Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 21, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-38Cb/81/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122312481
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexander Rác

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:6122312481.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobcu:

Autoservice TT, s. r. o., Skladová 6A, Trnava, IČO: 48 146 811, právne zastúpený: In Medias Res, s.
r. o., Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 36 863 351 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, Vienna
Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 7.075,14 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica

domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
1.375,40,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.375,40 EUR od 07.10.2021
do zaplatenia. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že na základe faktúry č. 1800542018 zo dňa
16.11.2018 v spojitosti s kalkuláciou vzťahujúcou sa k tomuto prípadu uplatnil z titulu poistnej udalosti
č. XXXXXXXXXX vedenej u žalovaného nárok na plnenie vo výške 2.766,84 Eur. Zo strany žalovaného
došlo k čiastkovej úhrade vo výške 1.033,86 Eur a v sume 357,58 Eur. K dnešnému dňu tak žalovaný
neuhradil zvyšnú časť nároku vo výške 1.375,40 Eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 31.05.2022 platobný rozkaz sp. zn. 37Up/599/2022, proti
ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a
navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný v odpore uviedol, že má za to, že
žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Podľa žalovaného právo na poistné plnenie vznikne

poistenému a nie servisu, ak nastala poistná udalosť v poistnej zmluve bližšie označená. Nedostatok
vecnej legitimácie vedie podľa žalovaného k zamietnutiu žaloby. Pokiaľ ide o samotné poistné plnenie,
žalovaný poukázal na Zápis o poškodení motorového vozidla z 16.08.2018, v ktorom je uvedené,
že poškodenie, ktoré nie je uvedené v Zápise o poškodení motorového vozidla, nebude zahrnuté do
plnenia poisťovne. Poistený bol o tejto skutočnosti informovaný, čo potvrdil svojím podpisom. Dňa
19.05.2020 bola uskutočnená doobhliadka už opraveného vozidla a zadokumentovanie vymenených
dielov. Žalovaný uviedol, že ak servis pri oprave zistil väčší rozsah poškodenia ako mal v zápise o

prvotnej obhliadke, mal zavolať technika na doobhliadku a zadokumentovanie ďalšieho poškodenia.

4. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že podaný odpor žalovaného neobsahuje
žiadne nové skutočnosti (resp. dôkazy), ktoré by z objektívneho (pozn. odborného a nestranného)hľadiska spochybňovali legitímny nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému v tomto konaní. Žalobca
popiera tvrdenia žalovaného v celom rozsahu a poukazuje na to, že žalovaný sa v podanom odpore
vonkoncom nevysporiadal s procesným útokom žalobcu a samotným nárokom, ktorý si od neho

žalobca v tomto konaní uplatňuje, ale svoju argumentáciu, resp. svoj fokus tvrdení sústredil výlučne
na ozrejmenie sumy, ktorú v rámci tejto poistnej udalosti plnil (pozn. krátenie celkovej sumy nie je
v podanom odpore žiadnym hmatateľným spôsobom opodstatnené). Žalovaný tak čo do skutkovej
ani právnej stránky neuniesol vo veci dôkazné bremeno k prejednávanému meritu veci a svoju
procesnú obranu postavil výlučne na svojich "subjektívnych" tvrdeniach a tendenčných pohľadoch na

vec. Vrcholom absurdity sa javí zmätočné posudzovanie otázky aktívnej vecnej legitimácie a výslovne
všeobecná polemika s touto otázkou, pričom úvahy žalovaného nie sú podložené žiadnym právnym
základom, či iným listinným dôkazom. Rovnako tak vágne vyznieva argumentácia žalovaného vo
vzťahu k obhliadke, resp. doobhliadke dotknutého OMV, keďže sám žalovaný priznáva, že na základe
realizovanej doobhliadky žalovaný priamo žalobcovi (pozn. rovnako ako v prvom prípade) priznal a
reálne uhradil na účet žalobcu poistné plnenie. Vo vzťahu k uvedenému preto žalobca zotrváva na

