Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 16, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 113P/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125202843
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Vráblová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125202843.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX/X, D., dieťa rodičov - matka: B. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D. a otec: F. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., v konaní právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
JUDr. Blanka Krištofová, s.r.o., so sídlom Trojičné nám. 7, Bratislava v zast. JUDr. Blanka Krištofová,
advokátka, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17.4.2025 bol súdu doručený návrh navrhovateľa (ďalej len otec), ktorým sa domáhal, aby súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by maloletú dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca a matku
zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 200 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám otca a taktiež matke uložil zdržať sa akéhokoľvek osobného kontaktu s maloletou bez súhlasu

odborníkov a dohľadu psychológa a neprikázal styk matky s maloletou do rozhodnutia vo veci samej,
respektíve do vydania nového odborného odporúčania. Zároveň bol podaný aj návrh vo veci samej na
zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletej.

2. Návrh otec odôvodnil tým, že maloletá prežila v posledných rokoch mimoriadne náročné obdobie,
ktoré vážne negatívne ovplyvnilo jej psychický stav, školský výkon a celkový vývoj. Po rozvode

rodičov bola rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 14P/57/2023 zo dňa 19.09.2024 zverená do
osobnej starostlivosti matky. Tento rozsudok bol vydaný v čase, keď pomery v matkinom prostredí
ešte neboli natoľko vyhrotené ako dnes. Po zverení dieťaťa do starostlivosti matky nastala v jej
domácnosti dramatická zmena. Matka si zriadila spoločnú domácnosť s novým partnerom, čo vážne
ovplyvnilo atmosféru v domove a výchovu maloletého dieťaťa. Bez predchádzajúceho rozhovoru alebo
akéhokoľvek postupného adaptačného procesu bola A. konfrontovaná s novou životnou situáciou, v

ktorejsanecítilaprijatáanipochopená.Matkaajejpartnerzačaliuplatňovaťvýchovnépostupy,ktoréboli
nevhodné, neprimerané a miestami až traumatizujúce. V domácom prostredí bol bežne prítomný krik,
emocionálne vydieranie, verbálne ponižovanie, časté osočovanie a zneisťovanie. Matka opakovane A.
urážala, spochybňovala jej intelekt, označovala ju za "hlúpu" a "neschopnú" s "nízkym IQ". Partner matky
vystupoval arogantne, dominantne a nerešpektoval osobnosť dieťaťa, čím priamo ohrozoval zdravie
a psychickú pohodu maloletého dieťaťa. V súčasnosti je možné pozorovať extrémnu mieru kontroly,

ktorú matka spolu so svojím novým partnerom uplatňujú voči maloletému dieťaťu, pričom všetky jej
potreby a rozhodnutia sú podmienené hodnotením mobilnej aplikácie „Ma zdravý život“. Každý nákup
potravín, drogérie či kozmetiky musí byť vopred oskenovaný do aplikácie, ktorá následne výrobok
vyhodnotí buď ako vhodný (zelená), alebo nevhodný (červená). Ak aplikácia produkt označí červenou
farbou, dieťa ho nemôže dostať, bez ohľadu na vlastné želania, potreby alebo individuálne preferencie.
Z pohľadu vývinovej psychológie je však pre zdravý vývoj dieťaťa kľúčové, aby sa mohlo podieľať na

rozhodovaní o svojich potrebách, učiť sa z vlastných skúseností a získavať postupne zdravú mieru
autonómie. Ak je dieťa dlhodobo vystavené takto prísnej a neosobnej kontrole, môže to viesť k stratesebavedomia, pocitom menejcennosti, úzkosti a k neschopnosti samostatne sa rozhodovať. Dieťa si
môže začať myslieť, že jeho názory a potreby nie sú dôležité, čo negatívne ovplyvňuje jeho sebaúctu a
vzťah k rodičom. Navyše v období dospievania, keď je dôležité budovať vlastnú identitu a individualitu,

