Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-75S/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200108
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200108.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: RI - NO, export-
import, s.r.o., so sídlom Nám. A.H.Škultétyho 7, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 36 027 324, právne zastúpený:
JUDr. Ivo Babjak, advokát, Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia č. 100657243/2023 zo dňa 22. 02. 2023, takto

r o z h o d o l :

I.SprávnysúdrozhodnutiežalovanéhoFinančnéhoriaditeľstvaSlovenskejrepublikyč.100657243/2023
zo dňa 22. 02. 2023, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Daňového úradu Banská

Bystrica, č. 102617572/2022 zo dňa 22.09.2022 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho
stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj ,,správca dane“ alebo ,,správny orgán prvého stupňa“

alebo ,,orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u daňového subjektu RI – NO, export -
import, s. r. o., DIČ: XXXX XXX XXX, IČO: 360 273 24, IČ DPH: SK2020 073 198, nám. A. H.
Škultétyho 7, 990 01 Veľký Krtíš (ďalej len „RI – NO, export – import, s. r. o.“) daňovú kontrolu na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2020, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol
č. 101144392/2022 zo dňa 29.04.2022. Protokol z daňovej kontroly, ktorého súčasťou je výzva na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol kontrolovanému daňovému subjektu RI – NO, export
– import, s. r. o. doručený dňa 13.05.2022. Daňovému úradu Banská Bystrica bolo dňa 09.06.2022

pod číslom 608432858/2022 elektronicky doručené vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole č.
101144392/2022 zo dňa 29.04.2022. Vyjadrenie bolo podané v stanovenej lehote. Správca dane začal
vyrubovacie konanie podľa § 68 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom vyhodnotil vykonané dôkazy
podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Prerokovanie
pripomienok a dôkazov sa uskutočnilo dňa 19.09.2022 pri ústnom pojednávaní, z ktorého bola spísaná
Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102565279/2022.

2. Daňový úrad Banská Bystrica podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov
vyrubil daňovému subjektu RI – NO, export- import, s. r. o., DIČ: XXXX XXX XXX, IČO: 360 273 24, IČ
DPH: SK2020 073 198, nám. A. H. Škultétyho 7, 990 01 Veľký Krtíš rozdiel dane v sume 10 000,00
EUR, slovom desaťtisíc eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2020.3. Správca dane založil odôvodnenie rozhodnutia na tej skutočnosti, že dodávateľovi, ktorý je
uvedený na preverovaných faktúrach, t.j. spoločnosť Svenska s. r. o., nevznikla daňová povinnosť
tak, ako je deklarovaná na preverovaných faktúrach predložených kontrolovaným daňovým subjektom.

Samostatná faktúra nie je bez ďalšieho preukázania dôkazom toho, že zdaniteľné obchody boli
uskutočnené. Kontrolovanému daňovému subjektu RI - NO, export – import, s. r. o. následne nevzniklo
právo na odpočítanie danie z dodávateľských faktúr č. 08122001 a 18122003 v zmysle § 49 od. 2 zákona
č. 222/2004 Z . z . o dani z prianej hodnoty v znení neskorších predpisov. Kontrolovaný daňový subjekt
RI – NO, export – import, s. r. o. nepreukázal nárok na uplatnenie odpočítania dane z dodávateľských

faktúr od dodávateľa Svenska s. r. o. Správca dane neuznal platiteľovi právo na odpočítanie dane v sume
10 000,00 EUR, ktorú si odpočítal z faktúr č. 08122001 a 18122003 od deklarovaného dodávateľa
Svenska s. r. o..
4. Proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR.
5. Finančné riaditeľstvo SR (ďalej aj ,,správny orgán druhého stupňa“ alebo ,,orgán verejnej správy

druhého stupňa“ alebo ,,odvolací orgán“) podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z v znení neskorších
predpisov rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica číslo 102617572/2022 zo dňa 22.09.2022
potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
6. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia stotožnil so skutkovými s právnymi závermi správcu dane.
Finančné riaditeľstvo SR, ako odvolací orgán, preskúmaním napadnutého rozhodnutia, predloženého

spisu a podaného odvolania, dospelo k záveru, že správca dane vykonaným dokazovaním dostatočne
zistil skutkový stav veci, získané dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach, na základe toho za
zdaňovacie obdobie december 2020 neuznal kontrolovanému daňovému subjektu RI - NO, export-
import, s.r.o. odpočítanie dane v celkovej sume 10 000,00 eur z dodávateľských faktúr od deklarovaného
dodávateľa Svenska s.r.o. za predmet fakturácie označený „ Fakturujeme Vám sprostredkovanie

obchodu v oblasti lesníctva podľa Zmluvy “, pre daňový subjekt RI - NO, export-import, s.r.o., pretože
kontrolovaný daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď vierohodne nepreukázal a ani
preverovaním správcu dane sa nepreukázalo, že dodanie fakturovaného plnenia sa reálne uskutočnilo
tak, ako bolo deklarované na dodávateľských faktúrach, tým sa nepreukázalo splnenie podmienok na
odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH.

Správna žaloba
7. Žalobca včas podanou správnou žalobou namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného -
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100657243/2023 zo dňa 22.02.2023 ako aj ako aj
rozhodnutia správca dane Daňového úradu Banská Bystrica č. 102617572/2022 zo dňa 22.09.2022.

Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
8. V odôvodnení žaloby uviedol, že aj v konaní pred správnym súdom žalobca namieta, že protokol č.
101144392/2022 zo dňa 29.04.2022 je vyhotovený v rozpore s ustanovením § 47 písm. h) Daňového
poriadku. Podľa tohto zákonného ustanovenia protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia
a vyhodnotenie dôkazov. Žalobca k daňovej kontrole ako jeden z dôkazov preukazujúcich prijatie

služieb na základe faktúr č. 08122001 a č. 18122003 od dodávateľa Svenska s.r.o. predložil doklady
o hotovostnej úhrade týchto faktúr. Toto kontrolné zistenie správca dane v predmetnom protokole
neuviedolaanitentodôkazžiadnymspôsobomnevyhodnotil.Tútonámietkužalobcavosvojomodvolaní
zo dňa 30.11.2022 zakončil položením „rečníckej“ otázky: „Veď kto by platil za niečo, čo mu nebolo
poskytnuté či dodané?“ V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.

ÚS 241/07 z 18.9.2008 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. M-Sž doV 1/00. Žalobca opakovane
zdôraznil, že protokol č. 101144392/2022 zo dňa 29.04.2022 je vyhotovený v rozpore s ustanovením §
47 písm. h) Daňového poriadku a ako taký nemôže byť použitý ako dôkaz v zmysle § 24 ods. 4 Daňového
poriadku pre účely vyrubovacieho konania. Tiež uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí označil
zákonnú náležitosť protokolu, ktorou je preukázané kontrolné zistenie (hotovostná úhrada faktúr č.

08122001 a č. 18122003), ako „informáciu,“ ktorej absencia v protokole podľa neho nespôsobuje
nezákonnosť protokolu a k odvolacej námietke, že protokol neobsahuje vyhodnotenie tohto dôkazu
(hotovostná úhrada faktúr č. 08122001 a č. 18122003) sa žiadnym spôsobom nevyjadril. Napadnuté
rozhodnutie žalovaného je tak vyhotovené v rozpore s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku a
takýmto rozhodnutím nie je možné zaväzovať daňové subjekty k daňovým povinnostiam (čl. 13 ods. 1

Ústavy SR) a ani ukladať dane (čl. 59 ods. 2 Ústavy SR).
9. K námietke nesprávneho právneho posúdenia uviedol, že z vyjadrenia správcu dane, ktorým
odôvodnil svoje rozhodnutie neuznať žalobcovi odpočítanie dane z faktúr č. 08122001 a č. 18122003
vo svojom rozhodnutí č. 102617572/2022 zo dňa 22.09.2022 nasledovným spôsobom: „Kontrolovanýdaňový subjekt v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil správcovi dane
žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukázali reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle
preverovaných faktúr č. 08122001 a 18122003 od deklarovaného dodávateľa Svenska s.r.o. Správca

dane má za to, že dodávateľovi, ktorý je uvedený na preverovaných faktúrach, spoločnosť Svenska
s.r.o., nevznikla daňová povinnosť tak, ako je deklarovaná na preverovaných faktúrach predložených
kontrolovaným daňovým subjektom.“ Žalobca nepovažoval takéto odôvodnenie neuznania odpočítania
dane z predmetných faktúr za zrozumiteľné a preto vo svojom odvolaní zo dňa 30.11.2022 namietal,
že mu nerozumie, že nevie, čo je vlastne dôvodom neuznania odpočítania dane – že nedošlo k

dodaniu služieb spoločnosťou Svenska s.r.o. alebo že k dodaniu služieb síce došlo, ale tieto služby
nedodala spoločnosť Svenska s.r.o.. V priebehu daňovej kontroly žalobca správcovi dane zrozumiteľne
vysvetlil, že spoločnosť Svenska s.r.o. sa v mesiaci december 2020 žiadnym spôsobom nepodieľala na
sprostredkovaníuzatvorenianejakejkúpnejčiinejzmluvyžalobcusosvojimidodávateľmičiodberateľmi,
ale svoje faktúry č. 08122001 a č. 18122003 vystavila za služby uvedené pod bodmi 2 až 4 mandátnej
zmluvy zo dňa 30.11.2020, ktoré osobne vykonával konateľ spoločnosti Svenska s.r.o. A. B.. Do

pozornosti správneho súdu dáva žalobca tú skutočnosť, že správca dane v priebehu daňovej kontroly
sa sústredil výlučne na problematiku sprostredkovania kúpnej zmluvy č. 2020/P/99/180801 zo dňa
18.08.2020 s dodávateľom Lesy České republiky, s.p., čo potvrdzuje písomnosť správcu dane č.
100574422/2022 zo dňa 23.03.2022 označená ako „Oznámenie skutočností zistených pri daňovej
kontrole dane z pridanej hodnoty vykonávanej za zdaňovacie obdobie december 2020.“ Na túto

písomnosť správcu dane reagoval žalobca svojim vyjadrením zo dňa 12.04.2022, ktorým sa snažil
kontrolným pracovníkom správcu dane čo najzrozumiteľnejším spôsobom objasniť a vysvetliť, že tak
v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2020, ktorú tiež vykonávali zamestnanci
správcu dane C. D. a C. E., ako aj v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december
2020, nikdy netvrdil, že by spoločnosť Svenska s.r.o. vystavila faktúry č. 08122001 a č. 18122003

za sprostredkovanie kúpnej zmluvy č. 2020/P/99/180801 zo dňa 18.08.2020 s dodávateľom Lesy
České republiky, s.p.. Žalobca v tomto svojom vyjadrení zo dňa 12.04.2022 zhrnul danú problematiku
nasledujúcim spôsobom: „„Kupní smlouva na dodávku dříví č. 2020/P/99/180801“ zo dňa 18.08.2020
bola uzatvorená na základe sprostredkovateľskej činnosti vykonanej spoločnosťou Millix s.r.o. Mandátna
zmluva so spoločnosťou Svenska s.r.o. bola uzatvorená dňa 30.11.2020 a týkala sa činností, ktoré sú

