Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-35Cb/152/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119329027
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6119329027.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu 1/ K. W., nar. XX.X.XXXX, bytom I. I. XXXX/X, XXX XX Y. a

žalobcu2/dr.H.W.,nar.XX.X.XXXX,bytomI.I.XXXX/X,XXXXXY.,práv.zast.AdvokátskaSEDLAČKO
& PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: HELORO
s.r.o., Medená 5, 811 02 Bratislava, IČO: 31 413 391, práv. zast. JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47,
811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, v konaní o zaplatenie 435.698,71 EUR s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov súdneho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e
1. Žalobou podanou na súd dňa 18.07.2019 žiadal žalobca súd, aby vydal rozhodnutie, ktorým uloží
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 435.698,71 EUR s príslušenstvom titulom
nevyplateného podielu na zisku za roky 2015 až 2018. Žalobca svoj nárok uplatnený žalobou odôvodnil
tvrdením, že je zakladateľom a konateľom spoločnosti HELEORO s.r.o., Medená 5, 811 02 Bratislava,

IČO: 31 413 391 (žalovaný), v ktorej vystupuje ako minoritný spoločník s podielom vo výške 22,50
%. V rokoch 2015 - 2018 žalovaný ekonomicky prosperoval a dokazoval každoročne zisk v rozsahu
nad 10 miliónov ročne. Uznesením mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 10.06.2019 bol
žalobca odvolaný z funkcie konateľa z dôvodu závažného zhoršenia zdravotného stavu. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti sa žalobca rozhodol vysporiadať svoje nároky voči žalovanému a domáhať
sa vyplatenia svojho podielu na zisku za obdobie 2015-2018, ktorý mu v rozpore so zákonom a
znením spoločenskej zmluvy nebol vyplatený. Žalobca uviedol, že podiel na zisku za roky 2015 až

2016 mu nebol vyplatený vôbec a podiel na zisku za roky 2017 až 2018 bol žalobcovi vyplatený
vo výrazne zníženej výške na základe rozhodnutia majoritného spoločníka. Spoločníci si autonómne
v spoločenskej zmluve upravili spôsob prerozdelenia zisku žalovaného a ustanovenia spoločenskej
zmluvy sú nadriadené dispozitívnym ustanoveniam zákona, pričom zo spoločenskej zmluvy vyplýva,
že nárok na vyplatenie podielu na zisku vzniká individuálne každý rok k 31.1. nasledujúceho roka
spätne, bez potreby dodatočného rozhodnutia alebo schválenia iným orgánom spoločnosti. Zisk však
v rozpore so spoločenskou zmluvou nebol medzi spoločníkov prerozdeľovaný náležitým spôsobom. V

súlade s účtovnou závierkou za rok 2018 predstavoval celkový nerozdelený zisk spoločnosti za všetky
predchádzajúce účtovné obdobia sumu vo výške 1.993.381,- EUR. Doposiaľ došlo iba k čiastočnému
uspokojeniu žalobcovej pohľadávky za relevantné obdobie rokov 2015 až 2018, a to: 18.7.2018 7.672,50
EUR / podiel na zisku za rok 2017; 17.6.2019 7.672,50 EUR / podiel na zisku za rok 2018, čo je vznačnom nepomere k dosiahnutému zisku žalovaného za roky 2015 až 2018 (celkovo nad 1,5 milióna
EUR). Celková výška istiny uplatnenej žalobcovej pohľadávky predstavuje sumu 435.698,71 EUR,
pozostávajúcu zo súčtu nevyplatených podielov na zisku 101.107,- EUR (2015) + 111.873,- EUR (2016)

+ 178.316,57 EUR (2017, istina znížená plnením 18.7.2018 po započítaní na príslušenstvo) + 44.402,14
EUR (2018, istina znížená plnením 17.6.2019 po započítaní na príslušenstvo).
2. Žalovaný sa podaním zo dňa 16.08.2019 vyjadril k žalobe a uviedol, že žalobca naďalej zostal
spoločníkom žalovaného. Ako spoločník žalovaného a konateľ žalovaného sa žalobca aktívne podieľal
na rozhodnutiach, ktoré sa týkali spôsobu rozdeľovania hospodárskeho výsledku žalovaného v

obdobiach rokov 2015 až 2018. Žalobca v rozpore so svojimi predošlými rozhodnutiami hlasovaniami,
stanoviskami, ktoré prezentoval na valných zhromaždeniach dňa 07.07.2016, 21.06.2017, 21.06.2018,
17.07.2017, 14.06.2019, napadol týmto návrhom na vydanie platobného rozkazu spôsob rozdelenia
hospodárskeho výsledku za roky 2015 až 2018 napriek existujúcemu platnému rozhodnutiu najvyššieho
orgánu žalovaného. Žalobca ako konateľ zvolával a pripravoval tieto valné zhromaždenia a ako
spoločník hlasoval na nich tak, že nerozdelený zisk minulých rokov bol zaúčtovaný na účet 428, resp.

