Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723201892
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6723201892.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15C/35/2023

– 2 –

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcu A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., v konaní zastúpený JUDr. Dušanom Kracinom,
advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Nám. SNP 80/22, 960 01 Zvolen, proti žalovanej G. H.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX I., v konaní zastúpená advokátkou JUDr. Luciou
Filipkovou, so sídlom Advokátskej kancelárie Sládkovičova 26, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 42195179,

o určenie právnej skutočnosti, že zákonné dôvody vydedenia nie sú dané, takto

r o z h o d o l :

15C/35/2023
– 2 –

I/ Súd u r č u j e , že zákonné dôvody vydedenia zákonného dediča A. B. C., syna poručiteľky,
uvedené v listine o vydedení zriadenej poručiteľkou J. G., K. H., nar. XX.XX.XXXX, r.č. 48-59-25/192,
zomrelej dňa 05.09.2022, spísanej formou notárskej zápisnice dňa 16.11.2021 pod sp. zn. N XXX/XXXX,

L. XXXXX/XXXX, NCRza 7667/2021, NCIs41492/2021 notárom JUDr. Petrom Michaličkom, so sídlom
Detva, A.Hlinku 3465/19A n i e s ú dané.

II/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, ktoré je žalovaná p
o v i n n á zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

15C/35/2023
– 21 –

M.:G.:N.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX
č.k. 15C/35/2023-329
IČS: XXXXXXXXXX

file_0.png

file_1.wmfROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 10.05.2023 žiadal žalobca určiť, že zákonné dôvody vydedenia
zákonného dediča A. B. C., syna poručiteľky uvedené v listite o vydedení zriadenej poručiteľkou J. G., K.
H., nar. XX.XX.XXXX, r.č. 48-59-25/192, zomrelou dňa 05.09.2022, spísanej formou notárskej zápisnice
dňa 16.11.2021, pod sp. zn. L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. XXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, notárom

JUDr. Petrom Michaličkom, so sídlom Detva, A.Hlinku 3465/19A nie sú dané. Súčasne žiadal rozhodnúť
o trovách konania.

1.1. Žalobca žalobu podával na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen č.k. 12D/168/2022-96 zo
dňa 14.03.2023, ktorým bol odkázaný na podanie žaloby o určenie, že zákonné dôvody vydedenia
zákonného dediča A. B. C., syna poručiteľky uvedené v listine o vydedení spísanej formou notárskej

zápisnice dňa 16.11.2021, notárom JUDr. Petrom Michaličkom, pod sp. zn. N XXX/XXXX, L. XXXXX/
XXXX,L.XXXX/XXXX,L.XXXXX/XXXXniesúdané.Dňa16.11.2021spísalaformounotárskejzápisnice
matka žalobcu a žalovanej listinu o vydedení pod sp. zn. vyššie uvedenou na Notárskom úrade Mgr.
Petra Michaličku v Detve. Uvedená listina o vydedení sa týka vydedenia žalobcu v rozsahu dispozícií
skutkovej podstaty ustanovenia § 469a ods. 1, písm. b/ Občianskeho zákonníka so skutkovým dôvodom,

že „môj syn o mňa – svoju matku trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal
prejavovať“. V listine o vydedení uviedla poručiteľka, že sa rozhodla vydediť žalobcu z dôvodu, že už
dlhodobo nemá o ňu ako svoju matku skutočný záujem. Mala pocit, že ju navštevuje len z povinnosti,
čo ju trápilo a zraňovalo. Príde za ňou len vtedy, keď má narodeniny alebo meniny alebo sa zastaví
náhodne, keď má cestu cez Detvu. Okrem toho sa vôbec o ňu nezaujíma, nezavolá jej aj niekoľko

mesiacov, aby sa opýtal či niečo nepotrebuje, či nie je chorá a podobne. Nebýva ďaleko od Detvy – vo
Zvolene tak, že by si mohol nájsť čas aj častejšie ako dva – trikrát ročne, aby ju navštívil. Okrem toho
povinné synove návštevy podľa nej nemajú takú podobu ako by si predstavovala, pretože aj pri týchto
zriedkavých stretnutiach jej syn B. sa neprispôsobí, ale musí sa prispôsobiť ona jemu. Keď mu vyčítala
nezáujem o ňu, odbil ju s tým, že nemá čas, že chodí do práce. V listine o vydedení doslova poručiteľka

uviedla „dlho som váhala s vydedením môjho syna B., ale keďže jeho správanie voči mne považujem
len za formálny záujem o moju osobu a nie za skutočný (opravdivý) záujem nemám záujem na tom, aby
dedil po mne“. V ten istý deň ako bola spísaná listina o vydedení bol spísaný aj závet formou notárskej
zápisnice, ktorým poručiteľka – matka strán sporu odkázala všetok svoj hnuteľný, nehnuteľný majetok
dcére – žalovanej.

1.2. Žalobca skutkový stav uvedený v listine o vydedení považoval za úplne nepravdivý. V priebehu
konania deklaroval množstvo návštev v období do spísania listiny o vydedení, telefonátov, stretnutí.
Poukazoval na to, že býva 25 km od bydliska poručiteľky a od novembra 2020 pracoval v Banskej
Bystrici čo je vo vzdialenosti 45 km od Detvy. Vždy, keď išiel na návštevu príbuzných do Hlohovca

brával so sebou aj matku. Rovnako po manželovej smrti zobral matku na Vianoce v roku 2019, ktoré
trávila u neho s jeho rodinou. Keď pracoval na Cypre hradil všetky náklady na dovolenku v rokoch
2013-2015 kedy matka bola dvakrát po sebe u neho na dovolenke. Počas mesiaca bol s matkou
nespočetne krát v telefonickom kontakte, ale aj prostredníctvom sociálnych sietí (facebook a whatsapp).
Tvrdenia uvedené v listine o vydedení považoval za nepravdivé. Navyše v období od roku 2020 bola

pandémia COVID-19 v dôsledku čoho bolo obmedzené cestovanie a obmedzené návštevy aj napriek
tomu z titulu svojho pracovného zaradenia navštevoval matku aj počas prísnych pandemických opatrení.
V rodine mali jedno motorové vozidlo a druhé zakúpil až v júni 2021. Vozidlo vlastnil do marca 2023. Ku
skutočnostiam týkajúcim sa záujmu o matku, spôsobu návštev okrem listín, ktoré doložil do spisu, či už
fotografie alebo prepisy komunikácie, navrhoval vypočuť svedkov.

1.3. Žalobca po vykonanom dokazovaní poukázal na to, že listina o vydedení bola spísaná 16.11.2021
z dôvodov, že on o matku neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
Zdôraznil, že tieto dôvody sú účelovo vymyslené a úplne nepravdivé. Pracoval v Banskej Bystrici čo
je 45 km od miesta bydliska poručiteľky. Poručiteľku podľa vlastných slov navštevoval nadštandardne

veľmi často a okrem sviatkov vianočných, novoročných, veľkonočných, pamiatky zosnulých, menín
a narodenín, MDŽ, dňa matiek navštevoval ju jeden – dvakrát mesačne a to aj vtedy, keď mal cestu
cez Detvu. Túto skutočnosť spomínala aj samotná poručiteľka v listine o vydedení. Množstvo fotografií,
ktoré sa nachádzajú v spise a ktoré boli predložené do spisu preukazujú, že okrem osláv poručiteľkya žalobcových sa táto zúčastňovala stretnutí s rodinou aj v byte poručiteľky v roku 2019. Niektoré
z fotiek boli práve z oslavy dňa matiek z mája 2020 v Haliči a na Ružinej, v Dolnej Strehovej u krstnej
matky v roku 2018. Zdôraznil, že nie všetky udalosti boli aj zadokumentované prostredníctvom fotiek.

Nefotili sa pri každom stretnutí, avšak práve svedkovia navrhovaní v konaní a vypočutí potvrdili, že sa
stretával s matkou aj mimo svojich ďalších príbuzných. Navyše niektorí svedkovia žalovanej ako H. G.
uviedla, že chodil k matke sám, čo bolo z jeho pohľadu pochopiteľné, keďže mal cestu cez Detvu a na
pracovné cesty nechodil s dcérou, ani s manželkou. Navyše obdobie roku 2020 – 2021 bolo poznačené
pandémiou Covidu kedy bolo sťažené cestovanie a aj navštevovanie medzi príbuznými. Do spisu

doložil aj fotografie z oslavy manželkinej 50-tky kedy túto absolvovala aj jeho matka v Reštaurácii vo
Zvolene.Otýchtoskutočnostiachžalovanánemalaanivedomosť.Ztohovyplýva,žematkasanevlastnej
sestre žalobcu – žalovanej nezdôverovala a rovnako sa nezdôverovala o všetkých skutočnostiach ani
vypočutým svedkyniam – kamarátkam, ktoré rovnako o tom nemali vedomosť. Ďalej sa vyjadroval aj
k telefonickej komunikácii, ktorú doložila žalovaná za dva roky od júna 2020, z ktorej vyplýva, že v tomto
období za dva roky od júna 2020 matke volal 78 krát, čo v prepočte vychádza trikrát za mesiac, t.j.

61 krát za obdobie od 05.06.2020 do 05.11.2021 (17 mesiacov pred podpísaním listiny o vydedení).
Poručiteľka za toto obdobie volala 57 krát, pričom podľa vyjadrenia žalovanej mala byť poručiteľka
v kontakte so synom len dvakrát za rok, čo mala potvrdiť aj navrhovaná svedkyňa G. v osvedčení
doloženom žalovanou do spisu. Zdôrazňoval, že nie je aktívny na sociálnych sieťach, nekomunikuje
cez whatsapp a messenger. 80% komunikácie medzi žalobcom a poručiteľkou bola predovšetkým cez

messenger.Komunikovalsmatkouajprostredníctvomsociálnychsietí,naktorýchbolaaktívnamanželka
a dcéra, čo v rámci vyjadrení aj potvrdili. Rovnako tieto skutočnosti potvrdili aj ostatné navrhované
svedkyne. Naopak k výpovediam svedkýň navrhovaných žalovanou stranou a to svedkyňou O., ktorá
bolasusedouporučiteľkyatvrdila,žechodievalaknebohejmatkekaždýdeň,avšaknikohotamnevidela,
nekorešpondovala výpoveď dcéry žalovanej P. Q., ktorá bývala v spoločnej domácnosti od júna 2019

do marca 2020 po dobu desiatich mesiacov a túto svedkyňa O. v byte nevidela. Z tohto pohľadu potom
jedna zo svedkýň nehovorila pravdu. Ďalej opísal situácie kedy sa stretol aj s ďalšou svedkyňou pani R.
priamo v byte u matky, ktorá rovnako nehovorila pravdu, že ho tam nevidela. Namietal a spochybňoval
čestné vyhlásenia doložené svedkyňami do spisu vzhľadom na spôsob ich spísania a miesto a okolnosti,
za ktorých boli spísané. K darovaniu nehnuteľnosti v kat. úz. G. nebohým manželom matky S. G.

uviedol, že sa jednalo o podiely na nehnuteľnostiach výlučne vlastnícky patriacich S. G., ktoré daroval
žalobcovi a jeho v tom čase priateľke v roku 2007. Nakoľko sa jednalo o problematické spoluvlastnícke
vzťahy a tieto sa nepodarilo vysporiadať, uvedené podiely boli odpredané a finančné prostriedky takto
získané boli rozdelené aj S. G.. Túto skutočnosť žiadna zo strán nespochybňovala. Na oslavu 70-tych
narodenín poslal matke kyticu a oslavu neorganizoval, pretože si to matka nepriala, nakoľko to bolo po

smrti manžela. K tomuto sa svedkyne nevyjadrovali, ale uviedli, že jej negratuloval, pričom vedomosť
o tom mali, že jej poslal veľkú kyticu. Poprel, že by nepomáhal matke predovšetkým pri zabezpečovaní
vyšetrení a ošetrení vo Zvolene, v sprevádzaní matky na lekárske vyšetrenia a rovnako ani pri nákupoch.
Práveprijednomzveľkýchnákupovkedydoniesolminerálnevodymatkedomovsastretolsosvedkyňou
R., ktorá ho tam videla, avšak zabudla to spomenúť v rámci svojej výpovede. Pokiaľ žalovaná tvrdila,

