Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217209543
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1217209543.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek

senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, s spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXXX/X, E., právne zast. Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou so sídlom Riečna 2,
Bratislava, IČO: 42 137 624 a Advokátska kancelária Marko, s.r.o., so sídlom Gróbska 19, Bernolákovo,
IČO: 36 860 646, proti žalovaným: 1/ PhD. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, I., právne
zast. Weis & Partners s.r.o., so sídlom Priemyselná 1/A, Bratislava, IČO: 47 234 776 a KASATKIN &
PARTNERS s.r.o., so sídlom Čajakova 13, Bratislava, IČO: 47 255 021, 2/ BABOLAD LTD, so sídlom
Prigkipissis Nte Tyras 16, KARANTOKI BUILDING, 5TH floor, Flat/Office 14, 1065 Nikózia, Cyprus, reg.

č. HE 363327, právne zast. Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s.r.o., so sídlom Vretenová 4,
Bratislava, IČO: 46 606 122, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
bývalého Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.06.2022, č.k. 58C/30/2017-509, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný 1/ a 2/ m a j ú proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal

určenia, že Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 15.03.2017 uzatvorená medzi žalovaným
1/ ako prevodcom a žalovaným 2/ ako nadobúdateľom (ďalej len ako „Zmluva o prevode obchodného
podielu“), ktorej predmetom bol prevod obchodného podielu vo výške 25 % základného imania
spoločnosti SUN lakes apartments I spol. s r.o. (ďalej len „SUN lakes apartments I spol. s r.o.“), so sídlom
Mierové nám. 2, Senec, IČO: 47 892 242 (ďalej aj len „obchodný podiel“), je voči žalobcovi neúčinná
(výrok I.) a žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %; o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.).

2.Svojerozhodnutiesúdprvejinštancieprávneodôvodnilust.§42aods.1až3,§42bods.1až4zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania, zmysel a predpoklady odporovateľnosti (existencia vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa najneskôr v čase rozhodnutia súdu, uskutočnenie právneho úkonu dlžníka v posledných troch
rokoch a v úmysle ukrátiť veriteľa, existencia ukracujúceho právneho úkonu vo vzťahu k vymáhateľnej
pohľadávke) tým, že odporovacia žaloba bola podaná v zákonnej lehote (odporovaný právny úkon -

prevod obchodného podielu - bol uskutočnený 15.03.2017 a žaloba bola podaná dňa 10.05.2017) a
že žalobca tvrdil, že má voči žalovanému 1/ vymáhateľnú pohľadávku zo Zmluvy o pôžičke zo dňa
19.07.2011 vo výške 715.000 eur (ďalej len „Zmluva o pôžičke“), ktorý dlh mal žalovaný 1/ uznať v
Notárskej zápisnici N 1162/2011, Nz 26943/2011, NCIs 27593/2011 zo dňa 22.07.2011 spísanej naNotárskom úrade J. A. E. obsahom, ktorej bolo vyhlásenie žalovaného 1/ ako dlžníka, že uznáva
svoj dlh čo do dôvodu a výšky na základe Zmluvy o pôžičke, ktorú pôžičku vo výške 715.000 eur
sa zaviazal žalovaný 1/ splatiť do 31.12.2012 (ďalej len „Notárska zápisnica“). Žalovaný 1/ sa bránil

tým, že žalobcom tvrdená pohľadávka nikdy neexistovala a pôžičku žalobca neposkytol, že žalobca
dňa 02.12.2016 vystavil kvitanciu, v ktorej potvrdil, že jeho (neexistentná) pohľadávka titulom Zmluvy o
pôžičke a Notárskej zápisnice je uspokojená v plnom rozsahu a že nemá z tohto titulu voči žalovanému
1/ žiadne ďalšie pohľadávky. Žalobca namietal, že túto kvitanciu nikdy nepodpísal, avšak pravosť
jeho podpisu na kvitancii bola potvrdená Znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej

univerzity v Žiline č. 60/2018 zo dňa 05.03.2018 (ďalej len „Znalecký posudok č. 60/2018“). Súd prvej
inštancie uviedol, že pokiaľ by aj táto kvitancia nebol vystavená, podstatné bolo, že zmluva o pôžičke
je reálnou zmluvou, čo znamená, že k jej vzniku sa nevyžaduje iba splnenie podstatných náležitostí
zmluvy, ale aj reálne plnenia veriteľa - teda že k založeniu zmluvného vzťahu dochádza až reálnym
odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Žalobca podľa súdu prvej inštancie v konaní nepreukázal, že
by pôžičku skutočne odovzdal žalovanému 1/, nepredložil ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie

toho, že vôbec sumou vo výške pôžičky (715.000 eur) disponoval a že ju reálne odovzdal žalovanému
1/, pričom o tom, že žalobca nemá voči žalovanému vymáhateľnú pohľadávku (zo Zmluvy o pôžičke
vo výške 715.000 eur) svedčí aj skutočnosť, že exekúcia (ktorá bola vedená na vymoženie predmetnej
pohľadávky) bola právoplatným rozhodnutím exekučného súdu vyhlásená za neprípustnú (z dôvodu,
že oprávnený nepreukázal poskytnutie pôžičky povinnému a naplnenie podmienok vzniku reálneho

kontraktu pôžičky, v dôsledku čoho bol predložený exekučný titul nespôsobilým podkladom na vykonanie
exekúcie). Súd prvej inštancie poukázal aj na rozhodnutie súdu v konaní pod sp. zn. 50C/32/2017,
kde rovnako nezistil také skutočnosti, na základe ktorých by mal o tejto otázke rozhodnúť odlišne,
preto súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal, že má voči žalovanému 1/ vymáhateľnú
pohľadávku, ktorej uspokojenie by potom mal ukracovať odporovaný právny úkon. Poukazujúc na

ukrátenie veriteľa (zmenšenie majetku dlžníka, ktoré neumožní uspokojenie pohľadávky veriteľa celkom
alebo z časti), bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno žalobcu, spočívajúce v povinnosti preukázať, že
došlo k ukráteniu veriteľa a že na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky preukázateľne nie
je možné použiť iný majetok dlžníka, ktorý postačuje na uspokojenie veriteľa a na to, že o ukracujúci
právny úkon sa nejedná, ak dlžník získal za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty

od nadobúdateľa obvyklú cenu alebo mu bola poskytnutá primeraná náhrada, súd prvej inštancie
zopakoval, že žalobca nepreukázal vymáhateľnú pohľadávku, preto bolo nadbytočné zisťovanie, či
vykonaný právny úkon žalovaného 1/ ukrátil uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Napriek tomu mal súd
prvej inštancie za to, že žalovaný 1/ previedol obchodný podiel v spoločnosti SUN lakes apartments I
spol. s r.o. za cenu 1.250 eur, vo vzťahu k čomu žalobca ani netvrdil ani nepreukázal, že by sa jednalo

o cenu neobvyklú alebo neprimerane nízku, a teda ani nepreukázal, že by došlo k jeho ukráteniu a
zároveň že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa toho, že na uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky preukázateľne nie je možné použiť iný majetok žalovaného 1/ ako dlžníka. Žalovaný 1/
(ktorého nezaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že na uspokojenie pohľadávky žalobcu (ak by
existovala) je možné použiť jeho iný majetok) tvrdil, že má dostatočný iný majetok a preukázal existenciu

iného majetku (predložením listov vlastníctva a výpisov z obchodného registra). Na základe uvedeného
súdprvejinštanciedospelkzáveru,ženebolipreukázanépredpokladypreurčenieneúčinnostiprávneho
úkonu (najmä existencia vymáhateľnej pohľadávky a ukrátenie veriteľa), preto žalobu zamietol. Vo
vzťahu k žalobe voči žalovanému 1/ s poukazom na ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka a
pasívnu vecnú legitimáciu, ktorá svedčí osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol urobený právny