svojom nároku a žiada ho priznať v celom rozsahu.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojej námietke absencie aktívnej
legitimácie žalobcu. K poistnému plneniu žalovaný uviedol, že pri jeho poskytnutí zohľadnil kalkuláciu
nákladov na opravu poškodeného vozidla, vypracovanú spoločnosťou Slovexperta s. r. o. na základe

vykonanej obhliadky. Žalovaný neposkytol poistné plnenie podľa faktúry z dôvodu, že opravca bez
riadneho odôvodnenia kalkuloval rozsah opravárenských prác nad rámec kalkulácie vychádzajúcej zo
zápisu o poškodení motorového vozidla. Podľa žalovaného opravca z neznámeho dôvodu kalkuloval
vyšší rozsah prác, než je rozsah prác deklarovaný v zápise o poškodení motorového vozidla
vypracovaného po obhliadke poškodeného vozidla. Žalovaný poukázal na Stanovisko Národnej banky

Slovensko z 4. mája 2020 č. NBS1-000-047-527, v ktorom je uvedené, že je nevyhnutné primárne
vychádzať z obhliadky poškodeného motorového vozidla, dokumentov a fotodokumentácie vyhotovenej
pri obhliadke vozidla, na podklade ktorých je stanovená technológia opravy daná výrobcom vozidla,
v súlade s ktorou má byť oprava vozidla kvalifikovane vykonaná. V prípade ak by došlo k odchýlkam
v rozsahu účtovanej práce, je nevyhnutné tieto odchýlky riadne zdôvodniť za účelom ich zahrnutia

do poistného plnenia. Podľa žalovaného opravca žiadnym spôsobom neodôvodnil odchýlky v rozsahu
účtovanej práce v porovnaní s kalkuláciou vykonanou spoločnosti Slovexperta s. r. o. , ktorá bola
vypracovaná na základe zápisu o poškodení motorového vozidla.

6. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na termín 12.05.2023, ktoré bolo odročené z dôvodu

kolízie termínu pojednávania s hlavným termínom v konaní vedenom Okresným súdom Trnava, sp. zn.
2T/1/2023 právneho zástupcu žalobcu. Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 21.06.2023, ktorého
sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, žalobca a zástupca žalovaného. Žalobca zotrval na podanej
žalobe, mal za to, že uplatnený nárok je dôvodný, pričom postup žalovaného pri šetrení poistnej udalosti
považuje za nekonzistentný a nezákonný. Krátkou cestou súdu predložil kalkuláciu k faktúre na opravu

poškodeného motorového vozidla. Žalovaný rovnako tak zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach a
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Náhradu trov konania si neuplatnil.

7. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu považoval súd za nesporné skutkové tvrdenia o tom, dňa
31.07.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda

Superb, EČV: H.. Nesporným bolo aj to , že poškodené vozidlo bolo v čase udalosti havarijne poistené
u žalované a poistná udalosť mu bola riadne ohlásená, pričom ten ju viedol ako poistnú udalosť pod
č. XXXXXXXXXX. Nespornou bola aj skutočnosť, že poškodený spoločnosť NEDES s. r .o., si dala
poškodené motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu, pričom náklady na opravu predstavovali
sumu 2.305,70 Eur bez DPH. Nesporným bolo aj to, že žalovaný poškodenému priznal a uhradil poistné

plnenie vo výške 1.033,86 Eur a 357,58 Eur, spolu teda žalovaný priznal sumu 1.391,44 Eur bez DPH.
Sporným medzi stranami bolo to, či je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaný a či žalovaný
dôvodne znížil poistné plnenie.