že k zhoršeniu vzťahov malo dôjsť po prepise bytu toto sa dozvedel až trištvrte roka, koncom roku 2018
od svojej tety – sestry poručiteľky. Nechápal prečo sa to tajilo a prečo desať mesiacov od podpisu mu
o tom nepovedala ani sestra, ani matka. Poprel však, že by vzťahy boli zhoršené práve kvôli tomu. Na
svadbe sestry sa nezúčastnil, pretože to bolo covidové obdobie kedy uzatvárala manželstvo a nechcel
sa zúčastniť oslavy s väčším počtom ľudí. Rovnako spochybňoval hodnovernosť svedkyne Horeckej

ohľadomvedomostivsúvislostisdarovanímnehnuteľnostivkat.úz.G.,ktorévrámcivýpovedeuvádzala
s tým, že nemala vedomosť o tom, že dostal len štvrtinový podiel a nie celý. Navyše nešlo o vlastníctvo
nebohej poručiteľky, ale o výlučné vlastníctvo jej tretieho manžela. Ani ohľadom toho nemala vedomosť.
Výpovede svedkýň žalovanej spochybňoval, považoval ich za účelné, nehodnoverné o čom mal svedčiť
aj samotný fakt spísania čestných prehlásení a okolnosti ich spisovania.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť a uplatňovala si nárok
na náhradu trov konania. Potvrdila, že poručiteľka J. G., K. H., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá 05.09.2022
bola jej matka a žalobca je jej nevlastný brat. Až do smrti matky bola s ňou v pravidelnom kontakte,
nakoľko bývala v blízkosti matky v I., Dolinky 18. Dôvody uvedené v listine o vydedení spísanej formou

notárskej zápisnice považovala za správne a pravdivé. Matka pociťovala vzťah k synovi – žalobcovi tak
ako ho opísala v listine o vydedení a to v posledných 3-4 rokoch pred jej smrťou. Aj ona mala vedomosť
o tom, že ju navštevoval skôr sporadicky odôvodňujúc to pracovnými a rodinnými povinnosťami a takisto
bol s ňou v sporadickom telefonickom kontakte. Ďalej poukazovala na to, že v období od januára2022 do apríla 2022 a v máji 2022 bola matka hospitalizovaná v NsP Zvolen, kde ju žalobca podľa
vyjadrenia matky ani jedenkrát nenavštívil, pretože o hospitalizácii nemal vedomosť. Matka bývala
v 2-izbovom byte spolu s nebohým manželom S. G. v I.. Keď v roku 2018 manžel zomrel zostala

v byte bývať sama a práve žalovaná bola tá, ktorá ju navštevovala 2-3 krát týždenne, pomáhala jej
s domácnosťou, prácami, varením, nákupmi. Nezaznamenala v tomto období, že by bola poskytovaná
matke pomoc aj zo strany žalobcu. Na svadbe v roku 2021 kedy sa žalovaná vydávala sa zúčastnila len
matka, žalobca s manželkou účasť na svadbe odmietli. Ku sklonku života potrebovala nebohá matka
pomoc rodinných príslušníkov, avšak intenzívnejšiu pomoc jej poskytovala výlučne ona. Ku komunikácii

predloženej žalobcom uviedla, že táto je zo sociálnych sietí manželky žalobcu, dcéry a pri telefonických
hovoroch nie sú tieto datované. Poukazovala aj na to, že nebohý manžel (tretí manžel poručiteľky) S. G.
ešte za života previedol na žalobcu a jeho manželku v roku 2007 nehnuteľnosti v Obci Stožok darovacou
zmluvou, tiež spísanou vo forme notárskej zápisnice. Matka na vyrovnanie podielov svojich detí v roku
2018 previedla s nebohým manželom S. G. na ňu vlastnícke právo k bytu v Detve, pričom sa zriadilo
vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania predmetného bytu. Keď sa žalobca

o tomto prevode s odstupom času dozvedel narušilo to podľa nej vzťah k matke, keďže jej prevod vyčítal.
Aj žalovaná navrhla v konaní vypočuť svedkov, ktorí by ozrejmili jej vzťah k synovi.

2.1. Po vykonanom dokazovaní žalovaná poukazovala na to, že notárska zápisnice, ktorá bola spísaná
dňa 16.11.2021 je verejná listina a preto sa vychádza a platí prezumpcia správnosti tejto verejnej listiny.

Poručiteľkaspísalauvedenúlistinuniezdôvodunepreukazovaniazáujmuoňu,alezdôvodu,žežalobca
nepreukazoval o ňu skutočný záujem. V priebehu konania nevyplynulo, či už z výsluchu žalovanej alebo
svedkov, že by táto poprela akékoľvek návštevy žalobcu alebo akýkoľvek kontakt žalobcu s nebohou
matkou. Popierala však skutočný záujem žalobcu o matku. Žalovaná nespochybňovala oficiálny kontakt.
Nezamlčovala skutočnosti týkajúce sa telefonátov syna s matkou. Poukazovala však na to, že z výpisu

hovorov,ktorédoložilipráveonidospisusúajzmeškanéhovory,odmietnutéhovory.Toznamená,žejetu
zahrnutáajneuskutočnenákomunikácia.Vtejtosúvislostizdôraznilakomunikáciuvjúni2022,kdepočas
štyroch dní došlo k telefonickému kontaktu v deň žalobcových narodenín. V júli 2020 bola komunikácia
uskutočnená v štyroch dňoch, v auguste 2020 štyri dni, september 2020 tri dni, z toho jeden deň pripadá
na narodeniny nebohej poručiteľky. V októbri 2020 bola uskutočnená komunikácia v piatich dňoch,

v novembri dva dni, v decembri osem dní, v roku 2021 v januári päť dní, vo februári jeden raz, v marci
jeden raz, apríl štyri dni, pričom jeden z tých dní je deň menín žalobcu, v máji raz, v júni štyri dni, v júli tri
dni, v auguste dva dni, september jeden deň v deň narodenín, október jeden deň a v novembri 2021 do
spísania listiny o vydedení jeden deň. Toto všetko nie je možné hodnotiť ako skutočný záujem žalobcu
o nebohú matku. Ku komunikácii nebohej predloženej v listinách prostredníctvom sociálnych sietí FCB

uviedla, že sa jedná o komunikáciu manželky žalobcu s nebohou poručiteľkou a nie komunikáciou
samotného žalobcu s poručiteľkou. Rovnako tak bolo zrejmé, že pri komunikácii prostredníctvom
aplikácie whatsapp išlo o komunikáciu znovu manželky žalobcu s nebohou. Žalovaná nespochybňovala
ani komunikáciu prostredníctvom SMS správ medzi žalobcom a poručiteľkou, avšak nebohá matka
takúto formu komunikácie nepreferovala. K svedkom žalovaná uviedla, že manželka a dcéra, ako aj

krstná a sestra nebohej sú svedkovia, ktorí určitým spôsobom majú právny záujem na rozhodnutí tejto
veci, pričom sú bezprostrednými príbuznými alebo v príbuzenskom vzťahu. Navyše ide o priaznivý
kontakt doslova bezkonfliktný čo sa v prípade vo vzťahu k nej nedá povedať, preto tieto výpovede nie
je možné hodnotiť ako dôveryhodné a z tohto pohľadu ich považovala žalovaná za irelevantné. Navyše
poukazovala na rozpory, ktoré vyvstali pri dokazovaní a to výpovedi sestry nebohej s tým, že táto nebola

v kontakte so svojou sestrou minimálne od roku 2021 a preto nemala žiadne informácie o tom aký bol
jej vzťah (nebohej) so synom. Naopak svedkyne žalovanej nie sú a neboli s nebohou v príbuzenskom
vzťahu, nemajú žiaden právny záujem na výsledku konania a tieto považovala za nestranné osoby
mimo majetkových väzieb. Vyjadrovala sa aj k rozporu vo výpovedi svedkyne Q. a O. – susedy nebohej
poručiteľky s tým, že dcéra žalovanej P. Q. počas obdobia, keď žila s poručiteľkou v byte nebývala s ňou

24 hodín denne, nakoľko mala aj svoje aktivity voľnočasové a zdržiavala sa mimo bytu, preto je potrebné
hodnotiť výpoveď aj primerane tomu aký čas sa zdržiavala v byte. K osobe samotnej poručiteľky uviedla,
že táto potrebovala s určitými činnosťami pomoc vzhľadom na svoj vek a fyzickú dispozíciu. Bolo to
predovšetkým pri nákupe a nosení ťažkého nákupu, minerálok a podobne. Práve výpovede svedkýň
– kamarátok a blízkych osôb je potrebné hodnotiť v kontexte ich zainteresovanosti na celom spore

s tým, že tieto vyznievajú hodnoverne na rozdiel od výpovedí svedkov žalobcu, ktorí môžu a v niektorých
prípadoch aj majú priamy záujem na výsledku sporu.3. Žalobca k žalobe pripojil uznesenie Okresného súdu Zvolen v dedičskej veci po poručiteľke J. G., K.
H., nar. XX.XX.XXXX, sp. zn. 12D/168/2022-96 zo dňa 14.03.2023. Súčasne si súd na základe návrhu
strán sporu pripojil dedičský spis z Notárskeho úradu JUDr. Ľubomíra Spodniaka, (spis bol prerozdelený

po odchode pôvodnej notárky B. I. P. do dôchodku). Zo spisu vyplýva, že súd uložil žalobcovi podať
v lehote 60-tich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia na okresnom súde žalobu proti
žalovanej o určenie, že zákonné dôvody vydedenia zákonného dediča Ing. Juraja Česeneka – syna
poručiteľky uvedené v listine o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice dňa 16.11.2021 pod sp. zn.
L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. XXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX notárom JUDr. Petrom Michaličkom,

so sídlom Detva, A.Hlinku 3465/19A nie sú dané a aby súčasne o podaní tejto vyrozumel súd, ktorý
vedie konanie o dedičstve k sp. zn. 12D/168/2022. Po podaní žaloby uznesením zo dňa 23.01.2024
súdny komisár – notár JUDr. Ľubomír Spodniak prerušil konanie o dedičstve do doby právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 15C/35/2023.