zisk bol navrhnutý na rozdelenie spoločníkom tak ako to vyplýva zo zápisníc z rokovania valného
zhromaždenia. Na týchto valných zhromaždeniach žalobca až do 14.06.2019 nikdy nevzniesol žiadne
námietky a ani pripomienky; dokonca aj na valnom zhromaždení zo dňa 14.06.2019 žalobca hlasoval za
rozdelenie kladného výsledku hospodárenia spoločnosti za rok 2018 tak, že medzi spoločníkov sa delil
zisk len v určenej časti vyplývajúcej z Uznesenia č.3. K rozdeleniu zisku spoločnosti žalovaný uviedol, že

ustanovenie spoločenskej zmluvy hovorí o tom, že o rozdelení zisku rozhoduje kvalifikovanou väčšinou
valné zhromaždenie. Žalovaný zastáva právny názor, že ustanovenie čl. 4 bod 2 Úplného znenia
Spoločenskej zmluvy žalovaného treba vykladať v spojení s hore uvedenými ustanoveniami čl. 5 t. j.
vyplatiť zisk spoločníkom možno podľa čl. 4 bod 2 iba vtedy, a v takom rozsahu, ak ho vôbec schválilo na
rozdelenie valné zhromaždenie a iba v ním schválenom rozsahu. Podľa názoru žalovaného zisk nemusí

byt' rozdelený medzi spoločníkov, ale môže byť ponechaný na ďalší rozvoj spoločnosti. Ponechanie
zisku ako nerozdeleného nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom (niektoré právne predpisy
dokonca takýto právny stav- nerozdelenie zisku priamo predvídajú). Aj keby bol základ nároku dôvodný,
výškažalobcomuplatnenéhonárokučíselnevôbecnekorešpondujesvýsledkamiúčtovnýchzávierokas
príslušnými ustanoveniami právnych predpisov, pretože je v rozpore s nimi uplatňovaný vo vyššej výške

(atedanezákonne).Žalobcaodvodilvýškusvojhonárokuzúčtovnýchzávierokzakalendárneroky2015,
2016, 2017, 2018, pričom však opomenul že účtovné závierky, resp. ich výsledok slúži v ďalšom ako
predmet schvaľovacieho konania zo strany valného zhromaždenia. Žalobca nesprávne uplatnil „brutto''
podiely na zisku a nie „ netto" podiely na zisku, a to v rozpore s ustanovením § 123 ods.2 Obchodného
zákonníka a § 179 ods.3, ods.4 Obchodného zákonníka.

3. Žalobca v replike zo dňa 21.07.2023 uviedol, že podľa čl. 4 ods. 2 tretia veta spoločenskej zmluvy sa
nárok spoločníka na podiel na zisku spoločnosti za príslušný rok stáva splatným každoročne v určenom
termíne. Takto vyjadrená vôľa spoločníkov je nadradená všetkým rozhodnutiam orgánov spoločnosti.
Preto má žalobca, v rozpore s tvrdením žalovaného, nárok na vyplatenie svojho podielu ex contractu. Nič
na tom nemení ani čl. 5 ods. 1 spoločenskej zmluvy, ktorý vymedzuje právomoci valného zhromaždenia

v zmysle Obchodného zákonníka. Valné zhromaždenie môže v týchto prípadoch rozhodovať iba v
rozsahu, v to akom neodporuje spoločenskej zmluve. V opačnom prípade by bolo možné v zmysle
§ 131 ods. 1 ObZ platnosť jeho uznesenia napadnúť. Úprava prerozdeľovania zisku, vyjadrená v
spornom ustanovení spoločenskej zmluvy, je pre spoločníkov záväzná. Ak by si chceli svoje vzťahy
upraviť odlišne, musia pristúpiť k jej zmene. Počas celej existencie spoločnosti (vyše 27 rokov) tak

však neurobili. Až v nadväznosti na prebiehajúce súdne konanie bolo na náhle zvolanom mimoriadnom
valnom zhromaždení zo dňa 6.9.2019 (pozvánka priložená k replike), prijaté nové znenie čl. 4 ods. 2
spoločenskej zmluvy. Zmena vôle spoločníkov však môže pôsobiť iba pro futuro, preto je pre tento spor
irelevantná. Podotýkame, že ak by bol výklad ustanovenia taký jednoznačný a v prospech žalovaného,
nebola by táto zmena nevyhnutná. Žalobca (menšinový spoločník) pri hlasovaní konal v dobrej viere

