Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Michaela Krzysztofek
Legislation area – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-21Csp/14/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123257795
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6123257795.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci sporu žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: N. K., Y.. XX.XX.XXXX,
L. E. U. XXXX/XX, I., o zaplatenie 3.739,50 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.02.2023 domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.739,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 3.739,50 Eur od 13.09.2022 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.09.2022
medzi postupcom Československá obchodná banka, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve
postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči
postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 14.06.2019
Zmluvu č. 011595955R, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení
ich dodatkov. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a VOP. Podľa žalobcu zmluva obsahuje
všetkyznakyaspĺňavšetkypodstatnénáležitostizmluvyoúvere.Žalovanýnapriekopakovanýmvýzvam
postupcu neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a tak
postupca vyhlásil celý úver dňom 25.11.2020 za splatný. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu
postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 5.651,78 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške
3.739,50 Eur, z riadneho úroku vo výške 1.398,87 Eur, z úroku z omeškania vo výške 513,41 Eur a
z poplatkov vo výške 0,- Eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná
suma predstavuje sumu vo výške 3.739,50 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške
3.739,50Eur.Zvyšnúčasťdlžnejsumyvovýške1.912,28Eur,ktorápozostávazneuhradenéhoriadneho
úroku vo výške 1.398,87 Eur a z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 513,41 Eur, si žalobca
v tomto konaní neuplatnil. Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania počnúc dňom 13.09.2022, t. j. dňom
nasledujúcim po dní účinnosti postúpenia pohľadávky. Na výzvu súdu žalobca v doplnení žaloby zo
dňa 20.02.2024 uviedol, že veriteľ je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný
brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje (veriteľ zohľadňuje maximálne dobu splatnosti úveru,
ktoré stanovuje Národná banka Slovenska), príjem spotrebiteľa (§ 7 ods. 1 ZoSÚ), údaje o existujúcichzáväzkoch získané z jedného alebo viacerých registrov (§ 7 ods. 17 ZoSÚ) a výšku nákladov na
zabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľa(§7ods.20písm.b)ZoSÚ).Naúčelvypočítania
týchto nákladov musí veriteľ poznať údaje o rodinnom stave a počte osôb žijúcich so spotrebiteľom
v spoločnej domácnosti. Tento údaj poskytuje veriteľovi spotrebiteľ, nakoľko poskytovateľ úveru tento
údaj nemá možnosť získať z verejných zdrojov. Veriteľ je povinný pred poskytnutím úveru vypočítať limit
pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, z údajov podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ,
pričom jeho výsledná hodnota nesmie prekročiť hodnotu 1. Existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ overil
dopytom do úverového registra, z ktorého zistil, že spotrebiteľ ku dňu poskytnutia úveru nemal žiadne
záväzky.Vrámcivýpočtubralveriteľdoúvahysplátkynovoposkytnutéhoúveruvsume150,-Eur.Príjem
spotrebiteľa vo výške 1.250,- Eur bol overený na základe interných zdrojov, jednalo sa o kreditné obraty
na účte spotrebiteľa, ktoré bolo možné objektívne považovať za príjem spotrebiteľa. V rámci nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa, nakoľko
spotrebiteľ neuviedol žiadne vyživované osoby. Životné minimum na členov domácnosti spotrebiteľa
ku dňu poskytnutia úveru bolo teda vo výške 205,07 Eur. Limit ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa
splácať úver bol vypočítaný ako 150,- Eur / (1.205,- Eur - 205,07 Eur) = 0,15. Veritelia nie sú povinní
žiadať preukázanie konkrétnych mesačných výdavkov (napríklad faktúrami za telefón, bývanie a pod.).