3.1. Súčasťou dedičského spisu je aj notárska zápisnica napísaná notárom H. T. H., na Notárskom

úrade v Detve, so sídlom na adrese A.Hlinku 3465/19A, Detva a podpísaná dňa 16.11.2021 pod č. L.
XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. XXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX. Z notárskej zápisnice vyplýva, že pred
notára sa do kancelárie notárskeho úradu dostavila J. G., K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/
XX, I., ktorá preukázala totožnosť zákonným spôsobom a to občianskym preukazom séria R. XXXXXX.
Vyhlásila, že je plne spôsobilá na právne úkony a požiadala notára o spísanie notárskej zápisnice a to

listiny o vydedení. Z listiny o vydedení vyplýva, že J. G. vydeďuje svojho syna B. C., nar. XX.XX.XXXX
a všetkých jeho potomkov. Vydedenie zdôvodňuje nasledovne: „Môjho syna Juraja som sa rozhodla
vydediť z toho dôvodu, že môj syn už dlhodobo nemá o mňa, ako svoju matku skutočný záujem. Mám
pocit, že ma navštevuje len z povinnosti čo ma trápi a zraňuje. Príde len vtedy, keď mám narodeniny
alebo meniny alebo sa zastaví náhodne, keď má cestu cez Detvu. Okrem toho sa o mňa takmer vôbec

nezaujíma, nezavolá mi aj niekoľko mesiacov, aby sa ma opýtal či niečo nepotrebujem, či nie som chorá
a podobne. Nebýva ďalej od Detvy – vo Zvolene, takže by si mohol nájsť čas aj častejšie ako dva – trikrát
ročne, aby ma navštívil. Syn nemá problém ani s dopravou do Detvy, pretože v rodine majú dve autá.
Okrem toho tie povinné synove návštevy nemajú takú podobu ako by som si predstavovala, pretože ani
pri týchto zriedkavých stretnutiach sa mi môj syn B. neprispôsobí, ale musím sa prispôsobiť ja jemu hoci

on ide gratulovať mne a nie naopak. Keď mu jeho nezáujem o moju osobu vyčítam odbije ma s tým,
že nemá čas, že chodí do práce. Do práce však chodí aj moja dcéra a tá si napriek tomu na mňa čas
nájde. Dlho som váhala s vydedením môjho syna B., ale keďže jeho správanie voči mne považujem len
za formálny záujem o moju osobu a nie za skutočný (opravdivý) záujem, nemám záujem na tom, aby po
mne dedil“. Ďalej nasledujú poučenia o inštitúte vydedenia, zákonných dôvodov vydedenia, právnych

následkoch vydedenia vo vzťahu k dedeniu aj k právam a nárokom neopomenuteľných dedičov, podpis
poručiteľky a notára.

4. Súčasťou žaloby a tiež aj dedičského spisu je notárska zápisnica N 395/2021 spísaná v ten istý deň
na Notárskom úrade H. T. H. a to závet, ktorý nasledoval po spísaní listiny o vydedení.

5. Žalobca k žalobe pripojil potvrdenie o zamestnaní od spoločnosti No Limit Logistics Bratislava, ktorá
potvrdila, že žalobca pracuje v spoločnosti od 09.11.2020 na pozícii vedúci skladu v pracovisku, so
sídlom v Banskej Bystrici. Pevná pracovná doba je pondelok – piatok od 10.00 hod. do 19.00 hod.,
v sobotu od 8.00 hod. do 15.00 hod.. Potvrdenie je datované 31.03.2023.

6. K žalobe žalobca pripojil kópiu kúpnej zmluvy uzatvorenú dňa 16.06.2021 medzi spoločnosťou Balea,
s.r.o.ažalobcomakokupujúcim,predmetomktorejbolozakúpeniemotorovéhovozidla,rokvýroby2016,
Hyundai i10, ev. č. vozidla P. XXX R..

7.Žalovanávrámcivyjadreniapripojiladospisuosvedčenieoprávnevýznamnejskutočnostispísanejna
Notárskom úrade JUDr. Ingrid Mazúrovej Šoltésovej v Banskej Bystrici dňa 16.03.2023 H. G., K. P., nar.
XX.XX.XXXX a U. R., K. G., nar. XX.XX.XXXX. V uvedenej notárskej zápisnici H. G. vyhlásila, že sa s J.
G.poznalaodnarodenia.BývalivedľasebavjednejdedineŠulekovo,miestnačasťHlohovecapotomsa
presťahovali do rovnakého mesta do Detvy. Boli v pravidelnom kontakte, osobnom, telefonickom až do

jej smrti, pričom práve ona našla nebohú mŕtvu. Dokonca života bola pri zmysloch, lúštili spolu krížovky,
kupovali si rovnaké časopisy a volávali si pravidelne. Nebohá bola veľmi spoločenská, chodila do klubu
dôchodcov Detve, na výlety, na kúpaliská, cestovala do zahraničia aj po Slovensku, bola akčná. Koncom
augusta 2022 spolu cestovali vlakom do Vrútok, kde ona s kamarátkou prestúpila na vlak a cestovala doŽiliny, kde išla na dovolenku. Z dovolenky ju ešte kontaktovala, že sa jej zlepšil zdravotný stav, chodí bez
palice. Následne po návrate domov zomrela. Podľa menovanej posledné roky sa veľmi nenavštevovali
so synom. Okolo roku 2018 jej mala povedať, že sa syn hneval za ňu za to, že prepísala byt na Soňu.

Mal vyhlásiť, že on by nič nechcel z bytu, ale že mu to mali povedať. O prepise sa dozvedel od jej sestry.
Malo ju trápiť, že sa súrodenci medzi sebou nerozprávajú a syn ju málo navštevoval cca raz – dvakrát
za rok. Mal jej povedať, že stačí si zavolať dvakrát do roka. Keby nebolo kmotry, ktorú má v Detve tak
podľa nebohej by za ňou ani neprišiel, nezastavil sa.

7.1. Rovnako v osvedčení o právne významnej skutočnosti vypovedala aj U. R., ktorá vyhlásila, že
bola dobrou priateľkou nebohej. Spoznali sa na brigáde na Moravce. Poznala ju nielen zo spoločných
dovoleniek, ale aj z brigád v Českej republike, kde chodievali na dva – štyri mesiace. Počas brigád sa
zblížili, rozprávali sa a priateľstvo trvalo až do smrti kedy spolu boli ešte na dovolenke. Navštevovali
sa aj na adresách bydlísk, občas prišla ona za ňou do Detvy a naopak nebohá poručiteľka za ňou do
Žiliny. Nebohá jej mala povedať, že pred rokom 2018 boli vzťahy narušené kvôli neveste H., ktorou mal

byť syn B. ovplyvnený. Kým S. žil občas sa tam B. s H. a dcérou ukázali. Keď S. zomrel prestali k nej
chodiť. Vlasta to okomentovala tak, že už dostal od nej čo mal a už ju nepotrebuje. Myslela tým pozemky
v Stožku. Vlasta (poručiteľka) povedala, že tieto pozemky syn dobre predal, keď sa stavala diaľnica
pri Detve. Rozdelenie majetku vysvetľovala tak, že syn B. dostal pozemky a dcéra Soňa byt v Detve.
Vnímala to tak, že neoklamala ani jedno dieťa. Podľa U. R. vzťah Vlasty (poručiteľky) so synom nebol

dobrý, najmä po roku 2018. V roku 2022, keď bola v nemocnici ju nebol ani navštíviť.
8. Žalobca navrhol pripojiť a oboznámiť sa so spismi Okresného úradu Detva, katastrálny odbor pod
V 200/2018, kde bola odvkladovaná kúpna zmluva zo dňa 15.03.2018, na základe ktorej žalovaná
nadobudla byt a darovacia zmluva V 2583/2021 zo dňa 25.12.2021. Súd pripojil a oboznámil sa so
spismi, ktoré navrhoval žalobca s tým, že zo spisu V 2583/2021 bolo zistené, že sa jednalo o návrh

na vklad adresovaný okresnému úradu, katastrálnemu odboru zo dňa 24.11.2011 a rozhodnutie zo
dňa 15.12.2021, kde okresný úrad, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, kde nehnuteľnosti v kat. úz. I., na LV XXXX, byt č. XX, č. vchodu 18, 2.poschodie, súpisné
č. stavby 865, na pozemku CKN 5157 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6767/206117 na spoločných
častiach a spoločných zariadenia domu a na pozemku registra CKN s parc. č. 5157, zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 947 m2, v prospech J. G., K. H., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, I. v podiele 1-ica na
základe darovacej zmluvy N 393/2021, Nz 40605/2021 zo dňa 16.11.2021, uzavretej medzi účastníkmi
G. H., K. G., nar. XX.XX.XXXX a J. G., K. H., nar. XX.XX.XXXX. Vklad bol povolený 15.12.2021.

8.1. Zo spisu OÚ Detva, katastrálny odbor č. V 200/18 bolo zistené, že na katastrálny úrad dňa

09.02.2018 podala G. Q., K. G. návrh na vykonanie vkladu vlastníckeho práva. Okresný úrad Detva,
katastrálny odbor dňa 15.03.2018 vydal rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností v kat. úz. I., na LV č. XXXX, byt č.XX, č vchodu 18, 2.poschodie, súpisné č. stavby 865,
na pozemku registra CKN 5157 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6767/206117 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a na pozemku CKN s parc. č. 5157, zastavaná plocha a nádvorie,

o výmere 947 m2, v prospech G. Q., K. G., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/1-ina. Súčasne povolil
vklad do katastra nehnuteľností vecného bremena spočívajúce práva doživotného bývania a užívania
nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, byt č. 54 ... v prospech S. G., K. G., nar. XX.XX.XXXX a J.
G., K. H., nar. XX.XX.XXXX na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa
09.02.2018.

9. Vzhľadom na vyjadrenia žalovanej žalobca pripojil do spisu notársku zápisnicu N 53/2007, Nz
30862/2007, NCRls 30668/2007 odvkladovanú Správou katastra Detva, pod V 782/07. Išlo o darovaciu
zmluvu spísanú 06.08.2007 formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade H. I. P., medzi S. G.,
žalobcom a H. H. H., K. H., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom darovacej zmluvy bol podiel spoluvlastníkov

nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci I., kat. úz. G. a to v podiele k celku 2/4-ín rodinného domu
súpisné č. 121 ako stavba na KN parc. č. 576, podiel k celku v 2/4-inách pozemku CKN parc. č. 576
– zastavané plochy a nádvorie o výmere 566 m2, vo výmere pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel
283 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV XXX, pod B1, v 2/4-inách na darujúceho S. G., ktorý
vyššie uvedené nehnuteľnosti daruje v podiele 1-ina žalobcovi a v podiele 1-ina H. H. H., K. H.. Ďalej

darujúci – S. G. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. G. v podiele
2/4-iny k pozemkom parcely registra EKN bližšie identifikovaných v uvedenej darovacej zmluve, ktoré
daruje H. H. H., K. H. a rovnako nehnuteľnosti v podiele 2/4-ín zapísaných v registri EKN, parc. č. bližšie
špecifikované, na LV č. XXX žalobcovi v podiele k celku 2/4-iny.10. Ďalšou listinou doloženou do spisu žalobcom bola kúpna zmluva č. 30603/KZ-006/2013/
Stožok/1519/GEODuzatvorenápodľa§588anasledujúcichObčianskehozákonníkavzneníneskorších

predpisov medzi žalobcom a Národnou diaľničnou spoločnosťou, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. úz. G., obec G., okres I., zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Správou
katastra Detva, na parceliach bližšie špecifikovaných v zmluve spolu s výmerami. Predmetom kúpy
boli nehnuteľnosti, ktoré kupujúci kupoval do výlučného vlastníctva pre účely majetko-právneho
vysporiadania líniovej verejno-prospešnej stavby rýchlostnej cesty RII Pstruša – kriváň. Na uvedenú

stavbu bolo Krajským stavebným úradom v Banskej Bystrici vydané rozhodnutie o umiestnení stavby
zo dňa 09.09.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2009. Jednotková cena za m2 bola podľa
kúpnej zmluvy 2,58 Eur na m2. Celková suma podľa znaleckého posudku na celú výmeru v m2 bola
3.811,95 Eur. Zmluva bola podpísaná, datovaná 15.03.2013.

11. Na základe požiadavky žalobcu súd si vyžiadal z Nemocnice Agel Zvolen správu ohľadom

nebohej J. G., K. H.. Nemocnica Agel Zvolen, a.s. oznámila, že v roku 2022 bola menovaná
hospitalizovaná na internom oddelení od 06.01. do 18.01.2022, 18.01. dol 29.1.2022 na Covid oddelení
a 7.02. do 18.02.2022 chirurgické oddelenie. Súčasťou je aj správa ohľadom dôvodov, pre ktoré bola
hospitalizovaná s tým, že počas hospitalizácie na internom a covid oddelení nebol plánovaný žiaden
operačný zákrok. Akútne bola hospitalizovaná vo februári 2022 kedy bola vykonaná akútna operácia

07.02.2022 a prevez v celkovej anestéze 09.02.2022.

