Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-44Sa/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200090
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200090.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu:

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, E., v zast.: Mgr. Michal Ferčák, advokát so sídlom:
Bernolákova 1652, Topoľčany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom: Ul. 29. augusta
8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 08. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 08. marca 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. marca 2022 Sociálna poisťovňa, ústredie
v zmysle § 218 ods. 2, § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „ZSP“) zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila napadnuté
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. decembra 2018

ozamietnutížiadostižalobcuozvýšeniesumyinvalidnéhodôchodkunazákladedodatočnéhozaplatenia
poistného na dôchodkové poistenie.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. decembra 2018 zamietla
žalobcovu žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku na základe dodatočného doplatenia poistného na
dôchodkové poistenie. Na odvolanie žalobcu, rozhodla najprv rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 09.05.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie ktorá rozhodnutie zo dňa 12.12.2018 potvrdila a zamietla

žalobcove odvolanie.

3. V dôsledku podanej správnej žaloby, Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 47Sa/12/2019 zo
dňa 27.08.2020, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 09.05.2019 zrušil a vec jej vrátil na
ďalšie konanie. S tým, aby v novom konaní vyhodnotila skutočnosť dodatočne zaplateného poistného na
dôchodkové poistenie žalobcom (od 01.12.2009 do 10.12.2009) pre účely určenia nároku na invalidný
dôchodok a jeho výšky, vzhľadom na už v konaní určený deň vzniku invalidity

4. V novom konaní nadväzujúcom na zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.08.2020,
žalovaná rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.02.2021, keď opätovne zamietla
odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 12.12.2018.5. V dôsledku opätovne podanej správnej žaloby, Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 20Sa/4/2021
zo dňa 01.10.2021, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 22.02.2021 zrušil a vec jej vrátil

na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že „Ako vyplýva
aj z vyjadrenia účastníkov konania, skutkové okolnosti prípadu zahŕňajúce naplnenie medicínskych
podmienok vzniku nároku žalobcu na invalidný dôchodok, stanovenie doby vzniku invalidity, doby,
za ktorú bolo poistné na dôchodkové poistenie žalobcom uhradené a kedy, neboli medzi účastníkmi
sporné. Tieto boli súdom popísané už v jeho predchádzajúcom rozhodnutí vydanom v predmetnej veci

pod sp. zn. 47Sa/12/2019 dňa 27.8.2020.“ Preskúmavané rozhodnutie žalovanej ako vychádzajúce z
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie
konanie, v ktorom žalovaná rozhodne o odvolaní žalobcu na základe uznania relevancie dodatočného
zaplatenia poistného pre priznanie jeho invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení.

6. V dôsledku zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 01.10.2021, Sociálna poisťovňa,
ústredie vec znovu prejednala a rozhodla žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 08. marca 2022, ktoré je predmetom prieskumu tunajšieho súdu.

7. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 60 ods. 1, 5, § 143 ods. 3, § 70 ods. 2, § 195 ods. 2, 3,

§ 196 ods. 1, 7, § 72 ZSP a vecne tým, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 20Sa/4/2021-64 zo dňa
1. októbra 2021, bolo podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len ako „SSP“) zrušené rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktoré som vydal dňa 22. februára 2021
a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.

8. Žalovaná opätovne posúdila nárok žalobcu na invalidný dôchodok, pričom z podkladov, obsiahnutých
v administratívnom spise okrem iného vyplynulo, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta určená
na 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a dátum vzniku invalidity určil „v čase nezaopatrenosti“.

9. Na základe dodatočného doplatenia poistného na dôchodkové poistenie dňa 21. novembra
2018, žalobca požiadal o prepočítanie invalidného dôchodku, pričom dodatočne zaplatil poistné na
dôchodkové poistenie za dobu štúdia podľa § 142 ods. 3 písm. d/ ZSP od 1. decembra 2009 do 10.
decembra 2009.

10. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta, opätovne posúdil
žalobcov zdravotný stav na základe odvolania zo dňa 8. januára 2019, podaného prostredníctvom
právneho zástupcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 12.
decembra 2018. V posudku zo dňa 5. marca 2019 uviedol, že je žalobca invalidný podľa § 71ods. 1 na
účely § 70 ods. 2 ZSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a jeho mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dátum
vzniku invalidity posudkový lekár určil na 17. decembra 2010, t. j. dňom dovŕšenia 18. roku veku.

11. Krajský súd v Trnave sa vo svojom rozsudku č. 20Sa/4/2021-64 zo dňa 1. októbra 2021 otázkou

dátumu vzniku žalobcovej invalidity nezaoberal a považoval ju za nespornú, keď vychádzal z posudkov
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta zo dňa 7. februára 2011
a 5. marca 2019.

12. V zmysle judikátu, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky č. 7/2011 pod č. 108, má však otázka určenia presného dátumu vzniku invalidity
zásadný vplyv pre posúdenie, či žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok aj podľa § 70 ods. 1 ZSP
z dôvodu dodatočného zaplatenia poistného.

