Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723201720
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jažembovský

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:5723201720.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

12 15C/53/2023

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Jažembovským v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX,
bytom B., C. D. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom so sídlom Martin,
E. B. Lukáča 2, proti žalovanej: E. B., nar. X.X.XXXX, bytom B., F. XXX/X, právne zastúpená JUDr. Ing.
Martinou Kiseľovou, advokátkou so sídlom Martin, Pavla Mudroňa 26, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

12 15C/53/2023

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

10 15C/53/2023

1. Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 5.6.2023 sa žalobca domáhal voči žalovanej vrátenia daru –
finančných prostriedkov v sume 54.500,- eur, ktoré z titulu darovania nadobudla dňa 8.4.2014, a to do

30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. Uviedol, že so žalovanou boli manželmi 12 rokov. Manželstvo bolo rozvedené v konaní vedenom
na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 19P/93/2022 dňa 16.9.2022. Z manželstva pochádza maloletá
dcéra G., nar. XX.X.XXXX. Spolu žili v byte v dvojbytovke na ulici F. XXX H. B.. Na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 7.4.2014 žalobca predal nehnuteľnosť v obci H., ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve
na základe vyporiadania BSM s prvou manželkou, a to za 54.500,- eur. Z priloženého výpisu z účtu
vyplýva, že dňa 8.4.2014 žalovaná obdržala na bankový účet sumu 54.500,- eur, za ktorú žalobca predal

predmetnú nehnuteľnosť, a ktorá suma predstavovala zo strany žalobcu dar žalovanej, v tom čase jeho
manželke. Z darovaných financií si žalovaná kúpila nehnuteľnosť v obci B. (LV č. XXXX), ktorá patrí
do jej výlučného vlastníctva, nakoľko dňa 14.5.2014 a 15.4.2014 došlo formou notárskych zápisníc I.
C. XXXXX/XXXX D. C. XXXXX/XXXX k spísaniu dohody o zúžení rozsahu BSM medzi manželmi. Po
nadobudnutí nehnuteľnosti žalovanou v obci Turany mal žalobca stále zamestnanie, o nehnuteľnosti
sa staral, udržiaval ich, zarobené finančné prostriedky prevažne investoval do prerábky a zveľadenia
rodinného domu, nakoľko to bol a aj v súčasnosti je jeho domov, ako aj domov jeho dcéry.

3. Vzhľadom na to, že došlo k závažným zmenám vo vzťahu medzi manželmi, žalobca je nútený žiadať
vrátenie daru (prostredníctvom súdu). Najzávažnejšou skutočnosťou je dlhodobý problém žalovanej
s alkoholom a hrubé porušovanie dobrých mravov voči žalobcovi. Približne v roku 2016 sa začali
u žalovanej prejavovať vážnejšie problémy s alkoholom a tieto sa stupňovali a konzumovanie alkoholusa stalo dennou súčasťou života žalovanej a vážne zasiahlo ich rodinný život. Žalobca aj dcéra G.
opakovane čelili hrubému správaniu a vyhrážaniu zo strany žalovanej, za ktoré konanie bola táto
opakovane riešená orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalobca poukázal na incident z 10.10.2021,

ktorému predchádzalo v podstate celodenné popíjanie žalovanej, ktorá po príchode z výletu bola
pod značným vplyvom alkoholu a odmietala návrat domov, čo dávala najavo vulgarizmami na adresu
žalobcu, vyhrážkami, aj vyhrážkami samovraždou či zabitím žalobcu. Za skutok, ktorý bol žalovanej
kladený za vinu v súvislosti s predmetným incidentom, bola uznaná za vinnú a bol jej právoplatne
uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne, s poukazom na trestný rozkaz

Okresného súdu Martin v konaní sp. zn. 24T/23/2022. V súvislosti s uvedeným incidentom žalobca podal
na žalovanú dňa 11.10.2021 trestné oznámenie s tým, že v ten istý deň bolo vo veci následne vydané
uznesenie o vykázaní žalovanej zo spoločného obydlia. Po uplynutí výkonu trestu odňatia slobody
žalovaná nastúpila na protialkoholické liečenie do PS Sučany, kde jej aj adresoval a zaslal list – výzvu
na vrátenie daru, na ktorý žalovaná nereagovala. Žalobca má za to, že žalovaná svojím správaním
hrubo porušila dobré mravy (nielen voči nemu, ale aj voči maloletej dcére), o čom svedčí aj právoplatné

odsúdenie žalovanej, ktorá sa žalobcovi ako poškodenému vyhrážala smrťou a ťažkou ujmou na zdraví
takým spôsobom, že to u žalobcu vzbudzovalo dôvodnú obavu; keď navyše sa jedná o osobu blízku.
Existujú objektívne dôvody na vrátenie daru, teda závažné porušenie dobrých mravov, hrubé správanie
a vyhrážanie sa osobe žalobcu. Dňa 28.11.2022 podal žalobu o vrátenie daru s rovnakým obsahom,
následne ju vzal späť, keď sa bývalá manželka vrátila z protialkoholického liečenia a približne dva týždne

dokázala abstinovať a presvedčila ho, aby vzal žalobu späť. Žiaľ neskôr opäť začala piť, dňa 16.5.2023
bola opäť pod vplyvom alkoholu, začala robiť žalobcovi s dcérou napriek, nadávať im, pričom odišla do
kuchyne, vzala veľký kuchynský nôž a začala sa im vyhrážať zabitím, čím u žalobcu vznikla dôvodná
obava o život jeho a dcéry, preto privolal policajnú hliadku, ktorá žalovanú odviedla. Konanie voči nej
je vedené na OR PZ Martin, odbor kriminálnej polície, pod C.: J./X-XXX-XX-XXXX. Vzhľadom na to, že

bývala manželka – žalovaná sa opakovane voči žalobcovi a dcére dopustila úmyselného protiprávneho
konania, ktorým ich ohrozovala, pričom bola za obdobný čin voči žalobcovi aj právoplatne odsúdená,
rozhodol sa opäť podať žalobu.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe túto žiadala zamietnuť. Poprela darovanie sumy 54.500,-

eur žalobcom. Žalobca nijakým spôsobom nepreukazuje, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy medzi
stranami sporu došlo. Ani vôľa strán sporu uzatvoriť darovaciu zmluvu nikdy neexistovala. Žalobca
sa o uvedených prostriedkoch ani raz nevyjadril tak, že tieto jej daroval, teda neprejavil ani vôľu
potrebnú na uzatvorenie platnej darovacej zmluvy. V danom prípade vôbec nie sú naplnené atribúty
platného právneho úkonu v zmysle ust. § 37 Obč. zák., pretože podmienka určitosti a zrozumiteľnosti

