Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-76S/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200067
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200067.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudkyňa - spravodajkyňa) a JUDr. Ing. Matúša
Škarbalu,vprávnejvecižalobcu:Canal+Luxembourgs.ar.l.,sosídlom4RueAlbertBorschette,L-1246
Luxemburg, Luxembursko, právne zastúpený: Zathurecky InPaRtners, s. r. o., advokátska kancelária,
so sídlom Kláry Jarunkovej 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 578, proti žalovanému: Predseda
Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica,
za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Sky International AG, so sídlom Stockerhof, Dreikönigstrasse
31a, CH-8002 Zürich, Švajčiarsko, 2/ Sky Limited, so sídlom Grant Way, Isleworth TW7 5QD, Middlesex,

Spojené kráľovstvo, obaja právne zastúpení: Mgr. Martin Guttmann, MBA, advokát so sídlom Pod
Rovnicami 63, 841 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č.: OZ
235244/II-1-2023 zo dňa 19.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie predsedu žalovaného Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. OZ
235244/II-1-2023 zo dňa 19.01.2023 v spojení s rozhodnutím Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky č. OZ 235244/I-41-2021 zo dňa 25.10.2021 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie
konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

III. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“ alebo „orgán verejnej správny
prvého stupňa“) rozhodnutím č. OZ 235244/I-41-2021 zo dňa 25.10.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 35 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochranných známkach“) vyhlásil ochrannú známku žalobcu

č. 235244 „Skylink“ vrátane obrazového prvku (ďalej len „napadnutá ochranná známka“) za neplatnú.
Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na návrh ďalšieho účastníka Sky International AG, Stockerhof,
Dreikönigstrasse 31a CH-8002, Zürich, Švajčiarsko a Sky Limited, Grant Way, Isleworth TW7 5QD,
Middlesex, Spojené kráľovstvo (ďalej len „navrhovatelia“ alebo „ďalší účastníci konania“), ktorí boli
v tom čase majiteľmi starších slovných ochranných známok Európskej únie č. 126425 „Sky“ (ďalej
„prvá staršia ochranná známka“), č. 5765615 „Sky“ (ďalej „druhá staršia ochranná známka“) a staršej
obrazovej ochrannej známky Európskej únie č. 5709951 (ďalej „tretia staršia ochranná známka“),

ktoré mali území Európskej únie dobré meno. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po rozhodnutí
Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý Rozsudkom sp. zn. 24S/165/2019 zo dňa 10.09.2020 zrušil
predchádzajúce rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky vydané v oboch
stupňoch, t.j. rozhodnutie predsedu Úradu priemyselného vlastníctva č. OZ 235244/II-27-2019 zo dňa18.04.2019 spolu s rozhodnutím Úradu priemyselného vlastníctva SR č. POZ 5852-2008/OZ 235244/
I-84-2016 zo dňa 25.08.2016 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie pre
nedostatočne zistený skutkový stav.

2. Dôvodom na vydanie prvostupňového rozhodnutia bola skutočnosť, že návrh na vyhlásenie
napadnutej ochrannej známky za neplatnú uplatnený v zmysle § 35 ods. 3 v nadväznosti na § 7 písm. b)
zákona o ochranných známkach možno považovať za opodstatnený, pretože v predmetnom prípade boli
naplnené všetky podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach.

Orgán verejnej správy prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovatelia preukázali dlhodobé, rozsiahle
a intenzívne používanie prvej a tretej staršej ochrannej známky (ďalej spolu „staršie ochranné známky“),
pričom aj s ohľadom na globálny charakter a prepojenie poskytovaných služieb, boli staršie ochranné
známky známe relevantnej skupine spotrebiteľov do takej miery, že získali dobré meno na území
Európskej únie – najmä Spojeného kráľovstva a Írska. Pri porovnaní napadnutej ochrannej známky s
prvou a treťou staršou ochrannou známkou orgán verejnej správy prvého stupňa dospel k záveru o ich

vizuálnej podobnosti v nízkej miere, fonetickej podobnosti v strednej miere a sémantickej podobnosti do
tej miery, že posudzované ochranné známky obsahujú slovo „Sky“ s rovnakým významom. Uvedené sa
však týka len spotrebiteľov ovládajúcich anglický jazyk, pričom pokiaľ ide o slovenských spotrebiteľov,
ktorí anglický jazyk vôbec neovládajú, orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že v ich prípade
sémantickéhľadiskonebudemaťvplyvnavnímanieporovnávanýchochrannýchznámok.Zároveňorgán

verejnej správy prvého stupňa konštatoval, že navrhovatelia aj
3 BB-76S/9/2023

majiteľ prakticky pôsobia v rovnakom a súvisiacom segmente trhu, konkrétne v oblasti poskytovania

televíznych služieb prostredníctvom digitálneho či satelitného vysielania alebo prostredníctvom
internetu, čo znamená, že pravdepodobnosť stretu kolíznych ochranných známok je vysoká. Navyše
dobré meno starších ochranných známok bolo preukázané pre televízne vysielanie a súvisiace tovary a
služby, ktoré majú vzhľadom na svoju povahu (segment médií) a popularitu (vysielanie správ, športové
vysielanie, filmové kanály) dosah na veľmi širokú skupinu obyvateľstva, čo svedčí v prospech sily

dobrého mena. Podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa v posudzovanom prípade nie je možné
vylúčiť, že relevantná spotrebiteľská verejnosť si medzi napadnutou ochrannou známkou a staršími
ochrannými známkami vytvorí súvislosť (prepojenie) a pri strete so službami označenými napadnutou
ochrannou známkou, ktoré patria do rovnakého segmentu trhu, si môže asociovať staršie ochranné
známky. Orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal taktiež na to, že majiteľ a navrhovatelia

predstavujú priamo si konkurujúce spoločnosti pôsobiace na trhu televíznych médií v rovnakom priestore
Európskej únie, pričom príjem televízneho signálu (satelitného, digitálneho alebo cez internet) nemožno
obmedziť hranicami štátu. Orgán verejnej správy prvého stupňa na záver konštatoval, že v danom
prípade nie je možné poprieť reálne riziko, že majiteľ bude ťažiť z dobrého mena starších ochranných
známok, z ich príťažlivosti a prestíže a že spotrebitelia si môžu medzi značkami vytvoria asociáciu, čo

môže viesť k prenosu imidžu a atraktivity značky „Sky“ na napadnutú známku bez primeraného úsilia
majiteľa „Skylink“. Takýto stav by bol podľa úradu v rozpore so zásadami ochrany duševného vlastníctva.
Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že po preskúmaní dôkazných materiálov jednotlivo ako
aj vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že navrhovatelia preukázali dlhodobé, rozsiahle a
intenzívne používanie prvej a tretej staršej ochrannej známky, pričom aj s ohľadom na globálny charakter

a prepojenie poskytovaných služieb, boli tieto staršie ochranné známky známe relevantnej skupine
spotrebiteľov do takej miery, že získali dobré meno na území Európskej únie – najmä Spojeného
kráľovstva a Írska, a to v rozhodnom období pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol predseda Úradu

priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OZ 235244/
II-1-2023 zo dňa 19.01.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)
v spojení s § 35 ods. 3 zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 7 písm. b) bod 2 zákona o
ochrannýchznámkachtak,žerozkladzamietolarozhodnutieč.OZ235244/I-41-2021zodňa25.10.2021

potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný po rekapitulácii obsahu prvostupňového
rozhodnutia, obsahu podaného rozkladu, obsahu vyjadrenia navrhovateľov k podanému rozkladu, citácii
zákona a opisu priebehu správneho konania, ktoré vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo
a zdôraznil, že jeho posudzovanie sa obmedzilo výlučne na právne a skutkové otázky, ktoré boliv rozklade riadne vymedzené. Dôkazy o dlhoročnom používaní značky Sky v televíznom vysielaní,
jej popularita, známosť a rozšírenosť v médiách boli podľa žalovaného presvedčivé. Žalovaný v
napadnutom rozhodnutí opätovne preskúmal dôkazy predložené navrhovateľmi v konaní (dôkazy č. 17,

