Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200480
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200480.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor
starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia,
so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, o správnej žalobe vo veci správneho trestania, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E./XXXXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie žalovaného č. E./XXXXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX
a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX-XXX,XXX/XXXX-XX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX Mestská časť
Bratislava - Čunovo (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia § 58 písm. e), § 63
ods. 3 písm. d) a § 77 ods. 3 písm. a) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení
účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 364/2004 Z. z.“ alebo „vodný zákon“) v spojení s §

1a ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a čl. 71 ods. 2
písm. k) Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy v znení dodatkov 1 až 11 rozhodla, že žalobca je vinný
z priestupku porušenia § 55 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 písm. h) zákona č. 364/2004 Z. z., ktorý
spáchal dňa 25. marca 2018 o 15.30 hod. poškodzovaním vodnej stavby a jej funkcií tým, že ako vodič
motorového vozidla EČ D. XXX F. jazdil autom s týmto motorovým vozidlom po korune ochrannej hrádze
Dunaja v katastrálnom území G. a za tento priestupok mu uložila podľa § 77 ods. 2 písm. c) zákona č.
364/2004 Z. z. pokutu vo výške 80 EUR a zaviazala ho zaplatiť trovy priestupkového konania (ďalej len

„prvostupňové rozhodnutie“).

2. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 19.07.2018 poukázal na to, že pokiaľ
správny orgán uviedol, že žalobca nenamietal porušenie vodného zákona, je to v rozpore so skutočným
stavom veci. Od počiatku namieta, že sa dopustil akéhokoľvek priestupku. Priestor, na ktorom sa
nachádzal, nie je nijakým spôsobom označený ako vodná stavba alebo ochranná hrádza. K odvolaniu
priložil fotodokumentáciu a poukazoval na to, že vyasfaltovaná voľná plocha tzv. „Elánka“ je zjavne

pravidelne používaná motorovými vozidlami, čo na svoju obhajobu uviedol aj pri ústnom prejednaní
priestupku dňa 12.06.2018. Prvostupňové rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné z dôvodu, že
správny orgán prvého stupňa konštatoval, že mal jazdiť po korune hrádze, pričom tento pojem zákon
nevymedzuje.Namietaltiežzáversprávnehoorgánutýkajúcisanaplneniaskutkovejpodstatypriestupkupodľa § 55 ods. 1 vodného zákona, keďže žalobca po ochrannej hrádzi nejazdil a správny orgán o tom
nemá žiaden dôkaz. Jednak vozidlo neriadil a jednak samotné vozidlo stálo. Subjekt priestupku je vo
vodnom zákone jednoznačne vymedzený ako osoba, ktorá jazdí motorovým vozidlom po ochrannej

hrádzi. Správny orgán prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru o spáchaní priestupku, keď
uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku, aj keď on autom nejazdil a tiež žiadnym spôsobom
nešpecifikoval, ako dospel k záveru, že miesto, kde s vozidlom stál a sedel na sedadle spolujazdca,
je ochrannou hrádzou. Z rozhodnutia nie je zrejmé, čo je koruna hrádze, kde sa začína ochranná
hrádza alebo ochranné pásmo vodnej stavby. Prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné, vychádza

znedostatočnezistenéhoskutkovéhostavuabolovydanénazákladenesprávnehoprávnehoposúdenia
veci.

3. Žalovaný rozhodnutím č. E./XXXXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX odvolanie žalobcu zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil s tým, že v časti výroku o uložení povinnosti vinnému z priestupku
uhradiť trovy konania o priestupku v paušálnej sume 16 EUR za slová „v zmysle“ a pred text „vyhlášky

Ministerstva vnútra SR č. 411/2006 Z. z.“ doplnil slová „§ 79 ods. 1 a 5 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov“ (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný napadnuté
rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol pri procesnom úkone riadne poučený o jeho právach,
oboznámený so skutkom, ktorého sa mal dopustiť, spisovým materiálom a príslušnými ustanoveniami
zákona upravujúcimi skutkovú podstatu prejednávaného priestupku. Zo zápisnice vyplýva, že žalobca

nerozporoval svoju prítomnosť v uvedenom čase na uvedenom mieste ako vodič motorového vozidla,
nenamietal porušenie zákona ani kvalifikáciu priestupku. Po prečítaní žalobca zápisnicu bez výhrad
k zaznamenaným skutočnostiam podpísal. Pojem vodnej stavby je vymedzený v § 52 ods. 1 zákona č.
364/2004 Z. z. Z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že ide o poškodzovanie pravobrežnej
hrádze vodného toku Dunaj, čiže ide o vodnú stavbu, ktorej súčasťou je aj koruna hrádze s asfaltovým

