Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/95/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121545056
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6121545056.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Certest, s. r. o., Dlhá
191/44, 010 09 Žilina, IČO: 36 441 201 (predtým IGAS, s.r.o., Dlhá 191/44, 010 09 Žilina, IČO: 36
441 201), zast. Mgr. Ján Páchnik, advokát, Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, proti žalovanému:
Karel Votava K a K, Cajlanská 196, 902 01 Pezinok, IČO: 30 744 270, o zaplatenie 287,04 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 9Cb/10/2022-53
zo dňa 24.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 9Cb/10/2022-53

zo dňa 24.10.2022 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
287,04 eur, spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 40,80 eur od 16.11.2020 do zaplatenia, 9
% ročne zo sumy 40,80 eur od 15.01.2021
do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 40,80 eur od 16.02.2021 do zaplatenia, 9 % ročne
zo sumy 81,60 eur od 16.03.2021 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 83,04 eur

od 16.07.2021 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume
40,- eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň súd priznal žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa
v upomínacom konaní návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 287,04 eur spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania. Dôvodom návrhu bolo neuhradenie

faktúrvystavenýchžalobcomzaevidenciupracoviskavinformačnomsystémeLPGzaobdobieod06/20,
10/20, 12/20, 01/21, 02/21. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz č.k.
7Up 18813/2021 zo dňa 15.12.2021, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 287,04 eur s
príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote
odpor, v ktorom uviedol, že považuje návrh za nedôvodný. Uviedol, že faktúry dostali, ale ich nezaradili
do účtovníctva. Ich firma sa zaoberá montážou plynových zariadení do vozidiel, na základe zákona č.
106/2018, pričom žalobca je v zmysle uvedeného zákona orgánom odborného dozoru. Keďže zákon

neukladá a neoprávňuje žalobcu vyberať poplatky a uzatvárať zmluvy, takýto postup považuje žalovaný
za nezákonný.3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom, ako
aj tvrdeniami sporových strán dospel k záveru, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah na
základe Vyhlášky MDaV SR č. 140/2018

o podrobnostiach v oblasti montáže plynových zariadení a zákonom č. 106/2018
o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Podľa § 84 ods. 14 predmetného zákona je oprávnenie na
montáže plynových zariadení udelené osobe, ktorá preukáže uzavretie zmluvy s technickou službou
o vstupe do celoštátneho informačného systému. Postavenie osoby oprávnenej na výkon technickej
kontroly a o.i. i zabezpečenie prístupu do informačného systému upravuje § 86 zákona 106/2018 Z. z.

4. Podľa súdu prvej inštancie žalobca vystupoval vo vzťahu so žalovaným ako orgán technickej kontroly
zabezpečujúci prístup do celoštátneho informačného systému
a žalovaný je osobou s oprávnením montovať plynové zariadenia do vozidiel. Podmienkou udelenia
oprávnenia na túto činnosť, stanovenou priamo zákonom
č. 106/2018 Z. z. je uzatvorenie zmluvy o poskytovaní technickej podpory, ktorú strany uzavreli dňa

14.10.2019. Z uvedeného vyplýva, že vzájomný vzťah strán sporu je upravený tak samotným zákonom,
ako aj zmluvne. Teda nie je správne tvrdenie žalovaného, že zmluva je nezákonná.

5. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaný je fyzickou osobou - podnikateľom, ktorého
predmetom podnikania je montáž plynových zariadení, na ktoré potrebuje udelenie oprávnenia. Toto

oprávnenie nie je možné v zmysle zákona
č. 106/2018 udeliť, ak osoba žiadajúca o jeho udelenie nesplní zákonné podmienky. Jednou z týchto
podmienok je práve uzatvorenie zmluvy s orgánom technickej kontroly. Žalovaný sa rozhodol podnikať
v tejto oblasti, majúc na zreteli, že je na ňu potrebné oprávnenie, ktoré dostane, len ak splní zákonné
podmienky upravené

