Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424207621
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424207621.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.
Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcov:
1/ Q. X., B.. XX.X.XXXX, X. XX, X., 2/ T. X., B.. XX.X.XXXX, C. L. X., proti žalovaným: 1/
Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, 2/ ZSE Energia, a.s.,
Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 677 281, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie

žalovaného 1/ a 2/ proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 2C/66/2024-49, zo dňa 26.8.2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému
1/ povinnosť pripojiť byt č. X nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným č. XXXX, vchod X. XX,
na 1. poschodí (prízemí), na pozemkoch parcely registra „., s parcelným č. XXXX, XXXX, XXXX/X H.
XXXX/X, katastrálne územie: L. X., obec: X.-L. X., okres: X. N., evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX,
ktorého výlučným vlastníkom (spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/1) je L. I. G.. I., B.. XX.X.XXXX, G..

Č.. XXXXXX/XXXX, L. XXXX/XX, X., na odber elektrickej energie, miesto spotreby X. XX, XXXX, EIC
kód odberného miesta XXZZSXXXXXXXXXXX k distribučnej sústave žalovaného 1/ - prevádzkovateľa
distribučnej sústavy, a to do právoplatného rozhodnutia Mestského súdu Bratislava IV v právnej veci
žalobkyne Q. X., B.. XX.X.XXXX, X. XXXX/XX, X., a žalobcu T. X., B.. XX.X.XXXX, X. XXXX/XX, X.,
proti žalovanému 1/ EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 52 635 970, žalovanému
2/ U9 a.s., Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 949 703 a žalovanému X/ L. I., B.. XX.X.XXXX, L. XXXX/

XX, X., o neplatnosť dobrovoľnej dražby, vedenej pod sp. zn. B1-14C/70/2021, na základe podanej
žaloby zo dňa 16.9.2021; a uložil žalovanému 1/ povinnosť znovuobnoviť dodávku elektrickej energie
do odberného miesta - bytu č. X nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným č. XXXX, vchod
X. XX, na X. poschodí (prízemí), postavenom na pozemkoch parcely registra „., s parcelným č. XXXX,
XXXX, XXXX/X H. XXXX/X, katastrálne územie: L. X., obec: X.-L. X., okres: Bratislava II, evidovaného
na liste vlastníctva č. XXXX, ktorého výlučným vlastníkom (spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/1) je

L. I., B.. XX.X.XXXX, L. XXXX/XX, X., a umožniť tak odber elektrickej energie v odbernom mieste
užívanom žalobcami, miesto spotreby X. XX, XXXX, Q. kód odberného miesta XXZZSXXXXXXXXXXX,
a to do právoplatného rozhodnutia Mestského súdu Bratislava IV v právnej veci žalobkyne Q. X., B..
XX.X.XXXX, X. XXXX/XX, X. a žalobcu T. X.V., B.. XX.X.XXXX, X. XXXX/XX, X., proti žalovanému 1/
EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 52 635 970, žalovanému 2/ U9 a.s., Zelinárska
6, Bratislava, IČO: 35 949 703 a žalovanému 3/ L. I., B.. XX.X.XXXX, L. XXXX/XX, X., o neplatnosť

dobrovoľnej dražby, vedenej pod sp. zn. B1-14C/70/2021, na základe podanej žaloby zo dňa 16.9.2021
(výrok I.); zároveň uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Mestskéhosúdu Bratislava IV súdny poplatok v sume 25 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia
(výrok II.); a žalobcom 1/ a 2/ proti žalovaným 1/ a 2/ priznal právo na náhradu trov konania spoločne
a nerozdielne v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. V odôvodnení uviedol, že nariadenia neodkladného opatrenia sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali na
tom skutkovom základe, že žalobkyňa 1/ bola do príklepu licitátora (do 24.6.2021) dobrovoľnej dražby
výlučnou vlastníčkou bytu č. X nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným č. XXXX, P. X. XX,
na X. poschodí (prízemí), na pozemkoch parcely registra „., s parcelným č. XXXX, XXXX, XXXX/X H.

XXXX/X, katastrálne územie: L. X., obec: X.-L. X., okres: Bratislava II, evidovaný na liste vlastníctva
č. XXXX (spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/1). Na základe príklepu licitátora v dobrovoľnej dražbe
č. N 399/2021, Nz 19715/2021 zo dňa 24.6.2021, Z- 13928/2021 nadobudol predmetný byt L. I.,
B.. XX.X.XXXX, L. XXXX/XX, X.. V konaní vedenom Mestským súdom Bratislava IV pod sp. zn.
B2-14C/70/2021 sa žalobcovia domáhajú neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodu porušenia viacerých
ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov a predpisov na ochranu spotrebiteľa. Žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby odôvodnili
tým, že žalobkyňa 1/ ako spotrebiteľka uzatvorila so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu o splátkovom
úvere na bývanie so zabezpečením pohľadávky veriteľa zriadením záložného práva na byt Záložnou
zmluvou zo dňa 7.2.2018. Následne dňa 24.6.2021 došlo k výkonu záložného práva dobrovoľnou

dražbou a príklepom licitátora sa dňa 24.6.2021 L. I. stal aktuálnym vlastníkom bytu. Dôvodili, že pri
dobrovoľnej dražbe došlo zo strany navrhovateľa dražby a dražobníka k viacerým porušeniam zákona
č. 527/2002 Z. z., napr. absentujúca zročnosť pohľadávky, nakoľko žalobkyni 1/ nebola nikdy doručená
žiadosť o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (tzv. mimoriadna splatnosť
celého úveru), neoznámenie záložného veriteľa záložcovi o začatí výkonu záložného práva, neplatnosť

zmluvy o vykonaní dražby, nakoľko nedošlo k postúpeniu pohľadávky v súlade so zákonom, nemožnosť
rozporovať hodnotu bytu, nakoľko im v rozpore so zákonom nebol doručený znalecký posudok, a
teda im bolo odňaté právo domáhať sa námietkami vyhotovenia nového znaleckého ohodnotenia
iným znalcom alebo rozporovať nízke ohodnotenie predmetu dražby, nezákonné vykonanie prvého
kola dražby a rovnako aj opakovanej dražby. Boli názoru, že došlo aj zo strany veriteľa k porušeniu

viacerých ustanovení zákona č. 90/2016 Z. z., ktoré majú za následok, že veriteľ nevyhlásil spôsobom
v súlade so zákonom mimoriadnu splatnosť úveru na bývanie a porušil viaceré ustanovenia zákona
(§ 8 ods. 1, 15 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z. z.). V prípade, že sa konajúci súd v konaní vo veci
samej prikloní k ich právnemu názoru a rozhodne o neplatnosti dobrovoľnej dražby, bude vlastníčkou
bytu opäť žalobkyňa 1/. Žalobkyňa 1/ a žalovaný 2/ (syn žalobkyne 1/) dlhodobo v predmetnom

byte bývajú a aj vzhľadom na prebiehajúce konanie o neplatnosti dobrovoľnej dražby obývajú byt
nepretržite a uhrádzajú všetky náklady spojené s užívaním bytu. Ozrejmili, že žalobkyňa 1/ bola
riadne ako odberateľka prihlásená na odber elektrickej energie na odbernom mieste a riadne si plnila
záväzky voči dodávateľovi elektrickej energie (žalovaný 2/) a nemajú inú nehnuteľnosť, kde by mohli
do rozhodnutia konajúceho súdu vo veci neoprávnenej dražby bývať. Boli názoru, že aktuálny vlastník

má trvalý pobyt nahlásený na inej adrese, ktorú užíva za účelom naplnenia svojich bytových potrieb
a predmetný byt má v záujme užívať za účelom zisku - prenájmu. Byt bol odpojený od elektrickej
energie z dôvodu, že aktuálny vlastník odstúpil od Zmluvy o pripojení odberného miesta s tvrdením, že
žalobcovia užívajú byt neoprávnene a preto žalovaný 2/ odstúpil dňa 22.4.2024 od Zmluvy o združenej
dodávke elektriny na odbernom mieste, a to s účinnosťou ku dňu 2.5.2024. Aktuálny vlastník skončenie

predmetného zmluvného vzťahu odôvodnil neoprávneným užívaním odberného miesta, bez uvedenia
informácieoprebiehajúcomsúdnomkonaní,keďženalistevlastníctvajeuvedenývpoznámkezáznamo
prebiehajúcom súdnom konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bytu a o prebiehajúcom konaní
boli obaja žalovaní, dodávateľ elektrickej energie a prevádzkovateľ distribučnej sústavy, informovaní.
Uviedli, že na odbernom mieste z dôvodu jeho odpojenia nedochádza od 16.4.2024 k odberu elektrickej

energie, a preto nie je možné toto odberné miesto do jeho znovupripojenia do distribučnej sústavy a
obnovenia dodávky elektrickej energie riadne užívať na bývanie, nakoľko nie je možné variť, svietiť,
používať akékoľvek elektrické spotrebiče, stravovať sa, a s tým spojené uspokojovanie základných
fyziologických potrieb čo je v rozpore so zdravotným stavom žalobcov. Žalobkyňa 1/ je dlhodobo
ťažká astmatička, ktorej mobilita je značne sťažená v dôsledku vertebrogenného algického syndrómu