povrchom. Žalobca na ústnom pojednávaní nespochybnil, že bol dňa 25.03.2018 o 15.30 hod.
s motorovým vozidlom medzi protipovodňovou hrádzou a vodným tokom Dunaj v extraviláne Čunova
na asfaltovej ploche „Elánka“, kam prišiel po korune hrádze, pretože iná možnosť príjazdu tam nie je.
Namietal iba, že nie je jasne vymedzené a označené, čo je hrádza. Nejde ani o výnimku na vjazd podľa
§ 55 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. Dunajská hrádza je vodnou stavbou a nie je cestným objektom,

na ktorý by sa vzťahoval zákon č. 8/2009 Z. z., zákaz jazdy motorovým vozidlom po vodnej stavbe
vyplýva priamo z vodného zákona, ktorý neupravuje povinnosť označovať takéto objekty dopravným
alebo iným značením, obsahujúcim príkazové, zákazové alebo upozorňujúce informácie. Dopravné
značenia z dôvodu ochrany vodnej stavby sú umiestnené pri križovaniach dunajskej hrádze s objektami
zaradenými v sieti cestných komunikácií alebo v súvislosti s bezpečnosťou premávky na hlavnej

cyklotrase Eurovelo 6. Orgán štátnej vodnej správy za umiestnenie dopravného značenia nezodpovedá.
Dôkazyobsiahnutévspisedostatočnepreukazujú,žeskutoksastaladopustilsahoobvinený,ktorýproti
skutkovej podstate nenamietal, pričom ide o skutok spáchaný z nedbanlivosti. Pokuta vo výške 80 EUR,
teda v dolnej časti možnej sadzby je primeraná s prihliadnutím na závažnosť priestupku, neúmyselný
spôsobspáchaniaanásledky,naokolnosti,zaktorýchbolspáchaný,mieruzavineniaaosobupáchateľa,

u ktorého ide o prvý priestupok v oblasti životného prostredia a ochrany vôd.

II. Správna žaloba

4. Správnou žalobou zo dňa 19.03.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.03.2020,

sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal ho nahradiť žalobcovi trovy konania. Napadnuté rozhodnutie
považoval za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) SSP.

5. Žalobca uviedol, že správny orgán v rozhodnutí konštatoval, že žalobca nenamietal porušenie

vodného zákona ani kvalifikáciu priestupku, a preto sa správny orgán zameral iba na druh a výšku
sankcie. Žalobca však uvedené od počiatku namietal, čo však žalovaný ponechal v napadnutom
rozhodnutíbezpovšimnutia.Opätovnepoukázalnato,žepriestor,vktoromsanachádzal,nebolvdanom
čase nijako označený ako vodná stavba alebo ochranná hrádza. Správne orgány nepreukázali, že
žalobca na danom mieste jazdil. Žalobca nesedel za volantom auta (teda nemohol jazdiť) a v čase,

kedy sa mal skutok stať, auto stálo (nejazdilo). Nie je teda naplnený znak skutkovej podstaty – subjekt
vymedzený v zákone ako osoba, ktorá jazdí motorovým vozidlom po ochrannej hrádzi.6.Žalobcaďalejpoukázalnato,žeskutoknebolzrozumiteľnevymedzenývrozhodnutí,pretoževýrokuje
uvedenýakojazdavozidlompokorunehrádzebezvymedzenia,čojekorunahrádze.Jazdeniepokorune
hrádze nie je uvedené v zákone ako znak skutkovej podstaty, keďže v § 52 ods. 1 vodného zákona

je definovaná vodná stavba, nie koruna hrádze (tento pojem žiaden zákon nepozná). V napadnutom
rozhodnutí nie je vymedzené, či daný priestor je súčasťou vodnej stavby a či bol riadne označený zákaz
vjazdu, čo žalobca preukázal priloženou fotodokumentáciou.

III. Vyjadrenie žalovaného

7. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.10.2020 žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. K námietkam žalobcu, týkajúcim sa tvrdenia, že žalobca v konaní namietal, že neporušil vodný zákon,
žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že žalobca bol
riadne poučený správnym orgánom prvého stupňa, oboznámený so spisovým materiálom a nenamietal

obsah zápisnice z prerokovania priestupku.