pod prísľubom fakticky majoritného spoločníka V.. N. Y., že mu bude jeho legitímny podiel v plnej výške
(27,50 %) vyplatený neskôr. Keďže k splneniu opakovaných sľubov zo strany V.. N. Y. nedošlo, žalobca
na valnom zhromaždení dňa 14.6.2019 prejavil výslovný nesúhlas s navrhovaným prerozdelením zisku.
Zároveň požiadal o vyplatenie jeho podielu zo zisku za všetky predchádzajúce účtovné obdobia. Žiadosť
žalobcu je zaprotokolovaná v zápisnici z valného zhromaždenia a v prílohe č. 1 k tejto zápisnici.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 10.06.2020 uviedol, že žalobca V.. N. W. dňa 01.01.2020 zomrel a poukázal
na to, že spoločenská zmluva žalovaného vylučuje dedenie dedičského podielu a preto dedičom žalobcu
vzniká nárok na vyrovnávací podiel v zmysle Obchodného zákonníka, čo znamená, že v prípade
úspechu vo veci samej by tak prišlo k duplicitnému priznaniu ich nároku. Vzhľadom na uvedené žalovanýtvrdil, že povaha tohto sporu nedovoľuje pokračovať v konaní, keďže bez ďalšieho ex lege nastupuje
právo dedičov žalobcu na výplatu vyrovnacieho podielu, teda právo na uspokojenie žalovaného nároku
jekonzumovanéprávomnavyrovnacípodiel.Ďalejžalovanýpoukázalnato,žežalobcasaakospoločník

a konateľ každoročne zúčastnil valného zhromaždenia, na ktorom bolo jednomyseľne odsúhlasené, že
zisk sa rozdelí do sociálneho fondu a na účet nerozdelený zisk minulých rokov. Žalovaný ďalej poukázal
aj na to, že pri prerozdeľovaní zisku ani nemal zámer sa od zákonného ustanovenia odchýliť, keďže túto
povinnosť rozhodovania o rozdelení zisku preniesol do spoločenskej zmluvy na valné zhromaždenie v
súlade so zákonom, pričom ustanovenie § 125 OBZ, nie je dispozitívne, od tohto sa nemožno odchýliť,

ako sa mylne domnieva žalobca, nakoľko žiadna zmluva (ani spoločenská zmluva) nie je nadradená
zákonu, a ani sa mu nemôže priečiť. V prípade, ak žalobca pri schvaľovaní uznesení o prerozdelení
zisku mal za to, že tento postup nie je v súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou a najmä, že v
rozhodujúcom čase bol každoročne ukrátený na svojich právach, nie je zrejmé, prečo sa nedomáhal
neplatnosti schválených uznesení v čase, keď boli každoročne prijaté. Žalovaný opätovne poukázal na
nesprávny výpočet uplatneného nároku. Dividendy sa spravidla vyplácajú podľa pravidiel určených v

spoločenskej zmluve. Po určení kľúča na vyplatenie dividend, najčastejšie podľa podielu na základnom
imaní, treba vypočítať výšku zrážkovej dane z dividend. Spoločnosti vzniká povinnosť zrážkovú daň
zaplatiť a podať oznámenie o zrazení a odvedení zrážkovej dane, lehota splatnosti na úhradu zrážkovej
dane je najneskôr do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po mesiaci vyplatenia dividendy.
5. Súd uznesením zo dňa 02.11.2020 rozhodol o právnom nástupníctve žalobcu a pripustil zmenu

žalobného petitu.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 31.05.2022, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu
a právny zástupca žalovaného. Strany zotrvali na svojich tvrdeniach a za sporné skutočnosti označili:
spôsob vzniku nároku spoločníka na výplatu podielu na zisku, výška sporného nároku, existencia
žalovaného nároku v čase rozhodovania (v novembri 2020 bol uvoľnený vyrovnávací podiel z notárskej

úschovy), existencia ústnej dohody pôvodného žalobcu a V.. N. Y. o prísľube vyplatenia nerozdeleného
zisku.
7. Žalobca dňa 26.08.2024 doložil do súdneho spisu úradný preklad prepisu nahrávky z valného
zhromaždenia žalovaného, ktoré sa konalo 14.06.2019. Žalobca poukázal na to, že aj v prípade, ak by
bolo k vyplateniu podielu na zisku minoritného spoločníka potrebné rozhodnutie valného zhromaždenia,

