Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/146/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510205847
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2510205847.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: +ULTRA asset &
debt recovery, s.r.o., (pôvodne obchodné meno RYMA, s.r.o.), so sídlom Grösslingova 56, 811 09
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 800 054, právne zast.: +ULTRA Legal s.r.o., advokátní
kancelář, so sídlom Sokolovská 270/201, 190 00 Praha 9 - Vysočany, Česká republika, IČ: 02 894
742, organizačná zložka: +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, organizačná zložka, so sídlom
Grösslingova 56, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 255 480, proti žalovanému:
MEDEXIM, spol. s r.o., so sídlom Hlboká 58, 921 01 Piešťany, IČO: 31 408 362, právne zast.: JUDr.

Vladimír Gembický, advokát, so sídlom E. Belluša 6752/8, 921 01 Piešťany, IČO: 17 545 455, o
zaplatenie 58.481,68 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č.k. PN-12Cb/37/2010-911 zo dňa 21. júna 2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. PN-12Cb/37/2010-911 zo dňa 21. júna
2024 v napadnutom výroku I. a III. potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k.

PN-12Cb/37/2010-911 zo dňa 21. júna 2024 odmieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom rozhodol, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 56.872,64 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
14,25% ročne zo sumy 116.913,10 eur od 6.10.2007 do 3.7.2009 zo sumy 115.262,67 eur od 4.7.2009
do9.7.2009,zosumy56.872,64eurod10.7.2009dozaplatenia,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.
Druhým výrokom vo zvyšnej časti istiny a prislúchajúceho úroku z omeškania, žalobu zamietol. Tretím

výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 94 % z
celkových trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. Štvrtým výrokom
súdrozhodol,žeonáhradetrovkonaniaštátu,súdrozhodnesamostatnýmuznesením,poprávoplatnosti
rozsudku. Svoje rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 61 ods. 1, 2 a 3, § 150 ods. 1 a 2, §
369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 24, § 25 ods. 1 písm. a) a
e), § 25 ods. 4 písm. a), § 27 ods. 2, 6, 7 a 9 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (ďalej len ZoÚ),

§ 212 ods. 1, § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“).

2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil najmä nasledovne:3. Návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 28.5.2010 sa žalobca domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 58.481,68 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75 EUR ročne zo

sumy 116.871,71 EUR od 6.10.2007 do 9.7.2009 a zo sumy 58.481,68 EUR od 10.7.2009 do zaplatenia
ako aj náhrady trov konania titulom zaplatenia vyrovnacieho podielu pri zániku účasti bývalej spoločníčky
žalovaného G.. T. W., ktorá zomrela dňa 1.6.2007.

4. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že riadna individuálna účtovná závierka žalovaného, bola

schválená dňa 4.7.2007, splatnosť vyplatenia predmetného vyrovnacieho podielu tak v zmysle § 61
ods. 3 ObZ, nastala dňa 4.10.2007. Žalovaný dňa 9.7.2009 zaplatil právnej predchodkyni žalobcu
titulom vyrovnacieho podielu sumu 58.390,03 EUR. Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila právna
predchodkyňa žalobcu pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Súd mal za to, že žalobca platne
nadobudol pohľadávku, ktorej priznania sa v súdnom konaní domáhal a je aktívne legitimovaný v tejto
veci. Súd námietku žalovaného o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu rozporu s

dobrými mravmi, pokladal za nedôvodnú. Dodal, že tento právny úkon sa neprieči v zmysle ust. § 39
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dobrým mravom, a je platný.

5. Súd na základe preukázaného skutkové stavu vyhodnotil, ktorý predpoklad je správny a z ktorého
je nutné pri výpočte vychádzať. Znalecká organizácia ponúkla a odborne určila 3 spôsoby výpočtu,

ktoré vychádzali z rôznych predpokladov a je už otázkou právnou (otázkou vyhodnocovanou súdom),
ktorý spôsob výpočtu je správny. Výška vyrovnacieho podielu bola vypočítaná v súlade s § 61 ods. 2
ObZ, na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému
obdobiu, v ktorom zanikla účasť poručiteľky v spoločnosti t.j. na základe riadnej individuálnej účtovnej
závierky za rok 2006 . Z listinného dôkazu - výpisu z účtu (č.l. 416 spisu), mal súd za preukázané,