uvedené v článku I. body 2 až 4 a ktoré našej spoločnosti poskytla v mesiaci december 2020 spoločnosť
Svenskas.r.o..SpoločnosťSvenskas.r.o.vmesiacidecember2020nesprostredkovalauzavretiežiadnej
konkrétnej zmluvy v zmysle článku I. bod 1 mandátnej zmluvy. Vykonávala však činnosti uvedené
v článku I. bod 2 až 4, za ktoré si vyúčtovala dohodnutú odmenu. Na otázku, že ak Svenska s.r.o.
nesprostredkovala uzavretie žiadneho obchodného prípadu, prečo je potom v článku I. bod 1 stanovený

ako predmet zmluvy aj záväzok mandatára, že pre mandanta v jeho mene bude dojednávať podmienky v
oblastisprostredkovanianákupudrevnejhmotynaúzemíSRakoinaúzemíEÚ,prieskumtrhusdrevnou
hmotou na území SR a EÚ, je odpoveď nasledovná: Mandátna zmluva bola uzatvorená s účinnosťou od
30.11.2020 na dobu neurčitú a touto formuláciou sa stanovila povinnosť (záväzok) spoločnosti Svenska
s.r.o. v lehote od 30.11.2020 dojednávať podmienky v oblasti sprostredkovania nákupu drevnej hmoty a

to nielen na území SR ale aj v ostatných krajinách EÚ. Zmluvné strany sa touto formuláciou dohodli, že
zaúčinnostitejtozmluvyjemandatároprávnenýdojednávaťprípadnéďalšieobchodnéprípadynanákup
drevnej hmoty aj z iných krajín, ako bolo Slovensko či Česká republika, kde už od mesiaca máj 2020
boli uzatvorené zmluvy s podnikom Lesy České republiky, s.p.“ Má za to, že ak toto vyjadrenie žalobcu
nevyvrátilo pochybnosti správcu dane o oprávnenosti fakturácie služieb na základe mandátnej zmluvy,

bolo potom povinnosťou správcu dane preniesť dôkazné bremeno opätovne na žalobcu aplikáciou
§ 46 ods. 5 Daňového poriadku. K tomu však už nedošlo, pretože správca dane na toto vyjadrenie
žalobcu zo dňa 12.04.2022 už žiadnym spôsobom nereagoval a daňovú kontrolu ukončil dňa 13.05.2022
doručením protokolu č. 101144392/2022 zo dňa 29.04.2022 žalobcovi. V tomto protokole správca dane
aj napriek vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu zo dňa 12.04.2022 zotrval na svojich tvrdeniach,

že „daňový subjekt nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli uskutočnené deklarovaným dodávateľom
Svenska s.r.o.,“ pričom za tieto zdaniteľné plnenia považuje „služby sprostredkovania nákupu drevnej
hmoty“. V tejto súvislosti žalobca poukázal na stanovisko Najvyššieho správneho súdu SR uvedené
v o rozsudku sp. zn. 10Sžfk/53/2019 zo dňa 16.02.2022. A teda správca dane v priebehu daňovej
kontroly vo svojej písomnosti č. 100574422/2022 zo dňa 23.03.2022 neuviedol svoje pochybnosti jasne,

úplne a presne tak, aby kontrolovaný daňový subjekt vedel a mohol tieto pochybnosti správcu dane
vyvrátiť. Ako to vyplýva z protokolu č. 101144392/2022, správca dane aj po ukončení daňovej kontroly
zastával názor, že spoločnosť Svenska s.r.o. nemohla sprostredkovať nákup drevnej hmoty, a to aj
napriek zrozumiteľnému a jasnému vysvetleniu žalobcu uvedeného v jeho vyjadrení zo dňa 12.04.2022,že spoločnosť Svenska s.r.o. žiadny nákup drevnej hmoty nesprostredkovala, ale že v mesiaci december
2020 poskytla žalobcovi služby „uvedené v článku I. bod 2 až 4, za ktoré si vyúčtovala dohodnutú
odmenu.“ Keďže žalobca aj v predmetnom protokole zotrvával na svojich tvrdeniach, ktoré neboli v

súlade s objektívnou realitou, navrhol žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 09.06.2022, aby správca
dane vo vyrubovacom konaní ako svedka vypočul konateľa spoločnosti Svenska s.r.o. A. B., bytom
F. XXX/XX, XXX XX G., ktorý osobne fakturované služby podľa bodov 2 až 4 mandátnej zmluvy zo
dňa 30.11.2020 vykonával. Správca dane tento návrh žalobcu akceptoval a dňa 08.09.2022 spísal s
menovaným svedkom zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102483536/2022. Žalobca žiada správny

súd, aby tejto zápisnici venoval patričnú pozornosť. Táto zápisnica totiž obsahuje podstatnú skutočnosť
pre správne právne posúdenie veci, ktorou je obsahová náplň služieb fakturovaných spoločnosťou
Svenska s.r.o. formuláciou uvedenou na faktúrach č. 08122001 a č. 18122003: „Fakturujem Vám za
sprostredkovanie obchodu v oblasti lesníctva podľa Zmluvy.“ Správca dane pri ústnom pojednávaní
položil svedkovi len jednu, jedinú otázku: „Popíšte ako prebiehala činnosť sprostredkovanie obchodu v
oblasti lesníctva pre daňový subjekt RI – NO, export-import, s.r.o.?“ Položením tejto otázky správca dane

fakticky priznal, že formulácia poskytnutých služieb uvedená na faktúrach č. 08122001 a č. 18122003
nemusí znamenať výlučne sprostredkovanie nákupu drevnej hmoty, ako to tvrdil počas celej daňovej
kontrolyatiežvprotokoleč.101144392/2022,aležetátoformuláciamôžezahrňovaťajposkytnutieiných
zmluvne dohodnutých služieb. Odpoveď svedka na túto otázku správca dane v predmetnej zápisnici
zachytil nasledovne: „Poznáme sa veľmi dlho, dlhoročná spolupráca so spoločnosťou RI-NO export-

import. Oslovil ma pán H.. Práce sme vykonávali v Čechách, bolo potrebné nakladať drevo, potom sa
robilo odkôrovanie, triedenie kvality, vo Zvolene v sklade. Pomohli sme nakladať, likvidácia kôry a pod.,
spoločnosť Svenska vystavila faktúry pre spoločnosť RI-NO, export - import, s.r.o.“ Svedok v tejto svojej
odpovedi jasne a zrozumiteľne uviedol, čo pod slovným spojením „sprostredkovanie obchodu v oblasti
lesníctva podľa Zmluvy“ rozumel. Zamestnanci správcu dane C. D. a C. E. sa s touto odpoveďou svedka

uspokojili, neprejavili žiadnu pochybnosť o jej pravdivosti a nežiadali od svedka žiadne ďalšie vysvetlenia
ohľadom formulácie skutočne poskytnutých služieb na predmetných faktúrach. Svoje stanovisko k
svedeckej výpovedi vo svojom rozhodnutí č. 102617572/2022 zo dňa 22.09.2022 uviedli nasledujúcim
spôsobom: „Správca dane má za to, že svedok A. B. - konateľ dodávateľskej spoločnosti Svenska,
s.r.o. vo svojej výpovedi zo dňa 08.09.2022 potvrdil vykonávanie prác – nakladanie dreva, odkôrňovanie

a triedenie kvality, pričom k uvedeným prácam nepredložil žiadne doklady preukazujúce vykonávanie
predmetných prác. K činnosti, za sprostredkovanie obchodu v zmysle faktúr č. 08122001, 18122003
sa nijakým spôsobom nevyjadril, uviedol len vykonávanie vyššie uvedených prác. Z uvedeného je
zrejmé, že svedok A. B. nepotvrdil vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti v zmysle predmetných
faktúr pre kontrolovanú spoločnosť RI-NO, export-import, s.r.o.“ Žalobca v tejto súvislosti chce pozornosť

správneho súdu sústrediť na odpoveď svedka zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102483536/2022 zo
dňa 08.09.2022, aby tento popísal „ako prebiehala činnosť sprostredkovanie obchodu v oblasti lesníctva
pre daňový subjekt RI – NO, export-import, s.r.o.“ Odpoveď svedka je tiež zachytená v tejto zápisnici a
aj napriek tomu správca dane tvrdí, že svedok „k činnosti, za sprostredkovanie obchodu v zmysle faktúr
č. 08122001, 18122003 sa nijakým spôsobom nevyjadril, uviedol len vykonávanie vyššie uvedených

prác.“ A v tom je podstata celého nesprávneho právneho posúdenie veci. Zatiaľ čo tak žalobca ako
aj jeho dodávateľ pod slovným spojením „sprostredkovanie obchodu v oblasti lesníctva podľa Zmluvy,“
rozumeli poskytnutie služieb podľa článku I. bod 2 až 4 mandátnej zmluvy zo dňa 30.11.2020, správca
dane si pod týmto slovným spojením predstavuje sprostredkovanie uzavretia zmlúv na nákup drevnej
hmoty. Tu je namieste zdôrazniť, že splnomocnený zástupca žalobcu pri ústnom pojednávaní dňa

19.09.2022 do zápisnice č. 102565279/2022 výslovne uviedol, že „v prípade textu predmetu plnenia
na faktúrach vystavených spoločnosťou Svenska s.r.o. došlo k formálnemu nedostatku v označení
predmetu dodaných služieb. Uznávam, že slovo sprostredkovateľská činnosť, ktorú uviedol dodávateľ
na predmetných faktúrach, je vzhľadom na charakter poskytnutých služieb nesprávne. Pre účely dane
z pridanej hodnoty sú však rozhodujúce materiálne skutočnosti, t.j. skúmanie, či došlo k poskytnutiu

služieb alebo nie. V našom konkrétnom prípade konateľ spoločnosti Svenska s.r.o. v celom rozsahu
potvrdil, že našej spoločnosti služby dodal a že ich fakturoval práve týmito faktúrami, z ktorých si naša
spoločnosť uplatnila odpočítanie dane.“ Správca dane teda disponoval vyjadrením tak dodávateľa, ako
aj vysvetlením splnomocneného zástupcu žalobcu, že aké služby boli poskytnuté žalobcovi na základe
faktúr č. 08122001 a č. 18122003. Žalobca aj vo svojom odvolaní zo dňa 30.11.2022 poukazoval na

materiálny charakter dane z pridanej hodnoty, keď aj z judikatúry Súdneho dvora tiež najvyššieho
súdu SR vyplýva, že formálne nedostatky vo faktúrach či iných dokladoch, nemajú vplyv na uplatnenie
odpočítania dane. Podstatné pre uplatnenie odpočítania dane je, aby došlo u dodávateľa k vzniku
daňovej povinnosti v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v zneníneskorších predpisov a aby odberateľ splnil podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) a §
51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalobca ako odberateľ tieto hmotnoprávne podmienky na uplatnenie
odpočítania dane v celom rozsahu splnil.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu
10. Žalovaný považoval správnu žalobu žalobcu za nedôvodnú a žiadal ju podľa § 190 SSP zamietnuť.
11. V písomnom vyjadrení uviedol, že faktúra a skutočnosť, že doklady (so zákonnými náležitosťami)
vystavil dodávateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nie sú dostatočným dôkazom na