13. Žalovaná uviedla, že určenie dátumu vzniku invalidity je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie

právnejotázky,ktorousazaoberalkrajskýsúd,ato,čidodatočnézaplateniepoistnéhožalobcovizakladá
nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP. Z uvedeného mal žalovaná za to, že v odvolacom
konaní bolo pre nové rozhodnutie vo veci žalobcovho invalidného dôchodku potrebné, aby bol určený
presný deň vzniku invalidity a následne bolo potrebné skúmať, či dodatočne zaplatené poistné má vplyvna priznanie invalidného dôchodku, teda či bolo zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až
po tomto dni.

14. V rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 20Sa/4/2021-64 zo dňa 1. októbra 2021, bol
za účelom presného a spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci, posúdený žalobcov zdravotný stav
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave dňa 23.
februára 2022, z dôvodu určenia presného dátumu vzniku invalidity.

15. Za žalobcove rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil paraplégiu (ochrnutie dvoch
dolných končatín), ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov,
zaradené do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddielu B - poškodenia miechy, položky 3 -
paraplégia, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %.

16. Žalobcova miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 75 % v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou, s dátumom vzniku invalidity od 22. marca 2006, pred dovŕšením veku, v ktorom sa
končí povinná školská dochádzka.

17. Skutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že ku dňu vzniku invalidity, k 22. marcu 2006, žalobca
nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia. Dodatočným zaplatením poistného za obdobie po

vzniku invalidity (od 1. decembra 2009 do 10. decembra 2009), síce získal desať dní dôchodkového
poistenia, uvedené však nemá relevanciu pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.
1 ZSP, keďže to skutočnosť, že ste pred vznikom invalidity nezískali žiadne obdobie dôchodkového
poistenia, nijako neovplyvnilo.

II. Správna žaloba

18. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 29.04.2022 sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.03.2022.

19. Svoju žalobu žalobca odôvodnil podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a f/ SSP a vecne tým, že podstata
sporu so žalovanou spočíva v tom, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku podľa § 70 ods.
2 ZSP. Dňa 21.11.2018 doplatil poistné podľa § 142 ods. 3 písm. d/ ZSP za obdobie od 1.12.2009 do

10.12.2009 a zároveň požiadal žalovanú o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 ZSP.

20. Za nezákonné považuje nielen napadnuté rozhodnutie, ale aj postup, ktorý jeho vydaniu
predchádzal. Žalobca už v úvode svojej žaloby namieta, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia
skutkové okolnosti prípadu neboli sporné. Od 17.12.2010 mu bol priznaný invalidný dôchodok podľa

§ 70 ods. 2 ZSP rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.2.2011. Dátum vzniku invalidity
bol stanovený lekárskou prehliadkou vykonanou dňa 5.3.2019 na deň 17.12.2010 s rozhodujúcim
zdravotným postihnutím podľa kapitoly VI, oddielu B, položky 3 prílohy č. 4 ZSP, s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. Rovnako tak nebolo sporné, že dňa 21.11.2018
dodatočne zaplatil poistné podľa § 142 ods. 3 písm. d/ ZSP za obdobie od 1.12.2009 do 10.12.2009.

Spornou bola len právna otázka posúdenia účinkov dodatočného doplatenia poistného podľa § 142 ods.
3 ZSP.

21. Generálny riaditeľ žalovanej argumentuje, že k opätovnému posúdeniu žalobcovej invalidity malo
dôjsť v rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. 20Sa/4/2021 – 64 zo dňa 1.10.2021.

Vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam veci ale v tomto rozsudku (konkrétne v bodoch 17. a 18.)
správny súd výslovne uvádza: „Ako vyplýva aj z vyjadrenia účastníkov konania, skutkové okolnosti
prípadu zahŕňajúce naplnenie medicínskych podmienok vzniku nároku žalobcu na invalidný dôchodok,
stanovenie doby vzniku invalidity, doby, za ktorú bolo poistné na dôchodkové poistenie žalobcom
uhradenéakedy,nebolimedziúčastníkmisporné.Tietobolisúdompopísanéužvjehopredchádzajúcom

rozhodnutí vydanom v predmetnej veci pod sp. zn. 47Sa/12/2019 dňa 27.8.2020. Spornou zostala
právna otázka následkov dodatočného zaplatenia poistného po vykonaní zisťovacej lekárskej prehliadky
za obdobie predchádzajúce zisteniu invalidity (podľa § 142 ods. 3 písm. d/ ZSP), resp. otázka vplyvu
uvedeného dodatočného zaplatenia poistného na vznik nároku fyzickej osoby na invalidný dôchodokpodľa ustanovení § 70 ods. 1 a 2 ZSP.“ Táto právna otázka bola následne právoplatne vyriešené
rozsudkami Krajského súdu v Trnave sp.zn. 47Sa/12/2019 – 45 zo dňa 27.8.2020 a sp.zn. 20Sa/4/2021
– 64 zo dňa 1.10.2021, teda pre Generálneho riaditeľa žalovanej právne záväzným spôsobom. Napriek

tomu, že skutkové okolnosti prípadu sporné neboli, odvolací orgán zabezpečil vypracovanie nového
posudku o invalidite zo dňa 23.2.2022, a to spôsobom, kedy fakticky znemožnil žalobcovi sa k
zásadne zmenenému dátumu vzniku invalidity efektívne vyjadriť už v správnom konaní. Posudkový lekár
posudzoval zdravotný stav v žalobcovej neprítomnosti, o posúdení zdravotného stavu a vyhotovení
nového posudku bol upovedomený až dodatočne, pričom prílohou napadnutého rozhodnutia bol

posudok bez údajov a podpisu posudkového lekára (podpísaný posudok mi bol doručený až dodatočne
na základe mojej žiadosti).