že žalovaný zaplatil právnej predchodkyni žalobcu dňa 3.6.2007 sumu 1.650,43 EUR s poznámkou
„doplatok dividend za rok 2006 W.“. Nakoľko v poznámke uvedený titul na platbu nebol daný, tak súd
posúdil platbu žalovaného ako preddavkovú platbu vyrovnávacieho podielu a túto aj zohľadnil - odpočítal
z dlžnej, znaleckým posudkom preukázanej, hodnoty priznávaného vyrovnávacieho podielu. Ďalšia
prípadná platba v sume 1.650,43 EUR, majúca byť podľa žalovaného vyplatená ešte v decembri 2007, v

konaní preukázaná nebola (na rozdiel od platby z 9.7.2009), preto ju súd nezohľadňoval. Nebolo sporné,
že právnej predchodkyni žalobcu bola dňa 9.7.2009 vyplatená suma 58.390,03 EUR. Súd tak pokladal
žalobu za dôvodnú v časti 56.872,64 EUR (116.913,10 - 1.650,43 - 58.390,03).

6. K poslednému písomnému vyjadreniu žalovaného zo dňa 10.6.2024 k už vyslovenému predbežnému

právnemu názoru súdu súd uviedol, že pri svojom rozhodovaní zohľadnil obsah a závery všetkých
troch v konaní vypracovaných znaleckých posudkov, ktoré si v zásade neprotirečia. V prvom znaleckom
posudku č. 3/2021 znalecký ústav nezohľadňoval účtovnú závierku spoločnosti EKOM spol. s r.o.
Vychádzalformálneibazúčtovnejzávierkyžalovanéhozarok2006,znaleckýústavpriznal,ženeskúmal
správnosťúdajovvsúvaheopodielochatietoocenilobstarávacoucenou.Prisvojichzáverochneskúmal

a preto ani nezohľadnil reálnu hodnotu obchodného podielu žalovaného v spoločnosti EKOM spol. s
r.o. Znalecký ústav iba potvrdil, že v účtovníctve žalovaného je uvedená obstarávacia cena, nie reálna
hodnota, ale zároveň pripustil, že sa to dá oceniť aj reálnou hodnotou - znalcom. Druhý znalecký
posudok č. 20/2013 už vychádzal aj z účtovnej závierky spoločnosti EKOM spol. s r.o., a preto určil
hodnotu vyrovnávacieho podielu ako reálnu hodnotu už v ďaleko väčšej výške, ako bola obstarávacia

cena uvedená v účtovnej závierke za rok 2006. Tretí znalecký posudok č. 42/2021 spojil závery oboch
predošlých znaleckých posudkov a vyhodnotil ich. Považoval za zavadzajúce tvrdenie žalovaného, že
v treťom znaleckom posudku je uvedené bez ďalšieho, že všetky tri spôsoby výpočtu vyrovnávacieho
podielu, ako sú uvedené v posudku, sú správne. Z formulácie znaleckej organizácie v znaleckom
posudku č. 42/2021 bolo zrejmé, že zásadne rozhodujúce pre určenie toho ktorého správneho výpočtu

je, z akých predpokladov, sa pri výpočte vychádza a následne sa až použije ten správny výpočet.
Ak súd vychádzal z predpokladu, že v čase kedy vznikol nárok právnej predchodkyne žalobcu na
vyrovnávací podiel, boli k dispozícii a známe už účtovné údaje spoločnosti EKOM spol. s r.o., tak bolo
možné použiť ako správny spôsob výpočtu vyrovnávacieho podielu určením jeho reálnej hodnoty, a
to metódou vlastného imania, ktorá je v danom prípade najvhodnejšia, najspoľahlivejšia, použiteľná

tak ako to potvrdili a uviedli dva znalecké posudky. Preto súd nevidel dôvod ani na porovnávanie
kompetentnosti, kvalifikovanosti jednotlivých subjektov, ktoré vypracovávali znalecké posudky, tak ako
to uviedol žalovaný. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, mal za to, že v rozpore s ním nie je ani obsah
listinných dôkazov predložených žalovaným a to písomné vyjadrenie Ministerstva financií SR k metodikevýpočtuajehodoplnenie(č.l.484)aanistanoviskoSlovenskejkomoryaudítorov(č.l.495), právenaopak
je s ním v plnom súlade. Preto súd vyhodnotil tieto listinné dôkazy tak, že súdom prijatý záver absolútne
nerozporujú a naopak ho podporujú a preukazujú. Rovnako tak právny názor súdu nie je v rozpore s

právnym názorom vysloveným už odvolacím súdom a plne ho rešpektuje.

7. Súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne a uložil žalovanému povinnosť v
zmysle § 150 ods. 1 v spojení s § 61 ObZ, zaplatiť žalovanému istinu 56.872,64 EUR. Nakoľko sa
žalobca domáhal zaplatenia spolu sumy 58.481,68 EUR, pričom dôvodné mu bolo priznať len 56.872,64

EUR, t.j. sumu zodpovedajúcu vyššie uvedeným zákonným hľadiskám, tak súd v zmysle § 212 ods.
2 C.s.p., vo zvyšnej časti istiny spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania, žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, bolo
potrebné v zmysle § 369 ods. 1 ObZ, uložiť mu povinnosť zaplatiť zákonný úrok z omeškania vo
výške 14,25 % ročne. Splatnosť vyrovnacieho podielu vyplýva z § 61 ods. 3 ObZ, a s poukazom na
dátumschváleniariadnejindividuálnejúčtovnejzávierkyžalovaného,ktorábolaschválená4.7.2007bolo

zrejmé, že žalobca mal právo uplatňovať si úroky z omeškania zo sumy 116.913,10 EUR od 6.10.2007
do 3.7.2009 (zaplatenie 1.650,43 EUR), zo sumy 115.262,67 EUR od 4.7.2009 do 9.7.2009 (zaplatenie
sumy 58.390,03 EUR), zo sumy 56.872,64 EUR od 10.7.2009 do zaplatenia.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1

a 2 C.s.p. tak, že procesne čiastočne úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na pomernú časť náhrady
trov konania vo výške 94 % z celkových trov s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Výška percentuálneho
rozdielu v procesnej úspešnosti sporových strán predstavujúcej 94 %. Žalovaná suma 58.481,68 EUR =
100 %, žaloba dôvodná vo výške 56.872,64 EUR = 97 %, nedôvodná žaloba vo výške 1.609,06 EUR = 3

%, úspech žalobcu 97 %, úspech žalovaného vo veci tak je 3 %, 97 % - 3 % = 94 %. Súd zároveň dodal,
že rozhodnutie o náhrade trov štátu, súd zároveň vyhradil na rozhodnutie samostatným uznesením.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že
odvolanie podáva v celom rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g)

a h) C.s.p..

10. Namietal, že súd sa nevyporiadal so vznesenými námietkami žalovaného (na ktorých trval), a
preto vo všeobecnosti napadnutý rozsudok trpí rovnakými vadami ako prvý rozsudok Okresného súdu
Piešťany zo dňa 04.11.2014 a má zjavne arbitrárny charakter. Zdôraznil, že v bode 57. rozsudku

súd hovoril o ocenení obchodného podielu. Predmetom sporu je však vyrovnávací podiel, ktorý
sa podľa zákona vypočítava z účtovnej závierky predchádzajúceho obdobia a súd túto závierku v
zmysle bodu 56. nespochybnil. Citoval z bodu 57. odôvodnenia súdneho rozhodnutia a dodal, že
v zmysle stanoviska SKAU, zákon o účtovníctve nepovoľuje nanovo zostaviť účtovnú závierku, čo
je v rozpore so stanoviskom súdu, že účtovná závierka mala byť v júli 2007 upravená. Citoval z

bodu 58. rozsudku a uviedol, že žalovaný nemal zákonnú povinnosť preceniť obchodný podiel pre
potreby výpočtu vyrovnávacieho podielu a ani to nemohol vykonať v účtovnej závierke za rok 2026
v zmysle zákona o účtovníctve. ZoÚ neumožňuje nanovo zostaviť účtovnú závierku a v zmysle §
61 ods. 2 ObZ, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, výška vyrovnacieho podielu sa
určí na základe riadnej individuálnej účtovne závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému

obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti. Obchodný zákonník nevyžaduje pre výpočet
výšky vyrovnávacieho podielu ocenenie ku dňu výpočtu vyrovnávacieho podielu, ale v zmysle § 61
ods. 2 ObZ, je pre výpočet vyrovnávacieho podielu rozhodujúca riadna účtovná závierka za účtovné
obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti. ZoÚ
neumožňuje nanovo zostaviť účtovnú závierku (§ 16 ZoÚ). Žalovaný však nemal zákonnú povinnosť

preceniť obchodný podiel pre potreby výpočtu vyrovnávacieho podielu v čase a ani to nemohol vykonať
v účtovnej závierke za rok 2026 v zmysle zákona o účtovníctve. K bodu 56. rozsudku dodal, že
súhlasil s tým, že „zásadný´ a rozhodujúci vyznám“ tak malo posúdenie, či ku dňu 26.3.2007 t.j. ku dňu
zostavenia súvahy žalovaného, tento mohol mať k dispozícií (bol dostupný´) a mohol teda vedieť aj
údaje o účtovnej závierke EKOM spol. s r.o., údaj o skutočnej hodnote jej vlastného imania. K bodu