môže takáto rigidná kontrola viesť k pocitom odcudzenia, izolácie od rovesníkov, či dokonca k rozvoju
porúch príjmu potravy alebo k rebélii. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa má každé dieťa právo na
slobodu prejavu, myslenia a na rešpektovanie jeho názorov. Ak je všetko v živote dieťaťa podmienené
rozhodnutím aplikácie a dieťa nemá možnosť vyjadriť svoj názor či ovplyvniť svoje potreby, môže ísť
o zásah do jeho práv a slobôd. Situácia v domácnosti sa postupne vyhrocovala a viedla k častým

konfliktom. A. sa cítila nepochopená, osamelá a odstrčená. V snahe vyhnúť sa zlému zaobchádzaniu
a neustálemu stresu začala čas tráviť mimo domova. Vyvrcholenie následkov zlyhania výchovy prišlo
vo februári 2025, keď došlo k fyzickému napadnutiu maloletej na verejnosti. Matka spolu so svojím
partnerom Lauru napadli v nákupnom centre pred očami jej kamarátov. Matka ju fackovala, ťahala za
vlasy, verbálne urážala a spolu s partnerom ju pod hrozbou sily odvádzali preč. Partner ju držal za
ruky a bránil jej v odchode, čo zanechalo v dieťati silný traumatický zážitok. Na miesto bola privolaná

policajná hliadka, ktorá incident zdokumentovala a informovala aj otca. Na žiadosť maloletej sa nevrátila
do bytu s matkou, ale zostala u otca. Počas prvého dňa u otca sa ocitla pod mimoriadnym psychickým
tlakom. Matka v tom čase aktívne kontaktovala jej kamarátov a šírila o nej nepravdivé a urážlivé
informácie, čo v maloletej vyvolalo ešte silnejší pocit sociálnej izolácie a emocionálneho rozkladu. V
dôsledku vnútorného napätia, nevyzretosti a absencie podpory zo strany okolia podľahla tlaku situácie.

V snahe uniknúť z psychickej krízy, ovplyvnená radami rovesníkov, experimentovala s alkoholom – nie
preto, že by mala sklony k závislosti, ale preto, že nedokázala zvládnuť extrémnu záťaž a túžila po
úniku a zabudnutí. Táto situácia vyústila do akútnej stresovej reakcie, pri ktorej jej kamaráti, namiesto
poskytnutia opory, privolali policajnú hliadku. Mestská polícia na mieste vyhodnotila situáciu a vzhľadom
na psychický stav maloletej, okamžite kontaktovala otca, ktorý sa hneď dostavil a maloletú odviezol

domov. Otec sa v tejto krízovej situácii zachoval veľmi zodpovedne a citlivo. Okamžite zabezpečil
maloletej bezpečnosť, poskytol jej emocionálnu podporu a bezodkladne s ňou navštívil psychológa
so špecializáciou na krízové intervencie u mladistvých. Spoločne s odborníkom začali pracovať na
zvládaní traumy, posilňovaní odolnosti a nácviku zdravých stratégií zvládania stresu. Otec zároveň
inicioval spoluprácu so školským psychológom a príslušnými úradmi, aby maloletá získala komplexnú

podporu a pravidelnú terapiu zameranú na obnovu jej sebavedomia a prevenciu podobných situácií
v budúcnosti. Tento incident nie je dôkazom jej nezvládnuteľnosti, ale jasným signálom, že dlhodobý
stres, nepriaznivé rodinné prostredie a absencia primeranej podpory môžu viesť k zlyhaniam aj u inak
zodpovedného dieťaťa. Opatrný, nekonfrontačný prístup otca a okamžitá odborná pomoc predstavujú
optimálnyspôsobriešeniatakejtokrízyasúvsúladesodporúčaniamiodborníkovnaprácusmladistvými

v záťažových životných situáciách. Po všetkých týchto udalostiach maloletá jednoznačne odmietla
návrat k matke a jej partnerovi. Požiadala o kontakt so psychologickou poradňou a vyjadrila jasnú vôľu
žiť u otca. Od marca 2025 žije výlučne u otca, ktorý jej zabezpečuje všetku starostlivosť, stabilitu a
ochranu.Psychologickésprávypotvrdzujúzávažnosťpsychickýchškôd,ktorýmbolamaloletávystavená
a zároveň konštatujú jej postupné upokojenie, zlepšenie psychickej kondície a školského výkonu po