úkon (dlžník nie je pasívne vecne legitimovaný), súd prvej inštancie dovodil, že pokiaľ žalobca podal
žalobu aj voči žalovanému 1/, podal ju voči osobe, ktorá nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná.
V danom prípade mal odporovateľným právnym úkonom ujsť z majetku dlžníka (žalovaný 1/) obchodný
podiel, ktorý nadobudol žalovaný 2/ a nie žalovaný 1/, preto voči žalovanému 1/ súd prvej inštancie
žalobu zamietol aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Súd prvej inštancie doplnil, že pokiaľ

žalobca predložil súdu uznesenie MV SR, Prezídia policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry
zo dňa 21.01.2021, ČVS: A./NKA-BA2-2020, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené
obvineniežalovanému1/zazločinlúpeževštádiuprípravy,uvedenébolobezrelevanciekprejednávanej
veci, pretože pokiaľ by aj bol žalovaný 1/ právoplatne odsúdený za predmetný zločin, nemalo by to
žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci, nakoľko by tým neboli preukázané predpoklady odporovateľnosti

právneho úkonu. K nevykonaniu dôkazov navrhovaných žalobcom (aby si súd z obchodného registra
vyžiadal všetky dokumenty týkajúce sa prevodu obchodného podielu žalovaného 1/ na žalovaného 2/
resp. na spoločnosť B.H.CY EUROPAGATE LTD v spoločnostiach SUN lakes apartments I spol. s r.o.,
Pozemné stavby SC, s.r.o., BENZINOL SLOVAKIA s.r.o., BLADE REAL ESTATES s.r.o., CENTRALBUILDING investičná, s.r.o., Hotel & Restaurant Slovakia s.r.o., Kráľovský dvor s.r.o. a LOGISTICKÝ
AREÁL NITRIANSKA s.r.o.) súd prvej inštancie uviedol, že tento dôkaz nevykonal, nakoľko žalobca
neuviedol, na preukázanie akých sporných skutočností by mal byť tento dôkaz vykonaný a že vzhľadom

na dôvody zamietnutia žaloby by sa jednalo o nadbytočný dôkaz, a teda jeho vykonanie by bolo v
rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Z rovnakého dôvodu (nadbytočnosť dôkazu) súd prvej
inštancie nevykonal dôkaz pripojením spisu OR PZ Kežmarok ČVS: ORP 196/VYS-KK-2017, ktorý sa
mal týkať trestného oznámenia podaného žalobcom vo veci neoprávneného pozmeňovania kvitancie zo
dňa02.12.2016,atovzhľadomnato,žesúdprvejinštanciedovodil,žepokiaľbyajkvitancianeexistovala

alebo nebola podpísaná žalobcom, nemalo by to vplyv na výsledok konania. O trovách konania súd
prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaní mali v konaní úspech v celom
rozsahu, priznal im voči žalobcovi plnú náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že súd
prvej inštancie sa vecou dostatočne nezaoberal a nedostatočne zistil skutkový stav veci, že nevykonal

dostatok dôkazov, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru a že odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom, nakoľko nevykonal niekoľko žalobcom navrhované dôkazy (teda z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP). Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Žalobca mal za to, že uzavrel so žalovaným 1/ Zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo požičanie

finančných prostriedkov vo výške 715.000 eur žalovanému 1/, pričom žalovaný 1/ Notárskou zápisnicou
uznal dlh a súhlasil s vykonateľnosťou zápisnice. Napriek preukázaniu Notárskej zápisnice, v ktorej
žalovaný 1/ vyhlásil, že je mu známy právny dôvod, predmet aj čas plnenia právneho záväzku –
pôžičky, z čoho je podľa žalobcu zrejmé, že ju prijal, súd prvej inštancie z nevysvetliteľného dôvodu
dospel k záveru, že žalobca reálne zaplatenie pôžičky nepreukázal, pričom toto jeho konštatovanie

nevyplýva z dôkazov predložených v konaní. Žalobca dal do pozornosti, že notárska zápisnica je
predovšetkým podľa ust. § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku verejnou listinou, teda o.i. ak nie je dokázaný
opak, preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje a vo vzťahu k verejným
listinám sa aplikuje vyvrátiteľná domnienka pravdivosti obsahu listiny. Žalobca tvrdil, že právny úkon
spísaný formou notárskej zápisnice má v prípade súdneho sporu vyššiu dôkaznú hodnotu ako právny

úkon nezaznamenaný formou notárskej zápisnice. S poukazom na to, že notárska zápisnica môže slúžiť
ako exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku), právny záväzok musí existovať už v
čase spísania notárskej zápisnice. Tvrdenie žalovaného 1/, že pôžička nebola reálne poskytnutá je
podľa žalobcu účelové, keď žalovaný 1/ v Notárskej zápisnici v bode 4/ vyhlásil, že je mu známy právny
dôvod, predmet aj čas plnenia právneho záväzku – pôžičky, je preto vysoko nepravdepodobné, aby

žalovaný 1/, najskôr uzatvoril Zmluvu o pôžičke so žalobcom, finančné prostriedky by, ako sám tvrdí,
neobdržal a následne by sám na notárskom úrade požiadal o vyhotovenie Notárskej zápisnice, z ktorej
vyplýva aj prevzatie finančných prostriedkov žalovaným 1/ a aj skutočnosť, že záväzok v čase podpisu
Notárskej zápisnice existoval. Žalobca dal do pozornosti aj to, že žalovaný 1/ sa napriek tvrdeniu o
údajnej neplatnosti Zmluvy o pôžičke a Notárskej zápisnice, nikdy nedomáhal určenia ich neplatnosti

a tieto do až do tohto konania žiadnym spôsobom nerozporoval. Vo vzťahu ku kvitancii, ktorou mal
žalobca údajne uznať splatenie pôžičky, uviedol žalobca, že nikdy takúto listinu nepodpísal a jej obsah
mu nebol známy do času, kedy túto listinu začal žalovaný 1/ dokladať ako dôkazný prostriedok do
viacerých súdnych konaní, že kvitancia je datovaná dňom 02.12.2016, teda v čase, keď už boli zo strany
žalovaného 1/ vykonávané špecifické úkony v spoločnostiach, ktorých boli strany konania spoločníkmi a

konateľmi a zrovna v deň, kedy došlo k výraznému obmedzeniu hlasovacích práv žalobcu v spoločnosti
Pozemné stavby s.r.o. Z obsahu kvitancie nie je zrejmé, kedy malo dôjsť k plneniu dlhu, plnenie dlhu
žalovaný 1/ žiadnym spôsobom nepreukázal a z obsahu kvitancie v článku I. bode 1. vyplýva, že veriteľ
(žalobca) poskytol dlžníkovi (žalovanému 1)/ pôžičku a podľa článku II malo dôjsť k jej uspokojeniu. Z
uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že ak mala byť pôžička uspokojená, musela byť reálne poskytnutá a

keďže tento dôkaz prekladá žalovaný 1/, potvrdzuje tým prijatie finančných prostriedkov, ale na druhej
strane tvrdí, že k odovzdaniu finančných prostriedkov neprišlo, ktoré tvrdenia považuje žalobca za
účelové a zmätočné. Z Notárskej zápisnice mal súd prvej inštancie jasne za preukázané, že žalovaný 1/
prevzalfinančnéprostriedky(vyhláseniažalovanéhovNotárskejzápisnici)asúčasneuvedenévyplývalo
aj z kvitancie predloženej žalovaným 1/ (potvrdzuje sa v nej vrátenie poskytnutej pôžičky), a napriek

tomu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o poskytnutí pôžičky
a vzal pritom do úvahy nepodložené tvrdenia žalovaného 1/ o neposkytnutí pôžičky, ktoré žalovaný
1/ žiadnym spôsobom nepreukázal; ak chcel žalovaný 1/ spochybniť verejnú listinu a aj kvitanciu ako
vlastný dôkaz (z ktorých poskytnutie pôžičky vyplývalo), mal kvalifikovane poprieť tieto tvrdenia a uniesťdôkaznú obranu. Nepodložené tvrdenie žalovaného 1/ nemôže podľa žalobcu spochybniť verejnú listinu
a v konečnom dôsledku i samotný listinný dôkaz predložený žalovaným 1/. Žalobca namietal, že podpis
na kvitancii nepatrí žalobcovi, pričom žalobca v tejto veci podal trestné oznámenie, ktoré sa vedie na