právneho úkonu absentuje, rovnako absentuje akákoľvek vôľa strán uzatvoriť daný zmluvný typ a
predpísaná forma právneho úkonu, teda titul poukázania peňažných prostriedkov na bankový účet
nesvedčí darovaniu. Ako vyplýva aj zo žalobcom predloženého dôkazu - výpisu z bankového účtu,
peňažné prostriedky boli na účet poukázané osobou K. L.. Žalobca sa len snaží využiť vo svoj prospech
situáciu, kedy si dal na jej bankový účet poslať peniaze, pretože svoj vlastný osobný účet nemal. Žalobca

sa začiatkom apríla 2014 vrátil z viacročného výkonu trestu odňatia slobody. Nedisponoval osobným
bankovým účtom, mal iba podnikateľský účet, pretože od roku 2003 bol jediným spoločníkom obchodnej
spoločnosti E. F., IČO: XX XXX XXX so sídlom F. XXX/X, XXX XX B.. Na podnikateľský účet si peniaze
za predaj posielať nechcel, aby nemal problém s ich zdaňovaním. V podstate žalobca uviedol do omylu
o vlastníctve bankového účtu, na ktorý mala byť kúpna cena za predaj nehnuteľností poukázaná, aj

kupujúceho K. L., pretože v článku III. bod 3.3 kúpnej zmluvy zo dňa 07. 04. 2014 sa uvádza, že kúpna
cena bude zaplatená predávajúcemu bezhotovostným prevodom na účet predávajúceho, ktorého číslo
sa zhoduje s číslom jej bankového účtu. Peniaze teda boli poukázané na jej bankový účet titulom úhrady
kúpnej ceny, pričom k nijakému darovaniu nedošlo. Ak bol titul poukázania peňažných prostriedkov
úhrada kúpnej ceny, nemohol ním byť súčasne titul darovania. Žalobca mal dispozičné právo k môjmu

bankovému účtu a mal aj bankomatovú kartu k nemu. Ona mala v tom čase zlý zdravotný stav, pre ktorý
som nemohla objektívne žiadne transakcie osobne vykonať. Peňažné prostriedky minul žalobca podľa
svojej vôle, pričom si v tom čase zakúpil 9-miestne motorové vozidlo zn. Volkswagen v Banskej Bystrici,
ktoré stálo okolo 13 900 eur. Ako je zrejmé z ním predloženého výpisu z účtu, opakovane z neho vyberal
peňažné prostriedky v bankomatoch aj v pobočke banky. Takto vybral z bankomatu dňa 10.04.2014

sumu 990 eur, dňa 24.04.2014 sumu 1.000,00 eur a dňa 25.04.2014 sumu 1.000,00 eur. Okrem toho
na pobočke vybral dňa 11.04.2014 sumu 2.000,00 eur, dňa 16.04.2014 sumu 5.000,00 eur. Vykonal
tiež bankové prevody na jej neznáme účty v sume 1.887,00 eur dňa 15.04.2014 a v sume 850,00 eur
dňa 22.04.2014 - platba označená M. a je zrejmé, že ide o český bankový účet. Z účtu platil tiež platbu3.000,00 eur dňa 16.04.2014 jej synovi ako zálohu na vozidlo, ktoré mu jej syn pomáhal kúpiť. Počas
výkonu trestu mal žalobca dlžoby, ktoré žalovaná za neho vyrovnala, kým vykonával trest. Darovanie ako
také žalobca tvrdí, ale ničím nepreukazuje. Z jeho strany ide o špekulatívne konanie v snahe zabezpečiť

si bývanie, resp. pripraviť ju o nehnuteľnosť, ktorej som výlučným vlastníkom. Po rozvode v roku 2022
žalobca stratil užívacie právo k nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve a hľadá všemožné snahy, ako
ju pripraviť o dom. Opakovane jej navrhoval, aby nehnuteľnosť previedla na spoločnú maloletú dcéru
G., čo ona odmietla. Podal na ňu návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony - konanie bolo
vedné na tunajšom súde pod sp zn. 9Ps/5/2022, ktorý napokon vzal späť na základe vyhotoveného

znaleckého posudku. Žalobca už v roku 2022 voči mne podal obdobnú žalobu o vrátenie daru (sp. zn.
15C/90/2022), ktorú vzal späť, pretože mu umožnila, aby spolu naďalej žili v spoločnej domácnosti po jej
návrate z liečenia. Opakovane na ňu tlačil, aby mu k nehnuteľnostiam v jej výlučnom vlastníctve zriadila
vecné bremeno - právo doživotného bývania, čo odmietla po všetkom tom, čo sa odohralo. Žalobca sa jej
opakovane vyhrážal, že ju dostane do basy, čo sa mu aj podarilo. Celé konanie žalobcu je špekulatívne.
Bol to on, kto opakovane podal návrh na rozvod, ktorý potom vzal späť, keď návrh na rozvod podala ona

(konanie sp. zn. 19P/93/2022), robil v konaní obštrukcie a nedostavoval sa na pojednávanie. Podal voči
nej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým v roku 2021 bola vylúčená z užívania vlastnej
nehnuteľnosti na základe ním skreslene opísaného skutkového stavu (konanie sp. zn. 6C/58/2021);
tento návrh po jej odvolaní vzal v celom rozsahu späť. V čase, kedy bola hospitalizovaná v PL Sučany
po rozvode jej posielal do liečebne kvety, šperk a navrhoval jej, aby sa po jej návrate domov opäť vzali,

čo ona odmietla. Vtedy jej aj dcéra povedala, že žalobca sa bojí, že keď sa vráti, nebude mať kde bývať
a že si hľadá podnájom. Ona však v záujme dcéry súhlasila, aby ostali bývať pod jednou strechou,
nech má dcéra oboch rodičov pri sebe. Spätne to hodnotí ako zlé rozhodnutie. Peňažné prostriedky na
nehnuteľnosť a jej rekonštrukciu mala žalovaná z predaja 4-izbového bytu po jej rodičoch a rekreačnej
chaty, ktoré predala spolu za sumu 61.000,00 eur (chatu za sumu 11.000 eur a 4-izbový byt za sumu

