Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-12C/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521201637
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Herich

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1521201637.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom v sporovej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. - E., zastúpeným Mgr. Miroslava Antlová - advokát, so sídlom ílová
11,84107Bratislava,protižalovanému:SlovákTelekom,a.s.,sosídlomBajkalská28,81762Bratislava,
IČO: 35 763 469, zastúpeným JUDr. Peter Škerlík - advokát, so sídlom J. Ťaliaka 2051/8, 026 01 Dolný
Kubín, o vypratanie nehnuteľnosti a určenie, že vecné bremeno nevzniklo, takto

r o z h o d o l :

- 18- B5-12C/31/2021

- 1- B5-12C/31/2021

L Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

- 4- B5-12C/31/2021

-3 - B5-12C/31/2021

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.04.2021 a zmenenou na základe návrhu žalobcu
uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18.02.2022, č.k.:12C/31/2021-79, sa žalobca voči žalovanému
domáhal vypratania pozemku pare. č. XXX/X, o výmere 150m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, evidovaný na katastrálnej mape ako parcela registra „C“, zapísaný na LV č. XXX, vedenom

Okresným úradom D., katastrálny odbor, okres: D. F., obec: BA-m.č. E., kat. územie: E. (ďalej len ako
„pozemok“), a odstrániť stavbu telekomunikačného zariadenia, stavby „G. H. D. D. v objekte základňovej
stanice - stožiar (ďalej len „základňová stanica“), umiestnený na pozemku pare. č. XXX/X, o výmere
150m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, evidovaný na katastrálnej mape ako parcela
registra „C“, zapísaný na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor, okres D. F.,
obec: BA-m.č. E., katastrálne územie: E., a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Zároveň sa žalobca domáhal určenia, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku registra

C KN pare. č. XXX/X v prospech oprávneného Slovák Telekom, a.s., spočívajúce v práve na zhotovenie,
prevádzkovanie, opravy a údržbu Základňovej stanice a RR bodu Čunovo BA_CUN, vecné bremeno sa
zriaďuje podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., G./XXXX, žalovanému nevzniklo.Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučný vlastník dotknutého pozemku. Žalobca na
strane prenajímateľa a žalovaný ako nájomca, uzatvorili dňa 10.10.2010 nájomnú zmluvu, na základe
ktorej prenechal žalobca žalovanému podľa bodu 3., čl. I., nájomnej zmluvy, do dočasného užívania

predmet nájmu - pozemok a žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi nájomné. Účelom nájmu bolo na
predmete nájmu prevádzkovať technologické zariadenia a príslušnej infraštruktúry rádioreeleového
bodu a základňovej stanice verejnej elektronickej komunikačnej siete s názvom „BA Čunovo“, ktoré
sa v deň uzavretia zmluvy nachádzajú na predmete nájmu. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú do
30.04.2020.

Pred uplynutím konca dohodnutej 10 ročnej doby nájmu, strany uzavreli dodatok č. 1 k zmluve, zo dňa
23.03.2020 a predĺžili dobu nájmu do 30.04.2021. Zo strany žalovaného bolo komunikované iba dočasné
umiestnenie stavby. Žalovaný listom zo dňa 20.01.2021 vyzval žalobcu k uzavretiu v poradí druhého
dodatku k nájomnej zmluve, opäť iba na jeden rok. Žalobca však nemal v záujme pokračovať v prenájme
pozemku a túto skutočnosť aj oznámil žalovanému emailom z 11.03.2021 stým, že ak nedôjde k
vyprataniupozemkuaodstráneniustavby,budesažalobcabrániťsúdnoucestou.Natentomailžalovaný

reagoval dňa 19.03.2021 s tým, že zvažuje možnosť odkúpenia pozemku. Toto žalobca odmietol.
Dňa 09.04.2021 bol žalobcovi doručený list od advokáta žalovaného, ktorým žalobcu upovedomil o
údajnom vzniku vecného bremena. Dňa 13.04.2021 bol JUD. I. telefonicky kontaktovaný žalobcom, ktorý
komunikoval rozhodnutie žalobcu trvať na vyprataní pozemku. Doba nájmu pozemku bola dohodnutá
stranami sporu na dobu určitú, najskôr do 30.04.2020, potom predĺžená do 30.04.2021. Nájom následne

zanikol, keďže sa strany nedohodli na ďalšom trvaní. Obrana v tvrdení vecného bremena v zmysle
zákona ZEK neobstojí, nakoľko nie je preukázané, že stavba je súčasťou verejnej telekomunikačnej
siete. Rozsah predmetu podnikania nepreukazuje, že práve stavba telekomunikačného zariadenia
stojaca na dotknutom pozemku, ktorá má dočasný charakter a dá sa demontovať a premiestniť, je
súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete. O účelovosti tvrdenia svedčí aj to, že do okamihu

prejavenia vôle žalobcu nepredĺžiť nájomný vzťah na ďalší rok, začal žalovaný proaktívne riešiť dňa
06.04.2021 zápis údajného vecného bremena do katastra nehnuteľností. Ak by bol žalobca sám
presvedčený, že skutočne spĺňa požiadavky na zapísanie údajného vecného bremena, neriešil by so
žalobcom vzájomné vzťahy najskôr dlhodobým nájmom a potom by ho nepredlžoval o 1 rok. Žalobca
bol žalovaným uvedený úmyselne do omylu. Nerátal s tým, že by mala byť stavba umiestnená natrvalo.

Sám žalovaný prisľúbil žalobcovi preložku stavby.
VzmyslestanoviskastavebnéhoúraduMestskejčastiBratislava-Čunovoz09.11.2020,saakopríslušný
stavebný úrad I. stupňa vyjadrila nesúhlasne k ohláseniu stavby telekomunikačného zariadenia, nakoľko
nesúhlasí s výmenou a doplnením telekomunikačného zariadenia na existujúcom objekte stožiara z
dôvodu, že v blízkej budúcnosti bude potrebné celý stožiar demontovať a preložiť, nakoľko v areáli

bývalého PD sa pripravuje nová výstavba.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe z 28.10.2021 uviedol, že z potvrdenia
Telekomunikačného úradu SR z 17.07.2013 vyplýva, že žalovaný, ktorý poskytuje verejnú sieť, je
vo verejnom záujme a nevyhnutnom rozsahu oprávnený využívať cudzie nehnuteľnosti za dodržania
podmienok podľa § 66 zákona o elektronických komunikáciách. Je pravdou, že pozemok, ktorý je

výlučným vlastníctvom žalobcu, prevádzkuje žalovaný od
roku 1998 základňovú stanicu, ktorá je súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete Slovák
Telekomu.Stavbajeprevádzkovanánazákladekolaudačnéhorozhodnutiaz17.09.1998.Do30.04.2021
bol pozemok užívaný na základe nájomnej zmluvy. Po zániku nájomného vzťahu, je žalovaný oprávnený
pozemok využívať z titulu zákonného vecného bremena podľa § 66 ZEK, ktorý stanovuje, že podnik je

oprávnený, ak je to vo verejnom záujme, v nevyhnutnom rozsahu zriaďovať, prevádzkovať verejné siete,
stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, pričom tieto práva sú zákonnými vecnými bremenami. C. J.
tak má právo užívať pozemok z titulu zákonného vecného bremena. Pretože zákonné vecné bremeno
vzniká zo zákona, jeho záznam na L V nemá konštitutívny ale iba deklaratórny charakter. I keď teraz
vecné bremeno k pozemku upravuje ZEK, podľa zákona, ktorým zákonné vecné bremeno vzniklo (zákon

č. 110/1964 Zb.), sa toto do evidencie nehnuteľností nezapisovalo. Dnes však už zapísané je.
Že žalovaný bude po zániku nájmu pozemok užívať bol žalobca upovedomený listom právneho zástupcu
z 06.04.2021. Predtým, ešte v roku 2019 bol žalobca o možnosti užívania pozemku z titulu zákonného
vecného bremena, ak nedôjde k inej dohode, upovedomený listom z 18.10.2019. Napriek uzatvoreniu
nájomnej zmluvy na dobu určitú, žalovaný nikdy netvrdil žalobcovi, že stavba bude prevádzkovaná len

po dobu existencie nájomného vzťahu. Pretože pokrytie SR a jej častí signálmi verejnej elektronickej
komunikačnej siete je dané jednak normami, tiež licenciou, nahradenie stanice je možné len ak časti
územia Cunova, ktoré sú pokrývané signálmi prostredníctvom základňovej stanice, budú pokryté 7 dní v
týždni a 24 hodín denne iným spôsobom. Je nutné prevádzkovanie stanice až do doby, kým sa prípadnenezhotoví a nesprevádzkuje náhradná stanica. Inak by došlo k výpadku signálu v časti Bratislavy, čo by
bolo v rozpore s právnym poriadkom SR, ZEK aj Európskym právom. Tieto skutočnosti žalobca vie a
vedel už v čase podávania žaloby.

Je pravdou, že C. J., zast. Spoločnosťou MIKOM SERVIS s.r.o., v roku 2020 ohlásil Stavebnému
úradu potrebu vykonania rekonfígurácie základňovej stanice, ktorá spočíva v potrebe výmeny niektorých
jej súčastí za účelom skvalitnenia signálov, zrýchlenia prenosu dát, úspory elektrickej energie a
efektívnejšieho využitia frekvenčného spektra. Stavebný úrad však vydal opatrenie, ktorým vyjadril
nesúhlas, z dôvodu prípravy novej výstavby v súlade s platným územným plánom hlavného mesta SR.

Opatreniejenezákonnéažalovanýpodalpodnetnapodanieprotestuprokurátora,ktorýpodnetuvyhovel
a protest podal.
Pokiaľ ide o verejný záujem, jeho definícia v ústavnom zákone č. 3 57/2004 Z.z., je významným
interpretačným pravidlom pre celý právny poriadok SR. Je nespochybniteľné, že budovanie
elektronických komunikačných sietí spoločnosťou Slovák Telekom prináša vždy buď majetkový alebo iný
prospech všetkým alebo mnohým občanom, tak, že títo prostredníctvom nej môžu telefonovať, pracovať

s internetom, pozerať televízne programy. Teda je zhotovovaná a prevádzkovaná vždy vo verejnom
záujme. Treba osobitne spomenúť § 41 ods. 1 písm. a) ZEK, ktoré C. J. ukladá zabezpečiť koncovým
užívateľom bezplatný prístup k tiesňovým službám. Elektronická komunikačná sieť žalovaného ako
jediná na Slovensku spĺňa všetky charakteristiky, ktoré sú v zmysle ustanovení § 66 ods. 6 ZEK
relevantné pre posudzovanie splnenia podmienky verejného záujmu. Dáva do pozornosti aj Európske

právo elektronických komunikácii. ČI. 43 európskeho kódexu elektronických komunikácii zdôrazňuje
nevyhnutnosť rýchleho zriaďovania elektronických komunikačných sietí. Verejné komunikačné siete sú
sieťami, na zhotovovaní a prevádzkovaní ktorých je vždy daný verejný záujem.
Prostredníctvom základňovej stanice je umožnené pokrytie časti územia Bratislavy a jej okolia
potrebnými komunikačnými signálmi mobilnej siete, čiže prináša prospech nesporne pre bližšie

nezistiteľný počet osôb. Základňová stanica nie je v rozpore s územným plánom mesta ale naopak. Na
jej prevádzkovaní je verejný záujem a táto je súčasťou vedenia verejnej
elektronickej komunikačnej siete. Užívanie pozemku z titulu vecného bremena je riešenie vynútené
zo strany žalobcu. Vecné bremeno vzniká zo zákona bez toho či je alebo nie je zapísané v katastri
nehnuteľností. Zápis má len deklaratórny charakter. Užívanie pozemku z titulu nájomného vzťahu

malo prednosť pred zákonným vecným bremenom, ktoré počas nájomného vzťahu síce existovalo,
ale spočívalo - nevyužívalo sa. Rozsah užívania pozemku je nevyhnutný s ohľadom na situácie, kedy
sú vykonávané rozsiahlejšie rekonfígurácie a práce, pri ktorých je nevyhnutné pristupovať k stanici
automobilovou či inou technikou. Žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by nebolo možné
pozemok užívať z titulu zákoimého vecného bremena.