nie je zákonný dôvod na jeho nevyplatenie. Ak sa žalovaný domnieva, že by takýmto spôsobom mohlo
dôjsť k úpadku spoločnosti, mohli sa zvyšní spoločníci zaviazať a zvýšiť základné imanie, Prostriedky,
ktoré by im mali byť vyplatené ako podiel zo zisku mohli vložiť do spoločnosti ako nové vklady.
8. Žalovaný sa podaním zo dňa 19.09.2022 vyjadril svoj nesúhlas s právnou relevanciou prepisu
nahrávky preloženej žalobcom a namietol jej nezákonnosť z dôvodu, že bola vyhotovená bez vedomia

ostatných spoločníkov žalovaného a prečo ju žalovaný považoval za právne neúčinnú v tomto konaní.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom štatutára V.. U. Y. na pojednávaní dňa 17.10.2022,
ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. Svedok uviedol, že
spoločníci v spoločnosti HELORO s.r.o. boli dohodnutí, že zisku nebudú rozdeľovať ale ponechajú
ho nerozdelený pre ďalšie potreby spoločnosti v budúcnosti. Zároveň poukázal na to, že žalobca bol

odvolaný z funkcie konateľa aj s ohľadom na to, že splnomocnil svojho syna na konanie spoločnosti
bez vedomia ostatných spoločníkov, čo ohrozilo chod spoločnosti. Svedok tiež uviedol, že bolo bežnou
praxou spoločníkov kumulovať zisk do budúcnosti a ponechávať ho nerozdelený, pričom žalobca ako
konateľ s uvedeným postupom súhlasil. Ďalej zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Svedok mal za
to, že vyplatenie nerozdeleného zisku všetkým spoločníkom by mohlo spôsobiť úpadok spoločnosti,

resp. zánik spoločnosti. Svedok sa tiež vyjadril k valnému zhromaždeniu zo dňa 27.12.2019, kde došlo
k preúčtovaniu zisku spoločnosti.
10. Žalobcovia stanoviskom zo dňa 31.11.2022 sporovali výpoveď štatutára žalovaného V.. U. Y., pričom
poukázali na nesprávne a účelové preúčtovanie nerozdeleného zisku do „dlhodobých záväzkov“ (nie do
rezervnéhofondu)navalnomzhromaždenídňa27.12.2019anavrhlivykonanieznaleckéhodokazovania

kotázkepreúčtovanianerozdelenéhoziskuzapredošlérokyvroku2019akotázkezaúčtovaniuzáväzku
na vyplatenie podielov na zisku za predchádzajúce roky, ku ktorému došlo na základe rozhodnutia č. 2
valného zhromaždenia spoločnosti HELORO s.r.o. zo dňa 27.12.2019 do účtovnej závierky za rok 2019.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Bc. H. D. na pojednávaní dňa 06.12.2022,
ktorého sa zúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. Svedkyňa

uviedla,žemalavrozhodnomobdobínastarosticeléúčtovníctvoazúčastnilasavalnéhozhromaždenia,
kdebolnerozdelenýziskzaúčtovanýdodlhodobýchzáväzkov,čobolovopredskonzultovanésaudítormi
spoločnosti. Svedkyňa uviedla, že boli stanovené podmienky na vyplatenie tohto záväzku, avšak nebolisplnené podmienky na splatnosť. Svedkyňa mala za to, že by v spoločnosti po vyplatení podielov na
zisku nezostali peňažné prostriedky na fungovanie spoločnosti.
12. Žalovaný sa podaním zo dňa 14.02.2023 vyjadril k návrhu na doplnenie dokazovania vykonaním

znaleckého posudku a uviedol, že uvedený postup považuje za nehospodárny, nakoľko sa takýmto
spôsobom neodstráni spornosť skutočností medzi stranami sporu.
13. Súd uznesením zo dňa 10.03.2023 na základe návrhu žalobcu uložil žalovanému edičnú povinnosť
na vydanie účtovných dokumentov spoločnosti.
14. Žalobca súdu podaním zo dňa 06.07.2023 predložil Znalecký posudok č. 6/2023.

15. Žalovaný doručil súdu dňa 28.09.2023 Analýzu uznesenia valného zhromaždenia z pohľadu záväzku
zo dňa 07.07.2023 a vyjadril svoj nesúhlas s predloženým Znaleckým posudkom č. 6/2023. Ďalej doložil
dňa 16.10.2023 Komentár k Znaleckému posudku č. 6/2023. Znalec vo svojej výpovedi zotrval na
záveroch znaleckého dokazovania.
16. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom znalca V.. D. I., C.. a svedka V.. C. T. na pojednávaní
dňa 27.02.2024, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. Znalec vo