22, 29 až 31), keďže
4 BB-76S/9/2023

žalobca namietal ich vierohodnosť. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z dôkazov č. 30 -

článok „Sky News Active - opäť dokonalejší“ zo dňa 23.02.2002 a č. 31 - správa spoločnosti Société
Européenne des Satellites (ďalej len „správa SES“) vyplýva, že minimálne od februára 1989 bolo možné
na území Slovenska prijímať prostredníctvom satelitu Astra na pozícii 19.2o E televízny signál stanice
Sky News International a od augusta 2000 prostredníctvom satelitu Astra na pozícii 28.2o E televízny
signál stanice Sky News, z čoho žalovaný zastáva názor, že skutočnosť, že niekoľko sto tisíc domácností
na území Slovenska malo možnosť v rozhodnom období pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej

známky prostredníctvom satelitu sledovať televízne stanice Sky News International a Sky News, je pre
potreby preukázania známosti starších ochranných známok „Sky“ na území Slovenska dostatočná pre
účely ustanovenia § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach. V tejto súvislosti žalovaný pripomenul,
že účelom predmetného dokazovania nie je preukázanie dobrého mena starších ochranných známok
na území Slovenska, ale v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (prípad C-125/14 „Iron & Smith“ z 3.

septembra2015)preukázanie,žerelevantnáverejnosť,ktorániejezobchodnéhohľadiskanepodstatná,
tieto staršie ochranné známky pozná, pričom, berúc do úvahy všetky okolnosti daného prípadu, existuje
možnosť, že si napadnutú ochrannú známku spojí so staršími ochrannými známkami s dobrým menom.
Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že navrhovatelia prostredníctvom dôkazných materiálov
predložených v konaní (dôkazy č. 30 a 31) preukázali, že staršie ochranné známky boli prostredníctvom

vysielania televíznych staníc Sky News International a Sky News dostupné slovenským spotrebiteľom,
ktoríprijímalitelevíznysignálcezsatelit,atoužodroku1989,resp.odroku2000aslovenskíspotrebitelia
sa s nimi stretli. Zároveň išlo o takú časť relevantnej verejnosti na území Slovenska, ktorá nie je z
obchodného hľadiska nepodstatná. Žalovaný súhlasil s orgánom verejnej správy prvého stupňa, že
navrhovatelia dostatočne preukázali, že ich staršie ochranné známky majú v EÚ, vrátane Slovenska,

dobré meno a tiež bola napadnutá ochranná známka posúdená ako podobná so staršími ochrannými
známkami vďaka prítomnosti spoločného dištinktívneho slovného prvku „Sky“. Ďalej bolo dobré meno
starších ochranných známok preukázané pre služby, ktoré spadajú do rovnakého segmentu trhu ako
tovary a služby napadnutej ochrannej známky, a teda navrhovatelia a žalobca predstavujú vzájomne
si konkurujúce subjekty na trhu s tými istými službami, resp. tovarmi. Žalovaný taktiež konštatoval, že

ťaženie z rozlišovacej spôsobilosti a dobrého mena starších ochranných známok za účelom uľahčenia a
zvýšenia dopytu po tovaroch a službách žalobcu, ako aj vznik ujmy na rozlišovacej spôsobilosti starších
ochrannýchznámokoslabenímichschopnostiidentifikovaťtovaryaslužby,prektorésústaršieochranné
známky zapísané, sú v danom prípade reálne, a preto aj poslednú podmienku vyplývajúcu z ustanovenia
§ 7 písm. b) zákona o ochranných známkach žalovaný považoval za naplnenú. K poukázaniu žalobcu na

rozhodnutie predsedu Úradu priemyselného vlastníctva ČR a tamojších súdov (t.j. rozsudok Mestského
súdu v Prahe sp. zn. 9 A 45/2020 zo dňa 09.09.2022 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR
sp. zn. 10 As 100/2014 zo dňa 12.03.2015), kde bol návrh na zrušenie ochrannej známky „Skylink“
zamietnutý,žalovanýuviedol,žeúradpostupujeprirozhodovanívoveciachochrannýchznámokvýlučne
podľa zákona o ochranných známkach a v jeho medziach, pričom pri výkone tejto pôsobnosti je úrad

autonómny a nie je viazaný rozhodnutiami iných známkových úradov alebo inštitúcií v rovnakých alebo
5 BB-76S/9/2023

obdobných veciach. Na základe všetkých dôkazov, právnych úvah a hodnotení skutkového stavu

žalovaný konštatoval, že v predmetnom prípade boli splnené zákonné podmienky podľa § 7 písm.
b) zákona o ochranných známkach, t.j. existuje staršia ochranná známka s dobrým menom, existuje
podobnosť medzi označeniami, a zároveň existuje riziko ujmy alebo neoprávneného ťaženia z tohto
mena. Z uvedených dôvodov žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie o vyhlásení
ochrannej známky „Skylink“ za neplatnú.

Správna žaloba – žalobné body
4. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia, ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia z dôvodu podľa§ 191 ods. 1 písm. e) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,SSP“) a
vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

5. Žalobca po rekapitulácii priebehu administratívneho konania a súdneho preskúmania, ktoré vydaniu
prvostupňového rozhodnutia predchádzalo, ako aj po zhrnutí záverov prvostupňového rozhodnutia a
podaného rozkladu namietal, že žalovaný nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vydanie
zákonného rozhodnutia.

6. Podľa žalobcu sa žalovaný námietkami žalobcu uvedenými v rozklade nezaoberal. Dôkazy, o ktoré
oprel svoje rozhodnutie – dôkaz č. 30 (článok „Sky News Active – opäť dokonalejší“) a dôkaz č.
31 (správa spoločnosti SES), podľa žalobcu nie sú spôsobilé preukázať rozhodujúci skutkový záver,
že v rozhodnom období (pred podaním prihlášky v roku 2008) existovala na Slovensku taká časť
verejnosti, ktorá poznala staršie ochranné známky „Sky“ a spojila si ich s napadnutou známkou „Skylink“.
Žalobca namietal, že potenciálny prístup slovenského spotrebiteľa k článku „Sky News Active – opäť

dokonalejší“ (dôkaz č. 30), ktorý bol zverejnený v roku 2002, bol možný len v digitálnej forme na internete
a cez počítač. Žalobca doložil, že podľa údajov zo sčítania obyvateľov z roku 2001 len 54.233 bytov malo
prístupkinternetucezpočítač,čozásadneobmedzovalomožnosťoboznámeniasasuvedenouslužbou.
Potenciálny prístup verejnosti SR k dotknutému článku na internete bol tak v danom období roku 2002
krajne obmedzený a nemohol tak predstavovať široko dostupný zdroj informácií o TV stanici Sky News,

teda o ochrannej známke „Sky“, relevantný pre skutkový záver žalovaného o existencii časti relevantnej
verejnosti v SR, ktorá nie je z obchodného hľadiska nepodstatná, ktorá tieto staršie ochranné známky
pozná, pričom si napadnutú ochrannú známku spojí so staršími ochrannými známkami s dobrým menom
v rozhodnom období pred a v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky v roku 2008.

7. Žalobca následne spochybnil vierohodnosť, pravosť a relevantnosť dôkazu č. 31 (správa SES) s
údajmi o počte domácností, ktoré mali údajne prístup k stanici Sky News International a Sky News
prostredníctvom satelitov Astra. Uviedol, že listina neobsahuje presnú identifikáciu subjektu (spoločnosti
SES) ani hodnoverné osvedčenie o jej pôvode.
6 BB-76S/9/2023

Napriek logu spoločnosti SES a uvedeniu kontaktnej osoby, podľa žalobcu chýba jednoznačný dôkaz
o tom, že dokument pochádza od spoločnosti SES a že údaje sú správne. Žalobca tiež poukázal na
rozpor medzi údajmi v správe SES a oficiálnymi štatistickými zdrojmi. Zatiaľ čo správa uvádza, že v roku

2001 malo 497.000 slovenských domácností prístup k satelitnému signálu, dôvodová správa k zákonu o
digitálnom vysielaní z roku 2007 uvádza, že len približne 1/10 domácností v Slovenskej republike v tom
čase disponovalo príjmom televízie prostredníctvom satelitu, čo zodpovedá cca 165.000 domácnostiam.
Žalobca tiež uviedol, že žalovaný nevyhodnotil námietku týkajúcu sa možného porušenia zákonnosti
pri predložení dôkazu č. 31. Táto správa je podľa žalobcu označená ako interný a dôverný materiál

spoločnostiSES,pričomnebolodoložené,ženavrhovateliazískalioprávnenienajejpoužitievsprávnom
konaní. Ani táto výhrada však podľa žalobcu nebola žalovaným zohľadnená.