a žalobca 2/ je v dôsledku závažnej viacnásobnej zlomeniny predkolenia a vonkajšieho a vnútorného
členka od 2.2.2023 práceneschopný, čakajúci na termín ďalšieho chirurgického zákroku. Žalobkyňa
1/ sa pokúsila znovu pripojiť do distribučnej siete, nakoľko takéto pripojenie k distribučnej siete
prevádzkovateľa distribučnej sústavy je nevyhnutné na zabezpečenie odberu elektrickej energie naodbernom mieste, avšak znovupripojenie odberného miesta nie je v zmysle podmienok na pripojenie
odberateľov žalovaného 1/ možné, bez súhlasu aktuálneho vlastníka bytu, resp. preukázania iného
práva k užívaniu bytu a/alebo rozhodnutia príslušného súdu a bez súhlasu aktuálneho vlastníka nie je

možné ani žiadať obnovenie dodávky elektrickej energie od žalovaného 2/ na základe Zmluvy o dodávke
elektrickej energie. Žalobcovia sa pokúsili mimosúdnou a aj súdnou cestou vymôcť udelenie súhlasu
s pripojením odberného miesta k elektrickej energii, nakoľko bez súhlasu aktuálneho vlastníka nie je
možné byt využívať na napĺňanie základných fyziologických potrieb a bežné užívanie, avšak všetky
právne kroky boli neúspešné a nariadenie tohto neodkladného opatrenia je tzv. ultima ratio, ako sa vedia

domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov.

2.1 Uviedli, že aktuálny vlastník sa ich dlhodobo snaží donútiť, aby opustili natrvalo byt, a to napriek
prebiehajúcemu konaniu vo veci samej a tieto praktiky označili za šikanózne a zároveň dodali, že nemajú
inú nehnuteľnosť ani finančné prostriedky na prenájom novej nehnuteľnosti, zaplatenie kaucie a na
náklady na sťahovanie, a to pre viaceré dôvody mimo ich dispozičnej sféry a bez ich zavinenia najmä z

dôvodu dlhodobej práceneschopnosti žalobcu 2/ a jeho aktuálny zdravotný stav objektívne znemožňuje
akékoľvek úkony sťahovania. Zároveň nevedia ani ovplyvniť, kedy konajúci súd vo veci samej rozhodne
a tiež nevedia iným spôsobom (bez rozhodnutia súdu) zabezpečiť znovupripojenie zo strany žalovaného
1/ ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy ani obnovenie dodávky elektrickej energie od žalovaného
2/. Boli názoru, že obývanie nehnuteľnosti bez prístupu k elektrickej energii s ohľadom na zdravotný

stav žalobcov je zdravie a život ohrozujúce a preto je podanie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nevyhnutné v záujme ochrany práv a oprávnených záujmov a jedinou možnosťou ako ochrániť
svoje záujmy a svoje zraniteľné postavenie. Odber elektrickej energie je imanentne spojený s napĺňaním
si všetkých životne dôležitých potrieb, ako je stravovanie sa v obydlí, či zabezpečenie ochrany a
zachovania zdravia, hygieny, bezpečnosti v byte. V prebiehajúcom konaní vo veci samej, bolo dôvodené

a aj preukázané prostredníctvom už doložených dokladov, že došlo k porušeniu ustanovení zákona
č. 527/2002 Z. z., ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť vykonanej dobrovoľnej dražby, čo
znamená, že nedošlo k prevodu vlastníckeho práva postupom v súlade so zákonom a vlastníčkou bytu
by mala byť naďalej žalobkyňa 1/. Nariadením neodkladného opatrenia dôjde len k dočasnému, do
doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, pripojeniu odberného miesta, na základe ktorého

dôjde k dočasnému odberu elektrickej energie s tým, že budú povinní riadne a včas platiť náklady za
odber elektrickej energie, a to priamo žalovanému 2/, a preto dôjde len k minimálnemu zásahu do práv
aktuálneho vlastníka a nedôjde k zásahu a/alebo vzniku škody na strane žalovaných. Rozhodnutím
súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno objektívne dosiahnuť ochranu práv
žalobcov, pričom takto nariadené neodkladné opatrenie, nezasahuje do práv žalovaných neprimeraným

spôsobom, nakoľko budú pri znovupripojení a následnom odbere postupovať v súlade so zákonom a
s podmienkami žalovaného 1/ platnými pre (znovu)pripojenie odberného miesta, keďže na odbernom
mieste nedošlo k žiadnym stavebnotechnickým zmenám a rovnako v súlade s podmienkami žalovaného
2/ budú zodpovední za uhrádzanie platieb za odber elektrickej energie a v prípade ich neplatenia
je žalovaný 2/ oprávnený žalobkyňu 1/ ako odberateľku odpojiť od elektrickej energie. Vzhľadom na

uvedenépovažujúpostupaktuálnehovlastníka,ktorýsijevedomýmnohopočetnýchporušenízákonapri
výkone dobrovoľnej dražby, za nekorektný, nakoľko sa takýmto spôsobom pokúsil ešte do rozhodnutia
vo veci samej žalobkyňu 1/ ako dôchodkyňu s podlomeným zdravím zo svojho dlhoročného bývania a
imobilného žalobcu 2/ z bytu vyhnať.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
ozrejmil, že účelom právneho inštitútu v civilnom sporovom konaní akým je neodkladné opatrenie je
bezodkladná úprava pomerov strán sporu spojená s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej
ujmy a zabezpečenie nerušeného výkonu rozhodnutia vo veci samej. Neodkladné opatrenie slúži k
dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste

ho použiť vtedy, ak je potrebné upraviť pomery bezodkladne. Z dočasného charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá,
aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe neodkladnej
úpravy. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie právneho vzťahu

medzi stranami sporu, či tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo či existuje obava z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, ktorý má dočasný charakternebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené

kumulatívne. Je na navrhovateľovi, aby v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hodnoverne
opísal skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia
a zároveň, aby v návrhu opísal a osvedčil existenciu trvania nároku, ktorému navrhuje poskytnúť
ochranu neodkladným opatrením. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorý sa domáha jeho
nariadenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva medzi stranami sporu),

ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby nebolo vážnejších
pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je
súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej
zo strán sporu ohrozené. S poukazom na uvedené skúmal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
navrhovaným neodkladným opatrením a potrebu ochrany žalobcov pred takým konaním žalovaných,
ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy a či bola hodnoverne

osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Skonštatoval, že skutočnosti
opísané žalobcami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a podložené predloženými listinnými
dôkazmi osvedčujú obavu žalobcov zo vzniku ujmy a to práve žalobcami opísaným konaním žalovaného
1/ a 2/.

4. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné rozhodujúce skutočnosti preukázať spôsobom
vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, ako v konaní vo veci samej, ale postačuje len osvedčenie
rozhodujúcich skutočností. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti

a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia
takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne
obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu
je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov.

Porušenie práva žalobcov na užívanie nehnuteľnosti žalobcovia preukázali predloženými listinnými
dôkazmi a to komunikáciou žalobkyne 1/ oznámením žalovanému 1/ ako prevádzkovateľom distribučnej
sústavy o prerušení distribúcie elektriny, oznámením žalovaného 1/ o odstúpení od zmluvy o pripojení
odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy, ktorým žalobkyni 1/ oznámil, že
nakoľko žalobkyňa 1/ na výzvu žalovaného 1/ nepreukázala, že má súhlas vlastníka nehnuteľnosti, na

ktorejjeodbernéelektrickézariadeniezriadené,sozriadenímodbernéhoelektrickéhozariadenianatejto
nehnuteľnosti a súhlas vlastníka nehnuteľnosti s uzatvorením Zmluvy o pripojení a pripojení odberného
elektrického zariadenia na tejto nehnuteľnosti do distribučnej sústavy žalovaného 1/, odstúpil od Zmluvy
o pripojení do distribučnej sústavy uzatvorenej s žalovaným 1/ ako prevádzkovateľom a žalobkyňou
1/ ako žiadateľom a odberateľom elektriny odberného miesta s Q. W. XXZZSXXXXXXXXXXX na H.

X. XX, XXX XX X.. Vzhľadom na uvedené mal za preukázané, že predmetná nehnuteľnosť, ktorú
užívajú žalobcovia je aktuálne odpojená od prívodu elektrickej energie, v dôsledku čoho je významne
zhoršenákvalitaužívaniapredmetnejnehnuteľnostiažalobcoviasaopripojenieodbernéhomiestamôžu
snažiť jedine za súčinnosti vlastníka nehnuteľnosti alebo titulom rozhodnutia súdu. Za daného stavu,
kedy je preukázateľne nehnuteľnosť obývaná žalobcami odpojená od dodávky elektrickej energie mal

za to, že týmto hrozí vznik ujmy žalobcom a preto sú naplnené dôvody na nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia.

