa mal správny súd zaoberať otázkou procesnej legitimácie žalovaného ex offo.

9. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej len súd). V súlade s §
3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z
Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023
danáprávomocsprávnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávny
súd v Košiciach.

10. Podľa § 179 SSP, ods. 1 Ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný

doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

11. Podľa § 14 ods. 1 SP, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu
byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo

svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak.

12. Podľa § 14 ods. 2 SP, účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

13. Podľa § 140 SZ ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní.

14. Podľa § 34 ods. 1 SZ, účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným
úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 34 ods. 2 SZ, v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej
uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých
vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám
vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

16. Podľa § 36 ods. 1 SZ, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a
všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním.
Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom
pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní

odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.

17. Podľa § 42 ods. 1 SZ, územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením písomného
vyhotovenia.

18. Podľa § 139 ods. 2 písm. c) SZ, ak sa v tomto zákone používa pojem „susedné pozemky a stavby
na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom
správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch.19. Podľa § 5 ods. 3 KZ, poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností
alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu
alebo zánik práv k nehnuteľnostiam.

20. Podľa § 38 KZ, poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať
s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.

21. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník, vlastník je v medziach zákona oprávnený

predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

22. Správny súd v Košiciach rovnako ako pôvodný správny súd posúdil žalobu ako správnu
žalobu opomenutého účastníka v zmysle ustanovenia § 179 v spojení s ustanovením § 177 SSP,
prostredníctvom ktorej sa žalobkyňa ako opomenutý účastník domáhala doručenia rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu. Vo vzťahu k vyššie uvedenému správny súd teda posudzoval

splnenie dvoch základných podmienok, t. j., či žalobkyni patrí postavenie opomenutého účastníka, a či
od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky.

23. Uvedené dve podmienky úspešnosti žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 SSP musia
byť splnené kumulatívne. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 04.03.2020, správna žaloba

opomenutého účastníka bola podaná dňa 25.09.2020, na základe čoho mal správny súd splnenie druhej
podmienky za nepochybne preukázané, teda že od vydania územného rozhodnutia neuplynuli viac ako
tri roky.

24. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd pristúpil k posúdeniu splnenia prvej podmienky, t. j.,

či rozhodnutie orgánu verejnej správy žalobkyni nebolo doručené, hoci sa s ňou ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať, teda či žalobkyni patrí postavenie opomenutého účastníka, resp.
či žalobkyni v predmetnom územnom konaní patrí postavenie účastníka konania.

25. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že stavebný úrad so žalobkyňou

od začatia územného konania nekonal a nedoručoval jej ani napadnuté rozhodnutie, čo mal správny súd
preukázané najmä z obsahu napadnutého rozhodnutia, konkrétne strany č. 22 tohto rozhodnutia, kde sú
uvedení účastníci konania a dotknuté orgány, ktorým stavebný úrad napadnuté rozhodnutie doručoval,
či oznamoval na vedomie.

26. S účastníctvom v správnom konaní, v danom prípade územnom konaní o umiestnení stavby je
spätý celý rad práv a povinností, a to nielen hmotnoprávneho, ale aj procesného charakteru, ktorých
využívanie (v prípade práv) a plnenie (v prípade povinností) musí mať reálny základ a odraz v samotnom
konaní. Z úpravy § 34 SZ vyplýva definícia okruhu účastníkov územného konania. Účastníctvo v
územnom konaní o umiestnení stavby podľa § 34 ods. 2 SZ je okrem ďalších prípadov viazané na

skutočnosť, že fyzická osoba má vlastnícke alebo iné práva (v zmysle ich definície podľa § 139 ods. 1
SZ) k susedným pozemkom a stavbám za predpokladu, že tieto práva môžu byť rozhodnutím v takomto
konaní priamo dotknuté. To znamená že na to, aby fyzická osoba mohla byť účastníkom územného
konania o umiestnení stavby musí spĺňať dve základné podmienky, t. j. musí mať vlastnícke alebo
iné práva k vymedzeným pozemkom alebo stavbám a potenciálna schopnosť územného rozhodnutia

o umiestnení stavby porušiť tieto práva fyzickej osoby.

27. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že v rámci predmetného územného konania
stavebný úrad rozhodoval o umiestnení stavby „Biznis Park Rampová – II. etapa, D. C., A.“ na
pozemkoch s parcelnými číslami vymenovanými v bode č. 6 tohto rozhodnutia, medzi ktorými je

aj pozemok s parcelným číslom 2462 v katastrálnom území Stredné mesto (evidovaný v registri
„C“), zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, ktorý je podľa situačného výkresu spracovaného na
podklade kópie z katastrálnej mapy, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia v spojení
s výkresom situácie majetkových pomerov tvoriaceho súčasť dokumentácie pre územné rozhodnutie
v predmetnom územnom konaní, s ohľadom na ust. § 139 ods. 2 písm. c) SZ susedným pozemkom

k pozemkom s parcelnými číslami 2400/15 a 2400/16 v katastrálnom území Stredné mesto (evidované
v registri „C“) zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, ktorých vlastníčkou je podľa výpisu uvedeného
listu vlastníctva p. F. A.. Podľa obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že p. F.
A. bola účastníčkou predmetného územného konania, a to s ohľadom na vyššie citované ustanovenie§ 34 ods. 2 SZ ako fyzická osoba, ktorej vlastnícke práva k susedným pozemkom mohli byť územným
rozhodnutím o umiestnení stavby priamo dotknuté. Podľa výpisu listu vlastníctva č. XXXXX je na tomto
liste vlastníctva uvedená obmedzujúca poznámka v znení: „Hodnovernosť údajov katastra o práve k

nehnuteľnosti - parcelám registra C KN č. 2400/15 a 2400/16 je spochybnená. Parcela registra E KN
č. 10291, LV č.XXXXX v k. ú. E. F. je duplicitná s časťou parcely registra C KN č. 2400/1, LV č.
XXXXX a s parcelami registra C KN č. 2400/15, č.2400/16, LV č. XXXXX v k. ú. E. F., P-552/2012,
GP č.5/2016 (v. z. 311/16)- v.z.387/2012.“ Podľa výpisu listu vlastníctva č. XXXXX (obec Košice –
Staré Mesto, k. ú. E. F.) je jedným zo spoluvlastníkov pozemku parc. č. 10291 žalobkyňa, a to so

spoluvlastníckympodielom3/5.Nazákladeuvedenéhomalpôvodnýsprávnysúdpreukázanúexistenciu
duplicity vlastníctva prelínajúcich sa pozemkov parc. č. 10291 s pozemkami parc. č. 2400/15 a č.
2400/16.

28. Duplicita vlastníctva je neželaný stav spôsobený najmä spôsobom evidovania vlastníckych práv
k nehnuteľnostiam v minulosti. Ide o stav, kedy vlastnícke právo k pozemku svedčí súčasne podľa

zápisu v katastri nehnuteľností v prospech dvoch alebo viacerých osôb, pričom sa nejedná o žiadnu
formu spoluvlastníctva. V danom prípade sa jedná o situáciu, že k vzájomne prekrývajúcim sa parcelám
registra „E“ (E KN č. 10291) a registra „C“ (C KN č. 2400/15 a 2400/16) je zavedený list vlastníctva
(LV č. XXXXX v k. ú. E. F. a LV č. XXXXX v k. ú. E. F.) a v ňom evidovaný rozdielny vlastník
(žalobkyňa a p. F. A.), na základe čoho je vlastníctvo takýchto pozemkov sporné, keďže za daného stavu

