Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317200970
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1317200970.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja
bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava, IČO: 31 749 542, právne zastúpeného: GARAJ
& Partners s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 8079/2A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 35 951 125, proti žalovanému 1: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXX/X, XXX XX E.,

štátny občan E., žalovanému 2: F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. XXXX/XX, XXX XX H., štátny
občan E. a žalovanému 3: I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXX/X, XXX XX E., štátny občan E.,
právne zastúpenými: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., so sídlom Bajkalská 31, 821 05
Bratislava, IČO: 36 868 221, o zaplatenie 8.922,80 eur s príslušenstvom, a o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/32/2017 - 566 zo dňa 05.12.2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/32/2017 - 566 zo dňa

05.12.2022 v napadnutých výrokoch II., III., IV. a V.
z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdBratislavaIIIakosúdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomvovýrokuI.zastavilkonanie
v časti istiny vo výške 3.820 eur, vo výroku II. uložil žalovaným 1 až 3 povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 5.102,80 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 3,00 % ročne zo sumy

8.922,80eurod13.02.2018do08.08.2018,zosumy8.812,80eurod09.08.2018do31.08.2018,zosumy
8.702,80eurod01.09.2018do02.10.2018,zosumy8.592,80eurod03.10.2018do07.11.2018,zosumy
8.482,80eurod08.11.2018do18.12.2018,zosumy8.372,80eurod19.12.2018do04.01.2019,zosumy
8.262,80eurod05.01.2019do01.02.2019,zosumy8.152,80eurod02.02.2019do01.03.2019,zosumy
8.042,80eurod02.03.2019do20.03.2019,zosumy7.932,80eurod21.03.2019do20.05.2019,zosumy
7.712,80 eur od 21.05.2019 do 08.07.2019, zo sumy 7.602,80 eur od 09.07.2019 do 06.08.2019, zo

sumy7.492,80eurod07.08.2019do17.09.2019,zosumy7.372,80eurod18.09.2019do30.10.2019,zo
sumy7.252,80eurod31.10.2019do18.12.2019,zosumy7.022,80eurod19.12.2019do27.01.2020,zo
sumy6.782,80eurod28.01.2020do28.04.2020,zosumy6.542,80eurod29.04.2020do24.08.2020,zo
sumy6.302,80eurod25.08.2020do04.01.2021,zosumy5.822,80eurod05.01.2021do07.01.2021,zo
sumy 5.702,80 eur od 08.01.2021 do 06.04.2021, zo sumy 5.102,80 eur od 07.04.2021 až do zaplatenia,
a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie vo výroku III. uložil

žalovaným 1 až 3 povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úroky z omeškania vo výške 8,00
%ročnezosumy8.922,80eurod24.01.2017do12.02.2018vsume176,31eur,zosumy8.922,80eurod
13.02.2018 do 08.08.2018, zo sumy 8.812,80 eur od 09.08.2018 do 31.08.2018, zo sumy 8.702,80 eur
od01.09.2018do02.10.2018,zosumy8.592,80eurod03.10.2018do07.11.2018,zosumy8.482,80eur
od08.11.2018do18.12.2018,zosumy8.372,80eurod19.12.2018do04.01.2019,zosumy8.262,80eur
od05.01.2019do01.02.2019,zosumy8.152,80eurod02.02.2019do01.03.2019,zosumy8.042,80eur

od02.03.2019do20.03.2019,zosumy7.932,80eurod21.03.2019do20.05.2019,zosumy7.712,80eur
od 21.05.2019 do 08.07.2019, zo sumy 7.602,80 eur od 09.07.2019 do 06.08.2019, zo sumy 7.492,80eurod07.08.2019do17.09.2019,zosumy7.372,80eurod18.09.2019do30.10.2019,zosumy7.252,80
eurod31.10.2019do18.12.2019,zosumy7.022,80eurod19.12.2019do27.01.2020,zosumy6.782,80
eurod28.01.2020do28.04.2020,zosumy6.542,80eurod29.04.2020do24.08.2020,zosumy6.302,80

eurod25.08.2020do04.01.2021,zosumy5.822,80eurod05.01.2021do07.01.2021,zosumy5.702,80
eur od 08.01.2021 do 06.04.2021, zo sumy 5.102,80 eur od 07.04.2021 až do zaplatenia, a to všetko
v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie ďalej vo výroku IV. uložil
žalovaným 1 až 3 povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náklady spojené s uplatnením
pohľadávky v sume 334,72 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia

povinnosť ostatných žalovaných plniť, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
vo výroku V. priznal žalobcovi voči žalovaným 1 až 3 spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania v
plnej výške. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 144, § 145 ods. 1, ods. 2 ods. 3, § 146 ods.
1, ods. 2, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 ods. 1, ods. 2, § 261 ods. 6 písm. d), ods.
7, § 497, § 499, § 503 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 506, § 324 ods. 1, § 344, § 351 ods. 2, § 365 prvá veta,

§ 369 ods. 1 prvá a druhá veta, § 303, § 306 ods. 1, § 307 ods. 1, § 311 ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 2, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 121 ods.
3, § 513, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 17 ods. 1, ods.
2 zákona č. 607/2003 Z. z., § 22 ods. 1, ods. 2, § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, § 3, § 4 ods. 1 § 5 ods. 1,
ods. 2, § 16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania (ďalej len „zákon

č. 150/2013 Z. z.“), § 2 ods. 1 zákona č. 334/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. c) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. b), c), d) a e) zákona
č. 250/2007 Z. z. ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §
3, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal,

aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie istiny v sume 8.922,80 eur s príslušenstvom, pričom právne
žalobca svoje nároky uplatňoval zo zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu v zmysle Obchodného
zákonníka. Žalovaný 1 skutkové vymedzenie žaloby nenamietal, avšak žalovaní namietali právne
posúdenie nároku žalobcu, nakoľko podľa ich názoru uzatvorená zmluva o úvere napĺňa definíciu
obsiahnutú v § 52 ods. 2 OZ, teda ide o spotrebiteľskú zmluvu.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca podaním zo dňa 15.02.2018 skôr, než sa začalo
predbežné prejednanie sporu, resp. pojednávanie, vzal svoju žalobu čiastočne späť, nakoľko žalovaní
v období od 20.01.2017 do 24.01.2018 vykonali úhrady v sume 1.100 eur, ktoré žalobca započítal na
zmluvný úrok v sume 194,52 eur (uhradené v celosti), úrok z omeškania v sume 35,74 eur (uhradené v

celosti), úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 15.12.2015 do 23.01.2017 v
sume265,70eur(uhradenévcelosti),zmluvnýúrokvovýške3,00%ročneod15.12.2015do12.02.2018
zo sumy 8.922,80 eur v sume 579,37 eura (uhradené v celosti) a úrok z omeškania vo výške 8,00 %
ročne zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 v sume 750,98 eur (zostáva uhradiť sumu
726,31 eur), na základe čoho sa žalobca domáhal v ďalšom konaní zaplatenia istiny 8.922,80 eur spolu

so zmluvným úrokom vo výške 3,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do zaplatenia, úrokom
z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 v sume 726,31
eur, úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do zaplatenia a
nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 334,72 eur.

4. Súd prvej inštancie vo veci dňa 23.07.2018 vyhlásil rozsudok č. k. 23Cb/32/2017-287, ktorým vo
výroku I. konanie zastavil v časti žaloby o zaplatenie zmluvného úroku v sume 194,52 eur, úroku z
omeškania v sume 35,74 eur, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od
15.12.2015 do 23.01.2017 v sume 265,70 eur, zmluvného úroku vo výške 3,00 % ročne zo sumy
8.922,80 eur od 15.12.2015 do 12.02.2018 a úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy

8.922,80 eur od 24.01.2014 do 12.02.2018 v sume 24,67 eur. V predmetnom rozsudku súd prvej
inštancie vo výroku II. uložil žalovanému 1 až 3 povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.922,80 eur spolu so
zmluvným úrokom vo výške 3,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 v sume 726,31eur a úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do zaplatenia
s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných
plniť, vo výroku III. uložil žalovaným 1 až 3 povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením

pohľadávky v sume 334,72 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť ostatných žalovaných plniť, vo výroku IV. priznal žalobcovi náhradu trov konania rozsahu voči
žalobcom 1 až 3 spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu.

5. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že žalobca ako veriteľ

uzatvoril so žalovaným 1 ako dlžníkom na základe žiadosti žalovaného 1 zo dňa 30.09.1997 v zmysle §
497 a nasl. ObZ v spojení s § 12 zákona č. 124/1996 Z. z. v písomnej forme zmluvu o poskytnutí podpory
vo forme úveru a nenávratného príspevku č. 108/3662/1997 (ďalej len „zmluva o úvere“), predmetom
ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému 1 podľa ustanovenia § 8 zákona č. 124/1996 Z. z.
podporu vo forme úveru v sume 500.000 Sk (16.596,95 eur) a nenávratného príspevku v sume 150.000
Sk (4.979,08 eur) a záväzok žalovaného 1 splatiť celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške

3,00 % ročne v pravidelných mesačných splátkach zahŕňajúcich istinu a úrok vždy do 15. kalendárneho
dňa mesiaca počas 30 rokov s tým, že splátka č. 1 až 359 mala výšku 2.109 Sk (70 eur) a posledná
splátka výšku 1.757 Sk (58,32 eur). Záväzok žalovaného 1 bol zabezpečený ručením tretích osôb –
žalovanými 2 a 3, ktorí vyhlásili, že berú na seba voči žalobcovi ako veriteľovi povinnosť, že pohľadávku
z poskytnutého úveru, resp. jeho nesplatenej časti vrátane prislúchajúceho úroku uspokoja v plnej výške,

ak ju neuspokojí dlžník v stanovenom termíne po písomnej výzve, pričom zo zmluvy o úvere taktiež
vyplývalo, že ručitelia ručili za celý dlh dlžníka po celú dobu lehoty splácania úveru. Žalobca listom zo
dňa 03.06.2015 oznámil žalovanému 1, ako aj žalovaným 2 a 3, že žalovaný 1 bol ku dňu 02.06.2015 v
omeškaní s platením istiny, úrokov a úrokov z omeškania v celkovej sume 440,52 eur, na základe čoho
vyzval žalobca žalovaného 1 na úhradu tejto dlžnej sumy v lehote do 7 dní odo dňa doručenia výzvy

za súčasného poučenia, že ak dlžnú sumu neuhradí v stanovenej lehote, žalobca odstúpi od zmluvy o
úvere a bude požadovať jednorazové vrátenie dlžnej sumy. Žalobca listom zo dňa 09.11.2015 oznámil
žalovaným, že žalovaný 1 bol ku dňu 02.11.2015 v omeškaní s 8 splátkami úveru v celkovej výške 560,08
eur a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný na opakované upomienky nereagoval, žalobca odstúpil od
zmluvy o úvere, čím sa stal splatný celý dlh, ktorý predstavoval nesplatenú istinu úveru v sume 8.922,80

eur, nesplatený úrok v sume 194,52 eur, nesplatený úrok z omeškania v sume 35,74 eur a zmluvnú
pokutu v sume 911,73 eur, teda celkovo sumu 10.064,79 eur, ktorú mali žalovaní zaplatiť v lehote 30
dní odo dňa doručenia tohto odstúpenia od zmluvy o úvere, pričom žalovanému 1 toto odstúpenie
bolo doručené dňa 11.11.2015, žalovanému 2 dňa 13.11.2015 a žalovanému 3 dňom doručenia žaloby,
t.j. dňa 22.06.2017. Žalovaný 1 v reakcii na odstúpenie žalobcu od zmluvy o úvere uviedol v liste zo

dňa 12.11.2015, že chýbajúce splátky okamžite do 7 dní uhradí, pričom uhradí aj žalobcom vyčíslené
náklady. Následne žalovaný listom zo dňa 09.02.2016 požiadal žalobcu o zaslanie podkladov dohody
na postupe splácania a obnovenia zmluvy o úvere, na čo reagoval žalobca listom zo dňa 03.05.2016,
v ktorom uviedol podmienky, po splnení ktorých môže žalovaný 1 pokračovať v úverovom vzťahu so
žalobcom, spočívajúce v uhradení dlžnej sumy 408,92 eur, pozostávajúcej z dlhu na omeškaných

splátkach a úrokoch z omeškania a zmluvnej pokuty v sume 911,73 eur, celkovo sumy 1.320,65 eur
formou mesačných splátok po 106,69 eur (36,68 eur a 70,01 eur) a uhradení trov právneho zastúpenia
v sume 753,43 eur jednorazovo. Súd prvej inštancie uviedol, že z výpisov z účtu vyplýva, že žalovaný
žalobcovi uhradil dňa 04.11.2015 sumu 100 eur, dňa 13.11.2015 sumu 73,03 eur, dňa 23.12.2015 sumu
100 eur, dňa 21.01.2016 sumu 100 eur, dňa 10.02.2016 sumu 100 eur, dňa 29.03.2016 sumu 100

eur, dňa 03.05.2016 sumu 100 eur, dňa 31.05.2016 sumu 110 eur, dňa 29.06.2016 sumu 110 eur, dňa
15.08.2016 sumu 110 eur, dňa 27.09.2016 sumu 110 eur, dňa 24.10.2016 sumu 110 eur, dňa 25.11.2016
sumu 110 eur a v období od 20.01.2017 do 24.01.2018 uhradil sumu celkom 1.100 eur. Následne súd
prvej inštancie ustálil, že základnou podmienkou aplikácie spotrebiteľského práva na uzavretú zmluvu
je tá skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom (podnikateľom), ktorý pri uzatváraní a

plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (prevažne ide
o nepodnikateľov, teda fyzické osoby, ktoré konajú v rámci zabezpečenia svojich osobných potrieb).
Podľa súdu prvej inštancie žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy vystupoval a konal ako právnická
osoba zriadená zákonom (pôvodne zákonom č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v

znení neskorších predpisov) ako štátny účelový fond s tým, že štátny fond vo všeobecnosti predstavuje
subjekt verejnej správy, ktorého hospodárenie upravuje zákon č. 523/2004 Z. z. a je zriaďovaný podľa
potrieb štátu (spoločnosti) na osobitné účelové financovanie verejnej produkcie vo vymedzenej oblasti.
Fondové hospodárenie má charakter účelového financovania. Účelom žalobcu je podľa § 4 ods. 1zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania používať prostriedky fondu na štátnu
podporu poskytovanú na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu,
pričom hospodári podľa schváleného rozpočtu, ktorý je napojený na rozpočet Ministerstva dopravy a

výstavby SR. Žalobca vyššie uvedenú podporu poskytuje na základy zmluvy (s náležitosťami podľa §
16 ods. 2 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania), a to vo forme úveru (v minulosti
aj vo forme nenávratného príspevku alebo úhrady časti úroku zo stavebného úveru poskytnutého
bankou). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca
pri uzatváraní a plnení zmluvy uzatvorenej so žalovaným 1 nekonal ako dodávateľ – podnikateľ, ale

konal ako právnická osoba – štátny účelový fond zriadený zákonom, ktorého predmetom činnosti nie je
podnikateľská činnosť (teda poskytovanie tovarov a služieb za účelom dosiahnutia zisku), ale činnosť
zameraná na účelové financovanie verejnej produkcie vo vymedzenej oblasti (t.j. poskytovanie štátnej
pomoci pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu), na základe čoho nemožno predmetnú zmluvu
o úvere charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ a z toho dôvodu sa nebude
na tento zmluvný vzťah aplikovať spotrebiteľské právo. Na základe zisteného skutkového stavu a za

použitiacitovanýchzákonnýchustanovenímalsúdprvejinštanciezato,žemedzižalobcomažalovaným
1 došlo uzatvorením zmluvy o úvere v písomnej forme ku vzniku obchodného záväzkového vzťahu,
keďže zmluva o úvere obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 ObZ, ktorá predstavuje
podľa § 261 ods. 6 písm. d) ObZ absolútny obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na
povahu účastníkov pri jej uzatváraní použije režim Obchodného zákonníka (napr. na úpravu ručenia,

odstúpenia od zmluvy, premlčania a pod.), okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonník
neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 ObZ použije právny režim, resp. právna úprava obsiahnutá
v Občianskom zákonníku. Súd prvej inštancie konštatoval, že záväzok žalovaného 1 ako dlžníka, resp.
pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere vrátane úroku, bola podľa § 303 a nasl. ObZ zabezpečená
ručením žalovaných 2 a 3 a veriteľ bol v súlade s § 306 ods. 1 ObZ oprávnený požadovať splnenie

záväzku žalovaného 1 od žalovaných 2 a 3 v prípade, ak si ho žalovaný 1 nesplnil, hoci bol na to
žalobcom ako veriteľom písomne vyzvaný. Za nesporné považoval súd prvej inštancie to, že žalobca
písomne odstúpil od zmluvy o úvere s účinnosťou ku dňu 11.11.2015, čo bol deň doručenia písomného
odstúpenia od zmluvy o úvere žalovanému 1 z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s ôsmimi splátkami
úveru s tým, že odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, a to k

momentu účinnosti odstúpenia od zmluvy, avšak nezanikajú práva, ktoré vznikli v dôsledku porušenia
zmluvy, nezanikajú ani zmluvné ustanovenia ohľadom voľby práva, ani nárok na zmluvnú pokutu podľa
§ 302 ObZ a ani také ustanovenia zmluvy, ktoré vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení
zmluvy, pričom práve v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere z ustanovenia § 506 ObZ vyplýva, že
veriteľ je oprávnený aj po odstúpení od zmluvy požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa

názoru súdu prvej inštancie nemôže s odkazom na § 311 ObZ v prípade odstúpenia od zmluvy o
úvere zaniknúť ani ručiteľský záväzok vo vzťahu k takémuto ešte stále existujúcemu (nezaniknutému)
záväzku dlžníka. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania vo výške 8,00 %
ročne a s odkazom na § 121 ods. 3 OZ, keď považoval žalobcom uplatnený nárok na náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v sume 334,72 eur, predstavujúcich odmenu advokáta žalobcu za

úkon právnej služby – písomné vyhotovenie odstúpenia od zmluvy (spolu s paušálnou odmenou a DPH)
za vypočítaný v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. a za účelne vynaložený. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom úspechu v kombinácii s princípom zavinenia
zastavenia konania.

6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 1Cob/22/2019-442 zo dňa 21.05.2020
rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/32/2017-287 zo dňa 23.07.2018 v napadnutej
vyhovujúcej časti vo výroku II. a III. a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací
súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že poukázal na vyjadrenie žalovaných, že nespochybňujú

uzavretie predmetnej zmluvy o úvere, ani odstúpenie od zmluvy a ani dlžnú sumu tak, ako je
vyčíslená v žalobe, s poukazom na § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP, v súlade s ktorými súd prvej
inštancie v danom konaní správne postupoval. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie dal
v odôvodnení rozhodnutia jasnú a zrozumiteľnú odpoveď v napadnutom rozsudku, keď vylúčil aplikáciu
spotrebiteľského práva na daný zmluvný vzťah a vyhodnotil ho ako obchodnoprávny vzťah podliehajúci

režimu Obchodného zákonníka, pričom tento záver bol aj presvedčivo odôvodnený. Ustálením právneho
záveru o základnej spornej otázke ohľadom podriadenia predmetnej zmluvy o úvere právnemu režimu
Obchodného zákonníka a citáciou relevantných ustanovení Obchodného zákonníka dal súd prvej
inštancie jednoznačnú odpoveď aj na ďalšie žalovanými nastoľované otázky vo vzťahu k spôsobuzapočítavania čiastkových úhrad, ako aj k posudzovaniu odstúpenia od predmetnej zmluvy a trvania
ručiteľského záväzku. Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaných týkajúcu
sa spotrebiteľského charakteru vzťahu založeného predmetnou zmluvou o úvere a v tejto časti sa

v celosti stotožnil s právnym posúdením súdom prvej inštancie, ktorého právny názor podrobne
prezentovaný v odôvodnení napadnutého rozsudku je v súlade aj s rozhodovacou praxou vyššej súdnej
autority - Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (nielen žalobcom predložené uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/106/2018 zo dňa 29.04.2019, ale aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Cdo/9/2019 zo dňa 29.04.2019).