50.000,00 eur). Kúpnu cenu za chatu a časť kúpnej ceny za byt v sume 8.000 eur jej vyplatili na jej
bankový účet koncom roka 2015 a z týchto peňazí rekonštruovali dom. Nie je preto pravdivé ani tvrdenie
žalobcu, že peniaze, ktoré zarobil, investoval do prerábky a zveľadenia domu. Žalobca súhlasil s tým,
aby notárskymi zápisnicami zúžili rozsah BSM vo vzťahu k nadobúdaným nehnuteľnostiam. Na vlastné
bývanie však mala následne k dispozícii finančné prostriedky za predaj uvedených nehnuteľností, ktoré

sa tým vrátili do rodinného rozpočtu. Nie je preto pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že do nehnuteľnosti v jej
vlastníctve investoval na rekonštrukciu vlastné prostriedky, pretože tieto mala žalovaná z jej výlučného
majetku.Ponadobudnutínehnuteľnostidojejvlastníctvaeštetakmerdvarokyžiliv4-izbovombyte,ktorý
jej darovali jej rodičia a až po prerobení domu z prostriedkov, ktoré získala z predaja nehnuteľností, sa do
domu sťahovali. K tvrdeniu žalobcu, že nepracovala, žalovaná uviedla, že je od roku 2015 poberateľkou

čiastočného invalidného dôchodku, ale aj popri jeho poberaní som si hľadala brigády - pracovala v
kuchyni aj v second-hande. Dodala, že aj voči žalobcovi je v súčasnosti vedené trestné stíhanie na OR
PZ Martin pod C.: J./X-XXX-XX-XXXX, v ktorom ona vystupuje v procesom postavení poškodenej, kde
mu bolo vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. Ak by
súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdené peňažné prostriedky boli darom, tak je potrebné prihliadnuť

aj na správanie sa žalovaného voči nej, ktoré vyústilo do uvedeného trestného konania.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu žalovanej (replika) uviedol, že sa s jej
tvrdeniami nestotožňuje a zotrval na podanej žalobe. Dom vo H. sa predával v roku 2014 cez realitnú
kanceláriuažalovanámalplnúmocnajehozastupovaniepripredaji;užvtomčasedošlomedzistranami

k dohode o darovaní sumy z predaja domu 54.500,- eur a práve preto bola táto suma poukázaná na
účet žalovanej. Nie je pravdou, že si dal účelovo zaslať sumu 54.500,- eur na účet žalovanej, nakoľko
svoj účet nemal. Mal dva bankové účty mimo účtu obchodnej spoločnosti E. (dôkazy: zmluva bežný
účet, účet CZ). Brat žalobcu M. B. takisto vedel o dohode medzi stranami ohľadom darovania finančných
prostriedkov, preto ho navrhuje vypočuť. Po kúpe domu v B. bolo potrebné vykonať rekonštrukčné

práce, pritom tieto boli hradené z financií pochádzajúcich z predaja domu vo H., teda z darovaných
peňazí, ktoré boli na účte žalovanej. Žalobca uviedol, že nepopiera, že mal k účtu dispozičné právo,
ale to nedokazuje, že peniaze, ktoré boli z účtu vybraté, míňal na vlastné potreby, ako tvrdí žalovaná.
Žalovaná bola jediným držiteľom bankomatovej karty, ktorú mu odovzdala len vtedy, keď oblo potrebné
vybrať peniaze z jej účtu za účelom vyplatenia murárov či robotníkov; po výbere jej kartu vždy vrátil a vo

všetkých výberoch vedela. Ona sama robotníkov vyplácala a fyzicky im peniaze odovzdávala. Čo sa
týka transakcie s poznámkou „M.“, je to príjem, ktorý žalobca zaslal žalovanej na účet, keď pracoval
ešte v Čechách; nejedná sa o výber ani výdavok. Žalobca ďalej uviedol, že po návrate žalovanej z ÚVV
a ÚVTOS Žilina v roku 2022 nemali žiadny kontakt, následne, keď nastúpila do PL Sučany, kontaktnadviazala s dcérou a neskôr aj s ním, uhovorila ho, aby ich spoločný vzťah kvôli dcére urovnal. Už
v tom čase mala premyslené, že by ostala bývať sama v dome, nebola by schopná platiť náklady bývania
a údržby domu. Ako spomenul už v žalobe, opätovne v máji 2023 žalovaná pod vplyvom alkoholu

ohrozovala žalobcu aj dcéru nožom a vyhrážala sa im zabitím, za ktorý skutok bola odsúdená na 8
mesiacov nepodmienečne trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 25T/40/2023, toho času
právoplatným. Nejednalo sa o úmyselne vyvolané situácie s cieľom dostať žalovanú do väzenia, ako
sa ona domnieva. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že žalobca z jej účtu vyberal peniaze, ktoré míňal podľa svojej
vôle, je zaujímavé, že do podania žaloby o vrátenie daru sa žalovaná nijakým spôsobom nedomáhala

(...) a uvedené výbery nijako nerozporovala.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k replike žalobcu (duplika) žalobu žiadala zamietnuť. Uviedla, že
rodinný dom vo Vavrečke získala pri vysporiadaní BSM bývalá manželka žalobcu a dom, ktorý bol
predmetom kúpnej zmluvy za cenu 54.500,- eur, bola hrubá stavba, ktorú vlastnil žalobca a tiež sa
nachádzala v tejto obci. Žalovaná poprela, že by zastupovala žalovaného pri predaji rodinného domu.

Z predloženej žaloby a k nej pripojených dôkazov je zrejmé, že žalobca sám podpisoval kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Poprela tiež tvrdenie žalobcu, že už v
tom čase malo dôjsť k darovaniu sumy z predaja domu. Ona pri podpise kúpnej zmluvy nebola. Zároveň
žalovaná uviedla, že žalobca ohľadne darovania tvrdí nové skutočnosti, odlišné od podanej žaloby,
pričom ak nedôjde k odovzdaniu daru pri uzatvorení darovacej zmluvy, musí mať darovacia zmluva

písomnúformu.Nijakádarovaciazmluvanikdyneexistovala,pretoženikdyneexistovalaanivôľažalobcu
darovať jej peňažné prostriedky. K tvrdeniu žalobcu, že mal mať dva bankové účty, o čom do konania
predložillistinnédôkazy,uviedla,ženemámvedomosťotom,žebyžalobcabolmalosobnýbankovýúčet
v čase predaja domu vo H.. Rodinný dom predával vo veľmi krátkom čase po jeho návrate z UVTOS, kde
vykonával niekoľkoročný trest odňatia slobody. Namietla žalobcom predložené listinné dôkazy - výpis z