5. Ujma na strane žalovaného 1/ a 2/, ktorí sú prakticky povinní iba poskytnúť súčinnosť pri obnovení
dodávky elektrickej energie, je omnoho menej závažná než ujma, ktorá by prípadným nenariadením

neodkladného opatrenia hrozila žalobcovom z dôvodu nemožnosti nerušeného užívania nehnuteľnosti
bez prívodu elektrickej energie a to v dôstojnej kvalite. Mal za to, že žalobcovia osvedčili zásah do
ich užívacích práv v podobe odpojenia dodávky elektriny do nimi užívanej domácnosti. Poukázal na
skutočnosť, že ochrane obydlia sa vo svojej judikatúre venuje aj Európsky súd pre ľudské práva
a hierarchia hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a majetok je zrejmá. Riadna dodávka elektriny

do obydlia je dôležitá na uspokojovanie základných životných potrieb osôb bývajúcich v obydlí a
rýchle zabezpečenie dodávky elektrickej energie, ktorá slúži na účely zabezpečenia základných potrieb
žalobcov v ich domácnosti, akými sú svetlo, teplo, možnosť variť, je v danom prípade nevyhnutné
z dôvodu predchádzania vzniku nenapraviteľnej ujmy na strane žalobcov, a preto navrhovanádočasná úprava pomerov strán sporu neodkladným opatreným je nevyhnutná na časovo obmedzené
zabezpečenie základných potrieb do právoplatného skončenia veci samej vedenej na Mestskom súde
Bratislava IV sp. zn. B2-14C/70/2021 odôvodnená a v rámci dočasnej ochrany práva žalobcov na

ochranu obydlia potrebná.

6. Záverom skonštatoval, že žalobcovia v návrhu opísanými skutočnosťami a predloženými listinnými
dôkazmi dostatočne osvedčili, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu navrhovaným
neodkladným opatrením, a to až do právoplatného skončenia veci samej vedenej na Mestskom

súde Bratislava IV sp. zn. B2-14C/70/2021, nakoľko je osvedčená obava, že v prípade nenariadenia
navrhovaného neodkladného opatrenia, by mohlo dôjsť k vzniku ujmy na strane žalobcov, a zároveň
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Uviedol, že neuložil žalobcom povinnosť
podať v určitej lehote žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 C. s. p., nakoľko mal za
to, že nariadením neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výrokovej časti uznesenia možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi sporovými stranami. Zároveň dodal, že žalobcovia s návrhom

na nariadenie neodkladného opatrenia zákonom stanovený súdny poplatok nezaplatili, a preto uložil
žalobcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Mestského súdu Bratislava IV súdny
poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného elektronicky vo výške 25 eur.

7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v zmysle § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a písm. d), §

326 ods. 1, sud prvej inštancie dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom
znení je do právoplatného skončenia veci samej vedenej na Mestskom súde Bratislava IV sp. zn.
B2-14C/70/2021 odôvodnené, a nakoľko sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, návrhu vyhovel. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods.
1 C. s. p. a to tak, že plne úspešným žalobcom priznal proti žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov

konania v plnom rozsahu, s tým, že o výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti
rozsudku (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

8. Proti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť pripojiť sporný byt k
distribučnej sústave žalovaného 1/ a proti výroku o trovách konania podal žalovaný 1/ odvolanie a

žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393
ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K ukončeniu Zmluvy o pripojení do
distribučnej sústavy č. 120876350 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako prevádzkovateľom distribučnej
sústavy a žalobcom 1/ ako odberateľom elektriny vo vzťahu k odbernému miestu na adrese X. XX, X.,
s Q. W. XXZZSXXXXXXXXXXX došlo v súlade s platným Prevádzkovým poriadkom žalovaného 1/,

ktorý (vrátane všetkých jeho zmien) bol schválený rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
v rámci jeho vecnej regulácie. S poukazom na § 13 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. uviedol, že
Prevádzkový poriadok bol a je pre žalovaného 1/ ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy a žalobcu
1/ ako odberateľa elektriny (ako účastníkov trhu s elektrinou), ako akt vecnej regulácie Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví, záväzný. Podľa Čl. 2.1.5 ods. 7 písm. b) Prevádzkového poriadku platí,

že prevádzkovateľ má právo žiadateľa písomne vyzvať na preukázanie, že žiadateľ je vlastníkom
nehnuteľnosti (vrátane bytu a nebytového priestoru) a stavby, v/na ktorej je/bude pripájané zariadenie
v odbernom mieste zriadené, správcom nehnuteľnosti (vrátane bytu a nebytového priestoru) a stavby,
v/na ktorej je/bude pripájané zariadenie v odbernom mieste zriadené, alebo osobou, ktorá má právo
užívať nehnuteľnosť (vrátane bytu a nebytového priestoru) a stavbu v/na ktorej je/bude pripájané

zariadenie v odbernom mieste zriadené. Ak žiadateľ vyššie uvedené skutočnosti, na preukázanie
ktorých ho prevádzkovateľ vyzval písomnou výzvou prevádzkovateľovi nepreukáže v lehote 14 dní od
doručeniapísomnejvýzvyprevádzkovateľa,máprevádzkovateľprávoodZmluvyopripojenívodbernom
mieste odstúpiť. Žalovanému 1/ bol 13.3.2024 doručený podnet L. I., výlučného vlastníka bytu č. X,
nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným č. XXXX, vchod X. XX, na X. poschodí (prízemí), na

pozemkoch parcely registra „., s parcelným č. XXXX, XXXX, XXXX/X H. XXXX/X, katastrálne územie:
L. X., obec: X.-L. X., okres: Bratislava II, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX označený ako Žiadosť
o odpojenie odberného miesta. Vzhľadom na to, zaslal na základe Žiadosti o odpojenie a v súlade
s Čl. 2.1.5 ods. 7 písm. b) Prevádzkového poriadku žalobcovi 1/ výzvu obsiahnutú v liste zo dňa15.3.2024 označenom ako Výzva na preukázanie vlastníckeho alebo užívacieho práva, aby preukázal
súhlas vlastníka bytu s uzatvorením Zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy. Napriek tomu žalobca
1/ požadované skutočnosti nepreukázal a mailom zo dňa 22.3.2024 doručil len doklady (úhrady platieb

bytovému podniku a dokumenty zo súdnych pojednávaní), ktoré ale nepreukazovali existenciou súhlasu
vlastníka bytu. Z uvedeného dôvodu listom zo dňa 8.4.2024 označeným ako Odstúpenie od zmluvy o
pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy od Zmluvy o pripojení v
súlade s Čl. 2.1.5 ods. 7 Prevádzkového poriadku odstúpil a následne po zániku Zmluvy o pripojení
odberné miesto od distribučnej sústavy odpojil, pričom takýto postup bol v súlade so zákonom (§ 13 ods.

5 zákona o regulácii) ako aj v súlade s Čl. 2.1.5 ods. 7 Prevádzkového poriadku, a teda plne zákonný.

9. K tvrdeniu žalobcov o informovanosti žalovaného 1/ o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby bytu vzhľadom na poznámku na liste vlastníctva uviedol, že podľa §
5 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. platí, že poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na
vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá

vplyv na vznik, zmenu a zánik práv k nehnuteľnostiam. Dôvodil, že poznámka vyjadruje skutočnosti,
ktoréobmedzujúoprávnenievlastníkanakladaťsnehnuteľnosťou,aleboinformujeonehnuteľnostialebo
o práve k nehnuteľnosti (§ 38 katastrálneho zákona), a teda má výlučne informatívny charakter, a
preto skutočnosť, že poznámka zapísaná na liste vlastníctva, na ktorom je zapísaný aj byt informuje o
prebiehajúcom súdnom konaní, nezakladá a ani nemôže zakladať právo žalobcov byt užívať. Takéto

užívacie právo (ako súčasť vlastníckeho práva) totiž môže založiť výlučne právoplatné rozhodnutie
súdu, ktoré však žalobcovia nepreukázali. Záujem na odpojení odberného miesta mal výlučne žiadateľ
o odpojenie ako vlastník bytu, ku ktorému odberné miesto prislúcha, a nie žalovaný 1/, preto nariadenie
neodkladného opatrenia bolo zbytočné a je nedôvodne zaťažujúce a to jednak samotnou účasťou v
tomto konaní a zároveň povinnosťou znášať trovy.

