Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-7Cpr/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522201095
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Poništová Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2522201095.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Luciou Poništovou Ph.D. v spore žalobkyne: H. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom: J. XXX/XX, P., zast.: JUDr. Eva Klemová, advokátka so sídlom v Pezinku, M. R.
Štefánika 1 proti žalovanému: RELAX - TEAM, s.r.o., so sídlom v Trnave, Rybníkova 16, IČO: 31 414
893,zast.:Palkovičadvokátskakancelárias.r.o.,sosídlomvTrnave,Kapitulská20onáhradumzdytakto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenousúdudňa13.6.2022domáhala,abysúduložilžalovanémupovinnosť
zaplatiť žalobkyni 29.417,33 eur spolu s úrokom z omeškania (bližšie špecifikovaným v žalobe na strane

8 spisu) a priznal žalobkyni náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že medzitýmnym rozsudkom
Okresného súdu Trnava zo dňa 09.08.2021, č. k. 18Cpr/3/2014-790, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 09.11.2021 bolo určené, že skončenie pracovného pomeru u žalovaného, výpoveďou zo dňa
24.04.2014,doručenoužalobkynidňa07.05.2014,jeneplatnéapracovnýpomeružalovaného,založený
pracovnou zmluvou zo dňa 31.12.2010, trvá. Uviedla, že pracovný pomer u žalovaného jej vznikol dňa
1.1.2011 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2010, na dobu neurčitú, s dohodnutým druhom
práce-kuchárka (príprava tepelne upravovaných jedál a studenej kuchyne), miestom výkonu práce

- kuchyňa pri KR PZ SR, Kollárova31, Trnava, mzdou vo výške 580,90 EUR/mesiac brutto pri 40
hodinovom pracovnom týždni, splatnou v posledný deň nasledujúceho mesiaca po mesiaci, kedy bola
prácavykonaná.Podanímzodňa15.12.2021naOkresnýsúdTrnavakusp.zn.18Cpr/3/2014žalobkyňa
upresnila nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru titulom náhrady mzdy podľa § 79 ods. 1,
2 Zákonníka práce (ZP) za obdobie 01.12.2014-31.07.2017 a rozšírila žalobu o nárok na zaplatenie
26.380,39eurspríslušenstvomtitulomnáhradymzdyzaprekážkyvprácipodľa§142ods.3ZPvobdobí
od 01.08.2018 do 08.11.2021 a 3.036,94 eur s príslušenstvom titulom náhrady mzdy za nevyčerpaných

päť týždňov dovolenky za kalendárne roky 2017 až 2020.Na pojednávaní dňa 12.05.2022 Okresný
súd Trnava, vo veci sp. zn. 18Cpr/3/2014, vyhlásil uznesenie, ktorým nepripustil zmenu žaloby v časti,
ktorou domáhala vyššie uvedených nárokov. V závere zhrnula, že touto žalobou si uplatňuje nárok na
náhradu mzdy za prekážky v práci v období od 01.08.2018 do 08.11.2021 v sume pravdepodobného
zárobku, keďže som v jednotlivých rozhodujúcich obdobiach neodpracovala aspoň 21 dní alebo 168
hodín, a to v celkovej výške 26.380,39 eur, pričom v žalobe uviedla výpočet uplatnenej náhrady mzdy.
Zároveň si uplatňuje aj nárok na náhradu mzdy za nevyčerpaných päť týždňov dovolenky za kalendárne

roky 2017 až 2020v sume pravdepodobného zárobku, keďže v jednotlivých rozhodujúcich obdobiach
neodpracovala aspoň 21 dní alebo 168 hodín, a to v celkovej výške 3.036,94 eur. Vzhľadom na dovŕšený
vek 33 rokov k 13.04.2012, za kalendárne roky 2017 až 2020 jej má prináležať dovolenka vo výmere 5
týždňov, resp. 25 pracovných dní ročne alebo 200 pracovných hodín ročne.2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú v celom rozsahu,
pretože žalobkyňa nemá do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Trnava zo dňa 09.08.2021,

č.k. 18Cpr/3/2014-790 (do 09.11.2021), o neplatnosti výpovede právo na náhradu mzdy za prekážky
v práci podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce ani právo na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku
za kalendárne roky 2017 až 2020. Žalobkyňa si pritom v tomto konaní uplatňuje údajné právo na
náhradu mzdy za prekážky v práci podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce v období od 01.08.2018 do
08.11.2021 a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za kalendárne roky 2017 až 2020. Poukázal

na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.02.2009, sp. zn. 3 Cdo 6/2008 (R
32/2010) Uviedol, že nároky žalobkyne z neplatného skončenia pracovného pomeru, a to v období
predchádzajúcom právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru (v
posudzovanom prípade do 08.11.2021), sú komplexne upravené ustanovením § 79 Zákonníka práce.
Táto zákonná úprava vylučuje počas trvania súdneho sporu iné nároky zamestnanca, najmä nárok na
náhradu mzdy podľa § 142 Zákonníka práce a nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku podľa