svojej výpovedi zotrval na záveroch znaleckého dokazovania. Svedok uviedol, že je štatutárny audítor
KPMG a venuje sa účtovnému poradenstvu. Svedok rovnako zotrval na záveroch svojho odborného
vyjadrenia.
17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: žaloba vo veci samej,
Spoločenská zmluva o založení spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 14.10.2016, Zápisnica zo

zasadnutia valného zhromaždenia zo dňa 06.09.2019, Zápisnica zo zasadnutia valného zhromaždenia
zo dňa 27.12.2019, Zápisnice zo zasadnutia valného zhromaždenia v období 2015 až 2018, výsluch
svedka V.. U. Y. a ďalších svedkov, výsluchom znalca, vyjadrenia strán sporu a ostatné listinné dôkazy
v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový a právny stav:
18. Zo žalobného návrhu žalobcu súd zistil, že žalobca bol konateľom a spoločníkom obchodnej

spoločnostiHELOROs.r.o.,Medená5,81102Bratislava,IČO:31413391(žalovaný)avspoločnostimal
postavenie tzv. menšinového spoločníka, s veľkosťou obchodného podielu vo výške 27,50 % (určeného
podľa pomeru vkladu k základnému imaniu, t.j. 1 826 EUR k 6 640 EUR).
19. Ďalšími spoločníkmi žalovaného sú V.. N. Y. (obchodný podiel vo výške 50 %) a spoločnosť
INTEKOM, a.s. (obchodný podiel vo výške 22,50 %).

20. Rozhodnutím ostatných spoločníkov, prijatým na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 10.6.2019,
bolžalobcaprotisvojejvôliodvolanýzfunkciekonateľa,atovnadväznostinajehonepriaznivýzdravotný
stav a uznesením č. 3 došlo k vylúčeniu dedenia obchodného podielu.
21. Žalobca sa vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav rozhodol vysporiadať svoje nároky voči
žalovanému a domáhať sa svojho podielu na zisku spoločnosti za obdobie 2015 až 2018, ktorý mu nebol

vyplatený (podiel na zisku za obdobie rokov 2015 a 2016 nebol žalobcovi vyplatený vôbec a podiel na
zisku za obdobie rokov 2017 a 2018 bol žalobcovi vyplatený vo výrazne zníženej výške).
22. Dňa 27.12.2019 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie, na ktorom došlo k preúčtovaniu
nerozdeleného zisku.
23. Dňa 01.01.2020 (po začatí tohto konania) žalobca zomrel a jeho právnymi nástupcami sa stali jeho

dedičia K. W. a dr. H. W..
24. Podľa § 261 ods. 6 písm. a) zákona č. 513/1993 Z. z. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“)
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: a) medzi
zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi
spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo

zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych
a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a
obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom
a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.
25. Podľa § 61 ods. 3 OBZ ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, právo na vyplatenie

vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej
závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka
v spoločnosti, alebo ak takáto riadna individuálna účtovná závierka schválená nebola, uplynutím troch
mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená.
26. Podľa § 116 ods. 2 písm. a) OBZ obchodný podiel sa dedí. Spoločenská zmluva môže dedenie

obchodného podielu vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom. Dedič, ak nie je jediným
spoločníkom, sa môže domáhať zrušenia svojej účasti súdom, ak nemožno od neho spravodlivo
požadovať, aby bol spoločníkom; ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia primerane.27. Podľa § 116 ods. 3 písm. a) OBZ ak obchodný podiel neprechádza na dediča alebo právneho
nástupcu, použijú sa obdobne ustanovenia § 113 ods. 5 a 6.
28. Podľa § 123 ods. 1 OBZ spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich

splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
29. Podľa § 123 ods. 2 OBZ spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku alebo rozdeliť iné vlastné zdroje
len pri splnení podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4 a ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí
svoj úpadok. Na tvorbu kapitálového fondu príspevkami spoločníkov a ich použitie na rozdelenie medzi
spoločníkov platí § 217a rovnako. Spoločnosť nesmie vyplácať najmä úroky z vkladov do spoločnosti a

preddavky na podiely na zisku alebo rozdeliť iné vlastné zdroje.
30.Podľa§125ods.1písm.b)OBZvalnézhromaždeniespoločníkovjenajvyššímorgánomspoločnosti.
Do jeho pôsobnosti patrí: b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej
individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát.
31. Podľa § 125 ods. 1 písm. d) OBZ rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy (§ 141), ak je zákonom
alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia.