presťahovaní k otcovi. Psychologická správa odporúča, aby sa kontakt s matkou nateraz nevynucoval,
vzhľadom na traumu, ktorú v maloletom dieťati zanechala. Dňa 13.03.2025 bola na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany uzavretá dohoda medzi rodičmi, že maloletá bude dočasne zverená
do starostlivosti otca. Matka sa odvtedy nijako nepodieľa na starostlivosti o maloletú, neplní vyživovaciu
povinnosť a neprejavuje žiaden záujem o spoluprácu na riešení situácie, ani v rámci odbornej terapie. V

tomto prípade je zmena pomerov zrejmá a zotrvanie maloletej v pôvodnom prostredí by bolo v rozpore s
jej právami a záujmami. S ohľadom na preukázateľné fyzické a psychické ohrozenie maloletého dieťaťa,
traumu z nedávneho incidentu, ako aj jednoznačnú vôľu dieťaťa žiť u otca, navrhovateľ žiada, aby
súd nariadil neodkladné opatrenie. Vzhľadom na závažnosť popísaných skutočností, vrátane fyzického
napadnutia maloletého dieťaťa, psychického týrania a priameho ohrozenia jeho zdravia je nevyhnutné,

aby súd v súlade s § 368 CMP neodkladne vydal opatrenie o povolení výkonu oprávnenia vo veci
starostlivosti o maloletú. Tento právny rámec priamo ukladá súdu povinnosť zabezpečiť ochranu dieťaťa
v prípadoch, keď jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj sú vážne ohrozené, čo je v danej situácii
jednoznačne preukázané policajným záznamom, psychologickými posudkami a vyjadrením samotného
dieťaťa.

3. Otec spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložil súdu plnomocenstvo, rozsudok
Okresného súdu Trnava č.k. 14P/57/2023-133 zo dňa 19.9.2024, správu z riešenia žiačky u školskej
psychologičky zo dňa 18.3.2025 a dohodu rodičov spísanú na ÚPSVaR dňa 13.3.2025.4. Z predloženej správy z riešenia žiačky u školskej psychologičky zo dňa 18.3.2025 vyplýva, že
maloletá je žiačkou 8.C triedy, má staršiu sestru, ktorá navštevuje hotelovú akadémiu. V starostlivosti

školskej psychologičky je od októbra 2023 na podnet spolužiačok, ktoré udávali podozrenie na
sebapoškodzovanie, zverejňovanie obsahov s depresívnou a suicidálnou tematikou. Rodičia boli na
toto konanie upozornení, ako aj na potrebu riešiť depresívne príznaky v správaní maloletej. Toho
času sa začalo ich rozvodové konanie. Rodičom bolo poskytnuté výchovné poradenstvo ohľadom
potreby neznižovať hodnotu druhého rodiča pred deťmi, neriešiť s deťmi osobné pocity iba objektívne

veci. Poskytnúť deťom maximálny pocit bezpečia a pokoja v domácom prostredí, komunikovať
konštruktívne, príp. prostredníctvom mediátora. Dôvodom na pravidelnú psychologickú starostlivosť
bolo monitorovanie správania žiačky, podpora pri zvládaní záťažovej situácie rozvodu, zmierňovanie
vnútorného napätia. Maloletá zažívala počas rozvodu konfliktné situácie rodičov, vzájomné obviňovanie,
bitky, ku konfliktom bola často privolaná polícia. Vnímala to ako veľmi zaťažujúce, keď počula hádky
rodičov bola zmätená z toho, čo rodičia na seba rozprávali, nevedela, komu z nich má veriť. Nechcela

byť na strane ani jedného z rodičov, v tom čase inklinovala viac k matke, hoci ju vnímala ako prísnejšiu.
Správanie otca voči matke vnímala ako zámerne provokačné. Po presťahovaní sa s matkou sa jej
depresívne príznaky zmiernili. Po absolvovaní programu na vyrovnanie sa s rozvodom, sa žiačka
posunula z pozície bezmocnej obete k zrelšiemu náhľadu na situáciu, stabilnejšiemu postoju, v ktorom
si uvedomovala, že môže byť spolutvorcom situácie. Ako problematický sa však javil vzťah s matkiným