§ 100 a nasl. Zákonníka práce. V závere poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 307/2014 Z.z.,
ktorým bol s účinnosťou od 01.01.2015 doplnený ods. 3 do ustanovenia § 79 Zákonníka práce, podľa
ktorej pri neplatnom skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi
náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, pričom súd môže náhradu mzdy znížiť, prípadne ju
vôbec nepriznať a taktiež je výška náhrady mzdy limitovaná 36 mesiacmi. Ak k neplatnému skončeniu

pracovného pomeru dôjde voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti napriek tomu, že sa mu
poskytuje ochrana, navrhuje sa, aby sa naňho tieto obmedzenia vo výške náhrady mzdy nevzťahovali,
a teda zamestnávateľ bude musieť vždy poskytnúť plnú náhradu mzdy za celý čas.

3. Žalobkyňa v replike zopakovala svoju doterajšiu argumentáciu uvedenú v žalobe a zdôraznila, že ňou

uplatnené nároky nie sú nárokmi z neplatne skončeného pracovného pomeru a aplikácia § 79 ods. 2
ZP neprichádza do úvahy.

4. Žalovaný v reakcii na repliku zopakoval, že nároky žalobkyne z neplatného skončenia pracovného
pomeru, a to v období predchádzajúcom právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia

pracovného pomeru (v posudzovanom prípade do 08.11.2021), sú komplexne upravené ustanovením
§ 79 ZP. Táto zákonná úprava vylučuje počas trvania súdneho sporu iné nároky zamestnanca, najmä
nárok na náhradu mzdy podľa § 142 ZP a nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku podľa
§ 100 a nasl. ZP.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením rozsudkov Okresného súdu Trnava zo dňa 9.8.2021, č.k.
18Cpr/3/2014-790 a zo dňa 21.7.2014, č.k. 18Cpr/3/2014-939 a ďalšieho spisového materiálu, pričom
zistil tento skutkový stav:

6. Medzitýmnym rozsudkom tunajšieho súdu (zo dňa 9.8.2021, č.k. 18Cpr/3/2014-790 ) bolo určené,

že skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného, výpoveďou zo dňa 24.4.2014, doručenou
žalobkyni dňa 7.5.2014, je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného založený pracovnou
zmluvou zo dňa 31.12.2010, trvá. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.11.2021.

7. Následne rozsudkom tunajšieho súdu (a zo dňa 21.7.2014, č.k. 18Cpr/3/2014) bola žalovanému

uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 6.356,98 eur s prísl. za obdobie od
9/2016 do 7/2017, pričom uplatnený nárok žalobkyne za obdobie 12/2014 - 8/2016 súd vyhodnotil
ako premlčaný. Súd považoval za nesporné, že žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom
zamestnávaní listom zo dňa 23.5.2014.

8. Podľa § 79 ods. 1 a 2 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.9. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,
môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov
primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec

nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

10. Ustanovenie § 79 má povahu lex specialis, v dôsledku čoho sa na práva a povinnosti účastníkov
pracovného pomeru v období, v ktorom sú ich vzťahy sporné v dôsledku rozviazania pracovného
pomeru, neaplikujú všeobecné ustanovenia Zákonníka práce a iných pracovnoprávnych predpisov o

prekážkach v práci. Táto špeciálna právna úprava vylučuje, aby pri neplatnom skončení pracovného
pomeru mohla byť za dobu, počas ktorej boli vzťahy medzi účastníkmi v dôsledku skončenia pracovného
pomeru sporné a počas ktorej zamestnávateľ neumožnil zamestnancovi konať, priznaná náhrada mzdy
z iného dôvodu (pozri Barancová a kol. 2022. Zákonník práce. C.H.Beck, 3. vydanie).

11. Rozhodnutím súdu o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru je súd rozhodujúci o náhrade

mzdy viazaný a bez základného rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa nemožno
s úspechom domáhať nároku na náhradu mzdy. Rozsah nároku na náhradu mzdy závisí od toho,
kedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi svoje rozhodnutie, aby ho ďalej zamestnával. Náhrada
mzdy sa zamestnancovi môže priznať iba vtedy, ak je splatná v čase vydania súdneho rozhodnutia,
nemožno ju zásadne priznať ako opakujúcu sa dávku do budúcnosti. Osobitná úprava nárokov z

neplatného skončenia pracovného pomeru v ustanoveniach § 61 a nasl. Zákonníka práce (teraz § 77 a
nasl. ZP) vylučuje použitie všeobecných ustanovení o náhrade mzdy pri prekážkach v práci na strane
zamestnávateľa, pokiaľ ide o nároky zamestnanca. Ak sa zamestnanec domáha vyslovenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a priznania náhrady mzdy podľa § 79 ods. 1 ZP a súd zistí, že žaloba
v otázke neplatnosti skončenia pracovného pomeru je dôvodná, rozhodne o nároku na náhradu mzdy

podľa stavu, ktorý tu je v čase vyhlásenia (pozri R 10/1969, rozsudok NS SR, 5 Cdo 269/2007 zo dňa
29.7.2009).