8. V tejto súvislosti žalobca namietal rozpor dokazovania vo veci v zmysle Rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-125/14 „Iron & Smith“ zo dňa 03.09.2015, pričom poukázal na závery tohto

rozhodnutia. Zdôraznil, že prvou hmotnoprávnou podmienok, ktorá mala byť v konaní preukázaná je, že
v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky existovala na území dotknutého štátu EÚ časť
verejnosti, ktorá nie je z obchodného hľadiska nepodstatná a pozná túto ochrannú známku, pričom ju
dáva do súvislosti s neskoršou národnou ochrannou známkou, čo však orgán verejnej správy prvého
stupňa ani žalovaný neposudzovali.

9. Žalobca okrem toho namietal, že satelitný signál z pozície 28,2°E, z ktorej bola vysielaná stanica
Sky News, nepokrýval územie Slovenska v dostatočnej miere. Podľa údajov z portálu parabola.cz
išlo o pozíciu primárne určenú pre britský a írsky trh, pričom pokrytie Slovenska bolo len okrajové a
príjem signálu si vyžadoval satelitný disk s nadštandardným priemerom (nad 75 až 90 cm). Tento signál

spoločnosť SES pred rokom 2016 ani nemerala. Žalobca uviedol, že na Slovensku bola preferovanou
orbitálnou pozíciou pre satelitný príjem 23,5°E, z ktorej vysielali všetky televízne kanály v slovenčine
a češtine, zatiaľ čo Sky News ani Sky News International z tejto pozície nevysielali. Podľa žalobcu
sa žalovaný so vznesenou námietkou a dôkazmi spochybňujúcimi správnosť údajov zo správy SES, oobdobí a rozsahu dostupnosti signálu z orbitálnych pozícii 19,2°E a 28,2°E, dostatočne nevysporiadal.
Žalobcataktiežnamietal,žeskutočnosť,ževroku2008bolo349.000slovenskýchdomácnostípokrytých
signálom zo satelitu na pozícii 19,2oE, a teda mali možnosť prijímať signál TV staníc, vrátane Sky News

International a Sky News, ešte neznamená, že túto televíznu stanicu aj pozerali. Žalobca uviedol, že
v napadnutom rozhodnutí absentuje správna úvaha vysvetľujúca, akým spôsobom žalovaný odvodil
existenciu časti slovenskej verejnosti, ktorá nie je z obchodného hľadiska nepodstatná, ktorá pozná
staršie ochranné známky, od zisteného počtu domácností SR, pokrytých v rozhodnom období signálom
zo satelitov na pozícii 19,2°E a na pozícii 28,2°E, ponúkajúcich prenos stoviek televíznych kanálov.

Žalobca tiež uviedol, že dôkaz č. 31 možno považovať za dôkaz priamy vo vzťahu k určeniu počtu
domácností na území SR, spôsobilých v danom období prijímať satelitný signál stoviek televíznych
staníc, vrátane Sky News International a Sky News, avšak nemožno ho považovať za dôkaz, že tieto
domácnosti aj predmetné
7 BB-76S/9/2023

televízne stanice sledovali ani, že obchodnú značku „Sky“ poznali a dávali si ju do súvislosti s neskoršou
napadnutou ochrannou známkou, a preto ide podľa žalobcu o dôkaz nepriamy.

10. Žalobca ďalej uviedol, že malá skupina obyvateľov, ktorá začiatkom milénia mala prístup k PC

a internetu, objektívne nemala v danom období motiváciu zaoberať sa a vyhľadávať na satelite
cudzojazyčné spravodajské programy, nakoľko sledovanie a porozumenie spravodajských programov v
angličtine či inom cudzom jazyku (okrem češtiny) si vyžaduje znalosť cudzieho jazyka a jazykovú prax
na vysokej úrovni. Bežná hovorová úroveň je pre porozumenie spravodajských kanálov nedostatočná.
Na začiatku milénia nebola v rámci slovenskej populácie bežná ani hovorová úroveň angličtiny. Kým v

prípade hudobných a športových zahraničných kanálov nie je jazyková vybavenosť diváka prekážkou
ich sledovania s dostatočným porozumením, sledovanie spravodajských programov pre diváka či
poslucháča, ktorý im nerozumie, nemá zmysel. To je prípad oboch staníc Sky dostupných v rozhodnom
období na území Slovenska.

11. Žalobca následne namietal, že v prejednávanej veci nebola preukázaná základná hmotnoprávna
podmienka, ktorou je existencia prepojenia medzi napadnutou ochrannou známkou a staršími
ochrannými známkami vo vedomí časti slovenskej verejnosti. Žalobca zdôraznil, že je výrazný rozdiel
medzi konštatovaním žalovaného, že „nemožno vylúčiť, že relevantná spotrebiteľská verejnosť si
medzi posudzovanými označeniami vytvorila súvislosť (prepojenie)“ a požiadavkou judikatúry Súdneho

dvora EÚ (vyplývajúca napr. z rozsudkov vo veciach C-40/01 Adidas, C-487/07 a C-252/07 Intel),
podľa ktorej sa vyžaduje preukázanie, či existuje aspoň odôvodnená domnienka založená na logickej
správnej úvahe, že k vytvoreniu takejto súvislosti (prepojenia) došlo. Následne žalobca uviedol, že
stupeň podobnosti medzi kolíznymi ochrannými známkami je nízky, staršie ochranné známky síce
požívajú dobré meno vo viacerých štátoch EÚ, nie však v prostredí spotrebiteľskej verejnosti na

území SR a dotknutá podmienka sa týka práve časti slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, stupeň
rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky je priemerný, a existencia nebezpečenstva zámeny
vo vnímaní verejnosti je priamo závislá na miere a intenzite aktívneho používania a poznania
starších ochranných známok spotrebiteľskou verejnosťou pred a počas rozhodného obdobia (rok
2008). V súvislosti s poslednou podmienkou uplatneného dôvodu návrhu na vyhlásenie napadnutej

ochrannej známky za neplatnú, konkrétne podmienkou zásahu do práv vyplývajúcich zo starších
ochranných známok s dobrým menom žalobca konštatoval, že skutočný a bezprostredný zásah
nebol zo strany navrhovateľov tvrdený ani preukázaný, a teda podľa názoru žalobcu navrhovatelia
neuniesli dôkazné bremeno. Konštatovanie splnenia poslednej (autonómnej) zákonnej hmotnoprávnej
podmienky ochrany vyplývajúcej z ustanovenia § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach na

základe konštatovania splnenia predchádzajúcich troch autonómnych zákonných podmienok, ktoré
musia byť splnené spoločne, ako aj každá zvlášť, je podľa názoru žalobcu nepochybne v rozpore so
všeobecne uznávanými pravidlami interpretácie a aplikácie právnej normy. Žalobca tiež namietal, že
dobré meno starších známok na slovenskom území v rozhodnom období ani v nasledujúcom období
nebolo preukázané, staršie ochranné známky boli na území SR v rozhodnom období prakticky

8 BB-76S/9/2023neznáme, a preto považoval za vylúčené, aby dochádzalo k ťaženiu z príťažlivosti a prestíže starších
ochranných známok.