12. Žalovaná v priebehu konania zabezpečila do spisu extrakt telekomunikačných údajov, ktoré
zabezpečila prostredníctvom odborne spôsobilej osoby z mobilného telefónu matky, ktorý má
k dispozícii. Jednalo sa o prehľad uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky medzi nebohou matkou

a žalobcom za obdobie od 05.06.2020 do roku 2022. Uvedenú správu zabezpečila spoločnosť
ULTRAFIX, s,.r.o. Stožok.

13.ŽalovanádoložilavrámcikonaniascreenshotyzinzerciezoblastiStožkuohľadompreukázaniaceny
uvedenej nehnuteľnosti. Ide o ponuky z 25.10.2011 s názvom rodinný dom Detva-Stožok, plocha obytnej

časti 81 m2 a pozemok o výmere 10143 m2. Má ísť o e-mailovú komunikáciu s jednou z podielových
spoluvlastníčok z júna 2011 ohľadom uvedených pozemkov s tým, že sa nejednalo o nehnuteľnosti
s nízkou hodnotou v záplavovej oblasti.

14. Súčasťou spisu sú výpisy z messengerovej komunikácie, whatsappovej komunikácie, facebookovej

komunikácie vrátane množstva fotografií doložených žalobcom a to od roku 2018. V spise sa nachádzajú
aj fotografie z augusta 2016, v roku 2018, oslavy v 2018, 2019, 2020 a ďalšie.

15. Žalobca bol v konaní vypočutý dňa 23.11.2023. V rámci výpovede uviedol, že neurobil nič čím by
matku nahneval. Nemal podľa vlastných slov s matkou ani banálny konflikt, o tom, že ho matka vydedila

sa dozvedel na kare, resp. po kare matky, keď dostal predvolanie na dedičské konanie. Matka mu nikdy
nič nenaznačila v tom smere, že by ho vydedila alebo chcela vydediť. Potvrdil, že bol z toho „rozhodený“,
nevedel o tom vôbec nič. Kontaktoval sestru nebohej matky pani I., ktorá vôbec netušila o čo ide. Dlhé
roky sa k matke podľa vlastných slov správal rovnako, bez zmeny. Mal tým na mysli nielen seba, ale
celú svoju rodinu. Od smrti manžela žila matka v domácnosti sama, v 2-izbovom byte v Detve. Žalovaná

bývala vo vzdialenosti 10-15 minút od matky v I., istý čas však žila v Ružomberku. Potvrdil, že matka bola
samostatná, aktívna, chodievala na dovolenky, na výlety s priateľkami, navštevovala klub dôchodcov.
V čase, keď bývala žalovaná v Ružomberku, bývala s ňou v spoločnej domácnosti jej dcéra P. asi trištvrte
roka.Bolotovroku2019aneterBarboranavštevovalaGymnáziumvDetve,bolotopreňujednoduchšie.
Poprel, že by mal s matkou len formálne vzťahy, dôvody vydedenia považoval za výmysel.

16. V konaní bola vypočutá aj žalovaná, ktorá uviedla, že vzťahy sa narušili v roku 2018 kedy sa nebohá
matka spolu s manželom rozhodli prepísať byt na ňu. Potom ako sa to žalobca dozvedel vzťahy ochladli.
Poprela, že by mali rozpory už dávno predtým. S mamou mal žalobca komunikovať silene a pozýval
ju len na narodeniny, sviatky, preto sa domnievala, že fotky z tohto obdobia môže mať. Matku však

nenavštevoval. Mamin telefón má ona a má stiahnuté nielen hovory, ale aj komunikáciu cez whatsapp
a facebook. Podľa nej nebohá matka komunikovala len s manželkou žalobcu. Návštevy a telefonáty boli
sporadické. Má o tom vedomosť, pretože v domácnosti matky žila aj jej dcéra P.. Žalovaná potvrdila,
že mala vedomosť o tom, že bola zriadená listina o vydedení a závet. Keď darovala polovicu bytunaspäť na matku, pretože bývala v mestskom nájomnom byte, o ktorý mohla prísť, previedla polovicu
tohto bytu naspäť na matku. Bolo to 16.11.2021 na notárskom úrade kedy spísala matka aj listinu
o vydedení a závet. V ten deň sa na notárskom úrade spisovali tri zápisnice. O tomto kroku okrem nej

vedel aj jej manžel a dcéra. Žalovaná potvrdila, že bývala v Ružomberku od leta 2019 asi do konca roku
2020 a pracovala v predajni Coop Jednota ako predavačka. Za matkou chodievala v čase voľna počas
víkendov. Navštevovala ju sama príležitostne s manželom. Dcéra v tom čase navštevovala jazdecký
klub a Gymnázium v Detve. Jazdecký klub mal sídlo na Pstruši. Žalovaná potvrdila, že bola na návšteve
žalobcu na Cypre a potvrdila, že tam bola aj matka. K žalobcovi matka chodievala od smrti manžela, t.j.

od roku 2018 asi dvakrát do roka na bratove narodeniny alebo aj na narodeniny jeho ženy. Vianočné
sviatky trávievala s ňou. Potvrdila však, že v roku 2019 trávila matka Vianoce u brata. K nehnuteľnosti
a k darovaniu nehnuteľnosti na Stožku uviedla, že S. G. to daroval žalobcovi a jeho v tom čase partnerke,
neskôr manželke s tým, že už v tom čase bolo zrejmé, že sa budú brať a bolo to chápané ako svadobný
dar. Už vtedy vyjadrila pochybnosti ohľadom zveľadenia a prerábky s tým, že už vtedy si myslela, že to
predá. Žalovaná uviedla, že s matkou bola v kontakte takmer každý deň, telefonovali si a minimálne

dvakrát do týždňa k nim chodievala. Bola jej nápomocná pri nákupoch a zabezpečení doprovodu pri
ošetrení.

17. V konaní boli vypočutí svedkovia tak označení žalobcom, ako aj žalovanou stranou. Na návrh
žalobcu súd vypočul svedkyňu H. H. C., K. H., manželku žalobcu a švagrinú žalovanej. K vzťahu so

svokrou uviedla, že tieto vzťahy neboli narušené, boli dobré, neboli tam žiadne problémy a nevedela
si vysvetliť čo viedlo nebohú svokru k tomu, že uzatvorila alebo spísala listinu o vydedení. Nebohú
svokru navštevovali rovnako v období, keď sa zobrali v roku 2007, ako aj neskôr. Zmenilo sa to po smrti
manžela nebohej svokry v roku 2018, kedy sa podľa vyjadrenia svedkyne vzťahy zintenzívnili. Dovtedy
sa navštevovali jeden – dvakrát do mesiaca a samozrejme, keď boli sviatky tak zo strany svokry, ako

aj ich rodiny alebo veľké sviatky. 70% sviatkov bolo u nebohej svokry, 30% sviatkov u nich. Okrem
toho to boli rôzne sviatky ako MDŽ, deň matiek, veľká noc, všech svätých a tiež, keď bola u lekára
vo Zvolene zvykla sa u nich svokra zastaviť. Svedkyňa potvrdila, že svokra bola u nich Vianoce po
smrti manžela, v roku 2021 sa zúčastnila oslavy jej 50-tky v Reštaurácii vo Zvolene. Vychádzali spolu
dobre. Chodievali na výlety spolu ako rodina. Keď mal manžel – žalobca pracovanú cestu cez Detvu

zastavil sa u matky, pretože v rokoch 2020-2021 bolo covidové obdobie, nemohlo sa cestovať a on
(žalobca) mal výnimku z titulu svojho pracovného zaradenia. Vtedy chodieval za matkou sám. Svedkyňa
potvrdila, že brali svokru aj na návštevu do Hlohovca pri ceste do Trnavy, kde ju nechali u sestry pani I.,
prípadne zobrali ju na výlet ku kmotre, ktorá sa v roku 2019 z Dolnej Strehovej presťahovala do Detvy.
Pri návštevách jej doniesla niečo napečené, ale aj varené jedlo, prípadne jej to posielala v miskách po

kmotre, ak bola u nich. Svedkyňa potvrdila, že s nebohou svokrou komunikovala aj prostredníctvom
facebookovej stránky a messengeru, ktorý si v roku 2018 alebo začiatkom roku 2019 nebohá založila.
Takýmto spôsobom boli v spojení celá rodina s nebohou. Rovnako komunikovala aj ich dcéra s babkou
v období august 2019 – júl 2022. Svedkyňa uviedla, že mala veľmi dobrý vzťah s nebohou, poznala ju
skôr ako žalobcu. Dokopy so žalobcom ju dala práve nebohá svokra, ktorá bola jej kolegyňou. Rovnako

veľmi dobre vychádzala aj s nebohým S. G.. K nehnuteľnosti, na ktorú žalovaná strana poukazovala a to
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastri Stožok uviedla, že túto nehnuteľnosť najskôr S. G. ponúkal
žalovanej, ktorá to však odmietla. Následne to ponúkol žalobcovi. Bola to podľa jej slov ruina, ktorá bola
navyše nevysporiadaná, boli tam nevysporiadané spoluvlastnícke vzťahy. Aj, keď mali záujem zveľadiť
to a dať to do poriadku nebývali tam, bola to zátopová oblasť a následne to predali. Polovicu sumy

z predaja dali nebohému S. G. s manželkou, teda nebohou svokrou. Svedkyňa to potvrdila a bolo to
pred ňou. K návštevám svokry v čase, keď tam bývala dcéra žalovanej uviedla, že sa s ňou stretla
asi dvakrát, pretože nikdy tam nebola prítomná. Naopak nebohá svokra sa sťažovala, že má bordel
v izbe, že sa tam nezdržiava, nemali podľa nej dobrý vzťah. Uvádzala, že iba labzuje, nevie kde je,
kde trávi voľný čas. V čase letných prázdnin bývala pri matke. Svedkyňa potvrdila, že nebohá svokra

mala dobré vzťahy s mamou pani O.. Potom mala kamarátku z brigád pani Horeckú, pani G., s ktorou
piekla koláče. Vychádzala dobre so susedovcami, s rodinou I.. Potvrdila aj to, že nebohá bola veľmi
samostatná, čiperná. Po jej smrti švagriná – žalovaná zablokovala messenger svokry a vyhodila odtiaľ
tak ich rodinu, ako aj krstnú tetu. Svokra mala dva messengery a komunikáciu, ktorú vedela zabezpečiť
od svokry tak tú doložili do spisu.