účtu C., a.s., ktorý je za obdobie 01. 04. 2009 - 30. 06. 2009, a z ktorého vôbec nevyplýva záver, že
žalobca bol vlastníkom uvedeného bankového účtu aj v roku 2014. Rovnako pokiaľ ide o predloženú
listinu Zmluva o bežnom účte - Slovenská sporiteľňa, a.s., táto zmluva je z 21. 04. 1997 a taktiež
nepreukazuje, že týmto účtom žalobca disponoval aj v apríli 2014. Preto žalobcom tvrdené skutočnosti
o existencii jeho dvoch osobných bankových účtoch sú nepreukázané. Navrhla, aby súd vyžiadal od

označených bánk informácie o tom, či žalobca v mesiaci apríl 2014 mal u nich vedený bankový účet,
resp. v akom časovom období mal u nich žalobca vedený bankový účet. K návrhu žalobcu na výsluch
jeho brata M. B. ako svedka údajného darovania uviedla, že keďže k darovaniu nikdy nedošlo, nemôže
existovať ani svedok tohto neexistujúceho úkonu, jedná sa o účelové svedectvo, pretože žalobca nevie
ním tvrdený nárok preukázať. Žalobca ďalej tvrdí, že kartu k jej účtu mala jedine ona a že mu ju

odovzdala, len keď bolo potrebné vybrať peniaze z môjho účtu, pričom mala o všetkých výberoch vedieť,
lebo fyzicky robotníkom odovzdávala peniaze. Ona uvedené popiera, peniaze vyberal žalobca z jej účtu,
pretože mal k jej bankomatovej karte voľný prístup a nepýtal si ju od nej. Pokiaľ vyplácal robotníkov,
robil to vždy on, pretože sa jednalo o robotníkov z Oravy z tej istej dediny, z ktorej pochádzal žalobca.
Tvrdenie žalobcu o tom, že platba z jej bankového účtu označená “M.” je príjem, žalovaná namieta ako

nepravdivé, nakoľko v žalobcom predloženom výpise je pri platbe jednoznačne znamienko “mínus”, teda
ide o platbu z účtu odpísanú a nie pripísanú na účet, ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalobca.
Žalovaná dodala, že má vedomosť o tom, že v tom čase bol viacerým ľuďom dlžný peniaze a myslí si, že
taktovyplácalnejakýzosvojichdlhov.Žalobcazavádzaajtvrdenímnastr.3repliky:“pojejnávratezÚVV
a ÚVTOS Žilina v roku 2022 sme nemali žiadny kontakt, ale následne v tom istom roku keď nastúpila

do Psychiatrickej liečebne Sučany, kontakt nadviazala najprv s dcérou a potom aj so mnou”. Jedná sa
o vymyslené tvrdenia žalobcu, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou. Zo súdneho spisu Okresného súdu
Martin, sp. zn. 24T/23/2022 je možné jednoznačne zistiť, že po vykonaní trestu odňatia slobody, ktorý
žalovaná vykonávala v ÚVTOS Sučany, bola ihneď a v ten istý deň prevezená do Psychiatrickej liečebne
Sučany na výkon uloženého ochranného ústavného protialkoholického liečenia, ktoré mi bolo nariadené

trestným rozkazom v uvedenom súdnom konaní. Žalovaná ďalej poprela tvrdenia žalobcu, že by som
ho bola odprosovala a uhovorila, aby ich vzťah urovnali kvôli dcére. Celé to bolo práve naopak. V čase,
kedy nastupovala z výkonu trestu odňatia slobody na výkon ochranného protialkoholického liečenia,
už boli so žalobcom rozvedení. Žalobca si bol vedomý, že keď sa žalovaná vráti, môže ho z domu
poslať preč, pretože dom nepatril do BSM a rozvodom k nemu stratil užívacie právo. Bol to žalobca,

kto jej ešte počas protialkoholického liečenia posielal do Psychiatrickej liečebne Sučany kytice kvetov
a aj prsteň zo žltého kovu a navrhoval, aby sa po skončení liečenia opäť vzali. Po jej návrate z PL
Sučany ho nechala naďalej bývať v dome len kvôli tomu, aby dcéra mala pri sebe oboch rodičov, čo
spätne hodnotí ako veľkú chybu, ktorá ju opäť dostala do výkonu trestu odňatia slobody a na ďalšieliečenie. Jeho tvrdenia o tom, že ho mala prosiť a uhovoriť, aby spolu žili, sú nepravdivé, považuje ich
za účelové, skreslené a postrádajúce logiku. Situácia bola presne opačná. Bol to žalobca, kto nemal
istotu bývania pre seba a prosil ju, aby to opäť skúsili a žili ako rodina kvôli dcére. Navyše žalobca ním

tvrdené skutočnosti ani nijako nepreukazuje a ostávajú len v rovine tvrdení, ktoré ona popiera. V rozpore
s týmito tvrdeniami žalobcu je aj skutočnosť, že žalobca si nechal vypracovať zmluvu o zriadení vecného
bremena k nehnuteľnosti v jej vlastníctve, ktorú ju žiadal podpísať potom, ako vzal prvú podanú žalobu
o vrátenie daru späť. Žalobca na ňu opakovane naliehal, aby zmluvu podpísala. K úvahe žalobcu na
poslednej strane jeho repliky, že je zaujímavé, že vyberal peniaze z môjho účtu, ktoré míňal podľa svojej

vôle, a do času podania žaloby o vrátenie daru sa ich žalovaná nijakým spôsobom nedomáhala a výbery
nerozporovala, uviedla, že práve to, že sa uvedených peňazí nedomáhala a výbery nerozporovala, je
opodstatnenéprávetým,žežalobcanakladalspeňažnýmiprostriedkami,ktorépatrilidojehovlastníctva,
iba si ich dal poslať na jej bankový účet. Práve preto nebol dôvod na to, aby namietala, ako s týmito
peniazmi nakladá, keďže obaja vedeli, že tieto peniaze sú jeho a pochádzajú z predaja nehnuteľnosti
v jeho vlastníctve.

7. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 18.9.2024. Pojednávania sa nezúčastnila žalovaná, jej
neprítomnosť ospravedlnila jej právna zástupkyňa zdravotnými problémami. Súd vykonal dokazovanie
obsahom spisu, časťou pripojených spisov, výsluchom žalobcu a svedka M. B..
8. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Zopakoval čiastočne už v konaní ním prezentované tvrdenia.