priateľom. Maloletá to vnímala tak, že jej nie je sympatický, prekážalo jej, že svojim vplyvom vstupuje do
výchovy matky a jej vzťahu s ňou, jej osobného priestoru. Zmena matkinho partnera bola pre ňu rýchla.
Vnímala ako negatívne, že sa matka k nej správa inak, keď je s partnerom a inak bez neho, nedokážu
ju dostatočne vypočuť a pochopiť. S matkou boli prekonzultované jej obavy o maloletú – striedanie
nálad, nezáujem o komunikáciu s D., revolta voči autorite, skôr ako prejavy bežné pubertálnemu veku

v súvislosti s porozvodovou situáciou. Túto situáciu s matkou a jej partnerom prekonzultovali, snažili sa
podporiť používanie vhodnej komunikácie na ich požiadavky a potreby. Bola im odporučená podpora
certifikovaného rodinného terapeuta. Vo februári nastalo zhoršenie situácie. Maloletá začala vnímať
častejšie výčitky zo strany matky a jej partnera, často to vnímala ako znevažovanie („má nízke IQ,
je neschopná“). Začala tráviť čas častejšie vonku „aby nemali na ňu žiadne pripomienky“. Nevedela

uviesť dôvod, prečo sa situácia zhoršila, negatívne správanie matky a vnímané zmeny nálad voči nej
popisovala ako „bez príčiny“. V tom čase matka uviedla, že si dcéra našla nových kamarátov a priateľa,
ktorý sa jej nezdal sympatický, fajčí. S matkou a dcérou bolo dohodnuté spoločné stretnutie, ktoré sa
neuskutočnilo – bolo z ich strany odvolané. Následné stretnutie iniciovala A. sama, bola rozrušená
z incidentu bitky, ktorej boli svedkom, ako aj zo situácie, kedy za ňou prišla matka do Auparku a urobila

jej tam „scénu“. Popisovala, že matka za ňou prišla do Auparku, bez príčiny jej začala nadávať, že by
mala ísť na psychiatriu, začala ju fackať, vonku ju ťahala za vlasy, Peter ju potom držal a dal jej facky.
Nechápala, prečo sa to stalo, uviedla, že nič zlé nerobila, neboli pohádané, v ten deň sa snažila doma
aj pomáhať, aby jej nič nebolo vyčítané. K incidentu boli privolaní policajti, mama kričala, že ju dá na
psychiatriu, aj s odstupom času nevie, prečo to urobila. Uviedla, že aktuálne je u otca, s matkou sa

stretávať nechce. U otca aktuálne vníma pocit bezpečia, správa sa k nej dobre. Vníma, že ju počúva, že
jej pomôže. Ako problematické vníma ešte správanie sestry, ktorá sa k nej nespráva dobre, kričí na ňu.
A. jej správanie už viac akceptuje ako správanie typické pre sestru, nevníma to už tak citlivo. Aktuálne sa
snaží chodiť do školy, i keď niekedy sa na základe nedávno prežitých udalostí nevie na hodinách úplne
sústrediť. V kolektíve triedy neudáva žiadne problémy, vníma, že sú všetci priatelia. Neudáva žiadne

myšlienkynasebapoškodenie,nepozorujúdepresívnepríznaky,ktorésaunejprejavovalipočasrozvodu
rodičov, ani žiadne iné závažné psychické problémy. Myšlienky a pocity sa javia byť primerané situácii,
ktorú žiačka aktuálne prežíva. Situáciu sa snaží zvládať s pomocou najbližších priateľov, otca a snaží
sa už „veci príliš neriešiť“. V prípade, že bude zverená do starostlivosti otca, odporúčajú monitorovať
situáciu v rodine, dodržiavanie každodenných pravidiel, monitorovať dochádzku do školy, zaujímať sa

aj o situáciu A. sestry a jej vzťah s priateľom, kde sú údajne časté hádky a mohlo by to mať nepriaznivý
vplyv na vývin žiačky. V prípade snahy o obnovenie vzťahu s matkou odporúčajú rodinnú psychoterapiu
u certifikovaného psychoterapeuta. A. aktuálne odmieta predstavu, že by mala časom znova bývať
s matkou. Naďalej ostáva v starostlivosti školskej psychologičky.

