Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sps/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100450
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100450.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej
Rúfusovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey
Soukupovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D., E. F. XXXX/XX,
proti žalovanému : Mesto Brezno, so sídlom 977 01 Brezno, Námestie gen. M. R. Štefánika 1/1, IČO :
00 313 319, v konaní o správnej žalobe vo veciach zhromažďovania občanov, o preskúmanie zákonnosti

Rozhodnutia žalovaného č. MsÚ-2025/6987-07 zo dňa 04.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania pred správnym súdom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie pred správnym orgánom

1. Oznámením doručeným Mestu Brezno (ďalej aj „žalovaný“, alebo „mesto“) dňa 02.06.2025 žalobca,
ako zvolávateľ verejného zhromaždenia, oznámil usporiadanie verejného zhromaždenia s označením
„Aj Brezno je Európa", deklarovaným účelom ktorého je vyjadrenie nesúhlasného stanoviska k
súčasnému smerovaniu Slovenska, s dátumom konania verejného zhromaždenia dňa 27.06.2025 od
18:00 hod. s predpokladaným ukončením o 20:30 hod.. Ako miesto konania verejného zhromaždenia

zvolávateľ označil Námestie gen. M. R. Štefánika v Brezne, konkrétne pri soche Milana Rastislava
Štefánika (ďalej aj „oznámenie“).

2. Dňa 04.06.2025 vydal žalovaný, ako orgán verejnej správy podľa § 10 ods. 2 písm. c) a § 11 ods.
1 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon
o zhromažďovacom práve“) a podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej „Správny poriadok“) Rozhodnutie č.: MsÚ-2025/6987-07,
ktorým zakázal verejné zhromaždenie pod názvom „Aj Brezno je Európa“, oznámené dňa 02.06.2025
emailom A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX D., s dátumom konania 27.06.2025 od 18:00
hod. s predpokladaným ukončením 20:30 hod. na Námestí gen. M. R. Štefánika v Brezne, konkrétne
pri soche Milana Rastislava Štefánika.

3. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Mesto Brezno preskúmalo obsah oznámenia z
pohľadu splnenia podmienok určených zákonom pre jeho doručenie a tiež z pohľadu miesta a
času konania zhromaždenia. Rovnako Mesto Brezno preskúmalo aj skutkové a právne okolnosti
predmetného verejného zhromaždenia, pričom dospelo k záveru o nutnosti ohlásené verejné
zhromaždenie zakázať. V rozhodnutí žalovaný uviedol, že dňa 27.06.2025 bude v Meste Brezno
organizované verejné kultúrne podujatie – Župné trhy. Župné trhy sú súčasťou podpory lokálnych

remeselníkov a výrobcov tradičných regionálnych špecialít z jednotlivých regiónov Banskobystrického
kraja. Akcia je organizovaná Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja. Totopodujatie je spojené s podujatím Oblastnej organizácie cestovného ruchu REGIÓN HOREHRONIE
– Otvorenie Breznianskeho kultúrneho leta (ďalej spolu aj ako „kultúrne podujatia“). Tieto podujatia
majú charakter verejného kultúrneho podujatia v zmysle ust. § 1 ods. 1 zákona č. 96/1991 Zb. o

verejných kultúrnych podujatiach. Súčasťou podujatia je aj stánkový predaj, ukážky ľudových remesiel
a iné. Podujatie sa vyznačuje vysokou návštevnosťou a riadna organizácia podujatia a bezpečnosť jeho
návštevníkov si vyžaduje opatrenia a obmedzenia na väčšine územia Námestia gen. M. R. Štefánika
v Brezne. Uvedené podujatia sú už dlhodobo a každoročne plánované. Na túto skutočnosť Mesto
Brezno zvolávateľa upozornilo e-mailom bezodkladne po doručení oznámenia a ponúklo mu možnosť

organizovať zhromaždenie na inom mieste (napr. v parku na ul. Švermovej) alebo v inom termíne. Na
uvedené zareagoval zvolávateľ telefonicky, že nemá záujem o iný termín ani o iné miesto, nakoľko si
už na zhromaždenie pozval hostí.

4. Právne odôvodnil žalovaný svoje rozhodnutie citáciou ustanovení § 10 ods. 2, § 11 ods. 1 a 2 Zákona
o zhromažďovacom práve a v závere svojho rozhodnutia zhrnul, že vzhľadom na konanie kultúrnych

podujatí na mieste, na ktorom ohlásil zvolávateľ konanie zhromaždenia, Mesto Brezno z dôvodu podľa §
10 ods. 2 písm. c) Zákona o zhromažďovacom práve postupom podľa § 11 ods. 1 tohto zákona rozhodlo
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Konanie pred správnym súdom

Správna žaloba

5. Žalobca sa správnou žalobou, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 16.06.2025
v zákonnej lehote podľa § 402 ods. 1 a § 406 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“), domáhal preskúmania zákonnosti Rozhodnutia Mesta Brezno
č. MsÚ-2025/6987-07 zo dňa 04.06.2025, ktorým bolo zakázané verejné zhromaždenie pod názvom „Aj
Brezno je Európa“ oznámené dňa 02.06.2025 emailom A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX,
D. s dátumom konania 27.06.2025 od 18:00 hod. s predpokladaným ukončením 20:30 hod. na Námestí
gen. M. R. Štefánika v Brezne, konkrétne pri soche Milana Rastislava Štefánika (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“).

6. V žalobných bodoch uviedol, že dňa 02.06.2025 v zmysle právnej úpravy Zákona o zhromažďovacom
práve riadne a včas ohlásil verejné zhromaždenie s názvom „Aj Brezno je Európa“, ktoré sa bude konať
dňa 27.06.2025 o 18:00 hod. na Námestí gen. M.R. Štefánika v Brezne za použitia tribúny, ktorá je

súčasťou južnej strany námestia. Na základe žalobcovho e-mailu ho spätne kontaktovala pracovníčka
mesta B. G. s tým, aby toto zhromaždenie presunul na iný termín z dôvodu : „Na uvedený dátum
27.06.2025 máme už ohlásené verejné kultúrne podujatie, preto ak je to možné, prosím, zmeňte si
termín konania verejného zhromaždenia, inak budeme musieť v zmysle §10 ods. 2 písm. c) Zákona o
zhromažďovacom práve, verejné zhromaždenie na uvedený deň zakázať“.

7. Žalobca uviedol, že očakával odpoveď podobného charakteru, nakoľko mesto Brezno v minulosti
malo tendenciu už svojimi účelovými obštrukciami jedno verejné zhromaždenie obmedzovať. Následne
pani magistre zatelefonoval a opýtal sa jej, aké je to verejné kultúrne podujatie a kde sa to má vlastne
konať,nakoľkozjeje-mailutonebolozrejmé.Odpovedalamu,žeideoŽupnétrhy.Eštepočastelefonátu

si to žalobca pozrel a opýtal sa jej, v čom spočíva problém, keď Župné trhy sú v daný deň ohlásené do
18:00 hod. a jeho zhromaždenie začína až od 18:00 hod.. Žalobca uviedol, že bol natoľko ústretový,
že navrhol a bol ochotný posunúť ohlasované zhromaždenie na 18:30 hod., na čo mu pani magistra
začala vyhýbavo pseudoargumentovať, že ona nevie, do kedy si budú remeselníci baliť stánky. Žalobca
na to povedal, že tie stánky jednoduchej konštrukcie si musia zbaliť za 30 minút, nakoľko sa jedná

o jednoduchú konštrukciu. A keby aj nie, ohlásené pokojné verejné zhromaždenie nikoho nijak pri balení
stánku neohrozí ani neobmedzí. Videl, že u pani magistri je ambícia vytvárať irelevantnú obštrukciu, tak
argumentoval: „Situácia v štáte aj v meste je vážna, občania sa chcú stretávať a nakoľko som od Vás
očakával obdobné kroky, tak si to zhromaždenie urobíme na druhej strane komunikácie pri soche gen.
M.R. Štefánika“. Na čo pani magistra odpovedala, že dobre.

8. Následne žalobca poslal nový e-mail, kde upresnil miesto v rámci námestia a vypustil požiadavku na
použitie tribúny. Dňa 03.06.2025 mu od pani B. G. prišiel nasledujúci e-mail: „Je nám ľúto, ale v uvedený
dátum sa na severnej strane námestia bude konať verejné kultúrne podujatie organizované mestomv spolupráci s OOCR – Otvorenie Breznianskeho kultúrneho leta, preto nie je možné na uvedenom
mieste aj konanie verejného zhromaždenia. Nechceme Vám verejné zhromaždenie v zmysle §10 ods.
2 písm. c) Zákona o zhromažďovacom práve na uvedený deň zakázať, preto si prosím, zmeňte miesto

konania verejného zhromaždenia (napr. park na ul. Švermovej).“ Tento návrh žalobca považoval za
nekorektný. Zatelefonoval pani magistre a opýtal sa jej, či si je vedomá, že občanom (nakoľko žalobca
toto zhromaždenie nerobí sám pre seba), chce obmedziť ich ústavné právo v zmysle čl. 28 Ústavy
SR, ktorý občanom garantuje právo slobodne sa zhromažďovať a s poukazom na čl. 1 Ústavy SR,
ktorý okrem iného pojednáva o tom, že Slovenská republika je demokratický a právny štát. Opýtal

sa jej, či si v meste Brezne bude robiť promo len primátor mesta a zabávať sa a variť guľáše na
verejných priestranstvách bude len určitá kategória občanov? Zároveň povedal, že námestie v Brezne
je dostatočne veľké, aby sa tam nezávisle mohli konať aj dve paralelné podujatia, navyše keď Župné
trhy budú už o 18-tej hodine skončené.