8. Súd sa postupujúc v zmysle ustanovenia § 204 CSP oboznámil s listinami založenými v súdnom

spise, a to: Faktúra č. XXXXXXXXXX, Cenník normohodín Autocomodex Trnava, Žiadosť o preplatenie
poistného plnenia z 16.11.2018, Oznámenie o poistnom plnení z 06.09.2019, Oznámenie o poistnom
plnení z 06.10.2021, Predžalobná výzva z 17.06.2021, Zápis o poškodení motorového vozidla z16.08.2018, Kalkulácia Audatex z 08.07.2021, Oznámenie o postúpení pohľadávky z 31.05.2023,
Zmluva o postúpení pohľadávky z 31.05.2023, ako aj s ostatným obsahom spisu.

9. K žalobcom predloženému listinnému dôkazu (kalkulácia č. XXXXXXXXXX) na pojednávaní konanom
dňa 21.06.2023 súd uvádza, že na tento dôkaz súd neprihliadol vzhľadom na sudcovskú koncentráciu
konania v zmysle ustanovenia § 153 CSP, nakoľko jeho pripustenie by vyžadovalo nariadenie nového
pojednávania za účelom oboznámenia sa súdu s týmto dôkazom, pričom žalobca bol o sudcovskej
koncentrácii konania poučení podaním Okresného súdu Banská Bystrica z 24.08.2022. Vzhľadom na

uvedené, ako aj vzhľadom na princíp rýchlosti a hospodárnosti civilného konania, súd na predmetný
dôkazný prostriedok neprihliadol.

10. Súdna zistený skutkový stav aplikoval nasledujúce zákonné ustanovenia:

11. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“), poistnou zmluvou sa

poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve
bližšieoznačenáafyzickáaleboprávnickáosoba,ktoráspoistiteľompoistnúzmluvuuzavrela,jepovinná
platiť poistné.

12. Podľa § 790 OZ poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,

odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť
za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

13. Podľa § 795 ods. 1 OZ povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po
uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy
alebo neskôr.

14. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných

podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

15. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

16. Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

17. Podľa § 797 ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia
alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

18. Podľa § 806 ods. 1 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie

vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie
vzťahuje.

19. Podľa § 369 ods. 1 Obchodný zákonník, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

20. Podľa § 369 ods. 2 Obchodný zákonník, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Pokiaľ išlo o námietku absencie
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Vecná legitimácia je stav
vyplývajúci z hmotného práva vedúci k úspechu alebo neúspechu v procese. Vecne legitimovaný jeten účastník, ktorý je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v procese rozhoduje. Vecná
legitimácia má význam v každom civilnom procese, ktorý možno začať na základe návrhu. Prichádza
preto do úvahy najmä v sporovom konaní a nesporovom konaní, ak sa začalo na návrh. V sporovom

konaní rozlišujeme aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je ako navrhovateľ
subjektom hmotného práva alebo oprávnenia má aktívnu vecnú legitimáciu, a naopak, účastník
konania, ktorý je ako žalovaný odporca subjektom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu legitimáciu.
Navrhovateľ od začiatku konania tvrdí, že má aktívnu legitimáciu, ale až v priebehu konania sa ukáže, či
je skutočne vecne legitimovaný. Aj odporcova pasívna legitimácia sa preukáže až v samotnom konaní

a súd ju skúma zo svojej povinnosti počas celého konania bez toho, aby o to strany žiadali. Nedostatok
vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol subjektom práva, o ktoré išlo v konaní, čo vedie k
zamietnutiu návrhu. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba aby bol účastníkom hmotno-
právnehovzťahu,oktorývkonaníide;stačíakpodážalobu,aleboabyprotinemubolapodanážaloba.Či
však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Podľa judikátu R192/2004 z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie

nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.