9. Na námietku, že priestor, kde sa žalobca nachádzal, nebol v tom čase nijakým spôsobom označený
ako vodná stavba alebo ochranná hrádza, reagoval poukazom na § 52 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z.
a identickým odôvodnením, aké je uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

10. K námietke, že konania posúdeného ako priestupok sa nedopustil žalobca, keďže nesedel za
volantom, žalovaný uviedol, že správny orgán vychádzal zo spisu oddelenia Policajného zboru Rusovce,
ktorý obsahuje úradný záznam, v ktorom je zdokumentovaný postup policajnej hliadky a zaznamenané
skutočnosti o odhalení priestupku porušením § 55 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z., pričom ako páchateľ

bol identifikovaný žalobca, čo bolo hodnoverným podkladom pre začatie konania o priestupku voči
žalobcovi. Keďže žalobca uviedol, že s dcérou trénoval rozjazd na mieste – plocha Elánka – pretože
sa v tom čase pripravovala na skúšky v autoškole, z tohto tvrdenia je zrejmé, že žalobcom uvádzaná
vodička v čase zistenia priestupku nebola oprávnená na vedenie motorového vozidla, a teda minimálne
v čase príjazdu na miesto trénovania musel viesť vozidlo žalobca, čo žalobca nerozporoval, ale skôr

potvrdil priloženou fotodokumentáciou.

11. Pokiaľ ide dopravné označenie z dôvodu ochrany vodnej stavby, žalovaný uviedol tú istú
argumentáciu, ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s doplnením, že dopravné značenie
umiestnené pred križovaním protipovodňovej hrádze pri príjazde od obce Čunovo jednoznačne udáva

prikázaný smer priamo (fotodokumentácia žalovaného).

IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

12. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 02.12.2020 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že od počiatku namietal

akékoľvek porušenie vodného zákona z jeho strany. Pri vyhotovení zápisnice z prerokovania priestupku
došlo k chybe zo strany zapisovateľky, na čo vtedajšiu starostku dodatočne upozornil a tá ústne priznala
pochybenie. Žiadal preto, aby bol vo veci vypočutý aj správny orgán prvého stupňa ako účastník.
Fotodokumentácia, ktorú do administratívneho konania predložil, nie je dôkazom, že po hrádzi jazdil,
ale dokladá, že na prístupovej ceste nie je žiadne značenie, že by sa s dcérou nachádzal v zákaze

a porušoval vodný zákon. Asfaltová plocha „Elánka“ nevyvoláva zdanie, že sa s dcérou nachádzali na
ploche vodnej stavby. Ako dlhoročný obyvateľ Čunova má vedomosť, že uvedená plocha je využívaná
najmä mladými motoristami na tréning a redaktori motoristických časopisov na tomto mieste nakrúcajú
videorecenzie automobilov. Správca zodpovedný za túto lokalitu o tom má určite vedomosť. Uviedol, že
už na mieste rozporoval, že riadil vozidlo, na čo upozornil aj príslušníka policajnej hliadky a žiadal ho

o dôkaz, akým konaním a proti čomu sa previnil. Uviedol, že nepozná presný písomný záznam zistenia
príslušníka Policajného zboru a nie je pravdou, že by ich príslušníci PZ vyzvali na opustenie plochy.
Ako svedka označil svoju dcéru. Tvrdenie, že dopravné značenie nie je podmienkou samotného zákazu
a zákaz vyplýva priamo z vodného zákona obstojí len v prípade, ak je zrejmé, že sa na takom mieste
nachádzal. Uvedené tvrdí aj starostka obce Čunovo a podľa vedomostí žalobcu sa domáha už roky

bezúspešne nápravy v tejto veci. Ak ide o územie zákazu vjazdu, musí byť jednoznačne definované,
kde sa začína a končí vodná stavba, inak občan nemá ako vedieť, že sa nachádza na takomto území.
K podaniu priložil aktuálnu fotodokumentáciu.13. Žalovaný na výzvu, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 02.12.2020, nereagoval.