v zákone č. 106/2018 Z. z. Žalovaný podmienku splnil tak, že uzavrel Zmluvu o poskytovaní odbornej
činnosti/služby so žalobcom, dňa 14.10.2019. Tvrdiť dodatočne, že zmluva je neplatná pre nedostatok
vôle je podľa súdu účelové, nakoľko žalovaný si sám zvolil predmet svojho podnikania a podrobil sa tak
podmienkam, ktoré stanovuje zákon.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný namietal, že vyberanie poplatkov za činnosť, ktorú
žalobca vykonáva, je nezákonné. Súd konštatoval, že samotná zmluva, na základe ktorej žalobca
vystavil faktúry za cenu svojich služieb poskytnutých žalovanému, bola uzatvorená podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka, je takzvanou nepomenovanou zmluvou, t.j. zmluvou, ktorá nie je špeciálne
upravená v Obchodnom zákonníku a predmet zmluvy si určia sami vymedzením ďalších práv a

povinností. Jedným zo základných princípov, na ktorých sú záväzkové vzťahy postavené, je zásada
zmluvnej voľnosti, čo znamená, že tak predmet, ako aj obsah zmluvného vzťahu, si určujú zmluvné
vzťahy sami. Predmet zmluvy bol zrozumiteľne a jasne určený v odseku 2 Zmluvy, ktorý vymedzuje
činnosť poskytovateľa služby, ktorú bude odplatne vykonávať pre objednávateľa - žalovaného.

7. Súd prvej inštancie po zhodnotení dôkazov - listín, ktoré boli súdu predložené dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná a nárok žalobcu preukázaný.

8. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie. Poukázal na to, že žalobca ako
verejný orgán môže podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať len to, čo mu zákon dovoľuje. (Štátne orgány
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.)
Zákon 106/2018 Z. z. nezakladal žalobcovi právomoc vyberať poplatky za registrácie montáži plynových

zariadení a ani s nami uzatvárať žiadne zmluvy v tomto znení.

10. Podľa jeho názoru sa súd s touto skutočnosťou v odôvodnení rozsudku nevysporiadal, súd vníma
žalobcu ako súkromnú osobu a nie ako verejný orgán, ktorý vykonáva podľa § 135 ods. 1 písm. d)
zákona č. 106/2018 Z. z. verejnú správu. Zákon ukladá žalobcovi spravovať informačný systém, ale mu

neukladá právomoc vyberať poplatky za registrácie montáží plynových zariadení. Žalobca podľa neho
nemôže figurovať raz ako verejný orgán a raz ako súkromná osoba a odôvodňovať to tým, že zmluva
mu umožňuje uzatvárať citovaný zákon, do ktorej si môže zakomponovať čo uzná za vhodné. Podľa
jeho názoru je vyberanie poplatkov zo strany žalobcu nezákonné.11. V závere uviedol žalovaný dovetok, ktorý priamo nesúvisí s odvolaním, ale považoval to za potrebné
pre utvorenie si širšieho obrazu. Odborné organizácie na montáž plynových zariadení ako je napríklad

on, po prestavaní vozidla na plynový pohon musia vykonať zmenu v evidencii prestavaného vozidla.
Všeobecne na akúkoľvek technickú zmenu slúži Jednotný informačný systém v cestnej doprave JISCD
vedený ministerstvom vnútra SR. Takto je to aj v ostatných členských štátoch EÚ. Na Slovensku si
nemenovaní úradníci z ministerstva dopravy „presadili“ do zák. 106/2018 Z. z., že evidenciu montáží
plynových zariadení bude evidovať iný informačný systém spravovaný súkromnou spoločnosťou a

výsledný protokol o montáži plynového zariadenia sa bude ručne prepisovať do JISCD na okresných
úradoch, odbor cestnej dopravy. Dáva si otázku, prečo na rozdiel od ostatnej EÚ takto zložito. Podľa
jeho názoru práve z dôvodu, aby mohli z takejto činnosti súkromnej spoločnosti ako je žalovaný z
toho plynúť zisky. Samozrejme, že si nedovolili do zákona zakomponovať právo vyberať poplatky za
evidenciumontážíplynovýchzariadení,lebotietopoplatkybysamuselinachádzaťvzoznamesprávnych
poplatkov vo vyhláške vydanej za základe zákona, resp. v jej prílohe a tak by si nemohla súkromná

spoločnosť vyberať poplatky podľa jej ľubovôle.

12. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že základná paušálna platba nepredstavuje
poplatok za registráciu montáží, tak ako uvádza žalovaný, ale vzťahuje sa na omnoho širší rozsah
činností, ktoré mu na základe ním podpísanej zmluvy poskytovali a ktoré sú definované v bode 4.1

zmluvy.