5. Z dohody rodičov spísanej na ÚPSVaR Piešťany dňa 13.3.2025 vyplýva, že matka súhlasí s tým, aby
maloletá dočasne bývala u otca. Otec s tým súhlasí a preberá za maloletú zodpovednosť. Dohoda bola
spísaná z dôvodu, že sa vzájomne dohodli.6. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 14P/57/2023-133 zo dňa 19.9.2024, právoplatným dňa
24.9.2024 bolo manželstvo rodičov rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola
maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matky. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej

sumou 200 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletou nebol upravený.

7. Maloletej bol v konaní ustanovený ako procesný opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany (ďalej len ÚPSVaR).

8. ÚPSVaR vo vyjadrení zo dňa 24.4.2025 uviedol, že rodina je v evidencii úradu od októbra 2023 z
dôvodu, že matka podala na súd návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov. V
rodine od septembra 2024 neboli vykonávané opatrenia. Dňa 7.3.2025 sa na oddelenie dostavil otec,
ktorý uviedol, že maloletá odišla od matky a momentálne on zabezpečuje starostlivosť o maloletú. Podľa
slov otca a maloletej boli dôvodom odchodu od matky časté konfliktné situácie medzi matkou, matkiným

priateľom a maloletou, ktoré vyústili do fyzického konfliktu matky a maloletej. Následne bol vykonaný aj
pohovor s maloletou A., ktorá uviedla, že momentálne má s mamou naštrbený vzťah, je sklamaná ako
sa k nej mama správa a zároveň uviedla, že by to chcela zmeniť, lebo maminu má veľmi rada, vždy
k nej mala bližšie a je jej ľúto, čo sa stalo. Dňa 13.3.2025 bola na oddelení spísaná dohoda rodičov,
kde sa rodičia dohodli, že starostlivosť o maloletú bude zabezpečovať otec. Na základe odporúčania

oddelenia SPODaSK s maloletou a rodičmi od 15.3.2025 pracuje psychologička Referátu poradensko –
psychologických služieb a taktiež odborný tím Centra pre deti a rodiny Myjava, ktorý vykonáva opatrenia
zameranénapodporuriešeniavýchovnýchproblémov,sociálnychproblémovainýchproblémovvrodine
a v medziľudských vzťahoch pomocou metódy SRK – stretnutia rodinného kruhu. Nakoľko sa prijaté
opatrenia vykonávajú zatiaľ krátko, majú za to, že je nadbytočné v tejto chvíli nariadiť neodkladné

opatrenie v zmysle návrhu otca.

9. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania,

účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr

do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

18. Podľa § 368 odsek 1 CMP (Neodkladné opatrenie o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci
starostlivosti o maloletých) v odôvodnených prípadoch môže súd na návrh orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately neodkladným opatrením povoliť vstup do obydlia, v ktorom sa nachádza
maloletý na účely výkonu právomocí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

19. V zmysle článku 41 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti
a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov
možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na
základe zákona.

20. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým

hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj
bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného,
telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so
zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie

vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a
jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj
vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných
prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv

a povinností.

21. Podľa § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové

potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

22. Podľa § 28 ods. 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

24. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

25. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach (§ 324 a nasl. CSP v spojení s § 2
ods. 1 a § 360 a nasl. CMP), vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej

ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých zásadne splnenie podmienky, že je tu urgentná
potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov (§ 325 ods. 1 CSP). Osobitnej povahe tohto
procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o
návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez
nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa

vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú
splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Spravidla to znamená, že súd vychádza zo
skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich

pravdepodobnosti.

26. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný a nadradený akémukoľvekinému záujmu, ktorá skutočnosť okrem citovaných ustanovení vyplýva aj z čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je preto pri nariadení neodkladného opatrenia

súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto vydá len vtedy, ak má osvedčené, že riešenie
situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí
byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V
záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v

prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov.