preukázanie, že sa dodanie tovaru alebo služby uskutočnilo. Daňový subjekt je povinný preukázať
hodnovernými a overiteľným dôkazmi a správca dane je oprávnený preveriť kým, aké plnenie a ako
sa uskutočnilo. Žalobca správcovi dane predložil dodávateľské faktúry, deklarujúce dodanie služby
„sprostredkovania“ bez bližšej špecifikácie a v rámci preverovania správcu dane sa nepreukázalo aké
konkrétne plnenie a v akom rozsahu malo byť dodané a ani reálne dodanie plnenia fakturovaného
od dodávateľa Svenska, s.r.o., ktoré bolo deklarované na faktúre, z ktorej si potom žalobca

uplatnil odpočítanie dane neoprávnene. Primárnou povinnosťou toho, kto požaduje od štátu vrátenie
nadmerného odpočtu, resp. odpočítanie dane, je preukázať, že na jeho vrátenie má právny nárok.
Ak je platiteľ, ako v danom prípade žalobca , v pozícii odberateľa, preukazuje, že zdaniteľné plnenie
deklarované na dokladoch sa reálne uskutočnilo a keď je platiteľ v pozícii dodávateľa, tak musí
preukázať , že zdaniteľné plnenie uskutočnil tak, ako bolo deklarované na ním vystavených daňových

dokladoch. Faktúra je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) platiteľ preukazuje svoje právo uplatniť
odpočítanie dane. Aby k odpočítaniu dane mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru so zákonnými
náležitosťami. V prvom rade musí prísť k dodaniu tovaru alebo služby a z tohto titulu ku vzniku daňovej
povinnosti.
12. Po hmotno-právnej stránke pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie

danezdodávateľskejfaktúry,musíbyťschopnýpreukázať,žezdaniteľnýobchodbolreálneuskutočnený
osobou uvedenou na faktúre. Žalobca ako dôkaz dodania fakturovaného plnenia predložil faktúru ( bez
zákonných náležitostí ) a tvrdil, že fakturované plnenie mu bolo dodané. Dodávateľská faktúra ako
dôkaz sama nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby. Uskutočnenie dodania
tovaru alebo služby, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je možné deklarovať

len po formálnej stránke (dodávateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej (reálnym preukázaním dodania
fakturovanéhoplnenia).Vsúladesustanoveniamizákonač.563/2009Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov
(§ 45 ods. 2 a § 24 ods. 1) je práve daňový subjekt ten, kto nesie dôkazné bremeno pri uplatnení
práva na odpočítanie dane. Daňový subjekt je tiež povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju
činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii

mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v
zmysle daňových zákonov. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale
preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Doklady predložené ku kontrole, aj keď by
formálne spĺňali právne náležitosti ( čo ale v tomto prípade tak nebolo ), nepostačujú na potvrdenie, že
daňový subjekt splnil podmienku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt pokiaľ

si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí vedieť preukázať uskutočnenie
obchodu aj čo do priebehu a obsahu. Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu.
Tiež v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 2Sžf/40/2011 z 18.04.2012 na splnenie podmienok
na odpočet dane z pridanej hodnoty nestačí preukázať zdaniteľné plnenie len po formálnej stránke,
ale je nevyhnutné preukázať aj reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, t. j. preukázať dodanie

predmetného tovaru alebo služby. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, preto čo ak
len jedna podmienka nie je splnená, nemôže si platiteľ uplatniť nárok na odpočet dane z pridanej
hodnoty. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry,
musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený deklarovaným dodávateľom.
Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej

povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Dôkazné bremeno je
primárne na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozsudky
Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR č.k. 2Sžf4/2009 z 23.06.2010; 3Sžf/100/2012

z 11.06.2013, 1Sžfk/92/2020 z 01.07.2022, 4Sžfk/40/2021 z 27.06.2022). V tomto prípade žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, keď sám dostatočne hodnoverne nepreukázal a vykonaným šetrením
správcu dane sa nepotvrdilo, že reálne došlo k dodaniu fakturovaného plnenia pre žalobcu tak, ako
deklarovali predložené doklady ( nesplnenie podmienky §49 ods. 1 zákona o DPH – nepreukázanývznik daňovej povinnosti pri tomto fakturovanom plnení – sprostredkovanie obchodu v oblasti lesníctva
podľa zmluvy ) . Na základe uvedeného správca dane v súlade so skutkovým stavom zisteným pri
výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní vyhodnotil, že nebolo preukázané, že žalobca

splnil podmienky v zmysle ustanovení § 49 zákona o DPH pre odpočítanie dane z preverovaných
dodávateľských faktúr za dodanie bližšie nešpecifikovaných plnení ( predmet fakturácie označený
„ Fakturujeme Vám sprostredkovanie obchodu v oblasti lesníctva podľa Zmluvy “ ) vystavených o d
deklarovaného dodávateľa Svenska, s.r.o. Správca dane na základe uvedených skutočností žalobcovi
neuznal za kontrolované zdaňovacie obdobie uplatnené odpočítanie dane v celkovej sume 10 000,00

eur z dodávateľských faktúr od dodávateľa Svenska, s.r.o.
13. Po procesnej stránke správca dane daňovou kontrolou preveroval skutočnosti, ktoré sám žalobca
ako kontrolovaný daňový subjekt uviedol v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za kontrolované
zdaňovacie obdobie, pričom postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom ako kontrolovaným daňovým
subjektom, v zmysle daňového poriadku a tiež v súlade s ustanoveniami daňového poriadku viedol
dokazovanie v zmysle § 24 ods. 2, opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dokladov a dôkazov

preukazujúcich jeho tvrdenia, na podanie vysvetlenia a vyjadrenie sa k predloženým dokladom a k
pochybnostiamsprávcudane.Žalobcasakzaslanémuprotokoluvyjadrilasprávcadanesapredmetným
vyjadrením zaoberal, konanie na návrh žalobcu doplnil o výpoveď konateľa dodávateľskej spoločnosti
Svenska, s.r.o. a vyhodnotil, že žalobca nepredložil v rámci vyrubovacieho konania také dôkazy
ani vysvetlenia, ktoré by mali vplyv na zistenia správcu dane uvedené v protokole z predmetnej

daňovejkontroly,anivýpoveďousvedkasauskutočneniepredmetnýchfakturovanýchplnenínepotvrdilo.
Správca dane všetky skutočnosti zistené daňovou kontrolou vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko čo vyšlo najavo.
Žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt mal právo ale aj povinnosť vyjadrovať sa k preverovaným
skutočnostiam počas celej doby vykonávania daňovej kontroly a to spontánne, ako aj na základe

vyjadrení k výzvam správcu dane, ktoré mu v tomto prípade boli v priebehu daňovej kontroly
správcom dane zasielané z dôvodu potreby jeho vyjadrenia sa k preverovaným skutočnostiam, nakoľko
preverované faktúry, z ktorých si uplatnil odpočítanie nemali zákonné náležitosti, tým nebolo zrejmé aké
konkrétne služby a v akom rozsahu mali byť deklarovaným dodávateľom pre žalobcu poskytnuté.
14. Z obsahu ku kontrole predložených dodávateľských faktúr od dodávateľa Svenska, s.r.o. , vyplýva,

že žalobcovi mali byť v decembri 2020 deklarovaným dodávateľom Svenska, s.r.o. fakturované plnenia
„sprostredkovanie obchodu v oblasti lesníctva podľa Zmluvy“ . Predložené faktúry, z ktorých si sám
žalobca uplatnil v daňovom priznaní za kontrolované obdobie odpočítanie dane, však nepreukazujú v
akom rozsahu a aké konkrétne služby sprostredkovania mali byť žalobcovi deklarovaným dodávateľom
dodané - na samotných faktúrach nie je uvedený rozsah a druh dodaných služieb sprostredkovania,

ani nie je uvedená konkrétna zmluva, podľa ktorej malo byť plnenie dodávateľom uskutočnené a
faktúry neobsahujú ani žiadnu odvolávku na prílohu, ktorá by bola neoddeliteľnou súčasťou faktúry.
Na základe uvedeného predložené dodávateľské faktúry neobsahujú zákonom požadované náležitosti
faktúry podľa ustanovenia § 74 písm. f) zákona o DPH, t. j. množstvo a druh dodaného tovaru
alebo rozsah a druh dodanej služby. Predložené faktúry tak po formálnej stránke nespĺňajú zákonné

podmienky na odpočítanie DPH, sú bez vypovedacej schopnosti. Žalobca takéto faktúry vystavené
deklarovaným dodávateľom Svenska, s.r.o. akceptoval, nežiadal ich opravu, resp. doplnenie a uplatnil
si z nich odpočítanie dane. Uvedené skutočnosti tak vzbudzujú oprávnené pochybnosti o predmetnom
zdaniteľnom plnení.
15. Vzhľadom k tomu, že predloženým dodávateľským faktúram, z ktorých si žalobca uplatnil sporné

odpočítanie dane chýbali zákonné náležitosti špecifikujúce druh a rozsah fakturovaných služieb, správca
dane opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dokladov k dodávateľským faktúram ( medzi inými aj
zmluvu,naktorúsaodvolávajúfaktúry)anapodanievysvetleniakfakturovanýmplneniamoddodávateľa
Svenska, s.r.o. ( čo bolo výsledkom sprostredkovania, aký obchod na základe sprostredkovania bol
uzatvorený, s akým predmetom plnenia, v akom rozsahu a s akým dodávateľom alebo odberateľom,

či boli uzatvorené písomné obchodné zmluvy so sprostredkovanými obchodnými partnermi, ako bola
stanovená výška odmeny pre sprostredkovateľa a na základe akých podkladov (na základe splnenie
akých podmienok) bol sprostredkovateľ oprávnený fakturovať odmenu) .
16. Žalobca k všeobecne fakturovanej sprostredkovateľskej činnosti za december 2020 od dodávateľa
Svenska, s.r.o. na konkrétne výzvy správcu dane uviedol nasledovné skutočnosti : Žalobca v odpovedi

zo dňa 09.11.2021 k výzve č. 102003896/2021 z 22.10.2021 tvrdil, že „1.Spoločnosť Svenska s.r.o. na
základeMandátnejzmluvyzodňa30.11.2020prostredníctvomkonateľaA.B.vykonávalaprespoločnosť
RI-NO, export-import, s.r.o. (žalobca) činnosti uvedené v článku I. body 1 až 4 Mandátnej zmluvy v
mesiaci december 2020 v Českej republike a na Slovensku. Obchodná zmluva bola uzatvorená spodnikom Lesy Českej republiky, s.p. 2. Samotná činnosť spoločnosti Svenska s.r.o. je uvedená v článku
I. body 1 až 4 Mandátnej zmluvy. Obchodná zmluva so spoločnosťou Lesy Českej republiky, s.p. bola
uzatvorená na základe sprostredkovateľskej činnosti vykonanej spoločnosťou Millix s.r.o. Za spoločnosť