Uvedené nie je realizované z dôvodu zachovania transparentnosti, nakoľko v opačnom prípade by
spotrebiteľovi postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity. Záverom
žalobca uviedol, že v konaní tvrdil a naďalej tvrdí, že jeho právny predchodca pred poskytnutím úveru
v prísnom súlade s príslušnými ustanoveniami ZoSÚ preskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom zobral do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje
spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a účel spotrebiteľského úveru,
pričom dospel k záveru o tom, že žalovaný je ku dňu vykonania overenia tejto schopnosti schopný úver
splácať za dohodnutých podmienok. Žalovaný z daného úveru vyčerpal finančné prostriedky v celkovej
výške 10.100,37 Eur a na daný úver zaplatil platby v celkovej výške 7.107,89 Eur, ktoré boli započítané v
sume 6.360,87 Eur na istinu, 712,09 Eur na riadny úrok a 93,82 Eur na poplatky. Neuhradená istina teda
predstavuje rozdiel medzi čerpanými finančnými prostriedkami a úhradami žalovaného započítanými na
istinu, t. j. suma 3.739,50 Eur.
3. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 12.09.2022, Doplňujúcu zmluvu
k postúpeniu pohľadávok zo dňa 12.09.2022, Prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok, Návrh na
uzatvorenie zmluvy zo dňa 14.06.2019, Štandardné Európske informácie o spotrebiteľskom úvere,
Ročnúpercentuálnumierunákladova priemernúročnúpercentuálnumierunákladovkspotrebiteľskému
úveru, Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru ČSOB Kreditná karta zo dňa 14.06.2019, záznam
o podpise klienta, Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 27.11.2020, kópiu
obálky, Podmienky pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty, Všeobecné obchodné podmienky,
Sadzobník pre fyzické osoby - občanov vydaný ČSOB, a.s., Poslednú výzvu na úhradu pohľadávky zo
dňa 25.09.2020, kópiu obálky, špecifikáciu postúpeného nároku, Oznámenie o postúpení pohľadávky
zo dňa 22.09.2022, Pokus o zmier zo dňa 19.01.2023, podací hárok, výstup zo schvaľovacieho procesu.
4.OkresnýsúdBanskáBystricažalobevyhovelavydalplatobnýrozkaz,ktorýsažalovanémunepodarilo
doručiť do vlastných rúk. Súd vyzval žalobcu, aby oznámil či navrhuje pokračovanie v konaní na miestne
príslušnom súde. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní a oznámil, že zotrváva na návrhu v celom
rozsahu. V zmysle § 10 ods. 3 zák. č. 307/20016 Z. z. o upomínacom konaní sa vydaný platobný rozkaz
návrhom na pokračovanie v konaní zrušil a súd postúpil žalobu na tunajší súd.
5. Podľa § 10 ods. 3 zák. č. 307/20016 Z. z. o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa
odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich
pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu
o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd žalobcu upovedomí o
pokračovaní v konaní.
6. Súd žalobe vyhovel a vydal platobný rozkaz č. k. 21Csp/14/2023-162 zo dňa 02.05.2023, ktorý sa
žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto súd uznesením č. k. PN-21Csp/14/2023-179
zo dňa 28.08.2023 platobný rozkaz č. k. 21Csp/14/2023-162 zo dňa 02.05.2023 v plnom rozsahu zrušil.7. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 30.09.2023 postupom podľa § 116 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadril, skutkové tvrdenia
nepoprel, dôkazy neoznačil.
8. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.
9. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď pojednával v
neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s
pojednávaním v jeho neprítomnosti, a v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie doručené
riadne a včas, svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, pričom z
vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
11. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 14.06.2019 Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru ČSOB Kreditná karta, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému úverový limit vo výške 3.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť mesačnými splátkami
vo výške 5 % z vyčerpanej čiastky, najmenej 15,- Eur, a to k 25. dňu v mesiaci. V zmluve bola dohodnutá
ročná úroková sadzba 19,50 %, ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená vo výške 23,81 %,
priemerná RPMN 25,09 % a celková suma, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.352,29 Eur. V zmluve bolo
uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Podmienky pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej
karty a Všeobecné obchodné podmienky.
12. Z Podmienok pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty vyplynulo z časti XIV. upravujúcej
oprávnenia banky z bodu 2, že banka je oprávnená kedykoľvek potom, ako nastane čo i len jedna zo
skutočnostípodľaodstavca1tohtočlánku(písm.a)bodu1-nastaneomeškaniesosplatenímakejkoľvek
sumy vyplývajúcej zo zmluvy voči banke) písomným oznámením banky vyhlásiť splatnosť všetkých
pohľadávok z poskytnutého úveru písomným oznámením banky odoslaným držiteľovi karty, v ktorom
bude deň splatnosti oznámený.