OR PZ Kežmarok č.k. ČVS: ORP 196/VYS-KK-2017, vo vzťahu k čomu žalobca v konaní žiadal, aby
si súd prvej inštancie vyžiadal spis OR PZ Kežmarok v rámci dokazovania, ktorý dôkaz zo strany súdu
prvej inštancie vykonaný nebol, pričom žalobcovi nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie tento dôkaz,
ktorý nepochybne mohol objasniť viaceré dôležité skutočnosti, nevykonal a odňal tak žalobcovi možnosť
konať pred súdom. Žalobca uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vôbec

neodôvodnil nevykonanie tohto dôkazu, preto v tejto časti považoval žalobca rozsudok za zmätočný a
nepreskúmateľný. Žalobca poukázal na nedôveryhodnosť znaleckého posudku vyhotoveného znalcom
F. F. E., a to zo závažných dôvodov, ktoré jednoznačne preukazujú zaujatosť znalca, pretože žalobca
sa ešte v roku 2017 viackrát osobne stretol so znalcom F. F. E., objasnil mu veľmi podrobne celú
sporovú vec (ako aj ďalšie skutočnosti týkajúce sa ďalších sporových vecí a trestných konaní, ktoré
však majú rovnaký alebo obdobný právny základ vzniku), následne na základe vzájomnej dohody

znalca F. F. E. so žalobcom, žalobca (v 10/2017) písomne požiadal znalca F. F. E. o vypracovanie
znaleckého posudku, o čom priložil písomné objednávky žalobcu doručované znalcovi F. F. E. (e-
mailom na adresu E.) a znalec F. F. E. na základe objednávok žalobcu písomne komunikoval s OČTK
a súdmi za účelom umožnenia nahliadania do spisov, respektíve umožnenia inej formy oboznámenia
sa s informáciami potrebnými na vypracovanie znaleckého posudku. Žalobca uviedol, že sám súd prvej

inštancie uviedol, že zo znaleckého posudku i výpovede F. K. L. vyplynulo, že sa jednoznačne nedá určiť,
že sa jedná o podpis žalobcu na listinách, teda aj na kvitancii, nakoľko ide o skrátenú formu podpisu,
pričom existuje zvýšené riziko jeho napodobiteľnosti, že podpisy žalobcu vykazujú výraznejšiu mieru
variability, čo znamená, že podpisy žalobcu na jednotlivých listinách nie sú rovnaké, resp. sa niektoré
výrazne odlišujú. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že nie je možné určiť, či podpisy vykazujúce

vysokú mieru variability aj na porovnávacích materiáloch, sú podpismi žalobcu, a ak sa zohľadní, že
výber týchto porovnávacích materiálov bol plne v dispozícii žalovaného 1/, je dôvodná pochybnosť o
hodnovernosti poskytnutých listín aj porovnávacích materiálov, čo síce môže znamenať, že znalkyňa
porovnala poskytnuté podpisy na listinách a porovnávacom materiály, avšak uvedené neznamená
(naopak potvrdzuje), že sa vôbec nemuselo jednať o podpisy žalobcu. Napriek tomu súd prvej inštancie

považoval tento znalecký posudok za dôveryhodný. Žalobca poukázal na to, že v konaní žalobca
žiadal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 2/ a 3/ na doloženie výpisov z obchodného registra,
zakladateľskej listiny prípadne ďalších dokumentov preukazujúcich ich vlastnícku štruktúru, prípadne
vlastnícku štruktúru právnických osôb, ktoré sú spoločníkmi žalovaného 2/ a 3/, a to pre podozrenie,
že spoločníkom, teda vlastníkom žalovaného 2/ a 3/ je žalovaný 1/, ako vyplývalo aj z výpovede

žalovaného1/vkonaní,ktorýuviedol,žejenaďalejkonateľomžalovaného2/a3/ažeuvedenýchnových
obchodných partnerov hľadal na internete. Záver súdu prvej inštancie o tom, že spoločníkom žalovaného
2/ a 3/ a aj konateľom je spoločnosť P.T.Planetax LTD, a to nie je blízka osoba, považoval žalobca
za opätovné ignorovanie tvrdení a návrhov dôkazov žalobcu, ktorý navrhoval doloženie vlastníckej
štruktúry tejto spoločnosti, ktorý dôkaz súd prvej inštancie nevykonal. Žalobca dal do pozornosti aj

výpoveď žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 23.05.2019 v konaní vedenom na rovnakom súde pod sp.
zn. 9C/30/2017, kedy na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či existuje majetkové prepojenie medzi
osobou žalovaného 1/ a žalovanými 2/ a 3/, uviedol, že na uvedené nebude odpovedať, z čoho je
podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný 1/ úmyselne zatajuje skutočnosti a javí sa vysoko pravdepodobné,
že neodpovedá práve preto, že tu majetkové prepojenie existuje. Žalovaný 1/ odmietol uviesť aj to, s

ktorými osobami ako spoločníkmi žalovaných 2/ a 3/ komunikuje, žalovaní 2/ a 3/ si úmyselne nesplnili
edičnú povinnosť, teda ich prístup ku konaniu je čiastočne nedôveryhodný a oslabuje to ich pozíciu
v konaní (komentár k rozsudku Vrchního soudu v Praze zo dňa 26.08.2014, čj. 1Cmo 9/2014-108).
Žalobcapovažovalzahrubýrozporsdobrýmimravmi,abyprehralsporzdôvoduneuneseniadôkazného
bremena len preto, že protistrana úmyselne a cielene zadržiava dôkaz, ktorý z objektívnych príčin

nemôže žalobca doložiť, navyše keď týmto porušuje svoje zákonné povinnosti v zmysle hmotného práva
a aj svoje procesné povinnosti. Informačný deficit je v tomto spore možné odstrániť práve splnením
povinnosti nariadenej súdom prvej inštancie žalovaným, ktorú si však žalovaní účelovo nesplnili a sú
procesne pasívni. Súd prvej inštancie uvedené pri rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy a vôbec z
uvedenej pasivity nevyvodil dôsledky, čím taktiež porušil procesné práva žalobcu. Žalobca zopakoval,

že žalovaný 1/ svojím konaním ukrátil žalobcu a znemožnil znížením svojho majetku vymožiteľnosť
pohľadávky žalobcu a súčasne túto majetkovú hodnotu nadobudol do subjektu, teda žalovaného 2/ a
3/, ktorých ovláda, preto je žalovaný 1/ podľa názoru žalobcu pasívne legitimovaným v spore. Žalovaný
vo svojej výpovedi uviedol, že jeho majetok ďaleko prevyšuje hodnotu žalobcovej pohľadávky, avšak zhľadiska svojho dôkazného bremena toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, napriek tomu,
súd prvej inštancie opätovne prevzal toto nepodložené tvrdenie za preukázané. Naopak, preukázané
tvrdenie žalobcu o zbavovaní sa majetku žalovaného 1/ (okrem iného aj prevodom obchodných podielov

na žalovaného 2/ a 3/ a ďalšieho majetku, čo vyplynulo aj z pripojených spisov v súdnom konaní), ktoré
žalobca preukázal doložením zmlúv o prevode obchodného podielu, výpisom z obchodného registra a
zápisnicou z valného zhromaždenia, nevzal súd prvej inštancie do úvahy, zmätočne uviedol, že žalovaný
1/ je spoločníkom v ďalších 2 spoločnostiach a konateľom v 9 spoločnostiach, čo malo byť podľa súdu
prvejinštanciedostatočnýmdôkazomomajetkovýchpomerochžalovaného1/.Žalobcovinebolozrejmé,

ako mohol súd prvej inštancie dospieť k záveru, že žalobca neprodukoval dostatočné dôkazy, obzvlášť
potom, ako súd prvej inštancie opakovane nevykonal dôkazy navrhované žalobcom.

4. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobcom napadnutý rozsudok považuje
za správny a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje, pričom trval na všetkých svojich predchádzajúcich
vyjadreniach. Podľa žalovaného 2/ súd prvej inštancie správne právne vec posúdil a svoje závery

dostatočne odôvodnil a neznemožnil procesným postupom žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva a nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces žalobcu, dospel k správnym
skutkovým zisteniam, zistil úplne skutkový stav a vychádzal zo správneho posúdenia veci. Žalobca
podľa žalovaného 2/ v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ani argumenty než tie, ktoré uplatnil
už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dostatočne vysporiadal. Žalobca v odvolaní uvádza,

že žiadal, aby žalovaný 2/ a 3/ doložili v konaní doklady, z ktorých bude zrejmá vlastnícka štruktúra
spoločnosti spolu so zakladajúcimi dokumentami, načo bol súdom opakovane vyzvaní, avšak túto
povinnosť ani raz nesplnili, k čomu žalovaný 2/ poukázal na to, že v tomto konaní nebol označený
žalovaný 3/ a s uvedeným sa súd prvej inštancie vysporiadal v rozsudku, keď konštatoval, že pokiaľ
žalobca žiadal, aby si súd z obchodného registra vyžiadal všetky dokumenty týkajúce sa prevodu

obchodného podielu žalovaného 1/ na žalovaného 2/ resp. na spoločnosť B.H.CY EUROPAGATE LTD v
spoločnostiach SUN lakes apartments I spol. s r.o., Pozemné stavby SC, s.r.o., BENZINOL SLOVAKIA
s.r.o., BLADE REAL ESTATES s.r.o., CENTRAL BUILDING investičná, s.r.o., Hotel & Restaurant
Slovakia s.r.o., Kráľovský dvor s.r.o. a LOGISTICKÝ AREÁL NITRIANSKA s.r.o., súd prvej inštancie
tento dôkaz nevykonal, nakoľko žalobca neuviedol, na preukázanie akých sporných skutočností by

mal byť tento dôkaz vykonaný a že išlo o nadbytočný dôkaz, ktorého vykonanie by bolo v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania. Žalovaný 2/ poukázal na to, že súd prvej inštancie zamietol žalobu
z dôvodu, že žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal splnenie základných predpokladov
na odporovanie právnemu úkonu, nepreukázal existenciu vymáhateľnej pohľadávky, nepreukázal, že
napadnutýmprávnymúkonomdošlokjehoukráteniu,tedažežalovaný1/nemáinýmajetok,zktoréhoby

bolo možné uspokojiť jeho tvrdenú pohľadávku a nepreukázal ani úmysel žalovaného 1/ ukrátiť veriteľa
ani vedomosť žalovaného 2/ o úmysle žalovaného 1/ ukrátiť veriteľa, pričom všetky tieto podmienky
musia byť splnené kumulatívne. Žalovaný 2/ zastával názor, že napadnutý rozsudok je vecne i formálne
správny a v konaní nedošlo k vadám, ktoré by opodstatňovali zrušenie napadnutého rozsudku, vo
zvyšku sa plne stotožnil s argumentáciou prvoinštančného súdu a navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok potvrdil a priznal žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v odvolaní uvádza skutkové
okolnosti, ktoré už boli súdom prvej inštancie vyhodnotené a neuvádza dôvody, prečo súd prvej inštancie
tvrdené skutkové okolnosti nesprávne vyhodnotil. Ak mal žalobca za to, že súd prvej inštancie tvrdené

skutkové okolnosti nesprávne vyhodnotil, mal v odvolaní uviesť, v čom ich považuje za nesprávne
vyhodnotené. Žalobca sa v podanou žalobou domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že
Zmluva o prevode obchodného podielu uzavretá medzi žalovaným 1/ ako prevodcom a žalovaný 2/
ako nadobúdateľom, ktorej predmetom bol prevod obchodného podielu vo výške 25 % základného
imania spoločnosti SUN lakes apartments I spol. s r.o., je voči žalobcovi neúčinná, nakoľko žalobca

tvrdil, že týmto právnym úkonom sa má žalovaný 1/ zbavovať svojho majetku, čím údajne sťažuje
žalobcovi vymoženie jeho pohľadávky z titulu pôžičky podľa Zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom
bolo požičanie finančných prostriedkov vo výške 715.000 eur. Žalovaný 1/ v súvislosti s vymáhanou
pohľadávkou z titulu pôžičky cestou exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 44/2017 u súdneho exekútora J.
F. B. uviedol, že na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 57Er/2914/2017 bolo vedené exekučné

konanie, v ktorom uznesením č.k. 57Er/2914/2017-490 zo dňa 27.11.2019 tam konajúci súd vyhovel
námietkam žalovaného 1/ ako povinného a exekúciu (vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod sp.
zn. 57Er/2914/2017 a u súdneho exekútora J. F. B. pod sp. zn. EX 44/2017) vyhlásil za neprípustnú, keď
konštatoval,žežalobcareálneposkytnutiepôžičkyvovýške715.000eurvierohodnežiadnymspôsobomnepreukázal, v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže neosvedčil vymáhateľnosť pohľadávky.
Uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 57Er/2914/2017-490 zo dňa 27.11.2019 odvolací súd
uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/25/2021-620 zo dňa 31.01.2022 potvrdil. Podľa

žalovaného je teda nepochybné, že žalobca nemá voči žalovanému 1/ vymáhateľnú pohľadávku a táto
neexistujúca pohľadávka nemôže byť ukrátená žiadnym právnym úkonom žalovaného 1/. Žalobca v
priebehu súdneho konania nepreukázal, že napadnutá Zmluva o prevode obchodného podielu by v
prípade existencie pohľadávky žalobcu ukrátila uspokojenie ním tvrdenej pohľadávky. Pokiaľ žalobca
uviedol, že kvitanciu nikdy nepodpísal, pravosť jeho podpisu na tejto kvitancii bola potvrdená Znaleckým

posudkom č. 60/2018 a bez ohľadu na kvitanciu je podstatné to, že vymáhateľná pohľadávka neexistuje,
o čom svedčí aj právoplatné rozhodnutie exekučného súdu. Žalovaný 1/ akcentoval, že zmluva o
pôžičke je reálnou zmluvou, ktorej vznik je daný až okamihom reálneho plnenia veriteľa, teda až
reálnym odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal,
že by reálne došlo k odovzdaniu pôžičky žalovanému 1/, nepredložil ani nenavrhol žiadne dôkazy
na preukázanie, že by takouto sumou vôbec disponoval. Žalobca poukazoval na vlastnícku štruktúru

žalovaného 2/, vo vzťahu k čomu mal žalovaný 1/ za to, že vlastnícka štruktúra žalovaného 2/ ako
ani majetkové prepojenie medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ nie je dôležité, pretože podstatou sporu
medzi žalobcom a žalovanými je, či existuje vymáhateľná pohľadávka, čo v danom prípade bolo riadne
preukázané, že neexistuje. Až v prípade existencie vymáhateľnej pohľadávky by sa skúmalo, či právny
úkon žalovaného 1/ ukracuje pohľadávku žalobcu. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a