3. K vyjadreniu žalovaného doručil súdu svoje vyjadrenie zo dňa 20.12.2021 žalobca. Poukázal na
účelové správanie žalovaného, ktorý inicioval dňa 06.04.2021 katastrálne konanie o zápis údajného
zákonného vecného bremena k dotknutému pozemku. Dňa 03.05.2021 bola žalobcovi doručená listová
zásielka Okresného úradu D., katastrálny odbor, v ktorej bolo doručené žalobcovi oznámenie o vykonaní
zápisu vecného bremena dňa 21.04.2021. Zápis bol vykonaný na základe § 66 ods. 1 písm. a)

zákona č. 351/2011 Z.z. Žalobca nepreukázal, že základňová stanica je súčasťou verejnej elektronickej
komunikačnej siete a jej situovanie práve na pozemku žalobcu je vo verejnom záujme. Neďaleko
základňovej stanice žalovaného je zriadená aj ďalšia komerčná. Nejde tak o jedinú na tomto území.
Žalovaný umiestnením stanice sleduje komerčné záujmy za účelom dosiahnutia zisku a nie verejný
záujem.Akbybolastanicavoverejnomzáujme,nebolbyžalobcautvrdzovaný,žeideodočasnériešenie

a preto bol uzatvorený nájomný vzťah k pozemku. Žalobca uvádza, že keby ho žalovaný oboznámil
so svojimi úmyslami mať základňovú stanicu zriadenú na jeho pozemku natrvalo, žalobca by s tým
nikdy nesúhlasil. Žalovaný žalobcu oklamal a uviedol ho do omylu. Ak by súd žalobe žalobcu nevyhovel,
žalovaný by tým spôsobil žalobcovi značnú finančnú škodu spočívajúcu v ušlom zisku, ktorý by mohol
žalobca zinkasovať za predaj dotknutého pozemku budúcemu investorovi plánovanej rodinnej zástavby.

Žalovaný stavbu prevádzkuje od roku 1998. V kolaudačnom rozhodnutí sa akcentuje na dodržiavanie
podmienok dohodnutých v nájomnej zmluve, uzavretej na dobu určitú 10 rokov. A teda už v tom čase sa
predpokladala dočasnosť vzájomného vzťahu. Aj preto nemôže obstáť tvrdenie žalovaného o užívaní
pozemku z titulu zákonného vecného bremena. Vyjadrenie žalovaného ohľadne verejného záujmu je
všeobecné v teoretickej rovine. Žalovaný nemá k pozemku žiadne práva a užíva ho neoprávnene.

Naliehavý právny záujem na určení neexistencie zapísaného vecného bremena má žalobca, pretože
bez tohto určenia je jeho vlastnícke právo obmedzené a ohrozované výkonom neexistujúceho vecného
bremena. Bez určovacieho výroku sa žalobca nedomôže výmazu ťarchy spočívajúcej na jeho pozemku
z katastra nehnuteľností.4. Žalovaný v doručenej duplike zo dňa 31.03.2022 súdu uviedol, že vznik zákonného vecného bremena
je potrebné posudzovať podľa zákona platného a účinného v čase jeho vzniku. Že základňová stanice
je zhotovená vo verejnom záujme vyplýva z potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti vydanom

Telekomunikačným úradom 17.07.2013. Žalovaný je zrejme jediným podnikom v SR, ktorý spĺňa všetky
atribúty, ktoré dnes platný zákon o elektronických komunikáciách stanovuje ako skutočnosti, ktoré je
potrebné tiež zohľadniť pri posudzovaní verejného záujmu na prevádzkovaní základňovej stanice. Táto
skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia č. XXXX/XXXX/XXXX-XXXX, zo dňa 13.03.2022, ktoré vydal Úrad
pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

Žalobca za roky trvania nájomného vzťahu k pozemku zinkasoval na nájomnom vyše 17.000 Eur, čo je
podstatne viac ako bola trhová hodnota pozemku v roku 1998, kedy- 10- B5-12C/31/2021

- 9- B5-12C/31/2021

B5-12C/31/2021
- 5 -
zákonnévecnébremenovzniklo.Zákonnévecnébremenovznikloeštepredvznikomnájomnéhovzťahu,
v čase, kedy žalovaný po preskúmaní možnosti zistil, že pozemok je optimálnym miestom na zhotovenie
základňovej stanice ako súčasti VEKS, aby mohlo byť územie Čunova a okolia pokryté relevantnými

signálmi. Vznik zákonného vecného bremena a začatie jeho využívania nemusí byť časovo zhodné.
To, že sa strany dohodli na úprave užívacieho vzťahu k pozemku nájomnou zmluvou nebolo v rozpore
s právnym poriadkom. Žalovaný nedal zapísať vecné bremeno do listu vlastníctva skôr, lebo zákon
výslovne ustanovoval, že takéto vecné bremeno sa do vtedajšej evidencie nehnuteľností nezapisuje.
Zapísal ho až vtedy, keď začal žalobca vyvíjať aktivity, aby žalovaný nemohol vykonať modernizáciu

základňovej stanice a dožadoval sa jej odstránenia z pozemku.
Proti opatreniam stavebného úradu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V protest, ktorému
Okresný úrad Bratislava vyhovel a opatrenia Mestskej časti Bratislava - Čunovo dňa 14.01.2022 zrušil,
ako vydané v rozpore so zákonom. Zápisom vecného bremena do katastra nevykonal žalovaný nič
protiprávne. Naopak, evidenciu zosúladil s vtedy platným zákonom o elektronických komunikáciách.

Právo prevádzkovať základňovú stanicu vyplýva aj z Územného plánu hlavného mesta, a to z časti C.
8. Žalobca podaním žaloby sleduje len možný profit z pozemku, ktorý by mohol získať jeho predajom.
Odstránením základňovej stanice, ktorá je verejnoprospešným zariadením by vznikol protiprávny stav.
Vlastníctvo žalobca nesmie zneužiť v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.
5. Dňa 01.08.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného. Právny poriadok SR nedefinuje dočasnú

stavbu. Nový zákon o výstavbe č. 201/2022 Z.z., v ustanoevní § 2 ods. 2, ktorý nadobudne účinnosť
01.04.2024, stanovuje, že dočasná stavba je stavba, ktorej čas trvania je obmedzený jej účelom alebo
dobou trvania. Rovnako je dočasnú stavbu možné vyvodiť aj z právnej úpravy, ktorá platí dnes. Už v čase
povoľovania a kolaudácie základňovej stanice bolo zrejmé, že stavebný úrad môže povoliť stavbu ako
trvalú, no aj ako stavbu dočasnú, pri ktorej vopred obmedzí čas jej trvania. Vždy platilo, že dočasnosť

stavby musí byť vyjadrená buď účelom alebo dobou trvania priamo vo výroku stavebného povolenia.
Dôvody dočasnosti museli byť nielen opodstatnené, ale stavebný úrad vždy bol povinný oboznámiť
s nimi stavebníka už v stavebnom konaní, čo sa v tejto veci nestalo. Dokonca ani v kolaudačnom
rozhodnutí z roku 1998 nie je obmedzené trvanie základňovej stanice. Odkaz v kolaudačnom rozhodnutí
na potrebu dodržať všetky podmienky nájomnej zmluvy z 17.09.1997 uzatvorenej ešte s PD Dunaj,

ktorou založený nájomný vzťah zanikol najneskôr v roku 2010, kedy žalovaný uzatvoril ďalšiu nájomnú
zmluvu so žalobcom, rozhodne nemôže byť považovaný za dôkaz zániku užívacieho práva žalovaného
k pozemku.
Pri posudzovaní dôvodu na užívanie pozemku dominuje účel stavby, ktorý spočíva v potrebe pokryť
telefónnymi aj dátovými signálmi časť obce aj okolia Čunova, až do doby, kým prenos nebude

zabezpečený iným spôsobom. Žalobca sa voči umiestneniu základňovej stanice mohol brániť už v
územnom konaní a rovnako tak v konaní stavebnom, čo neurobil. Tvrdenie žalobcu, že nájomnú
zmluvu by neuzatvoril keby vedel, že pozemok bude využívaný aj po skončení nájomného vzťahu,
je nerelevantné a účelové. Žalovaný nikdy neubezpečoval žalobcu, že základňová stanica bude
odstránená.