12. Žalobca k záveru správnej žaloby poukázal na pochybenia orgánu verejnej správy prvého stupňa
ako aj žalovaného, ktorí opomenuli úplne vyhodnotiť dôkazy predložené navrhovateľmi, vysporiadať
sa v plnom rozsahu so spochybnením týchto dôkazov žalobcom z hľadiska ich pravosti, správnosti,
pravdivosti a výpovednej hodnoty vo vzťahu k skutkovým zisteniam orgánu verejnej správy prvého
stupňa a žalovaného, práve tak ako opomenuli primerane vyhodnotiť dôkazy predložené žalobcom.

Uvedený prístup mal za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre
vydanie meritórneho rozhodnutia v oboch inštanciách, keďže neboli dostatočne vierohodne a teda
spoľahlivo preukázané a zistené rozhodné skutočnosti požadované zákonom pre vyhlásene napadnutej
ochrannej známky za neplatnú. Postupom žalovaného došlo k porušeniu § 3 ods. 5 a § 46 Správneho
poriadku, ako aj § 52 ods. 2 zákona o ochranných známkach. Skutkové závery, na ktorých žalovaný
založil svoje rozhodnutie, boli podľa žalobcu svojvoľné, neúplné a nedostatočne odôvodnené, čím došlo

k porušeniu základného práva žalobcu na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 ústavného zákona
č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho (správneho) rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej (správnej) ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov, ako aj s obranou proti takému uplatneniu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
13. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že s dôvodmi, na základe ktorých bola
podaná žaloba, ako ani s ostatnými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, sa nestotožnil a
napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie považoval za správne, náležite a zrozumiteľne

odôvodnené a vydané v súlade s právnymi predpismi.

14. Žalovaný k námietke žalobcu ohľadne dôkazu č. 30 uviedol, že ide o zjavné nepochopenie
podstaty veci, keďže cieľom žalovaného nebolo hodnotiť, že veľká skupina slovenských spotrebiteľov
sa prostredníctvom uvedeného článku na internete (dôkaz č. 30) dozvedela o vysielaní televíznej

stanice Sky News, ale podstatnou bola informácia, že televízna stanica Sky News bola dostupná
prostredníctvom televízneho satelitného vysielania pre slovenských spotrebiteľov už v roku 2002 (v
skutočnosti, ako vyplýva z dôkazu č. 31, bola táto dostupná už od roku 2000).

15.Knámietkežalobcuohľadnepravostidôkazuč.31žalovanýuviedol,ženemôžesúhlasiťsvýhradami

žalobcu voči pravosti predmetného dôkazu, keďže dôkaz obsahuje identifikačné údaje zodpovednej
osoby spoločnosti, ktorá túto správu vypracovala, pričom ide o spoločnosť nezávislú od navrhovateľov,
spoločnosť, ktorá je oprávnená poskytnúť v danom prípade relevantné údaje. Ide o súkromného
satelitného operátora a prevádzkovateľa satelitov Astra. Žalovaný uviedol, že uvedený dôkaz je riadne
označený,jemožnéznehoidentifikovať,zakéhozdrojapochádza,čohosatýkaapredstavujenestranný

informačný
9 BB-76S/9/2023

zdroj. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že sa v napadnutom rozhodnutí náležite vysporiadal

s otázkou pravdivosti hodnoteného dôkazu, keď posudzoval formu dôkazu ako aj nestrannosť zdroja
informácií. K spochybneniu legality použitia dôkazu č. 31 následne žalovaný uviedol, že aj napriek
tomu, že predložený dôkaz je označený ako interný a dôverný materiál spoločnosti SES, v konaní
naň musel prihliadnuť a vychádzať z informácií, ktoré z predmetného materiálu vyplývajú, pričom
žalovanému neprináleží skúmať, či navrhovatelia boli alebo neboli oprávnení na predloženie tohto

dôkazu v správnom konaní. Žalovaný upozornil na snahu žalobcu odviesť pozornosť od podstaty veci,
ktorou je skutočnosť, že dôkaz č. 31 je legitímny, relevantný, hodnoverný a vyplývajú z neho okrem iného
aj údaje o tom, že na území SR boli v rozhodnom období pred rokom 2008 dostupné prostredníctvom
satelitného vysielania televízne stanice Sky News International a Sky News. K námietke, ktorou žalobca
spochybňoval správnosť údajov zo správy SES (dôkaz č. 31) o období a rozsahu dostupnosti signálu zo

satelitov Astra na pozíciách 19,2°E a 28,2°E, žalovaný uviedol, že prevádzkovateľom všetkých satelitov
Astra je spoločnosť SES, priamo od ktorej pochádza dôkaz č. 31. Z tohto dôvodu vyznieva nelogicky
a účelovo argumentácia žalobcu, ktorý sa na jednej strane odvoláva na informácie o satelite Astra z
webovej stránky www.parabola.cz a na strane druhej spochybňuje priamo stanovisko prevádzkovateľasatelitov Astra – spoločnosti SES (dôkaz č. 31), ktorý jasne deklaroval, že signál TV staníc Sky News
International a Sky News bol na území SR dostupný. Ani ďalšie tvrdenia žalobcu, že preferovanou
orbitálnou pozíciou pre českých a slovenských divákov bola a je pozícia 23.5oE, žiadnym spôsobom

nepopierajú ani nespochybňujú skutočnosť, že TV signál staníc Sky News International a Sky News
bolo možné prijímať prostredníctvom satelitu na území SR prostredníctvom satelitu Astra od roku 1989,
resp. 2000. Samotný prevádzkovateľ satelitov Astra, spoločnosť SES, deklaroval (v dôkaze č. 31), že TV
signál staníc Sky News International a Sky News bolo možné prijímať prostredníctvom satelitu na území
SR od roku 1989, resp. 2000, pričom je podľa žalovaného nepodstatné a irelevantné, prostredníctvom

ktorého zo satelitov Astra to bolo umožnené. Z dostupných informácií (dôkaz č. 31) je iba zrejmé, že to
bolo na pozícii 19.2oE, resp. 28.2oE.

16. Žalovaný následne poukázal na to, že v rozhodnom období pred rokom 2008 bolo satelitné
vysielanie na Slovensku veľmi populárne z dôvodu jeho finančnej dostupnosti a na príjem voľne
šírených televíznych staníc nebolo potrebné vlastniť okrem satelitu a satelitného prijímača žiadne ďalšie

prístroje a zároveň si sledovanie zahraničných televíznych staníc nevyžadovalo žiadne ďalšie pravidelné
poplatky. Okrem toho v dobe limitovanej ponuky domácich televíznych staníc bola pre slovenských
spotrebiteľov motivujúca možnosť prijímať viaceré zahraničné televízne stanice s divácky príťažlivejším
obsahom (medzi najznámejšie patrili najmä nemecké, rakúske a britské stanice ako RTL, SAT 1, PRO
7, ORF, SKY, CNN, BBC a pod.). Žalovaný tiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu o nízkej znalosti cudzích

jazykov, keďže najmä v období po vstupe SR do EÚ sa jazyková vybavenosť slovenských spotrebiteľov
zlepšovala, a to často aj vďaka sledovaniu zahraničných televíznych staníc (najmä v nemeckom a
anglickom jazyku). Keďže po vstupe Slovenska do EÚ sa výrazne zvýšil aj počet Slovákov pracujúcich
v Spojenom kráľovstve (ktoré ako prvé z krajín EÚ pre slovenských občanov otvorilo svoj pracovný trh),
súčasne to prispievalo aj k motivácii sledovania televíznych staníc v anglickom jazyku, resp. k záujmu

10 BB-76S/9/2023

o dianí v tejto krajine, čo mohlo sprostredkovať práve sledovanie voľne dostupných staníc Sky News
a Sky News International. V tomto prípade teda boli závery žalovaného založené na logickej správnej

úvahe, ktorá vyplývala okrem dôkazov predložených v konaní aj zo všeobecne známych skutočností.
Žalovaný tiež zdôraznil, že na účely predmetného konania nebolo dôvodné preukázať, v akej miere
slovenský spotrebiteľ, ktorý v rozhodnom období sledoval voľne dostupné stanice Sky News a Sky News
International, týmto porozumel, a to napriek argumentačnej snahe žalobcu. Pre úspešné uplatnenie
návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú bolo v tomto prípade postačujúce,

ak relevantní slovenskí spotrebitelia, ktorí mali možnosť prijímať televízne programy cez satelit,
staršie ochranné známky zaregistrovali, teda vnímali existenciu televíznych programov označených
predmetnými ochrannými známkami, pričom ich nemuseli pravidelne sledovať a v plnej miere rozumieť
sledovanému obsahu. Pokiaľ je spotrebiteľ užívateľom satelitného televízneho vysielania, je dôvodný
predpoklad, že pozná ponuku dostupných televíznych programov.