27. Po oboznámení sa s návrhom otca, predloženými listinnými dôkazmi ako aj správou ÚPSVaR dospel
súd k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

28. Otec sa domáhal prostredníctvom neodkladného opatrenia zverenia maloletej do jeho starostlivosti,

keďže od rozhodnutia, ktorým bola maloletá zverená do starostlivosti matky nastali skutočnosti, ktoré
podľa názoru otca odôvodňujú okamžitú zmenu zverenia. Súd má za osvedčené, že nastali skutočnosti,
ktorých následkom je, že maloletá sa v súčasnosti nachádza v starostlivosti otca, avšak taktiež je zrejmé,
že rodičia sa na takejto dočasnej starostlivosti písomne na ÚPSVaR dohodli.

29. Otec tak neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keďže sám preukázal, že maloletá sa
momentálne nachádza v jeho starostlivosti na základe dohody rodičov. Otec nepreukázal, ani netvrdí,
že by matka túto dohodu nerešpektovala. Aj keď otec v návrhu poukazuje na incident, ktorý sa mal udiať
medzi matkou a maloletou a na policajný záznam z neho, tento súdu nepredložil ako dôkaz. Taktiež
súdu nepredložil ani správu od psychológa, ktorého mal s maloletou navštíviť deň po incidente.

30. Je zrejmé, že vzťahy medzi matkou a maloletou sú v súčasnosti narušené, ale podľa vyjadrenia
samotnej maloletej na ÚPSVaR by táto bola rada, keby sa ich vzťahy napravili, keďže s matkou mala
blízky vzťah. Blízky vzťah maloletej k matke vyplýva aj zo skutočnosti, že pri rozvode manželstva
bola maloletá na základe dohody rodičov zverená do starostlivosti matky. Podľa doposiaľ predložených

listinných dôkazov a vyjadrení nie je možné bez pochybností určiť, čo je príčinou aktuálneho narušenia
vzťahov,keďžeodposlednéhorozhodnutiasúdunastalipodľapodanéhonávrhuzmenynastranematky,
ale aj na strane maloletej. Vo vzťahu k uvedenému súd považuje za nevyhnutné vykonať dokazovanie
vo veci samej.

31. Súd má vzhľadom na okolnosti daného prípadu za to, že navrhované rozhodnutie súdu by navyše
mohlo do vzájomných rodičovských vzťahov, ktoré doposiaľ fungovali, vniesť zbytočný konflikt. Situácia,
ktorá nastala, kedy sa maloletá na základe už uvedených okolností a následnej dohody rodičov ocitla
v dočasnej starostlivosti otca, môže mať aj vzhľadom na vyjadrenie maloletej len dočasný charakter.
Maloletá uznáva, že má momentálne s mamou naštrbený vzťah, je sklamaná ako sa k nej mama správa,

avšak zároveň uviedla, že by to chcela zmeniť, lebo mamu má veľmi rada a vždy k nej mala bližšie
a je jej ľúto čo sa stalo. Zo správy ÚPSVaR vyplýva, že s maloletou a rodičmi od 15.3.2025 pracuje
psychologička Referátu poradensko – psychologických služieb a odborný tím Centra pre deti a rodiny
Myjava. Súd má za to, že pri takejto odbornej spolupráci s rodičmi a maloletou môže dôjsť k zmene
v ich vzájomných vzťahoch.

32. Súd má za preukázané, že maloletá sa momentálne nachádza v osobnej starostlivosti otca, pričom
styk s matkou sa aktuálne nerealizuje. Otec ani netvrdí, že by matka prejavovala záujem o styk
s maloletou, resp. si ho vynucovala proti jej vôli ani iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie
súdu, ktorým by zaviazal matku zdržať sa akéhokoľvek osobného kontaktu s maloletou bez súhlasu

odborníkov a dohľadu psychológa, ktorého rozhodnutia sa otec domáha.