Verejný záujem na zhotovení základňovej stanice vyplýval už v čase jej vzniku priamo z ustanovenia § 12
ods. 1 zákona č. 110/1964 Zb. Žalovaný služby poskytoval stále vo verejnom záujme. Zákonom zriadené
vecné bremeno nemôže byť nijako dotknuté žiadnou nájomnou zmluvou a pokiaľ sa aj nehnuteľnosť
užíva z titulu nájomného vzťahu, tak zároveň na nej existuje aj zákonné vecné bremeno. Zákonné vecnébremená vznikajú priamo zo zákona a na ich vznik ani zánik vôľa strán nemá žiaden vplyv. Nájomné
zmluvy žalovaný uzatváral vo väčšine prípadov preto, že preferoval a preferuje konsenzuálne vzťahy s
vlastníkmi nehnuteľností, na ktorých je potrebné zhotoviť a prevádzkovať nejakú súčasť

ním prevádzkovanej verejnej elektronickej komunikačnej siete a tiež preto, že nájomnou zmluvou možno
dojednať väčší rozsah práv k nehnuteľností. Sieť základňových staníc je žalovaného je budovaná tak,
aby celé územie SR bolo pokryté potrebnými signálmi za použitia čo najmenšieho počtu staníc.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 07.08.2023 uviedol, že verejný záujem zo strany žalovaného je
iba tvrdený a nie preukázaný. Vznik a existenciu zákonného vecného bremena je potrebné posudzovať

podľa zákona účinného v čase zriaďovania stavby a preukazovania splnenia zákonnej podmienky pre
vydanie stavebného povolenia - iného práva k dotknutému pozemku vo vlastníctve žalobcu, ktoré
žalovaný, resp. jeho právny predchodca preukazoval titulom nájmu pozemku a nie titulom zákonného
vecného bremena. Aj vtom čase účinný stavebný zákon v § 139 ods. 1 rozlišuje medzi užívaním titulom
nájomnej zmluvy alebo užívanie pozemku titulom vecného bremena. Stavebný zákon neumožňoval
kumuláciu dvoch právnych titulov k užívaniu pozemku. Aj týmto je preukázané, že žalovaný si bol

vedomý, že stavba nie je vo verejnom záujme ale sledujúca komerčné ciele. Je ťažko uveriteľné, že
by poskytovateľ služieb platil dobrovoľne nájomné, ak by ho nemusel platiť v pravidelných mesačných
platbách v porovnaní s titulom zákonného vecného bremena, pri ktorom zákon určuje jednorazovú
odplatu. Žalobca dopytoval iných dodávateľov služieb, ktorí v dotknutej lokalite poskytujú služby v
rovnakom rozsahu ako žalovaný. Žalovaný teda nie je jediným dodávateľom v dotknutej oblasti. Už toto

je právne významné pre ustálenie o absencii verejného záujmu. Pre spravodlivé posúdenie je potrebné
navnímať historické súvislosti od samotného zapečatia realizácie spornej stavby nájomným vzťahom,
utvrdzovanie žalobcu o dočasnosti umiestnenia stavby na jeho pozemku uzavretím „novej“ nájomnej
zmluvy a následne dodatku č. 1. Kolaudačné rozhodnutie z roku 1998 jasne ukladá stavebníkovi
povinnosť dodržať podmienky nájomnej zmluvy z roku 1997, čím komunikovala dočasnosť umiestnenia

spornej stavby na dobu 10 rokov. Tvrdenie žalovaného, že sa žalobca mohol brániť voči umiestneniu
spornej stavby na jeho pozemku je absurdné, keďže dočasnosť bola garantovaná zmluvne. Túto zmluvu
navyševtedyneuzatváralžalobcaalePDDunaj.CestnévyhlásenieK.L.z26.07.2023jenedôveryhodný
dôkaz. Bol predložený po viac ako 2 rokoch sporu, nie je preukázané, že práve on rokoval so žalobcom
a uviedol mu skutočnosti, ktoré tam uvádza. Tiež je v ňom rozpor, keď tvrdí, že stretnutie sa uskutočnilo

30.04.2020. Dodatok však bol podpísaný 04.03.2020. Nepravdivé je tiež tvrdenie, že na osobnom
stretnutí mal informovať žalobcov o údajnom zákonnom vecnom bremene k dotknutému pozemku.
Žiadna taká informácia nebola uvádzaná.
K verejnému záujmu dodáva, že ani v jednom dokumente, či už územnom, stavebnom alebo
kolaudačnom rozhodnutí dokonca ani v pôvodnej nájomnej zmluve z 1997 nie je uvedené ani jediný

krát, že sporná stavba je stavbou vo verejnom záujme. Tvrdiť to po 23 rokoch je účelové v snahe vylmúť
sa nákladom na demontáž a premiestnenie.
7. Žalovaný dňa 25.08.2023 doručil súdu svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. Má za to, že zákon
č. 110/1964 Zb., podľa ktorého vzniklo zákonné vecné bremeno neupravovalo verejný záujem ale
možno povedať že ho „prejudikovalo“. Verejná elektronická komunikačná sieť budovaná žalovaným

prináša buď majetkový alebo iný prospech mnohým občanom, tak, že títo môžu prostredníctvom nej
telefonovať, pracovať s internetom, pozerať TV programy a tiež komunikovať so štátnymi orgánmi.
Osobitne poukazuje na § 93 ods. 2 a 3 ZEK, ktoré žalovanému ukladajú zabezpečiť bezplatný prístup
k tiesňovým službám. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že pozemok nie je možné užívať
naraz kumulatívne z titulu zákonného vecného bremena a z titulu nájmu. Právny poriadok nezakazuje

vlastníkovi ani užívateľovi nehnuteľnosti, aby sa dohodli, že nehnuteľnosť bude užívaná z iného titulu
ako toho, ktorý vznikol zo zákona.
Žalovaný nepopiera, že nie je jediným poskytovateľom služieb v dotknutej oblasti. No zdôvodňovať tým
neexistenciu verejného záujmu na užívaní pozemku nie je možné. Zvlášť, keď zákonné vecné bremeno
vzniklo ešte v roku 1998, kedy okrem žalovaného poskytovala elektronické komunikačné služby v

oblasti len spoločnosť Orange Slovensko, a.s. (vtedy GLOBTEL a.s.). Navyše nikto, kto je zákazníkom
žalovaného nemôže používať svoje zariadenia prostredníctvom siete iného podmienku poskytujúceho
rovnaké, či obdobné služby zákazníkom.
Čestné vyhlásenie K. L. obsahovalo nesprávny dátum stretnutia so žalobcom. S tým možno súhlasiť. Bol
uvedený omylom. Stretnutie so žalobcom sa uskutočnilo 26.02.2020. Bol tam tiež uvedený nesprávny

údaj parcelného čísla pozemku. Preto pripája opravu čestného vyhlásenia a v prípade potreby navrhuje
K. L. vypočuť ako svedka.
8. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na dni 06.07.2023 a 21.09.2023, na ktoré
predvolal obe sporové strany.Právny zástupca žalobcu na predmetných pojednávaniach zhrnul, že zánik nájomného vzťahu je
nesporný. Zmluva z roku 2010 nadväzovala na predchádzajúci nájomný vzťah, kde figuroval predchodca
žalovaného Eurotel a prenajímateľom bolo PD Dunaj. Žalobca nebol účastník zmluvy. O jej uzavretí

sa dozvedel až následne. V danom prípade sa jedná o dočasnú stavbu. Z kolaudačného rozhodnutia
z 19980 vyplýva jej užívanie na základe nájomnej zmluvy. Je pravda, že vecné bremená sa v tom
čase nezapisovali, ak však malo vzniknúť neuzatváral by žalovaný nájomnú zmluvu. Nájomný vzťah
zanikol 30.04.2021. Následný vecného bremena do katastra bol účelový. Stavba mala mať len dočasný
charakter. Verejný záujem žalovaný nijako nepreukázal. Žalobca bol uvedený do omylu, že sa má jednať

odočasnývzťah.Poukazujetiežna§12ods.2zákonač.110/1964Zb.stým,žetamuvádzanápovinnosť
nebola splnená.
Iba nájomný vzťah dočasne oprávňoval žalovaného užívať pozemok. Zákon č. 110/1964 Zb., umožňoval
riešiť vzťahy k cudzím nehnuteľnostiam vecnými bremenami, ak bol preukázaný verejný záujem, ktorý
bol predmetom prehodnocovania ako vyplýva z § 12 ods. 2 zákona. Takto však žalovaný nepostupoval
a zákonné vecné bremeno nemohlo vzniknúť. Právne tituly užívania pozemku nemožno kumulovať.

Ani z jedného dôkazu nevyplýva vznik vecného bremena ani existencia verejného záujmu. O trovách
navrhujeme rozhodnúť tak, že ich náhrada sa žalovanému neprizná s poukazom na § 257 CSP.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že s dočasným umiestnením stanice v roku 1997 súhlasil. V roku 2007
keď sa zrušilo družstvo uzatvoril v roku 2010 nájomnú zmluvu so žalovaným. V tom čase prebiehala
aj štúdia o výstavbe rodinných domov v danej oblasti, čom informoval žalovaného. Po 10 rokoch sa

domáhal zrušenia zmluvy, no žalovaný uviedol, že na to potrebuje čas. Komunikoval s pánom L., ktorý
bol o všetkom oboznámený a skúmal možnosti premiestnenia stanice. Následne uzatvoril dodatok na
1 rok. Ani raz nepadlo slovo vecné bremeno. Oslovil aj starostu, ktorý uviedol, že miesta na stavbu je
dosť. Má za to, že zmluvy sú na to aby sa dodržiavali a nehľadali v nich východiská ako ich nedodržať.
Právny zástupca žalovaného na predmetných pojednávaniach zhrnul, že nepopiera zánik nájomnej

zmluvy. Žalovaný nájomné zmluvy uzatvára prednostne. Nikto žalobcu neubezpečoval, že sa má jednať
o dočasnú stavbu. Nevyplýva to ani z kolaudačného rozhodnutia. Stanicu nie je možné ľahko nahradiť.
Zápis vecného bremena do katastra nebol účelový ale bol reakciou na správanie žalobcu. Verejný
záujem bol preukázaný. Pokiaľ by išlo o prekládku stanice, bolo by potrebné skúmať ako by bolo možné
stanicu nahradiť aby bola oblasť riadne pokrytá signálom. Náklady prekladu znáša žiadateľ. Poukázal na

judikatúru najvyššieho súdu ohľadne vzniku zákonného vecného bremena. Verejný záujem bol v zmysle
zákona č. 110/1964 Zb. prezumovaný. Základňové stanice je možné stavať len tam, kde to umožňujú
fyzikálne zákony a daný terén.
Žalovaný mal záujem vyjsť žalobcovi v ústrety, v danej lokalite však na presťahovanie stanice neboli
splnené podmienky. Bola tam aj petícia občanov proti umiestneniu stanice, žalovaný preto bol nútený

pozemok ďalej užívať ako vecné bremeno. Námietky voči dodatočnému záznamu vecného bremena do
katastra nie sú relevantné. Zápis mal len deklaratórny charakter, nemohlo tak ísť o špekulatívne konanie.
C. telekom je významný podnik na telekomunikačnom trhu a jediný podnik hospodárskej mobilizácie.
Odstránením stavby by došlo k protiprávnemu stavu. Oblasť by zostala bez mobilného signálu.
9.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahsúdnehospisu

a zistil nasledovné skutočnosti:
Okresný úrad Bratislava V, odbor životného prostredia, vydal dňa 28.11.1997 Rozhodnutie o umiestnení
stavby č. M. XXXX-XXX/XX-XX-XX, ktorým sa umiestňuje „Základňová stanica a rádioreléový bod
verejnej rádiotelefónnej siete v E.“, na pozemku pare.č. XXXX/XX, kat,, územie E., investora EuroTel a.s.
V časti C bod 8 rozhodnutia bola stanovená podmienka dodržať podmienky PD Dunaj Rusovce zo dňa

15.10.1997 č.j. XX/XX/XXXX.
V odôvodnení bolo uvedené, že k návrhu bolo predložené aj vyjadrenie žalobcu ako aj súhlas majiteľa
pozemku.
Dňa03.02.1998vydalOblastnýtelekomunikačnýúradBratislavskýKraj,Stavebnépovolenieč.XXXX-X/
XX/F., pre stavebníka Eurotel a.s., na stavbu Základňovej stanice a RR bodu E. D. XXXXX-X, D. XXXX-

X, umiestnená na parcele č. XXXX/XX, kat. územie E..
Stavba pozostáva z výstavby uzla VRS, pre pokrytie obce E. rádiotelefónnym signálom v systéme
GSM. Stavba je situovaná v oplotenom areáli poľnohosp. družstva. Vlastníkom parcely je p. A. B.,
prenajímateľom PD Dunaj Bratislava.
Podľa bodu 14 stavebného povolenia, stavebník všetky podmienky, za akých je stavba povolená, je

povinný plniť a po doručení tohto povolenia ich berie na vedomie s tým, že sa ich zaväzuje plniť.
Oblastný telekomunikačný úrad Bratislavský Kraj, dňa 17.09.1998, pod č. XXXX- X/XX/XXX, vydal
Kolaudačnérozhodnutie,ktorýmpovolilužívaniestavby„ZSrrbodE.BAXXXXX-X,D.XN.,umiestnenej
na pozemku pare.č. XXXX/XX, LV č. XXX, v kat. území E..“ V rozhodnutí je ďalej uvedené, žena oceľovom stožiare sú umiestnené 4ks antény a 2ks paraboly pre rr spojenie. ZS a RR bod
Čunovo zabezpečuje pokrytie rádiotelefónnym signálom územie obce Čunovo v zmysle plánu a výpočtu
Investora.