12. Za dobu, po ktorú patrí zamestnancovi náhrada mzdy z
titulom neplatného skončenia pracovného pomeru, nepatrí mu náhrada

mzdy v zmysle § 130 ZP (teraz § 142 ZP ) ani náhrada za
nevyčerpanú dovolenku (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2009,

sp. zn. 3 Cdo 6/2008).

13. Nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru vzniká až dňom nasledujúcim
po uplynutí výpovednej doby. Úprava uvedená v § 61 a 64 ZP (§ 77 až 80 ZP) sa v období pred uplynutím
výpovednej doby nemôže uplatniť, aj keď zamestnanec ešte v tomto období oznámil zamestnávateľovi,

že trvá na ďalšom zamestnávaní (pozri NS ČR, 21 sp. zn. Cdo 700/2001).

14. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov. Táto zmena pôvodnej neohraničenej
doby náhrady mzdy bola vyvolaná skutočnosťou, že pracovnoprávne spory o náhradu mzdy (ako
súčasť žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru) trvali neúmerne dlho a nezriedka potom

predstavovali náhradu mzdy i za 6 a viac rokov, ktoré musel uhradiť zamestnávateľ spätne. Preto doba
36 mesiacov (3 roky) bola určená ako ohraničenie nároku na náhradu mzdy, s tým, že toto by malo i viesť
súdnu prax k tomu, aby nároky na náhradu mzdy boli v tomto rozpätí právoplatne rozhodnuté súdom
(pozri Barancová a kol. 2022. Zákonník práce. C.H.Beck, 3. vydanie).

15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a
žalovaným bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.12.2010, s dňom nástupu do práce 1.1.2011.
Žalovaný so žalobkyňou neplatne skončil pracovný pomer výpoveďou zo dňa 24.4.2014, doručenou
žalobkyni 7.5.2014, z dôvodu uvedenom v § 63 ods. 1 písm. a) bod 1. ZP. Listom zo dňa 23.5.2014
žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný na základe neplatnej

výpovede po uplynutí dvojmesačnej výpovednej doby (podľa § 62 ods. 3 písm. a) ZP) prestal žalovanej
prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy k 1.8.2014. Medzitýmnym rozsudkom bolo určené, že výpoveď
daná žalobkyni zo strany žalovaného je neplatná. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť
9.11.2021.16. Keďže predmetná výpoveď je neplatná, patrí žalobkyni v zmysle § 79 ods. 1 a 2 ZP náhrada mzdy
odo dňa nasledujúceho po uplynutí výpovednej doby do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola určená

neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, maximálne však po dobu 36 mesiacov, teda v danom
prípade za obdobie od 1.8.2014 do 31.7.2017. Tunajší súd žalobkyni priznal náhradu mzdy do 31.7.2017
v konaní vedenom pod sp. zn. 18Cpr/3/2014.

17. Žalobkyňa sa domáha náhrady mzdy nad rámec zákonom stanovenej doby 36 mesiacov t.j. od

1.8.2018 do 8.11.2021, (deň predchádzajúci právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti výpovede),
poukazujúc na ustanovenie § 142 ods. 3 ZP a náhrady mzdy za 5 týždňov dovolenky podľa ustanovenia
§ 103 ods. 2 v spojení § 116 ods. 1 a 2 ZP. Zo samotného znenia ustanovenia § 79 ZP ako aj z ustálenej
judikatúryjenepochybné,ženadobu,odkedybolsozamestnancomneplatneukončenýpracovnýpomer
až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bola konštatovaná neplatnosť skončenia
pracovného pomeru, sa neaplikujú všeobecné ustanovenia Zákonníka práce a iných pracovnoprávnych

predpisov o prekážkach v práci ani o náhrade mzdy za nevyčerpanú dovolenku.

18. Nad rozsah 36 mesiacov by žalobkyni patrila náhrada mzdy len v prípade, ak by žalobkyňa bola
oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, čo však z tvrdení žalobkyne nevyplýva.

19. Vzhľadom na uvedené, súd nárok žalobkyne ako nedôvodný zamietol.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

22. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení § 255 ods. 1
CSP a žalovanému, keďže mal plný úspech vo veci priznal proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala,
právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd v súlade s citovaným ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.