57. rozsudku zdôraznil fakt, že žalovaný v rozhodnom čase zostavovania závierky, nemal k dispozícii
účtovnú závierku svojej „materskej“ spoločnosti EKOM, spol. s r.o. Skutočnosť, že účtovnú závierku
za rok 2006, nebolo možné po jej schválení otvárať, tiež vylučujú ustanovenia § 16 ods. 9), 10) a 11)
ZoÚ. K jednotlivým odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 C.s.p. ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) C.s.p.,uviedol, že v zásade medzi účastníkmi by malo byť sporné len ocenenie 10% obchodného podielu s
peňažným vkladom 110.000,- SKK (3.652,- EUR) žalovanej spoločnosti MEDEXIM spol. s.r.o., v riadnej
individuálnej účtovnej závierke za rok 2006 a na to nadväzujúci výpočet vyrovnacieho podielu po bývalej

spoločníčke neb. G.. T. W., ktorej účasť (obchodný podiel 9,5833% s peňažným vkladom 69.000,- SKK)
v spoločnosti zanikla úmrtím v roku 2007. Obe spoločnosti boli v rozhodnom čase majetkovo prepojené,
nakoľkospoločnosťEKOMspol.sr.o.vlastnilavtedyobchodnýpodielvspoločnostiMEDEXIMspol.sr.o.
vo výške 20,42% pri základnom imaní 720.000,- SKK (23.903,- EUR). EKOM bola teda spoločnosťou,
ktorá je materská resp. mala podstatný vplyv v dcérskej spoločnosti. V spore namieta žalobca údajne

v účtovnej závierke za rok 2006 nesprávne ocenený obchodný podiel vo výške 10% v spoločnosti
EKOM spol. s.r.o. vlastnený spoločnosťou MEDEXIM spol. s r.o. (zakladajúci spoločník) čo by malo
vplyv na výšku čistého obchodného imania, a tým aj na výšku určenej odplaty za vyrovnací podiel.
To, že spoločnosť MEDEXIM spol. s r.o. nie je materskou spoločnosťou a ani nemá podstatný vplyv
v spoločnosti EKOM spol. s r.o. konštatoval už v zrušovacom uznesení o odvolaní aj Krajský súd v
Trnave. Ten sa tiež stotožnil s názorom žalovaného, že na správny výpočet vyrovnávacieho podielu

stačilo doplniť prvý Znalecký posudok vypracovaný Znaleckým ústavom - Expertízny a edukačný inštitút
Bratislavskej akademickej spoločnosti - Paneurópskej vysokej školy, t.j. odborné pracovisko, ktoré plní
funkciu rezortného a metodického centra. V danom prípade cena obchodného podielu spoločnosti
MEDEXIM spol. s.r.o. v spoločnosti EKOM spol. s r.o. (1/10) sa dala ku dňu ocenenia jednoznačne a
spoľahlivo určiť obstarávacou cenou. Poukázal na to, že oceňovanie metódou vlastného imania podľa

§ 27 ods. 9 ZoÚ, je iba možnosť samotnej účtovnej jednotky a to len v prípade podielov na základnom
imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré účtovná jednotka je materskou, alebo v ktorých má
podstatný vplyv, nie je to zákonom uložená povinnosť účtovnej jednotky. V danom prípade spoločnosť
MEDEXIM nenadobudla vkladom a ani kúpou podnik EKOM spol. s r.o. a ani jeho časť. Spoločnosť
MEDEXIM spol. s.r.o. nenadobudla obchodný podiel v spoločnosti EKOM spol. s r.o. ani len prevodom,

nakoľko bola zakladajúcim spoločníkom. Aplikácia ustanovení ZoÚ, týkajúcich sa oceňovania majetku
„reálnou hodnotou“, je preto v tomto prípade neaktuálne a netýka sa individuálnej ročnej účtovnej
závierky spoločnosti MEDEXIM spol. s r.o. za rok 2006, na ktorú v konečnom dôsledku nemá žiadny
vplyv ani individuálna ročná účtovná závierka spoločnosti EKOM spol. s r.o., ktorá bola sama materskou
spoločnosťou spoločnosti MEDEXIM spol. s r.o.. Dodal, že v skutočnosti bolo preukázateľne ku dňu

09.07.2009 vyplatených právnej predchodkyni žalobcu, na vyrovnací podiel 61.690,13 EUR, čo by tiež
zahŕňalo aj prípadný úrok z omeškania z údajne dlžnej sumy. Znamená to podľa neho, že žiadny dlh
neexistuje, nakoľko bol by tak uhradený a aj maximálne možný úrok z omeškania.