22. Ďalej žalobca namieta, že posudkovým lekárom sociálneho poistenia bol jeho zdravotný stav
prvý krát posúdený v odbornom posudku o invalidite zo dňa 7.2.2011, ktorý bol podkladom pre
priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. V tomto posudku

nebol vôbec určený dátum vzniku jeho invalidity. Až v posudku o invalidite zo dňa 5.3.2019 bol dátum
vzniku jeho invalidity určený na deň 17.12.2010. S existenciou týchto posudkov (a teda aj s otázkou
predchádzajúceho určenia dátumu vzniku jeho invalidity) sa Generálny riaditeľ žalovanej vysporiadal
zjavne svojvoľným spôsobom, jeho rozhodnutie je v tomto smere nepresvedčivé, nesprávne a jeho
argumentácia vyznieva účelovo. Generálny riaditeľ žalovanej tvrdí, že v oboch posudkoch (zo dňa

7.2.2011 a dňa 5.3.2019) bol dátum žalobcovej invalidity určený na účely nároku na invalidný dôchodok
podľa § 70 ods. 2 ZSP a že v posudku zo dňa 5.3.2019 posudkový lekár určením dátumu vzniku
invalidity len zdôraznil, že mi vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 ZSP. Hodnotenie
týchto posudkov uzavrel Generálny riaditeľ žalovanej tak, že z ich obsahov je zrejmé bez akýchkoľvek
pochybností, že dátum 17.12.2010 nie je dátumom vzniku invalidity.

23. Nesprávna a odporujúca nielen zákonu, ale aj obsahu správneho spisu je taktiež argumentácia
Generálneho riaditeľa žalovanej, ktorou bagatelizuje posudok zo dňa 5.3.2019 v otázke zmyslu určenia
dátumu vzniku invalidity. Z obsahu posudku zo dňa 5.3.2019 jasne vyplýva, že dátum vzniku žalobcovej
invalidity posudkový lekár určil na konkrétny dátum, a to na deň 17.12.2010. Žalobca poukazuje, že jeho

zdravotný stav bol dňa 5.3.2019 posudzovaný práve z toho dôvodu, že požiadal o priznanie invalidného
dôchodkupodľa§70ods.1ZSPpododatočnomdoplatenípoistného.Konkrétnebolpredmetnýposudok
zo dňa 5.3.2019 vypracovaný v reakcii na ním podané odvolanie zo dňa 8.1.2019 proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.12.2018. Generálny riaditeľ žalovanej
v rozhodnutí číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9.5.2019 a číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22.2.2021

rešpektoval dátum vzniku invalidity určený posudkom zo dňa 5.3.2019 a tento následne v napadnutom
rozhodnutíbezriadnehozdôvodneniapoprel.Žalobcamápochybnostioobjektiviteasprávnostiposudku
zo dňa 23.2.2022 aj z toho dôvodu, že v závere posudku je k dátumu vzniku invalidity 22.3.2006
dodaná veta „pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka“. Nerozumiem, prečo
sa posudkový lekár vyjadruje k tomu, či mal byť invalidný pred alebo po ukončení povinnej školskej

dochádzky. Kompetencie posudkového lekára vyplývajú zo zákona o sociálnom poistení a podľa môjho
názoru tam posudzovanie doby povinnej školskej dochádzky nepatrí.

24. Nesprávny je i záver Generálneho riaditeľa žalovanej, že v posudku zo dňa 5.3.2019 posudkový
lekár určoval „dátum žalobcovej invalidity určený na účely nároku na invalidný dôchodok podľa § 70

ods. 2 ZSP“. Skutočnosť, či žiadateľovi má byť priznaný nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1
alebo § 70 ods. 2 ZSP nie je v kompetencii posudkového lekára. V zmysle zákona o sociálnom poistení
je úlohou posudkového lekára sociálneho poistenia posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, teda hodnotenie medicínskych otázok a nie
to, nárok na aký invalidný dôchodok účastníkovi konania vznikol.