Pre užívanie stavby stavebný úrad určil aj podmienku rešpektovať podmienky uvedené v zmluve o nájme
a tiež dodržať všetky podmienky uvedené v zmluve o nájme zo dňa 17.09.1997 uzavretej na dobu určitú
10 rokov.
Dňa 12.10.2010 uzatvoril žalobca v postavení prenajímateľa so žalovaným v postavení nájomcu,
Nájomnú zmluvu č. J.. Predmetom zmluvy bol nájom pozemku v kat. území E., zapísaného na LV č.

XXX, ako parcela reg. „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 150 m2.
Podľa čl. I bod 3 zmluvy, prenajímateľ touto zmluvou prenecháva nájomcovi do dočasného užívania
predmet nájmu a nájomca sa zaväzuje uhradiť prenajímateľovi dohodnuté nájomné podľa tejto zmluvy.
Podľa čl. II zmluvy, účelom nájmu je na predmete nájmu prevádzkovanie technologického zariadenia
a príslušnej infraštruktúry a rádioreleového bodu a základňovej stanice verejnej elektronickej
komunikačnej siete s názvom „BA Čunovo“, ktoré sa v deň uzavretia nachádzajú na predmete nájmu.

Podľa čl. III zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na nájme na dobu určitú, a to od uzavretia zmluvy do
3 0.04.2020.
Podľa čl. VII bod 1 zmluvy, zmluvné strany prehlasujú, že nájomca užíva predmet nájmu od roku 1997.
Podľa čl. VIII bod 1 a 2 zmluvy, nájom podľa tejto zmluvy sa skončí uplynutím doby, na ktorú bol
dohodnutý (čl. III). Nájom založený touto zmluvou sa môže skončiť písomnou dohodou zmluvných strán

alebo výpoveďou niektorej zo zmluvných strán.
Umiestnenie základňovej stanice vyplýva z geometrického plánu č. XXX XX XXX-XX/XX, zo dňa
05.10.1997 ako aj fotografii, ktoré predložil žalobca.
Dňa 17.07.2013 Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky vystavil Potvrdenie o splnení oznamovacej
povinnosti pre žalovaného, v ktorom uviedol, že žalovaný je oprávnený poskytovať elektronické

komunikačné siete a služby za posmienok ustanovených zákonom o elektronických komunikáciách a
všeobecnýmpovolenímč.X/XXXXnaposkytovanieelektronickýchkomunikačnýchsietíaelektronických
komunikačných služieb. Žalovaný bol tiež informovaný, že je vo verejnom záujme a v nevyhnutnom
rozsahu oprávnený využívať cudzie nelmuteľnosti za dodržania podmienok podľa § 66 zákona o
elektronických komunikáciách.

Dňa 13.06.2018 vydal Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Odbor
technickej regulácie na žiadosť žalovaného potvrdenie, v ktorom Úrad potvrdil, že Rádiové siete
spoločnosti Slovák Telekom, a.s., slúžia na poskytovanie služieb s použitím frekvencií pridelených
individuálnym povolením, že rádiové siete podniku sú určené na poskytovanie služieb s použitím
frekvencií pridelených individuálnym povolením pre celé územie Slovenskej republiky. Úrad tiež potvrdil,

že žalovaný poskytuje svoje siete na celom území Slovenskej republiky.
Dňa 18.10.2019 doručil žalobca žalovanému výpoveď z nájomnej zmluvy v zmysle čl. VIII nájomnej
zmluvy evidovanej pod č. T XXXX/XXXX. Žalobca zmluvu vypovedal k 30.04.2020, s poukazom na čl.
III zmluvy.
Dňa 22.10.2019 žalovaný reagoval na výpoveď zo strany žalobcu. Žalobcovi listom uviedol, že

základňová stanica je súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete, pričom práva k verejnej sieti
sú zákonnými vecnými bremenami. Uviedol, že demontovať stafbu nie je možné, lokalita by prestala byť
pokrytá signálom. Žalobcu vyzvali na rokovanie o ďalších podmienok prenájmu.
Dňa 26.03.2020 uzatvoril žalobca a žalovaný Dodatok k nájomnej zmluve č. J. zo dňa 13.10.2010, na
základe ktorého zmenili čl. III zmluvy tak, že určitá doba nájmu bude do 30.04.2021.

Z oznámenia Mestskej časti Bratislava - Čunovo zo dňa 09.11.2020 vyplýva, že mestská časť ako
stavebný úrad I. stupňa oznámila žalovanému, že má námietky a nesúhlasí s výmenou a doplnením
telekomunikačného zariadenia na existujúcom objekte stožiara postaveného na pozemku pare.č. XXX/
X, v k.ú. E., z dôvodu, že v budúcnosti bude
potrebné celý stožiar demontovať a preložiť nakoľko sa v areáli bývalého PD pripravuje v súlade s

platným územným plánom hlavného mesta SR nová výstavba.
Dňa 20.01.2021 žalovaný vypracoval a zaslal žalobcovi návrh Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve, ktorým
malo dôjsť k predĺženiu doby trvania nájmu do 30.04.2022. Žalobca návrh nepodpísal.
Mailom zo dňa 15.03.2021 informoval p. L. žalobcu, že v záujme o nepretržité poskytovanie
telekomunikačných služieb v lokalite žalovaný zvažuje možnosť odkúpenia jeho pozemku pare. č. XXX/

X.
Dňa 06.04.2021 právny zástupca žalovaného písomne upovedomil žalobcu, že pokiaľ nedôjde do
skončenia nájomného vzťahu k inej dohode, bude po jeho skončení žalovaný pozemok užívať na
prevádzkovanie základňovej stanice z titulu zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1 ZEK.Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedeného Okresným úradom D. katastrálny odbor, pre okre D. V,
obec BA-mč. E., kat. územie E., vyhotovený ku dňu 14.04.2021 vyplýva, že žalobca bol výlučný vlastník
pozemkov registra „C“ tam zapísaných, a to pare. č. XXX/X H. XXX/XXX. V Časti „C: Ťarchy“ bol na L

V zapísaný nájom pre Eurotel Bratislava, a.s., na parcelu č. XXX/X, na dobu 10 rokov podľa nájomnej
zmluvy č. XXXX/XXXX, zo dňa 17.09.1997.
Listom zo dňa 21.04.2021 informoval Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor žalobcu, že v uvedený
deňbolvykonanýzápisúdajovoprávachknehnuteľnostiamdooperátukatastrnehnuteľnostínazáklade
listiny č. G./XXXX, týkajúci sa zápisu vecného bremena na LV č. XXX, kat. územie E.. Číslo zmeny XXX/

XXXX.
Dňa 23.04.2021 oznámila Mestská časť Bratislava - E. vo veci ohlásenia drobnej stavby, že
nemá námietky proti uskutočneniu modernizácie - rekonfigurácie na stožiari základňovej stanice
telekomunikačnej stavby, nachádzajúcej sa na pozemku pare. č. XXX/XX v k.ú. E.. Jednalo sa o stožiar
spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
Dňa 15.10.2021 bol právnemu zástupcovi žalovaného doručené oznámenie Okresnej prokuratúry

Bratislava V č. Pd 53/21/1105-7, ktorým prokuratúra informovala, že podnetu v stavebnej veci, ktorým
C. J. namietal zákonnosť opatrení stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Čunovo, vydaných
pod sp.zn.: UKSP-1242/2020/C-BA.ohl. a UKSP-1242/2020/C-Ba.ohl. UKSP 332/2021, bolo vyhovené
a vyššie uvedené opatrenia stavebného úradu boli napadnuté protestom prokurátora.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedeného Okresným úradom D. katastrálny odbor, pre okre D. V, obec

BA-mč. E., kat. územie E., vyhotovený ku dňu 21.10.2021 vyplýva, že v časti „C: Ťarchy“, bolo zapísané
vecné bremeno k pozemku registra C KN pare.č. 571/7 v prospech oprávneného Slovák Telekom, a.s.,
spočívajúce v práve na zhotovenie, prevádzkovanie, opravy a údržbu Základňovej stanice a RR bodu E.
BA_CUN, vecné bremeno sa zriaďuje podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., Z- 6093/2021.
Obdobné skutočnosti sú zapísané aj na LV vyhotovenému ku dňu 15.12.2021.Žalovaný predložil Čestné

vyhlásenie K. O. L. zo dňa 26.07.2023, v spojení s opravným čestným vyhlásením zo dňa 16.08.2023.
K. L. ako bývalý zamestnanec - manažér výstavby mobilných sietí vyhlásil, že dňa 26.02.2020 sa spolu
s K. I. stretol so žalobcom a oznámil mu, že k pozemku je zákonné vecné bremeno, že sťahovanie je
málo pravdepodobné, že možnosti presťahovania nechá preveriť a že uvedené aktivity budú trvať cca
1 rok. Následne zistil, že nahradiť existujúcu stanicu zhotovením jedinej v blízkom okolí by bolo možné

iba vybudovaním nového stožiara v tesnej blízkosti základňovej stanice, s prípadným posunom smerom
k stredu Mestskej časti, pretože úroveň pokrytia lokality potrebným telefónnym a dátovým signálom by
sa presťahovaním na ktorékoľvek iné možné miesto pre niektoré časti znížila, čo by bolo v rozpore
so zákonom a licenciou. Táto možnosť bola nepriechodná z dôvodu nenájdenia vhodného miesta, kde
by získali súhlas vlastníkov pozemkov. Nahradiť existujúcu stanicu by tiež bolo možné zhotovením