9. Žalobca v rámci žalobnej argumentácie zastáva názor, že mestom vydané rozhodnutie je nielen

tendenčné, iracionálne, ale aj protizákonné. S poukazom na vyššie uvedené články Ústavy Slovenskej
republiky, ale aj na § 10 ods. 2 vykonávacieho predpisu k zhromažďovaciemu právu, argumentácia
mesta neobstojí. Župné trhy sú ohlásené do 18:00 hod. a žalobcom zvolané zhromaždenie začína
v daný deň až od 18:00 hod., pričom mestom bližšie nekonkretizované podujatie Oblastnej organizácie
cestovného ruchu REGIÓN HOREHRONIE – Otvorenie Breznianskeho kultúrneho leta v severnej

časti námestia rovnako nepredstavuje žiadny potenciálny problém v rozpore s § 10 Zákona
o zhromažďovacom práve. Ako žalobca už uviedol aj pracovníčke mesta po telefonickej linke, námestie
v meste Brezno je dostatočne veľké, aby sa tam konali dve nezávislé podujatia. Žalobca uviedol,
že ohlásené podujatie určite nebude prekladať čo sa týka miesta, ani dňa konania. Je ochotný
urobiť korekciu v čase, že by toto verejné zhromaždenie začalo od 19:00 hod., pričom by ho

realizovali na prvotne ohlásenom mieste, t.j. za použitia tribúny v južnom rohu námestia. Žalobca
poznamenal, že zorganizovať verejné zhromaždenie, kde sú pozvaní viacerí hostia, ako napr. bývalý
premiér SR H. I. a ďalší, nie je úplne jednoduché, nakoľko viacerí sú dosť pracovne vyťažení
a rozcestovaní. Rovnako nevidí najmenší dôvod, aby toto verejné zhromaždenie bolo v rámci územia
mesta vytesňované kdesi na perifériu. Námestie je verejný priestor a má slúžiť všetkým občanom

rovnako bez rozdielu. Rovnako považuje za potrebné uviesť, že toto verejné zhromaždenie v určitom
kontexte nadväzuje na celoslovenské zhromaždenia, ktoré sa konajú v piatok, z tohto dôvodu trvá
na termíne v piatok 27.06.2025. Žalobca zároveň považoval za potrebné uviesť, že sa nejedná
o zhromaždenie futbalových chuligánov ani bitkárov, ide o zhromaždenie občiansky uvedomelých
a zväčša vysokoškolsky vzdelaných občanov, ktorí si ctia právo a demokraciu. Takže pokiaľ v tomto

kontexte mesto hľadalo oporu v § 10 odseku 2 Zákona o zhromažďovacom práve, že by hrozili
prípadne nejaké strety občanov, považuje to za úplný nezmysel. Poznamenal, že verejné zhromaždenie
s totožným názvom, ktoré realizoval 24.02.2025 na identickom mieste, sa nieslo v pokojnom a mierovom
duchu, nevznikol jediný incident ani nepokoj medzi zúčastnenými občanmi. Bývalý minister obrany,
ako aj bývalá ministerka spravodlivosti, ktorí vystúpili s prejavom, vyjadrili spokojnosť a uznanie

s profesionálne zabezpečeným zhromaždením zo strany zvolávateľa.

10. V závere správnej žaloby potom žalobca zhrnul, že napadnuté rozhodnutie nezákonným spôsobom
zasiahlo do Ústavou garantovaného práva slobodne sa zhromažďovať, vážne zasiahlo do práv
zvolávateľa a účastníkov zhromaždenia. Dôvody zákazu a argumentácia mesta neobstoja, nakoľko ako

je vyššie uvedené, zvolané zhromaždenie sa nekryje so Župnými trhmi v čase konania, ani s iným bližšie
nešpecifikovaným (z pohľadu času konania) podujatím mesta v severnej časti námestia, keďže tribúna
je umiestnená na južnej strane námestia a socha M.R. Štefánika je dislokovaná tiež skôr v južnej polovici
námestia. Vzhľadom k tomu, že námestie v Brezne je dostatočne veľké, aby sa v jeho rôznych častiach
konali rôzne podujatia, je argumentácia mesta selektívna. Podľa nej by sa napríklad nemohli počas

osláv mesta konať na námestí súbežne trhy, vystúpenia na tribúne, kolotoče pred hotelom Ďumbier,
varenie guľášu v mestskom parku a ďalšie iné sprievodné akcie. Odmieta, aby si námestie ako verejný
priestor prisvojovala len určitá skupina občanov, ako občania si máme všetci byť v právach rovní.
Všetci občania mesta platia mestu dane a preto je úplne normálne, že raz za čas sa na nejakú hodinu
stretnú v jeho centre, aby slobodne a pokojne vyjadrili svoj názor a zastali sa demokracie. Žalobca

preto navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného o zákaze zhromaždenia, ktoré zvolal A. B. C. na
deň 27.06.2025 na námestí gen. M.R. Štefánika v Brezne, zrušil, nakoľko neboli dané zákonné dôvody
zákazu zhromaždenia.Vyjadrenie žalovaného

11. K správnej žalobe si v súlade s ustanovením § 408 SSP správny súd vyžiadal vyjadrenie od

žalovaného. V úvode vyjadrenia žalovaný poukázal na časovú genézu a obsah oznámenia zvolávateľa,
ako aj následnú e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným a uviedol okolnosti komunikácie
v zásadných bodoch zhodné so žalobcovými skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v správnej žalobe.

12. Žalovaný uviedol, že ohlásenie verejného zhromaždenia preskúmal a tiež prehodnotil kultúrne

podujatia, ktoré sa majú v rovnaký deň na námestí uskutočniť, prešiel si priebeh kultúrnych podujatí
a rozhodol sa podujatie zakázať postupom podľa § 10 ods. 2 písm. c) a § 11 ods. 1 Zákona o
zhromažďovacom práve. Dňa 04.06.2025 bolo rozhodnutie (číslo: MsÚ-2025/6987-07) zverejnené na
úradnej tabuli mesta, rovnako na CUET a UET. Žalovaný uviedol, že podľa § 46 Správneho poriadku
rozhodnutie bolo v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vydal ho orgán na to príslušný,
vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovalo predpísané náležitosti. Výrok rozhodnutia

obsahoval rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo,
mesto presne špecifikovalo ustanovenia právneho predpisu podľa ktorého rozhodlo (§ 10 ods. 2 písm.
c) a § 11 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov), ako aj
vecne správne naformulovalo výrok rozhodnutia (špecifikovalo ktoré zhromaždenie sa zakazuje, kedy
bolooznámené,akoaktojezvolávateľom,kedysamalokonať,kdesamalokonať).Vzmyslezákonných

požiadaviek mesto v odôvodnení rozhodnutia uviedlo, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie
(prijaté oznámenie zhromaždenia), akými úvahami bolo vedené pri hodnotení dôkazov (mesto sa snažilo
so zvolávateľom telefonicky a e-mailom dohodnúť na zmene miesta alebo termínu zhromaždenia, avšak
to sa nepodarilo z dôvodov na strane žalobcu, rovnako mesto dostatočne odôvodnilo, ktoré dlhodobo
plánované kultúrne podujatia sa v požadovanom termíne na námestí uskutočnia). Dňa 13.06.2025 bolo

mestu doručené odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré žalobca podal na mesto. Keďže išlo o rozhodnutie,
voči ktorému sa nedá odvolať, mesto nemalo kompetenciu v danej veci konať.

13. Následne žalovaný zaujal stanovisko ku konkrétnym žalobným tvrdeniam obsiahnutým v správnej
žalobe žalobcu. K tvrdeniu žalobcu: Očakával som odpoveď podobného charakteru, nakoľko mesto

Brezno v minulosti malo tendenciu už svojimi účelovými obštrukciami jedno verejné zhromaždenie
obmedzovať, žalovaný uviedol : Mesto nikdy, ani v minulosti, nemalo tendenciu zakazovať akékoľvek
zhromaždenie, jediný krát, ktorý zrejme žalobca má na mysli, mesto len upozornilo žalobcu, že
nemôže robiť guláš s otvoreným ohňom na verejnom priestranstve, ale ani toto zhromaždenie sa
nezakázalo, ani mesto nerobilo žiadne kroky smerujúce k snahe o zákaz a zhromaždenie sa riadne

uskutočnilo dňa 28.09.2024. K tvrdeniu žalobcu: námestie v meste Brezne je dostatočne veľké aby
sa tam konali dve nezávislé podujatia. Mnou ohlásené podujatie určite nebudem prekladať čo sa týka
miesta, ani dňa konania, som ochotný urobiť korekciu v čase, že by toto verejné zhromaždenie začalo
od 19.00 hod, pričom by sme ho realizovali na prvotne ohlásenom mieste t.j. za použitia tribúny na
námestí, žalovaný uviedol : Námestie v Brezne nie je také veľké, ako v mestách s väčšou rozlohou

či väčším počtom obyvateľov tak, aby sa mohli konať súčasne viaceré podujatia/ zhromaždenia s
veľkým počtom osôb, ktorých činnosť sa nebudú navzájom rušiť. Župné trhy je kultúrne podujatie,
ktoré zastrešuje Banskobystrický samosprávny kraj a koná sa vo viacerých okresných mestách
Banskobystrického samosprávneho kraja – Župné trhy sú súčasťou podpory lokálnych remeselníkov
a výrobcov tradičných regionálnych špecialít z jednotlivých regiónov Banskobystrického kraja. Akcia

je organizovaná Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja. Ďalšie kultúrne
podujatie v tento deň je podujatie Oblastnej organizácie cestovného ruchu REGIÓN HOREHRONIE
– Otvorenie Breznianskeho kultúrneho leta, ktoré je spojené s bohatým programom najmä pre rodiny
s deťmi. Obe tieto kultúrne podujatia sú organizované každoročne, v nadväznostiach a súvislostiach
tak, že Župné trhy organizuje BBSK a každý rok sa konajú prevažne v rovnakom termíne. Otvorenie

Breznianskeho kultúrneho leta sa organizuje niekoľko mesiacov vopred každý rok tak, že sa koná
v deň vysvedčenia, teda v posledný školský deň, vždy v piatok. Obe tieto podujatia si vyžadujú
niekoľkomesačnúorganizáciu,pracovnéstretnutia,objednávkyazmluvynadväzujúcenatietopodujatia.
K tvrdeniu žalobcu: Zorganizovať verejné zhromaždenie kde sú pozvaní viacerí hostia ako napr. bývalý
premiér SR H. I. a ďalší nie je úplne jednoduché, nakoľko viacerí sme dosť pracovne vyťažení a

rozcestovaní. A rovnako nevidím najmenší dôvod aby toto verejné zhromaždenie bolo v rámci územia
mesta vytesňované kdesi na perifériu. Námestie je verejný priestor a má slúžiť všetkým občanom
rovnako bez rozdielu. Rovnako považujem za potrebné uviesť, že toto verejné zhromaždenie v určitom
kontexte nadväzuje na celoslovenské zhromaždenia, ktoré sa konajú v piatok. Čiže preto sa koná vpiatok 27.06.2025. Zároveň je potrebné povedať, že sa nejedná o zhromaždenie futbalových chuligánov
ani bitkárov, ide o zhromaždenie občiansky uvedomelých a zväčša vysokoškolsky vzdelaných občanov,
ktorí si ctia právo a demokraciu. Takže pokiaľ v tomto kontexte hľadáte oporu v odseku 2 §10

vykonávacieho predpisu, že by prípadne hrozili nejaké strety občanov považujem to za úplný nezmysel.
Verejné zhromaždenie s totožným názvom, ktoré som zvolal 24.02.2025 na identickom mieste sa nieslo
v pokojnom a mierovom duchu, nevznikol jediný incident ani nepokoj medzi zúčastnenými občanmi.
Bývalý minister obrany ako aj bývalá ministerka spravodlivosti, ktorí vystúpili s prejavom vyjadrili
spokojnosť a uznanie s profesionálne zabezpečeným zhromaždením zo strany zvolávateľa, žalovaný