32. Podľa § 131 ods. 1 OBZ každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty,
vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so
stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného
zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od

prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa,
keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
33.Podľa§135aods.1OBZkonateliasúpovinnívykonávaťsvojupôsobnosťsodbornoustarostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a
pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať

mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo
spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej
pôsobnostinesmúuprednostňovaťsvojezáujmy,záujmylenniektorýchspoločníkovalebozáujmytretích
osôb pred záujmami spoločnosti.
34.Podľa§150ods.1OBZspoločníkovi,ktoréhoúčasťvspoločnostisúdzrušil,aleboktorýbolvylúčený,

vzniká právo na vyrovnací podiel (§ 61 ods. 2 a 3). Rovnaké právo má dedič alebo právny nástupca
spoločníka, pokiaľ naňho neprešiel obchodný podiel (§ 116).
35. Podľa § 150 ods. 2 OBZ vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka,
ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva
neurčuje inak.

36. Podľa § 179 ods. 3 OBZ do zrušenia spoločnosti môže byť medzi akcionárov rozdelený vždy len čistý
zisk: a) znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa
zákona, a o neuhradenú stratu z minulých období; b) zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a
iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené.
37. Podľa § 179 ods. 4 OBZ spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné

zdroje spoločnosti, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok, a ak vlastné imanie
zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku alebo
iných vlastných zdrojov nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom (§ 217),
prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa zákona alebo stanov nesmú použiť
na plnenie akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie

je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona.
38. Podľa čl. 4 ods. 2 tretia veta spoločenskej zmluvy žalovaného: „Podiel na zisku je splatný do 31.
januára kalendárneho roka za predošlý rok.“
39. Podľa čl. 5 ods. 1 spoločenskej zmluvy žalovaného: „Najvyšším orgánom spoločnosti je
valné zhromaždenie spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí schválenie ročnej závierky hospodárenia,

rozdelenie zisku a úhrada strát.“
40. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
41. Podľa článku 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

42. Podľa článku 15 ods. 2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
43. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.44. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
45. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.
46. Podľa ust. § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
47. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na vyplatenie jeho podielu

na zisku za obdobie 2015 až 1018 podľa § 123 ods. 1 OBZ a čl. 4 ods. 2 spoločenskej zmluvy žalovaného
v celkovej sume 435.698,71 EUR s príslušenstvom.
48. Za sporné skutočnosti strany sporu označili: spôsob vzniku nároku spoločníka na výplatu podielu
na zisku, výška sporného nároku, existencia žalovaného nároku v čase rozhodovania (v novembri 2020
bol uvoľnený vyrovnávací podiel z notárskej úschovy), existencia ústnej dohody pôvodného žalobcu a
V.. N. Y. o prísľube vyplatenia nerozdeleného zisku.

49. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou vzniku nároku spoločníka na výplatu podielu na zisku a
aktívnou legitimáciou žalobcov v tomto konaní. Je nevyhnutné predovšetkým poukázať na to, že je
treba rozlišovať medzi právom na podiel zo zisku tvoriaci súčasť obchodného podielu spoločníka a
medzi nárokom na vyplatenie podielov zo zisku. Súdne vymáhateľný nárok na vyplatenie podielu na
zisku nevzniká automaticky dosiahnutím zisku, ale až rozhodnutím spoločníkov o tom, že zisk (prípadne

jeho časť), sa použije na rozdelenie. Rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti o rozdelení
zisku a o dátume, prípadne spôsobe úhrady tohto zisku, vzniká spoločníkom nárok na vyplatenie takto
priznaného zisku. Keď valné zhromaždenie schváli účtovnú závierku a rozhodne, že spoločnosť vyplatí
spoločníkompodielnazisku,stávasaprávonapodielzoziskupohľadávkouspoločníkavočispoločnosti.
Právo disponovať s takto priznaným nárokom na vyplatenie podielu na zisku má iba osoba, ktorá je

oprávnenávykonávaťtietoprávakrozhodujúcemudňuúčinnémunazákladezákonaalebospoločenskej
zmluvy. Rozdelenie pôsobnosti medzi jednotlivými orgánmi spoločnosti je upravené v ustanovení §
125 Obchodného zákonníka. Právomoc valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu spoločnosti
je vymedzená kogentne s tou výnimkou, že valné zhromaždenie si môže vyhradiť aj rozhodovanie
takých vecí, ktoré inak patria do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti (§ 125 ods. 3 Obchodného

zákonníka). V zmysle § 125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka, patrí do pôsobnosti valného
zhromaždenia aj rozhodnutie o rozdelení zisku, alebo úhrady strát. Z vykonaného dokazovania však
vyplýva, že žalobcovia svoj nárok na vyplatenie podielu na zisku vo výške vo výške 435.698,71 EUR
s príslušenstvom nezakladajú na rozhodnutiach valného zhromaždenia o rozdelení zisku spoločnosti
tak ako to predpokladá spoločenská zmluva žalovaného a Obchodný zákonník. Žalobcovia ani napriek

rozsiahlemu dokazovaniu súdu nepredložili žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že takéto
uzneseniavalnéhozhromaždeniavžalovanejspoločnostiboliprijaté.resp.žesúdomvymáhateľnýnárok
žalobcov na vyplatenie podielu na zisku v uplatnenej výške za obdobie 2015 až 2018 vznikol rovnako
ako sa žalobcom nepodarilo preukázať, že žalobou uplatnený nárok na vyplatenie podielu na zisku v
súčasnosti stále existuje. Právny predchodca žalobcov ako minoritný spoločník a dlhoročný konateľ (do