17.1. Ďalšou svedkyňou v konaní vypočutou bola I. E., krstná matka žalobcu. Strany sporu poznala,
poznala aj nebohú poručiteľku – matku žalobcu a žalovanej. Do Detvy prišla bývať okolo roku 2019
a dovtedy bývala v Dolnej Strehovej. V Detve bývala predtým ako sa presťahovala do I. G. a to od roku1977. V I. pracovala na oddelení prírodných vied v Centre voľného času, kde pracovala aj poručiteľka J.
G., ktorá bola jej kolegyňou. Pracovala tam aj manželka žalobcu v pozícii riaditeľky. S nebohou J. G. mali
veľmidobrývzťah,bolidobrýkolektív,cezňuspoznalaajžalobcu–jejsyna.Dobrývzťahmaliajnásledne

potom, keď tam už svedkyňa nerobila a naďalej sa stretávali so žalobcom, jeho manželkou. Poznala
z videnia aj žalovanú, s ktorou sa stretla v byte u žalobcu. Svedkyňa uviedla, že žalobca chodieval za
mamou aj sám, aj s manželkou. Chodil často, pretože, keď išiel do Detvy za matkou zastavil sa aj u nich.
Vždy zavolal či sú doma, či môžu prísť. Keď boli v Detve súhlasila, keď boli v Dolnej Strehovej nemohli sa
u nej zastaviť. Aj naďalej chodievala do Strehovej, pretože tam má príbuzných. Nevedela presne uviesť

od decembra 2019 ako bývala v I., koľkokrát to bolo do mesiaca, ale uviedla dva, tri, štyrikrát v mesiaci.
Niekoľkokrát jej manželka žalobcu nabalila tašky a dala jej dózy, aby to odniesla nebohej Vlaste, ktorá si
to prišla dole vyzdvihnúť. Cez V. chodieval na návštevy žalobca, ktorý z dôvodu pracovného zariadenia
mohol cestovať medzi okresmi. Keď sa zastavil v I., zastavil sa aj u nich, aj u matky. Dokonca svedkyňa
uviedla, že chodieval aj na bicykli a buď sa zastavil najprv u nich v dome a potom u mami, alebo naopak.
Podľa toho , z ktorej strany cestoval do Detvy. V roku 2021 boli na oslave 50-teho výročia manželky

žalobcu, kde sa stretli spolu s nebohou J. G.. Brali ju na oslavu autom. Okrem tejto oslavy ju brávali
viackrát za žalobcom autom z Detvy do Zvolena. Spomenula si napr. na deň matiek kedy jej volali, že
sú na Ružinej a pijú šampanské. Brali ju aj na kmotrovu 50-tku. Mala vedomosť o tom, že oslavovali
s ňou rôzne sviatky, MDŽ, deň matiek, meniny, narodeniny. Vedela aj o tom, že bola u nich na Vianoce
po smrti manžela S.. Svedkyňa sa ďalej vyjadrovala aj k nehnuteľnostiam a vzťahom medzi nebohou

poručiteľkou, nevestou a synom. Uviedla, že občas ju bola navštíviť, pretože obe boli silné fajčiarky. Aj
napriek zdravotným problémom odmietala prestať fajčiť. Častokrát sa stretli náhodne v obchode vonku.
Vtedy sa nezdôverovala s osobnými problémami. Svedkyňa uviedla, že určite sa viac matka stretávala
s dcérou, keďže bývala v I., ale o prepise bytu na dcéru nevedela.

17.2. Ďalšou svedkyňou vypočutou v konaní bola dcéra žalobcu L. C., ktorá uviedla, že žalobca je
jej otec, žalovaná teta a J. G. bola stará mama. Vzťahy mali dobré, často sa navštevovali aj s otcom,
prípadne aj s matkou. Jeden, dvakrát do mesiaca, keď boli sviatky tak aj viackrát. Ocino chodil podľa
vyjadrenia svedkyne častejšie, pretože nie stále išla svedkyňa s ním na návštevu, buď mala školu alebo
mamina bola v práci. Počas rokov 2018-2021 uviedla, že sa navštevovali. V čase covidu navštevoval

babkulenotec–žalobca.Onezhodáchohľadombytualebokvôlitetenemalavedomosť.Malavedomosť
o tom, že ju viezli do Hlohovca na návštevu k babkinej sestre, kde bola týždeň. Aj svedkyňa bola v aute,
keď ju viezli. Ďalej sa vyjadrovala k fotografiám a vzťah s babkou označila za veľmi dobrý, mala ju rada,
háčkovala jej veci a niektoré z darčekov od babky mala so sebou aj v pojednávacej miestnosti. Svedkyňa
uviedla, že s babkou komunikovala cez facebook a takýmto istým spôsobom komunikovala babka aj

s jej maminou – manželkou žalobcu. Svedkyňa uviedla, že babka veľa fajčila a pila, čo vadilo jej otcovi
– žalobcovi. Fajčiť sa mohlo len v kuchyni u babky. Nevedela uviesť, či otec na ňu kričal alebo sa s ňou
hádal, ale vníma to tak, že sa mu to nepáčilo.

17.3. Ďalšou svedkyňou, ktorú žalobca navrhol v konaní vypočuť bola R. I., sestra nebohej poručiteľky.

Uviedla, že strany sporu pozná. Žalobca je krsňa, je to sestrin syn a žalovaná je sestrina dcéra. Myslí
si, že vzťahy medzi ňou a sestrou sa zhoršili a neboli dobré kvôli svadbe žalovanej, na ktorú nešli,
pretože bol covid. Doslova uviedla, že „neviem čo špekulovala“ aj napriek tomu, že vzťahy so žalovanou
neoznačilazadobré,uviedla,žesakvecivievyjadriťatátoskutočnosťneovplyvníjejsvedeckúvýpoveď.
So sestrou bola podľa jej slov v kontakte, volávali si, vymieňali si recepty. Vzťah označila za dobrý.

K zhoršeniu došlo len kvôli tomu, že sa nezúčastnila v roku 2021 na svadbe Soni. Stretli sa na Jurajovej
50-tke. Svedkyňa uviedla, že jej vyčítala to, že robí rozpory medzi deťmi. Mala jej povedať, že B. už
dostal dom na samote na Stožku a najskôr to mali núkať Soni – žalovanej, ale táto to nechcela, pretože si
kúpila v Podkriváni dom. Keď s nebohou telefonovala tak jej spomenula čo robila, kto tam bol, spomínala,
že tam bol B. s rodinou, alebo sám, prípadne nevesta s dcérou. Minimálne jedenkrát do mesiaca a ďalej

cez oslavy, každý rok to boli narodeniny, meniny, sviatky, veľká noc, Vianoce. Na Vianoce bola aj u syna
vo Zvolene. Rovnako svedkyňa potvrdila, že žalobca komunikoval s matkou aj telefonicky. S. G. bol jej
tretím manželom, pričom žalobcu mala s B. C. a žalovanú s R. E.. Svedkyňa mala vedomosť aj o tom,
že istý čas v spoločnej domácnosti s jej sestrou bývala dcéra žalovanej P., pretože Sonička (žalovaná)
odišla do Ružomberka za priateľom. Ku kamarátkam, známym uviedla, že tieto poznala len z počutia,

z rozprávania. Do júla 2021 hodnotila vzťahy veľmi dobre. Od júla sa zhoršili kvôli svadbe žalovanej.

17.4. V konaní boli vypočuté svedkyne, ktoré navrhovala žalovaná strana s tým, že dve z navrhovaných
svedkýň podávali vo veci osvedčenie o právnych skutočnostiach formou notárskej zápisnice. SvedkyňaQ. O. uviedla, že bola susedou nebohej J. G.. Poznala strany sporu, avšak žalovanú poznala lepšie,
pretože majú susedský vzťah. Stretávali sa kým žila jej matka. Svedkyňa uviedla na otázku prečo bola
navrhnutá ako svedkyňa a čo o veci vie, že je tu „skrz dedičstva, pretože si niekto nárokuje“. Ďalej na

upresnenie uviedla, že vie, že sú nezhody medzi dedičmi. Susedou s nebohou J. G. bola 32 rokov. Podľa
nej sa aj navštevovali, telefonovali si, prípadne sa stretli na nákupe alebo vonku. Vzťahy mali dobré.
Svedkyňa potvrdila, že sa jej nebohá zdôverovala aj so zdravotnými problémami. Mala vedomosť o tom,
že bola na dovolenke s priateľkou Horeckou, v Nízkych Tatrách, mala priateľky, s ktorými sa stretávala.
Bola kamarátka aj s jej matkou, s ktorou háčkovali. Stretávali sa a rozprávali sa o bežných veciach.

Podľa svedkyne syn – žalobca za matkou chodieval málo. Raz za čas sa tam zastavil, presne to uviesť
nevedela. Málokedy postrehla, že by jej niečo doniesol. Možno raz za rok. Kvety, bonboniéru, kozmetiku.
Svedkyňa uviedla, že sestru nebohej videla len raz po Františkovej smrti. Mala vedomosť o tom, že sa
rozhádali kvôli majetkom, nebohá jej mala povedať, že B. dostal kvázy od nevlastného otca majetky
spod Rohov a dostal dosť, tak sa chcela zavďačiť dcére za tú starostlivosť, preto jej previedla byt. Ďalej
sa svedkyňa vyjadrovala k spolužitiu s dcérou žalovanej P., ktorá mala bývať v byte u starej matky. Mala

o tom vedomosť a uviedla, že občas jej vnučka išla pre obed do vývarovne alebo si spolu navarili. Bývala
tam, pretože chodila do školy. Hádky, krik z bytu nebohej nepočula. K svedkyni E. uviedla, že mala s ňou
robiť v centre voľného času, ale ju na návšteve nevidela. Ani k manželke žalobcu sa vyjadriť nevedela,
podľa nej chodila veľmi málo, väčšinou tam chodil B.. Nemala vedomosť o tom, že by jej nosili jedlo. Mala
kľúče, ktoré však odovzdala pani P., pretože ona chodila do roboty. Vnučka nebohej bývala v byte starej

matky, keď jej matka odišla za robotou, podľa svedkyne do Žiliny. Dohodli sa, že tam bude istý čas bývať.

17.5. V konaní bola vypočutá aj P. Q., dcéra žalovanej a vnučka poručiteľky. Od júna 2019 do marca
2020 bývala u starkej. Uviedla, že jej pomáhala s obedmi, upratovala, robila jej nákupy. Cez víkendy
chodievala aj mama, ktorá pomáhala. Poobede, keď sa vracala zo školy išla buď na obed alebo k starkej,

ktorá navarila. Keby mala nejakú návštevu tak by jej povedala. Nevedela o tom, či navštevoval starú
matku ujo (žalobca), jeho manželka alebo ich dcéra. Nespomínala jej to ani stará matka. Starká zvykla
chodiťnacintorín,kdejubrávalaspolusmamouautom.Nespomenulasianikedyzomrelstarkinmanžel.
K vzťahu k pani I., sestre nebohej starkej, ani k druhej vnučke sa nevedela vyjadriť. Nevedela podľa
vlastných slov o nikom kto by starkej pomáhal okrem jej matky. Podľa vnučky stará mama preferovala

komunikáciu na messengeri. O veci mala vedomosť o matky, ktorá ju navrhla v konaní vypočuť.
Svedkyňa potvrdila, že v rámci záľub sa venuje jazdectvu a dva – trikrát do týždňa chodievala jazdiť ku
koňom na Masarykov dvor. Zdržala sa tam dve hodiny. Cestovala na Masarykov dvor autobusom a aj
naspäť. V čase bývania u starkej matky mala 16 rokov a už v tom čase mala priateľa.

17.6. V konaní bol vypočutý manžel žalovanej B. H., ktorý uviedol, že pracuje ako realitný maklér.
Potvrdil, že vzťahy medzi jeho manželkou a žalobcom nie sú dobré, sú napäté a preto zrejme došlo aj
k uvedenému súdnemu sporu. So žalovanou sa spoznal v roku 2014 a zosobášili sa v auguste 2021.
Stretával sa aj s nebohou J. G., keď bol na návšteve. Tieto však neboli intenzívne. Podľa neho mala
žalovaná s matkou dobrý vzťah. K vzťahu nebohej J. G. so žalobcom sa vyjadriť nevedel. Nerozprávali

sa o ňom, nebol na to dôvod. Svokru považoval za samostatnú a ak niečo potrebovala, manželka jej
bola vždy k dispozícii. Mala auto, preto, keď potrebovala odviezť, doviezť alebo niečo vybaviť poskytla jej
túto pomoc. Svedok potvrdil, že počas víkendov cestovala z Ružomberka do Detvy za matkou a dcérou.
Vedel aj to, že nebohá svokra mala kamarátku v Žiline, v Ružomberku a tiež aj v Detve. Bližšie sa k tomu
vyjadriť nevedel. Mal však vedomosť o tom, že vzťahy ochladli v roku 2018 zo strany žalobcu, keď bol

byt prepísaný na jeho manželku.