V. Konanie na správnom súde

14. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

15. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 ods. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sudca na správnom
súdekonáarozhodujeosprávnychžalobáchvoveciachsprávnehotrestaniapodanýchprotirozhodnutiu
alebo opatreniu o priestupku.“

16. Podľa ustanovenia § 194 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnym trestaním sa na
účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo

o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.“

17. Podľa ustanovenia § 194 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave
ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o
všeobecnej správnej žalobe.“

18. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd
rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy,
ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.“

19. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. f) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd
rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy,
ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.“

20. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§
10 a § 13 ods. 1 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu
žalovaného dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť v súlade
s ustanovením § 191 ods. 1 písm. e) a f) SSP. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania
(§ 107 ods. 2 SSP), keďže účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania a neboli dané ani

iné zákonné dôvodu pre nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 SSP). Deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránke správneho súdu v lehote viac
ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.04.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

VI. Aplikovaná právna úprava

21. Podľa ustanovenia § 1 písm. ods. 2 písm. g) zákona č. 364/2004 Z. z. „Tento zákon vytvára
podmienky na bezpečnosť vodných stavieb.“

22. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z. z.“ Tento zákon upravuje práva a

povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich
ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a
zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.“

23. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 písm. c) zákona č. 364/2004 Z. z. „Vodnými stavbami sú stavby,

ich súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami.
Súčasťou vodnej stavby sa rozumie ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo
technologickým zariadením pri prevádzke vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych
sietí, ktoré slúžia k jej činnosti. Vodnými stavbami sú najmä priehrady, vodné nádrže, rybovody, rybníky,
rybochovné zariadenia, hate, hrádze, vodné elektrárne, stavby na využívanie hydroenergetického

potenciálu vodného toku a iné stavby potrebné na nakladanie s vodami.“24. Podľa ustanovenia § 53 písm. d) zákona č. 364/2004 Z. z. „Vlastník vodnej stavby podľa § 52 ods. 1
písm. a) až c) a g) až i) je povinný osadiť a udržiavať na vodnej stavbe vodnú značku, ciachy, vodočet,
výstražné tabule alebo plavebné znaky.“

25. Podľa ustanovenia § 55 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. „Akýmkoľvek spôsobom poškodzovať vodné
stavby a ich funkcie, najmä ťažiť zeminu z ochranných hrádzí, vysádzať na nich dreviny, pásť na nich
alebo preháňať cez ne hospodárske zvieratá a jazdiť po nich motorovými vozidlami s výnimkou miest na
to určených, poškodzovať ciachy, vodočty, vodomery, iné meracie zariadenia a zariadenia slúžiace na

prevádzku vodnej stavby a poškodzovať plavebné znaky a výstražné tabule je zakázané; zákaz jazdenia
motorovými vozidlami po vodných stavbách sa nevzťahuje na vozidlá správcu vodného toku a orgánu
štátnej vodnej správy.“

26. Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 písm. d) zákona č. 364/2004 Z. z. „Obec v prenesenom výkone
pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd, vodných tokov

a vodných stavieb [§ 77 ods. 3 písm. a)].“

27. Podľa ustanovenia § 77 ods. 3 písm. a) zákona č. 364/2004 Z. z. „Priestupky podľa odseku 1 písm.
c), f), g), h), i) a m) prejednáva obec.“

28. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 písm. h) zákona č. 364/2004 Z. z. „Priestupku na úseku ochrany
vôd, vodných tokov a vodných stavieb sa dopustí ten, kto poškodzuje vodné stavby a ich funkcie najmä
tým, že ťaží zeminu z ochranných hrádzí, vysádza na nich dreviny, pasie na nich alebo preháňa cez ne
hospodárske zvieratá, jazdí po nich motorovými vozidlami (§ 55 ods. 1).“

29. Podľa ustanovenia § 77 ods. 2 písm. c) zákona č. 364/2004 Z. z. „Za priestupok podľa odseku 1
písm. a), d), e), h), i), o), p), r) a s) možno uložiť pokutu do 165 eur.“

30. Podľa ustanovenia § 77 ods. 4 zákona č. 364/2004 Z. z. „Na priestupky a na ich prejednávanie sa
vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.“

31. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v rozhodnom
čase (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“) „Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak
nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.“

32. Podľa ustanovenia § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. „Obvinený z priestupku má právo vyjadriť
sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti
a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho
nemožno donucovať.“

33. Podľa ustanovenia § 77 zákona č. 372/1990 Zb. „Výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený
z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania
priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie
( § 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti ( § 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia

( § 16), o nároku na náhradu škody ( § 70 ods. 2) a o trovách konania ( § 79 ods. 1).“

VII. Právne posúdenie veci správnym súdom

34.Správnysúduvádza,žesodkazomnazákonč.151/2022Z.z.ozriadenísprávnychsúdovaozmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v
Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začali svoju činnosť 1. júna 2023.
V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna
vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského

oddelenia 15Sa, 18 Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa
21.05.2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa.35. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že
žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) a je prípustná
(najmä § 6 a § 7 SSP).

36. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, prihliadajúc na ustanovenie
§ 195 SSP, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového
a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri
zisťovanískutkovéhostavusprávnysúdvychádzalzožalovanýmpredloženéhoadministratívnehospisu.

37. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil s tým, že v časti výroku o uložení povinnosti uhradiť trovy
konania o priestupku doplnil výrok o označenie ustanovenia právneho predpisu, na základe ktorého bolo
rozhodované, a v ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca
uznaný vinným z priestupku podľa § 55 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 písm. h) zákona č. 364/2004

Z. z.. Priestupku podľa uvedeného ustanovenia sa dopustil tak, že dňa 25. marca 2018 o 15.30 hod.
poškodzoval vodnú stavbu a jej funkcie tým, že ako vodič motorového vozidla EČ D. XXX F. jazdil autom
s týmto motorovým vozidlom po korune ochrannej hrádze Dunaja v katastrálnom území Čunovo a za
tento priestupok mu bola uložená pokuta podľa § 77 ods. 2 písm. c) zákona č. 364/2004 Z. z. vo výške
80 EUR.

38. Žalobca v správnej žalobe svoju argumentáciu postavil na tvrdení, že (i) od počiatku namietal
porušenie vodného zákona a kvalifikáciu skutku, (ii) skutok bol v skutkovej vete vo výroku
prvostupňového rozhodnutia vymedzený nesprávne, (iii) nebol naplnený jeden zo znakov skutkovej
podstaty priestupku - subjekt a (iv) sporná plocha nebola označená ako „vodná stavba“ resp. zákazovou

značkou týkajúcou sa vjazdu motorových vozidiel na spornú plochu.

39. Správny súd v prvom kroku pristúpil k vymedzeniu obsahu skutkovej podstaty priestupku , resp.
jej relevantných znakov. V čase, keď sa mal žalobca dopustiť priestupku, príslušná skutková podstata
obsahovala vymedzenie činnosti napĺňajúcej znaky priestupku nasledovne: „Priestupku na úseku

ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb sa dopustí ten, kto poškodzuje vodné stavby a ich funkcie
najmä tým, že ťaží zeminu z ochranných hrádzí, vysádza na nich dreviny, pasie na nich alebo preháňa
cez ne hospodárske zvieratá, jazdí po nich motorovými vozidlami (§ 55 ods. 1).

40. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca sa dňa 25.03.2018 o 15.30 hod., teda v

čase uvedenom v skutkovej vete vo výroku prvostupňového rozhodnutia, nachádzal na mieste – plocha
Elánka v katastrálnom území mestskej časti Bratislava – Čunovo. Sporným bolo, či žalobca jazdil
motorovým vozidlom po stavbe, ktorá je vodnou stavbou a či motorové vozidlo viedol žalobca. V tejto
súvislosti žalobca namietal aj vymedzenie skutku v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia.

41. Skutkovú vetu tvoria obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku a vecné, miestne, časové
a iné súvislosti, ktoré spájajú znaky skutkovej podstaty v skutkový dej (skutok). Skutková veta musí
obsahovať úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty
priestupku a má s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú
kvalifikačným momentom použitej právnej kvalifikácie.

42. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby nemohol byť
zamenený s iným skutkom. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia,
podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní.

43. Z hľadiska naplnenia objektívnej stránky priestupku je potrebné, aby bolo bezpochyby preukázané,
že motorové vozidlo jazdilo po stavbe, ktorá je vodnou stavbou, keďže skutková podstata v tomto
prípade obsahuje aj fakultatívny znak skutkovej podstaty – miesto spáchania, ktorým je vodná stavba.
Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že nebolo dostatočne preukázané, že žalobca jazdil

motorovým vozidlom po vodnej stavbe. Uvedené ostalo v rovine tvrdenia žalovaného, bez podkladov,
ktoré by preukazovali, že dotknuté nehnuteľnosti – stavby alebo ich časti sú vodnou stavbou. Skutková
veta v časti, v ktorej špecifikuje miesto spáchania priestupku, znie: „po korune ochrannej hrádze
Dunaja v katastrálnom území Čunovo“. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je uvedené, žežalobca počas ústneho prejednania priestupku uviedol, že bol na mieste - plocha Elánka a že správny
orgán prvého stupňa po posúdení výsledkov zistených zo spisového materiálu predloženého Okresným
riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave, OO PZ Bratislava, Rusovce ustálil, že žalobca viedol