K darovaniu prostriedkov pristúpil z lásky k žalovanej, zmluvu nespísali, v tom čase boli manželia
a vzťahy neboli narušené. K okolnostiam darovania uviedol, že sa o tom bavili so žalovanou viackrát,
nevie presne kedy, telefonicky alebo počas jej návštev za ním vo výkone trestu, ešte pred predajom.
Žalovaná mala splnomocnenie pri predaji vo vzťahu k realitnej kancelárii, ktorá predaj realizovala.
Žalovaná sa ho pýtala, či si má nechať peniaze v hotovosti alebo na účet, na čo on jej povedal, že to je

jedno, že lepšie bude na účet, nebude to mať doma v hotovosti, pričom žalovaná mala zároveň „VÚB-
čku“ a v B. bol bankomat tejto banky, z ktorého si mohla vybrať. Ešte pred predajom sa ho žalovaná
pýtala, kam má peniaze z kúpnej ceny poslať, on jej uviedol, nech si ich pošle na svoj účet. Peniaze boli
určené na kúpu chalupy. K účtu mali kartu, peniaze sa vybral, buď on alebo žalovaná, keď sa išlo platiť
za opravu chalupy. On v čase darovania mal príjem, aj keď bol vo výkone trestu, prostriedky z predaja

nehnuteľností vo H. neboli jeho jediným príjmom/majetkom, ktorý by preto potreboval presunúť na účet
žalovanej. V tom čase kupoval auto Volkswagen, ale na leasing, z firemných prostriedkov, ako akontáciu
dali auto. Platba 850 eur v prospech M. – ide o firmu, ktorá sprostredkúvala autá, lebo chceli kúpiť auto.
Žalobca uviedol, že boli voči nemu v čase po návrate z výkonu trestu odňatia slobody vedené nejaké
exekúcie, ale tieto boli uspokojované splácaním z firemného účtu spoločnosti E.. Opätovne uviedol, že

mal v čase darovania iné osobné účty. Kúpiť chalupu sa rozhodli so žalovanou počas telefonátov a
návštev žalobcu žalovanou vo výkone trestu odňatia slobody, ale aj skôr. K platbe z účtu žalovanej vo
výške 3.000 eur v prospech M. E., podľa tvrdení žalovanej šlo o preddavok na cenu auta, ktoré mal
menovaný – jej syn obstarať pre žalobcu, žalobca uviedol, že o tejto platbe nevie, nevie, prečo by mu
mal posielať tie peniaze, možno žalovaná poslala svojmu synovi, treba sa spýtať jej. Na otázku súdu,

z akého dôvodu uzatvárali dohodu o zúžení BSM, na základe ktorej novonadobudnuté nehnuteľnosti
v B. nadobudla výlučne žalovaná, žalobca uviedol, že týmto sledovali zabezpečenie ich dcéry G., keďže
žalobca má ďalšie 3 deti, ktoré však už sú zabezpečené; v prípade úmrtia žalobcu by dedilo každé z detí
po 1-ine, teda aj dcéra G.. Zúžením BSM sledovali manželia to, že dcéra by dedila po matke – žalovanej.
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, o čo ide v prípade príjmu vo výške 2.000 eur, časť kúpnej ceny

za rozostavanú stavbu, že by malo ísť zrejme o zvyšok kúpnej ceny a prečo sa nedomáha vrátenia aj
tejto sumy, žalobca neposkytol vysvetlenie.
9. Žalovaná (strana) zotrvala na dovtedajších vyjadreniach. Tiež uviedla, že namietla premlčanie vo
vzťahu k časti skutkov žalovanej v zmysle žalobných tvrdení žalobcu (i obsahu výzvy na vrátenie
daru), že najzávažnejšou skutočnosťou pre vrátenie daru je dlhodobý problém žalovanej s alkoholom,

keď približne v roku 2016 sa začali u žalovanej prejavovať vážnejšie problémy s alkoholom, tieto sa
stupňovali. V reakcii na uvedené strana žaloby poukázala na to, že vážnejšie problémy začali v roku
2016, ale pokračovali, stupňovali sa a pretrvávali až do predmetných útokov žalovanej na žalobcu
a dcéru.
10. Svedok M. B. uviedol, že o darovaní prostriedkov z predaja domu vo H. žalobcom žalovanej

nevie, resp. nevedel. Dom sa predal, peniaze za dom dostala E.. Uviedol, že sa mu nepáčilo, že
prostriedky z predaja smerovali na účet žalovanej, keď brat – žalobca ešte nebol doma. Žalovanej, keď
ho kontaktovala a žiadala, aby je prišiel pomôcť vypratať predávaný/predaný dom, uviedol, že dúfa, že
manžela – žalobcu o tie prostriedky nepripraví, neoklame. Tá ho ubezpečovala, že manžela neoklame,veril jej. Dom sa predal, keď žalobca bol vo väzení, peniaze poslal na účet žalovanej, aby nededili jeho
deti. Svedok nebol prítomný pri rozhovore ohľadom poukázania prostriedkov z kúpnej ceny/darovania
na účet žalovanej, svedok uvádza, že nie.

11. Podľa výpisu z účtu žalovanej vo VÚB banka, a.s., zo dňa 30.4.2014, z účtu boli odpísané dňa
11.4.2014 suma 990 eur, dňa 11.4.2014 suma 2.000 eur - výber, dňa 15.4.2014 suma 1.887 eur, dňa
16.4.2014suma3.000eurvprospechE.,N.16.4.2014suma5.000eur–výber,dňa22.4.2014suma850
eur v prospech M., dňa 22.4.2014 suma 37.000 eur – kúpa rodinného domu, dňa 24., 25. a 28.4.2014

po 1.000 eur výber z bankomatu.
Kúpna zmluva dat. 7.4.2014 uzavretá medzi predávajúcim – žalobcom a kupujúcim K. L., predmet
– nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k. ú. H., kúpna cena 56.500 eur, časť kúpnej ceny 2.000 eur
zaplatil kupujúci preddavkom pred uzavretím zmluvy odovzdaní obchodnej spoločnosti J., F., ktorá je
predávajúcim splnomocnená na preberanie preddavkov na kúpnu cenu; zvyšnú časť kúpnej ceny vo
výške 54.500 eur kupujúci zaplatí predávajúcemu bezhotovostným prevodom na účet predávajúceho č.