10. Mal za to, že žalobcovia sa mali domáhať nariadenia neodkladného opatrenia proti Žiadateľovi
o odpojenie - vlastníkovi bytu ako strane iného súdneho konania, aby sa tento zdržal konania,
ktorým by žalobcom zabránil alebo znemožnil užívať byt a tovary a služby, ktorých odber a
užívanie je realizované odberným elektroenergetickým zariadením prislúchajúcim k bytu. V prípade

takto nariadeného neodkladného opatrenia by totiž nemal dôvod postupovať podľa Čl. 2.1.5 ods.
7 Prevádzkového poriadku, a to najmä preto, že by ho na takýto postup vlastník bytu z dôvodu
zákazu stanoveného neodkladným opatrením nemohol vyzvať. Uviedol, že nemá primárne záujem
odberné miesta od distribučnej sústavy odpájať, keďže ich pripojenie (a nie odpojenie) má pozitívny
vplyv na jeho príjmy z podnikania, ktorým je distribúcia elektriny. K ukončeniu Zmluvy o pripojení a

odpojeniu odberného miesta pristúpil výlučne z dôvodu výzvy na odpojenie ako legitímnej požiadavky
žiadateľa o odpojenie (vlastníka bytu). Pokiaľ ide o trovy konania tak stav, do ktorého sa dostali
žalobcovia je dôsledkom právnych úkonov uskutočnených žalobcami vo vzťahu k bytu, a preto nie
je žiadny dôvod, pre ktorý by mal znášať trovy konania, keďže len legitímnym postupom v súlade s
Prevádzkovým poriadkom a platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi reagoval na podnet

žiadateľa o odpojenie (vlastníka bytu) a na aktuálny vlastnícky stav bytu. Namietal, že súd prvej inštancie
uložil žalovanému 1/ povinnosť plniť povinnosti uvedené vo výroku napadnutého uznesenia až do
právoplatnéhoskončeniainéhosúdnehokonania,avšaknikdynebolúčastníkom,stranouinéhosúdneho
konania, a ani jeho vedľajším účastníkom, či intervenientom a zároveň o ňom nemá žiadnu bližšiu
vedomosť. Súd tak nemá žiadnu povinnosť a teda ani nebude žalovaného 1/ informovať o žiadnom

úkone, či rozhodnutí v inom súdnom konaní, a teda objektívne nemá a nebude mať možnosť dozvedieť
sa či, kedy a ako iné súdne konanie skončilo, a teda či a kedy povinnosť uložená výrokom napadnutého
uznesenia zanikla. Uznesením nariadené neodkladné opatrenie je preto pre žalovaného 1/ časovo
(čo do jeho trvania) neurčité, a teda upravil pomery medzi žalovaným 1/ a žalobcami dočasne, a to
do právoplatného skončenia iného súdneho konania, o čom sa však žalovaný 1/ nedozvie. Súd teda

dočasnosť nariadeného neodkladného opatrenia odôvodňuje tým, že neodkladným opatrením je možné
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi žalobcami a žalovaným 1/. Súd prvej inštancie si tak odporuje,
nakoľko dočasným neodkladným opatrením totiž nie je možné trvalú úpravu pomerov v nijakom prípade
zabezpečiť, a preto je v tomto rozsahu neurčité a nepreskúmateľné.

11. Bol názoru, že súd prvej inštancie nemá právo neodkladným opatrením ukladať povinnosti
komukoľvek a tým ho (i) nedôvodne zaťažovať takýmito povinnosti a v neposlednom rade ho (ii)
nedôvodne zaťažovať aj finančne znášaním trov konania, ale toto právo má výlučne vo vzťahu k strane,
v tomto prípade strane iného súdneho konania, keďže žalovaný 1/ v inom súdnom konaní postaveniestrany nemá, tak súd nemal žiadne právo mu uznesením nariadeným neodkladným opatrením uložiť
akúkoľvek povinnosť. S poukazom na § 31 ods. 2 písm. o) zákona o energetike uviedol, že na pripojenie
do distribučnej sústavy je potrebné, aby boli pred tým splnené technické a obchodné podmienky. Súd

prvej inštancie to však v napadnutom uznesením nedôvodne opomína, keď prikazuje žalovanému 1/
povinnosť vykonať pripojenie bytu v odbernom mieste do distribučnej sústavy, a to bez toho, aby boli
splnené technické o obchodné podmienky pripojenia. Za účelom pripojenia do distribučnej sústavy v
odbernom mieste musí mať žalobca 1/ so žalovaným 1/ uzatvorenú Zmluvu o pripojení do distribučnej
sústavy (ide o jednu z obchodných podmienok pripojenia), čo však žalobca 1/ v čase doručenia

napadnutého uznesenia nemal. Zmluva o pripojení, ktorú mal uzatvorenú so žalovaným 1/ totiž v
dôsledku odstúpenia zanikla. S poukazom na § 46 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o energetike uviedol,
že odber elektriny z distribučnej sústavy bez uzatvorenej Zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy je
neoprávneným odbernom elektriny. Súd prvej inštancie tak napadnutým uznesením nariadil žalovanému
1/ pripojiť neoprávnený odber elektriny, keď uložil povinnosť vykonať pripojenie bytu v odbernom mieste
do distribučnej sústavy bez uzatvorenia Zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, keďže vo vzťahu

k odbernému miestu nie je od 2.5.2024 uzavretá Zmluva o združenej dodávke elektriny, pripojením
odberného miesta do distribučnej sústavy by došlo k pripojeniu neoprávneného odberu elektriny, a bola
by tak umožnená krádež elektriny z distribučnej sústavy (§ 212 ods. 2 písm. e) zákona č. 300/2005 Z.
z.). Žalobca 1/ by tak mohol z distribučnej sústavy odoberať elektrinu napriek tomu, že aktuálne nie je v
zmluvnom vzťahu so žiadnym dodávateľom elektriny, a teda by tak za odobratú elektrinu nikomu neplatil,

takétopripojeniepretoniejemožné.Odberateľelektriny,abymoholbyťpripojenýdodistribučnejsústavy,
musí mať pre ten účel uzavreté s jednotlivými účastníkmi trhu s elektrinou všetky potrebné zmluvy a
splniť povinnosti v nich uvedené, a to (i) Zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy, (ii) Zmluvu o prístupe
do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, (iii) Zmluvu o dodávke elektriny, (iv) Zmluvu o združenej
dodávke elektriny. Podľa zákona o energetike má odberateľ elektriny právo uvedené zmluvy uzavrieť.

Zákon o energetike explicitne nestanovuje povinnosť odberateľa elektriny takéto zmluvy uzavrieť, ak
všaktakétozmluvyodberateľelektrinyneuzavrie,anapriektomubybolpripojenýdodistribučnejsústavy,
jeho odber elektriny by bol považovaný (i) za neoprávnený odber elektriny (§ 46 ods. 1 písm. a) zákona
o energetike) a (ii) za trestný čin krádeže (§ 212 ods. 1 písm. f) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon).
Odberateľ elektriny, teda nemá možnosť uzavrieť len niektorú z vyššie uvedených zmlúv (napr. Zmluvu o

pripojení do distribučnej sústavy, na základe ktorej uhrádza len jednorazový poplatok v podobe ceny za
pripojenie) a iné (na základe ktorých je povinný uhrádzať pravidelne sa opakujúce platby za poskytnuté
tovary a služby) neuzavrieť. Vzhľadom na vyššie uvedené skonštatoval, že pokiaľ odberateľ elektriny
nemáuzavretévšetkyvyššieuvedenézmluvy,niejehomožnédodistribučnejsústavypripojiť.Vovzťahu
k odbernému miestu v čase doručenia napadnutého uznesenia nebola uzavretá Zmluva o pripojení

do distribučnej sústavy (Zmluva o pripojení zanikla v dôsledku odstúpenia) a ani Zmluva o združenej
dodávke elektriny (Zmluva o združenej dodávke elektriny uzavretá medzi žalobcom 1/ a žalovaným
2/ zanikla ku dňu 2.5.2024). Odberné miesto teda nebolo možné do distribučnej sústavy pripojiť bez
uzatvorenia novej Zmluvy o pripojení a novej Zmluvy o združenej dodávke elektriny.

12. Proti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému 2/ povinnosť znovuobnoviť dodávku
elektrickej energie do odberného miesta - sporného bytu a proti výroku o trovách konania podal
žalovaný 2/ odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že dňa
8.4.2024 žalovaný 1/ odstúpil od Zmluvy o pripojení odberného elektrického zariadenia žalobcu 1/ do

distribučnej sústavy, čím táto zmluva zanikla a žalovaný 1/ pristúpil k odpojeniu odberného miesta
žalobcu 1/ od distribučnej sústavy žalovaného 1/. Z objektívnych dôvodov nie je technicky možné zo
strany žalovaného 2/ dodávať elektrinu do odberného miesta, ktoré nie je pripojené do distribučnej
sústavy prevádzkovateľa distribučnej sústavy, a preto výlučne na základe tejto skutočnosti, v súlade
s obchodnými podmienkami ZSE (Čl. V. bod 5.3 , Čl. XV. bod 15.4), listom zo dňa 22.4.2024 odstúpil

od zmluvy, nakoľko bez platnej Zmluvy o pripojení odberného elektrického zariadenia do distribučnej
sústavy nebolo zo strany žalovaného 2/ možné plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy,
hoci žalovaný 2/, ktorý je podnikateľským subjektom, ktorý podniká v predmete podnikania dodávka
elektriny, má za cieľ riadne si plniť vo vzťahu k svojim zákazníkom všetky povinnosti, v súlade suzatvorenými zmluvami a príslušnými právnymi predpismi. Zdôraznil, že povinnosť odberateľov elektriny
maťplatnúaúčinnúZmluvuopripojenísprevádzkovateľomdistribučnejsústavyjepovinnosťoukaždého
odberateľa v zmysle § 34 ods. 2 písm. k) bod 3 zákona č. 251/2012 Z. z., nakoľko bez splnenia tejto