minimálne dvoch ďalších, a to premiestnením časti technológie na existujúci stožiar spoločnosti Orange
Slovensko, a.s. a ďalšiu zhotoviť na existujúcom vodojeme, čo obyvatelia Čunova petíciou odmietli.
Z odpovede spoločnosti 02 Slovakia, s.r.o. na žiadosť žalobcu, zo dňa 19.07.2023 ako aj zo zistení
žalobcu na internetových stránkach operátorov Orange Slovensko, a.s., 4ka, vyplýva, že uvedený
telekomunikačný operátori poskytujú na území miestnej časti Bratislava - Čunovo, pokrytie mobilným

signálom a ponúkajú aj ďalšie svoje telekomunikačné služby.
Súd vykonal výsluch strany - žalobcu.
Žalobca uviedol, že si bol vedomý a bol ubezpečený, že užívanie pozemku je na 10 rokov. V samotnej
zmluvebolbod,kdebolomožnéodstúpiťodzmluvyzaurčitýchpodmienok.Po10rokochprišlipracovníci
žalovaného k nemu domov, kde ho požiadali či môžu urobiť dodatok aby mohli preložiť stanicu s

dodatkom na 1 rok. Potom keď sa to neudialo podal žalobu. Nemal vedomosť, že by v roku 97 a 98 sa
malo jednať o stavbu vo verejnom záujme. Eurotel s ním komunikoval v roku 97 a 98 pri uzatváraní prvej
zmluvy, s tým, že mu dali na vedomie, že takáto stanica by sa mohla postaviť. Potom prišli aj s notárom
a spísali povolenie, že s tým súhlasím. Zmluvu mu už neposlali. Nakoniec zistil, že bola uzatvorená s
družstvom, ktoré mu dávalo peniaze na ruku. Následne zmluvu uzavrel on v roku 2010. O dočasnosti

stavby ho ubezpečoval inžinier, ktorý mal tú stavbu na starosti a ešte jedna osoba, meno si nepamätá.
Za účelom uzatvorenia dodatku a informáciou, že stožiar by sa mal preložiť ho informoval elektroinžinier
a ďalšie osoby.
10. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka L. ako to navrhoval žalovaný, nakoľko vykonanie
tohto dôkazu nepovažoval za účelné pre ustálenie skutkového stavu. Súd dospel k záveru, že jeho

výsluchom by súd nezistil žiadne ďalšie doposiaľ neznáme či ďalšie skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
ovplyvniťskutkovýstavzistenýnazákladevykonaniaostatnýchpredloženýchdôkazovvrátanečestného
vyhlásenia p. L.. Navrhovaný dôkaz preto súd nevykonal z dôvodu jeho neúčelnosti a nehospodárnosti.
11. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:Podľa§2ods.3Občianskehozákonníka,účastníciobčianskoprávnychvzťahovsimôžuvzájomnépráva
a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.- 12 - B5-12C/31/2021

- 11 - B5-12C/31/2021

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 15In ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je poviimý niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.
Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákomúka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa§663Občianskehozákonníka,nájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak
sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
Podľa § 4 písm. a), b), d), e) zákona č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách, na účely tohto zákona,
telekomunikačnými zariadeniami sú zariadenia na vysielanie, prenos a príjem informácií akéhokoľvek
druhu po vedení, rádiovými, optickými a inými prostriedkami využívajúcimi elektromagnetické vlny.

Telekomunikačná sieť je súbor telekomunikačných zariadení, ktorý dovoľuje prepravu informácií medzi
koncovými bodmi siete. Telekomunikačné služby sú služby, ktorých poskytovanie spočíva úplne
alebo prevažne v preprave informácií pomocou telekomunikačných zariadení. Telefónna služba je
telekomunikačná služba pre verejnosť, ktorá spočíva v zabezpečovaní prepravy hovorenej reči v
reálnom čase medzi koncovými bodmi telekomunikačnej siete.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 110/1964 Zb., organizácie spojov zriaďujú a prevádzkujú časť jednotnej
telekomunikačnej siete vymedzenú v poverení. V rámci poverenia sa určujú organizácii spojov
podmienky, ktoré je povinná pri zriaďovaní a prevádzkovaní jednotnej telekomunikačnej siete plniť, a
druh a rozsah služieb, ktoré je povinná poskytovať verejnosti.
Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 110/1964 Zb., organizácie spojov sú povinné udržiavať telekomunikačné

zariadenia jednotnej telekomunikačnej siete v stave spôsobilom spoľahlivo uspokojovať potreby
užívateľov.
Podľa § 12 ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 110/1964 Zb., organizáciám spojov prislúchajú vo verejnom
záujme oprávnenia zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach
telekomunikačné nadzemné a podzemné vedenia včítane potrebných oporných a vytyčovacích bodov,

vstupovať a vchádzať v nevyhnutne potrebnom rozsahu pri projektovaní, zriaďovaní, prevádzke,
opravách, zmenách alebo odstraňovaní telekomunikačného zariadenia na cudzie nehnuteľnosti,
vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliešťovať stromy prekážajúce
telekomunikačnému vedeniu.
Podľa § 12 ods. 2 a 3 zákona č. 110/1964 Zb., organizácia spojov je povinná pred začatím

výkonu oprávnenia podľa predchádzajúceho odseku bez meškania upovedomiť vlastníkov alebo
užívateľov dotknutých nehnuteľností. Ak medzi vlastníkmi alebo užívateľmi dotknutých nehnuteľností
a organizáciou spojov dôjde k sporu o rozsahu oprávnenia, predloží organizácia spojov spor na
rozhodnutie stavebnému úradu. Oprávnenia podľa odseku 1 sú vecnými bremenami viaznúcimi na
dotknutých nehnuteľnostiach a nezapisujú sa do evidencie nehnuteľností.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 110/1964 Zb., pri stavbách telekomunikačných vedení podľa odseku 1
organizácia spojov (investor) predloží stavebnému úradu na vyslovenie súhlasu plán určujúci polohu
vedenia. Tento plán netreba stavebnému úradu predkladať v prípadoch ustanovených vykonávacímipredpismi, najmä ak stavbou nie je dotknutý všeobecný záujem alebo oprávnené záujmy vlastníkov
alebo užívateľov nehnuteľností.
Podľa § 12 ods. 4 vyhlášky č. 111/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o telekomunikáciách, stavebnému

úradu netreba predkladať na vyslovenie súhlasu plán určujúci polohu vedenia najmä vtedy, ak ide
o stavby pripojených vedení telefónnych a ďalekopisných staníc, verejných telefónnych automatov,
signálnych a iných vedení v miestnych telefónnych obvodoch, v ktorých je aspoň čiastočne vybudovaná
miestnasieť,aakstavbouvedenianiejedotknutývšeobecnýzáujemalebooprávnenézáujmyvlastníkov
alebo užívateľov nehnuteľností. V prípadoch, v ktorých môže byť dotknutý všeobecný záujem, napríklad

ak pôjde o ochranu prírody, prírodných a kultúrnych pamiatok, o zásah do poľnohospodárskeho pôdneho
fondu alebo lesného fondu, ak vedenie má prebiehať v zátopovom území a pod., investor prejedná
stavbu s dotknutými orgánmi štátnej správy.
Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 351/2011 Z.z., o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná
sieť (ďalej len „sieť“) je funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné,
prepájacíchalebosmerovacíchzariadení,vrátanesieťovýchprvkov,ktoréniesúaktívne,ktoréumožňujú

prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane
družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných
pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos
signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu
na druh prenášaných informácií. Verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na

poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi
koncovými bodmi siete.
Podľa § 66 ods. 1 písm. a), b), c) a 2 zákona č. 351/2011 Z.z., podnik môže v nevylmutnom rozsahu
a ak je to vo verejnom záujme, zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej
nehnuteľnosti, vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na

cudziu nehnuteľnosť, vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať
stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve
neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku. Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm.
a) sú- 14 - B5-12C/31/2021

- 13 - B5-12C/31/2021

vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do
katastra nehnuteľností podá podnik.
Podľa § 78 ods. 7 zákona č. 351/2011 Z.z., oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia

ich užívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú nedotknuté. Nárok na
náhradu, ktorý vznikol vlastníkovi nehnuteľnosti z dôvodu výkonu takých oprávnení, si môže vlastník
nehnuteľností uplatniť od podniku v lehote ustanovenej doterajšími predpismi, najneskôr však do
jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak nárok zaniká.
Podľa § 2 ods. 1 a3 zákona č. 452/2021 Z.z., o elektronických komunikáciách, sieť je sieť, ktorú tvoria

prenosové systémy, ktoré môžu, ale nemusia byť založené na trvalej infraštruktúre alebo centralizovanej
správekapacity,prípadneprepájaciealebosmerovaciezariadeniaainéprostriedky,vrátaneneaktívnych
prvkov siete, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými vlnami, optickými alebo inými
elektromagnetickými prostriedkami vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a
s prepájaním paketov vrátane internetu, mobilných sietí, elektrických vedení určených na prenos

a distribúciu elektriny v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí používaných na
rozhlasové a televízne vysielanie a sietí káblovej televízie bez ohľadu na druh prenášaných informácií.
Verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejne dostupných
elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos informácií medzi koncovými bodmi siete.
Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 452/2021 Z.z., koncový bod siete je fyzický bod, v ktorom sa účastníkovi

poskytuje prístup k verejnej sieti, a ktorý sa pri sieťach využívajúcich prepájanie alebo smerovanie,
identifikuje prostredníctvom konkrétnej sieťovej adresy, ku ktorej môže byť priradené číslo alebo
označenie účastníka.
Podľa § 2 ods. 34 zákona č. 452/2021 Z.z., telekomunikačné zariadenie je technické zariadenie na
vysielanie,prenos,smerovanie,príjem,prepojeniealebospracovaniesignálovšírenýchprostredníctvom

vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami. Telekomunikačným
zariadením je aj rádiové zariadenie.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 452/2021 Z.z., podnik môže v nevyhnutnom rozsahu, a ak je to vo verejnom
záujme, zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať a umiestňovať ich vedenia alebo ich inéčasti, ako aj pridružené prostriedky, na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti alebo cudzie
nehnuteľnosti nimi križovať. Vlastníkovi takejto nehnuteľnosti patrí za obmedzenie v obvyklom užívaní
nehnuteľnostipodľaprvejvetyprimeranánáhrada.Aksanarozsahuobmedzeniaužívanianehnuteľnosti

vlastník a podnik nedohodnú a ide o činnosť, ktorú možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o
povolení stavby podľa overeného projektu stavby podľa osobitného predpisu,29) splnenie podmienok na
uplatnenie práva podľa prvej vety posudzuje na žiadosť podniku stavebný úrad v overení projektu stavby
a ak rozhodnutie o povolení stavby je zároveň overením projektu stavby, v konaní o stavebnom zámere.
Podľa § 21 ods. 8 zákona č. 452/2021 Z.z., pri posudzovaní verejného záujmu sa zohľadňujú najmä

skutočnosti, či:
a) sieť slúži alebo má slúžiť na poskytovanie služieb s použitím frekvencií pridelených individuálnym
povolením,
b) sa sieť poskytuje alebo má poskytovať na celom území Slovenskej republiky,
c) prostredníctvom siete je alebo má byť poskytovaná interpersonálna komunikačná služba vrátane
plnenia povinností podľa § 93 a 94,

d) je alebo má byť prostredníctvom siete poskytovaná univerzálna služba,
e) sieť je alebo má byť prepojená podľa § 57, alebo
f) sieť je alebo má byť súčasťou vysokorýchlostnej siete.
Podľa § 21 ods. 9 zákona č. 452/2021 Z.z., úrad na žiadosť podniku potvrdí, že existujú skutočnosti
podľa odseku 8.