06.09.2019) zomrel dňa 01.01.2020 a tým zanikla jeho účasť v spoločnosti. Je nesporné, že žalovaný
spoločenskou zmluvou platnou v čase smrti žalobcu v súlade s § 116 ods. 2 OBZ vylúčil dedenie
obchodného podielu spoločníka. Dedičom žalobcu tak vznikol nárok na vyrovnávací podiel podľa § 150
OBZ.
50. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že zasadnutia valného zhromaždenia v období 2015-2018 ako aj v

roku 2019 boli zvolané, uznášaniaschopné a prebehli v súlade so spoločenskou zmluvou a Obchodným
zákonníkom. Žiadna z osôb oprávnených domáhať sa v zmysle § 131 Obchodného zákonníka určenia
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, tak v stanovenej prekluzívnej lehote neurobila. Uznesenia
prijaté na uvedených valných zhromaždeniach sú teda platné a zaväzujúce pre spoločnosť.
51. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že pôvodný žalobca sa ako spoločník žalovaného

a konateľ žalovaného aktívne podieľal na rozhodnutiach, ktoré sa týkali spôsobu rozdeľovania
hospodárskeho výsledku žalovaného v obdobiach rokov 2015 až 2018. Žalobca v rozpore so svojimi
predošlými rozhodnutiami/hlasovaniami, ktoré prezentoval na valných zhromaždeniach dňa 07.07.2016,
21.06.2017, 21.06.2018, 17.07.2017, 14.06.2019 napadol spôsob rozdelenia zisku za roky 2015 až
2018,atoajnapriekexistujúcimplatnýmuzneseniamuskutočnenýchvalnýchzhromaždenívrozhodnom

období. Žalobca ako spoločník hlasoval na nich tak, že nerozdelený zisk minulých rokov bol zaúčtovaný
na príslušný účet, resp. zisk bol navrhnutý na rozdelenie spoločníkom tak ako to vyplýva zo zápisníc
z rokovania valného zhromaždeniam 2015 až 2018. Na týchto valných zhromaždeniach žalobca až
do 14.06.2019 nevzniesol žiadne námietky ani nenapadol platnosť uvedených uznesení. Na valnomzhromaždení zo dňa 14.06.2019 žalobca hlasoval za rozdelenie zisku spoločnosti za rok 2018 tak, že
medzi spoločníkov sa delil zisk len v určenej časti vyplývajúcej z Uznesenia č.3. Zo znenia spoločenskej
zmluvy žalovaného vyplýva, že valné zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločnosti okrem iného

rozhoduje o schválení účtovnej závierky, rozdelení zisku a úhrade strát a na takéto rozhodnutie sa
na rozdiel od úpravy Obchodného zákonníka vyžaduje kvalifikovaná dvojtretinová väčšina všetkých
hlasov spoločníkov žalovaného (čl. 5 ods. 1 písmeno a) spoločenskej zmluvy žalovaného a čl. 5
bod 2 spoločenskej zmluvy žalovaného). Toto sprísnené znenie základného dokumentu žalovaného
odsúhlasilajsámžalobcaakojejzakladajúcispoločník.Žalobcavzhľadomkzneniuspoločenskejzmluvy

žalovaného bol uzrozumený s tým, že môže byť ako spoločník prehlasovaný v uvedených otázkach,
resp. že o týchto otázkach môže byť sťažené dosiahnutie kompromisného riešenia medzi jednotlivými
spoločníkmi vrátane toho, že mu napríklad nebude vyplatený zisk aj keď to bude požadovať. Súd
opätovne upriamuje pozornosť žalobcov, že ak žalobca považoval vyššie uvedený spôsob prerozdelenia
zisku, resp. jeho úplného nerozdelenia medzi spoločníkov v rozhodnom období za nezákonné či v
rozpore so znením spoločenskej zmluvy žalovaného, mohol ako spoločník a aj konateľ s dlhoročnou