povinnosti nie je možné zabezpečiť dodávku elektriny žiadnym „náhradným spôsobom“ do žiadneho
odberného miesta zo strany dodávateľov elektriny. K podpisu novej zmluvy zo strany žalobcu 1/ a
žalovaného 2/ prišlo dňa 28.8.2024, a teda žalovaný 2/ urobil všetky kroky nevyhnutné na splnenie
súdom uloženej povinnosti aj napriek vykonaniu týchto krokov však nie je k dátumu podania odvolania
predmetné odberné miesto pripojené do distribučnej sústavy prevádzkovateľa distribučnej sústavy, a

teda žalovaný 2/ zatiaľ nemôže znovuobnoviť dodávku elektriny, a to výlučne z dôvodov na strane
žalobcu 1/. Podľa dostupných informácií od žalovaného 1/ bol proces znovupripojenia odberného
miesta do jeho distribučnej sústavy zamietnutý z dôvodu nedodržania hodnoty ističa pred elektromerom
žalobcu 1/. Žalovaný 1/ aj žalovaný 2/ pokračujú v krokoch smerujúcich k vyriešeniu predmetného
nesúladu a k jeho odstráneniu, aby mohli splniť povinnosti uložené uznesením. Poukázal na skutočnosť,
že odberom elektriny bez vopred uzatvorenej písomnej zmluvy o (združenej) dodávke elektriny by

sa bol žalobca 1/ dopustil neoprávneného odberu elektriny v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) bod 2
zákona o energetike. Samotná existencia platnej zmluvy o (združenej) dodávke elektriny však nie
je k zabezpečeniu dodávky elektriny postačujúca bez súčasnej existencie platnej Zmluvy o pripojení
odberného elektrického zariadenia do distribučnej sústavy prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

13. Namietal, nedôvodne zapojenie do iného konania (sp. zn. B1- 14C/70/2021), a to napriek tomu, že
nemal o takomto spore vedomosť a ani nebol povinný jeho prípadnú existenciu skúmať. Uviedol, že pre
toto konanie ho možno najmä vo vzťahu k žalovanému 2/ považovať za právne nepodstatné, a preto
zároveň namietal aj skutočnosť odkazovania sa na iné konanie súdom prvej inštancie pri zdôvodnení
vydania neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/, nakoľko v prípade žalobcu 1/ postupoval svojim

štandardným procesom, v rámci ktorého boli dodržané všetky právne podmienky pre platný zánik
Zmluvy. Pokiaľ ide o argumenty žalobcov, že v prípade, že sa konajúci súd v konaní vo veci samej (v
inom konaní) prikloní k právnemu názoru žalobcov a rozhodne o neplatnosti dobrovoľnej dražby, bude
vlastníčkou bytu opäť žalobkyňa, tak nemajú vo vzťahu k žalovanému 2/ nijaký právny význam, nakoľko
k odstúpeniu od Zmluvy zo strany žalovaného 2/ nedošlo z dôvodov, ktoré by súviseli (hoci len čiastočne)

s neúspešným preukazovaním vlastníckeho resp. iného práva k užívaniu nehnuteľnosti (vlastníctvo
ktorej je predmetom iného konania), v ktorom sa odberné miesto nachádza. Z toho dôvodu akákoľvek
povinnosť uložená práve žalobcovi 2/ nie je z právneho hľadiska správna a nebola ani napadnutom
uznesení odôvodnená.

14. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalobcov, že nemajú inú možnosť, ako zabezpečiť pripojenie
odberného miesta k elektrickej energii, nakoľko nevedia splniť bez zásahu súdu žalovaným 1/ ako
prevádzkovateľom distribučnej siete a žalovaným 2/ ako zmluvným dodávateľom elektrickej energie
stanovené podmienky pre pripojenie odberného miesta a odber elektrickej energie v odbernom mieste, a
považoval ich za nesprávne. Poukázal na to, že pokiaľ prevádzkovateľ distribučnej sústavy (či už v tomto

prípade žalovaný 1/ alebo hociktorý ďalší prevádzkovateľ distribučnej sústavy na území SR) ukončí
Zmluvu o pripojení odberného elektrického zariadenia do distribučnej sústavy a pristúpi k odpojeniu
odberného miesta od distribučnej sústavy prevádzkovateľa distribučnej sústavy, dodávateľ elektriny
(ktorýkoľvek) tým úplne stratí technickú možnosť dodávania elektriny do tohto odberného miesta, pričom
tento stav nie je dodávateľ schopný nijako preklenúť, a preto sa javí ako logické, že nemôže zotrvať v

zmluvnom vzťahu, z ktorého mu plynú povinnosti, ktoré nie svojím pričinením nemôže splniť. V snahe
sa vyhnúť takejto patovej situácii je v podstate nútený následne ukončiť Zmluvu o dodávke elektriny so
svojím odberateľom. Uvedené nebolo v napadnutom uznesení zohľadnené a ani postavenie žalovaného
2/ ako procesnej strany v tomto konaní nemá žiadne zdôvodnenie.

15. Bol názoru, že žalobcovia osvedčovali dôvodnosť a trvanie svojho nároku vo vzťahu k žalovanému
2/ tvrdeniami, ktoré boli právne nepodstatné, pričom súd prvej inštancie všetky tieto tvrdenia žalobcov
prevzal, čo malo za následok, že vykonaním takýchto dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam vo vzťahu k žalovanému 2/. Uviedol, že odpojenie a pripojenie odberného miesta k distribučnej
sústave nie je v nijakom prípade v kompetencii žalovaného 2/ a zabezpečenie dodávky elektriny

nie je možné bez splnenia podmienky pripojenia odberného miesta k distribučnej sústave. Súd
prvej inštancie túto skutočnosť špecifickú pre oblasť energetiky nezohľadnil. Namietal, že existencia
nároku žalobcov voči žalovanému 2/ v tomto konaní nebola osvedčená, čo predstavuje absenciu
jedného z predpokladov pre vydanie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 2/ a dôvodpre zrušenie napadnutého uznesenia. Mal za to, že nie je schopný plniť povinnosti formulované
v napadnutom uznesení, nakoľko sú tieto podmienené vykonaním ďalších jedinečných úkonov zo
strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy a žalobcov. Vydaným neodkladným opatrením vo vzťahu

k žalovanému 2/ preto nemožno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáhali žalobcovia. Súdom
uložená povinnosť, keďže zaväzuje žalovaného 2/ dodávať žalobcom elektrinu bezpodmienečne, a to
bez ohľadu na to, či si aj žalobcovia budú plniť voči žalovanému 2/ svoje záväzky riadne a včas, je v
rozpore s princípom proporcionality. Uloženie povinnosti práve žalovanému 2/ nebolo zo strany súdu
dostatočne zdôvodnené, a to aj napriek tomu, že na území SR pôsobí viacero dodávateľov elektriny.

Vo vzťahu k princípu dočasnosti uviedol, že ohraničením povinnosti žalovaného 2/, ktorá by mala
trvať do právoplatnosti rozhodnutia v inom konaní, by sa mohlo zdať, že tento princíp bol v prípade
neodkladného opatrenia dodržaný, avšak vo vzťahu k žalovanému 2/ s tým nemožno súhlasiť, nakoľko
žalobcovia (a súd) opomínajú skutočnosť, že žalovaný 2/ odstúpil od zmluvy výlučne z dôvodu, že
zanikla Zmluva o pripojení odberného elektrického zariadenia zo strany prevádzkovateľa distribučnej
sústavy a nie z dôvodu nepreukázania vlastníckeho práva žalobcu 1/ k predmetnej nehnuteľnosti,

preto dočasnosť neodkladného opatrenia ohraničená práve právoplatnosťou rozhodnutia v inom konaní
(ktoré s konaním žalovaného 2/ nijako nesúvisí a ktorého účastníkom nie je), nie je vo vzťahu k
žalovanému 2/ dostatočne zdôvodniteľná ani opodstatnená. Uviedol, že nebude mať možnosť dozvedieť
sa kedy a ako iné konanie skončilo, a teda či a kedy povinnosť uložená výrokom uznesenia zanikla.
Uznesením nariadené neodkladné opatrenie je preto pre žalovaného 2/ z pohľadu časového trvania

neurčité. Dočasným neodkladným opatrením totiž nie je možné trvalú úpravu pomerov v nijakom prípade
zabezpečiť. Uznesenie je tak v tomto rozsahu neurčité a nepreskúmateľné. Mal za to, že súd prvej
inštancie nemal žiadne právo mu nariadeným neodkladným opatrením uložiť akúkoľvek povinnosť a už
vôbec nie zaviazať ho k náhrade trov tohto konania. Dôvodil, že napadnuté uznesenie bolo vydané v
rozpore s § 325 ods. 2

C. s. p., a je protiprávne. Záverom dodal, že ak na strane žalobcov existuje naliehavá potreba upraviť
určité právne vzťahy, táto potreba nie je daná vo vzťahu k žalovanému 2/, ale vo vzťahu k aktuálnemu
vlastníkovi nehnuteľnosti, voči ktorému by sa mali žalobcovia domáhať ochrany svojich práv. Spor
medzi žalobcami a vlastníkom nehnuteľnosti, resp. ďalšími osobami sa nijako netýka žalovaného 2/ a
nie je relevantný ani pre toto konanie. Deklarovaný záujem žalovaného 2/ plniť si povinnosť dodávky

elektriny do odberného miesta je preukázaný tým, že bez zbytočného odkladu po doručení napadnutého
uzneseniakontaktovalžalobcu1/adohodolsnímkrokysmerujúcekzabezpečeniudodávkyadistribúcie
elektriny do odberného miesta.

16. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ a 2/ žiadali odvolanie žalovaného 1/ a 2/

zamietnuť. Uviedli, že informovali a upozorňovali žalovaného 1/ na prebiehajúce konanie týkajúce
sa vlastníckeho práva k dotknutému bytu. Zároveň sa na liste vlastníctva nachádzala poznámka o
prebiehajúcom súdnom konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Namietali, že napriek tomu,
že poznámka na liste vlastníctva informuje verejnosť o prebiehajúcom súdnom konaní a žalovaný
1/ bol informovaný o vzniknutej situácii, tak žalovaný 1/ nevykonal žiadne šetrenie, nevenoval týmto

skutočnostiam žiadnu pozornosť a odstúpil od Zmluvy o pripojení. Boli názor, že takýto postup
žalovaného 1/ nie je v súlade s výkonom zákonných povinností prevádzkovateľa distribučnej sústavy, o
to viac, že v tomto prípade jednal so (zraniteľnými) odberateľmi (spotrebiteľmi), a teda nepostupoval so
zachovaním odbornej starostlivosti, nakoľko vo vzťahu k spotrebiteľom mal svoje konanie aspoň náležite
odôvodniť. Podotkli, že samotné zmluvné podmienky žalovaných nevenujú pozornosť takýmto osobitým

prípadom, čo spôsobuje neprimeranú tvrdosť voči odberateľom v obdobnej situácii, v akej sa ocitli nie
vlastným zavinením aj samotní žalobcovia. Vzhľadom na uvedené, nemali inú možnosť, ako sa chrániť
vočipostupomametódamnovéhovlastníka,nežpodanímnávrhunanariadeniepredbežnéhoopatrenia.
Žalobcovia patria k zraniteľnej skupine obyvateľstva (spotrebitelia), keďže žalobkyňa 1/ je dôchodkyňa a
žalobca 2/ sa stále zotavuje po ťažkom úraze, po ktorom mu zostali trvalé následky, v dôsledku ktorých

zostal natrvalo čiastočne imobilný a z tohto dôvodu uznaný za čiastočného invalidného dôchodcu.
Účelom podaného návrhu bolo len docieliť, aby bolo možné odberné miesto znovu pripojiť k odberu
elektrickej energie, a to do ukončenia vlastníckeho sporu medzi žalobkyňou 1/ a aktuálnym vlastníkom
a bez obdŕžania súhlasu aktuálneho vlastníka bytu. Z ustanovení zákona č. 251/2021 Z. z. je zrejmé,
že vzhľadom na existujúci záväzok sú obaja žalovaní povinní vykonávať svoje zmluvné a zákonné

povinnosti a dodávať elektrickú energiu (žalovaný 2/) a zabezpečovať prevádzkovanie distribučnej
sústavy elektrickej energie a umožniť pripojenie odberného zariadenia odberateľa k distribučnej sústave
(žalovaný 1/) a preto je ich samotné odvolanie nadbytočné.17. Nestotožnili sa ani s tvrdením žalovaných, že samotné nariadené neodkladné opatrenie je vo
vzťahu k nim trvalej povahy, nakoľko nebudú vedieť, kedy dôjde k rozhodnutiu v konaní vo veci
samej, nakoľko ak konajúci súd v konaní vo veci samej, rozhodne v prospech žalobkyne 1/, žalovaný

vzhľadom na existujúci zmluvný vzťah budú naďalej povinní dodávať a distribuovať elektrickú energiu na
pripojené odberné miesto, samotné rozhodnutie nadriadeného súdu nebude mať vplyv/žiadne dôsledky
na existujúci záväzok. K jeho ukončeniu môže dôjsť len v zmluvne/zákonne stanovených prípadoch,
napr. pre platobnú neschopnosť odberateľa, avšak v prípade, že by došlo k rozhodnutiu vo veci samej
v neprospech žalobkyne 1/, aktuálny vlastník vedený v katastri je oprávnený vykonať na základe

toho úkony, ktorými ukončí trvanie zmluvného záväzku a pravdepodobne sa sám prihlási na odber
elektrickej energie. V takom prípade budú mať obaja žalovaní vedomosť o ukončení konania vo veci
samej (aj z dôvodu verejne dostupných údajov v katastri) a budú postupovať postupom v súlade so
zákonom o energetike, prevádzkovým poriadkom a konkrétnymi zmluvnými podmienkami. Zároveň
uviedli, že napriek tomu, že dotknutá poznámka na liste vlastníctva nemá právne účinky, ako promptne
uvádza žalovaný, ale plní len informačnú funkciu, jej následná absencia bude dostatočným znakom

(informáciou) pre žalovaného 2/, že konanie vo veci bolo ukončené, a to bez potreby akéhokoľvek
ďalšieho preukazovania nároku vlastníka bytu. Uznesením nariadené neodkladné opatrenie fakticky
nespôsobuje žiadne obmedzenia na strane žalovaných a ani žiadnym spôsobom nezhoršuje ich
postavenie.

18. Upriamili pozornosť na skutočnosť, že prvotne bránili svoj záujem voči vlastníkovi odberného
miesta práve podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči vlastníkovi, avšak tento návrh
konajúci súd odmietol nariadiť s odôvodnením, že nariadením neodkladného patrenia nemožno uložiť
vlastníkovi povinnosť umožniť pripojenie (zabezpečiť pripojenie odberného miesta k distribučnej sústave
žalovaného 1/). Pripojenie a dodávka elektrickej energie je určená miestne určenému prevádzkovateľovi

distribučnej sústavy a zazmluvnenému dodávateľovi elektrickej energie. Práve iniciovanie ďalšieho
konania vo veci samej napr. na uloženie povinnosti aktuálnemu vlastníkovi udeliť súhlas s pripojením
alebo na uloženie povinnosti pripojiť odberné miesto/dodávať elektrickú energiu na odberné miesto
voči žalovaným, je absolútne neúčelné, nakoľko prejednanie takého prípadu a rozhodnutie súdu vo
veci znamená niekoľko ročné konanie, čo je pre aktuálnu situáciu nielen nedostačujúce ale absolútne

neúčelné, nakoľko by k samotnému pripojeniu odberného miesta došlo len niekedy v ďalekej budúcnosti
(vzhľadom na priemernú dĺžku konania na konajúcom súde). Vôbec argumentovať rétorikou ohľadom
neoprávneného odberu elektrickej energie a sankcií s tým spojených v prípade dvoch zraniteľných
odberateľov, ktorí po celú dobu postupujú v súlade so zákonnými možnosťami a žili od mája 2024
do 4.10.2024 v domácnosti bez pripojenia k elektrickej energií je viac ako trúfalé, nakoľko nikdy

ich konaním nenavodili dojem, že by chceli zobrať spravodlivosť do svojich rúk, ale napriek ich
obmedzeným finančným možnostiam vždy postupovali korektne a predovšetkým postupom v súlade
so zákonom. Kľúčom na vyriešenie tohto problému je práve rozhodnutie súdu v konaní vo veci samej,
avšak tvrdenie žalovaných ohľadom trvalého charakteru povinností určených v uznesení alebo rovnako
tvrdenia žalovaného 1/ ohľadom neprimeranostnosti, neproporcionálnosti a neefektívnosti nariadeného

predbežného opatrenia sú čisto účelové. V prípade, že by zákonodarca mal úmysel umožniť uloženie
povinnosti stanovenej v nariadenom neodkladnom opatrení len strane konania, uviedol by to vyslovene
v znení samotného zákona. V prípade, že by to bolo tak, ako uvádzajú žalovaní, došlo by k odopretiu
možnosti domôcť sa spravodlivosti prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia a nakoľko
právne neexistuje iná možnosť, aby sa takto postihnuté osoby mohli efektívne a zákonným spôsobom

brániť, jednalo by sa o znemožnenie prístupu k účinnej a efektívnej obrane práva. V prípade, že by
konajúci súd predbežné opatrenie nebol vydal, odňal by možnosť domáhať sa svojho práva akýmkoľvek
spôsobom. K objektívnej nemožnosti vykonania predbežného opatrenia a k neurčitosti jeho výroku
nepovažovali za účelné sa vyjadriť, nakoľko žalovaní samotným pripojením a obnovením dodávky
elektrickej energie v odbernom mieste preukázali, že je napadnuté uznesenie ako také vykonateľné a

dostatočne určité.