7. Odvolací súd však v danej veci konštatoval vady procesných podmienok, na ktoré v zmysle § 380
ods. 2 CSP musel prihliadnuť, aj keď neboli žalovanými 1 až 3 v odvolacích dôvodoch uplatnené, a
to konkrétne vady vecných procesných podmienok, ktoré zakladajú vecnú nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie. V tomto smere odvolací súd vysvetlil, že na pojednávaní konanom dňa
20.06.2018 právny zástupca žalobcu z dôvodu úhrady sumy 550 eur žalovanými 1 až 3, započítanou na

úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 vo výške
726,31eur,vzalžalobučiastočnespäťstým,žepotomtočiastočnomspäťvzatízostalasuma176,31eur.
Právny zástupca žalovaných v 1 až 3 s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, avšak napriek tomu súd
prvej inštancie o tomto čiastočnom späťvzatí žaloby v rozhodnutí vo veci samej nerozhodol postupom
podľa § 145 ods. 2 CSP a zaviazal žalovaných 1 až 3 na plnenie povinnosti nad rámec uplatňovaného

žalobného návrhu. Okrem toho žalobca v podaní zo dňa 17.07.2018, ktoré mal súd prvej inštancie
k dispozícii ešte pred vyhlásením napadnutého rozsudku, špecifikoval žalobný návrh v časti úroku z
omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 sumou 616,31
eur (po započítaní), t.j. sumou vyššou ako je suma 176,31 eur uvádzaná na pojednávaní konanom dňa
20.06.2018, čo by mohlo nasvedčovať návrhu na zmenu žaloby, s ktorým sa súd prvej inštancie mal

procesne vysporiadať. Súd prvej inštancie však vyššie uvedené procesné úkony (čiastočné späťvzatie
žalobyzodňa20.06.2018arozšíreniežalobnéhonávrhuvpodanížalobcuzodňa17.07.2018)prehliadol
a vôbec sa nimi nezaoberal, v dôsledku čoho odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol
napadnutým rozsudkom jednak v rozpore s § 216 CSP a jednak za stavu, keď nemal jednoznačne
ustálený rozsah žalobného návrhu. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou
súdu prvej inštancie bolo v ďalšom konaní v nadväznosti na špecifikáciu žalobného návrhu v podaní zo
dňa 17.07.2018 vyzvať žalobcu na predloženie kvalifikovaného návrhu na zmenu žaloby obsahujúceho
zdôvodnenie navrhovanej zmeny a po procesne správnom vysporiadaní sa s predmetnou procesnou
otázkou opätovne vo veci nariadiť pojednávanie s tým, že v novom rozhodnutí vo veci samej bolo

potrebné rozhodnúť aj o čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 20.06.2018.

8. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení predmetnej veci vyzval na presnú špecifikáciu žalobného
petitu, na čo žalobca uviedol, že v zmysle posledného čiastočného späťvzatia na pojednávaní konanom
dňa 20.06.2018 bol nárok žalobcu v prebiehajúcom konaní - istina 8.922,80 eur spolu so zmluvným

úrokom vo výške 3,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 v sume 176,31 eur, úrokom
z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do zaplatenia a nákladmi
spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 334,72 eur. Následne popísal čiastočné úhrady žalovaného
1 po poslednom čiastočnom späťvzatí v celkovej sume 2.620 eur. Predmetné platby započítal žalobca

podľa § 330 ObZ nasledovne: - úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od
24.01.2017 do 12.02.2018 v sume 176,31 eur (uhradené celkom); úrok z omeškania vo výške 8,00 %
ročne zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do 11.12.2020 v sume 2.018,28 eur (uhradené celkom), z
istiny v sume 8.922,80 eur, z ktorej zostáva uhradiť sumu 8.497,39 eur. V zmysle vyššie uvedeného
započítania čiastočných úhrad žalobca navrhol konanie zastaviť v časti istiny v sume 425,41 eur, v

časti úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018
v sume 176,31 eur a konanie v časti úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80
eur od 13.02.2018 do 11.12.2020 v sume 2.018,28 eur. Zároveň navrhol, aby súd prvej inštancie
zaviazal žalovaného 1 až 3 zaplatiť žalobcovi istinu v sume 8.497,39 eur so zmluvným úrokom vo výške
3,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 až do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške

8,00 % ročne zo sumy 8.497,39 eur od 12.12.2020 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením
pohľadávky v sume 334,72 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných 1 až 3 zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť ostatných žalovaných 1 až 3. Zároveň žalobca zopakoval argumentáciu, že v prípade zmluvy
o poskytnutí podpory vo forme úveru uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými 1 až 3 akodlžníkmi, resp. ručiteľmi (žalovaný 2 a 3) sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže ide o zmluvu o
úvere, na ktorú je nevyhnutné aplikovať režim ObZ.

9. Žalovaní 1 až 3 sa k čiastočnému späťvzatiu žalobcu vyjadrili tak, že nesúhlasili s vyčíslením
dlžnej sumy. Žalovaný 1 svoje záväzky zo zmluvy voči žalobcovi splácal aj po odstúpení od zmluvy.
Vychádzajúc z listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 03.05.2016, sp. zn. 108/36621997, žalovaní 1
až 3 počnúc májom 2016 poskytovali žalobcovi zvýšenú splátku úveru v sume 110 eur. Na základe
uvedeného nemožno súhlasiť s postupom žalobcu, ktorý všetky splátky poskytované žalovaným 1 od

decembra 2015 započítal len na príslušenstvo úveru a nie (ani z časti) na istinu úveru. Podľa vyčíslenia,
ktoré vyhotovil žalobca ku dňu podania žaloby bol nesplatený zostatok istiny úveru v sume 8.779,56
eur, zostatok nesplatených úrokov z úveru 451,21 eur a suma úrokov z omeškania vo výške 101,08
eur. Posledné splátky, ktoré žalobca do odstúpenia od zmluvy evidoval sú zo dňa 03.11.2015 v sume
100 eur a zo dňa 12.11.2015 v sume 73,03 eur. Po započítaní uvedených splátok bol zostatok istiny
k 13.11.2015 v sume 8.779,56 eur, zostatok nesplatených úrokov 136,62 eur a zostatok nesplatených

úrokov z omeškania v sume 36,96 eur. Žalovaný 1 do podania žaloby uhradil 5 splátok vo výške 100
eur v období od 22.12.2015 do 02.05.2016 a 7 splátok vo výške 110 eur v období od 30.05.2016 do
19.01.2017, celkovo v sume 1.270 eur. Žalovaný 1 po podaní žaloby až do vydania rozsudku súdu
prvej inštancie uhradil 14 splátok vo výške 110 eur v období od 13.03.2017 do 15.06.2018, celkovo
v sume 1.650 eur. Žalovaný 1 po podaní žaloby a po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie uhradil

1 splátku vo výške 110 eur dňa 30.08.2018 a 13 splátok vo výške 120 eur v období od 07.08.2018
do 16.09.2019, celkovo v sume 3.220 eur. Podľa splátkového kalendára zmluvy bol úver splácaný
anuitnými splátkami vo výške 70,01 eur mesačne. Žalobca mal splátky úveru aj v zmysle stanoviska
obsiahnutého vo vyššie citovanom liste zo dňa 03.05.2016 započítavať aj na istinu (zo splátky uhradenej
dňa 03.11.2015 žalobca započítal na istinu úveru sumu 48,46 eur). Zo splátok poskytnutých v období od

22.12.2015 do 15.06.2018 v sume spolu 2.920 eur mal žalobca započítať na istinu minimálne 1.308,42
eur (t.j. 27 x 48,46 eur). Suma, o ktorú by sa mala znížiť istina úveru by mala byť vyššia vzhľadom k
anuitnému splácaniu úveru vyššia. Túto sumu by mal určiť žalobca. Žalovaný 1 následne po vyhlásení
rozsudku všetky platby (v sume celkom 3.220 eur) v súlade s § 330 ObZ určil na úhradu istiny. V zmysle
uvedeného je k dnešnému dňu zostatok neuhradenej istiny maximálne v sume 4.251,56 eur [8.779,56

eur (zostatok istiny) – 1.308,42 eur (časť splátok, ktoré mal žalobca započítať na istinu úveru) - 3.220
eur (splátky uhradené po vyhlásení rozsudku)]. Žalobca nepravdivo uvádzal, že žalovaný 1 neurčil, ktorý
záväzok žalobcu spláca. V súvislosti so započítaním splátok na zmluvnú pokutu (žalobcom vyčíslenú na
sumu 911,73 eur) žalovaní 1 až 3 namietali nesprávny výpočet tejto sankcie. Podľa čl. VIII ods. 6 zmluvy
je pokuta vo výške 10 % z nesplatenej časti úveru vrátane prislúchajúcich úrokov, t.j. ku dňu 11.11.2015

zo sumy 9.054,74 eur vo výške 905,47 eur. Žalovaný 1 namietal povinnosť uhradiť náklady spojené
s uplatnením pohľadávky v sume 334,72 eur. Žalobca tento nárok dostatočne skutkovo ani právne
neodôvodnil. Poverenie udelené advokátovi na odstúpenie od zmluvy nie je účelné a pokiaľ tak žalobca
urobil, mal by znášať náklady s tým spojené sám. Napokon, nie je ani zrejmé, či náklady v uplatnenej
výškežalobcoviskutočnevznikli,keďžedokladotomdoposiaľnepredložil.Žalobabolazostranyžalobcu

podaná predčasne. Žalobca žalobu podal po uplynutí viac ako jedného roku od odstúpenia od zmluvy,
hoci žalovaní 1 až 3 v tom čase plnili to, na čom sa so žalobcom dohodli. Žalovaní 1 až 3 s poukazom na
§ 257 CSP žiadali, aby súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, pričom
dôvodom hodným osobitného zreteľa je, že svoje záväzky zo zmluvy splácali (a aj splácajú) v zmysle
dohody so žalobcom aj po odstúpení od zmluvy.