11.Namietal,žesúdsauspokojilkonštatáciou,žezmluvaopostúpenípohľadávkyjeplatnábeztoho,aby

sa zaoberal aj okolnosťami vzniku „postúpenej“ pohľadávky s tým, že cena postúpenia je vecou dohody
účastníkov v rámci zmluvnej voľnosti, ale v spojení s dedičským konaním môže byť predmetná zmluva o
postúpení neplatná. Poukázal na bod 59. napadnutého rozsudku a dodal, že vyrovnací podiel sa nededil
a preto ani neprechádza na dediča smrťou poručiteľa, dedí sa obchodný podiel, a to tiež len v prípade, že
valné zhromaždenie s dedením vysloví súhlas. Zdôraznil, že vyrovnací podiel bol už vyplatený v súlade

so zákonom a schválenou príslušnou účtovnou závierkou. Vzhľadom na uvedené ustanovenia zákona
a skutkový stav, ak bol teda dlžník v omeškaní, mohol v ňom byť len dňom nasledujúcim po dni, kedy
sa od dediča dozvedel, že je dedič a to mohlo byť najskôr 03.03.2009, pričom ak určenie správneho
výpočtu hodnoty vyrovnávacieho podielu je právnou otázku a určí ju súd, tak až od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

12. Záverom vyjadril opakovane stanovisko, že žalovaná spoločnosť MEDEXIM spol. s r.o. Piešťany
správne, zákonným spôsobom a s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti oceňovala svoj podiel
na základnom imaní v spoločnosti EKOM spol. s r.o. obstarávacou cenou a určila výšku vyrovnacieho
podielu po svojej dňa 01.06.2007 zomrelej spoločníčke G.. T. W. H.. O. vo výške 58.390,03 EUR a

celkovo vyplatila 61.690,13 EUR, pričom ako základ použila jeho výpočet metódou vlastného imania.
Poukázal tiež na to, že konajúci súd sa pri rozhodovaní neriadil príslušným ustanoveniami zákona
uvedenými v odvolaní vyššie a ani usmernením odvolacieho súdu vysloveného v zrušovacom uznesení
21Cob/32/2015 zo dňa 29.12.2015. Znalec v treťom poradí určil výšku vyrovnacieho podielu v prvej
alternatíve metodicky zhodne so žalovaným vo výške 58.411,06 EUR, ktorá však bola tiež vyplatená

v rámci čiastky 61.690,-EUR. Nebolo tiež znaleckým dokazovaním preukázané, že nemožno pre
výpočet vyrovnacieho podielu použiť riadnu individuálnu závierku žalovaného za rok 2006, že účtovná
závierka žalovaného, ktorá je východiskom pre určenie vyrovnacieho podielu nie je vyhotovená v
súlade s príslušným právnym predpisom a nie je vyhotovená pri použití metodiky a spôsobu oceneniaurčeného právnymi predpismi správna. Záverom uviedol, že v prípade, že žalobca nie je v spore aktívne
legitimovaný (z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky), žiada konanie zastaviť a
zaviazaťžalobcuznášaťtrovyceléhokonaniavrozsahu100%.Nazákladevtextecitovanýchzákonných

ustanovení, konštatovaní zistených skutočností a vykonaných dôkazov, v prípade, že žalobca je v spore
aktívne legitimovaný, aby odvolací súd zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok Okresného súdu v
Trnave, sp. zn. PN-12Cb/37/2010 zo dňa 21.06.2024 a to dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1, písm. b),
d), e), f), g) a h) C.s.p., ale najmä pre jeho nepreskúmateľnosť, vo veci rozhodol sám tak, že žalobu
v celom rozsahu zamieta s tým, že žalobca je povinný uhradiť trovy konania vrátane trov odvolacieho

konania, v rozsahu 100%.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že tu nie je dôvod na zastavenie
konania. Nesúhlasil s argumentáciou a tvrdeniami žalovaného prezentovanými v podanom odvolaní.
Žalovaný nepriniesol v jeho odvolaní žiadnu novú relevantnú právnu argumentáciu vo vzťahu k jeho
tvrdeniam uvedeným v konaní. Napadnutý rozsudok žalobca považuje za vecne správny, vychádzajúci

zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci. Rovnako konanie,
ktoré mu predchádzalo, nie je postihnuté žiadnou z vád, ktoré by mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Mal za to, že vec bola rozhodnutá správne a zákonne a že súd svoje rozhodnutie
úplne, správne a vyčerpávajúco odôvodnil. Dodal, že ak žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím súdu
prvej inštancie, a svoj nesúhlas odôvodnil odkazom na takmer všetky ustanovenia § 365 ods. 1