Podľa § 131 ods. 6 zákona č. 452/2021 Z.z., oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia
ichužívania,ktorévznikliprednadobudnutímúčinnostitohtozákona,zostávajúnedotknuté.Napočítanie
lehôt na uplatnenie nároku na primeranú jednorazovú náhradu, ktoré začali plynúť podľa doterajších
predpisov, sa použijú doterajšie predpisy.
12. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto

je potrebné ju zamietnuť.
13. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako podnik poskytujúci telekomunikačné služby, užíva
od 17.09.1997 pozemok pare. č. XXX/X, o výmere 150m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
evidovaný na katastrálnej mape ako parcela registra „C“, zapísaný na LV č. XXX, vedenom Okresným
úradom D., katastrálny odbor, okres: D. F., obec: BA-m.č. E., kat. územie: E., ktorého výlučným

vlastníkom je žalobca. Na podklade rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 28.11.1997, žalovaný
na predmetnom pozemku vybudoval stavbu telekomunikačného zariadenia a to Základňovú stanicu a
rádioreléový bod E. BA XXXXX-X, D. X N.. Povolenie užívať túto stavbu žalovaný získal na základe
kolaudačného rozhodnutia zo dňa 17.09.1998.
Medzi stranami tiež nebolo sporné, že pôvodne užíval žalovaný pozemok na základe Nájomnej

zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou Eurotel, a.s. a
Poľnohospodárskym družstvom Dunaj zo dňa 17.09.1997. Následne, dňa 12.10.2010 uzatvorili nájomnú
zmluvu o užívaní pozemku, za účelom prevádzkovania rádioreleového bodu a základňovej stanice
verejnej elektronickej komunikačnej siete s názvom ,.BA Čunovo“, žalobca ako prenajímateľ a žalovaný
ako nájomca. V zmysle zmluvy bola dohodnutá doba trvania nájmu na dobu určitú do 30.04.2020. Doba

trvania nájomnej zmluvy bola následne predĺžená do dňa 30.04.2021, a to na podklade Dodatku č. 1 k
nájomnej zmluve, zo dňa 26.03.2020. Keďže k ďalšiemu predĺženiu doby trvania nájmu nedošlo, dňom
30.04.2021 nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným zanikol, čo medzi stranami taktiež sporné
nebolo. V dôsledku zániku nájomného vzťahu sa žalobca domáhal vypratania predmetného pozemku.
14. Sporné medzi stranami zostalo či žalovaný bol povinný vypratať po zániku nájomného vzťahu

pozemok žalobcu, ktorý naďalej užíva, nakoľko žalovaný uvádzal, že po zániku nájomného vzťahu mu
prináleží právo užívať pozemok z titulu zákonného vecného bremena, ktoré vzniklo už v čase zriadenia
základňovej stanice priamo zo zákona a počas trvania nájomného vzťahu sa toto právo nevykonávalo,
teda spočívalo, čo žalobca popieral.
15. Obsahovou náplňou práv a povinností vyplývajúcich z inštitútu vecného bremena je povinnosť

vlastníka pozemku niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať, a to v prospech tretej osoby, ktorá
má z takéhoto konania vlastníka nehnuteľnosti úžitok. Občiansky zákonník priamo vo svojom ustanovení
§ 15lo ods. 1 vymenúva právne tituly, na základe ktorých vznikajú vecné bremená. Vyplýva z neho, že
vecné bremená môžu vzniknúť- 18- B5-12C/31/2021

- 16- B5-12C/31/2021

aj priamo zo zákona. Priamo zo zákona vznikajú vecné bremená v prípadoch, v ktorých to osobitný
právny predpis výslovne ustanovuje. Ich obsah je určený kogentnou právnou normou. Zákonné vecnébremená majú zásadne verejnoprávnu povahu. Ich podstata spočíva v tom, že ide o verejnoprávne
obmedzenie vlastníckeho práva alebo tiež o vymedzenie obsahu vlastníckeho práva verejnoprávnym
predpisom. Zákonné vecné bremená vznikajú spravidla v spojitosti s oprávneným účelovým vstupom na

pozemky a zriaďovaním rôznych účelových zariadení na nich.
16. Podmienky vzniku zákonného vecného bremena ako aj jeho obsah musí byť teda vymedzený
priamo v právnom predpise, podľa ktorého má takéto vecné bremeno vzniknúť. Pokiaľ k splneniu týchto
zákonných podmienok dôjde, priamo tým dôjde aj k vzniku samotného vecného bremena.
V danom prípade nebolo sporné, že žalovaný užíval pozemok žalobcu už od roku 1997, a že na tomto

pozemku zriadil základňovú stanicu. Pre posúdenie okolností, či mohlo v danom prípade v súvislosti
so zriadením základňovej stanice na pozemku žalobcu vzniknúť zákonné vecné bremeno je potrebné
vychádzať z právneho predpisu, ktorý v rozhodnom čase vznik zákonného vecného bremena upravoval,
teda zákon č. 110/1964 Zb.
17. Uvedený právny predpis priznával telekomunikačným podnikom (v tom čase označovaným
ako organizácie spojov), oprávnenia vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať na cudzích

nehnuteľnostiach telekomunikačné nadzemné a podzemné vedenia, vstupovať na tieto pozemky
v nevyhnutnom rozsahu ako aj vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy. V konaní bolo dostatočným
spôsobom preukázané (a vyplýva to koniec koncov aj zo samotnej nájomnej zmluvy), že základňová
stanica je súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete a teda ju možno charakterizovať ako
telekomunikačným vedením. Tento záver súdu podporuje aj stavebné povolenie zo dňa 03.02.1998, v

zmysle ktorého stavba mala slúžiť pre pokrytie obce E. rádiotelefónnym signálom. Je teda zrejmé, že
podmienka typu stavby ako telekomunikačného vedenia bola v danom prípade naplnená.
Na rozdiel od v súčasnosti účinného zákona č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách,
vtedy účinný zákon nedefinoval žiadne podmienky pre to, aby mohol byť záujem na zriadení
telekomunikačného vedenia charakterizovaný ako verejný, a z gramatického znenia zákona je zrejmé,

že posúdenie „verejného záujmu“ vnímal v inom rozsahu, pričom jeho naplnenie sa pri zriaďovaní
telekomunikačného vedenia predpokladalo. Na rozdiel od zákona č. 452/2021 Z.z., ktorý pre možnosť
užívania cudzieho pozemku stanovuje ako základnú podmienku skúmanie, či takéto užívanie bude vo
verejnom záujme.
Žalobca v tejto súvislosti poukazoval, že žalovaný nepreukázal existenciu verejného záujmu na

prevádzkovaní základňovej stanice na jeho pozemku. Podľa názoru súdu v danom prípade
bolo preukázané, že základňová stanica ako súčasť verejnej elektronickej komunikačnej siete, je
prevádzkovaná vo verejnom záujme.
18. Uvedený záver vyplýva už zo samotného Rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 28.11.1997.
Nielenže,jevňomzákladňovástanicaidentifikovanáakostanicaverejnejrádiotelefónnejsietevČunove,

čím je splnený predpoklad charakteru zariadenia ako telekomunikačného vedenia ako ho požadovalo
ustanovenie § 12 zákona č. 110/1964 Zb., ale z odôvodnenia Rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva,
že EuroTel a.s., splnil aj požiadavky podľa § 17 ods. 2 zákona č. 110/1964 Zb., v spojení s § 12 ods.
4 vyhlášky č. 111/1964 Zb., keď stavebnému úradu predložil okrem plánu určujúceho polohu vedenia
predložením situačnej mierky 1:1000, ako aj grafického zadania stavby spolu s technickou správou, tiež

vyjadrenia dotknutých orgánov a organizácii v súlade s požiadavkou dbania
o všeobecný záujem. Následne je zo stavebného povolenia zrejmé, že základňová stanica sa zriaďuje
za účelom pokrytia obce Čunovo rádiotelefónnym signálom v systéme GSM.
Je nesporné, že uvedené obdobie rokov 1997-1998 bolo obdobím zásadného rozmachu mobilnej
komunikácie a rozvoja novej verejnej komunikačnej siete GSM na území Slovenskej republiky.

Globálny systém mobilných komunikácii (GSM) je dodnes základným svetovým štandardom pre
mobilnú telefónnu komunikáciu. Uvedené skutočnosti si v danom čase uvedomoval aj zákonodarca,
keď podmienky využívania cudzích pozemkov koncipoval pre telekomunikačné podniky zásadne
benevolentnejšie, než je tomu podľa v súčasnosti účinnej právnej úpravy. Na pokrytí čo najväčšieho
územia Slovenskej republiky signálom GSM tak bol v danom období jednoznačne verejný záujem.