25. Generálny riaditeľ žalovanej tak jasným, zákonným a presvedčivým spôsobom nevysvetlil, prečo
nepovažoval za správny dátum určenia vzniku invalidity v posudku zo dňa 5.3.2019, a teda prečo sa v
prípade existencie dvoch posudkov (zo dňa 5.3.2019 a 23.2.2022) s určeným presným dátumom vzniku
invalidity, nekriticky priklonil k jednému z nich. V tomto smere odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

neobsahuje dostatok relevantných dôvodov, ktoré by boli spôsobilé presvedčiť účastníka konania o
správnosti napadnutého rozhodnutia.26. Žalobca poukazuje, že posudkový lekár sa pri určení dátumu vzniku jeho invalidity v posudku o
invalidite zo dňa 23.2.2022 odvoláva na prepúšťaciu správu zo dňa 22.3.2006 keď konštatuje, že už
nález počas tejto hospitalizácie potvrdzuje trvalú komplikáciu onkologickej liečby, paraplégiu dolných

končatín. Posudkový lekár síce cituje aj časti z iných lekárskych nálezov, vo vzťahu k určeniu dátumu
vzniku invalidity však odkazuje práve na prepúšťaciu správu zo dňa 22.3.2016. Pokiaľ sa Generálny
riaditeľ žalovanej nekriticky stotožnil s posudkom zo dňa 23.2.2022, tak tento posudok sa odvoláva iba
na niekoľko nálezov z žalobcovej zdravotnej dokumentácie, ktoré hodnotí selektívne a účelovo, žalobcov
zdravotnýstavnehodnotíkomplexne(vzhľadomnaobsahvšetkýchnálezov,ktorémalGenerálnyriaditeľ

žalovanej k dispozícii), ani ho nehodnotí v súlade s poznatkami lekárskej vedy, nebol vypracovaný
na základe všetkých dostupných lekárskych správ a údajov z žalobcovej zdravotnej dokumentácie
a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja,
ďalšej liečby, nevychádza z dostupných komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, nevychádza z
vyšetrenia realizovaného posudkovým lekárom (keďže zdravotný stav bol posúdený v neprítomnosti),
ani pri vypracovaní posudku posudkový lekár nespolupracoval so žalobcovými ošetrujúcimi lekármi, ani

neposúdil jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou
v príslušnom špecializačnom odbore.

27. Žalobca má za to, že keďže jeho zdravotný stav bol posudkovým lekárom dňa 23.2.2022
posudzovaný v jeho neprítomnosti, jeho závery musia vychádzať výlučne z obsahu zdravotnej

dokumentácie. Rešpektuje, že správny súd v zásade nie je súdom skutkovým, avšak príkladmo uvádza
konkrétnezáveryzniektorýchjeholekárskychnálezov,ktoréGenerálnyriaditeľžalovanejmalkdispozícii
(s výnimkou tých, ktoré si zabezpečil v reakcii na posudok zo dňa 23.2.2022), napriek tomu sa s
nimi žiadnym spôsobom nevysporiadal. Tieto lekárske nálezy pritom nasvedčujú tomu, že z pohľadu
presného určenia dátumu vzniku jeho invalidity sa za správny javí posudok zo dňa 5.3.2019 a nie

posudok zo dňa 23.2.2022.

28. Na uvedené lekárske nálezy poukazuje z jednoduchého dôvodu. Pokiaľ by sa Generálny riaditeľ
žalovanej riadne oboznámil s obsahom správneho spisu a zdravotnou dokumentáciou, musel by vedieť,
že žalobca trpí pomerne vzácnou diagnózou. Jeho ošetrujúci lekári boli dlhodobo presvedčení (rovnako

ako Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou), že ochrnutie je len prechodné, vedľajší efekt liečby
rakoviny a že jeho zdravotný stav sa navráti do pôvodného stavu. Toto presvedčenie bolo potvrdzované
odbornými vyšetreniami, ktoré jasne konštatovali, že žalobca nemá poškodenú miechu, ani mozog.
Nič preto nenasvedčovalo tomu, že by jeho ochrnutie malo byť trvalé. K zlepšovaniu žalobcovho
zdravotného stavu aj skutočne dochádzalo, či už pod vplyvom rehabilitácii alebo tiež špeciálnej liečby,

ktorú podstupoval (vrátane aplikácie kmeňových buniek v Kyjeve). Zmena nastala až v roku 2010. Z
napadnutého rozhodnutia, ani z posudku o invalidite zo dňa 23.2.2022 ale vôbec nevyplýva, akým
spôsobom sa s týmito skutočnosťami žalovaná vysporiadala a prečo, keď vzhľadom na poznatky
lekárskej vedy bolo žalobcove ochrnutie považované len za prechodné, bol dátum vzniku invalidity
určený už na 22.3.2006. Ak sa žalovaná nevysporiadala s tak závažnými skutočnosťami, jej rozhodnutie

je nielen nedostatočne odôvodnené, ale tiež vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

III. Vyjadrenie žalovanej.

29. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá zdôrazňuje, že posúdenie zdravotného stavu a vyslovenie
odborného záveru o tom, či invalidita vznikla a od akého dátumu, patrí do vecnej pôsobnosti
posudkového lekára sociálneho poistenia, ktorý zdravotný stav posúdi na základe predložených
odborných lekárskych nálezov, ako aj vlastného objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu žalobcu.

