Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 11, 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 19C/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824204078
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Macková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3824204078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Ivanou Mackovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom B. XX, zastúpeného: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554,
proti žalovanej: C. D., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XX, zastúpenej: E. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX,
G., o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – pozemku v katastrálnom území
B., a to CKN parcely H. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 40 m2, vytvorenej na
základe geometrického plánu č. 228/2022 vypracovaného dňa 19.10.2022 GEOMAP Prievidza s.r.o.,
autorizačneovereného19.10.2022I.E.J.,úradneoverenéhoOkresnýmúradomPrievidza,katastrálnym

odborom dňa 2.11.2022 pod č. 1280/2022.

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom parcely H. XXX/X, F. vznikla
odčlenením od D. XXX/X geometrickým plánom č. 228/2022. Žalobu zdôvodnil tým, že kúpnou zmluvou
zo dňa 18.8.1997 (V 3354/97) uzavretou medzi ním a jeho otcom nadobudol žalobca o. i. pozemok
nachádzajúcisavobciLipník,k.ú.B.,zapísanýnaLVč.XXX,akoparcelaregistra„C“H.XXX/Xovýmere

256 m2 (aktuálny stav), ktorej je žalobca v súčasnosti aj vlastníkom. V čase nadobudnutia vlastníctva
mala D. XXX/X výmeru 368 m2. D. XXX/X bola rozdelená geometrickým plánom č. 17/2023 na D.: XXX/
X o výmere 256 m2 a XXX/X K. výmere 115 m2. Žalovaná je vlastníčkou pozemku nachádzajúceho sa v
obci Lipník, k.ú. B., zapísaného na LV č. XX, ako parcela registra „G.“ H. XXX/X o výmere 290 m2 (ďalej
len „D. XXX/X“), ktorý susedí so žalobcovou D. XXX/X.

V obci B. prebehla podľa vyjadrenia Okresného úradu Prievidza, katastrálneho odboru, obnova

katastrálnych máp. Táto obnova prebehla pred uzatvorením kúpnej zmluvy k parcele XXX/X. Pri tejto
obnove boli chybne zobrazené hranice pozemkov parcely XXX/X C. XXX/X. Bola nesprávne zakreslená
slučka a časť parcely XXX/X L. vykreslená ako súčasť parcely XXX/X. Časť parcely XXX/X, ktorá bola
nesprávne zakreslená do parcely XXX/X, predstavuje výmeru 40 m2. Z uvedeného dôvodu sa žalobca
legitímne domnieval, že sa stal vlastníkom časti parcely XXX/X. Časť D. XXX/X K. výmere 40 m2, ktorú
dobromyseľne užíval žalobca, nechal žalobca zamerať geometrickým plánom č. 228/2022 ako parcelu
č. XXX/X.

V čase nadobudnutia vlastníctva žalobcu k D. XXX/X stála na nej hospodárska budova. Vzhľadom na
to, že sa neskôr ukázalo, že boli chybne zobrazené hranice parciel, stála táto hospodárska budova na
časti 138/1 o výmere 40 m2. Táto budova bola neskôr (v r. 2011) odstránená z dôvodu jej dlhodobéhonevyužívania a dezolátneho technického stavu. V čase odstránenia stavby sa aj podľa obce nachádzala
na D. XXX/X vo vlastníctve žalobcu. Ide o časť, ktorá je zameraná GP č. 228/2022. Po odstránení
hospodárskej budovy žalobca spoločne so žalovanou postavili betónový plot na hranici parciel XXX/X

C. XXX/X podľa domnelého stavu. Výstavbu plotu spoločne financovali. Plot je postavený po celej dĺžke
hranice parcely XXX/X C. XXX/X (tá, ktorá vznikla GP 228/2022). Z uvedeného vyplýva, že aj žalovaná
sa domnievala, že časť D. XXX/X (v tom čase zaznačená ako časť D. XXX/X) je vo vlastníctve žalobcu.
V súčasnosti má na časti D. XXX/X žalobca postavený altánok.