10. Žalobca v reakcii uviedol, že v zmysle § 330 a nasl. ObZ započítal čiastočné úhrady na príslušenstvo,
nakoľko žalovaní 1 až 3 žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, že by určili, ktorú časť nároku
žalobcu svojimi čiastočnými úhradami plnili, a preto boli tieto započítané najprv na príslušenstvo. V
zmysle § 330 ods. 1 ObZ právna skutočnosť, že žalovaní 1 až 3 splácali pohľadávku žalobcu aj po

zosplatnení, nemá za následok, že títo ju nemuseli zaplatiť naraz a v sume vyčíslenej žalobcom. K
spôsobu výpočtu zmluvnej pokuty žalobca uviedol, že bola vypočítaná v zmysle čl. VIII. bod 4 zmluvy
o poskytnutí podpory. Zmluvná pokuta vo výške 10 % z celkovej dlžnej sumy bola vypočítaná zo
sumy 9.117,32 eur = 911,73 eur, t.j. súčtom dlžnej sumy istiny v sume 8.922,80 eur a úroku v sume
194,52 eur. Žalobca si v konaní uplatnil náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 334,72 eur,

ktoré pozostávajú z nákladov za odstúpenie od zmluvy vo výške 334,72 eur (úkon právnej služby vo
výške 270,54 eur, režijný paušál vo výške 8,39 eur + DPH vo výške 55,79 eur). Tieto skutočnosti zo
strany žalobcu riadnym spôsobom v konaní preukázané. Základom pre výpočet uvedených nákladov
je § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § ods. 2 o vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z..Uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavujú príslušenstvo samotnej pohľadávky,
čo priamo vyplýva zo znenia § 121 ods. 3 OZ. Uplatnená pohľadávka a uplatnené príslušenstvo
vrátane nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavujú jeden celistvý nárok, ktorý vychádza

z jedného právneho základu. Podľa názoru žalobcu sa v prípade úkonov právnej služby odstúpenie od
úverovej zmluvy jednalo o účelne vynaložené náklady na to, aby mohlo byť úspešne uplatnené právo
žalobcu na súde. Odstúpením od úverovej zmluvy sa celá pohľadávka zo žalobcom poskytnutého úveru
stala splatnou, čím vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie sumy v plnej výške. Žalobca s aplikáciou §
257 CSP nesúhlasil. Žalobca v tzv. predsúdnom konaní vykonal len také úkony, ktoré boli nevyhnutné

na účelné uplatnenie a bránenie práva žalobcu s poukazom na samotné znenie zmluvy o poskytnutí
podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku, ako aj ustanovenia zákona č. 374/2014 Z. z. o
pohľadávkach štátu. Žalobca k námietke o predčasne podanej žalobe popísal priebeh komunikácie
medzi stranami konania s tým, že navrhnuté splátky v liste žalobcu vo výške 110 eur neboli riadne
a včas hradené a trovy právneho zastúpenia neboli uhradené vôbec. Žalovaní opakovane porušovali
termíny splátok a v niektorých mesiacoch nezaplatili žiadnu splátku. Ďalej žalobca uviedol, že strane,

ktorá má vo veci úspech, nemožno nepriznať trovy právneho zastúpenia podľa § 257 CSP len na
základe všeobecných záverov, hodnotiacich dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Dôvody hodné
osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálneho zabezpečenia, respektíve jeho aspektov, čo v tomto
spore taktiež nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Skutočnosť, ktorú žalovaní 1 až 3 uvádzajú
ako dôvod hodný osobitného zreteľa, nepredstavuje relevantne preukázaný dôvod v prípade úspechu

žalobcu na nepriznanie trov konania, nakoľko to boli práve žalovaní 1 až 3, koho porušením zmluvných
podmienok došlo k súdnemu vymáhaniu predmetnej sumy a títo svojou nedisciplinovanosťou zapríčinili
vznikjednotlivých úkonovpritrováchprávnehozastúpenianastranežalobcu.Žalobcapretonavrhol,aby
súd prvej inštancie vydal rozsudok, ktorým zaviaže žalovaných 1 až 3 spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi istinu 5.702,80 eur so zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur od

13.02.2018 do 08.08.2018, zo sumy 8.812,80 eur od 09.08.2018 do 31.08.2018, zo sumy 8.702,80 eur
od01.09.2018do02.10.2018,zosumy8.592,80eurod03.10.2018do07.11.2018,zosumy8.482,80eur
od08.11.2018do18.12.2018,zosumy8.372,80eurod19.12.2018do04.01.2019,zosumy8.262,80eur
od05.01.2019do01.02.2019,zosumy8.152,80eurod02.02.2019do01.03.2019,zosumy8.042,80eur
od02.03.2019do20.03.2019,zosumy7.932,80eurod21.03.2019do20.05.2019,zosumy7.712,80eur

od21.05.2019do08.07.2019,zosumy7.602,80eurod09.07.2019do06.08.2019,zosumy7.492,80eur
od07.08.2019do17.09.2019,zosumy7.372,80eurod18.09.2019do30.10.2019,zosumy7.252,80eur
od31.10.2019do18.12.2019,zosumy6.782,80eurod19.12.2019do27.01.2020,zosumy6.542,80eur
od28.01.2020do28.04.2020,zosumy6.302,80eurod29.04.2020do24.08.2020,zosumy5.822,80eur
od25.08.2020do04.01.2021,zosumy5.702,80eurod04.01.2021do07.01.2021,zosumy5.702,80eur

od 08.01.2021 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur
od24.01.2017do12.02.2018vsume176,31eur,zosumy8.922,80eurod13.02.2018do08.08.2018,zo
sumy 8.812,80 eur od 09.08.2018 do 31.08.2018, zo sumy 8.702,80 eur od 01.09.2018 do 02.10.2018,
zosumy8.592,80eurod03.10.2018do07.11.2018,zosumy8.482,80eurod08.11.2018do18.12.2018,
zosumy8.372,80eurod19.12.2018do04.01.2019,zosumy8.262,80eurod05.01.2019do01.02.2019,

zosumy8.152,80eurod02.02.2019do01.03.2019,zosumy8.042,80eurod02.03.2019do20.03.2019,
zosumy7.932,80eurod21.03.2019do20.05.2019,zosumy7.712,80eurod21.05.2019do08.07.2019,
zosumy7.602,80eurod09.07.2019do06.08.2019,zosumy7.492,80eurod07.08.2019do17.09.2019,
zosumy7.372,80eurod18.09.2019do30.10.2019,zosumy7.252,80eurod31.10.2019do18.12.2019,
zosumy6.782,80eurod19.12.2019do27.01.2020,zosumy6.542,80eurod28.01.2020do28.04.2020,

zosumy6.302,80eurod29.04.2020do24.08.2020,zosumy5.822,80eurod25.08.2020do04.01.2021,
zo sumy 5.702,80 eur od 04.01.2021 do 07.01.2021, zo sumy 5.702,80 eur od 08.01.2021 do zaplatenia,
náklady spojený s uplatnením pohľadávky v sume 334,72 eur, s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, spolu s náhradou trov konania.

11. Žalobca záverom k veci ešte uviedol, že berie žalobu späť v časti ďalších 600 eur z istiny a navrhol,
abysúdprvejinštancievydalrozsudok,ktorýmzaviažežalovaných1až3spoločneanerozdielnezaplatiť
žalobcovi istinu 5.102,80 eur so zmluvným úrokom 3,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do
08.08.2018, zo sumy 8.812,80 eur od 09.08.2018 do 31.08.2018, zo sumy 8.702,80 eur od 01.09.2018
do02.10.2018,zosumy8.592,80eurod03.10.2018do07.11.2018,zosumy8.482,80eurod08.11.2018

do18.12.2018,zosumy8.372,80eurod19.12.2018do04.01.2019,zosumy8.262,80eurod05.01.2019
do01.02.2019,zosumy8.152,80eurod02.02.2019do01.03.2019,zosumy8.042,80eurod02.03.2019
do20.03.2019,zosumy7.932,80eurod21.03.2019do20.05.2019,zosumy7.712,80eurod21.05.2019
do08.07.2019,zosumy7.602,80eurod09.07.2019do06.08.2019,zosumy7.492,80eurod07.08.2019do17.09.2019,zosumy7.372,80eurod18.09.2019do30.10.2019,zosumy7.252,80eurod31.10.2019
do18.12.2019,zosumy7.022,80eurod19.12.2019do27.01.2020,zosumy6.782,80eurod28.01.2020
do28.04.2020,zosumy6.542,80eurod29.04.2020do24.08.2020,zosumy6.302,80eurod25.08.2020

do04.01.2021,zosumy5.822,80eurod05.01.2021do07.01.2021,zosumy5.702,80eurod08.01.2021
do 06.04.2021, zo sumy 5.102,80 eur od 07.04.2021 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 8,00 %
p. a. zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 v sume 176,31 eur, zo sumy 8.922,80 eur od
13.02.2018 do 08.08.2018, zo sumy 8.812,80 eur od 09.08.2018 do 31.08.2018, zo sumy 8.702,80 eur
od01.09.2018do02.10.2018,zosumy8.592,80eurod03.10.2018do07.11.2018,zosumy8.482,80eur

od08.11.2018do18.12.2018,zosumy8.372,80eurod19.12.2018do04.01.2019,zosumy8.262,80eur
od 05.01.2019 do 01.02.2019, zo sumy 8.152,80 eur od 02.02.2019 do 01.03.2019, zo sumy 8.042,80
eurod02.03.2019do20.03.2019,zosumy7.932,80eurod21.03.2019do20.05.2019,zosumy7.712,80
eurod21.05.2019do08.07.2019,zosumy7.602,80eurod09.07.2019do06.08.2019,zosumy7.492,80
eurod07.08.2019do17.09.2019,zosumy7.372,80eurod18.09.2019do30.10.2019,zosumy7.252,80
eurod31.10.2019do18.12.2019,zosumy7.022,80eurod19.12.2019do27.01.2020,zosumy6.782,80

eurod28.01.2020do28.04.2020,zosumy6.542,80eurod29.04.2020do24.08.2020,zosumy6.302,80
eurod25.08.2020do04.01.2021,zosumy5.822,80eurod05.01.2021do07.01.2021,zosumy5.702,80
eur od 08.01.2021 do 06.04.2021, zo sumy 5.102,80 eur od 07.04.2021 do zaplatenia, náklady spojené
s uplatnením pohľadávky v sume 334,72 eur, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť ostatných žalovaných, spolu s náhradou trov konania.

12. Žalovaní 1 až 3 súhlasili s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcu a k veci uviedli k aktuálne
vyčíslenej istine po čiastočnom späťvzatí žaloby, že vzhľadom na úhradu splátok na základe listu zo
dňa 03.05.2016 vo výške 70,01 eur a povahu splátok, ktoré boli lineárne, si žalovaní neboli schopní
vypočítať presnú výšku zostatku žalovanej sumy. Zároveň nesúhlasili s názorom žalobcu, ktorý si splátky

započítal na príslušenstvo z dôvodu, že žalovaní pri ich platení neuviedli, že platia istinu, nakoľko
vychádzali z uvedeného listu žalobcu, a teda nemajú vedomosť o tom, že splátku majú rozdeliť na istinu
a príslušenstvo.