praxou napadnúť uvedené uznesenia valného zhromaždenia žalobou podľa § 131 ods. 1 OBZ.
52. Súd uzatvára, že Obchodný zákonník O. v § 114 ods. 1 obchodný podiel definuje tak, že tento
predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Ustanovenie §
116 Obchodného zákonníkaV. potom upravuje možnosť prechodu obchodného podielu, pričom v danom
prípade bolo nesporné a navyše i preukázané, že žalovaný spoločenskou zmluvou vylúčil dedenie

obchodného podielu v čase smrti právneho prechodu žalobcov a preto obchodný podiel C. ako jeho
podiel na zisku neprešiel na jeho dedičov, t. j. na žalobcov. V kontexte zákonnej definície obchodného
podielu je potom potrebné prijať záver, že dedenie obchodného podielu je prechod všetkých práv
a povinností a im zodpovedajúcej účasti na spoločnosti, pretože práve tieto tvoria obchodný podiel
ako taký. Právo na podiel zo zisku v zmysle § 123 Obchodného zákonníkaT. je nesporne jedným zo

základných majetkových práv spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, a je preto v zmysle
§ 114 XXXX ods. 1 Obchodného zákonníka súčasťou obchodného podielu konkrétneho spoločníka.
Zásadne preto platí, že prechodom obchodného podielu jeho nadobúdateľ okrem iného zo zákona
nadobúda i všetky práva spoločníka, a to majetkového aj nemajetkového charakteru, viažuce sa k
jeho účasti v spoločnosti. Nadobúda teda samozrejme i právo na podiel zo zisku, ktoré by mal jeho

právny predchodca ako spoločník v čase zániku jeho účasti v spoločnosti. V danom prípade bolo
však jednoznačne preukázané, že právo na podiel na zisku za rok 2015 až 2018 žalobcovi nevzniklo
rozhodnutím valného zhromaždenia. Pohľadávka na peňažné plnenie, uplatnená v tomto konaní teda
nevznikla a preto nemohla prejsť smrťou poručiteľa V.na žalobcov (dedičov). Súd vzhľadom na vyššie
uvedené konštatuje, že žalobcovia smrťou svojho právneho predchodcu nenadobudli aktívnu vecnú

legitimáciu pre prípadné uplatňovanie tohto práva v súdnom konaní.
53. Súd dospel k názoru, že žalobcovia nemajú aktívnu vecnú legitimáciu v spore, t. j. nemajú právne
postavenie spoločníka žalovanej spoločnosti, a preto sa nemôžu úspešne domáhať práva na vyplatenie
zisku spoločnosti v zmysle ust. § 123 ods. 1 OBZ G., a to najmä v prípade, ak pôvodnému žalobcovi
pred smrťou nevznikol nárok na vyplatenie dividendy, resp. nevznikla mu v súlade so znením čl. 4 ods.

2 spoločenskej zmluvy žalovaného - platným rozhodnutím valného zhromaždenia - konkrétna a splatná
pohľadávka voči žalovanej spoločnosti. Nebolo sporu o to, že žalobcom vznikol nárok na vyrovnávací
podiel,ktorýbolvypočítanýpomeromsplatenéhovkladuspoločníka,ktoréhoúčasťvspoločnostizanikla,
k splateným vkladom všetkých spoločníkov, a ktorý im bol vyplatený v súlade so zákonom. Vyplatenie
vyrovnávacieho podielu či určenie jeho výšky vzhľadom na účtovanie nerozdeleného zisku spoločnosti

však nie je predmetom tohto konania, preto sa súd spôsobom účtovania nerozdeleného zisku ďalej
nezaoberal. V prípade, že žalobcovia mali za to, že vyrovnávací podiel, na ktorý im vznikol zákonný
nárok im bol vyplatený v nesprávnej výške, mohli uvedený nárok uplatniť samostatnou žalobou na
súde. Rovnako nebolo predmetom tohto konania rozhodnutie o určení platnosti/neplatnosti predmetných
uznesení valných zhromaždení konaných v rozhodnom období (2015 až 2018 a 2019).

54. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 86/2024 z 25. júna 2024 súčasťou
obsahu tohto základného práva je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný
súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Aj preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávostranykonanianasúdnuochranu, resp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Rovnako Európsky súd pre ľudské
práva (ďalej aj „ESĽP“) stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať
dôvody, na ktorých sa zakladajú, ako aj špecifické odpovede na pre rozhodnutie rozhodujúce argumenty

(García Ruiz c. Španielsko z 21. 1. 1999, Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016).
55. S poukazom na vyššie uvedené súd skonštatoval, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno

preukázania dôvodnosti nároku a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
56. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
57. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
58. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom
rozsahu, nakoľko súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Súd preto priznal nárok na náhradu trov konania
žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po

právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.
59. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).