Obdobne kolaudačné rozhodnutie zo dňa 17.09.1998 uvádzalo, že základňová stanica a rádioreleový
bod Čunovo zabezpečuje pokrytie rádiotelefómiym signálom územie obce Čunovo v zmysle plánu a
výpočtu investora.
Pokiaľ teda je z predložených listinných dôkazov zrejmá funkcia základňovej stanice, pričom aj v
samotnej nájomnej zmluve medzi žalobcom a žalovaným je v čl. II vyslovená funkcia stanice ako súčasť

verejnejelektronickejkomunikačnejsiete,jezrejmé,žezákladňovástanicaslúžinapokrytiečastiúzemia
obce Čunovo mobilným signálom. Ako definuje aj súčasne platný zákon č. 452/2021 Z.z., v ustanovení §
2 ods. 3, verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejne dostupných
elektronických komunikačných služieb. Tiež je v tejto súvislosti nevylmutné poukázať aj na ustanovenia§ 2 ods. 25 a ods. 32 zákona č. 452/2021 Z.z., podľa ktorých pojem „volanie“ je spojenie zostavené
prostredníctvom verejne dostupnej interpersonálnej komunikačnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú
hlasovúkomunikáciuapojem„tiesňovákomunikácia“jekomunikáciaprostredníctvominterpersonálnych

komunikačných služieb medzi koncovým užívateľom a strediskom tiesňového volania s cieľom požiadať
a získať pomoc v núdzovej situácii od poskytovateľov záchranných služieb.
Z uvedených zákonných pojmov možno jasne vyvodiť záver, že verejná elektronická komunikačná sieť,
ktorej súčasťou je aj základňová stanica na pozemku žalobcu, slúži na poskytovanie elektronických
komunikačných služieb. Vďaka týmto službám je možné vykonávať volania vo verejnej sieti ako aj

tiesňovú komunikáciu na území obce Čunovo. Tieto služby sú na danom území poskytované v reálnom
čase presne nezistiteľnému počtu osôb. Nie sú to teda len klienti žalovaného ale napr. tiež osoby
využívajúce roamingové pripojenie k sieti (najmä zahraničné osoby).
19. Ak by sme mali teda verejný záujem v danom prípade vymedziť len tým, že vďaka základňovej
stanici ako súčasti verejnej elektronickej komunikačnej siete je na určitom území obce Čunovo možné
vykonávať volania v rámci celosvetovej siete GSM a tiež uskutočňovať tiesňovú komunikáciu, je

potrebné konštatovať, že už týmto je daný verejný záujem na prevádzkovaní základňovej stanice
žalovaného.
Neobstojí argumentácia žalobcu, že na danom území poskytujú rovnaké služby ako žalovaný aj iní
poskytovatelia telekomunikačných služieb. Klienti žalovaného, ktorí uzatvorili so žalovaným zmluvy
o poskytnutí elektronických komunikačných služieb sú rozsahom pokrytia mobilného signálu viazaní

výhradne na rozsah, ktorý zabezpečuje konkrétny podnik, teda v tomto prípade žalovaný. Nie je teda
možné aby využívali mobilný signál iného poskytovateľa, než toho, s ktorým sú zmluvne zaviazaní.
V súčasnosti účinný zákon č. 452/2021 Z.z. v ustanovení § 21 upravuje podmienky užívania cudzích
nehnuteľností. Základnou podmienkou je skutočnosť, aby verejná sieť, ktorú podnik prevádzkuje bola
vo verejnom záujme. Následne v ods. 8 rovnakého ustanovenia špecifikuje, aké vlastnosti má daná sieť

spĺňať, aby bolo možné o nej hovoriť ako o prevádzkovanej vo verejnom záujme. Hoci je pravdou, že
základňová stanica bola zriadená ešte v roku 1998 za účinnosti zákona č. 110/1964 Zb., z predložených
dôkazov vyplýva (ako
už súd uviedol vyššie), že základňová stanica je súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej
siete. Zákon teda vyžaduje existenciu verejného záujmu pri prevádzkovaní sieti ako takej a nie pri

prevádzkovaní konkrétnej základňovej stanice. Inak povedané, ak je základňová stanica súčasťou
verejnej elektronickej komunikačnej siete, ktorá je prevádzkovaná vo verejnom záujme, musí byť vo
verejnom záujme aj prevádzkovanie základňovej stanice, ktorá je súčasťou takejto siete.
Skutočnosť, že sieť žalovaného je prevádzkovaná vo verejnom záujme žalovaný preukázal Potvrdením
Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb zo dňa 14.03.2022, č. 4339/

OREK/2022-3405, ktoré bolo vydané v zmysle § 21 ods. 9 zákona č. 452/2021 Z.z., podľa ktorého
je len úrad oprávnený potvrdiť existenciu skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie, či je sieť
prevádzkovaná vo verejnom záujme. Úrad okrem iného v danom potvrdení potvrdil, že sieť spoločnosti
C. J. sa poskytuje na celom území Slovenskej republiky, že prostredníctvom siete spoločnosti Slovák
Telekom je poskytovaná interpersonálna komunikačná služba, vrátane plnenia povinností podľa § 93 a

94 ZEK, že prostredníctvom siete Slovák Telekom je poskytovaná univerzálna služba ako aj to, že C. J.
poskytuje vysokorýchlostné siete rôzneho typu s pokrytím na úrovní miest/obcí SR.
20. Žalobca v súvislosti s predmetným potvrdením poukazoval na záverečné vyhlásenie Úradu, že nie
je oprávnený potvrdiť, že sú splnené zákonné podmienky (nevyhnutný rozsah a verejný záujem), na
základe ktorých môže podnik postupovať podľa § 21 ods. 1 a 2 písm. a) a b) ZEK. Uvedené vyhlásenie

však nemalo v danom prípade žiadny vplyv na skutočnosť, či v prejednávanom prípade vzniklo alebo
nevzniklo zákonné vecné bremeno v čase zriadenia základňovej stanice, nakoľko vznik zákonného
vecného bremena bolo potrebné posudzovať podľa právnych predpisov platných v čase zriaďovania
základňovej stanice, teda podľa právneho predpisu č. 110/1964 Zb. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo
záverečných ustanovení zákonov, ktoré nahradili zákon č. 110/1964 Zb., ako ich súd citoval vyššie (§ 78

ods.7zákonač.351/2011Z.z.,§131ods.6zákonač.452/2021Z.z.)vzmyslektorýchzostalioprávnenia
k cudzím nehnuteľnostiam, ktoré vznikli pred účinnosťami neskoršie účinných zákonov nedotknuté.
21. Žalobca poukazoval, že žalovaný postupoval špekulatívne, keď až po začatí súdneho konania
inicioval dňa 06.04.2021 katastrálne konanie o zápis vecného bremena k dotknutému pozemku, v
dôsledku čoho došlo k zápisu poznámky o zákonnom vecnom bremene podľa § 66 ods. 1 zákona

č. 351/2011 Z.z. V tejto súvislosti súd uvádza, že samotný zápis v katastri nehnuteľností vykonaný v
danom prípade poznámkou má len deklaratórne účinky a nie je podmienkou vzniku zákonného vecného
bremena. Ak vychádzame z toho (ako bolo priblížené vyššie), že zákonné vecné bremeno vzniklo v
zmysle podmienok zákona č. 110/1964 Zb., je potrebné rešpektovať znenie vtedajšieho zákona, ktorýzápis zákonného vecného bremena do katastra nelmuteľností nevyžadoval. Ak súd dospel k záveru,
že boli naplnené podmienky vzniku vecného bremena podľa vtedajšieho zákona, nemení na tom nič tá
skutočnosť,čináslednevecnébremenodokatastrazapísanéboloalebonie,keďžetonebolaobligatórna

podmienka jeho vzniku. Súd síce priznáva, že je nesprávny zápis v katastri o zriadení vecného bremena
podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., keďže vecné bremeno bolo zriadené na základe
iného zákonného predpisu a podstatne skôr ako vstúpil do účinnosti a platnosti zákon č. 351/2011 Z.z.,
táto nesprávnosť v zápise však nemá žiadny vplyv na to, či zákonné vecné bremeno v danom prípade
skutočne vzniklo ešte v roku 1998 a ani konštatovanie o nesprávnosti tohto zápisu na danej skutočnosti

nič nemení. Ak by teda aj žalobe v časti určenia, že vecné bremeno podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona
č. 351/2011 Z.z. nevzniklo, súd vyhovel, uvedené rozhodnutie by nemalo žiadny vplyv na to, že zákonné
vecné bremeno vzniklo na základe § 12 ods. 1 a 3 zákona č. 110/1964 Zb.
22. Žalobca tiež podotkol, že žalovaný si nesplnil zákonné povinnosti podľa § 12 ods. 2 zákona č.
110/1964 Zb., a aj preto nemohlo zákonné vecné bremeno vzniknúť. Zákon však uvedenú povinnosť
nestanovoval ako podmienku vzniku vecného bremena. Vtedajšia organizácia spojov mala v zmysle

uvedeného zákonného ustanovenia upovedomiť vlastníkov otom, že bude vykonávať oprávnenia podľa
§ 12 ods. 1 uvedeného zákona. Zákon však nešpecifikuje akou formou a akým spôsobom by to mala
spraviť. Nakoniec je potrebné uviesť, že žalovaný pred začatím výkonu zákonného vecného bremena
informoval žalobcu dňa 06.04.2021 výslovne o tej skutočnosti, že pokiaľ nedôjde k dohode o predĺžení
nájomného vzťahu, bude pozemok využívať z titulu zákonného vecného bremena. Keby však tak aj

neurobil, prípadne ak by aj uvedené upovedomenie nebolo možné považovať za upovedomenie v
zmysle zákonného ustanovenia, zákon nesplnenie tejto podmienky nesankcionuje tým, že by zákonné
vecné bremeno nemalo vzniknúť. V takom prípade sa jedná o porušenie zákonnej povinnosti vtedajšej
organizácie spojov, ktoré mohlo byť postihnuteľné sankciou vtedajším telekomunikačným úradom v
rámci jeho oprávnení vykonávať dohľad (v tejto súvislosti pozri aj § 73 ods. 1 písm. d) zákona č. 351/2011

Z.z).
23. Medzi stranami bolo nesporné, že od 12.10.2010 až do 3 0.04.2021 bolo užívanie pozemku žalobcu
žalovaným upravené nájomnou zmluvou, pričom predmetný pozemok na rovnaký účel užíval žalovaný
už od roku 1997 na podklade nájomnej zmluvy s PD Dunaj. V konaní vyvstala otázka, či mohlo vzniknúť
zákonné vecné bremeno k dotknutému pozemku aj napriek tomu, že právne vzťahy medzi stranami

sporu upravovala už nájomná zmluva, čo malo zároveň vyjadrovať dočasnosť umiestnenia základňovej
stanice na pozemku žalobcu.
Ako súd uviedol vyššie, jedinou podmienkou pre vznik zákonného vecného bremena je splnenie
zákonných predpokladov. Uvedené znamená, že zákon nevyžaduje žiadnu ďalšiu dohodu dotknutých
strán, ktorou by deklarovali vznik takéhoto oprávnenia a už naplnením zákonných požiadaviek takéto

oprávnenie v rozsahu presne vymedzenom zákonom vzniká. Naproti tomu pre vznik záväzkového
vzťahuje potrebný prejav vôle strán a dohoda o rozsahu vzájomných práv a povinností. Žalobca síce
v priebehu celého konania argumentoval, že popri sebe nemôžu obstáť dva rozličné právne tituly k
užívaniu rovnakého pozemku, neuviedol žiadny relevantný argument prečo by to nemalo byť možné.
Jednou zo základných zásad súkromného práva SR je zásada zmluvnej voľnosti. Zmluvná voľnosť v

súkromnom práve je vyjadrením autonómie vôle a uplatnením zásady „čo nie je zakázané je dovolené“.
Táto zásada sa premieta v súkromnom práve v praxi ako veľká variabilita a voľnosť, ktorú uplatňujú
zmluvné strany pri riešení rôznych situácií. V rámci zákonom daných hraníc zmluvnú voľnosť obmedzujú
kogentné právne normy. Zásada zmluvnej voľnosti je jedným z výrazov autonómie vôle vzťahujúca sa na
oblasť záväzkových vzťahov a znamená predovšetkým slobodu kontrahovať, či nakladať s majetkom a

právami. Autonómia vôle ako širší pojem znamená právne dovolenú možnosť slobodne sa rozhodnúť a
realizovať svoje predstavy v medziach práva, či už vo forme právnych úkonov, alebo faktického, právne
relevantného správania sa.
Je teda výhradne na vôli zmluvných strán dohodnúť sa na rozsahu a spôsobe úpravy vzájomných práv
a povinností. Nemá pritom žiadnu relevanciu argumentácia tým, či je takýto dojednaný právny vzťah pre

niektorú zo strán výhodnejší než pre druhú.
24. Ako súd uviedol vyššie, je zásadne potrebné rozlišovať medzi podmienkami nielen pre vznik
zákonného vecného bremena a súkromnoprávneho záväzkového vzťahu ale aj pre zánik vecného
bremena a súkromnoprávneho záväzkového vzťahu. Uvedené znamená, že ak v danom prípade nastali
okolnosti, ktoré predpokladala zmluva ako dôvody na zánik dojednaného záväzku (teda nájomnej

zmluvy), uvedené v žiadnom prípade neznamená, že- 18- D./XX/XXXX

- 17- D./XX/XXXXsúčasne s nájomnou zmluvou zaniká aj vecné bremeno. Ak súd ustálil, že vecné bremeno v danom
prípade vzniklo, pretože boli pre jeho vznik naplnené všetky zákonné náležitosti, zaniknúť mohlo takisto
len na základe skutočností predpokladaných zákonom, a to konkrétne vymedzených v ustanovení §