17. Žalovaný k preukázaniu súvislosti medzi ochrannými známkami uviedol, že nemožno vylúčiť,
že si relevantná verejnosť medzi posudzovanými označeniami vytvorila súvislosť (prepojenie), ide o
skutočnosť vyplývajúcu z objektívnych okolností danej veci, a teda ide o logickú správnu úvahu, ktorá
nie je nijako v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Táto, ako bolo uvedené aj v napadnutom

rozhodnutí, je založená na fakte, že staršie ochranné známky požívajú dobré meno na území EÚ
(nie je potrebné preukázanie dobrého mena na území SR), napadnutá ochranná známka je podobná
so staršími ochrannými známkami, kolízne tovary a služby spadajú do rovnakého segmentu trhu a
pravdepodobnosť ich stretu na trhu je vysoká. Napriek namietaniu žalobcu je preto podľa žalovaného
dôvodné akceptovať záver vyplývajúci z faktorov relevantných pre posúdenie vytvorenia súvislosti, a

teda, že napadnutá ochranná známka v súvislosti s napadnutými tovarmi a službami vedie k pomysleniu
na staršie ochranné známky s dobrým menom. Napriek skutočnosti, že sa žalobca dovoláva toho, že
navrhovatelia na slovenskom trhu aktívne nepôsobili, bolo v konaní pred žalovaným preukázané, že
na slovenskom trhu boli prítomní, keďže ich televízne stanice Sky News International a Sky News bolo
možné prijímať prostredníctvom satelitného vysielania aj na Slovensku a zároveň bolo preukázané, že

relevantní slovenskí spotrebitelia sa so staršími ochrannými známkami mohli v rozhodnom období pred
dátumom podania prihlášky napadnutej ochrannej známky stretnúť. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný
primerane a na základe logickej správnej úvahy s prihliadnutím na všetky relevantné faktory v danej veci
odôvodnil vytvorenie určitej asociácie (súvislosti) medzi kolíznymi ochrannými známkami.18. Žalovaný ďalej uviedol, že v napadnutom rozhodnutí podrobne vysvetlil, že v prípade posúdenia
naplnenia podmienok ustanovenia § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach ide vždy o posúdenie

kombinácie faktorov, na základe ktorých je potom možné odvodiť, či bude dochádzať k zásahu do
práv zo starších ochranných známok. V prípade, ak by navrhovatelia akceptovali zápisy ochranných
známok obsahujúcich dištinktívny slovný prvok „Sky“, ktorým sú tvorené staršie ochranné známky,
dochádzalo by k „rozrieďovaniu“ rozlišovacej spôsobilosti týchto starších ochranných známok. Inými
slovami spotrebitelia by

11 BB-76S/9/2023

stratili schopnosť na základe označenia „Sky“ identifikovať takto označené služby ako služby
pochádzajúce od navrhovateľov. Žalovaný považoval za potrebné upozorniť, že je postačujúce, ak
dochádza čo i len k jednej z foriem zásahu do práv zo staršej ochrannej známky (ťaženie z rozlišovacej

spôsobilosti alebo dobrého mena, alebo ujma na rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrom mene).
Žalovanýtaktiežuviedol,žepreúspešnéuplatnenienávrhunavyhlásenieochrannejznámkyzaneplatnú
založeného na existencii starších ochranných známok EÚ s dobrým menom sa nevyžaduje, aby tieto
mali dobré meno na území SR, ale stačí, pokiaľ časť verejnosti, ktorá nie je z obchodného hľadiska
nepodstatná, pozná tieto staršie ochranné známky, pričom si ich dáva do súvislosti s neskoršou

napadnutou ochrannou známkou.

19. Žalovaný na záver uviedol, že všetky relevantné dôkazy náležite vyhodnotil, a to tak jednotlivo
ako aj vo vzájomných súvislostiach, na základe čoho dospel k záveru o naplnení všetkých podmienok
návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú uplatneného podľa § 35 ods. 3 v

nadväznosti na § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach, konkrétne, že staršie ochranné známky
majú na území EÚ dobré meno, v rozhodnom období pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej
známky boli známe časti slovenskej verejnosti, ktorá nie je z obchodného hľadiska nepodstatná, vďaka
podobnosti kolíznych ochranných známok a rovnakému segmentu trhu, v ktorom žalobca i navrhovatelia
pôsobia, si relevantná slovenská verejnosť mohla dávať napadnutú ochrannú známku do súvislosti so

staršími ochrannými známkami, čím mohlo dôjsť k ujme na rozlišovacej spôsobilosti a tiež k ťaženiu z
dobrého mena a povesti starších ochranných známok. Žalovaný mal za to, že v predmetnom konaní
spoľahlivo zistil skutočný stav veci a dôkazy predložené v konaní účastníkmi konania hodnotil na
základe svojej úvahy zo všetkých hľadísk a so skutkovými otázkami rozhodnými v prejednávanej veci
sa dostatočne argumentačne vysporiadal, pričom uplatnil správnu úvahu a na základe konkrétnych

skutočností majúcich oporu aj v obsahu a forme účastníkmi predložených dôkazov, dospel k záverom
uvedeným v napadnutom rozhodnutí, a to v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa §
52 ods. 2 zákona o ochranných známkach. Žalovaný tiež zdôraznil, že k záverom dospel na základe
vyhodnotenia všetkých dôkazov predložených v konaní, a nie len na základe dvoch dôkazov, ktorých
hodnotenie vykonané zo strany žalovaného je v podanej žalobe žalobcom spochybňované. Na základe

uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú a žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania.

Vyjadrenie ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ k správnej žalobe
20. Vo vyjadrení k správnej žalobe ďalší účastníci konania 1/ a 2/ k námietke žalobcu ohľadne dôkazu

č. 30 uviedli, že žalobca pri hodnotení článku v dôkaze č. 30 úmyselne opomína, aké skutočnosti mal
preukazovať, pričom rozhodujúca na dôkaze č. 30 je informácia, že stanica Sky News bola na území
Slovenska voľne dostupná od augusta 2000, nie to, koľko obyvateľov malo možnosť prečítať si článok
prostredníctvom internetu. Dostupnosť stanice Sky News teda nebola závislá od prístupu spotrebiteľa k
internetu. Čo sa týka spochybnenia pravosti a vierohodnosti dôkazu č. 31 (správa SES) žalobcom, ďalší

účastníci konania 1/ a 2/ poukázali na to, že žalobca pochybnosti o pravosti a správnosti
12 BB-76S/9/2023

údajov v správe SES dokladá údajmi z článkov, ktoré boli vypracované na podklade materiálov tej

istej spoločnosti SES, ktorej identitu a vierohodnosť opakovane spochybňuje. Podľa ďalších účastníkov
konania je irelevantná aj námietka žalobcu o legalite použitia správy SES, keďže správnemu orgánu
právna úprava nebráni vykonať dokazovanie listinným dôkazom označeným ako interný a dôverný
materiál. Pokiaľ ide o žalobcovo spochybnenie údajov o počte domácností v SR pokrytých signálomv rozhodnom období, ďalší účastníci konania 1/ a 2/ k tomu uviedli, že žalobca nie je odborníkom na
štatistický výskum, ani na spracúvanie štatistických údajov a nie je ani satelitným operátorom - na rozdiel
od spoločnosti SES. Nemožno opomenúť, že údaje SES vypovedajú o počte domácností so satelitnou

TV, ktoré dosahoval svojim signálom satelit ASTRA, nie o celkovom počte domácností vybavených
satelitným príjmom TV na území SR. Podľa ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ bolo tak zrejmé, že
žalobca sa snažil vierohodné údaje kvalifikovanej spoločnosti spochybniť účelovou interpretáciou a
konštruovaním pochybných výpočtov.