uviedol : Mesto rešpektuje aktivity všetkých občanov a uvedomuje si, že zákaz zhromaždenia je vážnym
zásahom do práv občana, a preto zvažuje využitie tohto zákonného oprávnenia (rozhodnutie o zákaze
zhromaždenia) len v naozaj krajných prípadoch a za striktného dodržiavania zákonných ustanovení.
Rešpektuje pozvanie hostí, a preto sa snažilo o dohodu ohľadom zmeny miesta zhromaždenia, avšak
bez možnosti dohodnúť sa. Predchádzajúce zhromaždenie uskutočnené dňa 24.02.2025, ktoré bolo
ohlásenéamestonemalodôvodhozakázať,sauskutočnilozasúčinnostimesta,kedybolazvolávateľovi

poskytnutá tribúna na námestí, a taktiež bola sprístupnená možnosť pripojiť sa na elektrickú sieť (cez
Technické služby Brezno), bola poskytnutá súčinnosť Mestskej polície mesta, ktorá dozerala na pokojný
priebeh zhromaždenia. So zhromaždením nebol absolútne žiadny problém a prebehlo podľa ohlásenia.
Mesto eviduje veľké množstvo žiadostí o zhromaždenia, a doteraz žiadne nezakázalo, nakoľko sa vždy
snaží prioritne dohodnúť so zvolávateľmi, v prípade, že by zhromaždenie malo kolidovať s kultúrnymi

podujatiami či skôr ohlásenými zhromaždeniami – v meste sa konajú zhromaždenia rôzneho typu –
politických strán, náboženských spoločenstiev, záujmových organizácii a ďalších.

14. K ďalšiemu tvrdeniu žalobcu: Uvedené rozhodnutie, ktoré je prílohou tohto podania nezákonným
spôsobom zasiahlo do ústavou garantovaného práva slobodne sa zhromažďovať, vážne zasiahlo do

práv zvolávateľa a účastníkov zhromaždenia. Dôvody zákazu a argumentácia mesta neobstoja, nakoľko
ako je vyššie uvedené mnou zvolané zhromaždenie sa nekryje so župnými trhmi v čase konania. A s
iným bližšie nešpecifikovaným (z pohľadu času konania) podujatím mesta v severnej časti námestia sa
mnou zvolané zhromaždenie taktiež nekryje, keďže tribúna je umiestnená na južnej strane námestia a
socha M.R. Štefánika je dislokovaná tiež skôr v južnej polovici námestia. Vzhľadom k tomu, že námestie

v Brezne je dostatočne veľké aby sa v jeho rôznych častiach konali rôzne podujatia je argumentácie
mesta selektívna. Podľa nej by sa napríklad nemohli počas osláv mesta konať na námestí súbežne
trhy, vystúpenia na tribúne, kolotoče pred hotelom Ďumbier, varenie guľášu v mestskom parku a ďalšie
iné sprievodné akcie. Odmietam aby si námestie ako verejný priestor prisvojovala len určitá skupina
občanov. Ako občania si máme byť v právach všetci rovní. Všetci občania mesta platíme mestu dane

a preto je úplne normálne, že raz za čas sa na nejakú hodinu stretneme v jeho centre aby sme
slobodne a pokojne vyjadrili svoj názor a zastali sa demokracie, žalovaný uviedol : Akcie, ktoré uvádza
žalobca sa konajú počas dní mesta, ide o jedno z najväčších kultúrnych podujatí, v rámci ktorého
mesto organizuje veľké množstvo akcií, zabezpečuje kultúrny program, vystúpenia, koncerty, aktivity pre
všetkýchobčanov,oddetí,študentov,rodinysdeťmi,mladýchajseniorov.Ideozorganizovanévzájomne

sa dopĺňajúce podujatia, ktoré na seba nadväzujú a naši obyvatelia si ich obľúbili a mesto sa teší vysokej
návštevnosti podujatí. Čo sa týka zhromaždenia, ktorého zvolávateľom je žalobca a súbežnému konaniu
Župných trhov a Otvorenia kultúrneho leta, tieto udalosti by sa nedali riadne uskutočniť, nakoľko celé
námestie je v daný deň obsadené a to tak, že:
a) Na severnej časti námestia (oproti mestského úradu) bude prebiehať otvorenie kultúrneho leta s

názvom Kráľovské leto v Brezne – otvorenie prázdnin Začnite prázdniny vo veľkom štýle s Kráľovským
letom v Brezne, už 27. júna 2025 od 17:00 do cca 21:00 v Mestskom parku Brezno.
Program:
• koncert speváčky Lary Abou Hamdam
• klzisko s verejným korčuľovaním

• Kráľovské hradby – interaktívne ihrisko pre deti
• bublinová šou, choduliari, penová párty, maskoti
• exhibícia HK Brezno
• expozícia Nostalgia
• občerstvenie v Gastro bistre pri MNV

• jazdy Drakovláčikomb) Na južnej časti námestia (kde je umiestnená tribúna) – budú Župné trhy (37 stánkov je zatiaľ
povolených, minulý rok bolo okolo 45) s veľkým počtom stánkov a remeselníkov, ktorí si platia za
umiestnenie stánkov.

15. Žalovaný v rámci vyjadrenia k správnej žalobe zdôraznil, že Mesto Brezno ešte nikdy žiadne
zhromaždenie nezakázalo, ide o prvé rozhodnutie o zákaze zhromaždenia vydané mestom, ktorému
predchádzala snaha mesta sa so žalobcom dohodnúť na inom termíne alebo mieste konania. Má
za to, že mesto vyvinulo maximálne úsilie a ústretovosť, aby mohlo byť zhromaždenie uskutočnené

v súlade s požiadavkami a ohlásením zvolávateľa, avšak vzhľadom na vyššie uvádzané kultúrne
podujatia a neochote žalobcu zmeniť termín či miesto zhromaždenia, to nebolo možné, preto mesto
nemalo inú možnosť, ako zhromaždenie žalobcu zakázať. Uskutočniť uvedené kultúrne podujatia a
zároveň ohlásené zhromaždenie by nebolo možné ani vhodné najmä vzhľadom na skutočnosť, že
na celom námestí budú prebiehať kultúrne podujatia cca do 21:00 hod. (otvorenie kultúrneho leta)
a verejné zhromaždenie rovnako potrebuje svoj priestor (nielen časový, ale aj kapacitný) a uvedené

by sa navzájom rušilo. Zároveň mesto poukázalo na to, že všetky kultúrne podujatia, ktoré boli a sú
organizované alebo spoluorganizované mestom, sú vzhľadom na ich charakter výlučne apolitické. Na
námestí bude prebiehať v čase po 18:00 hod. balenie stánkov (k dnešnému dňu je povolených 37
ks, minulý rok bolo 45 ks), čo je veľké množstvo a obsadia celú plochu námestia pred tribúnou. Čo
sa týka plochy pri soche Námestia gen. M. R. Štefánika – v naozaj tesnej blízkosti bude prebiehať

otvorenie kultúrneho leta, kde je sprievodný program pre rodiny s deťmi, ktoré budú rozmiestnené po
celom mestskom parku, mesto pripravilo bohatý program (koncert, klzisko, ihrisko, vláčik) a s ohláseným
zhromaždením by sa narúšali, nakoľko by boli v tesnej blízkosti.

16. Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu, že mesto robí obštrukcie pri zhromaždeniach zvolávaných

žalobcom, nakoľko v minulosti sa ich už niekoľko uskutočnilo a všetky za plnej súčinnosti mesta,
ako aj Mestskej polície. Zároveň žalovaný dal súdu do pozornosti fakt, že nikdy v minulosti žiadne
zhromaždenie nezakázal a všetky riadne ohlásené zhromaždenia v meste prebehli, opäť za plnej
súčinnosti mesta. Jediná vec, ktorú mesto urobilo voči osobe žalobcu je, že k stretnutiu občanov,
ktoré sa uskutočnilo dňa 28.09.2024 mesto doručilo žalobcovi podanie označené ako „STANOVISKO

MESTA BREZNO, AKO VLASTNÍKA VEREJNÉHO PRIESTRANSTVA, K STRETNUTIU OBČANOV,
KTORÉ STE OZNÁMILI DŇA 05.09.2024“, v ktorom žiadalo žalobcu o uvedenie informácií k tomuto
zhromaždeniu, či uskutoční zhromaždenie občanov na plánovanom mieste (podľa podania zo dňa
05.09.2024) s tým, či pôjde len o zhromaždenie občanov v intenciách zákona o zhromažďovacom práve
(stretnutie bez varenia a konzumácie jedla na verejnom priestranstve na to neurčenom), alebo uskutoční

zhromaždenie občanov na inom mieste (ktoré mestu presne špecifikuje) s tým, že zhromaždenie spojí s
guľášom a posedením (na mieste na takéto aktivity určenom) – mesto uviedlo aj lokality, kde je možné si
guľáš uvariť. Aj toto zhromaždenie bolo žalobcom uskutočnené, bez akýchkoľvek problémov zo strany
mesta.

17. V závere vyjadrenia žalovaný poznamenal, že nerozumie snahe žalobcu o súdne spory s mestom,
mesto nemá záujem akýmkoľvek spôsobom brániť občanom vo výkone ich práv, ani ich nemá
záujem žiadnym spôsobom sťažovať. Mesto pokladá rozhodnutie o zákaze zhromaždenia za krajnú
možnosť a absolútne nemá záujem toto oprávnenie využívať, a už vôbec nie zneužívať, a to ani
voči zhromaždeniam ohláseným žalobcom, ani voči žiadnym iným. Za roky 2025, 2024 a 2023 (a aj

za roky pred týmito rokmi) bolo mestu ohlásených niekoľko zhromaždení, ako aj kultúrnych podujatí
(niekoľko ohlásených samotným žalobcom), a všetky sa uskutočnili bez akýchkoľvek komplikácií za
maximálnej súčinnosti mesta. Mesto úprimne mrzí vzniknutá situácia, ktorá sa dala vyriešiť bez zásahu
súdu, komunikáciou o náhradnom termíne alebo náhradnom mieste zhromaždenia. Vzhľadom na vyššie
uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

Žalovaný jednotlivé body svojho vyjadrenia podporil aj predloženými listinnými dôkazmi.

18. Správny súd v záujme zachovania kontradiktórnosti súdneho konania doručil vyjadrenie žalovaného
spolu s jeho prílohami aj žalobcovi.