ú. XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od podpisu zmluvy.
Notárska zápisnica I. XXXXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX, dohoda medzi žalobcom a žalovanou o zúžení
BSM,týkajúcasanehnuteľnostívk.ú.B.naLVč.XXXX,naLVč.XXXanaLVč.XXXX,ktorénadobudne
do výlučného vlastníctva žalovaná.
Výzvou na vrátenie daru dat. 10.11.2022 žalobca vyzval žalovanú na vrátenie daru – 54.500 eur

s poukazom na problémy žalovanej s alkoholom, na to, že žalobca s maloletou dcérou čelil opakovane
hrubému správaniu žalovanej a vyhrážaniu sa, za čo bola žalovaná opakovane riešená OČTK,
naposledy 10.10.2021, za ktorý skutok bola právoplatne uznaná za vinnú a bol jej uložený tres odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne; + podací lístok a podací hárok.
Podľa výpisu z účtu v C. žalobca mal účet v označenej banke v období 1.4.2009-30.6.2009 (podľa

datovania obdobia, na ktoré sa výpis vzťahuje). Podľa Zmluvy o bežnom účte žalobca uzavrel so F., D.,
zmluvu o bežnom účte zo dňa 21.4.1997.
Podľa Odpovede na lustráciu v bankách, dat. 7.8.2024, žalobca nemal v období 04/2014 z dostupnej
databázy vedené účty v C., D., ani v bývalej J. O. F., D.; žiadosti zaslanej do F. F., D., nebolo
možné vyhovieť, a to z dôvodu uplynutia 10 ročnej archivačnej doby, ktorá začína plynúť od ukončenia

bankového obchodu, resp. dokumenty sú v archívnej starostlivosti, prípadne ich likvidácia už bola
realizovaná.
Podľa oznámenia OR PZ v Martine, dat. 7.8.2024, počas roka 2014 žalobca ani E. F. nenadobudol
vozidlo do svojho vlastníctva.

12. Podľa § 630 Obč. zák. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu
alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je opodstatnená. Na to,
aby sa žalobca mohol domáhať vrátenia daru, muselo by skôr dôjsť k darovaniu, v danom prípade

sumy 54.500 eur žalobcom žalovanej. Uvedené však nebolo preukázané, resp. žalobca nepreukázal,
že v prípade prevodu sumy 54.500 eur na účet žalovanej šlo o dar/darovanie.

14. Súd prvotne konštatuje, že dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že došlo k darovaniu,
zaťažovalo žalobcu. Na preukázanie darovania však žalobca v zásade predložil len výpis z účtu

žalovanej, na ktorý bola výška kúpnej ceny uhradená; a tiež v rámci skutkových žalobných tvrdení
uvádzal, že šlo o darovanie, a v zhode s tým vypovedal.
15. Zo samotného výpisu z účtu, resp. údajov k platbe nevyplýva, že šlo o darovanie, resp. nič
nenasvedčuje darovaniu (odkaz pre prijímateľa, poznámka atď.). Platba na účet žalovanej prišla od
platiteľa K. L., pričom nebolo sporné, že šlo o kupujúceho nehnuteľností, ktoré žalobca predal v obci

H.. V zmysle predmetnej kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena uhradená (jej časť 54.500 eur) na účet
„Predávajúceho č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX“ do 3 dní od podpisu zmluvy, ktoré číslo je číslom účtu
žalovanej. Ani uvedené okolnosti neindikujú, že by malo ísť o darovanie.
16. Žalobca uvádzal, že k darovaniu pristúpil z lásky k manželke, a to v čase, keď manželské vzťahy
boli v poriadku, bez vážnejších problémov. Neobjasnil však motiváciu obdarovať manželku. V čase

darovania, ako žalobca priznal, boli voči nemu vedené viaceré exekúcie. Tiež priznal, že záväzky
vymáhané v týchto exekúciách plnil v splátkach z firemného účtu. Na jednej strane žalobca má záväzky,
ktoré sú voči nemu exekučné vymáhané, pričom zároveň má vôľu ich plniť aj ich plní, a to v splátkach.
Na strane druhej významnú sumu 54.500 eur získanú z predaja svojho majetku v rovnakom období, akosú voči nemu vedené exekúcie a spláca vymáhané pohľadávky (v zmysle vyjadrení samotného žalobcu
svoje záväzky vymáhané v exekúciách splnil), daruje svojej manželke; hoci by sa zrejme použitím
uvedených prostriedkov dokázal okamžite zbaviť svojich (exekučne vymáhaných) záväzkov (súdu nie

je známa výška dlhov, avšak je dôvodný predpoklad, že vzhľadom na výšku prostriedkov získaných
žalobcom predajom domu 56.500 eur by došlo k úhrade všetkých vtedajších záväzkov žalobcu).
Žalobca, ktorý nedisponuje priamym dôkazom o darovaní predmetných finančných prostriedkov a ocitá
sa v dôkaznej núdzi, ani len presvedčivo neobjasnil, prečo, osobitne za vyššie uvedených okolností,
daroval/mal darovať predmetné prostriedky žalovanej.

17. Žalovaná argumentovala, že si žalobca nechcel nechať poslať prostriedky z kúpnej ceny na
podnikateľský účet, aby nemal problém s ich zdaňovaním; zároveň vlastný – osobný účet nemal. Súd
sa priklonil k uvedenej argumentácii, nakoľko žalobca, hoc tvrdil, že mal v tom čase iné, ďalšie –
osobné účty, uvedené nepreukázal. Z podkladov predložených žalobcom síce vyplynulo, že žalobca
mal účet v C., ale predložený výpis sa týkal obdobia 1.4.2009-30.6.2009, teda 5 rokov pred predajom
nehnuteľností vo Vavrečke (apríl 2014). Tiež bola predložená zmluva o bežnom účte uzavretá medzi

žalobcom ako klientom a F. F., avšak táto je datovaná 21.4.1997. Vo vzťahu k obom podkladom ale
platí, že nebol predložený nijaký dôkaz, že žalobca mal predmetné účty aj v rozhodnom čase – v čase
predaja nehnuteľností vo H., resp. prijímania platby kúpnej ceny na účet žalovanej. Ani z lustrácie účtov
(vykonanej súdom, aj to na návrh žalovanej) nevyplynulo, že žalobca mal v apríli 2014 účet v C., D.,
alebo v F., D.. C., D., uviedla, že z im dostupnej databázy žalobca nemal v apríli 2014 u nich vedený

účet; F., D., uviedla, že žiadosti o poskytnutie údajov o vedenom účte žalobcu nie je možné vyhovieť, a to
z dôvodu uplynutia 10 ročnej archivačnej doby, ktorá začína plynúť od ukončenia bankového obchodu,
resp. dokumenty sú v archívnej starostlivosti, prípadne už bola realizovaná ich likvidácia. Možno len pre
úplnosť dodať, že žalobca ani neuvádzal, že by zrušil príslušný účet v F., D., v priebehu roku 2014, resp.
do augusta 2014, pričom žiadosť o lustráciu bola realizovaná v auguste 2024, a teda banka by v zmysle

jej vyjadrenia mala disponovať informáciou o účte žalobcu, ak by obchod (zmluva o bežnom účte) trvala
spätne 10 rokov od žiadosti o lustráciu/informácie, t. j. v auguste 2014.