C.s.p., potom bolo potrebné, aby v odvolaní uviedol v čom spočíva nesprávny postup súdu prvej
inštancie, ktorý zároveň napĺňa ten ktorý odvolací dôvod. Všetky žalovaným v konaní uvedené tvrdenia
a nastolené otázky, ktoré by čo len hypoteticky mohli mať pre vec podstatný význam, boli súdom prvej
inštancie v napadnutom písomnom vyhotovení rozsudku zodpovedané a odpovede na ne boli logicky
a vyčerpávajúco zdôvodnené. Poukázal na závery znaleckej organizácie value4you s.r.o. v znaleckom

posudku č. 42/2021. Tiež mal za to, že súd správne vyhodnotil tieto listinné dôkazy. Rovnako tak právny
názor súdu nie je v rozpore s právnym názorom vysloveným skôr odvolacím súdom v jeho zrušujúcom
rozhodnutí a plne ho rešpektuje. Dodal, že žalovaný sa mýli, keď v odvolaní tvrdí, že mohol byť v
omeškaní len dňom nasledujúcim po dni, kedy sa od dediča dozvedel, že je dedič a to mohlo byť najskôr
03.03.2009, resp. až od právoplatnosti rozsudku. Mýlil sa z toho dôvodu, že splatnosť vyrovnacieho

podielu vyplýva z § 61 ods. 3 ObZ, a s poukazom na dátum schválenia riadnej individuálnej účtovnej
závierky žalovaného, ktorá bola schválená 4.7.2007 je zrejmé, že žalobca má právo uplatňovať si úroky
z omeškania zo sumy 116.913,10 EUR od 6.10.2007 do 3.7.2009 (zaplatenie 1.650,43 EUR), zo sumy
115.262,67 EUR od 4.7.2009 do 9.7.2009 (zaplatenie sumy 58.390,03 EUR), zo sumy 56.872,64 EUR
od 10.7.2009 do zaplatenia. Mal za to, že odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť

vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolacie dôvody neboli
dané, odvolanie je preto nedôvodné. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p. ako vo
výroku vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

14. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý už nad rámec uvedeného doplnil, že žalobca

vo svojom vyjadrení nereaguje na argumentáciu žalovaného v odvolaní, ale len odkazuje na právne
a skutkovo nepresné závery súdu prvej inštancie obsiahnuté v rozsudku. Z uvedeného dôvodu vo
svojom podaní opísal skutkové okolnosti rozhodujúce pre správne právne posúdenie veci a považoval
za dôležité ich vnímať aj v časovej súslednosti. Ďalej opísal už uvedené právne posúdenie postupu
žalovaného pri určení výšky vyrovnacieho podielu a možnosti preceňovania obchodného podielu

žalovaného v EKOM spol. s r.o., v ÚZ 2006 a nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie v rozsudku, ktoré
už uviedol v odvolaní. V ostatnom zotrval na svojom odvolaní ako aj jeho dôvodoch v celom rozsahu.

15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v nej neuviedol žiadne
relevantné tvrdenia, s ktorými by sa súd prvej inštancie v rozsudku nevysporiadal. Zároveň dodal, že

nesúhlasí s argumentáciou žalovaného v odvolacej replike. Mal za to, že vec bola rozhodnutá správne,
a že súd svoje rozhodnutie úplne, správne a vyčerpávajúco odôvodnil. V ostatnom zotrval na svojich
predošlých vyjadreniach.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C.s.p., prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez

nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli
a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 22.04.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisusúdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadreniami v odvolacom konaní, dospel súd
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

17. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého výroku I. a III. rozsudku, pričom súd prvej
inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie
je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je
viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Súd
prvej inštancie sa podrobne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými spornými

skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené
v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil
žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
Rozhodnutie spĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu vo výroku I. a III. napadnutého rozsudku a na

zdôraznenie správnosti dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo výroku I. a III. uvádza:

19. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

21. Podľa § 386 C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané
neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)
nemá náležitosti podľa § 363 C.s.p., ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

22. Podľa § 61 ods. 1 ObZ, podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.

23. Podľa § 61 ods. 2 ObZ, pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká
spoločníkovi právo na vyplatenie podielu (ďalej len „vyrovnací podiel“). Výška vyrovnacieho podielu sa
určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému
obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné.

Vyrovnací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo
stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania podielu.

24. Podľa § 61 ods. 3 ObZ, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, právo na vyplatenie
vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej

závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka
v spoločnosti, alebo ak takáto riadna individuálna účtovná závierka schválená nebola, uplynutím troch
mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená.

25. Podľa § 150 ods. 1 ObZ, spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil, alebo ktorý bol

vylúčený, vzniká právo na vyrovnací podiel (§ 61 ods. 2 a 3). Rovnaké právo má dedič alebo právny
nástupca spoločníka, pokiaľ naňho neprešiel obchodný podiel (§ 116).

26. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie v ods. 55. odôvodnenia rozsudku, že zmluva o postúpení pohľadávky je platná. Keďže žalobca

nadobudol pohľadávku na základe platného právneho úkonu, je daná jeho aktívna vecná legitimácia
na podanie žaloby. Odvolací súd nezistil dôvod, ktorý by mal za následok absolútnu neplatnosť zmluvy.
Výška odplaty za postúpenie pohľadávky neovplyvnila aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Súd prvej
inštancie správne zdôraznil, že predmetom postúpenia bola pohľadávka, u ktorej bol predpoklad jej
súdneho vymáhania s nejasným výsledkom sporu. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa,

podľa ktorého v spojení s dedičským konaním, môže byť predmetná zmluva o postúpení pohľadávky
neplatná, keďže podľa odvolateľa vyrovnací podiel sa nededil a teda, že dedí sa obchodný podiel, a to
tiež len v prípade, že valné zhromaždenie s dedením vysloví súhlas. Uvedený výklad je podľa názoru
odvolacieho súdu cielene smerujúci k nepriznaniu nároku dedičovi, resp. jeho právnemu nástupcovi.Podľa osvedčenia o dedičstve právopl. dňa 23.2.2009 v dedičskej veci po poručiteľke Ing. T. W.,
zomrelej dňa 1.6.2007 bol medzi aktíva zaradený aj obchodný podiel v MEDEXIM, spol. s r. o., ktorý
nadobudladcéraP.W..Ocenenieobchodnéhopodielunaúčelydedičskéhokonaniajepretentosporbez

právnejrelevancie. Keďževalnézhromaždeniežalovanéhonesúhlasilosdedenímobchodnéhopodielu,
dedičke vznikol jej zákonný nárok na vyrovnací podiel. Nesúhlas valného zhromaždenia síce zmaril
dedičke možnosť vykonávať práva spoločníka, avšak nemohol súčasne vylúčiť dedičku z nároku na
vyplatenie vyrovnacieho dielu. Existencia samotného nároku bola uznaná žalovaným tým, či čiastočne
nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu plnil, teda nie je dôvodné v intenciách vyššie uvedeného sporiť

existenciu nároku na vyrovnací podiel ako pohľadávku dedičky, ktorá mohla byť postúpená, pričom
zo samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu nevyplývajú nedostatky, ktoré by mohli byť
spôsobovať jej neplatnosť. V danom prípade sa nejednalo o pohľadávku, ktorú nemožno postúpiť,
pričom postúpiť možno aj pohľadávky budúce. V procese dedenia odvolací súd nevzhliadol dôvod, ktorý
by vylučoval nárok dedičky P. W. na vyrovnací podiel s právom tento platne postúpiť na žalobcu a teda
je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby.

27. V zmysle § 460 OZ sa dedičstvo nadobúda ku dňu smrti poručiteľa. Poručiteľka zomrela dňa
1.6.2007. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď zisťoval hodnotu vyrovnacieho podielu v súlade
s § 61 ods. 2 ObZ, podľa ktorého pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti
vzniká spoločníkovi právo na vyplatenie podielu (ďalej len „vyrovnací podiel“). Výška vyrovnacieho

podielu sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce
účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje
niečo iné. Vyrovnací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva
alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania podielu.

28. Súd prvej inštancie správne ustálil, že nemožno pri vyčíslení nároku na vyrovnací podiel postupovať
podľa spoločenskej zmluvy, ale v zmysle zákona. V súlade s názorom zrušujúceho rozhodnutia
odvolacieho súdu (v poradí skoršie) náležite vykonal dokazovanie znaleckým posudkom a dospel k
správnym záverom o hodnote vyrovnacieho podielu s tým, že bolo potrebné odrátať zrealizovanú platbu
vo výške 58.390,03 eur a 1.650,43 eur.

29. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v ods. 57. odôvodnenia rozsudku, v ktorom
sa vysporiadal s neskoršou účtovnou závierkou spoločnosti EKOM spol. s. r. o. a teda správne vyhodnotil
dokazovanie, keď dospel k záveru, že v čase zostavenia účtovnej závierky za rok 2006 k 31.12.2006,
nebolo možné vychádzať z údajov neskoršej účtovnej závierky EKOM spol. s r. o., a teda bolo dôvodné

urobiť nový prepočet vychádzajúc z účtovnej závierky žalovaného za rok 2006 so zohľadnením prepočtu
podľaúčtovnejzávierkyEKOMspol.sr.o. Rozdielvohodnoteníobchodnéhopodielužalovaného(10%)
v EKOM spol. s r. o. mal zásadný význam pre úspešnosť žaloby, keďže obstarávacia cena obchodného
podielu bola niekoľkonásobne nižšia než hodnota použiteľná pre vyčíslenie vyrovnacieho podielu po
poručiteľke. Ak by súd pripustil formálny prístup a vychádzal by výlučne z účtovnej závierky za rok 2006