13. Súd prvej inštancie vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti istiny vo výške

3.820 eur po začatí pojednávania a žalovaní 1 až 3 súhlasili takýmto čiastočným späťvzatím žaloby,
konanie v predmetnej časti vo výroku I. rozsudku zastavil, na základe čoho predmetom sporu bol nárok
žalobcunazaplatenieistinyvsume5.102,80euraspríslušenstvom.Súdprvejinštancievďalšomkonaní
považoval základ sporu za jednoznačne daný nielen svojím právnym názorom, vysloveným v rozsudku
súdu prvej inštancie č. k. 23Cb/32/2017-287 zo dňa 23.07.2018, ktorý odvolací súd považoval za

správny, čo vyslovil vo svojom uznesení č. k. 1Cob/22/2019-442 zo dňa 21.05.2020. Súd prvej inštancie
preto vylúčil aplikáciu spotrebiteľského práva na daný zmluvný vzťah, ktorý je obchodnoprávnym
vzťahom podliehajúcim režimu Obchodného zákonníka. Ustálením právneho záveru o základnej spornej
otázke ohľadom podriadenia predmetnej zmluvy o úvere právnemu režimu Obchodného zákonníka a
citáciou relevantných ustanovení Obchodného zákonníka dal súd prvej inštancie jednoznačnú odpoveď

aj na ďalšie žalovanými 1 až 3 nastoľované otázky vo vzťahu k spôsobu započítavania čiastkových
úhrad, ako aj k posudzovaniu odstúpenia od predmetnej zmluvy a trvania ručiteľského záväzku. Podľa
vyčíslenia, ktoré vyhotovil žalobca ku dňu podania žaloby bol nesplatený zostatok istiny úveru v sume
8.779,56 eur, zostatok nesplatených úrokov z úveru 451,21 eur a suma úrokov z omeškania vo výške
101,08 eur. Posledné splátky, ktoré žalobca do odstúpenia od zmluvy evidoval sú zo dňa 03.11.2015 v

sume100eurazodňa12.11.2015vsume73,03eur.Pozapočítaníuvedenýchsplátokbolzostatokistiny
k 13.11.2015 v sume 8.779,56 eur, zostatok nesplatených úrokov 136,62 eur a zostatok nesplatených
úrokov z omeškania v sume 36,96 eur. Žalovaný 1 do podania žaloby uhradil 5 splátok vo výške 100
eur v období od 22.12.2015 do 02.05.2016 a 7 splátok vo výške 110 eur v období od 30.05.2016 do
19.01.2017, celkovo v sume 1.270 eur. Žalovaný 1 po podaní žaloby až do vydania rozsudku súdu

prvej inštancie uhradil 14 splátok vo výške 110 eur v období od 13.03.2017 do 15.06.2018, celkovo
v sume 1.650 eur. Žalovaný 1 po podaní žaloby a po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie uhradil
1 splátku vo výške 110 eur dňa 30.08.2018 a 13 splátok vo výške 120 eur v období od 07.08.2018
do 16.09.2019, celkovo v sume 3.220 eur. Podľa splátkového kalendára zmluvy bol úver splácaný
anuitnými splátkami vo výške 70,01 eur mesačne. Žalobca mal splátky úveru aj v zmysle stanoviska

obsiahnutého vo vyššie citovanom liste zo dňa 03.05.2016 započítavať aj na istinu (zo splátky uhradenej
dňa 03.11.2015 žalobca započítal na istinu úveru sumu 48,46 eur). Zo splátok poskytnutých v období
od 22.12.2015 do 15.06.2018 v sume spolu 2.920 eur mal žalobca započítať na istinu minimálne
1.308,42 eur (t.j. 27 x 48,46 eur). Suma, o ktorú by sa mala znížiť istina úveru by mala byť vyššiavzhľadom k anuitnému splácaniu úveru vyššia. Túto sumu by mal určiť žalobca. Žalovaný 1 následne
po vyhlásení rozsudku všetky platby (v sume celkom 3.220 eur) v súlade s § 330 ObZ určil na úhradu
istiny. V zmysle uvedeného je k dnešnému dňu zostatok neuhradenej istiny maximálne v sume 4.251,56

eur [8.779,56 eur (zostatok istiny) - 1.308,42 eur (časť splátok, ktoré mal žalobca započítať na istinu
úveru) - 3.220 eur (splátky uhradené po vyhlásení rozsudku)]. Podľa čl. VIII ods. 6 zmluvy je pokuta
vo výške 10 % z nesplatenej časti úveru vrátane prislúchajúcich úrokov, t.j. ku dňu 11.11.2015 zo sumy
9.054,74 eur vo výške 905,47 eur. Súd prvej inštancie pri riešení otázky započítavania splátok platených
žalovaným 1 nevyhovel uvedenej obrane žalovaných, nakoľko mal za to, že žalobca v súlade s §

330 a nasl. ObZ správne započítal čiastočné úhrady žalovaného 1 na príslušenstvo, nakoľko žalovaní
žiadnymrelevantnýmspôsobomnepreukázali,žebyurčili,ktorúčasťnárokužalobcusvojimičiastočnými
úhradami plnili, a preto boli tieto započítané v zmysle § 330 ods. 1 ObZ najprv na príslušenstvo. V
zmysle § 330 ods. 1 ObZ právna skutočnosť, že žalovaní splácali pohľadávku žalobcu aj po zosplatnení
nemá za následok, že títo ju nemuseli zaplatiť naraz a v sume vyčíslenej žalobcom. Ohľadne spôsobu
výpočtu zmluvnej pokuty súd prvej inštancie uviedol, že táto bola vypočítaná v zmysle čl. VIII. bod 4

predmetnej zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku medzi žalobcom a
žalovanými 1 až 3. Zmluvná pokuta vo výške 10 % z celkovej dlžnej sumy bola vypočítaná zo sumy
9.117,32 eur = 911,73 eur, t.j. súčtom dlžnej sumy istiny v sume 8.922,80 eur a úroku v sume 194,52 eur.
Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že žalobca si správne započítal čiastočné úhrady
žalovaného 1 na príslušenstvo a ním uplatnená istina spolu s príslušenstvom je žalobcom uplatnená

dôvodne a v správnych výškach, zodpovedajúcich výške jednotlivých platieb a spôsobu ich započítania.
K nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky vo výške 334,72 eur, ktoré pozostávajú z nákladov za
odstúpenie od zmluvy vo výške 334,72 eur (úkon právnej služby vo výške 270,54 eur, režijný paušál vo
výške 8,39 eur + DPH vo výške 55,79 eur). Tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie zo strany žalobcu
riadnym spôsobom v konaní preukázané. Základom pre výpočet uvedených nákladov je v zmysle §

9 ods. 1, § 10 ods. 1, ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., pričom uplatnené náklady spojené
s uplatnením pohľadávky totiž predstavujú príslušenstvo samotnej pohľadávky, čo priamo vyplýva zo
znenia § 121 ods. 3 OZ. Uplatnená pohľadávka a uplatnené príslušenstvo vrátane nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky predstavujú jeden celistvý nárok, ktorý vychádza z jedného právneho základu.
Podľa názoru súdu prvej inštancie sa v prípade úkonov právnej služby odstúpenie od úverovej zmluvy

jednalo o účelne vynaložené náklady na to, aby mohlo byť úspešne uplatnené právo žalobcu na súde.
Odstúpením od úverovej zmluvy sa celá pohľadávka zo žalobcom poskytnutého úveru stala splatnou,
čím vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie sumy v plnej výške. Za tejto situácie, ktorú zavinili výlučne
žalovaní, a to neuhrádzaním poskytnutého úveru riadne a včas, preto nie je možné a ani spravodlivé
od žalobcu požadovať, aby znášal náklady spojené s týmto postupom sám. Žalobcom vynaložené

náklady sú nákladmi vynaloženými opodstatnene a účelne o to viac, že vychádzajú zo zákonných
dôvodov a neprekračujú ich medze. Tieto náklady predstavujú odmenu advokáta, ktorý požadované
právne služby riadne poskytol. Zaplatením tejto odmeny advokátovi zo strany žalobcu vznikli žalobcovi
skutočné náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Následne sa súd prvej inštancie vyjadril k námietke
žalovaných o predčasne podanej žalobe, keď zdôraznil, že žalovaní 1 až 3 opakovane porušovali

termíny splátok a v niektorých mesiacoch nezaplatili žiadnu splátku, na základe čoho súd prvej inštancie
nevyhovel obrane žalovaných, že si plnili riadne svoje povinnosti.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom úspechu v
konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v kombinácii s princípom zavinenia zastavenia konania podľa § 256 ods.

1 CSP tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu a strane, ktorá čiastočné zastavenie konania
nezavinila (keďže súd vyhovel jeho žalobe v celom rozsahu, pričom dôvodom späťvzatia žaloby v časti
uplatneného príslušenstva bolo zaplatenie dlžnej sumy - príslušenstva pohľadávky žalovaným 1 po
začatí súdneho konania) priznal podľa § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že v danom spore neexistujú žalovanými 1 až 3 uvádzané dôvody

hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Skutočnosť, že žalovaní 1 až 3 svoj záväzok splácali
aj po odstúpení od zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru, nepredstavuje relevantne preukázaný
dôvod v prípade úspechu žalobcu na nepriznanie trov konania, nakoľko to boli práve žalovaní 1 až
3, ktorí spôsobili oneskoreným platením, resp. neplatením dohodnutých splátok porušenie zmluvných
podmienok, na základe čoho došlo k súdnemu vymáhaniu predmetnej sumy, z čoho je zrejmé, že

žalovaní 1 až 3 svojou nedisciplinovanosťou zapríčinili vznik jednotlivých úkonov pri trovách právneho
zastúpenia na strane žalobcu.15. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1 až 3 v zákonnej lehote odvolanie vo výroku II., III., IV. a V.
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f), písm. h) CSP a odvolacím návrhom sa domáhali, aby
odvolací súd v napadnutom rozsahu rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovaným 1

až 3 voči žalobcovi náhradu trov konania. Odvolatelia popísali skutkový stav s tým, že upozornili na
obsah listu žalobcu zo dňa 03.05.2016. Žalovaní 1 až 3 namietali nesprávne započítavanie jednotlivých
splátoknaúhraduistinyapríslušenstva,keďžezlistuzodňa03.05.2016vyplýva,žedohodouúčastníkov
bolo určené, akým spôsobom sa mali jednotlivé splátky započítavať. Z formulácii uvedených v tomto
liste, napr. „uhradenie dlžnej sumy (pozostávajúcej z dlhu na omeškaných splátkach..“ alebo „..môžete

ich uhrádzať na vyššie uvedené číslo účtu aj čiastkovo...“) vyplýva, že uvedené splátky boli určené na
úhradu dlhu v zmysle splátkového kalendára úverovej zmluvy, t.j. aj na splácanie istiny. Takýto spôsob
určenia splátok nie je v rozpore s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/22/2019-442
zo dňa 21.05.2020. Žalovaní po rozhodnutí odvolacieho súdu nenamietali aplikáciu Obchodného
zákonníka na daný nárok, namietali nesprávnosť postupu žalobcu pri započítavaní poskytnutých úhrad.
Z ustanovenia § 330 ods. 1 a 2 ObZ nevyplýva, akým spôsobom môže dlžník určiť záväzok, ktorý spláca.