motorové vozidlo po ochrannej hrádzi Dunaja. Správny súd dospel k záveru, že skutková veta je v časti,
v ktorej špecifikuje miesto spáchania priestupku, neurčitá, keďže neobsahuje presné označenie vodnej
stavby ani konkrétne nešpecifikuje časť vodnej stavby, na ktorej malo dôjsť k spáchaniu priestupku
žalobcom a neobsahuje ani dôkazy svedčiace o tom, že stavba je vodnou stavbou. Pre naplnenie
objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku na úseku ochrany vodných stavieb podľa § 77 ods. 1

písm. h) zákona č. 364/2004 Z. z. je nevyhnutné, aby bolo preukázané (nielen tvrdené), že ide o vodnú
stavbu. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že je postačujúce, ak je v prvostupňovom rozhodnutí
uvedené, že ide o vodnú stavbu.

44. Nemenej dôležité je preukázanie, že sa konania, ktoré bolo posúdené ako priestupok, dopustil
žalobca. Žalobca už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že od začiatku konania

o priestupku tvrdí, že sa konania, ktoré sa mu kladie za vinu, nedopustil. Jednak motorové vozidlo
neviedol a jednak v čase, ktorý je v skutkovej vete uvádzaný ako čas spáchania priestupku motorové
vozidlo stálo. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s uvedenými námietkami žalobcu dostatočne
nevysporiadal. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolával iba na obsah zápisnice
vyhotovenej z prerokovania priestupku v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa uvádzajúc,

že žalobca nespochybňoval, že sa ako vodič nachádzal s motorovým vozidlom na asfaltovej ploche
„Elánka“. Žalovaný v odvolacom konaní neodstránil rozpory medzi tvrdeniami žalobcu a informáciami
nachádzajúcimi sa v úradnom zázname Ministerstva vnútra SR, Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Bratislave V, Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Rusovce, č. p.: ORP-P-53/
BAV-OPP5/2018 zo dňa 25.03.2018 (ďalej ako „Úradný záznam“), v ktorom je uvedené, že žalobca

bol dňa 25.03.2018 v čase o 15.30 hod. kontrolovaný na parkovisku „Elánka“ za bufetom, kde stál
so svojim motorovým vozidlom a medzi vymedzením skutkovej vety, v ktorom je uvedené, že „ako
vodič motorového vozidla EČ D. XXX F. jazdil s motorovým vozidlom po korune ochrannej hrádze
Dunaja v katastrálnom území Čunovo.“ Hoci následne sa v Úradnom zázname uvádza, že na uvedené
parkovisko prešiel motorovým vozidlom po korune hrádze vodnej stavby v k. ú. Bratislava Čunovo, čím

porušil ustanovenie § 55 ods. 1 vodného zákona, nie je zrejmé, na základe akých dôkazov správny
orgán dospel k záveru o jazde motorového vozidla žalobcu po vodnej stavbe a o tom, že tohto konania
sa dopustil práve žalobca. Čo sa týka výpovednej hodnoty náčrtku z miesta spáchania priestupku
s označením smeru jazdy vozidla žalobcu, ktorý je priložený k Úradnému záznamu, ako taký pre
posúdenie skutkového deja nemá relevanciu. Okrem toho, že náčrtok je nejasný a smer jazdy je

vyznačený nedostatočne, z Úradného záznamu nie je zrejmé, či príslušníci policajnej hliadky vlastnými
zmyslami vnímali, že práve žalobca motorovým vozidlom prešiel po trase naznačenej v náčrtu alebo sa
príslušníci policajnej hliadky iba domnievali, že touto trasou motorové vozidlo prešlo pre neexistenciu
iného prístupu. Z Úradného záznamu nie je bezpochyby zrejmé, či existuje iná možnosť prístupu
motorovým vozidlom na parkovisko Elánka, kde bol žalobca kontrolovaný.