Dátum vzniku invalidity žalobcu, či na účely posúdenia nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.
2, ako aj na účely posúdenia nároku podľa § 70 ods. 1 ZSP, podľa odborného posudku o invalidite
posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej z 23. februára 2022 je 22. marec 2006.

30. Nakoľko pred vznikom invalidity, pred 22. marcom 2006, žalobca nezískal žiadne hodnotiteľné

obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 1 ZSP, nárok na invalidný dôchodok mu podľa § 70
ods. 1 ZSP nevznikol a nemožno určiť sumu jeho invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 1 (prípadne
ods. 5 alebo 6) ZSP.31. Dodatočným zaplatením poistného za obdobie po vzniku invalidity (od 1. decembra 2009 do 10.
decembra 2009), žalobca získal 10 dní dôchodkového poistenia. Uvedená skutočnosť nie je, vzhľadom
na vyššie uvedené relevantná pre posúdenie nároku žalobcu na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1

a určiť jeho sumu podľa § 72 ods. 1 ZSP, pretože ide o obdobie dôchodkového poistenia získané po
dátume vzniku invalidity (22. marca 2006).

32. Z dokazovania, vykonaného v rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 20Sa/4/2021-64
z 1. októbra 2021 vyplýva, že v prípade žalobcu neboli splnené zákonné podmienky na priznanie

invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 ZSP a na zvýšenie sumy invalidného dôchodku „z mladosti“,
priznaného podľa § 70 ods. 2 ZSP, na základe dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové
poistenie.

33. Z toho dôvodu treba považovať napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne a vydané v
súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení

a rešpektujúc právny názor Krajského súdu v Trnave, vyjadrený v predmetnej veci v rozsudku č.
20Sa/4/2021 - 64 z 1. októbra 2021, ktoré žalovaná napadnutým rozhodnutím zrealizoval.

IV. Replika žalobcu

34. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý aj po vyjadrení žalovanej zotrval na svojej

žalobe. Uvádza, že žalovaná žiadnym relevantným spôsobom nereagovala na jeho žalobu. Zdôrazňuje,
že žiadnym spôsobom nevysvetlila odchýlenie sa od dátumu vzniku invalidity určeného v posudku
o invalidite zo dňa 05.03.2019 s tým, že posudkový lekár ani nespolupracoval pri vypracovaní posudku
zo dňa 23.02.2022 ani s revíznym lekárom ani s praktickým lekárom žalobcu, ani s jeho ošetrujúcim
lekárom.

V. Relevantná právna úprava

35. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

36. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

37. Podľa článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) občania majú právo na

primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

38. Podľa § 2 písm. b/ bodov 1 a 2 ZSP sociálne poistenie podľa tohto zákona je dôchodkové
poistenie, a to starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,
invalidnépoistenieakopoisteniepreprípadpoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvdôsledku

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia.

39. Podľa § 6 ods. 1 ZSP poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená,
dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

40. Podľa § 6 ods. 2 ZSP poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická
osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5.41. Podľa § 60 ods. 1 vety prvej ZSP obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného
dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem
období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak

tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa § 60 ods. 4 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného
dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo
priznania predčasného starobného dôchodku.

43. Podľa § 60 ods. 5 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré
bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.

44. Podľa § 70 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na

starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

45. Podľa § 70 ods. 2 ZSP fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou
v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok
na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na

invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej
forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

46. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

47. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie
ako jeden rok.

48. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.

49. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby
a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

50. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok.

51. Podľa § 72 ods. 2 ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok
sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

52. Podľa § 72 ods. 3 ZSP poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo

choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené
dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov
dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.
53.Podľa§142ods.3písm.b/ažd/ZSPpoistnénadôchodkovépoisteniesamôžezaplatiťajdodatočne
za obdobie, počas ktorého fyzickú osoba bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) bola

zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom
na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.54. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ ZSP lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa
posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

55. Podľa § 153 ods. 5 ZSP lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len
„posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej
účasti poistenca alebo poškodeného.

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

56. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol

s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci
podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj postup,
ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah

žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny
súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP a vo veci
dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

57. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené

podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.

58. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie žalovanej, ktorým v rámci odvolacieho
konania potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým táto organizačná zložka žalovanej
zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku z toho dôvodu, že po novom posúdení

dátumu vzniku invalidity, posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej zo dňa 23.02.2022
bol ako dátum vzniku invalidity stanovený dátum 22.03.2006. Teda dodatočné zaplatenie poistného
žalobcom,bolovykonanézaobdobieažpovznikuinvalidity(dôchodkovépoisteniezaplatenézaobdobie
01.12.2009 do 10.12.2009, vznik invalidity stanovený novým posudkom na deň 22.03.2006), keďže
pred vznikom invalidity žalobca žiadne obdobie dôchodkového poistenia nezískal, dodatočné doplatenie

dôchodkového poistenia nemá relevanciu pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.
1 ZSP.