Právna úprava

19. Podľa článku 28 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len „Ústava SR“, alebo len „Ústava“); právo pokojne sa
zhromažďovať sa zaručuje.20. Podľa čl. 28 ods. 2 Ústavy SR; podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch
zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné

na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre
bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy.

21. Citované ústavné články zodpovedajú čl. 11 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „Dohovor“).

22. Podľa čl. 11 ods. 1 Dohovoru; každý má právo na slobodu pokojného zhromažďovania a na slobodu
združovať sa s inými, včítane práva zakladať na obranu svojich záujmov odbory alebo vstupovať do nich.

23. Podľa čl. 11 ods. 2 Dohovoru; na výkon týchto práv sa nemôžu uvaliť žiadne
obmedzenia okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom
a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Tento
článok nebráni uvaleniu zákonných obmedzení na výkon týchto práv príslušníkmi ozbrojených síl, polície
a štátnej správy.

24. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Zákona o zhromažďovacom práve; občania majú právo pokojne sa
zhromažďovať.

25. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona o zhromažďovacom práve; výkon tohto práva slúži občanom
na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na

účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk.

26. Podľa ustanovenia § 1 ods. 5 Zákona o zhromažďovacom práve; na zhromaždenie nie je potrebné
predchádzajúce povolenie štátneho orgánu.

27. Podľa ustanovenia § 3 Zákona o zhromažďovacom práve; zhromaždenie môže zvolať občan
starší ako 18 rokov alebo právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zahraničná
právnická osoba, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej
republiky alebo skupina osôb (ďalej len "zvolávateľ").

28.Podľaustanovenia§5ods.1Zákonaozhromažďovacompráve;zvolávateľjepovinnýzhromaždenie
písomne oznámiť obci tak, aby obec oznámenie dostala aspoň 5 dní vopred, najskôr však 6 mesiacov
predodňomjehokonania.Obecmôževodôvodnenýchprípadochprijaťoznámenieajvkratšejlehote.Za
právnickú osobu predloží oznámenie ten, kto je v tejto veci splnomocnený konať v jej mene. Oznámenie
sa môže predložiť aj osobne v pracovný deň v dobe medzi ôsmou a pätnástou hodinou. Obec vytvorí

podmienky, aby sa oznámenia mohli riadne prijímať.

29. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Zákona o zhromažďovacom práve; v oznámení musí zvolávateľ uviesť:
a) účel zhromaždenia, deň a miesto jeho konania a čas začatia; ak ide o zhromaždenie na verejnom
priestranstve, aj predpokladaný čas jeho ukončenia;

b) predpokladaný počet účastníkov zhromaždenia;
c)opatrenia,ktoréurobí,abysazhromaždeniekonalovsúladesozákonom,najmäpočetusporiadateľov,
ktorých na organizáciu zhromaždenia určí, a spôsob ich označenia;
d) ak má ísť o pouličný sprievod, východiskové miesto, cestu a miesto ukončenia;
e) meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko zvolávateľa, u právnickej osoby jej názov a sídlo a meno,

priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený v tejto veci konať v jej mene;
f) meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený konať v zastúpení zvolávateľa.

30. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 Zákona o zhromažďovacom práve; obec môže s ohľadom na miestne
podmienky alebo na verejný poriadok navrhnúť zvolávateľovi, aby sa zhromaždenie konalo na inom

mieste alebo v iný čas.

31. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 Zákona o zhromažďovacom práve; obec, ktorej sa zhromaždenie
oznámilo, ho zakáže, ak by oznámený účel zhromaždenia smeroval k výzve:a) popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie,
rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na
roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov;

b) dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti;
c) inak porušovať ústavu, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská
republika viazaná a ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

32. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 Zákona o zhromažďovacom práve; obec zhromaždenie zakáže aj

vtedy, ak
a) sa má konať na mieste, kde by účastníkom hrozilo závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie,
b) na rovnakom mieste a v rovnaký čas sa má podľa skôr doručeného oznámenia konať zhromaždenie a
medzi zvolávateľmi nedošlo k dohode o úprave času jeho konania; ak nemožno určiť, ktoré oznámenie
bolo doručené skôr, rozhodne sa za účasti zástupcov zvolávateľa žrebovaním,
c) sa má konať na rovnakom mieste a v rovnakom čase, kde už v zmysle platných právnych predpisov

bolo povolené verejné kultúrne alebo športové podujatie,
d) sa má konať v blízkosti obydlia osoby, s výkonom zamestnania, povolania alebo funkcie ktorej účel
zhromaždenia priamo súvisí a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta konania zhromaždenia,
e) existuje dôvodná obava, že dôjde k stretu s účastníkmi skôr oznámeného zhromaždenia, v dôsledku
čoho nebude možné zabezpečiť riadny a pokojný priebeh týchto zhromaždení ani s nasadením

dostupných síl a prostriedkov, medzi zvolávateľmi nedošlo k dohode o úprave času alebo miesta konania
zhromaždení a verejný poriadok nebude možné zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami; ak
nemožno určiť, ktoré oznámenie bolo doručené skôr, rozhodne sa za účasti zástupcov zvolávateľov
žrebovaním,
f) sa má konať na mieste, ktoré sa nachádza v oblasti určenej prevažne na bývanie a nejde o námestie,

park, trhovisko alebo iné obdobné miesto, z oznámených skutočností alebo iných informácií plynie
dôvodná obava, že konaním zhromaždenia dôjde k zásahu do základného práva na súkromie väčšieho
počtu osôb alebo k zásahu do pokojného užívania obydlia väčšieho počtu osôb nad mieru bežne
spojenú s pokojným zhromaždením, a ochranu ich práv nemožno zabezpečiť žiadnymi menej rušivými
opatreniami,

g) sa má konať v okruhu 50 metrov od objektu, v ktorom má sídlo alebo v ktorom vykonáva svoju
pôsobnosťvšeobecnýsúd,akúčelzhromaždeniapriamosúvisísrozhodovacoučinnosťouvšeobecného
súdu.

33. Podľa ustanovenia § 10 ods. 3 Zákona o zhromažďovacom práve; obec môže zhromaždenie

zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenia spojené s konaním zhromaždenia,
najmä obmedzenie práva na súkromie, obmedzenie pokojného užívania obydlia, obmedzenie dopravy
alebo obmedzenie zásobovania, boli v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez
neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel
zhromaždenia.

34. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona o zhromažďovacom práve; o zákaze zhromaždenia (§ 10)
alebo čase jeho ukončenia (§ 9) rozhodne obec bezodkladne, najneskôr však do troch dní od okamihu,
keď dostala platné oznámenie.

35. Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 Zákona o zhromažďovacom práve; obec v deň vydania rozhodnutia
vyvesí písomné vyhotovenie rozhodnutia na svojej úradnej tabuli až do dňa, v ktorom sa má
zhromaždenie konať, a rozhodnutie vyhlási miestnym rozhlasom alebo iným obdobným spôsobom; ak
sa má zhromaždenie konať na území dvoch alebo viacerých obcí, okresný úrad zabezpečí, aby jeho
rozhodnutie bolo vyhlásené v obciach, v ktorých sa zhromaždenie má konať. Vyvesením na úradnej

tabuli je rozhodnutie zvolávateľovi doručené. Ak obec v lehote uvedenej v odseku 1 nevyvesí písomné
vyhotovenie rozhodnutia na svojej úradnej tabuli, môže zvolávateľ zhromaždenie usporiadať. Obec
zároveň bezodkladne zašle písomné vyhotovenie rozhodnutia zvolávateľovi a zverejní ho na svojej
internetovej stránke, ak ju má k dispozícii.

36.Podľaustanovenia§11ods.3Zákonaozhromažďovacompráve;aksprávnysúdzrušírozhodnutieo
zákaze zhromaždenia, zvolávateľ je oprávnený zhromaždenie usporiadať podľa pôvodného oznámenia
alebo do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu.37. Podľa ustanovenia § 402 ods.1 SSP; žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia
žalovaného o zákaze zhromaždenia podľa osobitného predpisu.

38. Podľa ustanovenia § 404 SSP; žalobcom je zvolávateľ zhromaždenia, ktorý tvrdí, že neboli splnené
podmienky uvedené v osobitnom predpise na vydanie rozhodnutia o zákaze zhromaždenia alebo o
rozpustení zhromaždenia.

39. Podľa ustanovenia § 405 SSP; žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie podľa

§ 402.

40. Podľa ustanovenia § 406 SSP; žaloba musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia,
proti ktorému smeruje.

41. Podľa ustanovenia § 409 SSP; správny súd rozhodne o žalobe podľa § 402 ods. 1 do troch dní od

jej doručenia správnemu súdu príslušnému vo veci konať a rozhodnúť.

42. Podľa ustanovenia § 410 ods.1 SSP; ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba podľa § 402
ods. 1 nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

43. Podľa § 410 ods. 2 SSP; ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 402
ods. 1, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie. Vo výroku uvedie účel zhromaždenia, zvolávateľa
zhromaždenia a číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia.

Právne posúdenie správneho súdu

44. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci
zhromažďovania občanov (§ 6 ods. 2 písm. i), § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného podľa § 402 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné a správna
žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 410 ods. 1 SSP zamietol.

45. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,
ktorým zakázal ohlásené verejné zhromaždenie podľa Zákona o zhromažďovacom práve. K charakteru
tohto základného práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky a k určeniu podmienok jeho
obmedzenia zákonom sa vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. I.ÚS

193/2003 zo dňa 30.03.2004, ktorý bol publikovaný pod č. 16/2004 v Zbierke nálezov a uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky a v ktorom ústavný súd uviedol: Zhromažďovacie právo
podľa článku 28 Ústavy Slovenskej republiky, resp. podľa článku 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nie je právom absolútnym; môže byť ústavne konformným spôsobom obmedzené.
Ospravedlniť zasahovanie (obmedzenie) do základného práva pokojne sa zhromažďovať možno len

vtedy, ak obmedzenie bolo ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu
cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje
ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi
použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (t. j. obmedzenie je v súlade so zásadou proporcionality).
Vyššie uvedené imperatívy vyplývajú aj z medzinárodných dokumentov. Všeobecná deklarácia ľudských

práv v článku 20 ods. 1 zaručuje každému slobodu pokojného zhromažďovania a združovania. Taktiež
podľa článku 19 Listiny základných práv a slobôd je právo pokojne sa zhromažďovať zaručené.
Takisto Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikované pod číslom 290/1992Zb.) v
článku11stanovil,žekaždýmáprávonaslobodupokojnéhozhromažďovaniaanasloboduzdružovaťsa
s inými, vrátane práva zakladať na obranu svojich záujmov odbory alebo vstupovať do nich. Výkon týchto

práv nemôže byť obmedzený s výnimkou tých obmedzení, ktoré stanoví zákon a ktoré sú nevyhnuté
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzaniu
nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd. Podobným
spôsobom zaručuje zhromažďovacie právo aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
ktorý v článku 21 uznáva právo na pokojné zhromažďovanie. Taktiež Listina základných práv Európskej

únie v článku 12 ods. 1 zaručuje právo každého na slobodu pokojného zhromažďovania. Význam
zhromažďovacieho práva bol opakovane akcentovaný i v súdnej judikatúre. Z judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva k zhromažďovaciemu právu vyplýva, že toto právo a právo týmto spôsobom
vyjadriť názory predstavuje jednu z prvoradých hodnôt demokratickej spoločnosti. Sloboda prejavupredstavuje jeden z najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti a jednu z hlavných podmienok
jej rozvoja a rozvoja každého jednotlivca. (K vyššie uvedenému náhľadu na slobodu zhromažďovania
smerujú napríklad rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva Fuentes Bobo proti Španielsku,

Handyside proti Spojenému kráľovstvu, Platform ärzte für das Leben proti Rakúsku, Öllinger proti
Rakúsku, Baczkowski a ďalší proti Poľsku). Je potrebné zdôrazniť, že citované dokumenty zaručujú
iba právo zhromažďovať sa pokojne (viď napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Christians
against Racism and Fascism proti Spojenému kráľovstvu). V duchu vyššie uvedeného sa nakoniec nesie
i judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod

sp. zn. I.ÚS 193/2003 zo dňa 30.03.2004, sp. zn. I. ÚS 13/2002, sp. zn. I. ÚS 36/2002, sp. zn. III.ÚS
254/2006 zo dňa 18.10.2007, sp. zn. II. ÚS 348/2009 zo dňa 16.02.2010).

46. Z medzinárodných dohovorov však rovnako vyplýva, že zhromažďovacie právo nie je právom
absolútnym a za presne stanovených podmienok je ho možné obmedziť. Za legitímny cieľ pre
obmedzenie sa potom všeobecne považuje národná a verejná bezpečnosť, predchádzanie nepokojom

a zločinnosti, ochrana zdravia alebo morálky alebo ochrana práv a slobôd iných. Za zásadné
je nutné považovať rešpektovanie princípu proporcionality. Dohovor o ochrane ľudských práv a
slobôd negarantuje slobodu akéhokoľvek zhromažďovania, ale právo na pokojné zhromažďovanie.
Z vyššie naznačeného je zrejmé, že obmedziť právo na pokojné zhromažďovanie je možné len na
základe zákona v nevyhnutných prípadoch, a to pri dodržaní princípu proporcionality. V tomto zmysle

je daná väzba aj na článok 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého „Pri používaní
ustanovení o medziach základných práv a slobôd musí byť skúmaná ich podstata a zmysel. Takéto
obmedzenia nesmú byť zneužívané k iným účelom, než pre ktoré boli stanovené.“ V prípade stretu
základných ľudských práv, napríklad práva na slobodu zhromažďovania s prípadnými inými právami, je
potrebné citlivo vyvažovať kolidujúce základné práva a slobody. Na zhromažďovacie právo nie je možné

nahliadať izolovane, ale len v kontexte iných základných ľudských práv a slobôd. V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci Vona proti Maďarsku zo dňa 09.07.2013,
číslo sťažnosti 35943/10) je obci (mestu) umožnené ustanoviť obmedzujúce podmienky v prípade, že
je to nevyhnuté k zaisteniu verejného poriadku či ochrany práv a slobôd iných a pokiaľ so zvolávateľom
nedošlo k dohode na úprave miesta či času konania zhromaždenia. Zároveň však nie je vždy daný

dôvod pre najtvrdšie opatrenia, teda pre zákaz celého zhromaždenia, ale postačí čiastočné obmedzenie,
spočívajúce napríklad v úprave miesta alebo času konania zhromaždenia. Možnosť dospieť k dohode na
zmene miesta a času, príp. stanoviť aj ďalšie podmienky k zabezpečeniu verejného poriadku na mieste
konania zhromaždenia zo strany obce má slúžiť správnemu orgánu ako miernejší prostriedok, než je
samotný zákaz zhromaždenia, ktorý by mal byť výnimočným a krajným opatrením.

47. Ako už bolo na viacerých miestach tohto rozhodnutia zdôraznené, sloboda zhromažďovania a právo
prostredníctvom nej vyjadriť verejne názory patrí k prvoradým hodnotám demokratickej spoločnosti.
Z Ústavy SR explicitne vyplýva (ako ďalší definičný znak tohto základného práva) zákaz podmieňovať
zhromaždenie „povolením“ orgánov verejnej správy. Zhromažďovacie právo, podobne ako združovacie

právo alebo petičné právo, je osobitnou formou slobody prejavu. Jedná sa teda o základné právo
účastníkov zhromaždenia slobodne sa zísť a na tomto svojom zhromaždení nerušene prejaviť svoj
názor alebo zoznámiť sa s názormi ostatných a získať tak potrebné informácie, prípadne verejne
odprezentovať svoje politické, národnostné, kultúrne, sociálne alebo náboženské a svetonázorové
postoje. Zákonodarca účel tohto práva definuje tak, že jeho výkon slúži k využívaniu slobody prejavu

a ďalších ústavných práv a slobôd, k výmene informácií a názorov a k účasti na riešení verejných a
iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk (§ 1 ods. 2 Zákona o zhromažďovacom
práve). Ústavný súd opakovane zdôrazňoval kľúčovú a nezastupiteľnú rolu slobody zhromažďovania v
demokratickom štáte (čl. 1 Ústavy SR). Sloboda zhromažďovania slúži v zásade k prezentácii a výmene
myšlienok v otvorenej spoločnosti a k formovaniu otvorenej spoločnosti.

48. Správny súd v žiadnom prípade nespochybňuje toto základné Ústavou SR a medzinárodnými
dohovormigarantovanéprávo, absolútnenevyhnutnéprefungovaniedemokratickejspoločnosti apráve
s akcentom na vyššie konštatovaný nepopierateľný zásadný význam a dôležitosť tohto ústavne
garantovaného práva veľmi zodpovedne a citlivo pristúpil k preskúmaniu dôvodnosti a zákonného rámca

obmedzenia tohto ústavného práva žalobcu rozhodnutím žalovaného.

49. Zákonom, v ktorom je obsiahnutá komplexná právna úprava výkonu a obmedzenia práva pokojne sa
zhromažďovať na verejných miestach, je zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve. Tento zákonobsahuje jednak právnu úpravu podmienok zvolania a usporiadania verejného zhromaždenia, a taktiež
právnu úpravu zákazu a rozpustenia verejného zhromaždenia. Výkon práva pokojne sa zhromažďovať
je v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky vybudovaný na oznamovacom princípe. Z

uvedeného vyplýva, že verejné zhromaždenie sa spravidla môže usporiadať vtedy, ak bolo oznámené v
súladesustanoveniamitohtozákonaaaknebolozakázanézniektoréhozdôvodovuvedenýchvzákone.
Zákon o zhromažďovacom práve v ustanovení § 5 ods. 2 a 3 výslovne stanovuje aké podmienky
musí zvolávateľ verejného zhromaždenia splniť, aby sa jeho oznámenie verejného zhromaždenia mohlo
považovať za platne uskutočnené. Súčasne v ustanovení § 10 zákona je obsiahnutý taxatívny výpočet

dôvodov, pre ktoré môže príslušný orgán (obec, mesto alebo okresný úrad, ak má zhromaždenie
presahovať územie obce) verejné zhromaždenie zakázať, pričom ide o taxatívny výpočet dôvodov
zákazu verejného zhromaždenia, ktoré dôvody zákazu verejného zhromaždenia je potrebné vykladať
reštriktívne.

50. Ako už bolo aj vyššie zdôraznené, zhromažďovacie právo podľa čl. 28 Ústavy SR, resp. podľa

čl. 11 Dohovoru, nie je právom absolútnym; môže byť ústavne konformným spôsobom obmedzené.
Práve z hľadiska týchto článkov ústavy a dohovoru, ktorých ochrany sa dovoláva žalobca, bolo potrebné
predovšetkým posúdiť, či rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo toto ústavou garantované základné
právo na pokojné zhromažďovanie sa obmedzené, možno považovať za zákonné a ospravedlniteľné
z ústavného a zákonného hľadiska, alebo ho treba považovať za porušenie základného ústavou

garantovaného práva žalobcu s nutnosťou zrušiť nezákonné rozhodnutie žalovaného.

51. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný zakázal predmetné verejné zhromaždenie
z dôvodu podľa § 10 ods. 2 písm. c) Zákona o zhromažďovacom práve - teda z dôvodu, že sa má konať
na rovnakom mieste a v rovnakom čase, kde už v zmysle platných právnych predpisov bolo povolené

verejné kultúrne alebo športové podujatie.

52. Z hľadiska procesného postupu správneho súdu v konaní vo veciach zhromažďovania občanov
(ktoré konanie je osobitne upravené v piatej hlave a štvrtom diely Správneho súdneho poriadku),
je potrebné zdôrazniť osobitosť konania o tomto type správnej žaloby v rámci správneho súdnictva.

Špecifickosť tohto konania zo svojej podstaty priorizuje záujem žalobcu na zabezpečenie včasnej
súdnej ochrany jeho Ústavou SR garantovaného práva na slobodné zhromažďovanie, ktoré má prioritu
pred zabezpečením štandardu procesných práv účastníkov súdneho procesu v plnej miere tak, ako
by vyplývali z procesných ustanovení Správneho súdneho poriadku v štandardnom súdnom konaní
o správnej žalobe. Správny súd je pritom limitovaný vo svojom postupe zákonnou lehotou vyplývajúcou

z ustanovenia § 409 SSP, podľa ktorej správny súd rozhodne o žalobe podľa § 402 ods. 1 SSP do troch
dní od jej doručenia správnemu súdu príslušnému vo veci konať a rozhodnúť. Uvedenú zákonnú lehotu
troch dní na rozhodnutie od podania správnej žaloby je pritom správny súd povinný bezpodmienečne
dodržať, čomu je aj povinný prispôsobiť svoj procesný postup. Správny súd uvádza, že tento záver
jednoznačne vyplýva zo záverov obsiahnutých v náleze Ústavného súdu SR II. ÚS 348/2009 zo dňa

16.02.2010, ktorým ústavný súd konštatoval porušenie základného práva fyzickej osoby pokojne sa
zhromažďovať zaručeného v čl. 28 Ústavy SR práve postupom správneho súdu konajúceho o žalobe
vo veci zhromažďovania občanov, ktorý nerozhodol v tejto lehote.