žiadnymspôsobomnepreukázal,žeprevodomobchodnéhopodieluvspoločnostiSUNlakesapartments
I spol. s r.o. na žalovaného 2/ sa majetok žalovaného 1/ zmenšil natoľko, že by ostatný jeho majetok
nepostačoval na úhradu dlhu a naopak, žalovaný 1/ konaní na súde prvej inštancie preukázal existenciu
dostatočného majetku, ktorý by bolo možné v prípade existencie pohľadávky použiť na jej uspokojenie.
Keďže podaná žaloba sa týka právneho úkonu – Zmluvy o prevode obchodného podielu, pričom pri

použití analógie ust. § 61 ods. 2 Obchodného zákonníka by sa výška vyrovnacieho podielu určila na
základe poslednej riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2016, kedy hodnota čistého imania
spoločnosti SUN lakes apartments I spol. s r.o. zodpovedala sume 5.658 eur, hodnota vyrovnacieho
podielu by tak bola v sume 1.414,50 eur; žalobou napadnutý právny úkon, ktorým malo dôjsť údajne k
zmenšeniu majetku žalovaného 1/ je preto bagateľný vo vzťahu k majetku, ktorým žalovaný 1/ disponuje.

Žalovaný 1/ uviedol aj to, že žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu má smerovať proti tomu,
kto mal z odporovateľného úkonu dlžníka prospech, t.j. proti tomu, s kým alebo v prospech koho dlžník
tento právny úkon urobil, teda že žalovaný 1/ nie je pasívne legitimovaný byť účastníkom tohto konania.
Žalovaný 1/ poukázal aj na skutočnosť, že právna zástupkyňa žalobcu v odvolaní spomína žalovaného
3/, avšak v predmetnom konaní na strane žalovaných vystupujú len dva subjekty a na rozsudok

Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/32/2017-451 zo dňa 10.04.2019, v ktorom konaní žalobcu C. A.
B. proti žalovanému 1/ C. F. G., o určenie neúčinnosti právneho úkonu - prevodu obchodného podielu
spoločnosti BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o., t.j. v skutkovo a právne totožnej veci ako je prejednávaná
vec, súd žalobu zamietol a vo vzťahu k Zmluve o pôžičke zo dňa 19.07.2011 konštatoval, že žalobca
reálne poskytnutie pôžičky vo výške 715.000 eur vierohodne žiadnym spôsobom nepreukázal; rozsudok

Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/30/2017-451 zo dňa 10.04.2019 odvolací súd rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/240/2019- 551 zo dňa 30.03.2022 potvrdil. Žalovaný 1/ zhrnul,
že žalobcom napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný, odvolacie dôvody žalobcu za
úplne nedôvodné, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok logicky odôvodnil, vec správne skutkovo aj
právne posúdil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, že odvolacie dôvody žalobcu

sú podľa žalovaného 1/ bez akéhokoľvek právneho významu a neodôvodňujúce zmenu, resp. zrušenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd žalobcom napadnutý
rozsudok ako vecne správny a zákonný v celom rozsahu potvrdil a súčasne, aby žalovanému 1/ priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/ uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného
1/, že by žalobca existenciu pôžičky v konaní nepreukázal, resp. že nepreukázal poskytnutie plnenia
voči žalovanému 1/, keď uvedené plnenie vyplýva z Notárskej zápisnice. Žalobca žiadal, aby súd prvej
inštancie zaviazal žalovaných 2/ a 3/ na doloženie dokladov, preukazujúcich ich vlastnícku štruktúru
práve pre podozrenie, že spoločníkom žalovaného 2/ a 3/ je žalovaný 1/ v nadväznosti na jeho

výpoveď v konaní. Nie je podľa žalobcu pravdou ani tvrdenie žalovaných, že by žalobca neuviedol, čo
konkrétnebysamalovýpismizobchodnéhoregistra,zakladateľskejlistinyprípadneďalšíchdokumentov
preukazujúcich ich vlastnícku štruktúru, preukázať – žalobca to uviedol a súd prvej inštancie sa touto
otázkou, napriek pasivite žalovaných, vôbec nezaoberal. S poukazom na edičnú povinnosť opakovanežalobca poukázal na komentár k rozsudku Vrchního soudu v Praze zo dňa 26.08.2014, čj. 1 Cmo
9/2014-108 a aj na to, že žalovaný tvrdenie, že jeho majetok ďaleko prevyšuje hodnotu žalobcovej
pohľadávky v rámci procesnej obrany žiadnym spôsobom nepreukázal. Naopak, žalobca preukázal

zbavovanie sa majetku žalovaného 1/. Žalobca doložil nový dôkaz, ktorý z objektívnych dôvodov
nemohol doložiť v prvoinštančnom konaní a ani pri podávaní odvolania z dôvodu, že v danom čase ešte
neexistoval, a to rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/190/2017 zo dňa 26.10.2022 v
spore žalobcu A. B. proti žalovanému SUN lakes apartments I spol. s r.o. a spol. o určenie neplatnosti
uznesení valného zhromaždenia SUN lakes apartments I spol. s r.o. a o neplatnosti zmluvy, ktorým súd

určil, že uznesenia č. 1, 2 a 3. prijaté dňa 15.03.2017 valným zhromaždením spoločnosti SUN lakes
apartments I spol. s r.o. sú neplatné a že Zmluva o prevode obchodného podielu je neplatná, z čoho
je zrejmé, že konanie žalovaných odporuje zákonu aj dobrým mravom. Žalobca predložil opakovane
uznesenie MV SR, Prezídia policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry zo dňa 21.01.2021, ČVS:
A./NKA-BA2-2020, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie žalovanému 1/ a
znalecký posudok, ktorý je však v kontexte rozsudku č.k. 23Cb/190/2017 zo dňa 26.10.2022.

7. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakoval, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou,
že žalobca žiadnym spôsobom vierohodne nepreukázal odovzdanie pôžičky žalovanému 1/ ani že by
takouto sumou vôbec disponoval a že exekučný súd konštatoval, že exekučný titul, na podklade ktorého
bolo vedené exekučné konanie pod sp. zn. 57Er/2914/2017, je materiálne nevykonateľný a vedenie

exekúcie je neprípustné, teda že žalobca neosvedčil vymáhateľnosť pohľadávky, teda že neexistujúca
pohľadávka ani nemôže byť ukrátená žiadnym právnym úkonom žalovaného 1/. Rovnako len zopakoval,
že vlastnícka štruktúra žalovaného 2/ ako ani majetkové prepojenie medzi žalovanými nie je dôležité,
keďže bolo preukázané, že vymáhateľná pohľadávka neexistuje a že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že prevodom obchodného podielu v spoločnosti SUN lakes apartments I spol. s

r.o.nažalovaného2/samajetokžalovaného1/zmenšilnatoľko,žebyostatnýjehomajetoknepostačoval
na úhradu dlhu, teda že išlo o ukracujúci právny úkon. K rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.
k. 23Cb/190/2017-1221 zo dňa 26.10.2022 žalovaný 1/ uviedol, že ide o nesúvisiaci dôkaz s meritom
prejednávanej veci, tento dôkaz nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu súdu
prvej inštancie a naviac dňa 10.11.2022 bolo zo strany žalovaných voči uvedenému rozsudku odvolanie.