17.7. Svedkyňa U. R., K. G. aj napriek tomu, že podala čestné prehlásenie na návrh žalovanej bola
v konaní vypočutá. Svedkyňa potvrdila, že sa poznala s nebohou J. G. od roku 2014 kedy chodili na
brigády. Stretávali sa aj mimo práce tri – štyrikrát do roka buď u nej v Detve alebo v Žiline. Po smrti

manžela sa zmenili vzťahy v tom, že nebohá prestala chodiť na brigády. Pred smrťou boli spolu na
dovolenke v Chorvátsku. Vzťah označila za blízky, priateľský a nebohú Vlastu označila za priamu ženu,
bola rovný človek. Obdobie vzťahu medzi synom a nebohou rozdelila na dve etapy a to pred smrťou
manžela a po smrti. Do smrti manžela vzťahy so synom mala dobré, chodila za synom na Cyprus, kde
bol na misiách. Jedenkrát bola za bratom aj žalovaná. Nikdy sa nesťažovala, že by boli vzťahy zlé. Po

smrti S. sa situácia zmenila. Mala vedomosť o tom, že mu darovali, myslela tým žalobcu, pozemky na
Stožku. Bolo to v čase, keď ešte S. žil. Nevedela uviesť čo sa potom stalo, ale byt bol prepísaný na
Soňu o čom žalobca nevedel a svedkyňa si myslela, že to bolo medzi nimi dohodnuté. Potom sa jeho
správanie zmenilo. Rovnako nebohú trápili aj vzťahy medzi žalobcom a jeho synom H.. Rovnako savzťahy zhoršili aj potom čo nebol na svadbe Soni a na svadbe nebola ani jej sestra. Do roku 2021 bola
poručiteľka podľa svedkyne úplne sebestačná, vedela si upratať, navariť, žehlila, háčkovala, vyrábala
bábiky. Robila aj veci, ktoré nerobia iní ľudia. Všetko sa to zmenilo začiatkom roku 2022 po hospitalizácii.

Svedkyňa uviedla, že sa u nebohej J. G. stretla len so Soňou – žalovanou a H. G., žalobcu tam
nestretla. Následne po vyjadrení žalobcu pripustila, že sa tam mohli stretnúť. Nebohá jej mala hovoriť,
že syn za ňou nechodí, ani len nezavolá. Na 70-tku, ktorú neoslavovala jej mal poslať kuriérom veľkú
kyticu. K čestnému prehláseniu uviedla, že sa dostavila do Banskej Bystrice na notársky úrad ohľadom
spísania čestného prehlásenia, o ktoré ju požiadala žalovaná. Predtým sa s ňou nerozprávala a ani

s jej advokátkou o tom čo tam má byť spísané. Žalovaná mala pre ňu na stanici a doviezla ju autom na
notársky úrad. O oslave 50-tky nevesty nevedela, nevedela ani, že mala byť na jej oslave vo Zvolene.
Mala vedomosť len o oslave syna. Rovnako nevedela o ďalších návštevách od roku 2018 a výletoch
nebohej s rodinou žalobcu.

17.8. Ďalšou svedkyňou v konaní vypočutou bola H. G., ktorá rovnako potvrdila, že podávala čestné

prehlásenie na notárskom úrade, kde ju viezla žalovaná. Tvrdila, že nebola ovplyvnená k tomu čo
a ako má uviesť. Podľa svedkyne pokiaľ neprepísala nebohá byt na dcéru vzťahy boli dobré. Do Detvy
chodievali aj za kmotrou, kde H. (manželka žalobcu) ostala pri kmotre a žalobca spolu s dcérou išiel
za matkou. Chodieval za matkou aj sám. Podľa svedkyne sa to zhoršilo po prepísaní bytu. Mala sa jej
Vlasta sťažovať, že sa nemôže so synom ani porozprávať. Urobila to, pretože B. dali dom pod K. aj

s pozemkami a podľa jej vlastných slov mu dali viac ako dostala Soňa. S nebohou sa stretávala, lúštili
spolu krížovky. Mala vedomosť o tom, že spisuje závet a listinu o vydedení, ale to čo tam bude písať
nikomu neprezradila, povedala len to, že ho ide vydediť. O telefonátoch syna jej nič nehovorila, rovnako
jej nespomínala žiadne darčeky. Nemala vedomosť o tom, že by nebohá chodievala k synovi do Zvolena,
najmä po roku 2018 po smrti S.. Na mnohé veci odpovedať nevedela, nepamätala si. Nevedela ani kedy

sa žalovaná odsťahovala do Ružomberka a v ktorom období bývala jej dcéra s nebohou J..

18. Podľa ustanovenia § 194 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len „CMP“), ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd
uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské práva sa javí ako menej

pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá
nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

19. Podľa ustanovenia § 194 ods. 2 CMP, súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.

20. Podľa ustanovenia § 137, písm. d/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva
z osobitného predpisu.

21. Podanou žalobou žiadal žalobca určiť, že zákonné dôvody vydedenia matkou – poručiteľkou

uvedené v listine o vydedení nie sú dané. Vzhľadom na žalobný petit súd v prvom rade posudzoval
procesnú prípustnosť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia právnej skutočnosti a to, že dôvody
vydedenia žalobcu matkou nie sú dané. Na podanie žaloby bol odkázaný s poukazom na ustanovenie
§ 194 CMP súdnou komisárkou v rámci dedičského konania. Žaloby vyvolané sporom o dedičské
právo, o ktorý ide v posudzovanej veci sú žalobami o určenie právnej skutočnosti a ich procesná

prípustnosť vyplýva priamo z ustanovenia § 194 CMP, preto nebolo potrebné preukazovať naliehavý
právny záujem. Súd posudzoval žalobcom uplatňovaný nárok podľa ustanovenia § 137, písm. d/ CSP
a mal za to, že ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti, u ktorej naliehavý právny záujem vyplýva
priamo z právneho predpisu. Preto pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby a vykonal stranami sporu
navrhnuté dokazovanie. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je neopomenuteľným dedičom

v zmysle ustanovenia § 479 OZ. Sporom bolo splnenie podmienok ustanovenia § 469a ods. 1, písm.
b/ Občianskeho zákonníka teda, či žalobca ako potomok poručiteľky prejavoval alebo neprejavoval
o poručiteľku opravdivý záujem, ktorý ako potomok prejavovať mal.

22. Podľa ustanovenia § 469a ods. 1, písm. b/ Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka,

ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

23. Podľa ustanovenia § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení
výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.24. Vydedenie predstavuje jednostranný písomný prejav poručiteľa, ktorého obsahové náležitosti
upravujú ustanovenia § 476 a § 480 OZ a ktorého dôsledkom je vydedenie neopomenuteľného

dediča, prípadne jeho potomkov z dôvodov v zákone vymedzených. Z listiny o vydedení, ktorá bola
predmetom posudzovania v danej veci vyplýva, že nebohá matka strán sporu spísala dňa 16.11.2021
na Notárskom úrade H. T. H. notársku zápisnicu pod č. N 394/2021, ktorou vydedila svojho syna
– žalobcu z dôvodu vymedzeného v ustanovení § 469a ods. 1, písm. b/ Občianskeho zákonníka
a to z dôvodu, že žalobca trvalo o ňu neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal

prejavovať. Žalovaná v rámci konania namietala a poukazovala na to, že notárska zápisnica je verejná
listina a vychádza, pri ktorej platí prezumpcia správnosti tejto verejnej listiny. Túto skutočnosť súd
nespochybňuje. Predmetom dokazovania je však obsah uvedený v notárskej zápisnici ako verejnej
listine. Pokiaľ by malo dôjsť k spochybneniu notárskej zápisnice ako verejnej listiny museli by byť
vytýkané vady spočívajúce v náležitosti listiny, na ktoré poukazuje ustanovenie § 469a ods. 3 OZ. Tieto
vady žalobcom vytýkané neboli. Súd preto zameral dokazovanie na skúmanie konkrétneho dôvodu

uvedeného v listine o vydedení, pre ktorý poručiteľka vydedila svojho potomka, t.j. žalobcu. Predmetom
dokazovaniaboliobsahovénáležitostilistinyovydedeníasúdskúmaldôvody,prektorédošloktakémuto
kroku zo strany poručiteľky.

24.1. Hneď v úvode je potrebné poukázať na fakt, že práve tento dôvod vydedenia vyžaduje náročné

dokazovanie. Na intenzitu kontaktov a záujmu môžu mať tak poručiteľka, ako aj potomok rozdielne
názory a preto je potrebné objektívne posúdiť stupeň záujmu o poručiteľku. Vždy tento záujem treba
hodnotiť vo vzťahu k objektívnym možnostiam. Tak ako je vyššie konštatované listinu o vydedení spísala
poručiteľka na Notárskom úrade Mgr. Petra Michaličku dňom 16.11.2021 kedy spísala aj závet a bola
spísaná aj darovacia zmluva, ktorou žalovaná previedla polovicu vlastníckeho práva na predmetnej

nehnuteľnosti na matku – poručiteľku. Tomuto prevodu predchádzal skorší prevod v roku 2018, a to
bytu, v ktorom bývala poručiteľka na žalovanú. Podľa slov žalovanej bývala v nájomnom mestskom
byte a z dôvodu, že by mohla prísť ako vlastníčka bytu o nájomný byt previedla polovicu bytu zo
seba na matku práve toho 16.11.2021, keď bola spisovaná aj listina o vydedení a závet poručiteľkou.
Dôvod, ktorý uviedla poručiteľka v listine o vydedení bol dôvod neprejavovania skutočného záujmu

žalobcom o ňu. V listine o vydedení uviedla, že syn ju navštevuje len z povinnosti, príde len na sviatky,
narodeniny, meniny alebo sa zastaví náhodne, keď má cestu cez Detvu. Vôbec sa o ňu nezaujíma,
nezavolá jej aj niekoľko mesiacov, aby sa opýtal či niečo nepotrebuje, či je chorá. V listine poručiteľka
poukazovala aj na vzdialenosť bydliska syna od nej a na fakt, že majú v rodine dve autá. Navyše
z listiny o vydedení vyplýva, že stretnutia nemajú podobu takú akú si ona predstavuje. Vzhľadom na takto

vymedzený dôvod vydedenia súd zameral skúmanie na uvedené skutočnosti. Žalobca do spisu doložil
množstvo výpisov z messengerovej, facebookovej, whatsappovej komunikácie, ako aj výpisy hovorov,
ktoré doplnila žalovaná za obdobie od 05.06.2020. Súd v tejto súvislosti vzhľadom na dôvody uvedené
v listine o vydedení zameral dokazovanie do obdobia kedy bola spísaná listina o vydedení, t.j. do
16.11.2021. Poručiteľka v listine o vydedení uviedla, že jej žalobca nezavolá aj niekoľko mesiacov. Práve

z tohto dôvodu súd zisťoval koľkokrát bolo uskutočnených volaní od žalobcu poručiteľke. Za obdobie od
05.06.2020 do 05.11.2021 bolo 61 krát zo strany žalobcu volané na mobil poručiteľky. Za celé obdobie
poručiteľka kontaktovala žalobcu 57 krát. Už v tomto videl súd rozpor v porovnaní so skutočnosťami
uvedenými v listine o vydedení. Navyše počas obdobia do spísania listiny o vydedení žalobca doložil
komunikáciu prostredníctvom sociálnych sietí. Žalovaná namietala, že sa jedná o komunikáciu manželky

žalobcu a maloletej dcéry – vnučky poručiteľky, avšak súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti
žalovanej, že akákoľvek komunikácia celej rodiny s poručiteľkou je posudzovaná ako záujem žalobcu
o matku. Žalobca žije v harmonickom manželstve so svedkyňou H. C., K. H. a maloletou dcérou L..
Preto nie je možné oddeliť komunikáciu ostatných členov rodiny od komunikácie žalobcu. Navyše
za situácie, ktorú potvrdili viacerí svedkovia a žalovaná ju nespochybňovala, keď žalobca nevyužíva

na komunikáciu sociálne siete a komunikuje prostredníctvom manželkinho messengera, whatsappu,
prípadne facebookovej stránky. Navyše v priebehu konania ani jedna zo svedkýň a ani strán sporu
nevyvrátili, naopak potvrdili fakt, že poručiteľka preferovala komunikáciu prostredníctvom sociálnych
sietí. Za tejto situácie preto nie je možné hovoriť, že žalobca neprejavoval o nebohú matku skutočný
záujem a netelefonoval jej, prípadne nekontaktoval ju.