53. V rámci odôvodnenia nálezu sp. zn. II. ÚS 348/2009 zo dňa 16.02.2010 Ústavný súd SR konštatoval :
„Zásahy do obmedziteľných slobôd musia mať v prvom rade oporu v zákone. Krajský súd tvrdí,
že v záujme naplnenia procesných práv taktiež ústavného rangu v danom prípade nemohla byť
dodržaná lehota ustanovená v zákone o zhromažďovacom práve. Ústavný súd však konštatuje, že v
prerokovávanej veci mala byť trojdňová lehota dodržaná bezpodmienenečne. V predmetnom prípade

sa plne prekrýva klasický princíp lex specialis derogat legi generali (bod 20 nálezu) s ústavnoprávnym
argumentom, podľa ktorého je potrebné uprednostniť slobodu zhromažďovania implikovanú v trojdňovej
lehote pred ústavno–procesnými garanciami zákonne vyjadrenými v Občianskom súdnom poriadku.
Zhodne to konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 1 Sžo 47/2007,
podľa ktorého „z citovanej právnej úpravy, ktorá je vo vzťahu k všeobecnému predpisu upravujúcemu

postup súdu úpravou špeciálnou s prednostným uplatnením, vyplýva, že prvoradým cieľom konania je
zabezpečiť jeho rýchlosť“ ... Ústavný súd sa v danom prípade nezaoberal otázkou, či by bolo porušením
základného práva pokojne sa zhromažďovať aj také prekročenie trojdňovej lehoty na rozhodnutie
súdu, pri ktorom by zostala ešte zachovaná možnosť zhromaždenie k neopakovateľnej udalostiuskutočniť. ..Európsky súd pre ľudské práva sa taktiež zaoberal oneskoreným rozhodnutím o legálnosti
zhromaždenia (BĄCZKOWSKI AND OTHERS v. POLAND, sťažnosť č. 1543/06, rozsudok z 3. mája
2007; porov. tiež J., D.: Věc BĄCZKOWSKI a další proti Polsku, Přehled rozsudků ESLP - ASPI, a. s., č.

5/2007, poradové číslo rozhodnutia 417/2007, s. 288). ... Ústavný súd teda konštatuje, že prekročením
zákonnej trojdňovej lehoty došlo k porušeniu zákona, a preto zásah do slobody zhromažďovania nemal
právny základ. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnej veci došlo k porušeniu slobody zhromažďovania.
Uvedenéporušeniezákladnejslobodyzhľadiskaústavnoprávnejteóriestojímimorežimobmedziteľnosti
kvalifikovaných slobôd. Ústavný súd tak dodáva, že v prerokúvanej veci nejde o klasické vyvažovanie

limitovateľnej slobody základnými právami, resp. verejnými statkami v zmysle čl. 28 ods. 2 ústavy
(porov. I. ÚS 193/03 – prípad občianskeho združenia Ž., II. ÚS 152/08). Zákonodarca už stanovením
trojdňovej lehoty vymedzil vzťah procesných práv a slobody zhromažďovania tak, aby pri včasnom
oznámení nemohlo dôjsť k rozhodnutiu po samotnej udalosti. Obvyklý procesný komfort poskytovaný
Občianskym súdnym poriadkom pri tomto druhu agendy musí ustúpiť, resp. tu nie je ani účelný. Nejde
tu teda o absenciu právneho základu v zmysle čl. 28 ods. 2 ústavy, ale o porušenie garancie slobody

zhromažďovania podľa čl. 28 ods. 1 ústavy bez väzby na odsek 2 tohto ustanovenia. Včasnosť konania
je v niektorých prípadoch priamo komponentom hmotného základného práva. Tak je to napríklad pri
rozhodovaní o väzbe vo vzťahu k osobnej slobode, pri rozhodovaní v konaniach vo volebných veciach
vo vzťahu k základným právam hlasovať, voliť a na prístup k voleným funkciám alebo implicitne, napr.
pri práve na pokojné užívanie majetku. ... Vzhľadom na krátkosť lehoty vo vzťahu k zhromažďovaciemu

právu musí súd konať neodkladne a využiť všetky možné prostriedky, aby bol dodržaný zákon.
Pojednávanie je nutné nariadiť v najbližšej možnej dobe, hoci aj nasledujúci deň. V danom prípade
prichádza do úvahy aj predvolanie pomocou faxu, telefónom či súdnym doručovateľom. Je už potom
vecou účastníkov konania, či využijú svoje ústavné procesné práva. Ak nie, súd rozhodne v ich
neprítomnosti, prípadne bez ich vyjadrení. Možno tu pripomenúť princíp permanentného, kontinuálneho

výkonu štátnej moci. ...Ústavný súd pripomína, že úloha všeobecného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu o
legálnosti zhromaždenia nie je náhodná. Je racionálne, že zhromaždenie sa oznamuje obci, pretože tá
mánajlepšiepoznatkyomiestezhromaždeniaaoďalšíchrelevantnýchskutočnostiach.Obecvšaknieje
nezávislá,môženapr.rozhodnúťspolitickýmzámerom,aleboajprostoneodborne.Jepretonevyhnutné,
aby rozhodnutie o zákaze zhromaždenia bolo preskúmateľné súdom, pretože „v materiálnom právnom

štáte sú súdy vzhľadom na svoju nezávislosť (čl. 141 ods. 1 a 2 a čl. 144 ods. 1 ústavy), viazanosť
len právom (čl. 144 ods. 1 ústavy) a znalosť práva na prvom mieste povolané brániť základné práva
a slobody, (...). Súdy sú zároveň vzhľadom na svoju znalosť práva vo vzťahu k ľudským právam
„najpovolanejším štátnym orgánom.“ – porov. II. ÚS 111/08.“

54. Správny súd okrem vyššie konštatovaného dôrazu na bezpodmienečné dodržanie trojdňovej lehoty
na rozhodnutie súčasne uvádza, že aj v tomto konaní je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby
a v plnej miere sa aj v tomto konaní prejavuje koncentračná zásada konania (§ 134 SSP). Správny súd
nemôže vyhľadávať nezákonnosti v postupe a v rozhodnutí žalovaného nad rámec žalobných bodov
obsiahnutých v správnej žalobe a mohol vychádzať len zo skutkových a právnych dôvodov namietaných

v správnej žalobe žalobcom. Súčasne správny súd konštatuje, že žalobca nenavrhol v správnej
žalobe vykonanie dôkazov, avšak správny súd v zaujme zabezpečenia si nevyhnutných podkladov pre
preskúmanie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zabezpečil v súlade s postupom
podľa § 408 SSP pred rozhodnutím vo veci samej vyjadrenie žalovaného k obsahu správnej žaloby,
avšak aj nevyhnutné listinné dôkazy pre verifikovanie dôvodu obmedzenia zhromažďovacieho práva

žalobcu, na základe ktorých mohol vyhodnotiť dôvodnosť podania správnej žaloby s poukazom na
dikciu ustanovenia § 404 SSP (že neboli splnené podmienky uvedené v osobitnom predpise na vydanie
rozhodnutia o zákaze zhromažďovania). Práve za účelom skúmania splnenia a danosti zákonnej
podmienky, pre ktorú žalovaný ohlásené verejné zhromaždenie zakázal, bolo potrebné preveriť, či
sa naozaj v danom termíne a na danom mieste konajú kultúrne podujatia a v akom (časovom aj

priestorovom) rozsahu. Žalobca v žalobe napokon ani nenamietal, že by sa kultúrne podujatia uvádzané
v rozhodnutí žalovaného nekonali a žalobca neuviedol ani konkrétne skutkové tvrdenia a argumentáciu,
ktorébyvyvracalizáverobsiahnutývrozhodnutížalovaného,žesanemôžukonaťvpodstatedveverejné
podujatia a žalobcom ohlásené zhromaždenie s predpokladanou početnou účasťou na Námestí gen. M.
R. Štefánika v Brezne o 18:00 hod.

55. Správny súd konštatuje, že neboli medzi účastníkmi konania sporné okolnosti predchádzajúce
vydaniu napadnutého rozhodnutia, ktoré správny súd ako nesporné konštatuje:V pondelok dňa 2. júna 2025 o 10:43 hod. bol na emailovú adresu zamestnankyne Mesta Brezno
doručený email od odosielateľa B. v znení:
Dobrý deň pani magistra,

týmto Vás informujem v zmysle zák. č. 84/1990 Zb. o zhromaždení občanov na verejnom priestranstve,
ktoré sa uskutoční dňa 27.06.2025 od 18:00 hod. s predpokladaným ukončením 20:30 hod.
Zhromaždenie občanov pod názvom: Aj Brezno je Európa, bude zahŕňať približne 500 občanov, ktorí
v pokojnej a slušnej atmosfére vyjadria nesúhlasné stanovisko k súčasnému smerovaniu Slovenska.
Miesto zhromaždenia bude realizované na verejnom priestranstve, ktorým bude námestie M.R.Štefánika

v Brezne. Osoba zvolávateľa v zmysle zákona je fyzická osoba: A. B. C., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom E.
XXXX/XX, D.. Splnomocnený konať v mene zvolávateľa v zmysle § 5 ods. 2 písm f) je H. K., bytom L.
XXXX/XX, D.. Od mesta požadujeme súčinnosť v podobe sprístupnenia tribúny pre potreby vystúpenia
rečníkov a taktiež možnosť pripojenia sa na tamojšiu el. sieť pre potreby ozvučenia.
Ďakujem za súčinnosť.
Prajem Vám pekný deň a ostávam s pozdravom

A. B. C.
zvolávateľ

V rovnaký deň 2. júna 2025 o 12:48 hod. zamestnankyňa na uvedený email odpísala email v znení:
Dobrý deň, pán A. C.,

oznamujeme Vám, že na uvedený dátum 27.06.2025 máme už ohlásené verejné kultúrne podujatie,
preto ak je to možné, prosím, zmeňte si termín konania verejného zhromaždenia, inak budeme musieť v
zmysle §10 ods. 2c) Zákona o zhromažďovacom práve, verejné zhromaždenie na uvedený deň zakázať.

Následne žalobca telefonicky kontaktoval zamestnankyňu mesta (o čom neexistuje zvukový ani iný

záznam, avšak ide o skutkové tvrdenia založené na zhodnom vyjadrení žalobcu aj žalovaného), v rámci
ktorého mala zamestnankyňa mesta telefonicky uviesť, že v ním zvolenom dátume ohlásenia verejného
zhromaždenia dňa 27.06.2025 sa má konať verejné kultúrne podujatie - Župné trhy, pričom požiadala,
aby si žalobca vybral iné miesto na konanie zhromaždenia a poslal nové oznámenie. Žalobca v žalobe
uviedol, že na oznámenie zamestnankyne mesta uviedol, že Župné trhy sú v daný deň ohlásené do

18:00 hod. a bol ochotný presunúť svoje zhromaždenie na 18:30 hod.