Doplnil, že žalovaní v konaní vedenom pod sp. zn. 23Cb/190/2017 pred Okresným súdom Bratislava
III jasne uviedli, že realizáciu valných zhromaždení v spoločnosti žalovaného 1/, v ktorých figuroval
žalobca so žalovaným 2/, mali zaužívanú spôsobom, že sa osobne stretávali a realizovali porady na
pravidelnej báze a na takejto pravidelnej porade si podpísali dokumenty k nastávajúcemu valnému
zhromaždeniu,čožalovanívkonanípreukázaliZnaleckýmposudkomč.60/2017aznaleckýmposudkom

č. 94/2017, v ktorých bolo konštatované, že podpisy na pozvánke a potvrdenie o prevzatí pozvánky
sú pravými podpismi žalobcu. Žalovaný 1/ poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k.
23Cb/40/2017-548zodňa22.09.2020,vprávnejvecižalobcuC.A.B.protižalovanémuPozemnéstavby
SC, s.r.o. o určenie neplatnosti uznesení valných zhromaždení, t.j. v ktorej sa posudzovala skutkovo a
právne porovnateľná vec ako vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. 23Cb/190/2017,

kde konajúci súd žalobu zamietol.

8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §

378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z

hľadiskaprocesnoprávnehožiadnevadymajúcezanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,konštatuje,
že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného
nároku, a jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy,
z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V
odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil

svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal
tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré
nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových
strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantnáskutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil
a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako
aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú

verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).
Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a v
záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami vyjadruje sa len k odvolacím námietkam
žalobcu.

11. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal určenia,
že Zmluva o prevode obchodného podielu (zo dňa 15.03.2017 uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako
prevodcom a žalovaným 2/ ako nadobúdateľom, ktorej predmetom bol prevod obchodného podielu
vo výške 25 % základného imania spoločnosti SUN lakes apartments I spol. s r.o.), je voči žalobcovi
neúčinná, a to z dôvodu, že žalobca so žalovaným 1/ uzatvoril Zmluvu o pôžičke (dňa 19.07.2011), ktorej

predmetom bolo požičanie finančných prostriedkov vo výške 715.000 eur v prospech žalovaného 1/,
ktoré sa žalovaný 1/ zaviazal splatiť do 31.12.2012, avšak uvedenú pôžičku nesplatil. Žalobca tvrdil, že
žalovaný 1/ Notárskou zápisnicou (N 1162/2011, Nz 26943/2011, NCR1s 27593/2011 zo dňa 22.07.2011
spísanou notárom J. A. E.) uznal dlh a súhlasil s vykonateľnosťou zápisnice. Tvrdil aj to, že žalobca
zistil, že žalovaný 1/ na valnom zhromaždení konanom dňa 16.03.2017 previedol svoj obchodný podiel

vo výške 25 % základného imania spoločnosti SUN lakes apartments I spol. s r.o. o hodnote 1.250
eur na žalovaného 2/ a že žalovaný 1/ zo spoločnosti údajne prepisuje majetok, čím mu ako veriteľovi
spôsobuješkoduveľkéhorozsahu-jednaksažalovaný1/zbavujesvojhomajetkuaúčelovýmspôsobom
znižujemajetokspoločnostiSUNlakesapartmentsIspol.sr.o.,pričomvočižalovanému1/vediežalobca
exekučné konanie u J. B. a voči podvodu spáchanému so zápisnicou z valného zhromaždenia zo dňa

02.12.2016 žalobca podal trestné oznámenie. Žalobca mal za to, že medzi žalovaným 1/ ako prevodcom
a žalovaným 2/ ako nadobúdateľom došlo k právnemu úkonu, ktorým došlo k ukráteniu pohľadávky
žalobcu, že konanie zo strany žalovaného 1/ bolo úmyselné, že o pôžičke mali všetci vedomosť a poznali
úmyselžalovaného1/akodlžníkaukrátiťžalobcu,žekukráteniužalobcudošlokonanímžalovanýchtým,
že v čase, keď bola pohľadávka žalobcu vykonateľná, uzavreli Zmluvu o prevode obchodného podielu

a tým zmenšil žalovaný 1/ svoj majetok.

12.Podľaust.§42aods.1Občianskehozákonníka,veriteľsamôžedomáhať,abysúdurčil,žedlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

13. Podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník
urobilvposlednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstrane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch

rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

14. Podľa ust. § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol

veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo

členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel

dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

15. Podľa ust. § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou.16. Podľa ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje
proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

17. Podľa ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť
nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom
alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

18.Podľaust.§42bods.4Občianskehozákonníka,právnyúkon,ktorémuveriteľsúspechomodporoval,
je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

19. Podstatná časť odvolacej argumentácie žalobcu smerovala k nesprávnemu právnemu posúdeniu
toho, či žalobca disponuje vymáhateľnou pohľadávkou, teda či je v konaní aktívne vecne legitimovaným
subjektom a či je žalovaný 1/ pasívne vecne legitimovaným subjektom.

20. Odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa ust. § 137 písm. c) CSP, a teda žalobca

nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Je tomu tak z dôvodu, že súd v
skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď
vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že
ho súd za neúčinný vyhlási, pričom právny dôsledok úspešného odporovania, t.j. neúčinnosť právneho
úkonu, môže nastať až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené.

21. Zmyslom právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov je zabezpečenie ochrany veriteľa pred
právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu
možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Za odporovateľné právne
úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa a ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do

takej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky.

22. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ust. §§ 42a a 42b Občianskeho
zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie
odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods.

2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 Občianskeho
zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a právnymi
následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu (§ 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka). Na podanie odporovacej žaloby je aktívne vecne legitimovaný veriteľ, ktorého pohľadávka je
vymáhateľná, ak právne úkony dlžníka ukracujú jeho uspokojenie. Veriteľom je ten, kto má voči dlžníkovi

pohľadávkuvdobe,kedyboluskutočnenýodporovateľnýprávnyúkon,atoipohľadávkunesplatnúalebo
pohľadávku, ktorá má na základe vzniknutého záväzkového právneho vzťahu vzniknúť až v budúcnosti.

23. Predpokladmi úspešného odporovania právneho úkonu dlžníka, ktoré musí preukázať veriteľ
pre úspešnosť žaloby tak sú: (i) vymáhateľnosť jeho pohľadávky voči dlžníkovi, (ii) skutočnosť, že

konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, (iii) preukázanie úmyslu
dlžníka ukrátiť veriteľa, ak žalovanému, t.j. druhej strane odporovaného právneho úkonu musel byť
úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda o ňom vedel alebo musel
vedieť, (iv) skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t.j. troch rokoch
predchádzajúcich podaniu žaloby. Nie je pritom rozhodujúce o aký právny úkon ide, či odplatný alebo

bezodplatný, rozhodujúce je, že ide o úkon, ktorým bol majetok scudzený. Spoločným predpokladom
odporovateľnosti právnych úkonov je, že právnym úkonom došlo k skráteniu uspokojenia veriteľov
vymáhateľnej pohľadávky, pričom predpokladá sa kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka do takej
miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Na strane dlžníka musí ísť o
úmyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa a súčasne druhej strane odporovateľného právneho

úkonu musí byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, žalovaný o
tomto úmysle dlžníka v čase, kedy bol úkon urobený vedel alebo musel vedieť. Ak ide o právne úkony
medzi blízkymi osobami, uvedenými v ust. § 116 a 117 Občianskeho zákonníka, blízka osoba musí
preukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovateľného právnehoúkonu ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať, zákon v takomto prípade úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľa aj vedomosť blízkej osoby o úmysle dlžníka predpokladá.