Svenska s.r.o. vystupoval pán A. B., F. XXX/XX, XXX XX G..“ Prílohou písomnej odpovede žalobcu boli
tri kúpne zmluvy, všetky uzavreté medzi spoločnosťou Lesy České republiky, s.p., Přemyslova 1106/19,
800 08 Hradec Králové, IČO:42196451, DIČ:I. a žalobcom RI – NO, export-import, s.r.o. ( správca
dane na základe uvedených skutočností prostredníctvom MVI v Českej republike preveroval uzatvorenie
obchodných vzťahov žalobcu RI – NO, export-import, s.r.o. so spoločnosťou Lesy České republiky,

s.p., pričom sa uskutočnenie sprostredkovania, ktoré bolo predmetom fakturácie za december 2020 od
spoločnosti Svenska, s.r.o., nepotvrdilo). Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 09.06.2022 k zisteniam
v Protokole tvrdil v súvislosti s Výzvou č. 102003896/2021 z 22.10.2021, že „V predmetnej výzve sa
ma správca dane výslovne nepýtal, či na základe činnosti spoločnosti Svenska s.r.o. boli uzatvorené
písomné obchodné zmluvy so sprostredkovanými obchodnými partnermi“ a žalobca vysvetľuje ako
pochopil otázky správcu dane. Ako však vyplýva z Výzvy č. 102003896/2021 zo dňa 22.10.2021,

správca dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2020 vyzýval
žalobcu a to konkrétne na splnenie si povinnosti tým, že v lehote 8 dní odo dňa doručenia tejto
výzvy predloží účtovné doklady ( Zmluvu o sprostredkovaní obchodu, na ktorú sa odvolávajú faktúry
č. 08122001 a č. 18122003 (Int. č. DF202/0898, č. DF2020/01919) ) a zároveň bol žalobca vyzvaný,
aby ku konkrétne vymenovaným faktúram z decembra 2020 od dodávateľa Svenska, s.r.o. č. 08122001

(DF2020/0898) zo dňa 08.12.2020 a č. 18122003 (DF2020/01919) zo dňa 18.12.2020 s predmetom
fakturácie sprostredkovanie obchodu v oblasti lesníctva podľa Zmluvy, podal vyjadrenie, pričom otázka
správcu dane bola formulovaná nasledovne: „ Čo bolo výsledkom sprostredkovania, aký obchod bol
uzatvorený,sakýmpredmetomplnenia,vakomrozsahuasakýmdodávateľomaleboodberateľom?Boli
uzatvorené písomné obchodné zmluvy so sprostredkovanými obchodnými partnermi ?“ Uvedená otázka

bola teda položená konkrétne a jasne v súvislosti s prijatými faktúrami č. 08122001 a č. 18122003 za
sprostredkovanie obchodu v oblasti lesníctva podľa Zmluvy za december 2020 od spoločnosti Svenska
s.r.o., z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane a ktoré boli predmetom preverovania v daňovej
kontrole za december 2020. Z uvedenej výzvy bolo jednoznačné, aké skutočnosti správca dane žiadal
vysvetliťazdokladovaťatedabolozrejmé„čosasprávcadanežalobcuvýslovnepýtal“.Žalobcavtomto

istom vyjadrení z 09.06.2022 k zisteniam v Protokole uviedol tiež, že „Mandátna zmluva bola uzatvorená
s účinnosťou od 30.11.2020 na dobu neurčitú a touto formuláciou sa stanovila povinnosť (záväzok)
spoločnosti Svenska s.r.o. v lehote od 30.11.2020 dojednávať podmienky v oblasti sprostredkovania
nákupu drevnej hmoty a to nielen na území SR, ale aj v ostatných krajinách EÚ. Zmluvné strany sa touto
formuláciou dohodli, že za účinnosti tejto zmluvy je mandatár oprávnený dojednávať prípadné ďalšie

obchodné prípady na nákup drevnej hmoty aj z iných krajín, ako bolo Slovensko či Česká republika, kde
už od mesiaca máj 2020 boli uzatvorené zmluvy s podnikom J. K. republiky, s.p.“
17. Z uvedených vyjadrení žalobcu vyplýva, že počas výkonu daňovej kontroly za december 2020 k
preverovaným dodávateľským faktúram za s prostredkovanie obchodu v oblasti lesníctva podľa Zmluvy
od dodávateľa Svenska, s.r.o. sa žalobca vyjadroval k „ sprostredkovaniu obchodu“ a odkazoval na

Mandátnu zmluvu čl. I a jej body 1. ( sprostredkovanie obchodu ) až 4, uzatvorenú s mandatárom
Svenska, s.r.o.
18. Správca dane sa zaoberal aj vyjadrením žalobcu k zaslanému protokolu z daňovej kontroly,
na základe ktorého konanie doplnil ( konateľ dodávateľskej spoločnosti Svenska, s.r.o. výpoveďou
nepotvrdil, ani nepreukázal dodanie sprostredkovateľskej činnosti v zmysle správcom dane mu

predložených predmetných faktúr pre žalobcu RI-NO, export-import, s.r.o. za december 2020 ) a
následne správca dane vyhodnotil, že žalobca nepredložil v rámci vyrubovacieho konania také dôkazy
ani vysvetlenia, ktoré by mali vplyv na zistenia dane uvedené v protokole z predmetnej daňovej kontroly.
19. Žalobca počas daňovej kontroly neuviedol ani bližšie neozrejmil, ako a v akom rozsahu malo
byť uskutočnené fakturované plnenie sprostredkovanie obchodu v oblasti lesníctva podľa Zmluvy od

dodávateľa Svenska, s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2020, odkazoval v podstate len na obsah
Mandátnej zmluvy, ktorú k dodávateľským faktúram bez zákonných náležitostí od spoločnosti Svenska,
s.r.o. predložil. Správca dane všetky zistené skutočnosti vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko čo vyšlo najavo.
Správca dane vyhodnotil, že žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania

nevyvrátil pochybnosti správcu dane a nepredložil správcovi dane žiadne doklady a dôkazy, ktoré by
preukázali reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle preverovaných faktúr č. 08122001 z
08.12.2020, č. 18122003 z 18.12.2020, ktorých predmetom bolo sprostredkovanie obchodu v oblasti
lesníctva podľa Zmluvy od dodávateľa Svenska s.r.o. Sám žalobca nakoniec vo svojom vyjadrení kzisteniam v daňovej kontrole a k pochybnostiam správcu dane ( vyjadrenie zo 12.04.2022 ) uviedol,
že spoločnosť Svenska s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období december 2020 nesprostredkovala
uzavretie žiadnej konkrétnej zmluvy v zmysle článku I. bod 1 Mandátnej zmluvy. Ani výpoveďou A.

B., konateľa dodávateľskej spoločnosti Svenska, s.r.o., sa nepotvrdilo vykonanie sprostredkovateľskej
činnosti , ktorá bola predmetom faktúr ním vystavených pre žlobcu. Pritom predmetom dodávateľských
faktúr od dodávateľa Svenska, s.r.o., z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie v sume 10 000,00 eur,
malo byť práve sprostredkovanie obchodu v oblasti lesníctva podľa Zmluvy a sám žalobca sa počas
daňovej kontroly za december 2020 vyjadroval k „sprostredkovaniu“ k čomu na výzvu správcu dane

k daňovej kontrole predložil Mandátnu zmluvu s mandatárom Svenska, s.r.o., kde podľa čl. I Predmet
zmluvy v bode 1. sa mandatár (Svenska, s.r.o.) zaväzuje, že pre mandanta ( RI - NO, export-import,
s.r.o.) v jeho mene bude dojednávať podmienky v oblasti sprostredkovania nákupu drevenej hmoty na
území SR ako na území EÚ, prieskum trhu s drevnou hmotou na území SR ako na území EÚ.
20. V závere vyrubovacieho konania, potom čo správca dane zistil, že služby sprostredkovania
fakturované spoločnosťou Svenska s.r.o. žalobcovi neboli nedodané, uviedol žalobca pri ústnom

pojednávaní o prerokovaní pripomienok k protokolu dňa 19.09.2022, že „ preverované faktúry
č.08122001, č. 18122003 vystavené spoločnosťou Svenska s.r.o. obsahujú formálny nedostatok v
označení predmetu dodaných služieb a že slovo sprostredkovateľská činnosť, ktorú uviedol dodávateľ
na predmetných faktúrach je vzhľadom na charakter poskytnutých služieb nesprávne “. Uvedené však
nekorešponduje s obsahom dodávateľských faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil sporné odpočítanie dane

a ani s vyjadreniami žalobcu o sprostredkovaní z preverovaných dodávateľských faktúr od dodávateľa
Svenska s.r.o. počas daňovej kontroly.
21. Na základe uvedeného žalovaný odvolací orgán námietky odvolania vyhodnotil ako neopodstatnené,
pretože: Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených kontrolovaným

daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad.
Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade,
akzdaniteľnéplneniepodľafaktúryniejeuskutočnenétak,akojenanejdeklarované,potomlenformálna
existenciafaktúry(sozákonnýmináležitosťami),niejepodkladompreodpočítaniedanevzmyslezákona
o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú

hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie
nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje. Správca dane v tomto prípade v daňovej kontrole
aj vo vyrubovacom konaní postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom ako kontrolovaným daňovým
subjektom a v súlade s ustanoveniami daňového poriadku viedol dokazovanie v zmysle § 24 ods.
2, opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dokladov a dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, na

podanie vysvetlenia a vyjadrenie sa k predloženým dokladom a k pochybnostiam správcu dane. Ak
správca dane spochybní deklarované zdaniteľné plnenia, je v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku
na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné uplatnený nárok na
odpočítanie dane priznať. Samotná faktúra, v tomto prípade bez zákonných náležitostí, nie je bez
ďalšieho preukázania dôkazom toho, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a žalobca nepreukázal

nárok na uplatnenie odpočítania dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Svenska s.r.o., nakoľko
nepreukázal deklarované plnenia čo do ich obsahu a priebehu, pretože nepredložil také relevantné
dôkazy, ktoré by preukazovali materiálnu podstatu veci, t. j. reálne dodanie služieb sprostredkovania
obchodu, ktoré boli deklarované v predložených listinných dôkazoch a vo vyjadreniach žalobcu, čím
nezvládol žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt svoje dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno je

primárne na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Z administratívneho spisu vyplýva, že
správca dane viedol dokazovanie, vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov a vysvetlení. Žalobca
počas daňovej kontroly na konkrétne výzvy správcu dane k fakturovanej sprostredkovateľskej činnosti
podával všeobecné vyjadrenia s odkazom na mandátnu zmluvu, ale nepredložil žiadne overiteľné

dôkazy, ktorými by preukázal uskutočnenie plnení - sprostredkovateľskej činnosti, ktoré boli predmetom
dodávateľských faktúr, z ktorých si uplatnil sporné odpočítanie dane. Správca dane teda umožnil
žalobcovi počas celého priebehu daňovej kontroly dokazovanie ním uvádzaných skutočností, ale
žalobca nepredložil správcovi dane dôkazy, ktoré by preukazovali, že skutočnosti deklarované žalobcom
predmetnými dodávateľskými faktúrami sú v súlade so skutkovým stavom veci. Žalobca v odvolaní

voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane vysvetľoval ako pochopil otázky správcu dane, ale
správca dane formuloval výzvy na predloženie dokladov a vysvetlení jasne a konkrétne v nadväznosti
na preverované dodávateľské faktúry s konkrétnym predmetom plnenia a za konkrétne zdaňovacie
obdobie december 2020, ako objasnil žalovaný odvolací orgán vyššie. Bolo teda nespochybniteľnezrejmé, aké skutočnosti správca dane žiadal od žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu
vysvetliť a zdokladovať. Ani konateľ dodávateľskej spoločnosti Svenska, s.r.o. A. B. vykonanie ním
fakturovaného sprostredkovania obchodu v oblasti lesníctva podľa Zmluvy v decembri 2020, nepotvrdil.