19. Žalovaný 1/ v odvolacej replike zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní. Uviedol, že výzvu na
preukázanie náležite odôvodnil tým, že uviedol, že dôvodom výzvy na preukázanie je výlučne žiadosť
žiadateľa o odpojenie a poučil žalobcu 1/ o možnosti domáhať sa vydania neodkladného opatrenia

voči žiadateľovi o odpojenie v konaní, ktoré vedie so žiadateľom o odpojenie a predmetom, ktorého je
odberné elektrické zariadenie a alebo nehnuteľnosť/stavba, na ktorej je odberné elektrické zariadenie
zriadené. Z uvedeného je evidentné, že postupoval so zachovaním všetkej odbornej starostlivosti, ktorú
od neho možno objektívne požadovať. Žalobcovia racionálne nezdôvodnili, ako dospeli k záveru, žežalovaný 1/ vyzval žalobcov na iniciovanie ďalšieho konania vo veci. Žalobcovia v čase podania návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia viedli voči žiadateľovi o odpojenie niekoľko súdnych konaní.
Vzhľadom na uvedené niet pochýb, že žalobcovia mali možnosť domáhať sa nariadenia neodkladného

oparenia v niektorom z týchto súdnych konaní. Pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že prvotne sa mali domáhať
nariadenia neodkladného opatrenia voči žiadateľovi o odpojenie s tým, že tento návrh konajúci súd
odmietol nariadiť s odôvodnením, že nariadením neodkladného opatrenia nemožno uložiť vlastníkovi
povinnosť umožniť pripojenie (zabezpečiť pripojenie odberného miesta k distribučnej sústave), tak vo
výzve na preukázanie žalovaný 1/ upozornil na možnosť domáhať sa vydania neodkladného opatrenia,

ktorým by príslušný súd uložil žiadateľovi o odpojenie povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo
priamo alebo nepriamo za následok odpojenie odberného miesta od distribučnej sústavy. So zreteľom
na uvedené je nespochybniteľné, že ide o odlišný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Žalovaný 1/ nedisponuje návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žalobcovia podali ani
rozhodnutímsúdu,ktorýnariadenieneodkladnéhoopatreniaodmietolnariadiť.Vzhľadomnauvedenésa
nemohol vyjadriť, či v danom prípade bol žalobcami nesprávne formulovaný petit návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia alebo sa žalobcovia mali podaním odvolania domáhať nápravy rozhodnutia
súdu z dôvodu, že im spôsobuje ujmu na ich právach.

20. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcov k právnemu významu poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní
o neplatnosť dobrovoľnej dražby na liste vlastníctva, a považoval ich za protichodné, nakoľko na jednej

strane argumentujú tým, že poznámka na liste vlastníctva informuje verejnosť o prebiehajúcom súdnom
konaní, na druhej strane súhlasia, že nemá právne účinky a nepreukazuje vlastnícke alebo užívacie
právo žalobcov. Žalobcovia sa nevyjadrili k postupu, ktorý mal na základe uvedenej poznámky na
liste vlastníctva podľa názoru žalobcov zvoliť žalovaný 1/, ak mal dodržať ustanovenia Prevádzkového
poriadku a príslušných právnych predpisov. Zdôraznil, že žalobcovia mali možnosť sa účinne a

zákonným spôsobom brániť, namiesto toho podali návrh na vydanie úplne nedôvodného neodkladného
opatrenia voči žalovanému 1/, pričom spor vedú so žiadateľom o odpojenie. Záverom dodal, že
postupoval v súlade s Prevádzkovým poriadkom, ktorý je záväzný pre všetkých účastníkov trhu s
elektrinou a v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, na základe podnetu
žiadateľa o odpojenie (vlastníka bytu), reflektujúc pritom aktuálny vlastnícky stav dotknutého bytu.

21. Žalovaný 2/ v odvolacej replike zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní. Nesúhlasil s tvrdeniami
žalobcov, že neodkladné opatrenie bolo vlastne ich poslednou, resp. jedinou možnosťou ako sa chrániť
voči postupom nového vlastníka, že išlo o ultima ratio, nakoľko sa nijakým iným spôsobom nevedeli
domôcť efektívnej a rýchlej ochrany svojho práva, nakoľko neuvádzajú zdôvodnenie, prečo nimi podaný

návrh na vydanie neodkladného opatrenia smeroval práve voči osobe žalovaného 2/ a nie voči osobe
vlastníka nehnuteľnosti, ku ktorej dané odberné miesto patrí, a s ktorým vedú ďalšie spory, aj o
určenie vlastníckeho práva. Považoval za pochybenie na strane žalobcov, že ich prvotne podaný
návrh na vydanie neodkladného opatrenia smerujúci voči aktuálnemu vlastníkovi nehnuteľnosti bol zo
strany konajúceho súdu zamietnutý, a to pre nesprávne formulovaný petit, kde žalobcovia nesprávne

žiadali, aby bola aktuálnemu vlastníkovi uložená povinnosť umožniť pripojenie (zabezpečiť pripojenie
odberného miesta k distribučnej sústave), a nežiadali aby sa aktuálny vlastník zdržal akéhokoľvek
konania, ktorým by bránil k pripojeniu odberného miesta k distribučnej sústave a k znovuobnoveniu
dodávkyelektriny,resp.abystrpelúkonyžalobcov,ktorébyzatýmúčelompodnikli.Uvedenépochybenie
sa žalobcovia pokúsili napraviť opätovným podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia voči

ďalším osobám (žalovaným), tvrdiac že ich takéto neodkladné opatrenie nijako nezaťažuje a dokonca
si od nich bezdôvodne nárokujú náhradu trov konania. Oblasť energetiky je špecifickou oblasťou, kde
zabezpečenie dodávky elektriny do odberných miest nie je výlučne v rukách dodávateľa, ale tento je
viazaný nielen zákonnými ale v prvom rade zmluvnými záväzkami vo vzťahu k svojim odberateľom, ktoré
nemôže ako dodávateľ elektriny svojvoľne meniť či prispôsobovať súdom uloženým povinnostiam.

22. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovaného 1/ a
2/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného 1/ a 2/ je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli

splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C. s. p.).

23. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.24. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

26. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

27. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C. s. p. je možné, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných
opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie,
že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je
potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy,
ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné
opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.

Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no
je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť
presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na
rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

28. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť
upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia, musí žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať, z čoho, t.

j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať
opodstatnenie nároku vo veci samej, alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo
neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že
z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia

má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich
navrhované neodkladné opatrenie.

29. Preukázanie existencie vzťahu medzi navrhnutým neodkladným opatrením (ním sledovanou

ochranou) a požadovaným rozhodnutím vo veci samej (ochranou sledovanou v rozhodnutí vo veci
samej), teda spojitosť neodkladného opatrenia s predmetom konania vo veci samej, teda že vzťah,
ktorý sa dočasne neodkladným opatrením upraví, bude vyriešený konkrétnym rozhodnutím vydaným
na základe žaloby vo veci samej, je jedným z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Táto spojitosť (súvislosť) musí byť nielen vecná, ale i bezprostredná (priama), inak nemožno hovoriť o

neodkladnosti a potrebe požadovanej dočasnej úpravy. Nepreukázanie súvislosti medzi navrhovaným
neodkladným opatrením a žalobou vo veci samej, potom vedie k záveru o nepreukázaní potreby
neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.

30. Žalovaní 1/ a 2/ celkom opodstatnene namietali, že súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení

nedostatočne vysporiadal s otázkou osvedčenia/neosvedčenia existencie hmotnoprávneho vzťahu -
nároku, ktorý má byť chránený neodkladným opatrením, ako jedným zo zákonných predpokladov pre
jeho nariadenie. Súd prvej inštancie totižto tomuto zákonnému predpokladu nevenoval vôbec žiadnu
pozornosť

31. Existenciu hmotnoprávneho nároku, ktorý má byť chránený neodkladným opatrením žalobcovia
osvedčovali tvrdením, že žalobkyňa 1/ bola do príklepu licitátora (do 24.6.2021) dobrovoľnej dražby
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu bližšie označeného v návrhu. Na základe príklepu licitátora
v dobrovoľnej dražbe č. N 399/2021, Nz 19715/2021 zo dňa 24.6.2021, Z-13928/2021 nadobudolpredmetný byt L. I., B.. XX.X.XXXX, L. XXXX/XX, X.. V konaní vedenom Mestským súdom Bratislava
IV pod sp. zn. B2-14C/70/2021 sa žalobcovia domáhajú neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodu
porušenia viacerých ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov a predpisov na ochranu spotrebiteľa. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
(do právoplatného skončenia konania o neplatnosť dražby) odôvodňovali tým, že byt bol odpojený od
elektrickej energie z dôvodu, že aktuálny vlastník odstúpil od zmluvy o pripojení odberného miesta s
tvrdením, že žalobcovia užívajú byt neoprávnene a preto žalovaný 2/ odstúpil 22.4.2024 od zmluvy o

združenej dodávke elektriny na odbernom mieste, a to s účinnosťou k 2.5.2024. Z dôvodu odpojenia
bytu nedochádza od 16.4.2024 k odberu elektrickej energie, a preto nie je možné toto odberné miesto
do jeho znovupripojenia do distribučnej sústavy a obnovenia dodávky elektrickej energie riadne užívať
na bývanie, nakoľko nie je možné variť, svietiť, používať akékoľvek elektrické spotrebiče, stravovať sa,
a s tým spojené uspokojovanie základných fyziologických potrieb čo je v rozpore so zdravotným stavom
žalobcov.

32. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že žaloba vo veci neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej
predmetom je spor týkajúci sa vlastníckeho práva k bytu, nijako nesúvisí s obsahom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobcovia domáhajú pripojenia bytu k distribučnej
sústave žalovaného 1/ a znovuobnovenia dodávky elektriny do bytu žalovaným 2/. Ako už bolo uvedené

vyššie, preukázanie existencie vzťahu medzi navrhnutým neodkladným opatrením (ním sledovanou
ochranou) a požadovaným rozhodnutím vo veci samej (ochranou sledovanou v rozhodnutí vo veci
samej), teda spojitosť neodkladného opatrenia s predmetom konania vo veci samej, teda že vzťah,
ktorý sa dočasne neodkladným opatrením upraví, bude vyriešený konkrétnym rozhodnutím vydaným
na základe žaloby vo veci samej, musí byť nielen vecná, ale i bezprostredná (priama), inak nemožno

hovoriť o neodkladnosti a potrebe požadovanej dočasnej úpravy. Možno súhlasiť so žalovanými, že
samotná skutočnosť, že žalobcovia podali žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, neosvedčuje
existenciu hmotnoprávneho vzťahu, na základe ktorého sa žalobcovia môžu domáhať nariadenia
neodkladného opatrenia voči žalovaným 1/ a 2/. Žalovaní opodstatnene poukazovali na to, že zmluvný
vzťah bol so žalobkyňou 1/ ukončený odstúpením od zmluvy (č. l. 6-8), pričom pokiaľ ide o žalovaného

1/ tento od zmluvy o pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy
odstúpil z dôvodu, že žalobkyňa 1/ na výzvu žalovaného 1/ zo dňa 15.3.2024 nepreukázala, že odberateľ
elektriny má súhlas vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej je odberné elektrické zariadenie zriadené, so
zriadením odberného elektrického zariadenia na takejto nehnuteľnosti a s uzatvorením zmluvy o
pripojení a pripojením odberného elektrického zariadenia na takejto nehnuteľnosti do distribučnej

sústavy žalovaného 1/. Žalovaný 2/ odstúpil od zmluvy z dôvodu, že na odbernom mieste došlo k
odpojeniu elektromera a k ukončeniu zmluvy o pripojení odberného zariadenia do distribučnej sústavy
z dôvodu neoprávneného užívania odberného miesta a bez platnej zmluvy o pripojení odberného
elektrického zariadenia do distribučnej sústavy nie je objektívne možné zo strany žalovaného 2/ plniť
si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o distribúcii a dodávke elektriny. Žalobcovia pritom v

podanom návrhu netvrdili a ani neosvedčovali, že žalovaní pri ukončení zmluvného vzťahu postupovali
v rozpore so zákonom alebo s dohodnutými zmluvnými podmienkami, resp. netvrdili ani neosvedčovali
existenciu takej zmluvnej, či právnej povinnosti žalovaných, na podklade ktorej by sa mohli voči nim
domáhať uloženia povinností navrhovaným neodkladným opatrením. Žalobcovia iba konštatujú, že
žalovaný 2/ odstúpil 22.4.2024 od zmluvy o združenej dodávke elektriny na odbernom mieste, a to s

účinnosťou ku dňu 2.5.2024 a z dôvodu odpojenia bytu nedochádza od 16.4.2024 k odberu elektrickej
energie, pričom pri ukončení zmluvného vzťahu žalovaný 1/ nevzal do úvahy skutočnosť, že na liste
vlastníctva k bytu je uvedená poznámka o prebiehajúcom konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby.

33. Argumentácia žalobcov, že na liste vlastníctva sa nachádza poznámka o prebiehajúcom súdnom
konaní o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby a žalovaný 1/ nevykonal žiadne šetrenie, nevenoval
týmto skutočnostiam žiadnu pozornosť a odstúpil od zmluvy o pripojení je bez právnej relevancie. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálny
zákon platí, že údaje katastra uvedené v § 7 (okrem iného aj údaje o právach k nehnuteľnostiam,

údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti a o inej oprávnenej osobe ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s
právami k nehnuteľnostiam, pozn. odvolacieho súdu) sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Žalovaný
1/ pritom odstúpil od zmluvy o pripojení na podnet vlastníka, ktorému svedčí vlastnícke právo k
nehnuteľnosti podľa zápisu v katastri nehnuteľností a za situácie, kedy žalobcovia súhlas vlastníkabytu k pripojeniu na odber elektrickej energie nepredložili a netvrdia ani nepreukazujú existenciu
iného právneho titulu (napr. uzatvorenie nájomnej zmluvy, či inej dohody s vlastníkom bytu), na
základe ktorého sú oprávnení byt užívať. Tiež nemožno opomínať, že žalovaní nie sú ani stranami

v spore o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pokiaľ ide o poznámku o prebiehajúcom súdnom
konaní, k tomuto možno uviesť len toľko, že v zmysle § 5 v spojení s § 38 zákona č. 162/1995 Z.
z. katastrálny zákon, poznámky zapisované do katastra nehnuteľností sa delia na obmedzujúce a
informatívne poznámky. Obmedzujúce poznámky sú také poznámky zapísané v katastri nehnuteľností,
ktorévyjadrujúskutočnostiobmedzujúceoprávneniavlastníkanakladaťsnehnuteľnosťouainformatívne

poznámky sú také poznámky, ktoré informujú o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti a ktoré
nevyjadrujú skutočnosti obmedzujúce oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou (súdne konanie
o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby). Poznámka na liste vlastníctva o prebiehajúcom súdnom
konaní má informatívny charakter a nie je ani prekážkou nadobudnutia nehnuteľnosti treťou osobou
(§ 5 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.). Pre takýto prípad Civilný sporový poriadok vo vzťahu k tretej
osobe iba rozširuje materiálnu stránku právoplatnosti súdneho rozhodnutia, keď ustanovuje, že výrok

právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej
dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva
k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o
súdnom konaní (§ 228 ods. 2 C. s. p.).

34. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že zo znenia § 39 ods. 10 zákona č. 251/2012 o energetike
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z. z.“) vyplýva, že ak žiadateľ o
zriadenie odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky nie je vlastníkom nehnuteľnosti,
v ktorej má byť odberné elektrické zariadenie alebo elektrická prípojka zriadená, je povinný požiadať
vlastníka nehnuteľnosti o súhlas so zriadením odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej

prípojky. Vlastník nehnuteľnosti je povinný tejto žiadosti vyhovieť, ak nepreukáže, že v dôsledku
zriadenia odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky budú neprimeraným spôsobom
porušené jeho práva; ustanovenie odseku 12 tým nie je dotknuté. Odmietnutie žiadosti je povinný
vlastník nehnuteľnosti odôvodniť. Z citovaného zákonného ustanovenia je teda zrejmé, že žalobcovia
majú vo svojej dispozícii právne inštitúty na riešenie vzniknutej situácie a pokiaľ chceli byť pripojení

na odber elektrickej energie v byte, ktorého nie sú vlastníkmi, boli povinní vyžiadať si súhlas vlastníka
nehnuteľnosti; vlastník pritom môže súhlas odoprieť iba ak preukáže, že v dôsledku zriadenia odberného
elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky budú neprimeraným spôsobom porušené jeho práva.
Žalobcovia síce v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdia, že sa pokúsili mimosúdnou aj
súdnou cestou vymôcť súhlas s pripojením odberného miesta k elektrickej energii, nakoľko bez súhlasu

aktuálneho vlastníka nie je možné byt užívať, avšak toto tvrdenie ničím nepreukázali. Teda nepreukázali,
že v súlade s § 39 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z. z. vyzvali vlastníka bytu na udelenie súhlasu so
zriadením odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky. Je preto nutné tiež konštatovať,
ženavrhovanýmneodkladnýmopatrenímsažalobcoviadomáhajúochrany,ktorácelkomzjavnesmeruje
k obchádzaniu postupov upravených priamo zákonom č. 251/2012 Z. z..

35. Preukázanie hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery
strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej
úpravy pomerov, je jedným zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia; jeho
nepreukázanie naopak vedie k záveru o nepreukázaní potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi

stranami.

36. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcov a pripojených listinných dôkazov, odvolací súd
na rozdiel od súdu prvej inštancie, v súlade s odvolacou argumentáciou žalovaných, dospel k
záveru, že žalobcovia v podanom návrhu ani pripojenými listinnými dôkazmi neosvedčili existenciu

hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý má byť chránený neodkladným opatrením.
Žalobcovia tým, že neosvedčili existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý má
byť chránený neodkladným opatrením, neosvedčili ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami, čo vyúsťuje do záveru o nelegálnosti (z hľadiska potreby, naliehavosti, primeranosti)
požadovaného neodkladného opatrenia.

37. Odvolací súd na uvedenom základe, po vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných
skutočností dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili splnenie zákonných predpokladov pre nariadenieneodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C. s. p., preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v
zmysle § 388 C. s. p. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

38. O nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §
396 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého žalovaným 1/ a 2/ priznal proti
žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov konania.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).