24. Otázkou definície „vymáhateľnej pohľadávky“ sa zaoberal veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „NS SR“) v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05.2022 (R 2/2022) a dospel
k záveru, že vymáhateľná pohľadávka v zmysle ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka,
ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní. NS SR v uvedenom rozhodnutí zdôvodnil,
že: „V otázke výkladu zákonného pojmu „vymáhateľná pohľadávka“, dochádza k názorovému rozporu

a to, či sa ňou má rozumieť žalovateľná pohľadávka alebo vykonateľná pohľadávka.... V rozhodnutí
najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/102/99, ktoré položilo základ ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu
jeho uverejnením v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky (R 44/2001) bolo vyslovené, že zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká
pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. V odvodnení rozhodnutia
najvyšší súd uviedol, že k tomuto záveru dospel systémovým prístupom k interpretácii použitého slova

„vymáhateľný“, jednak z hľadiska sémantického a historického rozboru, ale aj z hľadiska účelového
významu textu tejto právnej normy... V uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/253/2012 zo 17.
decembra 2013 bol pojem vymáhateľná pohľadávka interpretovaný ako vykonateľná pohľadávka. Na
zdôvodnenie svojho názoru dovolací súd uviedol, že z účelu a zmyslu odporovacej žaloby vyplýva,
že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Obč. zákonníka sa rozumie

taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi
priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu.“
Napokon sa NS SR priklonil k názorovému smeru, podľa ktorého „Odporovateľnosť právnych úkonov
je inštitút hmotného práva upravený v § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka a neúčinnosť právneho
úkonu je hmotnoprávnym následkom ukracujúceho charakteru tohto konania. Len zo skutočnosti, že

k uspokojeniu pohľadávky veriteľa dôjde až v exekučnom konaní, nemožno vyvodzovať záver, že
vymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka vykonateľná. Nemožno opomenúť, že v prípade úspešnosti
veriteľa v konaní o odporovacej žalobe, môže dôjsť k dobrovoľnému plneniu dlžníka (a teda dôsledkom
nemusí byť výkon rozhodnutia - exekúcia).“ Veľký senát zdôraznil, že „k zmene judikatúry najvyššieho
súdu sa musí pristupovať len vtedy, ak sa tým nezasahuje do princípu právnej istoty, v nevyhnutnej miere

a ak sú pre zmenu dané predpoklady. Zmena judikatúry je nevyhnutná aj v prípade, ak treba zmeniť
nesprávny právny názor. V danej veci však o takýto prípad nejde. Dôsledkom takejto interpretácie je
potom záver vyslovený v druhej vete tohto uznesenia veľkého senátu, teda že vymáhateľná pohľadávka
v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne
vymáhať v základnom súdnom konaní. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že ak odvolací

súdinterpretovalpojemvymáhateľnápohľadávkaakovykonateľnápohľadávka,odklonilsavtejtootázke
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.“ Uvedené závery veľkého senátu NS SR dávajú
jednoznačné odpovede na sporné otázky a odvolacie námietky žalobcu v tomto konaní.

25. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v

odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalovaný 1/ nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný, ktorý
záver súd prvej inštancie aj riadne odôvodnil a s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a
na doplnenie dodáva nasledovné. Dôvodom podania odporovacej žaloby je existencia vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Dlžník nie je síce stranou sporu o odporovateľnosti, avšak
hmotnoprávnou podmienkou pre podanie odporovacej žaloby je to, že dlžník urobil v prospech tretej

osoby odporovateľný právny úkon. Odporovacia žaloba smeruje voči osobe, na ktorú dlžník previedol
svoj majetok a ktorá mala prospech z právneho úkonu dlžníka. Odvolací súd poukazuje na to, že vecná
legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu
alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom
vzťahu. Sporová strana, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu

vecnú legitimáciu a strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú
legitimáciu. Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje tú osobu, ktorá je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti a ak túto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. O nedostatok vecnej legitimácie na strane žalovaného pritom
vo všeobecnosti ide v tom prípade, ak niekto, o kom žalobca v žalobe tvrdí, že je výlučným nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti alebo oprávnenia, o ktoré v konaní ide, týmto nositeľom nie je, prípadne nie
je nositeľom výlučným.26. V ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka je upravená pasívna vecná legitimácia v prípade
odporovacej žaloby. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť
úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol urobený právny

úkon.Pasívnevecnelegitimovanájetakzásadneosoba,ktorázískalaodporovateľnýmprávnymúkonom
majetkový prospech. V danej veci potom nie je žalovaný 1/ nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide, týmto nositeľom je iba žalovaný 2/ ako nadobúdateľ, ktorý so žalovaným 1/ uzavrel Zmluvu
o prevode obchodného podielu. Odvolací súd preto argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho odvolaní, že
je v predmetnom konaní pasívne vecne legitimovaný, vyhodnotil ako nedôvodnú.

27. Prvoinštančný súd dospel aj k správnemu právnemu záveru, že žalobca nepreukázal splnenie
všetkých hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti, ktorý záver jasne a podrobne odôvodnil v
napadnutom rozhodnutí, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Nebolo možné stotožniť
sa s odvolacou námietkou žalobcu, že prvoinštančný súd napriek preukázaniu Notárskej zápisnice
z nevysvetliteľného dôvodu dospel k záveru, že žalobca reálne zaplatenie pôžičky nepreukázal a

toto konštatovanie nevyplýva ani z dôkazov predložených v konaní, pretože v konaní pred súdom
prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že žalobca (veriteľ) nepreukázal - neuniesol dôkazné
bremeno - o tom, že má voči žalovanému 1/ (dlžníkovi) vymáhateľnú pohľadávku, ktorú sa nepodarilo
uspokojiť z jeho majetku. Konajúci prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne
vysvetlil, že žalobca nepreukázal vymáhateľnosť jeho pohľadávky. Odvolací súd zhodne so súdom prvej

inštancie a žalovaným 1/ poukazuje na to, že zmluva o pôžičke má charakter reálnej zmluvy, teda
že k vzniku právneho vzťahu z pôžičky je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi, bez ktorého nedôjde
k vzniku právneho vzťahu pôžičky. Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že samotná zmluva
neposkytuje veriteľovi žalobný nárok na odovzdanie predmetu pôžičky. Ak žalobca tvrdil, že žalovanému
1/ na základe Zmluvy o pôžičke poskytol peňažnú sumu 715.000 eur, mal na preukázanie tohto tvrdenia

povinnosť predložiť príp. označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť tohto tvrdenia.

28. Odvolací súd akcentuje, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením
dvoch bremien, a to bremena tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a bremena dôkazu, že
musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu

je ustanovenie čl. 8 CSP v spojení s ust. § 185 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade
s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán
sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na

preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú
aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany
sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania,

pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu
nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých
dôkazov a ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé
rozhodnutie.Okruhrozhodujúcichskutočností,ktorésatýkajúpovinnostitvrdeniaapovinnostioznačenia
dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného
bremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca,
zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Ak teda žalobca tvrdil, že pôžičku
žalovanému 1/ poskytol, t.j. reálne odovzdal, mal toto tvrdenie aj preukázať, čo neurobil. Je dôvodné
poukázať na to, že aj exekučný súd konštatoval, že exekučný titul, na podklade ktorého bolo vedené

exekučné konanie na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 57Er/2914/2017 (vymoženie pohľadávky
zo Zmluvy o pôžičke), je materiálne nevykonateľný a vedenie exekúcie je neprípustné (z dôvodu,
že oprávnený nepreukázal poskytnutie pôžičky povinnému a naplnenie podmienok vzniku reálneho
kontraktu pôžičky, v dôsledku čoho bol predložený exekučný titul nespôsobilým podkladom na vykonanie
exekúcie). Na základe uvedeného je potom záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal

žiadnym spôsobom poskytnutie pôžičky v sume 715.000 eur v hotovosti žalovanému 1/, správny.