13. Ďalej uviedol, že žalobca svoje tvrdenie opiera o Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Uvedený článok ústavy
sa však týka vyslovene orgánov štátnej správy, čo žalobca rozhodne nie je. Žalobca je podnikateľský
subjekt, ktorý má v predmete činnosti okrem iného aj vykonávanie činnosti technickej služby montáže

plynových zariadení. Ako podnikateľský subjekt podniká podľa § 2 Obchodného zákonníka, pričom
podnikanie je definované ako sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa § 135 ods. 1 písm. g) zákona
č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke (ďalej len „zákon“) má postavenie orgánu
verejnej správy, avšak len pri výkone odborného dozoru.

14. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a skutkový stav je toho názoru, že žalobcovi vznikol
nárok na odplatu uplatňovanú žalobou.

15. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zotrval na svojej argumentácii a zdôraznil, že zmluvu podpísal z

donútenia, pretože to bolo pre neho existenčné.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods. 3 CSP oznámený na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 1.4.2025.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného dospel k
záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy

287,04 eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia faktúr vystavených žalobcom za evidenciu
pracoviska v informačnom systéme LPG za obdobie od 06/20, 10/20, 12/20, 01/21, 02/21. Právnym
titulom je uzatvorenie Zmluvy o poskytovaní odbornej činnosti/ služby uzatvorenej podľa § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo dohodnuté poskytovanie registrácie platného
osvedčenia pracoviska žalovaného v informačnom systéme, pridelenie prístupových údajov pre

technikov, prístup do celoštátneho informačného systému a ďalšie. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca vystupoval vo vzťahu so žalovaným ako orgán technickej kontroly zabezpečujúci prístup do
celoštátneho informačného systému a žalovaný je osobou s oprávnením montovať plynové zariadenia
do vozidiel. Podmienkou udelenia oprávnenia na túto činnosť stanovenou priamo zákonom č. 106/2018
Z. z. je uzatvorenie zmluvy o poskytovaní technickej podpory, ktorú strany uzavreli dňa 14.10.2019.

Vzájomný vzťah strán sporu je tak upravený samotným zákonom, ako aj zmluvne.18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

20. Podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke
schvaľovací orgán udelí oprávnenie na vykonávanie technickej kontroly držiteľovi povolenia na zriadenie
stanice technickej kontroly, ktorý spĺňa tieto podmienky: má uzavretú s technickou službou technickej
kontroly platnú zmluvu o poskytovaní prístupu do celoštátneho informačného systému technických
control (bod 14).

21. Podľa § 135 ods. 1 citovaného zákona verejnú správu podľa tohto zákona vykonávajú: a) typový
schvaľovací orgán, b) schvaľovacie orgány, c) orgány štátneho odborného dozoru, d) orgány odborného
dozoru, e) orgán dohľadu nad trhom, f) Policajný zbor.

22. Podľa § 135 ods. 5 citovaného zákona orgánom odborného dozoru sú: a) technická služba technickej

kontroly, b) technická služba emisnej kontroly, c) technická služba kontroly originality, d) technická služba
montáže plynových zariadení.

23. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na
základe listinných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých

dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený
skutkový stav správne právne posúdil podľa § 269 ods. 2 a § 84 zákona o prevádzke vozidiel v cestnej
premávke. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd
nasledovné:

24. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie
nesprávne posúdil právomoc žalobcu vyberať poplatky za registrácie montáží plynových zariadení.
Žalobca je podnikateľský subjekt, ktorý má v predmete činnosti okrem iného aj vykonávanie činnosti
technickej služby montáže plynových zariadení. Postavenie orgánu verejnej správy má len pri výkone
odborného dozoru, ako vyplýva z citovaného ust. § 135 zákona o prevádzke vozidiel v cestnej

premávke. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že žalobca vykonáva svoju činnosť
jednak na základe zákona s tým, že ide o prenesený výkon verejnej správy a taktiež na základe
uzatvorenej zmluvy ako podnikateľský subjekt. Odborný dozor je definovaný v § 141 ods. 2 zákona
o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, podľa ktorého odborným dozorom sa kontroluje, ako fyzické
osoby a právnické osoby (ďalej len „kontrolovaná osoba“) dodržiavajú tento zákon, vykonávacie

právne predpisy podľa § 136 ods. 3, metodické pokyny a rozhodnutia vydané na základe tohto zákona, ak tento zákon
neustanovuje inak.