18. V reakcii na argumentáciu žalovanej, že žalobca po pripísaní prostriedkov z kúpnej ceny za
predaj nehnuteľností vo H. na jej účet vyberal z tohto jej účtu a z predmetných prostriedkov na

uspokojovanie jeho potrieb a uhrádzal svoje záväzky, resp. že nakladal s týmito prostriedkami (dňa
10.4.2014 výber z bankomatu 990 eur, dňa 24.4.2014 1.000 eur, 25.4.2014 1.000 eur, okrem toho na
pobočke výber hotovosti dňa 11.4.2014 vo výške 2.000 eur a dňa 16.4.2014 vo výške 5.000 eur) žalobca
nenamietal, že tieto transakcie realizoval. Pritom ale uvádzal, že bolo potrebné vyplácať robotníkov,
murárov realizujúcich rekonštrukciu nadobudnutých nehnuteľností. Súd túto argumentáciu žalobcu

vyhodnotilakovpodstatenedôvodnú.Vychádzajúcnapríkladzdátumuúhradykúpnejcenyzakupované
nehnuteľnosti v B. vo výške 37.000,- eur podľa výpisu z účtu žalovanej (22.4.2014), prípadne z vyššie
označených notárskych zápisníc o zúžení BSM dat. 14.4.2014, resp. 15.4.2014, podľa ktorých v čase ich
spísania vlastníkmi nehnuteľností, ktoré mala nadobudnúť žalovaná, boli ešte predávajúci, nevyznieva
dôveryhodne argumentácia žalobcu, že peniaze z účtu žalovanej – z darovanej sumy boli žalobcom

vyberané v apríli 2014 na výplatu murárov a robotníkov pracujúcich na rekonštrukcii nadobudnutých
nehnuteľností. Nie je totiž zrejmé, aké rekonštrukčné práce, za ktoré by bolo potrebné vyplácať murárov
a robotníkov, mohli byť realizované v čase tak bezprostredne nasledujúcom po úhrade kúpnej ceny,
prípadne uzavretí dohody o zúžení BSM (pre úplnosť možno dodať, že v zmysle údajov na príslušných
listoch vlastníctva vlastnícke právo žalovanej ku kúpeným nehnuteľnostiam bolo zavkladované až

6.6.2014), aby bolo odôvodnené vyberať prostriedky na výplatu týchto murárov a robotníkov už v apríli
2014. Je potrebné dodať, že stav účtu žalovanej k 31.3.2014, resp. na začiatku mesiaca – vlastné
prostriedky–bol260,43eur,pretožalobcomvyberanéprostriedkypredstavovalinevyhnutnečasťúdajne
ním žalovanej darovanej sumy 54.500 eur. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca, ktorý, ako už bolo
vyššie konštatované, nepopieral, že predmetné výbery z účtu žalovanej uskutočnil, disponoval týmito

peňažnými prostriedkami akoby bol ich vlastníkom; pričom dôveryhodne nevysvetlil účel vybratých
prostriedkov. Čo opätovne nepotvrdzuje, naopak, vyvracia tvrdenie žalobcu o darovaní predmetných
prostriedkov žalovanej.
19. Žalovaný až na pojednávaní spochybnil tvrdenie žalovanej, že sumu 3.000 eur poukázal žalobca
jej synovi ako preddavok na vozidlo, ktoré mu jej syn pomáhal kúpiť, a že menovaný je syn žalovanej,

preto je potrebné sa na to spýtať jej. Pritom predmetné tvrdenie žalovaná uviedla už vo vyjadrení
k žalobe, žalobca teda mohol a mal uviesť príslušnú argumentáciu už v replike. V uvedenej súvislosti
možno dodať, že žalobca nenavrhol výsluch žalobkyne (pričom táto sa pojednávania nezúčastnila).
Zároveň ani negatívna lustrácia vozidiel evidovaných v prospech žalobcu alebo spol. E., F. (ani jedenzo subjektov nenadobudol v roku 2014 vozidlo do svojho vlastníctva) nevyvracia uvedené tvrdenie
žalovanej. Samotný žalobca (znovu až na pojednávaní) k platbe 850 eur v prospech „M.“ uviedol, že
šlo o predaj áut, autobazár, lebo chceli kúpiť auto. Teda záujem o kúpu auta v danom čase potvrdil aj

žalobca.

20. Ani z výpovede svedka M. B. – brata žalobcu nevyplynulo, že došlo medzi manželmi – žalobcom
ažalovanoukuzavretiudarovacejzmluvy,resp.kdarovaniuprostriedkovzkúpnejcenyvrozsahu54.500
eur. Menovaný svedok uviedol, že sa mu nepáčilo, že kúpna cena má byť uhradená/zaslaná na účet

žalovanej. Tej, keď ho zavolala, aby jej šiel pomôcť s vypratávaním predávaného/predaného domu vo H.,
prízvukoval, aby žalobcu – jeho brata v súvislosti s predmetnou úhradou kúpnej ceny na jej účet nejako
nepoškodila, neoklamala, nepripravila ho o tieto peniaze, pričom tá ho ubezpečila, že žalobcu neoklame.
Z uvedeného tvrdenia vôbec nevyplýva, že by malo ísť o darovanie, prípadne, že svedok by mal
vedomosť, že šlo o darovanie. Pokiaľ by šlo o darovanie, predsa by žalovaná neubezpečovala svedka,
že žalobcu, jej manžela a svedkovho brata, o tie peniaze neoklame. Samotný menovaný svedok uviedol,