29. Argumentácia žalobcu existenciou Notárskej zápisnice, v ktorej žalovaný 1/ uznal svoj dlh z uvedenej
Zmluvy o pôžičke (zo dňa 19.07.2011 vo výške 715.000 eur) čo do dôvodu a výšky, a tak z nejvyplýva aj prevzatie finančných prostriedkov žalovaným 1/, nie je dôvodná. Uvedená Notárska zápisnica
nepreukazuje reálne odovzdanie predmetu pôžičky (finančných prostriedkov). Žalobca ako veriteľ v
kvitancii vystavenej dňa 02.12.2016 potvrdil, že jeho pohľadávky voči žalovanému 1/ ako dlžníkovi

definované v článku I. kvitancie (okrem iného zo Zmluvy o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol
dlžníkovi pôžičku vo výške 715.000 eur) boli ku dňu vystavenia kvitancie uspokojené v plnom rozsahu
a že veriteľ nemá ku dňu 16.11.2016 voči dlžníkovi žiadne ďalšie pohľadávky o.i. z titulu Zmluvy
o pôžičke; kvitancia bola podpísaná žalobcom, pričom pravosť podpisu žalobcu na kvitancii potvrdil
Znalecký posudok č. 60/2018. Ak preto žalobca namietal, že podpis na tejto kvitancii nie je jeho, mal

na preukázanie tohto svojho tvrdenia povinnosť predložiť príp. označiť dôkazné prostriedky spôsobilé
preukázať pravdivosť tohto jeho tvrdenia, čo však neurobil. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku.

30. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté
kontrolné znalecké dokazovanie za účelom preukázania, že podpis na kvitancii nie je jeho a za

účelom zistenia tejto skutočnosti aj navrhol vyžiadať si spis OR PZ Kežmarok č. ČVS: ORP 196/VYS-
KK-2014, čo prvoinštančný súd neurobil a tak mu odňal možnosť konať pred súdom, že mal výhrady k
predloženému Znaleckému posudku č. 60/2018 zo strany žalovaného 1/, keď namietal zaujatosť znalca
F. F. E., uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom
vysvetlil, z akého dôvodu nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom (nadbytočnosť dôkazu). Odvolací

súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „Dohovor“) zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá
pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť
primárne upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava Slovenskej republiky (ďalej
len „Ústava SR“) neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony,

spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých
posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu, t.j. právomoc konať o
veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového
stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).Odvolací
súd ešte dodáva, že správne prvoinštančný súd nevyhovel uvedenému dôkaznému návrhu žalobcu,

keďže ním navrhnutý dôkaz by bol nadbytočný, nakoľko doterajším konaním bolo bez pochybností
potvrdené, že žalobca reálne žalovanému pôžičku neposkytol, že kvitanciu podpísal a tak je záver súdu
prvej inštancie o neosvedčení vymáhateľnej pohľadávky správny. K procesným právam strany nepatrí,
aby bol súdom vykonaný každý ním navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa strana subjektívne
domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi strán

a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie
je vadou spôsobujúcou strane odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ust. § 185 ods.
1 CSP rozhodne súd, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Dokazovanie v civilnom súdnom konaní
prebieha vo viacerých fázach - od navrhovania dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné
vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou sporových strán,

len súd rozhodne, ktorý z označených (stranou navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje
prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán na vykonanie dokazovania
sledujúc tak rýchlosť a hospodárnosť konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z
pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý

navrhovaný dôkaz stranou, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 220 ods. 2 CSP). NS SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 107/2019
upresnil, v ktorých prípadoch nevykonanie dôkazu predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces.
Nevykonať dôkaz navrhnutý stranou môžu súdy v týchto prípadoch: (i) dôkaz nemá relevanciu k
predmetu konania (dôkazom sa má preukázať skutočnosť, ktorá nie je podstatná pre účel sporu); (ii)

dôkaz nemá vypovedaciu hodnotu vo vzťahu k skutočnosti, ktorá sa tvrdí (dôkazom nemožno potvrdiť
alebo vyvrátiť skutočnosť, ktorú strana tvrdí alebo popiera); (iii) dôkaz je nadbytočný (dôkaz nie je
potrebné vykonať, pretože skutočnosť bola doterajším konaním spoľahlivo zistená alebo vyvrátená). V
danej veci prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne vysvetlil, prečo žalobcom
navrhnuté dokazovanie nevykonal. Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná, nemôže to byť

považované za postup odnímajúci strane možnosť konať pred súdom

31. Pokiaľ ide o preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, dôkazné bremeno rovnako spočívalo
na žalobcovi. Žalovaný, ktorý nadobudol majetok odporovateľným právnym úkonom od dlžníka anejde o blízku osobu dlžníkovi, nemusí nič tvrdiť ani preukazovať, pretože dôkazné bremeno týkajúce
sa jeho vedomosti o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa znáša žalujúci veriteľ. Má však právo vyvracať
tvrdenia žalobcu, prípadne predkladať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Súd prvej inštancie sa riadne

vysporiadal aj s týmto ďalším predpokladom odporovateľnosti, t.j. úmyslom dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa napriek tomu, že skonštatoval absenciu prvého predpokladu, a to existenciu vymáhateľnej
pohľadávky. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a obsahu spisu je odvolací súd, zhodne so súdom
prvej inštancie, toho názoru, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný úmysel žalovaného 1/
uzatvorením Zmluvy o prevode obchodného podielu so žalovanými 2/ ukrátiť žalobcu ako veriteľa a ani

to, že by takýto úmysel bol známy žalovanému 2/.

32. Naviac, k ukráteniu pohľadávky veriteľa nedochádza, ak dlžník vlastní taký majetok, ktorý postačuje
na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. O ukracujúci právny úkon sa nejedná vtedy, ak dlžník získal
za prevedené veci práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa za obvyklú cenu, alebo
mu nebola poskytnutá primeraná náhrada. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný 1/ previedol

žalovanému 2/ obchodný podiel v spoločnosti SUN lakes apartments I spol. s r.o. v hodnote 1.250 eur
(za cenu 1.250 eur), pričom žalovaný 1/ má iný dostatočný majetok (ktorý preukazoval predložením
listov vlastníctva a výpisov z obchodného registra), ako správne skonštatoval aj súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku a že žalovaný 1/ sám tvrdil, že má majetok vyššej hodnoty. Odvolací
súd poukazuje na to, že právne úkony dlžníka ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k

zmenšeniu majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok,
že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov,
tak by sa z majetku dlžníka uspokojil. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že pohľadávka je
vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony skracujú jej uspokojenie, nesie veriteľ (žalobca). Odvolací
súd opakuje, že žalobca nepreukázal existenciou vymáhateľnej pohľadávky, preto je potom nadbytočné

aj zisťovanie, či vykonaný právny úkon žalovaného 1/ ukrátil uspokojenie žalobcovej pohľadávky.

33. K odvolacím námietkam žalobcu o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvej inštancie odvolací
súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať
na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti

tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v
zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť;
uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu

ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 193, § 205 CSP). Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku upraveného v ust. § 220 ods. 2 CSP. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu
k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá
by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto

súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a
právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na

spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili
výkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,ktorýpredkladáúčastníkkonania(II.ÚS3/97,II.ÚS251/03).

34. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvej inštancie za správne.35. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu, t.j. aj do výroku II. o náhrade
trov konania, ale svoje odvolanie v tomto rozsahu nezdôvodnil konkrétnymi odvolacími námietkami

(skutkovou a právnou argumentáciou). Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepodrobil napadnutý
rozsudok prieskumu v tejto ostatnej časti a konštatovanie uvedeného vedie k záveru o správnosti
posúdenia uplatneného nároku žalobcu ako nedôvodného tak, ako to vyvodil súd prvej inštancie.

36. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. l, § 255 ods. 1,

v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, tak
patrí, každému z nich, nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %,
pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).