V danom prípade akceptovaním návrhu žalobcu. Podľa splátkového kalendára zmluvy bol úver splácaný
anuitnými splátkami vo výške 70,01 eur mesačne. Žalobca mal splátky úveru aj v zmysle stanoviska
obsiahnutého vo vyššie citovanom liste zo dňa 03.05.2016 započítavať aj na istinu (zo splátky uhradenej
dňa 03.11.2015 žalobca započítal na istinu úveru sumu 48,46 eur). Zo splátok poskytnutých v období od
22.12.2015 do 15.06.2018 v sume spolu 2.920 eur mal žalobca započítať na istinu minimálne 1.308,42

eur (t.j. 27 x 48,46 eur). Suma, o ktorú by sa mala znížiť istina úveru, by mala byť vyššia vzhľadom
k anuitnému splácaniu úveru. Túto sumu by mal určiť žalobca. Žalobca riadne nevyčíslil svoj nárok,
a to v súlade s dohodu účastníkov, a preto nesplnil povinnosť vyplývajúcu z výzvy súdu prvej inštancie
v nadväznosti na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/22/2019-442 zo dňa 21.05.2020
(predloženie kvalifikovaného návrhu na zmenu žaloby). Súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal

s námietkou žalovaných voči výške uplatnenej zmluvnej pokute. Žalovaní namietali nesprávny výpočet
tejto sankcie, nakoľko podľa čl. VIII ods. 6 úverovej zmluvy je pokuta vo výške 10 % z nesplatenej časti
úveruvrátaneprislúchajúcichúrokov,čok11.11.2015predstavovalosumu9.054,74eur,vovýške905,47
eur.Žalovanínesúhlasilisuloženímpovinnostiuhradiťnákladyspojenésuplatnenímpohľadávkyvsume
334,72 eur. Žalovaní namietajú, že predmetné trovy právneho zastúpenia neboli vzhľadom na úlohy

žalobcu vynaložené účelne. Odstúpenie od zmluvy je bežná agenda, ktorú si mal žalobca zabezpečiť
vo vlastnej réžii. V konaní tiež nebolo preukázané, že predmetné náklady spojené boli žalobcom aj
vynaložené. Ďalej poukázali aj na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/332/09. Žalovaní podali
odvolanie aj voči výroku o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi plnú
náhradu trov konania.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1 až 3 navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa CSP potvrdil a žalovaných zaviazal k náhrade trov odvolacieho
konania. Žalobca sa nestotožnil s námietkou neprávneho započítania jednotlivých čiastočných úhrad
vykonaných. Doručením Odstúpenia od zmluvy o úvere sa zosplatnil celý dlh a žalobca bol oprávnený

vymáhať dlžnú sumu istiny ako aj príslušenstvo, čo v konaní nebolo žiadnym spôsobom spochybnené
a táto skutočnosť bola relevantným spôsobom preukázaná. Žalobca čiastočné úhrady započítaval v
zmysle § 330 a nasl. ObZ, t.j. najprv na príslušenstvo, nakoľko žalovaní žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázali, že by určili, ktorú časť nároku žalobcu svojimi čiastočnými úhradami po odstúpení
od zmluvy plnili. Právna skutočnosť, že žalovaní splácali pohľadávku žalobcu aj po odstúpení od

zmluvy a celkovom zosplatnení dlhu nemá za následok, že títo ju nemuseli zaplatiť naraz a v sume
vyčíslenej žalobcom. Nakoľko závery ohľadom posudzovania zmluvy o poskytnutí podpory vo forme
úveru boli ustálené na právny režim ObZ, odvolací súd sa už v zrušujúcom znesení vyjadril aj k otázke
započítavania čiastočných úhrad, ktoré boli zo strany žalovaných spochybňované. Námietky žalovaných
k výpočtu zmluvne dohodnutej pokuty nie sú podľa názoru žalobcu relevantné a riadnym spôsobom

zdôvodnené.VzmyslečlánkuVIII.bod4úverovejzmluvybolazmluvnápokutavovýške10%vypočítaná
z celkovej dlžnej sumy, t.j. zo sumy 9.117,32 eur, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 8.922,80 eur
a úroku vo výške 194,52 eur. Suma, ktorá predstavovala zmluvnú pokutu bola vypočítaná v súlade s
vyššie citovaným znením článku VIII. bod 4 úverovej zmluvy, t.j. v sume uplatnenej žalobným návrhom
vo výške 911,73 eur. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 334,72 eur, ktoré pozostávajú

z nákladov za odstúpenie od zmluvy vo výške 334,72 eur ako úkonu právnej služby vo výške 270,54
eur, režijného paušálu vo výške 8,39 eur, DPH vo výške 55,79 eur. Tieto skutočnosti zo strany žalobcu
riadnym spôsobom v konaní preukázané. Základom pre výpočet uvedených nákladov je § 9 ods. 1, § 10
ods. 1, ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. Uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávkytotiž predstavujú príslušenstvo samotnej pohľadávky, čo priamo vyplýva zo znenia § 121 ods. 3 OZ.
Uplatnená pohľadávka a uplatnené príslušenstvo vrátane nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
predstavujú jeden celistvý nárok, ktorý vychádza z jedného právneho základu. Podľa názoru žalobcu sa

v prípade úkonov právnej služby odstúpenie od úverovej zmluvy, jednalo o účelne vynaložené náklady
na to, aby mohlo byť úspešne uplatnené právo žalobcu na súde. Odstúpením od úverovej zmluvy sa celá
pohľadávka zo žalobcom poskytnutého úveru stala splatnou, čím vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie
sumy v plnej výške. Žalovaní mali dostatok času vec riešiť vo fáze pred zosplatnením celého zostatku
úveru. V súvislosti s úkonom právnej služby – odstúpenie od úverovej zmluvy sa jedná o právny úkon

so závažnými právnymi následkami v podobe zosplatnenia celého dlhu žalovaných. Za tejto situácie,
ktorú zavinili výlučne žalovaní, a to neuhrádzaním poskytnutého úveru riadne a včas, preto nie je možné
a ani spravodlivé od žalobcu požadovať, aby znášal náklady spojené s týmto postupom sám. Naopak
je racionálnou a zákonnou požiadavkou žiadať prenesenie povinnosti na náhradu týchto nákladov na
žalovaných. Žalobcom vynaložené náklady sú nákladmi vynaloženými opodstatnene a účelne o to viac,
ževychádzajúzozákonnýchdôvodovaneprekračujúichmedze.Zaplatenímtejtoodmenyadvokátovizo

strany žalobcu vznikli žalobcovi skutočné náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Žalobca poukázal
na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným
platbám v obchodných transakciách a na zákon o pohľadávkach štátu. Z vyššie uvedených zákonných
ustanovení vyplýva povinnosť Štátneho fondu rozvoja bývania ako správcu pohľadávky štátu zabezpečiť
vymoženie pohľadávky štátu. Štátny fond rozvoja bývania ako správca majetku štátu prostredníctvom

advokátskej kancelárie vykonával právne úkony, ktorých oprávnenosť vyplýva nielen z uzatvorenej
zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru, ale hlavne z príslušných zákonných ustanovení zákona o
pohľadávkach štátu, zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania a Obchodného zákonníka.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po preskúmaní obsahu spisu a

napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaných (§ 379 a 380
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej
inštancie a po preskúmaní procesných podmienok dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebnézrušiťvnapadnutýchvýrokochII.,III.,IV.a V.avecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie z dôvodu vady procesných podmienok, na ktorú musel odvolací súd prihliadnuť, hoci

aj nebola v odvolaní namietaná.

18. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

20. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

21. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

22. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

23. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo. Podľa ods. 2 zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

24. Podľa § 142 ods. 1 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Podľa ods. 2 uznesenie, ktorým súd pripustil
zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena,

do vlastných rúk.

25. Podľa § 143 ods. 1 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Podľa ods. 2 súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy,ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. Podľa ods. 3, ak súd
nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

26. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

27. Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

28. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

29. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa ods. 2 CSP, ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej. Podľa ods. 3, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému,
koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

30. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

31. Pri rozhodovaní o odvolaní žalovaných proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý v

poradí druhým rozsudkom zaviazal žalovaných 1 až 3 k zaplateniu sumy 8.922,80 eur s príslušenstvom
(voči výroku I. rozsudku o zastavení časti konania nebolo podané odvolanie), bol odvolací súd nútený
konštatovať vady procesných podmienok, na ktoré v zmysle § 380 ods. 2 CSP musel prihliadnuť, aj
keď neboli žalovanými v odvolacích dôvodoch uplatnené, a to konkrétne vady vecných procesných
podmienok, ktoré zakladajú vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

32. Z obsahu uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/22/2019-442 zo dňa 21.05.2020, ktorý
zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/32/2017-287 zo dňa 23.07.2018 v napadnutej
vyhovujúcej časti vo výroku II. a III. a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania, vyplýva, že súd prvej inštancie mal v nadväznosti na špecifikáciu žalobného návrhu v podaní

zo dňa 17.07.2018 vyzvať žalobcu na predloženie kvalifikovaného návrhu na zmenu žaloby obsahujúcu
zdôvodnenie navrhovanej zmeny a po procesne správnom vysporiadaní sa s predmetnou procesnou
otázkou, opätovne rozhodnúť vo veci samej a rozhodnúť aj o čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa
20.06.2018. Na pojednávaní konanom dňa 20.06.2018 právny zástupca žalobcu z dôvodu úhrady sumy
550 eur žalovanými, započítanou na úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur

od 24.01.2017 do 12.02.2018 vo výške 726,31 eur, vzal žalobu čiastočne späť s tým, že po tomto
čiastočnom späťvzatí zostane suma 176,31 eur. Právny zástupca žalovaných 1 až 3 s čiastočným
späťvzatím žaloby súhlasil, avšak napriek tomu súd prvej inštancie o tomto čiastočnom späťvzatí žaloby
v rozhodnutí vo veci samej nerozhodol postupom podľa § 145 ods. 2 CSP a zaviazal žalovaných na
plnenie povinnosti nad rámec uplatňovaného žalobného návrhu. Napriek zrejmému pokynu zo strany

odvolacieho súdu v prvom zrušujúcom rozhodnutí, súd prvej inštancie v priebehu konania, ale ani
v konečnom rozhodnutí nezastavil konanie v časti úroku z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy
8.922,80 eur od 24. 01. 2014 do 12.02.2018 v sume 550 eur (súd prvej inštancie rozhodol len vo výroku
I. rozsudku o zastavení konania v časti istiny). Následne žalobca v podaní zo dňa 17.07.2018 práve
v časti tohto úroku z omeškania zmenil žalobu tak, že požadoval zaplatenie 8,00 % p. a. ročne zo sumy

8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 vo výške 616,31 eur, čo by predstavovalo zmenu žaloby
o rozšírenie predmetného nároku v sume 440 eur. Odvolací súd preto v predchádzajúcom zrušujúcom
rozhodnutí konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom v rozpore s § 216 ods.
1 CSP a jednak za stavu, keď nemal ustálený rozsah žalobného návrhu. Okrem uvedeného si však
žalobca v podaní zo dňa 17.07.2018 neuplatnil nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 334,72 eur, čo rovnako tak predstavuje späťvzatie požadovaného nároku v časti
istiny vo výške 334,72 eur, s čím sa súd prvej inštancie procesne nevysporiadal.

33. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci vyzval žalobcu na špecifikáciu petitu, v nadväznosti
na čo žalobca s ohľadom už aj na vykonanie ďalších úhrad zo strany žalovaného 1 vo výške 2.620

eur v podaní zo dňa 11.12.2020 (č.l. 466) vzal požadovaný nárok v časti späť, a to v časti istiny vo
výške 425,41 eur (premietnuté vo výroku I. rozsudku), ale aj úroku z omeškania vo výške 8,00 % p.
a. zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2014 do 12.02.2018 v sume 176 eur (ide o zvyšnú sumu pôvodne
požadovaného úroku z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2014 do12.02.2018 v sume 750,98 eur, pričom súd prvej inštancie vo výroku I. prvého rozsudku vo veci konanie
v časti úroku z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2014 do 12.02.2018 v
sume 24,67 eur zastavil a úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2014

do 12.02.2018 v sume 550 eur vzal žalobca späť už na pojednávaní dňa 20.06.2018, o čom súd prvej
inštancie doposiaľ nerozhodol). Žalobca vzal žalobu späť aj v časti úroku z omeškania vo výške 8,00
% p. a. zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do 11.12.2020 v sume 2.018,28 eur. Zároveň žalobca
navrhol, aby súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaní 1 až 3 sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu
8.497,39 eur so zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 až

do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.497,39 eur od 12.12.2020 do
zaplatenia a s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 334,72 eur s tým, že plnením
jedného zo žalovaných 1 až 3 zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných 1 až 3. Na
danom mieste odvolací súd uvádza, že úkon žalobcu vo vzťahu k nákladom spojenými s uplatnením
pohľadávky vo výške 334,72 eur, ktoré si žalobca v podaní zo dňa 17.07.2018 neuplatnil, predstavujúc
tak čiastočné späťvzatie žaloby, nie je možné vziať ďalším úkonom-odvolaním späť. Späťvzatie žaloby

jednostranným procesným úkonom strany konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa
dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie návrhu
vziať ďalším úkonom - odvolaním späť. Späťvzatím žalobca prejavuje vôľu voči súdu, aby sa o jeho
návrhu nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania.
Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok

prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil,
nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája. S ohľadom na
uvedené, je preto zrejmé, že žalobca v podaní zo dňa 11.12.2020 opätovne uplatnil nárok vo výške
334,72 eur (potom, čo ho žalobca vzal späť v podaní zo dňa 17.07.2018), čo predstavuje zmenu žaloby.
Späťvzatie nároku v sume 334,72 eur a následne žalobcov návrh na rozšírenie žaloby o predmetný

nárok neznamená, že sa s týmto nárokom zo strany súdu prvej inštancie nebolo potrebné v priebehu
konania procesne vysporiadať. Okrem toho, súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle § 146 ods.
1 CSP a nevyžiadal si k čiastočnému späťvzatiu žaloby súhlas žalovaného. Súd prvej inštancie sa
tak procesne nevysporiadal s návrhmi žalobcu (v zmysle pokynu odvolacieho súdu), keďže z vyššie
uvedeného vyplýva, že žalobca v priebehu konania vzal žalobu v časti späť, ale aj po vrátení veci navrhol

ďalšiu zmenu petitu, o ktorej súd prvej inštancie v rozpore s § 142 ods. 1 a nasl. CSP nerozhodol.

34. Následne žalobca v ďalšom podaní zo dňa 10.05.2022 (č.l. 522 a nasl.) okrem návrhu na zmenu
žaloby vzal žalobu v časti späť (vyplývajúc z obsahu petitu), a to v istine vo výške 2.794,59 eur
(premietnuté do výroku I. napadnutého rozsudku), ako aj v ďalších častiach nároku a príslušenstva,

o ktorých súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej nerozhodol, a to v časti:
zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 110 eur od 09.08.2018 do 31.08.2018 (v porovnaní
s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 %
p. a. zo sumy 8.812,80 eur od 09.08.2018 do 31.08.2018), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo
sumy 220 eur od 01.09.2018 do 02.10.2018 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným

úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 8.702,80 eur od 01.09.2018 do
02.10.2018), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 330 eur od 03.10.2018 do 07.11.2018 (v
porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške
3,00 % p. a. zo sumy 8.592,80 eur od 03.10.2018 do 07.11.2018), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a.
zo sumy 440 eur od 08.11.2018 do 18.12.2018 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným

úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 8.482,80 eur od 08.11.2018 do
18.12.2018), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 550 eur od 19.12.2018 do 04.01.2019 (v
porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške
3,00%p.a.zosumy8.372,80eurod19.12.2018do04.01.2019),zmluvnéhoúrokuvovýške3,00%p.a.
zo sumy 660 eur od 05.01.2019 do 01.02.2019 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným

úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 8.262,80 eur od 05.01.2019 do
01.02.2019), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 770 eur od 02.02.2019 do 01.03.2019 (v
porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške
3,00%p.a.zosumy8.152,80eurod02.02.2019do01.03.2019),zmluvnéhoúrokuvovýške3,00%p.a.
zo sumy 880 eur od 02.03.2019 do 20.03.2019 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným

úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 8.042,80 eur od 02.03.2019 do
20.03.2019), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 990 eur od 21.03.2019 do 20.05.2019 (v
porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške
3,00%p.a.zosumy7.932,80eurod21.03.2019do20.05.2019),zmluvnéhoúrokuvovýške3,00%p.a.zo sumy 1.210 eur od 21.05.2019 do 08.07.2019 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným
úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 7.712,80 eur od 21.05.2019 do
08.07.2019), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 1.320 eur od 09.07.2019 do 06.08.2019 (v

porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške
3,00%p.a.zosumy7.602,80eurod09.07.2019do06.08.2019),zmluvnéhoúrokuvovýške3,00%p.a.
zo sumy 1.430 eur od 07.08.2019 do 17.09.2019 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným
úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 7.492,80 eur od 07.08.2019 do
17.09.2019), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 1.550 eur od 18.09.2019 do 30.10.2019 (v

porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške
3,00%p.a.zosumy7.372,80eurod18.09.2019do30.10.2019),zmluvnéhoúrokuvovýške3,00%p.a.
zo sumy 1.670 eur od 31.10.2019 do 18.12.2019 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným
úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 7.252,80 eur od 31.10.2019 do
18.12.2019), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 2.140 eur od 19.12.2019 do 27.01.2020 (v
porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške

3,00%p.a.zosumy6.782,80eurod19.12.2019do27.01.2020),zmluvnéhoúrokuvovýške3,00%p.a.
zo sumy 2.380 eur od 28.01.2020 do 28.04.2020 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným
úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 6.542,80 eur od 28.01.2020 do
28.04.2020), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 2.620 eur od 29.04.2020 do 24.08.2020 (v
porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške

3,00 % p. a. zo sumy 6.302,80 eur od 29.04.2020 do 24.08.2020), zmluvného úroku vo výške 3,00
% p. a. zo sumy 3.100 eur od 25.08.2020 do 04.01.2021 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným
zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 5.822,80 eur od
25.08.2020 do 04.01.2021), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 3.220 eur od 04.01.2021
do zaplatenia (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným

úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 5.702,80 eur od 04.01.2021 do zaplatenia), úrok z omeškania vo
výške 8,00 % p. a. zo sumy 2.674,59 eur od 12.12.2020 do 04.01.2021 (v porovnaní s predchádzajúcim
uplatneným úrokom z omeškania a uplatneným úrokom z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy
5.822,80 eur od 25.08.2020 do 04.01.2021, keďže v podaní zo dňa 11.12.2020 (č.l. 466) žiadal úrok
z omeškania až od 12.12.2020 do zaplatenia, pričom v časti nároku do 11.12.2020 predstavuje daný

návrh žalobcu zmenu žaloby), ďalej aj v časti príslušenstva, a to: úroku z omeškania vo výške 8,00 %
p. a. zo sumy 2.794,59 eur od 05.01.2021 do zaplatenia (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným
úrokom z omeškania a uplatneným úrokom z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 5.702,80 eur
od 04.01.2021 do zaplatenia). Súd prvej inštancie navyše nevyzval žalovaných 1 až 3 na súhlas so
čiastočným späťvzatím žaloby v zmysle predmetného návrhu. Predmetný návrh žalobcu okrem vyššie

uvedeného čiastočného späťvzatia, obsahoval aj návrh na zmenu žaloby, keďže pôvodne uplatnený
nárok rozširoval, a to o ďalšie nároky. Ide o nároky v podaní žalobcu označené ako úrok z omeškania
vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 v sume 176,31 eur, úrok z
omeškania vo výške 8,00 % p. a zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do 08.08.2018, úrok z omeškania
vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.812,80 eur od 09.08.2018 do 31.08.2018, úrok z omeškania vo výške

8,00 % p. a. zo sumy 8.702,80 eur od 01.09.2018 do 02.10.2018, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p.
a. zo sumy 8.592,80 eur od 03.10.2018 do 07.11.2018, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy
8.482,80 eur od 08.11.2018 do 18.12.2018, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.372,80
eur od 19.12.2018 do 04.01.2019, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.262,80 eur od
05.01.2019 do 01.02.2019, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.152,80 eur od 02.02.2019

do 01.03.2019, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.042,80 eur od 02.03.2019 do
20.03.2019,úrokzomeškaniavovýške8,00%p.a.zosumy7.932,80eurod21.03.2019do20.05.2019,
úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 7.712,80 eur od 21.05.2019 do 08.07.2019, úrok z
omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 7.602,80 eur od 09.07.2019 do 06.08.2019, úrok z omeškania
vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 7.492,80 eur od 07.08.2019 do 17.09.2019, úrok z omeškania vo výške

8,00 % p. a. zo sumy 7.372,80 eur od 18.09.2019 do 30.10.2019, úrok z omeškania vo výške 8,00 %
p. a. zo sumy 7.252,80 eur od 31.10.2019 do 18.12.2019, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo
sumy 6.782,80 eur od 19.12.2019 do 27.01.2020, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy
6.542,80 eur od 28.01.2020 do 28.04.2020, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 6.302,80
eur od 29.04.2020 do 24.08.2020, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 5.822,80 eur od

25.08.2020 do 11.12.2020.