Žalobca ďalej uviedol, že je nesporné, že nehnuteľnosť užíva viac ako 10 rokov. Časť D. XXX/X (novú
D. XXX/X) užíva od dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k D. XXX/X, t.j. od roku 1997. V roku 2011,
keď došlo k odstráneniu stavby, bola časť pozemku 138/1 (nová D. XXX/X) evidovaná ešte ako súčasť
D. XXX/X. Uvedené vyplýva z rozhodnutia o odstránení hospodárskej budovy. K roku 2024 má žalobca
pozemok v držbe viac približne 27 rokov. Do tejto doby treba započítať aj držbu jeho otca, ktorý užíval
časť D. XXX/X (nová D. XXX/X) počas celého jeho života.

Žalobca sa legitímne domnieval, že je vlastníkom časti D. XXX/X (nová D. XXX/X). Na tomto pozemku
stála hospodárska budova v jeho vlastníctve. Spolu so žalovanou postavili plot podľa domnelej hranice
pozemkov, ergo aj ona aprobovala jeho vlastníctvo k tejto časti. To, že žalobca je vlastníkom časti
pozemku D. XXX/X (nová D. XXX/X), vyplývalo aj z katastrálnej mapy. Ktokoľvek, kto nahliadol do

katastra nehnuteľností, by mal za to, že vlastníkom H. D. XXX/X (nová D. XXX/X) je žalobca, keďže bola
evidovaná ako D. XXX/X. Nie len žalobca mal za to, že je vlastníkom tejto časti, ale aj samotná obec
Lipník, ktorá vykonáva prenesený výkon štátnej správy na najbližšej úrovni k občanom. Má najlepšie
vedomosti o faktickom stave na ich území.

Skutočnosť, že ide o ospravedlniteľný (skutkový) omyl, je daná tým, že žalobca sa nemohol objektívne
dozvedieť, že časť D. XXX/X (nová D. XXX/X) nie je jeho vlastníctvom. V čase kúpy D. XXX/X tvorila
časť D. XXX/X jej súčasť. Podľa § 70 Katastrálneho zákona bol tento údaj hodnoverný, čo predstavuje
legálnu licenciu pre dobromyseľnosť a oprávnenosť držby. Tento fakt umocňuje skutočnosť, že žalovaná
považovala časť jej D. XXX/X za žalobcovu, až kým nedošlo k oprave katastrálnych máp. K úprave došlo

až po vydržaní, keďže ešte v roku 2011 (počas odstránenia hospodárskej budovy) bola časť D. XXX/X
evidovaná ako súčasť D. XXX/X. Od roku 1997 do 2011 ubehlo cca 14 rokov. S ohľadom na uvedené
žalobca konštatuje, že zo strany žalobcu došlo k vydržaniu časti D. XXX/X tak, ako to je vyznačené v
GP č. 228/2022, ktorý odčlenil z D. XXX/X časť, ktorú vydržal žalobca, t. j. novú D. XXX/X.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. Na pojednávanie sa dostavila jej zástupkyňa (dcéra
žalovanej), ktorá uviedla, že so žalobou nesúhlasia, nakoľko pozemok je jej matky (žalovanej). Zistili to,
keď chcela založiť celý jej dom kvôli úveru, a to dom č. 75 a 76. Znalkyňa vtedy uviedla, že pozemok je
oveľa väčší. Preto bolo možné založiť iba dom č. 75. Bol vyhotovený nový GP na dom č. 76. V roku 2022
zistili, že daný pozemok je mamin (žalovanej). Dovtedy mama (žalovaná) nemala vedomosť o tom, že to

nekorešponduje s realitou. Na základe toho sa dala aj daná parcela zvlášť vyčleniť. Išlo o časť parcely,
ktorú užíva sused (žalobca), pričom táto bola zvlášť vyčlenená pre prípad, že by ju chcel žalobca od
matky odkúpiť. Až v roku 2022 zistili, že ten dom (hospodárska budova), ktorý dal zbúrať žalobca, stál
na D. H. XXX/X. Mysleli si, že ten dom stál na pozemku žalobcu. Chceli tú časť predať, ale nedohodli
sa so žalobcom na cene. On to chcel kúpiť za nízku cenu. Spornú časť pozemku užíval žalobca dlhé

roky bez súhlasu jej matky (žalovanej), lebo si myslel, že to patrí jemu. Aj oni si to mysleli. Sused má
na predmetnej časti altánok, ten deliaci plot tam stále stojí. Pri stavbe altánku neboli z jeho strany nijako
oslovení. Plot sa robil svojpomocne.