Práce, ktorých dodanie konateľ spoločnosti Svenska, s.r.o. ústnym vyjadrením všeobecne deklaroval
( práce s drevom ) neboli predmetom dodávateľských faktúr za zdaňovacie obdobie december 2020,
z ktorých si žalobca uplatnil sporné odpočítanie dane, a takéto práce počas daňovej kontroly ani
sám žalobca vôbec neuvádzal a ani ich dodanie nijako nepreukazoval . Z vykonaných preverovaní
správcu dane vyplýva, že nebolo preukázané, že žalobca za zdaňovacie obdobie december 2020 splnil

podmienky v zmysle ustanovení § 49 zákona o DPH pri odpočítaní dane v celkovej sume 10 000,00 eur
z dodávateľských faktúr s predmetom fakturácie „ Fakturujeme Vám sprostredkovanie obchodu v oblasti
lesníctva podľa Zmluvy“ od dodávateľa Svenska, s.r.o. pre žalobcu , ktorý si potom odpočítanie dane
z predmetnej dodávateľskej faktúry uplatnil neoprávnene. Na základe uvedeného žalovaný odvolací
orgán dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktoré bolo v odvolacom konaní
potvrdené rozhodnutím žalovaného, bolo vydané na základe dostatočne zisteného a právne správne

posúdeného skutkového stavu v súlade so zákonom, a nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktorými by bol žalobca ukrátený na svojich právach, ako namietal v žalobe.
V ďalšej časti žaloby žalobca namieta nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly, pretože podľa § 47
písm. h) daňového poriadku protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie
dôkazov a že žalobca ako jeden z dôkazov preukazujúcich prijatie služieb č.08122001 a č. 18122003

od dodávateľa Svenska s.r.o. predložil doklady o hotovostnej úhrade týchto faktúr a správca dane v
protokole tento dôkaz neuviedol a nevyhodnotil. S poukazom na nález Ústavného súdu sp. Zn. I. ÚS
241/07 z 18.9.2008 ( postup v súlade s právnymi predpismi ) a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. Zn.
M-sž doV 1/00 ( dodržanie všeobecne právnych predpisov ) žalobca považuje protokol za vyhotovený v
rozpore s ustanovením § 47 písm. h) daňového poriadku a ako taký nemôže byť podľa žalobcu použitý

ako dôkaz v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku pre účely vyrubovacieho konania.
22. Žalovaný k uvedenému uvádza, že v Protokole č. 101144392/2022 zo dňa 29.04.2022 z daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobie december 2020 správca dane v časti 2.2. Súpis kontrolovaných
dokladov a iných písomností predložených ku kontrole uviedol okrem iných dokladov aj Pokladničné
doklady od č. VPD20/0440 po č. VPD20/0504 aj Výpisy z bankového účtu L. L. za 12/2020 a M. N. L.

za 12/2020 . Skutočnosť, či správca dane neuviedol informácie o hotovostnej úhrade faktúr spoločnosti
Svenska, s.r.o. v protokole nie je dôvodom na závery o nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly, ako
tvrdí žalobca. Doklad o úhrade faktúry sám o sebe nepostačuje na to, aby správca dane uznal uplatnené
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, pokiaľ nie sú splnené podmienky na odpočítanie dane podľa
§ 49 zákona o DPH, čo bolo zistené správcom dane v daňovej kontrole a bolo dôvodom na neuznanie

odpočítania dane z dodávateľských faktúr č.08122001 a č. 18122003 od dodávateľa Svenska s.r.o. Z
vykonanej daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania vyplýva, že správca dane dostatočne
zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal, že si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za sprostredkovanie obchodu
podľa Zmluvy , ktoré by mu boli reálne dodané a pri ktorých by boli splnené podmienky zákona o DPH.

V daňovej kontrole teda nebolo preukázané, že boli splnené zákonné podmienky na odpočet dane,
pričomdôkaznébremenonapreukazovaniesplneniatýchtopodmienokznášalžalobcaakokontrolovaný
daňový subjekt. Úhrada dodávateľských faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie nie je zákonnou
podmienkou na odpočítanie dane podľa ustanovení § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o
DPH. A keďže v tomto prípade zákonné podmienky na odpočítanie dane neboli splnené, správca dane

nebol povinný prípadné úhrady za deklarované plnenia ďalej skúmať. P odľa ustanovenia § 47 písm. h)
daňového poriadku protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov a v
tomto prípade predmetný protokol obsahuje povinné náležitosti, a okrem iných aj preukázané kontrolné
zistenia a vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli dôvodom neuznania sporného odpočítania dane. Na základe
uvedeného žalovaný odvolací orgán nezistil také vady konania (ani v zmysle rozsudku NS SR a nálezu

ÚS Sr, na ktoré poukazuje žalobca) , ktoré by spôsobili nezákonnosť protokolu alebo daňového konania,
ako tvrdí žalobca, a nezistil ani vady v napadnutom rozhodnutí správcu dane, pretože v rozhodnutí
správca dane uviedol skutočnosti v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku. Na základe uvedeného
žalovaný odvolací orgán námietku odvolania o nezákonnosti protokolu považuje za neopodstatnenú.
23. Žalobca v ďalšej časti žaloby namieta, že nevie, čo je vlastne dôvodom neuznania odpočítania dane

– že nedošlo k dodaniu služieb spoločnosťou Svenska, s.r.o. a lebo že k dodaniu služieb síce došlo, ale
tieto služby nedodala spoločnosť Svenska, s.r.o.
24. Žalovaný k uvedenému uvádza, že v rozhodnutí správca dane, okrem v žalobe citovanej
časti rozhodnutia, uviedol „ Kontrolovaný daňový subjekt v priebehu výkonu daňovej kontroly avyrubovacieho konania nepredložil správcovi dane žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukázali
reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle preverovaných faktúr č. 08122001 a 18122003
od deklarovaného dodávateľa Svenska s.r.o.“; „ Správca dane má za to, že dodávateľovi, ktorý je

uvedený na preverovaných faktúrach, spoločnosť Svenska s.r.o., nevznikla daňová povinnosť tak,
ako je deklarovaná na preverovaných faktúrach predložených kontrolovaným daňovým subjektom .“;
„ Samotná faktúra nie je bez ďalšieho preukázania dôkazom toho, že zdaniteľné obchody boli
uskutočnené. Kontrolovanému daňovému subjektu RI – NO, export - import, s.r.o. následne nevzniklo
právonaodpočítaniedanezdodávateľskýchfaktúrč.08122001a18122003vzmysle§49ods.2zákona

č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Kontrolovaný daňový subjekt
RI – NO, export - import, s.r.o. nepreukázal nárok na uplatnenie odpočítania dane z dodávateľských
faktúr od dodávateľa Svenska s.r.o. Správca dane neuznáva platiteľovi právo na odpočítanie dane v
sume 10 000,- EUR, ktorú si odpočítal z faktúr č. 08122001 a 18122003 od deklarovaného dodávateľa
Svenska s.r.o.“; „ Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby v zmysle § 49 ods. 1 zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vzniká v deň, keď pri tomto

tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť . Právo na odpočítanie dane vzniká v ten istý deň ako
vzniká daňová povinnosť (§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov). Ak je preukázaný vznik práva na odpočítanie dane, nasleduje preukázanie
dodržania zákonných vecných a časových podmienok na odpočítanie dane ustanovených v § 51 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov“ . Z uvedeného vyplýva,

že žalobcom ani preverovaním správcu dane nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných
obchodov, preto z týchto fakturovaných plnení nevznikla daňová povinnosť a tým žalobcovi nevznikol
nárok na odpočítanie dane, a to z dodávateľských faktúr, ktoré žalobca ako kontrolovaný daňový
subjekt predložil na preukázanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v daňovom priznaní
za december 2020 a tieto faktúry boli vystavené v mene dodávateľskej spoločnosti Svenska, s.r.o.

Teda nebola preukázaná materiálna podstata fakturovaných plnení, z ktorých si žalobca uplatnil sporné
odpočítanie dane . Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti z deklarovaného plnenia, nemôže vzniknúť
ani odberateľovi, v tomto prípade žalobcovi, nárok na odpočítanie dane. V rozhodnutí správcu dane,
aj v rozhodnutí žalovaného Finančného riaditeľstva SR, ako aj v tomto vyjadrení k žalobe sú podrobne
opísané skutočnosti aké faktúry ( bez zákonných náležitostí - bez overiteľných údajov konkretizujúcich

druh, rozsah fakturovaných plnení ) žalobca k daňovej kontrole predložil; sú opísané výzvy správcu
dane smerujúce konkrétne k objasneniu a prevereniu fakturovaných plnení sprostredkovania; sú
uvedené a vyhodnotené odpovede na uvedené výzvy podané žalobcom. Na základe uvedeného nebola
preukázaná materiálna podstata fakturovaných plnení, z ktorých si žalobca na základe predložených
dodávateľských faktúr uplatnil sporné odpočítanie dane a teda dôvodom neuznania odpočítania dane

bola skutočnosť , že nedošlo k dodaniu fakturovaných služieb sprostredkovania. Žalovaný preto
považuje námietku žalobcu v tejto súvislosti za neopodstatnenú.
25. Žalobca v žalobe ďalej s poukazom na ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku tvrdí, že
správca dane v písomnosti č. 100574422/2022 zo dňa 23.03.2022 neuviedol jasne, úplne a presne
tak, aby kontrolovaný daňový subjekt vedel a mohol tieto pochybnosti vyvrátiť. Žalobca tvrdí, že

správca dane aj po ukončení daňovej kontroly zastával názor, že spoločnosť Svenska s.r.o. nemohla
sprostredkovať nákup drevnej hmoty, a to aj napriek zrozumiteľnému a jasnému vysvetleniu žalobcu
uvedeného v jeho vyjadrení zo dňa 12.04.2022, že spoločnosť Svenska s.r.o. žiadny nákup drevnej
hmoty nesprostredkovala, ale že v mesiaci december 2020 poskytla žalobcovi služby „uvedené v článku
I. bod 2 až 4, za ktoré si vyúčtovala dohodnutú odmenu.“ Žalobca tiež vysvetľuje, čo podľa neho vyplýva

z výpovede konateľa dodávateľskej spoločnosti Svenska s.r.o.
26. K uvedenému žalovaný uvádza, že v prípade dokazovania doklady musia mať povahu faktu,
musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Z Rozsudku
Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, vyplýva, že dôkazné bremeno je na

daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,
ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane
z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si
uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane
slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový

subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok
na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod
sp. zn. 5Sžf/11/2014 „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt.
Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce. Faktúraje relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne
reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný
v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť

si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane
preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii,
predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené
na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.“ Tiež z ustanovení § 24 ods. 1
daňového poriadku, ako aj z ustálenej judikatúry NS SR (napr. 2SžF/28/2010 z 18.05.2011) vyplýva, že

dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového
priznania. Pod dôkaznou povinnosťou treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie
dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. Ťažisko dôkazného bremena je teda na daňovom
subjekte. V zmysle uvedeného povinnosť preukazovať ním tvrdené skutočnosti má práve kontrolovaný
daňový subjekt, na ktorom je dôkazné bremeno. Správca dane v daňovej kontrole vedie dokazovanie a
daňovým subjektom predkladané dôkazy verifikuje. Daňové konanie nie je konanie vyhľadávacie.