151p Občianskeho zákonníka. Na jeho vznik ale ani zánik preto nemohlo mať žiadny vplyv to, či zmluvné
strany medzi sebou dojednali ešte ďalší záväzkový vzťah k rovnakému pozemku.
Skrz uvedené závery je potom potrebné nahliadať aj na tú otázku, či dojednanie nájomného vzťahu
bolo vyjadrením úmyslu len dočasného užívania pozemku žalobcu na účely prevádzkovania základňovej
stanice. Uvedené však nevyplývalo zo žiadnych predložených dôkazov. Dočasnosť umiestnenia

základňovej stanice nemožno vydedukovať ani z rozhodnutia o umiestnení stavby, zo stavebného
povolenia ani z kolaudačného rozhodnutia. Pri stavbách, ktoré sú zriadené ako dočasné je potrebné
jasne a zrozumiteľne vymedziť ich dočasnosť a to buď určením času jej trvania, alebo vymedzením
pominuteľného účelu, a to už spravidla v žiadosti o stavebné povolenie. Je totiž oprávnením stavebného
úradu nariadiť vlastníkovi stavby odstrániť dočasnú stavbu, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo
pominuljejúčel,naktorýbolazriadená(pozri§88ods.1zákonač.50/1976Zb.).Stavebnýúradtakmusí

byť informovaný, či stavba, ktorú stavebník zamýšľa postaviť má mať len dočasný charakter, aby mohol
uvedené oprávnenia k dočasným stavbám realizovať. Ako už súd uviedol, táto skutočnosť nevyplýva zo
žiadneho listinného dôkazu predloženého do súdneho konania a je zrejmé, že ani príslušný stavebný
úrad nekonal v danej veci ako so stavbou dočasnou.
Dočasnosť stavby nevyplýva ani z určených podmienok na uskutočnenie a užívanie stavby ako sú

vymedzené v rozhodnutiach o umiestnení stavby, v stavebnom povolení aj v kolaudačnom rozhodnutí,
kde bola stavebníkovi zhodne uložená povinnosť dodržať všetky podmienky uvedené v zmluve o
nájme zo dňa 17.09.1997 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného - EuroTel, a.s. aPD
Dunaj, uzatvorenej na dobu určitú 10 rokov. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v konaní nebolo
ani preukázané ani tvrdené, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom porušil túto povinnosť, ktorá mu

bola uložená príslušným stavebným úradom a tiež je potrebné poukázať, že v roku 2010 uzatvoril
žalovaný úplne odlišnú nájomnú zmluvu s úplne odlišným subjektom ako prenajímateľom (žalobcom),
pričom počas celého obdobia od roku 1997 žalovaný nepretržite užíval predmetný pozemok za účelom
prevádzkovania základňovej stanice bez ohľadu na to s kým mal uzatvorenú nájomnú zmluvu k danému
pozemku. Ak teda žalovaný užíval predmetný pozemok od roku 1997 a v čase vydania stavebného

povolenia aj v čase kolaudačného rozhodnutia mal uzatvorenú nájomnú zmluvu s PD Dunaj, pričom táto
nájomná zmluva zanikla po zániku družstva ako subjektu, uvedené nemá žiadny vplyv na posúdenie
či žalobca dodržal alebo nedodržal všetky podmienky z nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená s
iným subjektom ako žalobcom a taktiež otázka dodržania či nedodržania podmienok z dojednanej
nájomnej zmluvy nemá žiadny vplyv na posúdenie dočasnosti umiestnenia základňovej stanice na

predmetnom pozemku, pretože táto dočasnosť umiestnenia stavby nebola nikde výslovne vyjadrená a
nemôže sa vykladať len s ohľadom na to, že žalovanému bola uložená povinnosť dodržať podmienky
nájomnej zmluvy, ktorá navyše ani nie je tou zmluvou, o ktorú žalobca opiera svoj nárok na vypratanie
nehnuteľnosti.
25. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že v danom prípade boli splnené

zákonné podmienky pre vznik vecného bremena podľa § 12 ods. 1 zákona č. 110/1964 Zb.. ktoré
oprávňovali žalovaného zriadiť na pozemku žalobcu základňovú stanicu, ktorá je súčasťou verejnej
elektronickej komunikačnej siete. Žalovaný túto základňovú stanicu následne aj zriadil, pričom z
dokumentácie stavebného úradu jasne vyplýva, že stavba bola realizovaná za účelom pokrytia obce
Čunovo rádiotelefónnym signálom v celosvetovo

významnom systéme GSM. Takáto stavba z hľadiska jej významu bola nepochybne zriadená vo
verejnom záujme, pričom zákon v danom čase nevyžadoval zápis vecného bremena do katastra
nehnuteľností. Keďže bolo uvedené, že podmienky vzniku, existencie a zániku zákonného vecného
bremena, nemožno stotožňovať s rozsahom oprávnení a povinností, ktoré strany medzi sebou dojednajú
na základe nájomnej zmluvy vyjadrujúc zásadu zmluvnej voľnosti, na oprávnenie žalovaného užívať

základňovú stanicu aj po zániku nájomného vzťahu so žalobcom nemal zánik tohto záväzkového vzťahu
žiadny vplyv. Keďže v danom prípade vzniklo k pozemku žalobcu vecné bremeno na základe zákona,
obdobne a výhradne len na základe zákonom predpokladaných skutočností môže takéto zákonné vecné
bremeno zaniknúť. Na jeho vznik, zmenu a zánik nemá žiadny vplyv vôľa strán vyjadrená v nájomnom
vzťahu.

26. Záverom súd ešte k právnemu názoru, ktorý prezentoval stranám na pojednávaní dňa 06.07.2023
uvádza, že strany poučil, že sa jedná o predbežný právny názor súdu na základe dovtedy predložených
dôkazov a tvrdených skutočností, ktorý sa môže v priebehu konania zmeniť. Až následne boli predložené
ďalšie listinné dôkazy, najmä stavebné povolenie a rozhodnutie o umiestnení stavby, z ktorých mal súddostatočne preukázané, že základňová stanica nebola stavbou dočasnou ako aj to, že sa jednoznačne
jednalo o stavbu zriadenú vo verejnom záujme.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu bola v celom

rozsahu nedôvodná a preto je potrebné ju zamietnuť. Súd sa bližšie nezaoberal ďalšou argumentáciou
prednesenou v konaní najmä týkajúcej sa rokovaní žalobcu s p. L., či žalobcom tvrdenými prísľubmi
zo strany žalovaného o dočasnosti stavby a jej premiestnení, pretože tieto skutočnosti nemali žiadny
vplyv pre posúdenie, či zákonné vecné bremeno po splnení zákonných podmienok vzniklo alebo
nie. Obdobne právny význam nemalo ani oznámenie stavebného úradu o námietkach k modernizácii

telekomunikačného zariadenia, nakoľko relevantné opatrenia sp.zn.: P./XXXX/X-XX.Q.. H.- XXXX/
XXXX/X-XX.Q.. P. XXX/XXXX, boli napadnuté protestom prokurátora a následne Okresným úradom D.
dňa 14.01.2022 zrušené, ako uviedol žalovaný, čo žalobca nepopieral. Navyše stanovisko stavebného
úradu nemá obdobne žiadny vplyv na posúdenie existencie zákonného vecného bremena.
27. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, žalobca na pojednávaní dňa 21.09.2023 uviedol, že
ak sa súd stotožní s argumentáciou žalovaného, navrhuje o trovách rozhodnúť tak, že ich náhradu

žalovanému neprizná s poukazom na § 257 CSP.
Ustanovenie § 257 CSP upravuje možnosť nepriznať náhradu trov konania strane, ak existujú dôvody
osobitného zreteľa. Dôvodmi osobitného zreteľa sú najmä majetkové, sociálne, osobné či ďalšie pomery
strán sporu, ktoré treba vziať do úvahy za účelom posúdenia dopadu rozhodnutia o nároku na náhradu
trov konania pre stranu, ktorá by mala byť na ich náhradu zaviazaná ako strana povinná, v konaní

neúspešná.
Súd však v danom prípade nevzhliadol existenciu žiadnych obdobných dôvodov, ktoré by mal vziať súd
do úvahy pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Takéto dôvody osobitného zreteľa neboli
súdu ani tvrdené a ani preukázané. Žalobca poukazoval, že žalovaný postupoval nehospodárne a svojim
konaním umelo navyšoval trovy konania, keď si ustanovil právneho zástupcu až z mesta Dolný Kubín.

napriek tomu, že celé konanie prebieha v Bratislave.
Uvedené však v žiadnom prípade nemožno posúdiť ako dôvody osobitného zreteľa, ktoré by mali
odôvodňovať postup súdu podľa § 257 CSP. Advokácia je slobodným povolaním, pričom právne služby
môžu advokáti poskytovať na celom území Slovenskej republiky. Je výhradne na slobodnom rozhodnutí
strany (klienta), ktorého advokáta na zastupovanie

v konaní si zvolí a ktorému bude dôverovať, že bude v konaní pred súdom riadne hájiť jeho práva a
oprávnené záujmy. Toto oprávnenie strany nemožno v žiadnom prípade obmedziť ani ho považovať za
nehospodárne či dokonca účelové.
28. Vzhľadom na uvedené o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov
konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

- 18- B5-12C/31/2021

- 1- B5-12C/31/2021

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od

doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).