nie je možné jednoznačne z listov vlastníctva určiť, kto je skutočným vlastníkom pozemku. Uvedený
stav je možné odstrániť dohodou o odstránení (vysporiadaní) duplicitného vlastníctva alebo žalobou o
určenie vlastníckeho práva v civilnom spore podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Civilný sporový
poriadok, prípadne rozhodnutím katastra o oprave chyby v katastrálnom operáte. Poznámka na liste
vlastníctva, ktorá oznamuje, že hodnovernosť údajov katastra bola spochybnená, má obmedzujúci

charakter a právnym následkom duplicity vlastníctva je tak obmedzenie dispozičného práva osôb,
v ktorých prospech svedčí vlastnícky zápis v katastri nehnuteľností (viď § 38 KZ). Vlastnícke právo
ako najzákladnejšie a najširšie vecné právo v sebe zahŕňa širokú paletu práv (aj povinností), ktoré sú
chránené naprieč celým právnym poriadkom. Jednou z foriem ochrany vlastníckeho práva je aj právo byť
účastníkomúzemnéhokonaniaauplatňovaťvňomprávaúčastníkoviprislúchajúce,čiužpodľaSZalebo

SP. Správny súd mal za to, že duplicita a z nej vyplývajúca spornosť vlastníckeho práva však nemôže
mať za následok stratu týchto práv a správny orgán si v rámci správneho konania (v danom prípade
územného konania) nemôže sám utvoriť úsudok o tom, ktorý z duplicitných, či duplicitne evidovaných
vlastníkovjeskutočnýmvlastníkom,ktorémuprávobyťúčastníkomúzemnéhokonaniaprizná,aktorému
naopak toto právo neprizná. V zmysle uvedeného je tak v rámci územného konania nevyhnutné na

duplicitných vlastníkov hľadieť ako na osoby, ktorých rozsah práv je rovnocenný.

29. V predmetnom územnom konaní správne orgány oboch stupňov konali ako s účastníkmi konania
okrem iných s vlastníkmi pozemkov, ktoré susedia s pozemkom parc. č. 2462, medzi ktorými bola
aj p. A., vlastníčka pozemkov parc. č. 2400/15 a 2400/16. Z dôvodu, že stavebný úrad konal

s vlastníkmi susedných pozemkov ako s účastníkmi územného konania podľa § 34 ods. 2 SZ správny
súd v predmetnom súdnom konaní otázku spôsobilosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby
zasiahnuť do vlastníckych a iných práv týchto vlastníkov nepovažoval za spornú, na základe čoho
považoval aj druhú podmienku účastníctva žalobkyne v predmetnom územnom konaní za splnenú.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel pôvodný správny súd k záveru, že so žalobkyňou sa malo
konať ako s účastníčkou územného konania o umiestnení stavby „Biznis Park Rampová – II. etapa, D.
C., A.“, na základe čoho orgán verejnej správy nepostupoval v súlade so zákonom, ak jej nedoručoval
rozhodnutie o umiestnení stavby č. MK/A/2020/05999-21/I/KRA zo dňa 04.03.2020.

31. K otázke pasívnej legitimácie správny súd uvádza, že v súlade s § 179 SSP je pasívne legitimovaným
subjektom pri osobitnom type žaloby – správnej žalobe opomenutého účastníka konania orgán verejnej
správy, ktorý opomenul žalobkyňu poňať do konania, a teda orgán verejnej správy, ktorého rozhodnutie
žiadal žalobca na základe podanej správnej žaloby doručiť. Žalovaným, a teda povinným v tomto konaní
potom nemal byť ÚÚPaV tak, ako to vo svojej správnej žalobe uviedla žalobkyňa, ale správny orgán

prvého stupňa. Žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobkyne, ale zákonom. Správny
súd v súlade so zásadou iura novit curia nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný
sám žalovaného určiť, v závislosti od predmetu prieskumu označeného žalobkyňou.32. Vzhľadom na vyššie uvedené Správny súd v Košiciach rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd
v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia. Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/

alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe správneho súdu,

i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohtoprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.