24.2. Ďalšia skutočnosť, ktorú súd bral do úvahy aj s potrebou hodnotiť záujem vo vzťahu k objektívnym
možnostiam bola pandémia Covid-19. Z dostupných informácií, ktoré sú známe Úrad verejného
zdravotníctva SR bol prvýkrát informovaný o výskyte vírusovej pandémie v januári 2020. Svetovázdravotnícka organizácia stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu v súvislosti
s ochorením Covid-19 zrušila až v máji 2023. Prvé preventívne opatrenia už na Slovensku boli prijaté
27.01.2020. 30.01. Od marca roku 2020 bolo zakázané organizovanie športových, kultúrnych, verejných

podujatí na dobu 14 dní kedy bola nariadená aj 14-dňová karanténa pre všetkých občanov, ktorí sa
vrátili z najviac postihnutých oblastí. Následne od 15.03. na Slovensku bol vyhlásený núdzový stav, od
16.03 boli zatvorené materské, základné, stredné školy a univerzity, bol zakázaný maloobchodný predaj,
predaj služieb vo všetkých prevádzkach, okrem predajní potravín, lekární a drogérií. Bola zavedená
14-dňová karanténa pre všetkých obyvateľov, ktorí sa vrátili zo zahraničia. Od 25.03. bola povinnosť

nosiť rúška mimo bydliska a zavedené rozostupy 2 metre. Až v apríli začala prvá fáza uvoľňovania
opatrení kedy sa otvorili maloobchodné prevádzky a služby. Druhá fáza začala 06.05. za podmienok
tam stanovených. 14.06. sa skončil núdzový stav, ktorý bol vyhlásený 15.03.2020. Od septembra 2020
začal platiť tzv. semafor okresov podľa vzoru bezpečných a nebezpečných krajín pre vycestovanie
zo zahraničia. V červených, oranžových okresoch bol zákaz konania hromadných podujatí v interiéry
s výnimkou svadieb do 150 osôb, ako aj zákaz konania hromadných podujatí. Od 01.10.2020 bol

opätovne vyhlásený núdzový stav na celom území Slovenska a vstúpili nové opatrenia týkajúce sa
cestovania, nosenia rúšok, hygienických opatrení pre prevádzky. 24.10.2020 začal na celom území
platiť zákaz vychádzania s výnimkou cestovania do práce, testovania a zabezpečenia nevyhnutných
potrieb, či pobytu v prírode v okrese bydliska. Zákaz vychádzania bol predĺžený. Opätovne 11.11. bol
predĺžený núdzový stav o ďalších 45 dní. 19.12. opätovne začal platiť zákaz vychádzania, ktorý mal

platiť do 10.01.2021. Od 01.01. opätovne sa sprísnili opatrenia a bol sprísnený zákaz vychádzania,
ktorý bol predĺžený. 03.03. bol zavedené zákaz nočného vychádzania a nebolo povolené ísť do prírody
mimo okresu. 25.03. bol sprísnený zákaz vychádzania, športovania, chodenia do prírody. Z uvedeného
je zrejmé, že obdobie rokov 2020 a 2021 bolo náročné vo vzťahu možností cestovania, navštevovania
sa rodín a príbuzných. Žalobca ako vyplynulo z dokazovania býval v okrese Zvolen, poručiteľka v okrese

Detva, kde rovnako žila a bývala žalovaná, jej dcéra. Preto bolo pochopiteľné, že návštevy a stretávanie
sa žalobcu, žalobcovej rodiny s poručiteľkou bolo v tomto období komplikované, preto pokiaľ poručiteľka
v listine o vydedení uvádza, že sa zastaví náhodne, keď má cestu cez Detvu mohlo sa jej to javiť
ako náhodné zastavenie, keď pracovne cestoval a mal možnosť vzhľadom na výnimku prechádzať
z okresu do okresu, čo aj žalobca potvrdil. Práve v pandemickom období v zákaze cestovania, ktorý si

v podstate všetci pamätáme bolo obtiažne navštevovať rodinných príslušníkov, stretávať sa s nimi. Aj
napriek tomu žalobca pri plnení pracovných povinností využil možnosť cestovania a zastavil sa u matky,
keď prechádzal cez Detvu. V tomto kontexte bolo potrebné hodnotiť záujem žalobcu o matku aj vo
vzťahu k objektívnym možnostiam kedy objektívne nebolo možné stretávať sa celé rodiny, navštevovať
sa a cestovať voľne z okresov do okresov práve z dôvodu vyhláseného zákazu cestovania núdzového

stavu a platnosti opatrení prijatých Vládou SR. Vzhľadom k tomu nie je možné hodnotiť takéto návštevy,
prípadne nenavštevovanie poručiteľky celou rodinou žalobcu ako nezáujem o ňu.

24.3.Naintenzitukontaktovalebozáujmumôžemaťtakporučiteľka,akoajjejpotomokrozdielnenázory,
preto bolo potrebné objektívne posúdiť stupeň záujmu o poručiteľku. V konaní bolo vypočuté množstvo

svedkov, ktorí uvádzali skutočnosti, ktoré buď bezprostredne vnímali alebo ich mali sprostredkovane.
Žalovaná strana namietala hodnovernosť svedkov žalobcovej strany a naopak žalobca namietal
hodnovernosť svedkov žalovanej strany. V rámci konania a vyjadrenia žalovaná doložila notárske
zápisnice, osvedčenia o právnych skutočnostiach následne dvoch vypočúvaných svedkýň a to H. G.
a U. R.. Obe uviedli, že boli priateľky poručiteľky s tým, že H. G. ju poznala od mladosti, U. R. od

roku 2014 kedy spolu brigádnicky pracovali v Českej republike a následne sa stretávali. Obe označovali
poručiteľku ako čipernú, samostatnú ženu, ktorá nebola odkázaná až do začiatku roku 2022 na pomoc
iných osôb. H. G. aj U. R. opísali skutočnosti ohľadom spísania notárskych zápisníc, na ktoré boli
privezené, či už od vlaku alebo priamo z Detvy žalovanou. Notárske zápisnice boli spísané v jeden
deň na Notárskom úrade v Banskej Bystrici, kde mala byť prítomná aj právna zástupkyňa žalovanej.

Notárske zápisnice v oboch prípadoch sú rovnaké, opisujú len, že „kvôli bytu asi v roku 2018 sa
mali zhoršiť vzťahy medzi poručiteľkou a žalobcom“. Tieto notárske zápisnice však nepotvrdzujú to, či
žalobca prejavoval alebo neprejavoval o matku opravdivý záujem. Následne v rámci konania po ich
výsluchu boli spochybnené ich výpovede s tým, že svedkyňa G. na mnohé otázky odpovedať nevedela.
Mala vedomosť o tom, že poručiteľka spisuje závet a listinu o vydedení, ale dôvody, pre ktoré tak

robila nemala nikomu prezradiť. Svedkyňa nevedela nič o telefonátoch, návštevách, daroch, doslova
uviedla, že jej poručiteľka nespomínala žiadne darčeky. Nemala vedomosť o tom, že by poručiteľka
navštevovala syna vo Zvolene, že tu bola na Vianoce, že bola na oslave nevestinej 50-tky v roku 2021,
nevedela ani to kedy sa žalovaná odsťahovala do Ružomberka, v ktorom období tam bývala vnučka P..Preto výpoveď navrhovanej svedkyne, ako aj samotné osvedčenie o skutočnostiach spísaných formou
notárskej zápisnice vyznieva nehodnoverne a vzbudzuje pochybnosti, či išlo o spontánnu výpoveď
svedkyne alebo táto len opísala skutočnosti, o ktoré ju požiadala žalovaná. Rovnako aj pri svedkyni U.

R. súd mal pochybnosti o hodnovernosti jej výpovede, či už v písomnej podobe, ako aj v ústnej, keďže
na jednej strane uvádzala, že bola priateľkou poručiteľky, s ktorou sa stretávali, dovolenkovali, hovorili
si o všetkom a na druhej strane nemala vedomosť o tom, že poručiteľka bola na oslave 50-tky nevesty,
že bola na Vianoce u syna, že sa stretávala s rodinou syna, oslavovali rôzne sviatky. Je potom otázne,
či si skutočne boli poručiteľka so svedkyňou také blízke a hovorili si naozaj všetko, alebo svedkyňa

hovorila len, to čo mala povedať, o čo bola požiadaná, prípadne poručiteľka mohla selektovať informácie,
ktoré poskytovala svedkyni ako priateľke. To, že poručiteľka bola na Vianoce u syna, že bola na oslave
nevesty, že sa stretávali aj mimo bydliska jednej, či druhej rodiny v reštaurácii, vonku v prírode nebolo
spochybnené a o mnohých týchto stretnutiach boli dôkazy vo forme fotografií, ktoré doložil žalobca do
spisu. Rovnako si svedkyňa nespomenula a až potom čo sa vyjadril žalobca na pojednávaní, že sa
stretli v byte, keď niesol vodu matke, to pripustila, že sa vlastne so žalobcom stretla, keď jej doniesol

nákup. Potvrdila, že žalobca sa hneval na matku, keď fajčila a príležitostne požívala alkoholické nápoje.
Svedkyňa uviedla, že si občas naliali, ale neopíjali sa. Svedkyňa sa vyjadrovala aj k údajnému darovaniu
pozemkov na Stožku s tým, že malo ísť o dar žalobcovi a byt mal byť kompenzácia proti uvedenému
darovaniunehnuteľnostívkatastriStožok.Pokiaľbymalainformácieodporučiteľkytakbymuselavedieť,
že sa jednalo o spoluvlastnícky podiel, nevysporiadané pozemky, či už na starom dome a priľahlých

pozemkoch, ako aj fakt, že to bolo výlučné vlastníctvo tretieho manžela poručiteľky. Navyše mala by mať
vedomosť aj o tom, že tieto podiely boli predané a časť kúpnej ceny bola vyplatená nebohému manželovi
poručiteľky S. G. čo tiež v konaní nikým spochybňované nebolo. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti
potom aj výpoveď svedkyne U. R. je zjavne nekonzistentná a nehodnoverná. Pokiaľ išlo o svedkyňu Q.
O. bezprostrednú susedu poručiteľky ani táto výpoveď nie je z pohľadu súdu hodnoverná. Svedkyňa

potvrdila, že je zamestnaná, avšak mala prehľad, podľa jej vlastných slov, o návštevách u poručiteľky.
Podľa vlastných slov tam nikoho nevidela a to aj napriek tomu, že niekoľko mesiacov v roku 2019 a 2020
mala dcéra žalovanej P. bývať u starej matky. Preto je zarážajúce, že ani uvedenú vnučku poručiteľky
tam svedkyňa nevidela. Súd nespochybňuje tvrdenia svedkyne ohľadom stretávania sa, rozhovorov,
fajčenia s poručiteľkou. Vníma to ako bežný susedský vzťah, avšak vyjadrenia typu „raz za čas sa tam

zastavil, málokedy postrehla, že by jej niečo doniesol, možno raz za rok, kvety, bonboniéru, kozmetiku,“
súd vyhodnocuje v kontexte susedských vzťahov a covidovej situácie. Je zrejmé, že počas pandémie
v rokoch 2020 – 2021 boli návštevy rodiny žalobcu obmedzené, sporadické, v niektorých obdobiach
úplne vylúčené kedy chodil len žalobca za matkou, avšak je málo pravdepodobné, že by suseda, ktorá
vypovedala ako svedkyňa celý deň sledovala a evidovala návštevy u poručiteľky. Navyše je otázne, či ak