21. Následne ďalší účastníci konania 1/ a 2/ uviedli, že nie je pravdou tvrdenie, že existencia časti
verejnosti, ktorá nie je z obchodného hľadiska nepodstatná, bola konštatovaná len na základe zistenia
počtu domácností SR vybavených satelitom na podklade jediného dôkazu bez náležitého odôvodnenia.
Existencia relevantnej časti verejnosti bola ustálená po vykonaní dôkazov č. 30 a č. 31 podrobne
analyzovaných v napadnutom rozhodnutí, ale aj z iných dôkazov a v ich vzájomných súvislostiach,
ktoré žalobca však už nespochybnil. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ nesúhlasili s tvrdením o absencii

správnej úvahy ani so spôsobom, akým žalobca podsúval dôležitosť sledovania dotknutých satelitných
kanálov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pre úspešné uplatnenie návrhu na vyhlásenie
napadnutej ochrannej známky za neplatnú je v tomto prípade postačujúce, ak relevantní slovenskí
spotrebitelia, ktorí mali možnosť prijímať televízne programy cez satelit, staršie ochranné známky
zaregistrovali, teda vnímali existenciu týchto televíznych programov ako aj ochranných známok, ktorými

boli označené, pričom ich nemuseli pravidelne sledovať. Pokiaľ je spotrebiteľ užívateľom satelitného
televízneho vysielania, je dôvodný predpoklad, že pozná ponuku dostupných televíznych programov.
K namietanej absencii aktívnej obchodnej činnosti navrhovateľov na Slovensku uviedli, že aktívne
pôsobili tým, že signál televíznych staníc Sky News a Sky News International bolo možné prijímať
prostredníctvom satelitu na území Slovenska od roku 1989, resp. 2000, čo v správnom konaní aj bolo

preukázané.Pokiaľideoposudzovanievytvoreniasúvislostimedzikolíznymionačeniami,ďalšíúčastníci
konania 1/ a 2/ považovali argumentáciu napadnutého rozhodnutia za dostatočne odôvodnenú. Takisto
sa stotožnili s posúdením existencie rizika možného budúceho zásahu do starších ochranných známok,
tak ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí.

22. V závere svojho vyjadrenia ďalší účastníci konania 1/ a 2/ navrhli, aby bola správna žaloba
zamietnutá, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného ako ani prvostupňové rozhodnutie netrpí
namietanými vadami a žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného a ďalších účastníkov konania 13 BB-76S/9/2023

23. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného a ďalších účastníkov konania k správnej žalobe
opakovane zdôraznil, že prístup slovenských spotrebiteľov v rozhodnom období k článku s názvom
„Sky News Active – opäť dokonalejší“ (dôkaz č. 30), zverejnený 23.02.2002 na internete, bol veľmi

obmedzený, pretože išlo o digitálny obsah dostupný len online, čo v tom čase znamenalo extrémne
úzky okruh čitateľov. Napriek tomu žalovaný považoval článok za relevantný len preto, že informácia
o existencii stanice Sky News bola verejne dostupná. Zároveň žalobca poukázal na to, že celý
skutkový záver žalovaného sa opieral výlučne o jeden nepriamy dôkaz – správu SES (dôkaz č. 31),
pričom tento dôkaz bol použitý na záver, že v roku 2008 a pred ním existovala v SR časť verejnosti,

ktorá nie je z obchodného hľadiska nepodstatná a ktorá poznala staršie ochranné známky „Sky“ a
napadnutú ochrannú známku si spájala so staršími ochrannými známkami s dobrým menom. Žalobca
tiež upozornil na to, že žalovaný sa nedostatočne vyrovnal s otázkou pravosti a nezávislosti dôkazu
č. 31, keďže spoločnosť SES predstavuje významného, strategického obchodného partnera ďalších
účastníkov konania, a preto nie je možné vylúčiť motiváciu a snahu SES vyhovieť potrebám ďalších

účastníkov konania, čo platí zvlášť v situácii, keď údaje uvedené v správe SES nie je možné inak
overiť. Žalobca nepovažoval skutkový záver žalovaného o poznaní značky „Sky“ relevantnou časťou
slovenskej verejnosti za dôvodný. Žalobca uviedol, že nemožno považovať za preukázané, že „časť
relevantnej slovenskej verejnosti, ktorá nie je z obchodného hľadiska nepodstatná, v rozhodnom období
pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky poznala staršie ochranné známky,....“ na základe

výlučného zistenia potenciálnej možnosti majiteľov satelitného TV prijímača na území SR sledovať
televízne stanice Sky News International a Sky News a stretnúť sa tak s dotknutými staršími ochrannými
známkami, keďže je TV stanica pod uvedenou značkou ponúkaná medzi stovkami konkurenčných
TV kanálov vysielaných tým istým satelitom a Sky News International sa v prílohe č. 27 objavuje ažna 420. pozícii. Žalobca opätovne poukázal na jazykovú bariéru, krajne limitujúcu potenciálny záujem
spotrebiteľa vyhľadávať spravodajstvo v angličtine, či v inom cudzom jazyku okrem češtiny. Okrem toho
žalobcapoukázalnato,žepreferovanáorbitálnapozíciapreslovenskýchačeskýchdivákovbola23,5°E,

z ktorej vysielali domáce a české stanice. Z uvedenej pozície však nie je vysielaný signál stanice Sky
News, ani Sky News International. Tieto sú šírené z pozícií 19,2°E a 28,2°E.

24. Žalobca následne uviedol, že žalovaný vyvodil zásadný skutkový záver pri absencii jediného
priameho dôkazu existencie časti verejnosti, ktorá nie je z obchodného hľadiska nepodstatná a ktorá

pozná túto ochrannú známku (v rozhodnom období do roku 2008 na území Slovenska ), ako aj absencii
nepriamych dôkazov, tvoriacich vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu,
vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich nepriamych dôkazov, ktoré by spoľahlivo dokazovali
tvrdenú skutočnosť, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno
vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru. Žalobca uviedol, že žalovaný si vo
vyjadrení účelovo prispôsobil ustálenú judikatúru EÚ a celú argumentáciu zakladal na nepodložených

domnienkach, pričom jeho povinnosťou bolo zistiť, či časť spotrebiteľov,
14 BB-76S/9/2023

ktorá nie je z obchodného hľadiska nepodstatná, pozná staršiu obchodnú známku, čo však žalovaným

v konaní nebolo preukázané.

25. Žalovaný ani ďalší účastníci konania 1/ a 2/ nevyužili právo podať dupliku.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

26. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,
v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej
Bystrici,KrajskéhosúduTrenčíneaKrajskéhosúduvŽilinenaSprávnysúdvBanskejBystrici.Vzhľadom
na uvedené je vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 76S/9/2023 vedená

na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-76S/9/2023.

27.SprávnysúdvBanskejBystriciakosúdvecnepríslušnýpodľa§10SSP,miestnepríslušnýpodľa§13
ods.1SSPakauzálnepríslušnýpodľa§16SSPpreskúmalžalobounapadnutérozhodnutiežalovaného,
vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP)

a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, preto pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia
žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, ako aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy
prvého stupňa podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa
§ 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie a opätovného rozhodnutie vo veci. Správny súd rozhodnutie vo
veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 SSP dňa 30.04.2025, keďže nevzhliadol dôvody na

nariadenie pojednávania vo veci a žalobca v správnej žalobe nežiadal nariadiť pojednávanie a žalovaný
vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu taktiež nežiadal nariadiť vo veci pojednávanie. Oznámenie o
mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od
25.03.2025 do 30.04.2025.