že nebol svedkom nejakého rozhovoru medzi stranami, v ktorom by sa dohodlo darovanie. Pritom
žalobca výsluch svedka odôvodňoval tým, že jeho brat takisto vedel o dohode medzi ním a žalovanou
ohľadom darovania finančných prostriedkov. Avšak svedok neuvádzal konkrétne skutočnosti, ktoré by
sa objektívne javili tak, že na ich základe svedok mohol v príslušnom období nadobudnúť vedomosť,
že žalobca prostriedky z kúpnej ceny z predaja jeho nehnuteľností žalovanej daroval. Ani z tvrdenia

svedka, že žalobca poslal (nechal poslať) prostriedky z kúpnej ceny na účet žalovanej, aby prípadne
nededili jeho deti (ostatné deti okrem maloletej G., ktorá motivácia žalobcu je vysvetlená v ďalej časti
tohto odôvodnenia), nijako nevyplýva, že by malo ísť o darovanie; úhradou prostriedkov z kúpnej ceny,
ktoré žalobca utŕžil za predaj jeho nehnuteľností, na účet žalovanej, by tieto prostriedky zdanlivo len
opustili majetkovú sféru žalobcu, teda žalobca by ich len „ukryl“ tam, kde by ich nebolo možné zistiť

lustráciou jeho účtov (keďže by boli na účte inej osoby).
21. Možno dodať, že v rámci svojej výpovede (na pojednávaní) ohľadom okolností uzatvárania
predmetnej darovacej zmluvy žalobca vôbec nespomenul svojho brata – svedka M. B., na čo
poukazovala aj právna zástupkyňa žalovanej na konci výsluchu žalobcu.

22. V neposlednom rade súd predkladá nasledovnú úvahu: Ako vyplynulo z výpovede žalobcu,
k uzavretiu dohody o zúžení BSM vo vzťahu k novonadobúdaným nehnuteľnostiam v B. (že ich
nadobudne výlučne žalovaná) medzi ním a žalovanou formou notárskych zápisníc došlo z dôvodu, že
ako rodičia maloletej dcéry G. chceli túto finančne, majetkovo zabezpečiť, a to s ohľadom na skutočnosť,
že žalobca má 3 ďalšie deti, ktoré sú však už majetkovo zabezpečené, pričom pokiaľ by žalobca zomrel,

dedili by všetky jeho deti a dcére G. by pripadol len rovnaký podiel ako ostatným deťom žalobcu.
Uvedené sa rozhodli riešiť tak, že nehnuteľnosti v B. nadobudne žalovaná, po ktorej by dedila (len)
dcéra G.. Na otázku súdu, prečo manželia pristúpili k zúženiu BSM, keby sa rovnaký výsledok, teda
nadobudnutie nehnuteľností v B., dosiahol aj práve skorším darovaním prostriedkov z kúpnej ceny
žalobcom žalovanej, keďže by šlo o výlučné prostriedky žalobcu a po darovaní žalovanej o jej výlučné

prostriedky, z ktorých by následne opäť do svojho výlučného vlastníctva nadobudla nehnuteľností v B..
Žalobca sa vyjadril v tom zmysle, že o tomto nevedel, nebolo mu to známe a podobne a manželia si
mysleli, že by tie nehnuteľnosti pripadli do BSM, keďže boli nadobúdané za trvania manželstva (preto
teda prikročili k zúženiu BSM). Uvedená argumentácia žalobcu však opäť nepodporuje, ale oslabuje jeho
východiskové skutkové tvrdenie, že došlo k darovaniu. Ak totiž manželia, teda včítane žalobcu, nevedeli

o vyššie uvedených následkoch darovania, potom nie je zrejmé, prečo vôbec malo dôjsť k darovaniu
(pričom o niekoľko dní neskôr manželia pristupujú k zúženiu BSM, sledujúc v podstate rovnaký cieľ, a
tentokrát riadnou formou notárskej zápisnice).

23. Pokiaľ žalovaná namietala premlčanie práva, táto námietka sa týkala len obdobia začiatku dlhodobo

pretrvávajúceho problému nadmerného požívania alkoholu žalovanou a z toho vyplývajúcich dôsledkov.
Pokiaľ (by) aj súd na túto námietku prihliadal, je zrejmé, že ďalšie okolnosti/udalosti, ktoré žalobca
kvalifikoval ako správanie žalovanej v hrubom rozpore s dobrými mravmi (v zmysle § 630 Obč. zák.),
by pri uplatnení všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby premlčané neboli vzhľadom na to, že k nim došlo
napr. 10.10.2021 alebo 9.1.2022.

24. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalovanej tiež poukázala na okolnosť, že kúpna cena
nehnuteľností pôvodne vo vlastníctve žalobcu vo Vavrečke bola dohodnutá vo výške 56.500,- eur,
ako to vyplýva z príslušnej kúpnej zmluvy, avšak žalobca žiada o vrátenie 54.500,- eur, pričom naúčet žalovanej došla dňa 11.4.2014 aj suma 2.000 eur s poznámkou „časť kúpnej ceny za rozost.
stavbu“, ktorá skutočnosť nebola zo strany žalobcu jednoznačne vysvetlená. Aj v súvislosti s tým, že sa
žalobca domáha vrátenia daru/zaplatenia „len“ sumy 54.500,- eur, vznikajú ďalšie pochybnosti o procese

uzatvárania darovacej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou, resp. o darovaní samotnom.

25. Vychádzajúc z prezentovaných úvah a záverov mal súd za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
Nebol naplnený/preukázaný, resp. žalobca nepreukázal základný predpoklad pre úspešnosť žaloby
o vrátenie daru, a totiž, že vôbec došlo k darovaniu. Súd preto žalobu zamietol.

26. Z hľadiska/dôvodu hospodárnosti konania sa súd už bližšie nezaoberal ne/splnením ďalších
predpokladov pre to, aby sa žalobca mohol domáhať vrátenia daru. Neskúmal a nehodnotil teda, či
sa žalovaná správala k žalobcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušila dobré mravy.
Taktiež otázka uplatnenia princípu vzájomnosti (teda skúmania, či konanie obdarovaného, tu žalovanej,
nevyprovokovaldarca,tužalobca,svojímsprávanímpriečiacimsadobrýmmravom),naktorýeventuálne

poukazovala žalovaná, je významná až vtedy, keď súd dospeje k záveru, že správanie obdarovaného
hrubo porušilo dobré mravy a tým naplnilo znaky relevantné v zmysle § 630 Obč. zák.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v spore úspešný ani sčasti,
preto žalovanej ako plne úspešnej sporovej strane patrí voči nemu právo na náhradu trov konania

v plnom rozsahu.

Poučenie:

12 15C/53/2023

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Ak bolo
vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

V Martine dňa 30. septembra 2024

Mgr. Martin Jažembovskýsudca