35. Následne žalobca v ďalšom podaní zo dňa 01.06.2022 (č.l. 547) okrem návrhu na zmenu žaloby
vzal žalobu v časti späť (vyplývajúc z obsahu petitu), a to istinu vo výške 600 eur (premietnuté do výrokuI. napadnutého rozsudku), ako aj v časti zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 600 eur od
07.04.2021 do zaplatenia (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným
zmluvnýmúrokomvovýške3,00%p.a.zosumy5.102,80eur od07.04.2021dozaplatenia),ďalejvčasti

príslušenstva,atoúrokuzomeškaniavovýške8,00%p.a.zosumy600eurod07.04.2021dozaplatenia
(v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným úrokom z omeškania a uplatneným úrokom z omeškania vo
výške 8,00 % p. a. zo sumy 5.102,80 eur od 07.04.2021 do zaplatenia). Súhlas s čiastočným späťvzatím
k predmetnému návrhu žalovaní 1 až 3 udelili prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní
konanom dňa 12.10.2022 (č.l. 558). Predmetný návrh žalobca okrem vyššie uvedeného čiastočného

späťvzatia,obsahovalajnávrhnazmenužaloby,keďžepôvodneuplatnenýnárokrozširoval,atooďalšie
nároky. Ide o nároky v podaní žalobcu označené ako zmluvný úrok vo výške 3,00 % p. a. zo sumy
7.022,80 eur od 19.12.2019 do 27.01.2020, zmluvný úrok vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 6.782,80
eur od 28.01.2020 do 28.04.2020, zmluvný úrok vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 6.542,80 eur od
29.04.2020 do 24.08.2020, zmluvný úrok vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 6.302,80 eur od 25.08.2020 do
04.01.2021, zmluvný úrok vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 5.822,80 eur od 05.01.2021 do 07.01.2021,

úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 7.022,80 eur od 19.12.2019 do 27.01.2020, úrok z
omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 6.782,80 eur od 28.01.2020 do 28.04.2020, úrok z omeškania
vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 6.542,80 eur od 29.04.2020 do 24.08.2020, úrok z omeškania vo výške
8,00 % p. a. zo sumy 6.302,80 eur od 25.08.2020 do 04.01.2021, úrok z omeškania vo výške 8,00 %
p. a. zo sumy 5.822,80 eur od 05.01.2021 do 07.01.2021.

36. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci nielenže nepostupoval v zmysle pokynov odvolacieho
súdu, keď sa v konečnom rozhodnutí procesne nevysporiadal s čiastočným späťvzatím žalobcu,
ako aj v priebehu konania nerozhodol o zmene žaloby, ale ani po doručení ďalších návrhov na
zmenu žaloby obsahujúcich aj čiastočné späťvzatia žaloby, nepostupoval v zmysle § 142 a nasl.

CSP, keď nerozhodol o návrhu na zmenu žaloby a v konečnom rozhodnutí nerozhodol o všetkých
čiastočných späťvzatiach žalobcu. Súd prvej inštancie týmto postupom zaťažil konanie procesnou vadou
absencie procesných podmienok, keď nemal ustálený rozsah žalobného návrhu. Súd prvej inštancie
je v zmysle § 216 CSP viazaný žalobným návrhom žalobcu. V tomto smere odvolací súd poukazuje
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/305/2020 zo dňa 27.10.2022, v zmysle ktorého

dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene petitu žaloby, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnej
žalobe. Odstránenie procesnej vady procesných podmienok, keď súd nerozhodol o návrhu žalobcu
na zmenu žaloby však v zmysle § 371 CSP nemôže odstrániť odvolací súd, keďže v odvolacom
konaní nie je možné žalobu meniť. V konaní pred odvolacím súdom nie je možné pripustiť zmenu
žaloby, keďže by to znamenalo, že prieskum, ktorý má uskutočniť odvolací súd, by sa stal irelevantným,

nakoľkoirelevantnýmbysastalajdoterajšíprocesnýpostup,akoajnapadnutérozhodnutie(Števček,M.,
Ficová, S., Barícová, J.. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1252 s.).

37. Odvolací súd vzhľadom na okolnosti zistené vyššie uvádza, že aj napriek tomu, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie už bolo raz zrušené z procesných dôvodov, má za to, že nie sú splnené podmienky pre
aplikáciu § 390 CSP, ktoré odvolaciemu súdu prikazuje rozhodnúť vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej
inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Odvolací
súd si je vedomý ustálenej judikatúry ústavného súdu, v zmysle ktorej „Ak odvolací súd nepostupuje

v zmysle § 390 CSP a nerozhodne v merite veci, hoci na takéto rozhodnutie boli splnené podmienky
stanovenévuvedenomustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadku,ideozásadnépochybenie,vdôsledku
ktorého nebol dosiahnutý účel zakotvený v § 390 CSP, ktorým je zrýchlenie konania rozhodnutím v
merite veci, ale naopak priebeh konania pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa opätovne spomalil.
(III. ÚS 379/2017; obdobne aj I.ÚS/570/2017, I.ÚS/227/2018, I.ÚS/52/2020, IV.ÚS/439/2024, a iné)“,

avšak je názoru, že povinnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní po predchádzajúcom zrušení
rozhodnutia a vrátení veci na nové rozhodnutie je možné aplikovať iba a výlučne vtedy, ak konanie, ktoré
mu predchádzalo bolo procesne bez vád, prípadne sa v konaní vyskytla taká procesná vada, pri ktorej
môže byť odvolacím súdom zjednaná náprava. V tomto prípade však došlo k takej procesnej vade a
nedodržaniu procesných podmienok, ktorú nie je možné zhojiť a napraviť v odvolacom konaní, keďže nie

je možné zo strany odvolacieho súdu rozhodnúť o pripustení alebo nepripustení zmeny žaloby v zmysle
§ 371 CSP. Rovnako tak, odvolací súd nemôže preskúmavať rozsudok, ak v dôsledku tejto procesnej
vady je zrejmé, že súd prvej inštancie nemal ustálený predmet sporu.38. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na závery vyslovené v náleze Ústavného súdu SR sp.
zn. III.ÚS/570/2023, v zmysle ktorých: „pokiaľ krajský súd dostatočným spôsobom odôvodní, prečo
aj druhýkrát zrušil rozsudok okresného súdu, takýto postup môže byť ústavne súladný. Krajský súd

však musí splniť dve podmienky. Jednak musí uviesť konkrétne skutočnosti, pre ktoré sa domnieva,
že s ohľadom na cieľ § 390 CSP je pre spravodlivé rozhodnutie účelnejšie vrátiť vec okresnému súdu.
Vrátenie veci okresnému súdu musí byť posledná možnosť po tom, čo krajský súd zváži, že jeho
rozhodnutiebybolovdanejvecihoršímriešením.Pritomniejepostačujúcelenvšeobecnékonštatovanie
o lepšej vybavenosti okresného súdu pre rozhodnutie. Okrem toho rozhodnutie okresného súdu musí

vykazovať závažné nedostatky. Je tomu tak najmä v prípade, keď je zjavné, že sa okresný súd v rozpore
s § 391 ods. 2 CSP nijak nevysporiadal so skorším rozhodnutím krajského súdu a vo svojej podstate
opakuje rovnaké odôvodnenie a závery alebo inak úplne ignoruje svoje právomoci súdu prvej inštancie,
tak ako vyplývajú z ustanovení zákona. Pokiaľ by nebolo možné odchýliť sa od § 390 CSP, okresné
súdy by mali bezbrehý priestor na neplnenie svojich právomocí s následkom ich faktického prenosu na
odvolacie súdy, no predovšetkým s rizikom porušenia iných ústavných práv strán civilného sporu“.

39. Odvolací súd vo vzťahu k úprave jeho povinnosti rozhodnúť vo veci podľa § 390 CSP preto
zdôrazňuje, že v predmetnej veci ide o prípad, kedy síce predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie
bol už zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave, v tomto odvolacom konaní však nebola podľa
názoru odvolacieho súdu splnená podmienka na to, aby odvolací súd konal a rozhodol v zmysle § 390

CSP, nakoľko na zistenú procesnú vadu absencie procesných podmienok musel prihliadnuť (aj) ex offo
(§ 380 ods. 2 CSP) s tým, že takýto procesný nedostatok nemohol v odvolacom konaní odstrániť.

40. Odvolací súd preto konštatuje, že postupom súdu prvej inštancie došlo k naplneniu odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP a dôvodom, pre ktorý odvolací súd napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie musí zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a vec vrátiť podľa § 391 ods. 1
CSP na ďalšie konanie, keďže zistený nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní. Úlohou
súdu prvej inštancie preto bude sa procesne vysporiadať s posledným návrhom žalobcu na zmenu
žaloby v podaní zo dňa 01.06.2022 (č.l. 547) v zmysle § 142 a nasl. CSP rozhodnutím o jeho pripustení
alebo nepripustení a ustáliť tak predmet sporu. Zároveň bude zo strany súdu prvej inštancie nevyhnutné

procesne rozhodnúť v konečnom rozhodnutí aj o všetkých návrhoch žalobcu obsahujúcich čiastočné
späťvzatie žaloby v zmysle § 145 ods. 2 CSP (aj o tom návrhu, s ktorým sa napriek pokynu odvolacieho
súdu v zrušovacom rozhodnutí nevysporiadal), a to po vyjadrení žalovaných 1 až 3 v zmysle § 146 ods.
1 CSP.

41. V dôsledku zistenej procesnej vady sa v ostatnom už odvolací súd nezaoberal odvolacími
námietkami žalovaných 1 až 3, keďže po vrátení veci sa v konaní a odstránení procesných vád konania
splnením procesných podmienok konania, sa bude súd prvej inštancie zaoberať všetkými skutkovými
ako aj právnymi otázkami tak, aby dávali odpovede na všetky pre spor podstatné otázky, a to v súlade
so zaväzujúcim právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vysloveným v zrušujúcom uznesení č.

k. 1Cob/22/2019 - 442 zo dňa 21.05.2020.

42. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej
inštancievnapadnutomrozsudkunerozhodolotrováchodvolaciehokonania,apretobudepotrebné,aby

po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie, súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách konania v zmysle
§ 396 ods. 3 CSP.

43. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d), e) CSP).