27. V tomto prípade preto správca dane overoval, či údaje uvedené na predložených dodávateľských
faktúrach ( ktoré samotné, ako je vyššie uvedené, neobsahovali zákonné náležitosti ) odrážajú
skutočnosť. Aj na výzvu správcu dane na špecifikáciu plnení a preukázanie ich reálneho dodania
deklarovaným dodávateľom , žalobca poskytol len odpovede všeobecného charakteru, ku ktorým
nepredložil ďalšie overiteľné dôkazy a doklady preukazujúce jeho tvrdenia, tým neozrejmil obsah, druh

a rozsah fakturovaných plnení, ani spôsob ich poskytnutia. Preto správca dane dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na uplatnenie práva odpočítať daň
zo zdaniteľných plnení poskytnutých dodávateľom. Ani výpoveďou konateľa dodávateľskej spoločnosti
Svenska, s.r.o. sa uskutočnenie predmetných fakturovaných plnení za december 2020 nepotvrdilo.
Nakoniec sám žalobca vo svojom vyjadrení k zisteniam v daňovej kontrole a k pochybnostiam správcu

dane uviedol, že spoločnosť Svenska s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období december 2020
nesprostredkovala uzavretie žiadnej konkrétnej zmluvy v zmysle článku I. bod 1 ním predloženej
Mandátnej zmluvy. Správca dane teda umožnil žalobcovi počas celého priebehu daňovej kontroly
dokazovanie ním uvádzaných skutočností. Žalobca nepredložil správcovi dane dôkazy, ktoré by
preukazovali, že žalobcom deklarované skutočnosti sú v súlade so skutkovým stavom veci. Žalobca

počas výkonu daňovej kontroly nepredložil dôkazy a vysvetlenia, na preukázanie splnenia zákonných
podmienok na odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 49 a § 51 zákona o DPH, tým neuniesol svoje
dôkazné bremeno.
28. Na základe uvedeného žalovaný považuje žalobné námietky v súvislosti s dokazovaním správcu
dane za neopodstatnené, pretože správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval všetky predložené

doklady, hodnotil ich nielen po formálnej stránke, ale preveroval ich skutočný obsah. Úlohou
správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či
predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad . Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je
základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty. V prípade, ak zdaniteľné

plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené, potom len formálna existencia faktúry, nie je predpokladom
pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), v §
51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa
viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje. Správca
dane preveroval oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane zákonným spôsobom v zmysle ustanovení

daňového poriadku. Správca dane dodržal zásadu aktívnej súčinnosti s daňovým subjektom, postupoval
pri správe daní v úzkej súčinnosti so žalobcom.
29. Správca dane neuprel žalobcovi ani žiadne právo vyplývajúce z § 45 ods. 1 a § 46 ods. 5 daňového
poriadku a vytvoril žalobcovi priestor na to, aby preukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne
určenie dane. Počas daňovej kontroly správca dane so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole

oboznámil žalobcu Oznámením č. 100574422/2022 zo dňa 23.03.2022, v ktorom v zmysle § 45 ods.
1 písm. f) oznámil žalobcovi zistenia v daňovej kontrole. Zároveň správca dane v zmysle § 46 ods.
5 daňového poriadku v tomto dokumente oznámil žalobcovi konkrétne pochybnosti a zároveň vyzval
žalobcu, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé
údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal v lehote 10 dní odo dňa doručenia Oznámenia.

Žalobca k Oznámeniu č. 100574422/2022 zaslal dňa 12.04.2022 vyjadrenie zaevidované pod č.
605948950/2022, v ktorom uviedol, že kúpna zmluva na dodávku dreva č.2020/P/99/180801 zo dňa
18.08.2020 bola uzatvorená na základe sprostredkovateľskej činnosti vykonanej spoločnosťou Millix
s.r.o. Mandátna zmluva so spoločnosťou Svenska s.r.o. bola uzatvorená dňa 30.11.2020 a týkala sačinností, ktoré sú uvedené v článku I. body 2 až 4 Mandátnej zmluvy a ktoré poskytla v mesiaci december
2020 spoločnosť Svenska s.r.o. pre žalobcu. Spoločnosť Svenska s.r.o. v mesiaci december 2020
nesprostredkovala uzavretie žiadnej konkrétnej zmluvy v zmysle článku I. bod 1 Mandátnej zmluvy.

Vykonávala však činnosti uvedené v článku I. bod 2 až 4, za ktoré si vyúčtovala dohodnutú odmenu.
Mandátna zmluva bola uzatvorená s účinnosťou od 30.11.2020 na dobu neurčitú a touto formuláciou sa
stanovila povinnosť (záväzok) spoločnosti Svenska s.r.o. v lehote od 30.11.2020 dojednávať podmienky
v oblasti sprostredkovania nákupu drevnej hmoty a to nielen na území SR ale aj v ostatných krajinách
EÚ . Zmluvné strany sa touto formuláciou dohodli, že za účinnosti tejto zmluvy je mandatár oprávnený

dojednávať prípadné ďalšie obchodné prípady na nákup drevnej hmoty aj z iných krajín, ako bolo
Slovensko či Česká republika, kde už od mesiaca máj 2020 boli uzatvorené zmluvy s podnikom Lesy
České republiky, s.p. Žalobca počas daňovej kontroly teda pochybnosti správcu dane neodstránil,
pretože neuviedol ani bližšie neozrejmil, ako a v akom rozsahu malo byť uskutočnené fakturované
plnenie sprostredkovanie obchodu v oblasti lesníctva podľa Zmluvy od dodávateľa Svenska, s.r.o. za
zdaňovacie obdobie december 2020, odkazoval v podstate len na Mandátnu zmluvu, ktorú predložil k

preverovaným dodávateľským faktúram bez zákonných náležitostí. Sám žalobca vo svojom vyjadrení
k zisteniam v daňovej kontrole a k pochybnostiam správcu dane (vyjadrenie zo 12.04.2022) uviedol,
že spoločnosť Svenska s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období december 2020 nesprostredkovala
uzavretie žiadnej konkrétnej zmluvy v zmysle článku I. bod 1 Mandátnej zmluvy. A ani výpoveďou
konateľa dodávateľskej spoločnosti Svenska, s.r.o. A. B. sa nepotvrdilo vykonanie sprostredkovateľskej

činnosti , ktorá bola predmetom faktúr ním vystavených pre daňový subjekt RI-NO, export-import, s.r.o.
Pri ústnom pojednávaní o prerokovaní pripomienok a dôkazov kontrolovaného daňového subjektu k
zisteniam uvedeným v predmetnom protokole dňa 19.09.2022, z ktorého bola spísaná Zápisnica o
ústnom pojednávaní č. 102565279/2022 zo dňa 19.09.2022, sa A. A. O., splnomocnený zástupca
žalobcu vyjadril: „V celom rozsahu trvám na svojom Vyjadrení zo dňa 09.06.2022 k Protokolu

101144392/2022 zo dňa 29.04.2022 k stanovisku správcu dane uvedenom v predmetnej Zápisnici
chcem uviesť, že som otázky uvedené vo Výzve č. 102003896/2021 zo dňa 22.10.2021 pochopil
tak, ako som ich popísal vo svojom Vyjadrení k Protokolu a tiež vo svojom Vyjadrení zo dňa
12.04.2022. Faktúry vystavené spoločnosťou Svenska s.r.o. sa týkali činnosti tejto spoločnosti pre našu
spoločnosť na základe Mandátnej zmluvy zo dňa 30.11.2020. Reálne uskutočnenie týchto prác pre

našu spoločnosť v plnom rozsahu potvrdil aj svedok A. B., ktorý je konateľom spoločnosti Svenska
s.r.o. Zdôrazňujem, že svedok potvrdil vystavenie faktúr, ich zaúčtovanie a priznanie dane uvedenej
na týchto faktúrach. Svedok zdôraznil, že sa nejedná o žiadne fiktívne obchody. Vzhľadom na tieto
skutočnosti, žiadam správcu dane, aby korigoval svoje závery uvedené v Protokole č. 101144392/2022
zo dňa 29.04.2022.“ Správca dane mal za to, že svedok A. B. - konateľ dodávateľskej spoločnosti