59. Z obsahu súdneho ako aj administratívneho spisu bolo tunajšiemu súdu ďalej preukázané, že
žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.2.2011 ako

nezaopatrenému dieťaťu v zmysle § 70 ods. 2 ZSP. Dňa 21.11.2018 žalobca doplatil poistné podľa §
142 ods. 3 písm. d/ ZSP a zároveň požiadal žalovanú o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70
ods. 1 ZSP.

60. V predmetnej veci žalobcu, bolo prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy (ktorým bola

žiadosť žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zamietnutá) viac krát potvrdené žalovanou
v odvolacom konaní a to najprv rozhodnutím z 09.05.2019, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu
a následne Krajským súdom v Trnave zrušené a vrátené na nové konanie s tým, že:

61. V rámci súdneho konania na Krajskom súde v Trnave v konaní pod sp.zn. 47Sa/12/2019, nebolo

medzi účastníkmi konania sporné, že deň vzniku invalidity bol stanovený podľa posudku posudkového
lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta zo dňa 07.02.2011, ktorým bol
žalobca uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 ZSP, pretože pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav ma pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou odo dňa 17.12.2010, t. j. odo dňa dosiahnutia plnoletostí. Teda už v tomto konaní žalovaná
ani raz nespochybnila dátum vzniku invalidity (17.12.2010), medzi účastníkmi bola táto skutočnosť
nesporná, žalovaná vo svojich podaniach ani na súdom nariadenom pojednávaní tento dátum nijakonespochybňovala. Predmetom sporu a spornou otázkou medzi účastníkmi bolo podľa odseku 58
rozsudku súdu „V prejednávanej veci je medzi stranami sporná právna otázka následkov dodatočného
zaplatenia poistného po vykonaní zisťovacej lekárskej prehliadky za obdobie predchádzajúce zisteniu

invalidity (podľa § 142 ods. 3 písm. d/ ZSP), resp. otázka vplyvu uvedeného dodatočného zaplatenia
poistného na vznik nároku fyzickej osoby na invalidný dôchodok podľa ustanovení § 70 ods. 1 a ods. 2
ZSP.“ Teda nie dátum vzniku invalidity žalobcu.

62. Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 47Sa/12/2019 zo dňa 27.08.2020 taktiež inštruoval

žalovanú jednoznačným spôsobom v odseku 82 rozsudku, „...keď vzhľadom na skutočnosť dodatočne
zaplateného poistného na dôchodkové poistenie za obdobie určené žalobcom (od 01.12.2009 do
10.12.2009), bude úlohou žalovanej túto skutočnosť vyhodnotiť pre účely určenia nároku na invalidný
dôchodok žalobcu a jeho výšky a to bez ohľadu na dátum realizácie zisťovacej lekárskej prehliadky, ale
vzhľadom na určený deň vzniku invalidity.“

63. Teda orgán verejnej správy bol rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.08.2020 zrozumiteľne
a jednoznačne inštruovaný, akým spôsobom má postupovať. Žalovanej súčasne poskytol svoj právny
názor na danú spornú otázku, keď síce poukázal na neustálenosť rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ale súčasne výklad zákona žalovaným označil za čisto formálny a reštriktívny,
a konštatoval, že z ustanovenia § 142 ods. 3 ZSP, upravujúceho možnosť dodatočného zaplatenia

poistenia na dôchodkové poistenia fyzickou osobou za zákonom stanovené obdobia, nevyplýva, že by
zákon vylúčil získanie obdobia dôchodkového poistenia za zaplatené obdobie alebo že by vylúčil účinky
dodatočného zaplatenia predmetného poistného z dôvodu, že bolo zaplatené po zisťovacej lekárskej
prehliadke a ani dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie na vykonanie zisťovacej
lekárskej prehliadky neviaže. Prehodnotenie dátumu vzniku invalidity nebolo Krajským súdom, ani

žiadnym z účastníkov konania spochybnené a preto ani Krajský súd neprikázal žalovanej v tomto smere
vykonať akékoľvek nové dokazovanie.

64. Po vrátení veci Krajským súdom v Trnave žalovanej na nové konanie, táto opätovne rozhodla vo
veci rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.02.2021, ktorým opätovne potvrdila rozhodnutie

z 12.12.2018. Ktoré bolo opätovne premetom súdneho prieskumu a následne Krajským súdom v Trnave
rozsudkom sp. zn. 20Sa/4/2021 zo dňa 01.10.2021 opätovne zrušené a vrátené na nové konanie s tým,
že:

65. Krajský súd v Trnave vo svojom rozsudku zo dňa 01.10.2021 v odseku 17 konštatoval, že:

„Ako vyplýva aj z vyjadrenia účastníkov konania, skutkové okolnosti prípadu zahŕňajúce naplnenie
medicínskych podmienok vzniku nároku žalobcu na invalidný dôchodok, stanovenie doby vzniku
invalidity, doby, za ktorú bolo poistné na dôchodkové poistenie žalobcom uhradené a kedy, neboli
medzi účastníkmi sporné. Tieto boli súdom popísané už v jeho predchádzajúcom rozhodnutí vydanom

v predmetnej veci pod sp. zn. 47Sa/12/2019 dňa 27.8.2020. Spornou zostala právna otázka
následkov dodatočného zaplatenia poistného po vykonaní zisťovacej lekárskej prehliadky za obdobie
predchádzajúce zisteniu invalidity (podľa § 142 ods. 3 písm. d/ ZSP), resp. otázka vplyvu uvedeného
dodatočného zaplatenia poistného na vznik nároku fyzickej osoby na invalidný dôchodok podľa
ustanovení § 70 ods. 1 a 2 ZSP.“