45. Správny orgán neodstránil vykonaním ďalšieho dokazovania ani rozpor medzi skutočnosťami
uvedenými v Úradnom zázname, v ktorom je zaznamenaná iba prítomnosť žalobcu na mieste, kde
mal byť priestupok spáchaný, a medzi výpoveďou žalobcu z prerokovania priestupku, v rámci ktorej
uviedol, že na mieste bola prítomná aj ďalšia osoba, ktorá má vedomosti o skutočnostiach, ktoré

môžu objasniť skutočný stav veci. V konaní o priestupku však správny orgán musí postupovať tak,
aby zistil stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Povinnosť zisťovať skutkový stav ohľadom
skutočností zodpovedajúcich skutkovej podstate leží vždy na správnom orgáne. Pokiaľ teda existujú
rozpory medzi tvrdeniami policajtov, ktorí dokumentovali konanie na mieste, a tvrdením obvineného
zpriestupku,ktorémajúdosahnakvalifikáciuskutku,jepotrebnétietorozporyodstrániťďalšímidôkazmi,

najmä svedeckými výpoveďami policajtov prípadne aj ďalších svedkov, ak bola tvrdená ich prítomnosť
na mieste, kde došlo ku konaniu, ktoré je posudzované v priestupkovom konaní. Skutočnosť, že
na mieste výkonu kontroly policajným orgánom bola prítomná aj iná osoba, vyplýva len z písomných
podaní žalobcu a z jeho výpovede pri prerokovaní priestupku. Žalovaný sa s tvrdením žalobcu, že
bol iba spolujazdcom, v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal. Nevyhodnotil, iba

konštatoval, skutočnosť, že sa na mieste, kde mal byť priestupok spáchaný, nachádzala aj ďalšia osoba
a nezaoberal sa jej postavením vo vzťahu ku konaniu, ktoré bolo posúdené ako priestupok (napríklad
svedok, páchateľ). Až vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný uviedol, že dcéra žalobcu, ktorá sa v tom
čase mala tiež nachádzať na mieste spáchania priestupku (podľa uvedenia žalobcu s ňou trénovalrozjazdy na záverečné skúšky v autoškole) sa nemohla priestupku dopustiť, keďže v tom čase nebola
oprávnená na vedenie motorového vozidla. V skutkovej podstate priestupku je subjekt vymedzený
ako ten, kto jazdí po vodnej stavbe motorovými vozidlami. Zistenie skutkového stavu, ktorý vo vzťahu

k jednému zo znakov skutkovej podstaty – subjektu, ktorý žalovaný a správny orgán prvého stupňa vzali
základ pre posúdenie veci, nebolo dostatočné. Nebolo bezpochyby preukázané, že skutku sa dopustil
žalobca, keďže v čase, keď ho kontrolovala policajná hliadka, auto stálo (vyplýva to aj z Úradného
záznamu) a žalobca tvrdí, že bol na sedadle spolujazdca. Len zo skutočnosti, že druhá (pravdepodobne)
prítomná osoba nedisponovala v tom čase vodičským oprávnením, nemožno vyvodiť záver, že motorové

vozidlo viedol žalobca.

46. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdí, že žalobca fotodokumentáciou priloženou k odvolaniu
proti prvostupňovému rozhodnutiu demonštroval cestu svojho príjazdu na plochu „Elánka“, správny
súd poukazuje na to, že žalobca v súvislosti s priloženiu fotodokumentáciou netvrdil, že po cestnej
komunikácii na nej zachytenej jazdil motorovým vozidlom, ale len preukazoval, že sa na nej nenachádza

žiadne označenie týkajúce sa zákazu jazdy po vodnej stavbe (čo uviedol aj vo vyjadrení zo dňa
02.12.2020).

47. Žalobca namietal aj naplnenie subjektívnej stránky ako znaku skutkovej podstaty priestupku. Vyššie
uvedená skutková podstata neustanovuje, že je potrebné úmyselné zavinenie, na zodpovednosť za

priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti (§ 3 zákona č. 372/1990 Zb.). Žalobca tvrdí, že nevedel ani
nemohol vedieť, že ide o vodnú stavbu. V prípade preukázania, že išlo o jazdu motorovým vozidlom po
vodnej stavbe a že sa skutku dopustil žalobca, je správny orgán povinný vysporiadať sa aj s otázkou
zavinenia a svoje závery riadne odôvodniť.

48. Správny súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci a v správnom konaní je potrebné zabezpečiť a vykonať ďalšie
dôkazy zamerané predovšetkým na preukázanie naplnenia objektívnej stránky priestupku, jeho subjektu
a od neho sa odvíjajúcej subjektívnej stránky.