Svenska, s.r.o. sa k činnosti za sprostredkovanie obchodu v zmysle faktúr č. 08122001 z 08.12.2020,
č. 18122003 z 18.12.2020 ( z ktorých si žalobca uplatnil sporné odpočítanie dane ) nijakým spôsobom
nevyjadril, uviedol len vykonávanie prác (s drevom), ktoré neboli predmetom predložených faktúr. V
závere ústneho pojednávania dňa 19.09.2022 splnomocnený zástupca žalobcu A. A. O. do zápisnice
uviedol: „ Moje rozhorčenie vyplynulo z tej skutočnosti, že som sa pri dnešnom ústnom pojednávaní

všemožne snažil kontrolným pracovníkom správcu dane vysvetliť, že v prípade textu predmetu plnenia
na faktúrach vystavených spoločnosťou Svenska s.r.o. došlo k formálnemu nedostatku v označení
predmetu dodaných služieb. Uznávam, že slovo sprostredkovateľská činnosť, ktorú uviedol dodávateľ
na predmetných faktúrach je vzhľadom na charakter poskytnutých služieb nesprávne. Pre účely dane
z pridanej hodnoty sú však rozhodujúce materiálne skutočnosti, t. j. skúmanie, či došlo k poskytnutiu

služieb alebo nie. V našom konkrétnom prípade konateľ spoločnosti Svenska s.r.o. v celom rozsahu
potvrdil, že našej spoločnosti služby dodal a že ich fakturoval práve týmito faktúrami, z ktorých si naša
spoločnosť uplatnila odpočítanie dane..... “
30. Z uvedeného vyplýva, že pri ústnom pojednávaní dňa 19.09.2022 žalobca nepredložil žiadne nové
dôkazy, ale na konci vyrubovacieho konania, keď už bolo zrejmé, že dodávateľ Svenska, s.r.o. pri

výpovedi vo vyrubovacom konaní n epotvrdil dodanie služieb s prostredkovania obchodu v oblasti
lesníctva podľa Zmluvy , ktoré boli predmetom faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie a ku
ktorým sa ako ku „sprostredkovaniu“ počas daňovej kontroly žalobca vyjadroval, tak tvrdil žalobca, že v
texte predmetu na predložených dodávateľských faktúrach došlo k formálnemu nedostatku v označení
predmetudodanýchslužieb,pričomanineuviedol,akéinékonkrétneplnenia,ako,kdeavakomrozsahu

by podľa neho mali byť dodané. Pokiaľ by aj išlo o formálne nedostatky v predmete predložených faktúr,
ako žalobca nakoniec tvrdil, tak skutočnosť, že predložené dodávateľské faktúry obsahujú „formálny
nedostatok v predmete faktúry“ mal žalobca zistiť už v čase, keď si z nich išiel uplatniť odpočítanie
dane podaním daňového priznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2020 apotom nemal žalobca faktúry s takýmto predmetom fakturácie akceptovať, zaúčtovať a uplatniť si z nich
odpočítanie dane, ale mal žiadať od dodávateľa ich opravu pred tým, ako si z nich sporné odpočítanie
dane uplatnil.

31. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania tak nevyvrátil pochybnosti správcu
dane a nepredložil žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukázali reálne uskutočnenie zdaniteľných
obchodov v zmysle preverovaných faktúr č. 08122001 z 08.12.2020, č. 18122003 z 18.12.2020 za
sprostredkovanie obchodu v oblasti lesníctva podľa Zmluvy od dodávateľa Svenska s.r.o. Správca dane
počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania získal tiež dôkazy ( zistenia z MVI vo veci zmlúv

so spoločnosťou Lesy českej republiky, s.p.; výpoveď konateľa dodávateľa ), o tom, že fakturované
sprostredkovanie obchodu v oblasti lesníctva podľa Zmluvy v zmysle preverovaných faktúr č. 08122001
zo dňa 08.12.2020 a č. 18122003 zo dňa 18.12.2020 vystavených dodávateľom Svenska, s.r.o.
uskutočnené neboli. Žalobca ani v tejto žalobe neuviedol jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy, ktoré
by preukazovali reálne dodanie služieb - sprostredkovanie obchodu v oblasti lesníctva podľa Zmluvy,
uvedených na dodávateľských faktúrach od dodávateľa Svenska, s.r.o. a predložených žalobcom k

odpočítaniu dane, ktoré si nich za december 2020 uplatnil.
32. Žalobca v žalobe ďalej vysvetľuje skutočnosti ohľadne výpovede svedka A. B. do Zápisnice o
ústnom pojednávaní č. 102483536/2022 z 08.09.2022 ( otázku správca dane a odpovede A. B. ) a
opäť poukazuje na svoje vyjadrenie zo dňa 19.09.2022, že na dodávateľských faktúrach je formálny
nedostatok v predmete faktúry.

33. K uvedenému žalovaný uvádza, že pri ústnom pojednávaní s A. B., konateľom dodávateľskej
spoločnosti Svenska s.r.o., preveroval správca dane uskutočnenie plnení, ktorých dodanie v zmysle
vystavených dodávateľských faktúr deklarovala spoločnosť Svenska s.r.o. pre žalobcu a z ktorých si
žalobca za december 2020 uplatnil odpočítanie dane. Ako vyplýva zo spísanej zápisnice uvedené
faktúry z decembra 2020 správca dane A. B. pri ústnom pojednávaní predložil. Správca dane preto

oprávnene položil konateľovi dodávateľskej spoločnosti otázku v súvislosti s plnením, ktoré bolo
predmetom fakturácie „ Popíšte ako prebiehala činnosť sprostredkovanie obchodu v oblasti lesníctva
pre daňový subjekt RI – NO, export-import, s.r.o. ?“. A. B. v období deklarovaných obchodov a aj
aktuálne je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Svenska s.r.o., deklarované plnenia mal
sám poskytnúť aj vystaviť faktúry, preto bol kompetentnou osobou k preverovaným fakturovaným

plneniam sa vyjadriť a mal priestor svojimi slovami fakturované plnenia opísať čo do ich obsahu a
priebehu. Na základe uvedených skutočností vyjadrenia žalobcu v žalobe o tom, akú otázku položil
správca dane konateľovi dodávateľskej spoločnosti a ako si treba vysvetľovať odpovede A. B., považuje
žalovaný len za úvahy žalobcu a vzhľadom na zistené skutočnosti za neopodstatnené. Ako vyplýva
so spísanej zápisnice ani tvrdenie žalobcu, že správca dane pri ústnom pojednávaní položil A. B.

len jednu jedinú otázku nie je oprávnené a ďalšiu otázku položil svedkovi aj splnomocnený zástupca,
takže počas ústneho pojednávania A. B. mal dostatočný priestor ním vystavené faktúry a predmet ich
plnenia vysvetliť a preukázať, a rovnako aj sám žalobca mal pri tomto ústnom pojednávaní priestor
na kladenie takých otázok svedkovi, aby sa tým preukázalo uskutočnenie fakturovaných plnení. V
súvislosti s vyjadrením žalobcu zo dňa 19.09.2022 vo vyrubovacom konaní, že na dodávateľských

faktúrach je formálny nedostatok v predmete faktúry, sa žalovaný vyjadril už vyššie a dopĺňa, že A. B. ako
konateľ dodávateľskej spoločnosti, ktorá predmetné faktúry vystavila, pri ústnom pojednávaní neuvádzal
formálnynedostatokvpredmetedvochdodávateľskýchfaktúrzdecembra2020,ktorémubolipriústnom
pojednávaní predložené, a ani prítomný splnomocnený zástupca žalobcu sa na takúto skutočnosť A. B.
nepýtal, ani takúto skutočnosť neuvádzal. A. B. spísanú zápisnicu zo svojou výpoveďou na znak súhlasu

s jej obsahom bez námietok podpísal, rovnako ako prítomný splnomocnený zástupca žalobcu. Tvrdenie
žalobcu („... na faktúrach vystavených spoločnosťou Svenska s.r.o. došlo k formálnemu nedostatku v
označení predmetu dodaných služieb. Uznávam, že slovo sprostredkovateľská činnosť, ktorú uviedol
dodávateľ na predmetných faktúrach je vzhľadom na charakter poskytnutých služieb nesprávne.“) ,
že formálne nedostatky vo faktúrach nemajú vplyv na uplatnenie odpočítania dane, žalovaný v tomto

prípade považuje za neopodstatnené a účelové. V konečnom dôsledku žalobca ani žiadny iný konkrétny
predmet uvedených dodávateľských faktúr neuviedol a nepreukázal.
34. Sprostredkovanie obchodu v oblasti lesníctva podľa Zmluvy od dodávateľa Svenska, s.r.o. pre
žalobcu bolo na preverovaných dodávateľských faktúrach uvedené bez bližšej špecifikácie obsahu a
rozsahudeklarovanýchplnení.Aajpodaňovejkontroleavyrubovacomkonanífakturovanéplneniačodo

obsahu,rozsahu,ichuskutočneniaapriebehu,nebolipreukázané.Žalobcatýmneuniesolsvojedôkazné
bremeno. Žalovaný odvolací orgán poukazuje, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická
činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane
má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnenéhozdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane.
35. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí už

od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti na to by
mal, z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať. Správca
dane nie je povinný poučovať daňový subjekt o tom, ktoré dôkazy má predkladať správcovi dane (napr.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/61/2016 zo dňa 30.05.2017). Daňový subjekt má v daňovom
konaní povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať. Správca dane tvrdenia daňového subjektu verifikuje.

Primárna obozretnosť platiteľa dane je podmienená jeho úlohou v daňovom dokazovaní uniesť dôkazné
bremeno bez toho, aby sa spoliehal na výsledky daňovej kontroly.
36. V tomto prípade žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt svoje tvrdenia (odpočítanie dane
uplatnené v daňovom priznaní z dodávateľských faktúr s predmetom dodania sprostredkovanie obchodu
v oblasti lesníctva podľa Zmluvy v decembri 2020 ) nepreukázal, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno
a sporné odpočítanie dane tak nemohlo byť uznané.

37. Na základe uvedeného žalovaný považuje žalobné námietky za neopodstatnené.
38. V závere žaloby žalobca navrhuje súdu, aby zrušil rozhodnutie žalovaného č. 100657243/2023
zo dňa 22.02.2023 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 102617572/2022 zo dňa
22.09.2022 a vec vrátil daňovému úradu na ďalšie konanie.
39. Žalovaný k uvedenému uvádza, že ako zachytáva predložený spis, správca dane v daňovej

kontrole a vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku,
dostatočne zistený skutkový stav vyhodnotil podľa ustanovení zákona o DPH, preto žalovaný odvolací
orgánprvostupňovérozhodnutiesprávcudanevodvolacomkonaníakovecneaprávnesprávnepotvrdil.
Žalobca v daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní, v odvolaní a ani v tejto žalobe nepredložil také
dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane v daňovej kontrole zistený

a vo vyrubovacom konaní vyhodnotený. Žalovaný na základe uvedených skutočností nezistil dôvody,
aby žalobou napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 100657243/2023 zo dňa 22.02.2023,
ktorým v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 102617572/2022
zo dňa 22.09.2022 na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2020, malo byť zrušené
ako navrhuje žalobca.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
40. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,
v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej

Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V
dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.
75S/21/2023 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-75S/21/2023.
41. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na
24.04.2025. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní plne pridržal podanej žaloby a navrhol, aby

správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež správcu dane zrušil a vec vrátil orgánu verejnej
správynižšiehostupňanaďalšiekonanie.Žalovanýnarozdielodžalobcunavrholžalobuakonedôvodnú
zamietnuť.
42. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby

(§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného
azároveňrozhodnutieorgánuverejnejsprávynižšiehostupňa,podľa§191ods.1písm.g)SSPvspojení
s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
43. Podľa § 24 ods. 1 až 6 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie,
pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je
pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch

vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz
možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmäo rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim. Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu

sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. Na účely dokazovania môže správca dane úkony,
ktorýmisúnajmäústnepojednávanie,výsluchsvedkov,výsluchznalcovaoboznamovaniesasdôkazmi,
vykonávať aj spoločne.
44. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
45. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k ním vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

46. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby
(ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského
štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.

47. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom

určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
48. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň

skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
49. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

50. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinnýplatiťdaňpodľa§69ods.2až4,7a9až12,c)nímuplatnenáprinadobudnutítovaruvtuzemsku

z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
51. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
52. Na úvod správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy, a to vrátane preskúmania zákonnosti

postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu a ktorý zákonnosť nadväzujúcich rozhodnutí podmieňuje.
Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v

súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
53. Predmetom konania pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného zo dňa22.02.2023, ktorým
potvrdil rozhodnutie správcu zo dňa 30.11.2022.
54. Daňovou kontrolou správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si za zdaňovacie obdobie
december 2020 uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 10 000,00 eur od dodávateľa Svenska, s.r.o.,

Kolonáda 8, Lučenec, IČO:52202283, DIČ:XXXXXXXXXX, IČ DPH:L. (ďalej len „Svenska, s.r.o.“) na
základe dodávateľských faktúr: - č. 08122001 zo dňa 08.12.2020, základ dane 25 000,- EUR, DPH 20%
5 000,- EUR, predmet fakturácie: Fakturujeme Vám sprostredkovanie obchodu v oblasti lesníctva podľaZmluvy ; - č. 18122003 zo dňa 18.12.2020, základ dane 25 000,- EUR, DPH 20% 5 000,- EUR, predmet
fakturácie: Fakturujeme Vám sprostredkovanie obchodu v oblasti lesníctva podľa Zmluvy.
55. Správny súd zástava názor, že žalobca logicky postavil do popredia súdneho prieskumu otázku

procesného postupu správcu dane predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia, keďže za predpokladu, že
procesné pochybenie bude možno považovať za závažné, nezostane správnemu súdu nič iné ako
konštatovať nezákonnosť celého rozhodnutia, a to bez potreby zohľadnenia ďalších námietok žalobcu.
V tomto smere sa preto správny súd zameral na posúdenie námietky nesprávnej aplikácie ustanovenia
§ 46 ods. 5 Daňového poriadku, a to v konkrétnosti na nedodržanie povinnosti vymedzenia pochybností

správcu dane vo vzťahu ku skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly.
56. Pokiaľ ide o znenie ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku, správny súd zastáva názor, že
už samotný gramatický výklad tohto ustanovenia dáva jednoznačnú odpoveď na nastolenú otázku, keď
výslovne uvádza, že „Ak vzniknú pochybnosti..., oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému
daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril,...“. Je teda nesporné, že ustanovenie § 46
ods. 5 Daňového poriadku ukladá správcovi dane priamo dve povinnosti, a to povinnosť oznámiť

kontrolovanému daňovému subjektu pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených
dokladov a súčasne povinnosť vyzvať kontrolovaný daňový subjekt, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby
neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne
preukázal. Výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne
zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho

pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu
spíše zápisnicu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk 10/2020 z
24. februára 2022, zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky 2/2022 pod č. 18/2022).
57. Na to, aby správca dane vôbec mohol realizovať povinnosti vyplývajúce mu z citovaného

ustanovenia, musí pochybnosti nadobudnúť a tieto si ustáliť. Zatiaľ ide o jeho vnútorné procesy
naviazané na vyhodnocovanie predložených tvrdení a dokladov. Následne svoje pochybnosti musí jasne
a zreteľne naformulovať (teda prejaviť navonok) a iba tak ich môže daňovému subjektu oznámiť. Až
následne, a to v spojitosti s presne vymedzenými pochybnosťami, môže pristúpiť k výzve na odstránenie
pochybností, a to vhodným spôsobom, ktorý zvolí. Logická postupnosť uvedeného procesu pritom

neumožňuje vynechať ani jeden článok, pretože by tým bol popretý základný účel tohto ustanovenia,
ktorým je odstránenie konkrétnych a nie len akýchkoľvek domnelých pochybností.
58. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sžfk/31/2020 zo dňa 26.10.2022: ,,Prejavenie pochybností pritom nemá byť
samoúčelné, ale má upozorniť daňový subjekt na presné okolnosti, ktorých spornosť správca dane zistil

a práve tieto nejasnosti majú spoločne, teda vo vzájomnej súčinnosti, odstrániť (neopomínajúc dôkazné
bremeno daňového subjektu). Výzva na odstránenie prezentovaných pochybností má potom skôr iba
demonštratívne inštruovať daňový subjekt, akým najvhodnejším spôsobom tieto pochybnosti odstrániť
(t.j. čo je sporné a čo treba preukázať). Zároveň treba mať na pamäti, že je to predovšetkým daňový
subjekt, ktorý pozná okolnosti preverovaného plnenia najlepšie a sporné skutočnosti môže vedieť

preukázať aj inými tvrdeniami a dôkazmi, na ktoré správca dane vo výzve ani nepamätal. Nie je preto
možné od neho spravodlivo očakávať, že bude, tak povediac „slepo“, nasledovať výzvy správcu dane
bez toho, aby mu bolo oznámením náležite ozrejmené, za akým účelom sú mu tieto výzvy adresované.“
59. Dôraz na povinnosť správcu dane riadne naplniť zmysel ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového
poriadku akcentuje aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk

10/2020 z 24. februára 2022, zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 18/2022, v ktorom konštatoval, že: „Len použitím postupu podľa §
46 ods. 5 Daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) môže dôjsť v procese dokazovania
k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt. Výzva podľa § 46
ods. 5 Daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo

pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca
dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu spíše zápisnicu. Povinnosti podľa §
46 ods. 5 Daňového poriadku však správca dane musí splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly,
a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu dôkazného bremena nedochádza.“
60. S konkretizáciou na prejednávanú vec a po zohľadnení vyššie uvedených zistení správny súd dospel

k záveru, že pochybením správcu dane spočívajúcom v nedostatočnom sledovaní zámeru ustanovenia
§ 46 ods. 5 Daňového poriadku a tým pádom v jeho porušení, sa dopustil vady v procesnom postupe,
ktorá však nespôsobuje nezákonnosť daňovej kontroly ako celku. V jej dôsledku však nedošlo k prenosu
dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane tak, ako to správca dane predpokladal asúčasne preto nevznikla daňovému subjektu povinnosť vyvrátiť pochybnosti správcu dane, nakoľko de
facto o nich ani nevedel.
61. Ak správca dane hodlal založiť svoje rozhodnutie na konštatovaniach o nepreukázaní tvrdených

skutočností zo strany daňového subjektu v tom smere, že zdaniteľné obchody v zmysle preverovaných
faktúr neboli uskutočnené dodávateľom Svenska s.r.o. tieto stratili zákonný podklad. Na „Oznámenie
skutočností zistených pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty vykonávanej za zdaňovacie obdobie
december 2020.“ správcu dane reagoval žalobca svojim vyjadrením zo dňa 12.04.2022, z ktorého
vyplýva, že :

62. „Kupní smlouva na dodávku dříví č. 2020/P/99/180801“ zo dňa 18.08.2020 bola uzatvorená
na základe sprostredkovateľskej činnosti vykonanej spoločnosťou Millix s.r.o. Mandátna zmluva so
spoločnosťou Svenska s.r.o. bola uzatvorená dňa 30.11.2020 a týkala sa činností, ktoré sú uvedené
v článku I. body 2 až 4 a ktoré našej spoločnosti poskytla v mesiaci december 2020 spoločnosť
Svenskas.r.o..SpoločnosťSvenskas.r.o.vmesiacidecember2020nesprostredkovalauzavretiežiadnej
konkrétnej zmluvy v zmysle článku I. bod 1 mandátnej zmluvy. Vykonávala však činnosti uvedené

v článku I. bod 2 až 4, za ktoré si vyúčtovala dohodnutú odmenu. Na otázku, že ak Svenska s.r.o.
nesprostredkovala uzavretie žiadneho obchodného prípadu, prečo je potom v článku I. bod 1 stanovený
ako predmet zmluvy aj záväzok mandatára, že pre mandanta v jeho mene bude dojednávať podmienky
v oblasti sprostredkovania nákupu drevnej hmoty na území SR ako i na území EÚ, prieskum trhu
s drevnou hmotou na území SR a EÚ, je odpoveď nasledovná: Mandátna zmluva bola uzatvorená

s účinnosťou od 30.11.2020 na dobu neurčitú a touto formuláciou sa stanovila povinnosť (záväzok)
spoločnosti Svenska s.r.o. v lehote od 30.11.2020 dojednávať podmienky v oblasti sprostredkovania
nákupu drevnej hmoty a to nielen na území SR ale aj v ostatných krajinách EÚ. Zmluvné strany sa touto
formuláciou dohodli, že za účinnosti tejto zmluvy je mandatár oprávnený dojednávať prípadné ďalšie
obchodné prípady na nákup drevnej hmoty aj z iných krajín, ako bolo Slovensko či Česká republika, kde

užodmesiacamáj2020boliuzatvorenézmluvyspodnikomLesyČeskérepubliky,s.p.“Správcadanena
toto vyjadrenie žalobcu zo dňa 12.04.2022 už žiadnym spôsobom nereagoval a daňovú kontrolu ukončil
dňa 13.05.2022 doručením protokolu č. 101144392/2022 zo dňa 29.04.2022 žalobcovi. V protokole
správca dane zotrval na svojich tvrdeniach, že „daňový subjekt nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli
uskutočnené deklarovaným dodávateľom Svenska s.r.o.,“ pričom za tieto zdaniteľné plnenia považuje

„služby sprostredkovania nákupu drevnej hmoty. Správca dane v priebehu daňovej kontroly v oznámení
č. 100574422/2022 zo dňa 23.03.2022 neuviedol svoje pochybnosti jasne, úplne a presne tak, aby
žalobca mal možnosť, vedel a mohol tieto pochybnosti správcu dane vyvrátiť. Ako to vyplýva z protokolu
č. 101144392/2022, správca dane aj po ukončení daňovej kontroly zastával názor, že spoločnosť
Svenska s.r.o. nemohla sprostredkovať nákup drevnej hmoty, avšak zo zistených skutočností vyplýva

okolnosť, ktorá nebola spochybnená, že spoločnosť Svenska s.r.o. v mesiaci december 2020 poskytla
žalobcovi služby „uvedené v článku I. bod 2 až 4 Mandátnej zmluvy, za ktoré jej patrila dohodnutú
odmenu.“
63.Správcadane,akoajžalovanýnepostupovalivsúladesichpovinnosťamiaukrátilidaňovýsubjektna
jeho právach, ktoré mu pri daňovej kontrole prináležia. V priebehu daňovej kontroly došlo k podstatnému

pochybeniu v procesnom postupe správcu dane, a to nesplnením povinnosti zakotvenej v § 46 ods. 5
Daňového poriadku, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej
64. V dôsledku procesného pochybenia správcu dane, ktoré správny súd vyhodnotil za tak závažné,
že má za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia správcu

dane, sa už správny súd nevenoval posúdeniu ďalších námietok, nakoľko by to bolo, z dôvodu povahy
procesnej vady, predčasné.
65. Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd priznal voči žalovanému náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v úplnom rozsahu, aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP. O výške trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
66. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa

podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).