66. Opätovne aj v konaní na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20Sa/4/2021, nebol dátum vzniku
invalidity medzi účastníkmi sporný. Túto skutočnosť pokladali tak účastníci konania ako aj Krajský súd
v Trnave za vyriešenú, keďže dátum, vzniku invalidity žalobcu bol stanovený lekárskou prehliadkou
vykonanou dňa 5.3.2019 na deň 17.12.2010. Rozhodnutie žalovanej z 22.02.2021 Krajský súd v Trnave

zrušil a vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci
podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP. Krajský súd v Trnave žalovanú opätovne zrozumiteľne inštruoval,
keď jej prikázal v novom konaní opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu na základe uznania relevancie
dodatočného zaplatenia poistného pre priznanie jeho invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení. Ako je zrejmé, opätovne ani v tomto druhom súdnom konaní nebol dátum vzniku

invalidity žalobcu (17.12.2010) spochybnený a bol medzi účastníkmi ako aj súdom nesporný.

67. Sociálna poisťovňa bola Krajským súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 20Sa/4/2021 zo dňa 01.10.2021,
inštruovaná úplne zrejme a zrozumiteľne, aby opätovne vec žalobcu právne posúdila a aplikovala vosvojom novom rozhodnutí právny názor poskytnutý jej Krajským súd v Trnave v novom zrušujúcom
rozhodnutí (už druhom!) a to aby žalovaná rozhodla o odvolaní žalobcu na základe uznania relevancie
dodatočného zaplatenia poistného pre priznanie jeho invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1

zákona o sociálnom poistení. Žiadnym spôsobom Krajský súd v Trnave neinštruoval žalovanú, aby
v konaní vykonávala nové dokazovanie ohľadne dátumu vzniku invalidity žalobcu nakoľko tento dátum
nebol medzi účastníkmi ani v administratívnom ani v súdnom konaní sporný. Opätovné vykonávanie
dokazovania ohľadom otázky, ktorá nebola medzi účastníkmi sporná, len neefektívne predlžuje
administratívne konanie, pričom konanie v dávkových veciach podľa ZSP je často späté s nepriaznivou

materiálnou situáciou žiadateľa, u ktorého pre jeho zdravotný stav, vek, rodinnú situáciu alebo iné,
poskytovanie dávok od Sociálnej poisťovne predstavuje jediný zdroj príjmu, vďaka ktorému si vie
zabezpečiť životné potreby. Rozhodovanie o dávkach teda nemôže byť len zákonné, ale musí byť aj
včasné na to, aby bol naplnený účel zákona o sociálnom poistení.

68. V tomto smere súd poukazuje taktiež na to, že Orgány verejnej správy sú rozhodnutiami správnych

súdov v konkrétnej veci viazané (§ 5 ods. 10 SSP). Právny názor správneho súdu je teda pre orgán
verejnej správy záväzný. Ide o tzv. kasačnú záväznosť rozhodnutia správneho súdu.

69. Skutočnosť, že dátum 17.12.2010 bol v konaní stanovený posudkovými lekármi Sociálneho
poistenia nebol v priebehu administratívneho konania sporný. Vo svojom rozhodnutí č. XXX XXX

XXXX X zo dňa 22.02.2021 sám Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne na 4 stráne uvádza „Na
základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým
lekárom Sociálneho poistenia, pobočky Galanta dňa 5. marca 2019, ktorý zotrval na svojom pôvodnom
posudku, ale presne stanovil dátum vzniku invalidity – odo dňa 17. decembra 2010...“ Generálny
riaditeľ Sociálnej poisťovne následne ďalej v uvedenom rozhodnutí uvádza, ktoré všetky lekárske

správy boli posudkovým lekárom sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu
zohľadnené. Ďalej v odôvodnení tohto rozhodnutia uvádza: „Za rozhodujúce zdravotné postihnutie
posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej pobočky Galanta naďalej potvrdil choroby nervového
systému – poškodenia miechy, paraplégia (G.82) podľa Kapitoly VI, oddielu B, položky 3 prílohy č.
4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% od 17.