49. Žalovaný v ďalšom konaní ustáli, či sa konania, ktoré bolo vyhodnotené ako priestupok podľa §
77 ods. 1 písm. h) zákona č. 364/2004 Z. z., dopustil žalobca a či došlo ku konaniu, ktoré je možné
subsumovať pod skutkovú podstatu priestupku podľa § 77 ods. 1 písm. h) zákona č. 364/2004 Z. z.
Ak uvedené skutočnosti verifikuje, následne ustáli, či bola jazda uskutočnená po vodnej stavbe so
špecifikovaním tejto stavby spôsobom zodpovedajúcim zákonu a riadnemu uvedeniu miesta spáchania

priestupku. Až následne v súlade so zákonom rozhodne o vine, či nevine žalobcu za konanie, ktoré spĺňa
znaky priestupku. V ďalšom konaní bude úlohou konajúceho správneho orgánu doplniť dokazovanie
vyššie naznačeným spôsobom a v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov získané dôkazy a
podklady pre rozhodnutie vo veci vyhodnotiť, majúc na zreteli dodržanie základných zásad vzťahujúcich
sa na konanie vo veciach administratívneho trestania. Konkrétne vo vzťahu k uplatnenej skutkovej

podstate verifikuje, či skutkové okolnosti veci boli dostatočne preukázané (zistené). Ak po doplnení
dokazovania zistí rozpor vo vykonaných dôkazoch, tieto pomenuje a uvedie, či a ak áno, ako dopadajú
alebo nedopadajú na skutkovú stránku veci a odôvodní, či sú tieto prípadné rozdiely vo vykonaných
dôkazoch podstatné pre právne posúdenie veci. Vysporiada sa tiež s tým, či vo veci existuje tzv. dôkazná
núdza, t. j. či v prípade, ak absentujú iné dôkazy, je pre uznanie viny žalobcu postačujúce vychádzať

z vykonaného resp. doplneného dokazovania. Zároveň správny súd v súvislosti s vyhodnocovaním
doplneného dokazovania dáva do pozornosti, že v prípade existencie pochybností, ktoré nebude možné
odstrániť, je potrebné postupovať v súlade so zásadou in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v
prospech obvineného, čo je taktiež zásada ovládajúca konanie vo veciach administratívneho trestania.

50. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že obvinený z priestupku nie je povinný k veci vypovedať,
priznať sa, usvedčovať sa, byť nápomocný, či súhlasiť s vykonanými dôkazmi. Je vecou priestupkových
orgánov, aby si podklady ku konaniu o priestupkoch zadovažovali tak, aby nebol spochybniteľný
a bol bez rozporov a dokazovanie v rámci konania o priestupkoch vykonávali tak vyčerpávajúco, aby
spochybnenie čo i len jedného dôkazu nespôsobovalo dôkaznú núdzu a nevyvolávalo nevyhnutnosť

zastaviť z takého dôvodu konanie. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. má obvinený z priestupku
právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať
skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. Tieto práva mu
prináležia po celú dobu konania o priestupku. Zákon č. 372/1990 Zb. neobmedzuje ich uplatnenie naurčité štádium konania (napr. len na prvostupňové konanie) a takéto obmedzenie nie je možné vyvodiť
ani z povahy veci.

51. Správny súd týmto rozsudkom neprejudikuje, že sa žalobca priestupku nedopustil, ale z dôvodu
základných princípov správneho trestania bolo vo veci potrebné rozhodnúť tak, ako to vyplýva z výroku
tohto rozsudku. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci existujú rôzne verzie priebehu skutkového deja,
nemožno hovoriť o jeho objasnení bez pochybností a v takom prípade je konštatovanie zodpovednosti
žalobcu za konanie vykazujúce znaky priestupku (jazdenie motorovým vozidlom po vodnej stavbe)

nepresvedčivé a predčasné.

52. Vzhľadom na chýbajúce skutkové zistenia a skutočnosť, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise, správny súd podľa §
191 ods. 1 písm. e) a f) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

53. Keďže napadnuté rozhodnutie správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu
podľa § 191 ods. 1 písm. e) a f) SSP, je nateraz predčasné posudzovať zákonnosť právnej kvalifikácie
predmetného skutku z pohľadu namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci či uloženú sankciu.

54. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je

orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

55. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 v spojení
s § 175 ods. 1 SSP nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré

vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu a podáva

sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§
443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom v rozhodnom čase).

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439

ods. 3 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).