33. Otec sa zároveň v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd rozhodol
o vyživovacej povinnosti matky vo vzťahu k maloletej, k čomu súd uvádza, že nemá za osvedčené,
že by o maloletú nebolo zo strany jej rodičov riadne postarané, že by bola ohrozená na živote,

zdraví či zdravom vývoji. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži na určovanie vyživovacej povinnosti
v prípadoch, kedy nie je ohrozená výživa maloletého dieťaťa. S ohľadom na charakter inštitútu, ktorým
je neodkladné opatrenie, nie je úlohou súdu pri rozhodovaní o takomto návrhu podrobne skúmať, akým
konkrétnym podielom ktorý z rodičov prispieva na úhradu potrieb maloletej (čo vzhľadom na obmedzenémožnosti dokazovania a skrátené lehoty na rozhodovanie ani nie je dobre možné). Dôležité je v danom
prípade len zistenie, že všetky základné potreby maloletej sú aktuálne uspokojené, pričom otec v návrhu
netvrdí opak. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP, ktorým súd

povinnému rodičovi nariadi platiť výživné v nevyhnutnej miere, je existencia vyživovacej povinnosti
rodiča k dieťaťu podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorú si povinný rodič napriek svojím pomerom
v dostatočnom rozsahu (či vôbec) neplní, a zároveň procesný základ spočívajúci v potrebe okamžitej
úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP. Zmyslom ustanovenia § 366 CMP je zabezpečenie výživy od
povinného v nevyhnutnej miere, ak nastane situácia, že výživa je ohrozená. Ingerencia súdu vo forme

nariadenia neodkladného opatrenia tak v tomto prípade nie je dôvodná.

34. Nad rámec už uvedeného sa žiada poukázať na špecifickosť spoločenských vzťahov, ktoré sú
predmetom konania. Ide o veľmi citlivé vzťahy medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, do ktorých by zo
strany štátnych orgánov malo byť zasahované čo najmenej, čo vyplýva ako z povahy týchto rodinných
vzťahov, tak z povahy samotnej štátnej moci. O to viac je treba apelovať na oboch rodičov, aby sa

snažili dosiahnuť dohodu o ďalších podmienkach výchovy svojho dieťaťa prirodzenou cestou, aby ich
vzťahom nebolo poškodené. Uvedené vyžaduje aktívny a citlivý prístup zo strany oboch rodičov. Pri
dohoderodičovjedôležitézvážiťokolnostitaknastranemaloletej,jejvzťahkrodičom,akoajokolnostina
strane rodičov, ako ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery a podobne. Prvoradý je tu stále
záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým, aby

vyrastalo v atmosfére porozumenia, stability, tolerancie a aby boli rešpektované jeho práva. Z podaného
návrhu a ostatného spisového materiálu nevyplýva, že by nemohlo znova dôjsť medzi rodičmi k dohode
v súlade s vyššie uvedeným.

35. Momentálny stav, kedy sa maloletá nachádza výlučne v starostlivosti otca, môže byť aj vzhľadom

na všetky vyššie uvedené skutočnosti len dočasný. Súd vo veci samej vykoná riadne dokazovanie,
vysporiada sa s návrhmi a tvrdeniami účastníkov a na základe toho rozhodne v najlepšom záujme
maloletej.

36. Otec v návrhu poukazoval aj na § 368 CMP, ktorý však upravuje neodkladné opatrenie o

povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, podľa ktorého v odôvodnených
prípadoch môže súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately neodkladným
opatrením povoliť vstup do obydlia, v ktorom sa nachádza maloletý na účely výkonu právomocí orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Toto ustanovenie na dané konanie o podanom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany otca nie je aplikovateľné.

37. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme
maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. V danej veci vzhľadom na uvedené skutočnosti nebola zo strany otca preukázaná naliehavá
potreba upraviť pomery účastníkov konania formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Inštitút

neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v
situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, čo súd v danom prípade nemá za osvedčené.
Súd nemá za osvedčenú nutnosť okamžitého zásahu súdu do pomerov nastavovaných rodičmi, ktorí
sa aj v tejto situácii dokázali vo vzťahu k maloletej dohodnúť. Tvrdené skutočnosti budú predmetom
dokazovania v rámci konania vo veci samej.

38. Súd má vzhľadom na uvedené skutočnosti za to, že neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia a tak tento návrh zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§
127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku). Podanie treba predložiť s potrebnýmpočtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.