13. Poslednou výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 25.09.2020 bol žalovaný ČSOB, a.s. vyzvaný na
okamžité zaplatenie sumy vo výške 3.630,76 Eur. Žalovaný bol zároveň upozornený, že v prípade, ak
nedôjde k úhrade uvedenej dlžnej sumy, úver bude vyhlásený na splatný a nebude ho už možné splácať
v splátkach dohodnutých v Zmluve. Uvedená zásielka sa vrátila žalobcovi ako nedoručená s poznámkou
„adresát neznámy“.
14. Oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 27.11.2020 právny predchodca žalobcu
žalovanémuoznámil,ženakoľkobolužniekoľkokrátvyzvaný,abybezmeškaniazaplatilsplatnýzáväzok
vyplývajúci zo zmluvy č. 011595955R zo dňa 17.06.2019 ku kreditnej karte uzavretej s ČSOB, vyhlásila
banka celý úver dňom 25.11.2020 za splatný, pričom dlžná suma z úveru predstavuje ku dňu 25.11.2020
sumu 3.854,34 Eur vrátane príslušenstva a prípadných poplatkov. Právny predchodca žalobcu zároveň
vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy bezodkladne. Uvedená zásielka sa vrátila žalobcovi ako
nedoručená s poznámkou „adresát neznámy“.
15. Československá obchodná banka, a.s. a žalobca uzatvorili dňa 12.09.2022 Zmluvu o postúpení
pohľadávok, na základe ktorej bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania postúpená žalobcovi.
16. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.
17. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak
výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.
20. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.
21. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,
niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované
spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných
predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky
úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
23. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
24. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver,
výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (1)
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľavyužívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom. (2)
25. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
26. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
27. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
28. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. (1) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené. (2)
29. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“) (v znení účinnom ku dňu
postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
31. Podľa § 17 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ab) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.
32. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
33. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobe
nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu.
34. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom
úvere právny vzťah, ktorý je od jeho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch), keďže zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod a zároveň právny predchodca
žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti.
35. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.09.2022 došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej
zmluvy zo spoločnosti Československá obchodná banka, a.s. ako postupcu na spoločnosť žalobcu ako
postupníka.
36. V súvislosti s otázkou platného postúpenia pohľadávky súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní
nebolopreukázané,žebypohľadávkapôvodnéhoveriteľavočižalovanémubolasplatnou,čiužzdôvodu
konečnej splatnosti alebo z dôvodu zosplatnenia.
37. Podmienkou platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy v zmysle § 17
ZoSÚ je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávka, ktorá sa
stala splatnou pred týmto termínom. Na druhej strane, postúpenie pohľadávky v rozpore s citovaným
ustanovením má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy, z ktorého
dôvodu nemôže byť žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný.
38. S poukazom na uvedené, pohľadávka z predmetnej zmluvy bola postúpená na žalobcu zmluvou zo
dňa 12.09.2022 bez toho, aby sa stala splatnou pred termínom postúpenia, a preto nebola preukázaná
výnimka zo zákazu prevodu práv vyplývajúcich zo zmluvy na tretiu osobu v zmysle § 17 ZoSÚ. Žalobca
taknepreukázalpredpokladypreplatnépostúpenieprávvyplývajúcichzozmluvy,atedaanipredpoklady
pre nadobudnutie týchto práv, čím mu v konaní chýba aktívna vecná legitimácia.
39. Súd dodáva, že k zosplatneniu úveru nemohlo platne dôjsť, a to z dôvodu, že žalobca v konaní
nepreukázal, že veriteľ pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 ZoSÚ). Veriteľ
bol pritom pred uzavretím zmluvy povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, keď mal brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru,
pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
relevantných údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
40.Žalobcapredložilsúduibavýstupzoschvaľovaciehoprocesu.Žalobcanepreukázal,žebysipôvodný
veriteľ za účelom posudzovania bonity od žalovaného vyžiadal doklady preukazujúce jeho príjmy a
výdavky a riadne zisťoval relevantné výdavky žalovaného, keď pri posudzovaní žiadosti o úver nebola v
rámci mesačných nákladov žalovaného braná do úvahy žiadna suma. Žalobca súdu len uviedol, že jeho
právny predchodca zistil, že žalovaný nežije so žiadnymi vyživovanými osobami v spoločnej domácnosti
a v úverovom registri nemá evidované žiadne záväzky.
41. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, avšak táto
povinnosťnezbavujeveriteľakonaťsodbornoustarostlivosťou,tedavyžiadaťsiodspotrebiteľapotrebné
informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovia takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu,
príp.nezaopatrenédeti).Zákonospotrebiteľskýchúverochvyžadujeskúmaniebonityklientasodbornou
starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7
ods.1ZoSÚ,t.j.„sodbornoustarostlivosťouposúdiťschopnosťspotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver“
je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov,
ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní
relevantných informácií pritom veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom
(ktoré majú byť aj preukázané relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných
dostupných zdrojov, tak aby získal objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa.
42. Súdu nie je zrejmé, na základe akých údajov a z akých informácií žalobca čerpal údaj o príjme
žalovaného vo výške 1.205,- Eur mesačne, keďže tento príjem nepreukazuje žiaden doklad, žiadne
potvrdenie o príjme a zároveň nevyplýva ani z výstupu z interných aplikácií postupcu, ktoré predložil
žalobcasúduakojedinýdôkazoskúmaníbonityžalovanéhoprávnympredchodcomžalobcu.Akžalobca
uvádza, že tento príjem predstavujú kreditné obraty na účte spotrebiteľa, toto súd nepovažuje sa
posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou a taktiež ani
za relevantný príjem žalovaného.
43. Pôvodný veriteľ vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval (keď posudzoval schopnosť žalovaného
splácať úver bez riadnych údajov o jeho príjmoch a výdavkoch a bez dokladov o nich), čím hrubým
spôsobomporušilsvojepovinnostistanovenév§7ods.1ZoSÚ.Vprípadehrubéhoporušeniapovinnosti
podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov
a zároveň veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. Súd pritom poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/2/2019-106 zo dňa
27.11.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016. Z uvedeného
vyplýva,ževtuprejednávanejvecibybolo(akbyknemudošlo)predčasnézosplatnenieúveruvylúčené,
a to s prihliadnutím na ustanovenie § 11 ods. 2 ZoSÚ.
44. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní pre neplatnosť postúpenia
pohľadávky (podľa § 39 OZ v spojení s § 17 ZoSÚ) bolo potom potrebné žalobu v celom rozsahu vo
výroku I. rozsudku zamietnuť, a keďže žalovaný nie je povinný zaplatiť žalobcovi istinu, nemohol sa ani
dostať do omeškania s jej zaplatením, a preto súd zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania.
45. Súd dodáva, že rozhodnutie súdu v tu prejednávanej veci nemôže byť prekvapivým rozhodnutím pre
žalobcu, pretože súd na pojednávaní dňa 23.01.2024 v súlade s § 181 ods. 2 CSP konštatoval spornosť
skúmania bonity žalovaného pred uzavretím zmluvy, na čo žalobca mohol zareagovať a navrhnúť
v konaní ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd zároveň pred vyhlásením uznesenia o
skončení dokazovania dopytoval žalobcu (za tým účelom odročil pojednávanie dňa 23.01.2024), akým
spôsobom bola skúmaná bonita žalovaného pred uzavretím zmluvy a nech uvedené preukáže listinnými
dôkazmi. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené tak tento rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol, nie je
možné považovať za prekvapivé rozhodnutie, ale za dôsledok neunesenia dôkazného bremena žalobcu
o splatnosti dlhu.
46. Ďalšie argumenty žalobcu súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez
potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.).
47. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.49. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
50. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).
51. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
52. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku
znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého tohto konania v
rozsahu 100 % trov konania. Súd však žalovanému s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP nárok na náhradu
trov konania vo výroku II. nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd mal za to, že bolo v
tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania žalovaného uvedeným spôsobom za použitia
čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t. j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.