22. V predmetnom prípade súd posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu legitimáciu
žalovaného a konštatuje, že strany konania sú vecne legitimované. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca nie

jeaktívnevecnelegitimovaný,súdsastýmtonázoromnestotožňuje.Akobolopovedané,súdlegitimáciu
strán posudzuje v priebehu celého konania, pričom súd mal v konaní na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 31.05.2023 uzatvorenej medzi postupcom (poisteným) a postupníkom (žalobcom)
preukázané, že žalobca bol v čase rozhodovania tohto sporu aktívne vecne legitimovaný, nakoľko pre
úspech strán konania je rozhodujúci stav v vyhlásenia rozsudku. Z predmetnej zmluvy jednoznačne

vyplýva, aká pohľadávka bola na žalobcu postúpená, čo vyplýva z čl. I, bodov 1 až 4 Zmluvy o postúpení
pohľadávky. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca bol v konaní aktívne vecne legitimovaný.

23. Pokiaľ ide o samotný nárok na poistné plnenie uplatnené žalobcom, súd uvádza, že tomuto nebolo
možné vyhovieť. Ako bolo vyššie uvedené, právo na poistné plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s

ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). V predmetnom prípade malo ísť o
udalosť zo dňa 31.07.2018, čo medzi stranami nebolo sporným. Sporným bola výška poistného plnenia
poskytnutého žalovaným. Ako vyplýva z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 06.09.2019, poistné
plnenie bolo znížené z dôvodu nepreukázania nutnosti výmeny riadiacej jednotky, nárazníku, vzpery,
rj. Xenón-svetla, práca a lakovanie podľa kontrolného výpočtu a normohodina práce bola priznaná vo

výške 20 Eur bez DPH. Na základe uvedeného Oznámenia žalovaný poistnému priznal poistné plnenie
vo výške 1.033,86 Eur. V zmysle nasledujúceho Oznámenia o poistnom plnené zo dňa 06.10.2021 bolo
zo strany žalovaného doplatené poistné plnenie vo výške 357,58 Eur, kedy žalovaný priznal plnenie za
výmenu predného nárazníka a pridržiavaciu vzperu ľavú. Výmenu troch kusov riadiacej jednotky neboli
priznané, nakoľko nebolo preukázané, že boli poškodené.

24. Čo sa týka dôkazného bremena ohľadne existencie skutočností, ktoré oprávňujú poistiteľa odmietnuť
plnenie z poistnej zmluvy, prípadne ktoré umožňujú záver, že ide o poistnú udalosť, z ktorej nevzniká
právo na poistné plnenie, musí byť preukázaná, čo sa prejaví v jednoznačne formulovanom závere
obsiahnutom v závere súdu. Riešenie otázky, kto je nositeľom dôkazného bremena, t. j. kto z

účastníkov konania je povinný tie ktoré právne významné skutočnosti preukázať, vypláva z príslušnej
hmotnoprávnej normy, ktorá je pri právnom posúdení veci aplikovaná. V zásade platí, že ak neurčí
právny predpis inak, zaťažuje dôkazné bremeno tú stranu konania, ktorej je existencia príslušnej
skutočnosti podľa hmotného práva na prospech, teda toho, kto takú skutočnosť tvrdí, lebo z jej existencie
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Súd k uvedenému ďalej uvádza, že poistenec (žalobca)

domáhajúci sa poistného plnenia musí preukázať, že nastala škodová udalosť, že mu vznikla škoda
a že vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s poistnou škodovou udalosťou. Na poisťovateľovi je
potom povinnosť preukázať skutočnosť zbavujúcu ho k povinnosti plniť. Ako z vyššie uvedeného
vyplýva, medzi stranami nebola sporná samotná otázka vzniku poistnej udalosti, ani to, že žalobca si u
žalovaného uplatnil poistné vo výške 2.766,84 Eur na základe faktúry za opravu poistného motorového

vozidla. Súd k danému uvádza, že z predmetnej faktúry nie je vôbec zrejmé za aké servisné práce
bola predmetná faktúra vystavená, nakoľko v nej absentuje rozpis jednotlivých servisných úkonov a
náhradných dielov a odkazuje iba na kalkuláciu č. XXXXXXXXXX, ktorá bola súdu predložená až
na pojednávaní konanom dňa 21.06.2023, a súd vykonanie tohto dôkazu nepripustil vzhľadom nasudcovskú koncentráciu konania. Naopak žalovaný v odpore uviedol, že poistné plnenie bolo znížené
z dôvodu nepreukázania poškodenia niektorých častí poistného motorového vozidla, nakoľko, ako
vyplýva zo Zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 16.08.2018, na výmenu bol určený iba