3. Žalobca na pojednávaní uviedol, že predmetný dom (hospodársku budovu) užívali už jeho prastarí

rodičia cca od roku 1900. Dom sa rozdelil medzi žijúcich, ale pozemok neuviedli na správnu mieru. Bol
v tom, že ten pozemok je v ich vlastníctve. Aj búracie povolenie bolo na základe toho vydané. Stavbu
odstránili. Suseda to nenamietala. Základy plota betónovali spolu. Keďže robí na turnusy, nemohol byť
stále pri stavbe plota. O tom, že predmetná časť pozemku nie je jeho vlastníctvom sa dozvedel až v roku
2022, keď mu to žalovaná oznámila. Bol presvedčený o tom, že pozemok je jeho. Žalovaná ani nemala

do tej budovy prístup z ich časti pozemku. Nebol dôvod myslieť si, že to nie je jeho.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu a zástupkyne žalovanej, výsluchom
žalobcu, oboznámením listinných dôkazov: výpis z LV č. XXX č.l. 5, rozhodnutie obce o povoleníodstránenia stavby č.l. 6, kópia katastrálnej mapy č.l. 7, snímka z katastrálnej mapy č.l. 8, geometrický
plán na zameranie pozemku 138/3 č.l. 9, geometrický plán na zameranie stavby D. XXX/X C. D. XXX/
XX, odpoveď OÚ katastrálny odbor č.l. 13, výpis z LV č. XX č.l. 14 a na pojednávaní predložených

dokumentov: technologický popis prác na odstránenie stavby č.l. 29, žiadosť o vydanie povolenia
na odstránenie stavby 31, darovacia zmluva zo dňa 29.05.1996 č.l. 37, Darovacia zmluva zo dňa
02.12.1996 č.l. 33, Kúpna zmluva zo dňa 07.02.1989 č.l. 42, výpis z evidencie nehnuteľností - výpis
z LV č. XXX č.l. 50, geometrický plán č. 26/2023 č.l. 46.

5. Súd zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní sa neuplatňuje vyšetrovací princíp. Objem
informačného základu, z ktorého súd vychádza pri tvorbe meritórneho rozhodnutia vychádza výlučne z
dôkazov navrhnutých stranami (formálna pravda). Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu,
čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany
sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť
svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi.

6. Z výpisu z LV č. XXX pre katastrálne územie B., K. B., okres D. vyplýva, že žalobca je vlastníkom
parcely reg. CKN parcelné H. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 256 m2.

7. Z výpisu z LV č. XX pre katastrálne územie B., obec B., okres D. vyplýva, že žalovaná je vlastníčkou

parcely reg. CKN D. H. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 290 m2.

8. Z geometrického plánu č. 228/2022 vypracovaného dňa 19.10.2022 GEOMAP Prievidza s.r.o.,
autorizačneovereného19.10.2022I.E.J.,úradneoverenéhoOkresnýmúradomPrievidza,katastrálnym
odborom dňa 2.11.2022 plynie, že parcela registra G. H. XXX/X vznikla oddelením z parcely registra

G. H. XXX/X, k.ú. B..

9. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá
ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

10. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

11.Podľa§132ods.1,2OZvlastníctvovecimožnonadobudnúťkúpnou,darovacoualeboinouzmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak

sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným,
a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

12.Podľa§134ods.1,2,3,4OZoprávnenýdržiteľsastávavlastníkomveci,akjumánepretržitevdržbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno

nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu
byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku
1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie
doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

13. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo

veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. Pri určovacích žalobách (ktorou je i žaloba v predmetnej veci ) sa v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia vyžaduje existencia žalobcovho naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení v čase
vyhlásenia rozsudku. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva je naliehavý
právny záujem, zaťažuje žalobcu, čo pre neho znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, zktorýchvyplývaexistencianaliehavéhoprávnehozáujmunažiadanomurčení,čojejednouzpodmienok,
aby mohol súd žalobu meritórne prejednať a prípadne je vyhovieť.

17. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení je nepochybne daný skutkovému stavu
nezodpovedajúcim zápisom vlastníctva nehnuteľností, s tým, že súdne rozhodnutie môže viesť k zmene
zapísaného stavu a byť podkladom na vykonanie takéhoto zápisu v katastri nehnuteľností a dosiahnuť
tak súlad zapísaného stavu so skutočným. Tak je tomu aj v tomto prípade.

18. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu
k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci takejto žalobe, je bez ďalšieho podkladom pre
zmenu zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Právne postavenie žalobcu je bez tohto
určenia ohrozené a neisté. Podanou žalobou na určenie vlastníckeho práva sa môže odstrániť právna
neistota a zosúladiť stav v katastri nehnuteľností so stavom skutočným. Žalobca preto má naliehavý
právny záujem na určení vlastníctva k spornej parcele.

19. Žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo z nasledovného sledu právnych skutočností. Žalobca
kúpnou zmluvou zo dňa 18.8.1997 nadobudol pozemok zapísaný na LV č. XXX, k.ú. B. ako parcela
registra G. H. XXX/X, ktorá mala v čase nadobudnutia vlastníctva výmeru 368 m2. D. XXX/X bola
rozdelená geometrickým plánom č. 17/2023 na D.: XXX/X o výmere 256 m2 a 138/4 o výmere 115

m2. Žalovaná je vlastníčkou susedného pozemku zapísaného na LV č. XX, k.ú. B., ako parcela registra
G. H. XXX/X o výmere 290 m2. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy k D. XXX/X prebehla v obci Lipany
obnova katastrálneho operátu, pričom pri tejto obnove boli chybne zobrazené hranice pozemkov D.
XXX/X C. XXX/X. Bola nesprávne zakreslená slučka a časť D. XXX/X bola vykreslená ako súčasť D.
XXX/X. Časť D. XXX/X, ktorá bola nesprávne zakreslená do D. XXX/X, predstavuje výmeru 40 m2.

Žalobca sa preto domnieval, že sa stal vlastníkom časti parcely XXX/X. H. D. XXX/X K. výmere 40
m2, ktorú užíval žalobca, nechal žalobca zamerať geometrickým plánom č. 228/2022 ako D. H. XXX/X.
V čase nadobudnutia vlastníctva D. XXX/X žalobcom stála na nej hospodárska budova, ktorá bola v roku
2011 odstránená pre zlý technický stav, pričom v čase odstránenia stavby aj podľa rozhodnutia obce
o jej odstránení sa stavba nachádzala na D. XXX/X vo vlastníctve žalobcu. Po odstránení hospodárskej

budovy postavili žalobca a žalovaná na hranici D. XXX/X C. XXX/X podľa domnelého stavu betónový
plot, z čoho vyplýva, že aj žalovaná sa domnievala, že časť D. XXX/X (v tom čase zaznačená ako časť
D. XXX/X) je vo vlastníctve žalobcu. K roku 2024 má žalobca pozemok v držbe približne 27 rokov, pričom
jeho otec pozemok užíval počas celého jeho života. Žalovaná považovala spornú časť jej D. XXX/X za
žalobcovu až do roku 2022. K úprave katastrálnych máp došlo až po uplynutí 10 rokov, počas ktorých

spornú časť parcely užíval žalobca, keďže ešte v roku 2011 (počas odstránenia hospodárskej budovy)
bola časť D. XXX/X evidovaná ako súčasť D. XXX/X. Od roku 1997 (uzavretie kúpnej zmluvy) do roku
2011 ubehlo 14 rokov.

20. Obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 OZ, v zmysle ktorého je vlastník

v medziach zákona oprávnený vec držať (ius possidendi), užívať (ius utendi), požívať jej plodu a úžitky
(ius fruendi) a má právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo vec držať, nazývané tiež právom
držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové oprávnenie vlastníka,
ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych oprávnení. Vydržanie je
osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza

k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo
možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady:
a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej
doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, c)
spôsobilý predmet vydržania.

21. Spôsobilým predmetom vydržania vlastníckeho práva je aj pozemok, ktorý je časťou parcely.

22. Ďalším predpokladom vydržania (ako bolo uvedené vyššie) je oprávnenosť držby, teda posúdenie
toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí.

Oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo
zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec
prisvojuje.Oprávnenádržbapredpokladádobromyseľnosť.Ideopsychickýstav,vnútornépresvedčenie,ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka
veci. Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo
subjektom práva, ktoré vykonáva resp., že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik

vykonávaného práva. Práve dobromyseľnosť, resp. jej nedostatok je rozlišovacím kritériom medzi
oprávneným držiteľom a držiteľom neoprávneným. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o
oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený
nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie
je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel

od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod
nadobudnutiavlastníctva,ktorýmôžebyťzákladomprezápisvlastníckehoprávadopríslušnéhokatastra
nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné
presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje (pozri tiež rozhodnutie NS SR sp. zn.
2Cdo/271/2007). Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosť, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k

okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by
mohol mať za následok vznik práva. Nemení na tom nič ani skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade
naďalej v subjektívnej viere, že mu vec patrí.

23. V danej veci sa žalobca ujal držby spornej časti parcely na základe kúpnej zmluvy z roku 1997, ktorou

nadobudol do vlastníctva D. XXX/X. Vyjadrením Okresného úradu Prievidza, katastrálneho odboru,
bolo preukázané, že pri obnovaní máp boli chybne zobrazené hranice D. XXX/X C. XXX/X, pričom
bola nesprávne zakreslená kľučka a časť D. XXX/X bola vykreslená ako súčasť D. XXX/X, pričom
tento zákres nebol správny. K chybe došlo pri obnovovaní máp. Žalobca sa teda ujal držby pozemku
podľa v tom čase evidovaného stavu pozemku 138/2, teda v dôsledku omylu, ktorý je ospravedlniteľný.

Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Za týchto
okolností nemožno konštatovať, že by sa žalobca spornej časti pozemku ujal bezprávne, keď pozemok
užíval podľa stavu evidovaného v katastri nehnuteľností. Nebolo sporným, že žalobca spornú časť
parcely užíval ako vlastnú. Zo samotnej výpovede zástupkyne žalovanej vyplýva, že žalobca aj žalovaná

sa správali tak, akoby sporná časť parcely patrila žalobcovi (žalobca si nežiadal súhlas na postavenie
altánku, ani žiadny iný súhlas od žalovanej pri užívaní pozemku, žalovaná nepodnikala žiadne kroky,
ktorými by namietala, že žalobca užíva jej pozemok). Sporové strany spoločne postavili betónový múr
medzi parcelami XXX/X C. XXX/X, pričom sporná časť parcely bola na strane žalobcu. V konaní nebolo
žiadnym spôsobom preukázané, že by žalobca mal (alebo mohol mať) pochybnosti o tom, že mu sporná

časť parcely patrí. O tom, že sporná časť parcely žalobcovi v skutočnosti nepatrí sa žalovaná a taktiež
žalobca dozvedeli až v roku 2022, kedy žalobca nepretržite užíval spornú časť parcely 25 rokov.

24. Žalovaná nepoprela, že na spornej časti parcely stála v minulosti hospodárska budova vo vlastníctve
žalobcu. Zo žiadosti o vydanie povolenia na odstránenie stavby, technologického popisu prác na

odstránení stavby vypracovaného stavebným dozorom a z rozhodnutia obce o povolení odstránenia
stavby vydaného 26.9.2011 je zrejmé, že v tom čase bola hospodárska budova postavená na D. XXX/
X, resp. pozemok po ňou bol evidovaný ako súčasť D. XXX/X. Už v tom čase bola splnená podmienka
oprávnenosti držby po dobu 10 rokov.

25. Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno o svojich
tvrdeniach a preukázal, že sa oprávnene domnieval, že mu sporná časť pozemku vymedzená vo
výrokovej časti rozsudku vlastnícky patrí. Zástupkyňa žalovanej sa zamerala na preukázanie toho, že
žalovaná je vlastníčkou D. XXX/X v k.ú. B.. Nepredniesla žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by popierali
skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa splnenia podmienok vydržania.

26. So zdôraznením skutočnosti, že vydržanie je osobitným originárnym spôsobom nadobudnutia
vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov, ktorých splnenie
žalobca v danej veci preukázal, súd žalobe vyhovel.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a v celom rozsahu
úspešnémužalobcovipriznalnáhradutrovkonaniavočižalovanejvrozsahu100%.Ovýšketrovkonania
rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na
Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz

nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).