Žalobca po telefonickom rozhovore následne v rovnaký deň 2. júna 2025 o 13:22 hod. doručil
žalovanému e-mail v znení:
Dobrý deň pani magistra,

týmto Vás informujem v zmysle zák. č. 84/1990 Zb. o zhromaždení občanov na verejnom priestranstve,
ktoré sa uskutoční dňa 27.06.2025 od 18:00 hod. s predpokladaným ukončením 20:30 hod.
Zhromaždenie občanov pod názvom: Aj Brezno je Európa, bude zahŕňať približne do 500 občanov, ktorí
v pokojnej a slušnej atmosfére vyjadria nesúhlasné stanovisko k súčasnému smerovaniu Slovenska.
Miesto zhromaždenia bude realizované na verejnom priestranstve, ktorým bude námestie M.R.Štefánika

v Brezne, konkrétne pri soche Milana Rastislava Štefánika. Osoba zvolávateľa v zmysle zákona je
fyzická osoba: A. B. C., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom E. XXXX/XX, D.. Splnomocnený konať v mene
zvolávateľa v zmysle § 5 ods. 2 písm f) je H. K., bytom L. XXXX/XX, D.. Od mesta požadujeme súčinnosť
len v podobe sprístupnenia pripojenia sa na tamojšiu el. sieť pre potreby ozvučenia.
Ďakujem za súčinnosť.

Prajem Vám pekný deň a ostávam s pozdravom
A. B. C.
zvolávateľ

Na tento email odpovedala zamestnankyňa mesta emailom o 13:36 hod. v znení:

Dobrý deň, pán A. C.,
je nám ľúto, ale v uvedený dátum sa na severnej strane námestia bude konať verejné kultúrne
podujatie organizované mestom v spolupráci s OOCR – Otvorenie Breznianskeho kultúrneho leta,
preto nie je možné na uvedenom mieste aj konanie verejného zhromaždenia. Nechceme Vám verejné
zhromaždenie v zmysle §10 ods. 2c) Zákona o zhromažďovacom práve na uvedený deň zakázať, preto

si prosím, zmeňte miesto konania verejného zhromaždenia (napr. park na ul. Švermovej).

56. S poukazom na vyššie konštatované okolnosti predchádzajúce rozhodnutiu žalovaného správny
súd konštatuje, že žalovaný vychádzal pri rozhodovaní z naposledy upraveného a modifikovanéhoohlásenia zhromaždenia v zmysle jeho upresnenia obsiahnutého v e-mailovej správe žalobcu zo dňa
02.06.2025 o 13:22 hod., pričom takýto postup bol zákonný a správny s poukazom na ustanovenie
§ 5 ods. 1 Zákona o zhromažďovacom práve, ukladajúceho povinnosť zvolávateľa zamýšľané

zhromaždenie písomne oznámiť obci. Pokiaľ preto v rámci žalobných bodov žalobca aj uvádza, že
v rámci telefonátu (teda ústnou formou) žalovanému navrhol v rámci ústretovosti posunúť termín
zhromaždenia na 18:30 hod., takáto úprava času bola realizovaná len ústne a nie písomne tak, ako to
požaduje zákonná úprava. Taktiež je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca v správnej žalobe uviedol, že
je ochotný urobiť korekciu v čase, aby sa toto verejné zhromaždenie začalo o 19:00 hod. a na inom

mieste ako bolo vyhodnocované v preskúmavanom rozhodnutí (realizovalo by sa na prvotne ohlásenom
mieste a za použitia tribúny v južnom rohu námestia), takúto modifikáciu pôvodného oznámenia až
v štádiu súdneho prieskumu v rámci správneho súdneho konania nemožno akceptovať. Správny
súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia vo vzťahu k oznámeniu zvolávateľa, ktoré bolo realizované
v administratívnom konaní, po jeho prípadných úpravách v konečnej podobe. Vyhodnotenie, či sú
prekážky pre konanie zhromaždenia v čase a mieste oznámenom zvolávateľom prináleží obci/mestu

príp. okresnému úradu (§ 5 a nasl. Zákona o zhromažďovacom práve) a správnemu súdu prináleží
preskúmať, či obec/mesto správne vyhodnotili, že bola a je daná zákonná prekážka preto, aby sa
zhromaždenie konalo, a preto ho bolo potrebné zakázať.

57. Následne potom správny súd vyhodnocoval, či bol daný dôvod zákazu ohláseného verejného

zhromaždenia občanov pod názvom „Aj Brezno je Európa“ na deň 27.06.2025 so začiatkom podujatia
od 18:00 hod., s predpokladaným ukončením o 20:30 hod., na verejnom priestranstve, ktorým má byť
Námestie gen. M. R. Štefánika v Brezne, konkrétne pri soche Milana Rastislava Štefánika, teda skúmal
relevanciu dôvodov obsiahnutých v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vzhľadom
na dikciu ustanovenia § 10 ods. 2 písm. c) Zákona o zhromažďovacom práve v konfrontácii so žalobnými

námietkami žalobcu, ktorými je viazaný.

58. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 27.06.2025 sa koná na Námestí gen. M. R.
Štefánika v Brezne kultúrne podujatie s názvom Župné trhy. Župné trhy sú prezentované ako kultúrne
podujatie, ktoré zastrešuje Banskobystrický samosprávny kraj a koná sa vo viacerých okresných

mestách Banskobystrického samosprávneho kraja, pričom má byť súčasťou podpory lokálnych
remeselníkov a výrobcov tradičných regionálnych špecialít z jednotlivých regiónov Banskobystrického
kraja. Taktiež medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v rovnaký deň 27.06.2025 sa na Námestí
gen. M. R. Štefánika v Brezne uskutočňuje aj ďalšie kultúrne podujatie Oblastnej organizácie cestovného
ruchu REGIÓN HOREHRONIE – Otvorenie Breznianskeho kultúrneho leta, ktoré je spojené s

programom najmä pre rodiny s deťmi. Podľa vyjadrenia žalovaného ide o kultúrne podujatia, ktoré
majú svoju dlhoročnú tradíciu, sú organizované každoročne, v nadväznostiach a v súvislostiach tak,
že sa konajú prevažne v rovnakom termíne ku koncu školského roka. Žalobca v správnej žalobe
nespochybňuje, že sa tieto podujatia na Námestí gen. M. R. Štefánika v Brezne konajú a že ich
konanie bolo naplánované a povolené predtým ako oznámil zhromaždenie ním organizované. Správny

súd nijako nespochybňuje argument žalobcu, že aj ním zamýšľané verejné zhromaždenie vyžadovalo
zosúladenie a organizačné zabezpečenie, avšak podstatné vo vzťahu k dôvodom rozhodnutia
žalovaného je, že žalobca nespochybňuje, že kultúrne podujatia sa majú konať, boli naplánované
a bola aj príslušným spôsobom odobrená ich realizácia už predtým ako doručil oznámenie o ním
organizovanom zhromaždení. Argumentácia žalobcu o tom, že aj zorganizovanie jeho verejného

zhromaždenia vyžadovalo čas a zosúladenie pozvaných hostí, pričom navyše trval na konkrétnom
termíne v piatok 27.06.2025 z dôvodu nadväznosti jeho verejného zhromaždenia na celoslovenské
zhromaždenia, ktoré sa konajú práve v tento deň v rámci celého Slovenska, nevyvracajú existenciu
dôvodu, pre ktorý žalovaný zhromaždenie zakázal. Žalovaný navrhoval žalobcovi možnosť zvoliť iný
termín a miesto konania zhromaždenia, čím si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 8 ods.

1 Zákona o zhromažďovacom práve, v zmysle ktorého obec môže s ohľadom na miestne podmienky
alebo na verejný poriadok navrhnúť zvolávateľovi, aby sa zhromaždenie konalo na inom mieste alebo
v iný čas. Ako vyplýva z e-mailovej komunikácie žalobcu a žalovaného, vzhľadom na konanie dvoch už
vopredpripravovanýchaorganizačnezabezpečovanýchkultúrnychpodujatí,žalovanýnavrholžalobcovi
s dostatočným časovým predstihom aj iné miesto konania verejného zhromaždenia v rámci mesta, a

to park na ulici Švermovej, pokiaľ by pre žalobcu nebolo prijateľné organizovať zhromaždenie v inom
termíne. Teda bolo umožnené nájsť pre žalobcu riešenie, aby nedochádzalo ku kolízii miesta a času s
kultúrnymi podujatiami uskutočnenými na rovnakom mieste a v rovnakom čase a žalovaný nepristúpil
ihneď a bez ďalšieho k zákazu ohláseného zhromaždenia žalobcu pre kolíziu miesta a času. Tentopostupžalovanéhovyvraciažalobcovetvrdenia,žežalovanýužodpočiatkumalsnahusvojimiúčelovými
obštrukciami verejné zhromaždenie zakázať. Bolo už na vôli žalobcu, aby zachoval konkrétny termín,
na ktorý mal pozvaných hostí, a v rámci mesta zvolil iné vhodnejšie miesto, na ktorom by sa mohlo

verejné zhromaždenie uskutočniť tak, aby nedochádzalo ku kolízii s inými podujatiami.

59. Nosnou žalobnou argumentáciou žalobcu zostáva názor, že tri verejné podujatia (2 kultúrne
podujatia a ním ohlásené verejné zhromaždenie) sa na Námestí gen. M. R. Štefánika v Brezne o 18:00
hod. mohli konať aj súbežne, respektíve tvrdenie, že vzájomne nekolidujú. Žalobca predovšetkým

tvrdil, že Župné trhy sa skončia o 18:00 hod. a ním ohlásené verejné zhromaždenie má začiatok
o 18:00 hod., a teda nič nebráni jeho následnému uskutočneniu. Takýto argument však neobstojí. Aj
keď sa Župné trhy majú skončiť o 18:00 hod., je potrebné vziať do úvahy, že ukončenie takéhoto
podujatia spojeného so stánkovým predajom predpokladá aj po ukončení podujatia početnú aktivitu
zúčastnených na strane usporiadateľov ako aj účastníkov podujatia z radov verejnosti, a to tak opustenie
námestia jednak účastníkmi trhov z radov verejnosti, ako aj tými, ktorí sa aktívne zúčastňujú trhov -

predajcovia, prezentovatelia remesiel a pod., odstránenie stánkov a iných zariadení, následné upratanie
námestia a pod. Možno predpokladať, že tieto aktivity budú vyžadovať časový priestor, preto ukončenie
„aktívnej fázy“ podujatia neznamená, že verejné priestranstvo bude o 18:00 hod. pripravené na ďalšie
podujatie. Nie je preto podľa správneho súdu možné žalobcovi zaručiť nerušené a pokojné konanie jeho
ohláseného verejného zhromaždenia so začiatkom okamžite po predpokladanom ukončení Župných

trhov - teda od 18:00 hod. Len pre úplnosť ale správny súd pripomína, že rovnako ako žalovaný aj
súd musel posudzovať navrhovaný začiatok a miesto ohláseného verejného zhromaždenia v zmysle
poslednej úpravy žalobcom v jeho e-mailovej správe zo dňa 02.06.2025 o 13:22 hod., kedy trval
na dátume ale aj čase zvolaného zhromaždenia, k zmene došlo oproti pôvodnému ohláseniu len v
tom, že požadoval uskutočnenie zhromaždenia v inej časti Námestia gen. M. R. Štefánika v Brezne,

bez sprístupnenia tribúny, konkrétne pri soche Milana Rastislava Štefánika. Ohľadom zamýšľaného
časového horizontu verejného zhromaždenia je tak nutné vychádzať z údajov, že sa zhromaždenie malo
konať dňa 27.06.2025 od 18:00 hod. s predpokladaným ukončením o 20:30 hod.