svetlomet KP a blatník P, a na lakovanie bol určený blatník P a kryt nárazníka P. Z predmetného
Zápisu tiež vyplýva, že do poistného plnenia nebudú zahrnuté poškodenia, ktoré nie sú v tomto Zápise
uvedené, pričom túto skutočnosť vzal poistený svojim podpisom na vedomie, čo žalobca v konaní nijako
nerozporoval. Ako vyplýva z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 06.10.2021, v predmetnom prípade
bola vykonaná doobhliadka poistného motorového vozidla dňa 19.05.2020, už opraveného, na základe

ktorej bloo žalobcovi doplatené poistné plnenie za výmenu predného nárazníka a ľavej pridržiavacej
vzpery. Ostatné poškodenia (tri kusy riadiacej jednotky) neboli preukázané. Súd k vykonaným dôkazom
uvádza, že aj v prípade, že je motorového vozidlo havarijne poistné pre prípad vzniku poistnej udalosti,
nie je možné poistné plnenie poskytnú iba na základe faktúry vystavenej za opravu dotknutého vozidla.
Pre určenie rozsahu poškodenia a následnej kalkulácie približných nákladov potrebných na opravu
poistenéhomotorovéhovozidlaslúžiinštitútobhliadkypoistnéhomotorovéhovozidla,ktorýchránijednak

práva poistného, zadokumentovaním jednotlivých poškodení vyplývajúcich z poistnej udalosti a zároveň
chráni poisťovateľa tým, že stanovuje určitý rozsah poškodenia vozidla, čím sa predíde uplatňovaniu
nároku na poistné plnenie, nevyplývajúce z poistnej udalosti. Ak si teda žalobca uplatňoval nárok
na poistné plnenie za výmenu konkrétnych náhradných dielov na poistenom motorovom vozidle a
rovnako tak prác súvisiacich s ich výmenou, bolo jeho povinnosťou preukázať poškodenie týchto dielov

v súvislosti s poistnou udalosťou, nakoľko zo Zápisu o obhliadke poškodeného vozidla vyplýva, že k ich
poškodeniu nedošlo. Aj keď je zrejmé, že prvotnou obhliadkou vozidla nie je možné určiť celkový rozsah
poškodenia (skryté poškodenia), je v prípade ich zistenia príslušný servis povinný zavolať technika
poisťovateľa na doobhliadku a zadokumentovanie ďalšieho poškodenia, nakoľko v opačnom prípade
by si servis mohol účtovať servisné práce nesúvisiace s predmetnou poistnou udalosťou. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia a po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov súd
konštatuje, že žalobcom uplatnený nárok nebol v konaní preukázaný, a z uvedeného dôvodu súd
žalobu zamietol. Pokiaľ ide o žalobcovu argumentáciu ohľadne žalovaného postupu pri šetrení poistnej
udalosti (doobhliadka vozidla), súd uvádza, že súd z vykonaného dokazovania nezistil žiadny postup
odporujúci zákonu prípadne poistnej zmluve (čo žalobca ani nenamietal). Súd tiež uvádza, že žalovaný

v Oznámeniach o poistnom plnení zotrval na dôvodoch zníženia poistného plnenia v zmysle § 797 ods.
4 OZ.

25. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný mal v konaní plný

úspech a mal by nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nakoľko žalovaný nebol v konaní
zastúpený právnym zástupcom a z obsahu spisu súd zistil, že iné trovy žalovanému nevznikli, súd v
súlade s Čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol o náhrade trov
konania priamo a nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd ,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).