(bez precenenia hodnoty obchodného podielu v EKOM spol. s r. o.) v pôvodnom znení, umožnil by
obchádzanie zákona, pokiaľ ide o stanovenie hodnoty vyrovnacieho podielu a vytvoril by právny priestor
pre účelové znižovanie hodnoty vyrovnacieho podielu.

30. Súd prvej inštancie podrobne, zrozumiteľne a v súlade so znaleckými posudkami vysvetlil jednotlivé

metódy použité pri vyčíslení vyrovnacieho podielu a konštatoval dôvodnosť využitia metódy vlastného
imania. V odseku 60. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie dospel odôvodnene k záveru, že ku dňu
vzniku nároku na vyrovnací podiel už boli dostupné kompletné údaje pre výpočet hodnoty vyrovnacieho
podielu, t. j. aj účtovná závierka EKOM spol. s r. o. bola zostavená. Tretí znalecký posudok vyhodnotil
doterajšie vyčíslenia a umožnil súdu dôvodne aplikovať výpočet, podľa ktorého hodnota vyrovnacieho

podielu dosiahla sumu 116.913,10 eur.

31. Znalecký posudok č. 42/2021 na str. 19,44,45 podrobne poskytuje odpoveď na otázky položené
znalcovi, vychádza z obchodného podielu žalovaného v EKOM spol. s r. o. vo výške 10%, t. j. z
vkladu 110.000,-- Sk, pričom uvádza, že 10% podiel žalovaného predstavuje sumu 18.511.600,-- Sk

namiesto evidovaných 121.000,-- Sk. Hodnota spoločnosti MEDEXIM, spol. s r. o. s upravenou hodnotou
finančnej investície v spoločnosti EKOM spol. s r. o. podľa výšky y jej vlastného imania predstavuje sumu
36.752.600,-- Sk a teda vyrovnací podiel sumu 116.913,10 eur.32. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, keďže dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa, žalovaný
neumožnil dedenie v zmysle spoločenskej zmluvy, došlo k zániku účasti v obchodnej spoločnosti a teda
dedičke resp. jej právnemu nástupcovi vznikol nárok na vyrovnací podiel splatný v zmysle §61 ods. 3

OBZ uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2006, ktorá
bola schválená 4.7.2007, t. j. v čase keď bola žalovanému známa aj účtovná závierka EKOM spol. s r.
o., čiže žalovaný bol dňa 6.10.2007 v omeškaní. Súd prvej inštancie v ods. 65. odôvodnenia rozsudku
podrobne vysvetlil čiastkové omeškania vzhľadom na čiastkové platby žalovaného, pričom odvolací súd
sa s takým vymedzením nároku na úrok z omeškania v zákonnej výške stotožňuje a na odôvodnenie

odkazuje, nakoľko vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu, pričom neskoršie začatie omeškania nebolo
súdu preukázané.

33.Odvolacísúdpotvrdilnapadnutýrozsudokajvovýrokuotrováchkonania,nakoľkosúdprvejinštancie
správne v súlade s § 255 a § 262 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade so zásadou
úspechu v konaní.

34. Odvolací súd odvolanie podané proti výroku II. odmietol, pretože subjektívna procesná legitimácia
odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361 C.s.p.

35. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Civilný sporový poriadok tak právo strany podať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že právo
podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Ako
je zrejmé zo znenia uvedeného výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, neznie v neprospech
žalovaného, teda nie je oprávnený podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie, z dôvodu nedostatku
subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá mu nebola v neprospech.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené odvolanie voči II. výroku odmietol podľa § 386 písm. b)
C.s.p., ako podané neoprávnenou osobou.

36. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že uplatňované odvolacie dôvody neboli
naplnené, pretože neboli podložené takými relevantnými dôvodmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť

správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a
preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a
2 C.s.p., potvrdzuje.

37. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre

zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19.
februára1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

38. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa riadil názorom odvolacieho súdu v skoršom
rozhodnutí, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, nie je arbitrárne a poskytuje logické a právne správne
závery vychádzajúce z vykonaného dokazovania s podrobným vysvetlením.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi proti
žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.40. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je
prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa

popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Exekúciu možno vykonať na návrh toho,
kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu
exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica

(§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).