60. S poukazom na uvedený dátum a čas je potom zásadné aj to, že sa v tomto termíne na Námestí gen.

M. R. Štefánika koná aj druhé kultúrne podujatie - Otvorenie Breznianského kultúrneho leta, ktoré sa má
konať práve v tej časti Námestia gen. M. R. Štefánika, v ktorej sa malo po úprave žalobcovho oznámenia
konať ním ohlásené zhromaždenie, a to práve aj v časovom rozpätí kolidujúcom so zhromaždením
žalobcu. Žalobca v správnej žalobe uviedol argumentáciu o možnosti bezproblémového súbežného
konania zhromaždenia, ktorého je zvolávateľom, Župných trhov a Otvorenia kultúrneho leta, ale táto

argumentácia je nekonkrétna a všeobecná bez toho, aby žalobca predniesol konkrétne skutkové
okolnosti a argumenty svedčiace o tom, že by vzhľadom na čas a miesto konania podujatí, ako aj
veľkosť námestia, bolo tieto podujatia možné uskutočniť. Podľa správneho súdu tieto podujatia by sa
nedali súbežne, nerušene a do seba vzájomne nezasahujúco uskutočniť. Zásadné z hľadiska miesta
konania verejného zhromaždenia určeného v poslednom ohlásení je, že na severnej časti námestia sa

bude konať uvedené podujatie Otvorenie kultúrneho leta s názvom Kráľovské leto v Brezne - otvorenie
prázdnin Začnite prázdniny vo veľkom štýle s Kráľovským letom v Brezne, kde je plánovaný kultúrny
program dňa 27.06.2025 so začiatkom od 17:00 hod. do približne 21:00 hod. v mestskom parku Brezno.
Pokiaľ teda žalovaný vychádzal z ohlásenia zhromaždenia v zmysle jeho poslednej úpravy uskutočnenej
žalobcom, teda dňa 27. 06.2025 so začiatkom od 18:00 hod. na Námestí gen. M. R. Štefánika pri soche

Milana Rastislava Štefánika, z hľadiska priestorového vymedzenia je potom podstatné, že plocha pri
sochegenerálaM.R.ŠtefánikajevpodstatevmiestekonaniakultúrnehopodujatiaOtvoreniekultúrneho
leta, pričom celkom zjavne by tieto dve udalosti vzájomne časovo kolidovali (kultúrne podujatie so
začiatkom od 17:00 hod. do predpokladaného ukončenia 21:00 hod. a verejné zhromaždenie so
začiatkom od 18:00 hod. s predpokladaným ukončením o 20:30 hod.). Uvedené podujatie, ktorého

konanie (ako už bolo uvedené) žalobca v správnej žalobe nijako konkrétne nerozporuje, a to ani
z hľadiska času a miesta jeho konania, je spojené so sprievodným programom určeným predovšetkým
pre rodiny s deťmi (interaktívne ihrisko pre deti, klzisko s verejným korčuľovaním, bublinová šou,
penová párty, koncert speváčky a pod.). Práve nevyhnutná požiadavka zachovať vzájomné nerušenie
podujatí ako aj nutnosť zabezpečiť ochranu zdravia, majetku a verejného poriadku v praktickej rovine

vylučuje možnosť konania uvedeného kultúrneho podujatia s predpokladanou účasťou rodín s deťmi
a žalobcom organizovaného zhromaždenia tak, aby nedochádzalo k vzájomnému rušeniu podujatí.
Predpokladaná zvýšená hlučnosť a ruch okolo podujatia s mnohými interaktívnymi atrakciami pre
deti a koncertom v podstate ani žalobcovi negarantuje nevyhnutnú mieru štandardu pre pokojné anajmä nerušené konanie ním organizovaného verejného zhromaždenia, na ktorom má žalobca ako
zvolávateľ tohto verejného zhromaždenia nesporne záujem. Podľa správneho súdu by preto ani
žalobcovi nebolo možné zabezpečiť očakávaný komfortný priebeh zhromaždenia, konkrétne pokojný

a nerušený priebeh verejného zhromaždenia, ak by sa konalo v prakticky rovnakom mieste ako sa koná
podujatie určené prioritne pre deti a spojené s oslavou konca školského roka. Miesto a čas zvolený na
verejné zhromaždenie by nebolo schopné zabezpečiť legitímne očakávania aj samotného zvolávateľa
na pokojné a nerušené prostredie pre slobodné prejavovanie a šírenie občianskeho postoja a názorov.
V tejto súvislosti správny súd už len okrajovo poznamenáva, že nemá dôvod spochybňovať organizačnú

aj logistickú kompetenciu žalobcu ako zvolávateľa verejného zhromaždenia, a to zabezpečiť pokojné
a nerušené zhromaždenie, avšak práve predpokladaná účasť maloletých detí na podujatí, ktoré sa
má konať v mieste, na ktorom žalobca ohlásil konanie zhromaždenia, si nevyhnutne vyžaduje zvýšenú
mieru obozretnosti. Navyše sa žiada správnemu súdu poznamenať, že aj samotný žalobca neposkytol
dostatočné informácie a nevyhnutnú mieru záruk organizačného zvládnutia nerušeného a pokojného
zhromaždenia, pretože pri oznámení si nesplnil povinnosť uviesť jednu z obligatórne požadovaných

náležitostí oznámenia vyplývajúcu z ustanovenia § 5 ods. 2 Zákona o zhromažďovacom práve, pretože
jeho oznámenia (prvotné, ako aj upravené) neobsahovali opatrenia, ktoré ako zvolávateľ urobí, aby
sa zhromaždenie konalo v súlade so zákonom, najmä počet usporiadateľov, ktorých na organizáciu
zhromaždenia určil a spôsob ich označenia (§ 5 ods. 2 písm. c) Zákona o zhromažďovacom práve).

61. Vyhodnotením žalobných námietok prednesených v správnej žalobe správny súd dospel k záveru,
že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa ustanovenia § 410 ods. 1 SSP ako nedôvodnú
zamietol. Žalobca neosvedčil, že neexistovali zákonné dôvody podľa § 10 ods. 2 písm. c) Zákona
o zhromažďovacom práve, v dôsledku čoho by bolo zakázanie ohláseného verejného zhromaždenia
rozhodnutím žalovaného porušením ústavného práva žalobcu garantovaného článkom 28 Ústavy SR,

a súčasne aj rozporné so zákonnou úpravou Zákona o zhromažďovacom práve. Správny súd nezistil,
že by sa skutkovo alebo právne stav zmenil a kultúrne podujatia, pre ktoré s poukazom na ustanovenie
§ 10 ods. 2 písm. c) Zákona o zhromažďovacom práve žalovaný ohlásené verejné zhromaždenie
zakázal, by sa v danom termíne a mieste nekonali, pričom podstatné je, že v tomto smere nepredniesol
argumentáciu ani žalobca v podanej správnej žalobe.

62. Pre úplnosť ozrejmenia procesného postupu správny súd konštatuje, že žalobca ani žalovaný
nežiadali o nariadenie pojednávania a ani správny súd nezistil dôvody pre naradenie pojednávania v
danej veci, preto rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Správny súd (uvedomujúc
si, že v tomto prípade je skutkovým súdom) predovšetkým prihliadol na to, že žalobca v správnej žalobe

nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov. Správny súd vyžiadal od žalovaného dôkazy preukazujúce
konanie verejných podujatí, ktorými žalovaný argumentoval v preskúmavanom rozhodnutí. Žalobca
v správnej žalobe (ako už bolo uvedené v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia)
nenamietal, že by sa tieto podujatia nekonali (teda tieto skutočnosti neboli ani medzi účastníkmi konania
sporné), avšak správny súd na verifikovanie dôvodu pre zakázanie podujatia vyžiadal od žalovaného

aj dôkazy preukazujúce, že sa podujatia uvedené v rozhodnutí napadnutom správnou žalobou konajú.
Správny súd nie je pri tomto type súdneho konania viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom
verejnej správy (§ 120 písm. b) SSP) a je preň rozhodujúci skutkový stav v čase jeho rozhodnutia (§
135 ods. 2 písm. a) SSP), napriek tomu je ale viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134
SSP), teda nie je oprávnený a ani povinný vyhľadávať za žalobcu dôvody nezákonnosti v postupe

a v rozhodnutí žalovaného, preto je obmedzený zisťovaním skutkového stavu v rozsahu vymedzenom
v žalobných bodoch. Za účelom zabezpečenia zásady kontradiktórnosti konania správny súd zaslal
vyjadrenie žalovaného s prílohami žalobcovi (spolu s poučením o procesných právach), a zároveň ho
informoval o zaslaní tohto podania do jeho elektronickej schránky na doručovanie aj prostredníctvom e-
mailu na jeho e-mailovu adresu uvedenú v komunikácii so žalovaným. Správny súd takto postupoval

za účelom zabezpečenia procesných práv žalobcu, pričom ale štandard procesných práv v rozsahu
typickom pre správne súdne konanie musí podľa správneho súdu ustúpiť právu žalobcu na rozhodnutie
o jeho žalobe v lehote troch dní od jej doručenia, čo na druhej strane predstavuje povinnosť správneho
súdu rozhodnúť v tejto zákonnej lehote (§ 409 SSP).

63. Podľa § 167 ods. 1 SSP; Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.64. Podľa § 175 ods. 1 SSP; O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

65. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd v zmysle zásady
úspešnosti v konaní obsiahnutej v § 167 ods. 1 SSP právo na náhradu trov konania pred správnym
súdom nepriznal.

66. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147

ods. 2 SSP).

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, § 439 ods. 2, 3 a 4 a contrario
SSP) v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu súdu

v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach
azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej

len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.