28. Podľa § 134 ods. 1 SSP; Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

29. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP; Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP; Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

31. Podľa § 191 ods. 4 SSP; Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom15 BB-76S/9/2023

konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov
pripojených k prejednávanej veci.

32. Podľa § 191 ods. 6 SSP; Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval

v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

33. Podľa § 1 zákona o ochranných známkach; Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s právnou ochranou ochranných známok a konania vo veciach ochranných známok pred Úradom

priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).

34. Podľa § 2 zákona o ochranných známkach; Ochrannú známku môže tvoriť akékoľvek označenie,
najmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru
alebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé a/ rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo

služieb inej osoby a b/ byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky (ďalej len „register“) spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje
jasne a presne určiť predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky.

35. Podľa § 4 zákona o ochranných známkach; Na účely tohto zákona je staršou ochrannou známkou

a/ ochranná známka zapísaná v registri so skorším právom prednosti, b/ medzinárodná ochranná
známka s účinkami v Slovenskej republike so skorším právom prednosti, c/ ochranná známka EÚ so
skoršímprávomprednostialebososkoršímprávomseniority,d/označenie,ktoréjepredmetomprihlášky
ochrannej známky (ďalej len „prihláška“), ak bude zapísané ako ochranná známka uvedená v písmene
a) alebo c).

36. Podľa § 7 zákona o ochranných známkach; Označenie sa nezapíše do registra na základe námietok
proti zápisu označenia do registra (ďalej len „námietky“) podaných podľa § 30 b/ majiteľom staršej
ochrannej známky, ak je označenie zhodné alebo podobné so staršou ochrannou známkou, ktorá má
na území Slovenskej republiky a v prípade ochrannej známky EÚ na území Európskej únie dobré meno,

ak by použitie tohto označenia v spojení s tovarmi alebo so službami, ktoré sú zhodné, podobné alebo
nepodobné tým, pre ktoré je staršia ochranná známka zapísaná, bez náležitého dôvodu neoprávnene
ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena staršej ochrannej známky, alebo by bolo na ujmu
rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky alebo jej dobrému menu.

37.Podľa§35ods.1,3zákonaoochrannýchznámkach;(1)Úradvyhlásiochrannúznámkuzaneplatnú,
ak v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, že neboli splnené
podmienky na zápis ochrannej známky do registra podľa predpisov platných v čase jej zápisu. (3) Úrad
vyhlási ochrannú známku za neplatnú aj na návrh osoby uvedenej v § 7 z dôvodov podľa § 7, ak sa v
konaní o vyhlásení ochrannej

16 BB-76S/9/2023

známky za neplatnú preukáže, že tento dôvod existuje. Podmienky pre uplatnenie starších práv
uvedených v § 7 musia byť splnené už ku dňu podania prihlášky alebo ku dňu vzniku práva prednosti

návrhom dotknutej ochrannej známky.

38. Podľa § 52 ods. 1 až 3 zákona o ochranných známkach; (1) Účastník konania je povinný navrhnúť
a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. (3) Úrad

rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené.

39. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len “Správny
poriadok“); Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Súpovinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a
dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

40. Podľa § 46 Správneho poriadku; Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

42. Správny súd uvádza, že v prejednávanom prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že
staršie ochranné známky požívajú dobré meno v rámci EÚ, že napadnutá ochranná známka je podobná

so staršími ochrannými známkami, že kolízne tovary a služby spadajú do rovnakého segmentu trhu a
pravdepodobnosť ich stretu na trhu je vysoká.

43. Medzi žalobcom a žalovaným taktiež nebola sporná použiteľnosť výkladu práva EÚ (článok 5 ods.
3 písm. a/ Smernice č. 2015/2436 transponovanej do právneho poriadku SR zákonom o ochranných

známkach v ustanovení § 55), ktorý podal Súdny dvor EÚ v Rozsudku C-125/14 „Iron & Smith“ z
03.09.2015, v bodoch 19. a 20.

44. Výklad Súdneho dvora EÚ sa týkal podmienky týkajúcej sa dobrého mena starších ochranných
známok ďalších účastníkov konania 1/ a 2/, ktorú považoval z územného hľadiska za splnenú v prípade,

ak majú staršie ochranné známky EÚ dobré meno v podstatnej časti územia EÚ, pričom takáto časť
územia môže prípadne zodpovedať územiu jediného členského štátu. Následne však Súdny dvor EÚ v
bode 34. označeného rozsudku obmedzil použiteľnosť aplikácie takého spôsobu výkladu smernice pre
prípady,kdestaršiaochrannáznámkaSpoločenstvamánapodstatnejčastiúzemiaúniedobrémeno,ale
nie u príslušnej skupiny verejnosti členského štátu, v ktorom bola podaná prihláška neskoršej národnej

ochrannej známky, ktorá bola dotknutá námietkou. Pre také prípady uzavrel, že
17 BB-76S/9/2023

majiteľ ochrannej známky Spoločenstva (ďalší účastník) môže používať právnu ochranu podľa čl. 5 ods.

3 písm. a/ Smernice 2015/2436 len za podmienky, ak sa preukáže, že časť uvedenej verejnosti, ktorá
nie je z obchodného hľadiska nepodstatná, pozná túto staršiu ochrannú známku, pričom ju dáva do
súvislosti s neskoršou ochrannou známkou, a súčasne, ak vzhľadom na všetky rozhodujúce okolnosti
prejednávanej veci existuje buď skutočný a bezprostredný zásah do ochrannej známky Spoločenstva v
zmysle tohto ustanovenia, alebo aspoň vážne riziko, že by k takému zásahu mohlo v budúcnosti dôjsť.

45. Z hľadiska nachádzania (na vec sa vzťahujúceho) objektívneho práva tak možno uzavrieť, že
splnenie jednej z podmienok pre vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú, definovanej v
ust. § 7 písm. b) v nadväznosti na § 35 ods. 3 zákona o ochranných známkach, konkrétne podmienky
dobrého mena ochrannej známky EÚ na území Európskej únie, sa v prípade kolízie ochrannej známky

EÚ s neskoršou národnou ochrannou známkou interpretuje súladne s výkladom Súdneho dvora EÚ
poskytnutým v Rozsudku C-125/14 „Iron & Smith“ z 03.09.2015. Teda, v prípade preukázaného
dobrého mena ochrannej známky EÚ (staršie ochranné známky) na území Európskej únie, ale jeho
nedostatku u príslušnej skupiny verejnosti členského štátu, v ktorom bola podaná prihláška neskoršej
národnej ochrannej známky, ktorá bola dotknutá námietkou (napadnutá ochranná známka), požíva

staršia ochranná známka EÚ právnu ochranu len v prípade, ak sa preukáže, že časť verejnosti, ktorá
nie je z obchodného hľadiska nepodstatná, pozná túto staršiu ochrannú známku EÚ, pričom ju dáva
do súvislosti s neskoršou (napadnutou) národnou ochrannou známkou, v súvislosti s ktorou existuje
skutočný a bezprostredný zásah do ochrannej známky EÚ, alebo aspoň vážne riziko, že by k takému
zásahu mohlo v budúcnosti dôjsť. Z hľadiska postojov účastníkov konania v administratívnom konaní

ako aj v konaní pred správnym súdom, so zohľadnením obsahu označeného rozsudku Súdneho dvora
EÚ a normatívneho znenia zákona o ochranných známkach, k inému záveru o výklade aplikovaného
práva nemožno dospieť.46. Uvedené závery ohľadom preukázania poznania starších ochranných známok časťou (slovenskej)
verejnosti, ktorá nie je z obchodného hľadiska nepodstatná a ktorá si ich dáva do súvislosti
s neskoršou (napadnutou) národnou ochrannou známkou (v nadväznosti na ďalšie podmienky

reálneho a bezprostredného zásahu do práv plynúcich ich nositeľom zo starších ochranných známok
alebo jeho hrozby), tvorilo v zmysle záverov Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. BB-24S/165/2019 zo dňa 10.09.2020 jednu z rozhodných skutkových okolností pre meritórne
rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú, ktorú bolo potrebné
náležite zistiť orgánom verejnej správy prvého stupňa v novom rozhodnutí, pričom orgán verejnej správy

bol v zmysle ustanovenia § 191 ods. 6 SSP viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v
predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku.

47. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s nosnou otázkou,
či skoršia ochranná známka EÚ, ktorá už má na podstatnej časti územia EÚ dobré meno, ale nie
u príslušnej skupiny verejnosti členského štátu, v ktorom bola podaná prihláška neskoršej národnej

ochrannej známky, môže požívať ochranu podľa článku 4 ods.
18 BB-76S/9/2023

3 Smernice 2008/95 (článok 5 ods. 3 písm. a) Smernice 2015/2436), ak sa preukáže, že časť verejnosti,

ktorá nie je z obchodného hľadiska nepodstatná, pozná túto ochrannú známku, pričom ju dáva do
súvislostisneskoršounárodnouochrannouznámkou.Tútonámietkupovažovalsprávnysúdzadôvodnú
a preto pristúpil k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného – predsedu Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky.

48. Orgán verejnej správy, resp. žalovaný vo svojich rozhodnutiach považovali túto podmienku uvedenú
v rozsudku Súdneho dvora EÚ za preukázanú dôkazom č. 31, resp. v spojení s dôkazom č. 30
predloženými majiteľmi starších ochranných známok (ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ - pozn.
správneho súdu). Uvedený dôkaz č. 31 (správa SES) preukazoval, že časť verejnosti, ktorá nie je

z obchodného hľadiska nepodstatná, mala v rozhodnom období pred podaním prihlášky napadnutej
ochrannej známky (07.07.2008) možnosť sledovať televízne stanice Sky News International a Sky
News prostredníctvom satelitu, čo bolo podľa orgánov verejnej správy oboch stupňov pre potreby
preukázania známosti starších ochranných známok „Sky“ na území Slovenskej republiky dostatočné
pre účely ustanovenia § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach. Správny súd má za to, že právne

posúdenie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako aj žalovaného bolo v intenciách zrušujúceho
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici nesprávne.

49. Správny súd pripúšťa, že s odstupom času je takmer nemožné preukázať poznanie
starších ochranných známok ďalších účastníkov konania 1/ a 2/, čo však neznamená, že na

preukázanie poznania v zmysle záverov judikatúry Súdneho dvora EÚ je dostatočné predložiť správu
prevádzkovateľa satelitov (Správa SES), ktorá preukázala len možnosť sledovania televíznych staníc
Sky News International a Sky News prostredníctvom satelitu na území Slovenskej republiky. Orgán
verejnej správy prvého stupňa aj žalovaný opomenuli poznanie starších ochranných známok časťou
slovenskej verejnosti, ktorá nie je z obchodného hľadiska nepodstatná, posúdiť aj v rámci ďalšej

podmienky uvedenej v rozsudku Súdneho dvora EÚ, a to že tieto staršie ochranné známky dáva
slovenská verejnosť, ktorá nie je z obchodného hľadiska nepodstatná do súvislosti s napadnutou
ochrannou známkou. Hoci treba súhlasiť so žalovaným, že tento zásah nemusí byť preukázaný ako
skutočný, resp. bezprostredný, bolo potrebné preukázať a právne posúdiť vážne riziko, že k takémuto
zásahu môže skutočne dôjsť. V posudzovanej veci však orgány verejnej správy neposudzovali zásah

(následok) do dobrého mena starších ochranných známok ďalších účastníkov konania 1/ a 2/, nakoľko
podstatné pre posúdenie veci bolo poznanie starších ochranných známok časťou verejnosti, ktorá nie
je z obchodného hľadiska nepodstatná, ktorá by si tieto spájala s napadnutou ochrannou známkou.

50. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu prezentovanou v správnej žalobe, že majiteľ staršej

ochrannej známky v konaní tvrdil, že k zásahu do práv staršej ochrannej známky už došlo. Správny
súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý uviedol, že „majiteľ skoršej
ochrannej známky nie je povinný preukázať skutočnú a súčasnú ujmu na svojej ochrannej známke, alemusí predložiť prima facie dôkaz o budúcom riziku, ktoré nie je hypotetické, nespravodlivej výhody alebo
ujmy. K takémuto
19 BB-76S/9/2023

záveru možno dospieť najmä na základe logických záverov vyplývajúcich z analýzy pravdepodobností
a s prihliadnutím na zvyčajnú prax v príslušnom obchodnom sektore, ako aj na všetky ostatné okolnosti
prípadu. (Rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-47/06 zo dňa 10.05.2007, bod. 54.)“ Žalovaný v

kontexte uvedených záverov uviedol, že v prípade posúdenia naplnenia podmienok ustanovenia § 7
písm. b) zákona o ochranných známkach ide vždy o posúdenie kombinácie faktorov, na základe ktorých
je potom možné s väčšou alebo menšou pravdepodobnosťou odvodiť, či bude dochádzať k zásahu do
práv zo starších ochranných známok. Dôkaz č. 31 predložený majiteľmi starších ochranných známok v
konaní o vyhlásenie napadnutej ochrannej známky žalobcu za neplatnú považoval za objektívny, pričom
údaje v ňom uvedené pochádzajú od nezávislého zdroja, tretej osoby, ktorá nemá na ďalších účastníkov

konania1/a2/žiadnenapojenie.Správnysúduvádza,žeúdajeuvedenévdôkazeč.31nerozporovalani
žalobca v priebehu administratívneho konania, avšak namietal právne posúdenie predloženého dôkazu
č. 31 (v spojení s dôkazom č. 30), nakoľko žalovaný sa nevysporiadal s námietkou legality tohto dôkazu
uvedenou už v podanom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Správny súd uvádza, že žalovaný
sa až v rámci vyjadrenia k správnej žalobe žalobcu vyjadril k námietke uvedenej už v rozklade proti

prvostupňovému rozhodnutiu, čo nemôže správny súd akceptovať.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody správny súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia
žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, ako aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy
prvého stupňa podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa

podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie a opätovného rozhodnutie vo veci. V ďalšom konaní orgán
verejnej správy prvého stupňa opätovne právne posúdi na vec vzťahujúci sa Rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-125/14 „A. & B.“) zo dňa 03.09.2015 v kontexte preukázania poznania staršej ochrannej
známky časťou verejnosti, ktorá nie je z obchodného hľadiska nepodstatná a dáva ju do súvislosti s
napadnutou ochrannou známkou. V ďalšom konaní orgán verejnej správy zohľadní správnym súdom

vyslovený právny názor v zmysle ust. § 191 ods. 6 SSP.

52. Správny súd uvádza, že žalobca v rámci správnej žaloby namietal aj procesné pochybenie
žalovaného, resp. prvostupňového orgánu, ktorí sa podľa námietok žalobcu nesprávne vysporiadali s
dôkazmi predloženými ďalšími účastníkmi konania 1/ a 2/ v priebehu administratívneho konania, resp.

orgány verejnej správy oboch stupňov podľa žalobcu úplne opomenuli primerane vyhodnotiť dôkazy
predložené žalobcom. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutí pre
nesprávne právne posúdenie v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pričom uvedenú námietku
považoval za podstatnú, správny súd nepristúpil k žalobcom namietanému hodnoteniu vykonaného
dokazovania orgánmi verejnej správy oboch stupňov. Nad rámec toho však správny súd opakovane

poukazuje na závery Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-24S/165/2019 zo dňa
10.09.2020, ktorý v bode 36. tohto rozhodnutia na uvedenú dôvodnosť žalobnej námietky žalobcu už
poukázal v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí.

53. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd

prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu
20 BB-76S/9/2023

dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko

žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania.

54.Správnysúdnepriznalnáhradutrovkonaniaďalšímúčastníkomkonania1/a2/,nakoľkoimsprávnym
súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli.

Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším
účastníkom konania 1/a 2/.

55. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods.

3 SSP a contrario).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v
lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu (§ 443 ods.
1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení
(§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), 21 BB-76S/9/2023

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.