25. Odvolací súd zároveň poukazuje na znenie bodu 4.1 zmluvy, podľa ktorého: „Poverená technická
služba svoje služby poskytuje v zmysle zákona tak, aby bola samofinancovateľná. Zmluvné strany
dohodli v súlade so zákonom č. 18/1996 Z. z. cenu poskytnutých služieb a prác poskytovateľa v rozsahu
podľa tejto zmluvy takto: Práce uvedené v 2a), 2b), 2d) a 2e) zmluvy, ďalej práce, ktoré je technická
služba v zmysle § 33 zákona povinná poskytovať sú spolu so správou automatizovaného informačného

systému hradené základnou paušálnou platbou vztiahnutou k evidencii 1 prestavby vozidla po montáži
plynového zariadenia vozidla podľa platného cenníka zverejneného na webstránke www.igas.sk. K cene bude pripočítaná DPH podľa platných predpisov.“

26. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že zákon

č. 106/2018 Z. z. nezakladal žalobcovi právomoc vyberať poplatky za registrácie montáží plynových
zariadení a ani uzatvárať zmluvy v tomto znení. Odvolací súd odkazuje na odsek 8 napadnutého
rozsudku, kde súd prvej inštancie výslovne uvádza, že podmienkou udelenia oprávnenia na činnosť
žalovaného, stanovenou priamo zákonom č. 106/2018 Z. z., je uzatvorenie zmluvy o poskytovanítechnickej podpory, ktorú strany uzavreli dňa 14.10.2019. Z uvedeného vyplýva, že vzájomný vzťah strán
sporu je upravený tak samotným zákonom, ako aj zmluvne. Odvolací súd zdôrazňuje, že uzatvorenie
zmluvy s technickou službou technickej kontroly ustanovuje priamo zákon ako jednu z podmienok

na udelenie oprávnenia, pričom žalobca je takýmto poskytovateľom. Uzatvorenie zmluvy na základe
zákonného zmocnenia zároveň neznamená, že služby poskytované poskytovateľom budú bezodplatné.
Naopak z ust. § 70 ods. 8 zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke vyplýva, že technická služba
je samofinancovateľná. Uvedené vyplýva aj z uzatvorenej zmluvy, kde sa v čl. 4.1 výslovne uvádza, že
poverená technická služba poskytuje služby tak, aby bola samofinancovateľná.

27. Odvolací súd na záver uvádza, že ak žalovaný napriek zákonnej úprave a zmluvným dojednaniam s
fakturáciou za poskytnuté služby nesúhlasí, neznamená to ešte, že zmluva je nezákonná. Ako už bolo
uvedené, žalobca i žalovaný sú podnikateľské subjekty, podnikajú teda za účelom dosiahnutia zisku.
Žalovaný podpisom predmetnej zmluvy odsúhlasil jej znenie a musel si byť vedomý, že ak chce podnikať
v predmete svojho podnikania, uzatvorenie zmluvy je jednou z podmienok. Pokiaľ ide o opakujúce sa

tvrdenie žalovaného, že žalobca nemôže vyberať poplatky, keďže v zmysle zákona je orgánom verejnej
správy, odvolací súd poukazuje na znenie § 145 ods. 2 zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke,
zktoréhovyplýva,žetechnickéslužbyvykonávajúodbornýdozornadkontrolovanýmiosobamivrozsahu
podľa odsekov 3 až 6, na tieto účely sú orgánmi verejnej správy a konajú vo verejnom a spoločensky
prospešnom záujme. Z príslušného ustanovenia zákona teda vyplýva, že žalobca má prenesený výkon

verejnej správy len na účely odborného dozoru technickej kontroly. Pokiaľ ide o námietku žalovaného,
že v praxi môže žalobca ako súkromná osoba ľubovoľne navyšovať „aktuálny cenník“, je potrebné
konštatovať, že žalovaný v tomto konaní samotnú výšku poplatkov nenapadol, ide teda o hypotetickú
úvahu, ktorou sa súd nebol povinný zaoberať.

28. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho
konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).