novembra 2010...“. Rovnako tak aj z internej komunikácie v rámci Sociálnej poisťovne nachádzajúcej sa
v administratívnom spise je preukázané, že posudkový lekár sociálneho poistenia A. B. F. považovala
apotvrdiladátum17.11.2010akopresnýdátumvznikuinvalidityužalobcu(viďodpoveďA.B.F.mailovou
komunikáciou zo dňa 25.02.2019 o 9:58 hod. na otázku pani G. H. zo dňa 20.02.2019 o 11:26 hod.
aby lekárka spolupracovala pri určení presného dátumu invalidity žalobcu ). Nakoniec aj posudkový

lekár sociálneho poistenia A. B. F. dátum 17.11.2010 ako dátum vzniku invalidity sama uviedla vo
svojom posudku žalobcu zo dňa 05.03.2019. Tunajší súd opätovne opakuje, že dátum vzniku invalidity
žalobcu určený presne ako 17.11.2010 nebol sporný tak v administratívnom ako ani v predchádzajúcom
súdnom konaní vo veci žalobcu, táto otázka bola vyriešená posudkami posudkových lekárov Sociálneho
poistenia, úlohou Sociálnej poisťovne v tomto štádiu administratívneho konania bola tá úloha, ktorú

inštruoval vyriešiť Krajský súd v Trnave vo svojom zrušujúcom rozsudku zo dňa 01.10.2021. Vzhľadom
na vyššie uvedené, nemôže súd súhlasiť s odôvodnením žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej
o tom, že dátum 17.11.2010 nebol stanovený ako presný dátum, kedy invalidita žalobcu vznikla. V tejto
otázke je teda odôvodnenie rozhodnutia žalovanej nepreskúmateľné a je zmätočné.

70. Zároveň má tunajší súd za to, že v prípade ak chcela žalovaná opätovne skúmať dátum vzniku
invalidity, mala poskytnúť žalobcovi možnosť doplniť posudkovému lekárovi lekárske správy. Žalobca
nebol žalovanou informovaný o tom, že bude táto opätovne skúmať dátum vzniku jeho invalidity, nebol
daný priestor žalobcovi navrhovať doplnenie dokazovania za týmto účelom. Zároveň posudkový lekár
vo svojom posudku zo dňa 23.02.2022 medzi odbornými nálezmi neuvádza Neurologický nález zo dňa

21.11.2006, ktorý hovorí o zlepšovaní citlivosti DKK žalobcu, vyšetrenie MR chrbtice z 13.02.2008, ani
neurologický nález zo dňa 29.11.2018, ktorý konštatuje stav bez zmeny až od 17 roku života žalobcu.
Teda nálezy ktoré môžu byť spôsobilé spochybniť dátum vzniku invalidity žalobcu od 22.03.2006
a ktoré aj žalobca vo svojej správnej žalobe aj uvádza, ako spochybňujúce dátum vzniku invalidity
skôr ako 17.12.2010. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že posudzovanie zdravotného stavu

fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou
(medicínskou), na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia
zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej
posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s §153 ods. 3 ZSP s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia
príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 ZSP). Výsledkom
posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je

invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera
poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavu,zároveňsozreteľomnazávažnosťajostatnýchzdravotných
postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný
lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky

skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným
dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi
znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby
vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn.
9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že posudok posudkových lekárok pobočky ako aj
ústredia je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný

a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudok z 23.02.2022 nie je
presvedčivý, keďže práve súdom vyššie uvádzané nálezy, ktoré môžu spochybniť určený dátum vzniku
invalidity nie sú súčasťou odborných nálezov, ktoré pri svojej činnosti posudkový lekár Sociálneho
poistenia zobral na zreteľ, pri svojej činnosti na ne neprihliadol. Žalobcovi ani nebola v tomto štádiu
administratívneho konania daná možnosť navrhnúť lekárske nálezy.

71. Napriek uvedenému sú v konaní posudky posudkových lekárov Sociálneho zabezpečenia
s rozdielnym dátumom vzniku invalidity žalobcu. Tieto lekárske posudky boli vykonané v krátkom
časovom rozpätí jeden od druhého 05.03.2019 a 23.02.2022, bude potrebné, aby žalovaná vykonala
kontrolný znalecký posudok pre odstránenie nezrozumiteľností v dátume vzniku invalidity žalobcu. Za

týmto účelom bude žalovaná postupovať v úzkej súčinnosti so žalobcom. Tunajší súd v tomto smere
poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, 1So/5/2004, 28.6.2005 „Na odstránenie
pochybností o dátume vzniku invalidity treba posúdiť zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok aj
vtedy, ak tvrdil, že spĺňal podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok ešte pred rozhodnutím
o zamietnutí jeho žiadosti o invalidný dôchodok“, alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 30. mája 2006, sp. zn. 1Sdo/14/2005 „Záver o dátume vzniku invalidity alebo čiastočnej invalidity
je právne významný pre určenie rozhodného obdobia, potrebného na posúdenie vzniku nároku na
dávku. Dokazovanie o tejto otázke musí byť vykonané spôsobom, aby o dátume vzniku invalidity alebo
čiastočnej invalidity nevznikli pochybnosti“.

72. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej ako nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom
žalovaná rozhodne o odvolaní žalobcu, vykoná kontrolný znalecký posudok pre presné určenie dátumu
vzniku invalidity žalobcu a následne posúdi na základe uznania relevancie dodatočného zaplatenia
poistného pre priznanie jeho invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 ZSP.

73. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná

na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439

ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).