mala prehľad o návštevách vedela aj presne o tom čo jej návštevy nesú, či je nesú navarené, napečené,
bonboniéru, kvety alebo iné dary. Rovnako aj táto výpoveď vyznieva v kontexte ostatných okolností
nehodnoverne a celá znie ako výpoveď v snahe očierniť žalobcu ako osobu, ktorá sa o matku vôbec
nezaujímala. Tu je potrebné zdôrazniť, že je pochopiteľné, že pokiaľ dcéra od matky žila do vzdialenosti
10-15 minút, že sa s matkou stretávala častejšie a tiež mala možnosť navštevovať ju aj niekoľkokrát

do týždňa v prípade ak matka niečo potrebovala. Naopak žalobca býval v inom okrese a zamestnanie
mal tiež v inom okrese. Pri pracovnom vyťažení tak ako to vyplýva zo správy od zamestnávateľa, kde
pracoval od 10.00 hod. do 19.00 hod., bolo obtiažne navštevovať matku počas pracovného týždňa
a v sobotu mal prácu rovnako od 8.00 hod. do 15.00 hod.. Jediný voľný deň kedy mohol navštevovať
matkubolanedeľa,prípadnesobotapopoludní.Trebavšakzobraťdoúvahyajfakt,žemávlastnúrodinu,

ktorej bolo potrebné sa venovať. Preto aj s poukazom na túto skutočnosť je potrebné hodnotiť záujem
o matku aj vo vzťahu k tejto objektívnej možnosti. Ďalšie svedkyne vypočúvané tak na návrh žalovanej,
ako aj žalobcovej strany, boli svedkyne a svedok, ktorí sú blízki rodinní príbuzní tak poručiteľky, ako aj
strán v konaní. Dcéra žalovanej P. Q. potvrdila, že u starkej bývala od júna 2019 do marca 2020. Niektorí
svedkovia sa vyjadrovali, že až do leta 2020. Ďalej uviedla, že v tomto období mala známosť a navyše

venovala sa záľube jazdeniu na koňoch, ktoré navštevovala na Masarykovom dvore vzdialenom od
Detvy do 20 km. Je pochopiteľné, že v období, keď bývala u starej matky sa nezdržiavala denne
vdomácnostistarejmatky,nakoľkonavštevovalaškolu,malapriateľaavenovalasajazdectvu.Svedkyňa
uviedla, že nikoho u starkej nevidela a nikoho jej starká nespomínala. V kontexte toho čo odznelo zo
strany svedkyne, ako aj od ostatných svedkov a strán sporu je zrejmé, že sa v domácnosti nezdržiavala

24 hodín denne, preto nemala prehľad o návštevách a naopak manželka žalobcu a žalobca vypovedali,
že keď aj navštívili poručiteľku táto sa sťažovala, že vnučka P. je stále niekde preč, doslova uviedla, že
labzuje a má neporiadok v izbe. Preto túto výpoveď, v kontexte skúmania skutočného záujmu žalobcu
o poručiteľku nie je možné hodnotiť ako hodnovernú. Druhá vnučka poručiteľky maloletá L., dcéražalobcu sa nevedela vyjadriť ku vzťahu otca a matky s tým, že ona sama hodnotila svoj vzťah k starkej
ako veľmi dobrý. Na pojednávanie doniesla niektoré veci, ktoré jej starká uháčkovala a urobila. Potvrdila,
žebolivkontaktesostarkou,chodievalizaňou,telefonovalisi,prípadnepísali.Písalasisostarkouajona

a aj cez whatsappovú komunikáciu rodičia. Rovnako aj manželka žalobcu uviedla, že sa s poručiteľkou
poznala skôr ako so svojim manželom. Vzťahy označovala za dobré a zmenu v správaní nevidela ani
pred smrťou S. G. a ani po jeho smrti. Podľa nej sa frekvencia návštev, stretávania nezmenili pred a po
smrti tretieho manžela poručiteľky. Naopak vzťahy hodnotila za dobré, navštevovali ju podľa možností,
príležitosti, keď mali cestu do Detvy vždy sa zastavili aj u kmotry ak bola v Detve. Svedkyňa neuviedla,

že by sa nebohá svokra nejakým spôsobom vyjadrovala k tomu, že ju žalobca málo navštevuje alebo, že
neprejavuje o ňu záujem. To, že spísala listinu o vydedení bolo aj pre ňu a aj pre jej manžela prekvapivé.
Sestra poručiteľky uviedla, že mali vzťahy dobré do leta 2021 kedy sa nezúčastnili na svadbe žalovanej.
So sestrou boli v telefonickom kontakte. Osobne sa stretli, keď viezol žalobca matku k nej na návštevu na
týždeň do Hlohovca. Ani táto svedkyňa neuviedla, že by žalobca neprejavoval o matku skutočný záujem.
Manžel žalovanej, ktorý bol tiež v konaní vypočutý v podstate ku vzťahom v rodine a vzťahu syn – matka

veľa uviesť nevedel. Potvrdil, že nebohá svokra bola samostatná a ak niečo potrebovala zabezpečovala
to jeho manželka. V čase, keď bývali v Ružomberku manželka často cestovala za matkou a dcérou cez
víkendy. Vedel, že má priateľku v Žiline. Vzťahy podľa neho ochladli v roku 2018, keď previedla byt na
jeho manželku. Svedkyňa E., ktorú v konaní navrhol vypočuť žalobca uviedla, že poznala poručiteľku
a pozná celú rodinu žalobcu. So žalovanou sa dvakrát stretla v byte žalobcu. S poručiteľkou pracovala

na jednom pracovisku a je kmotrou žalobcu. Uviedla, že pokiaľ žalobca s rodinou išiel do Detvy tak sa
zastavili aj u nej, buď pred návštevou matky alebo po návšteve matky. Podľa nej navštevoval matku
dva – trikrát do mesiaca. Rovnako uviedla, že v čase pandémie, zákazu cestovania navštevoval matku
žalobca sám, keďže mal výnimku na cestovanie medzi okresmi.

24.4. Pri skúmaní opravdivého – skutočného záujmu žalobcu o poručiteľku súd dospel k záveru,
že intenzitu stretávania, kontaktov žalobcu s poručiteľkou nemožno hodnotiť ako neprejavovanie
opravdivéhozáujmuoporučiteľku.Vkontexteobjektívnychmožnostísúdpoukazujejednaknapandémiu
Covid-19, ktorá v roku 2020 – 2021 priniesla rozsiahle plošné obmedzenia, ktoré znamenali aj
obmedzeniavmožnosticestovaťzokresudookresu,akoajstretávaťsasrodinnýmipríslušníkmiatiežaj

vo vzťahu k zamestnaniu žalobcu, ktorý podľa potvrdenia zamestnávateľa mal náročné časové rozpätie
kedy počas pracovného týždňa mal pracovnú dobu pevnú od 10.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu od
8.00 hod. do 15.00 hod.. S poukazom na tieto skutočnosti potom nebolo v objektívnych možnostiach
navštevovať poručiteľku počas pracovného týždňa a v čase osobného voľna, bolo potrebné brať do
úvahy aj potrebu žalobcu na oddych a tiež na trávenie času s vlastnou rodinou. V konaní nebolo zistené,

že by žalobca mal nefunkčný vzťah s manželkou a dcérou. Naopak fungovali spolu ako rodina a ako
rodina aj komunikovali s poručiteľkou za situácie, keď žalobca nevyužíval sociálne siete a aktívna na
sociálnych sieťach bola predovšetkým jeho manželka a dcéra, ktoré komunikovali s poručiteľkou. Nie
je preto možné oddeliť túto komunikáciu ako na komunikáciu inej osoby než žalobcu, keďže žalobca žil
vo fungujúcom manželstve a ako rodina komunikoval s poručiteľkou. Navyše v konaní práve žalovanou

stranou boli doložené telefonické hovory uskutočnené v období od júna 2020 do rozhodného obdobia
do 16.11.2021 kedy v tomto období v priemere išlo o tri telefonáty na mesiac, či už od žalobcu alebo
poručiteľky žalobcovi. Preto nie je možné hovoriť, že by žalobca neprejavoval skutočný záujem o nebohú
matku. Pokiaľ poručiteľka mala iný pohľad na intenzitu stretávania sa, mala túto skutočnosť vytknúť
žalobcovi. V konaní však nebolo preukázané a nikým tvrdené, že by nejakým spôsobom vytýkala

žalobcovi to, že o ňu neprejavuje záujem, že chodí za ňou málo, že chodí za ňou z povinnosti,
prípadne, že netrávia voľný čas tak ako si ona predstavuje. S prihliadnutím na objektívne možnosti,
ktoré v uvedenom období boli a ktoré predchádzali spísaniu listiny o vydedení sa potom javí žaloba ako
dôvodná. Tvrdenia žalovanej, že malo ísť o kompenzáciu za pozemky, ktoré dostal jej brat od S. G.
a ktoré spomínali aj navrhované svedkyne žalovanej strany, nie je možné brať do úvahy už s poukazom

na ten fakt, že sa jednalo o výlučné vlastníctvo tretieho manžela poručiteľky, ktorý nebol otcom tak
žalobcu,anižalovanej.Navyšeišloospoluvlastníckepodiely,ktorénebolivysporiadanéaktorénásledne
boli kúpnou zmluvou prevedené na iný subjekt a časť tejto kúpnej ceny bola vyplatená nebohému
S. G. čo žalovaná nepoprela. Potom by v kontexte „spravodlivého“ vnímania vysporiadania vzťahov
medzi súrodencami ich matkou bolo práve vydedenie vo vzťahu k žalobcovi vnímané ako nespravodlivé,

nakoľko hodnota nehnuteľností, na ktoré žalovaná poukazovala nedosahuje hodnotu bytu, o ktorý
v konaní ide, čo i len v časti spoluvlastníckeho podielu, ktorý by bol predmetom dedenia. Navyše je
potrebné zdôrazniť, že s uvedenými nehnuteľnosťami na Stožku poručiteľka nedisponovala, nebola ich
vlastníčkou a preto nebolo možné o nich hovoriť ako o nejakom vyporiadaní sa medzi súrodencami. Akby poručiteľka mala takýto zámer nebránilo jej nič v tom, aby to prediskutovala s deťmi a vysvetlila to
obom,t.j.žalobcoviažalovanej.Nikýmzostránsporutototvrdenénebolo.JedinesvedkyňaU.R.uviedla
v rámci svojej výpovede po otázkach zo strany žalobcu, že si myslela, že to bolo v rodine prediskutované

a takto sa mali na tom dohodnúť. Nemala vedomosť ani o tom, že to vlastnícky nepatrilo poručiteľke.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že neboli dané dôvody na vydedenie v zmysle písm.
b/ ustanovenia § 469a ods. 1 OZ. V konaní nebolo zistené, že by žaloba neprejavoval skutočný záujem
o poručiteľku a s poukazom na objektívne možnosti sa stretával s nebohou matkou aj v čase, keď platili
prísne pravidlá, prípadne mal prácu a počas plnenia pracovných povinností ju navštívil. Súd zohľadnil

zvyklosti, sociálne postavenie, ako aj rodinné zázemie žalobcu a tiež aj záujem žalobcu a žalobcovej
rodiny na udržiavaní rodinných vzťahov a v kontexte celého dokazovania s poukazom na komunikáciu
cez sociálne siete, fotodokumentáciu a tiež aj výpovede jednotlivých svedkov dospel k záveru, že žaloba
žalobcu bola dôvodná a vyhovel jej.

25. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

26. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Pri rozhodovaní o trovách konania súd priznal úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania,
o výške ktorých bude rozhodovať súdna úradníčka po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

15C/35/2023

– 2 –

M.:G.:N.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX
č.k. 15C/35/2023-329
IČS: XXXXXXXXXX

file_0.png

file_1.wmf

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalšísubjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).