Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 25, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18Csp/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122246175
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6122246175.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci sporu žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/X, D., zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie
Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, o zaplatenie 15.699,12 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11.02.2022 domáhal, aby súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 15.699,12 Eur, úrok vo výške 3.486,89 Eur, úrok z
omeškania vo výške 1.638,91 Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.618,12 Eur od
08.04.2021 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a žalobcom a na základe Žiadosti
o postúpenie a prevod zo dňa 07.04.2021 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej.
Žalovanábolavčasepostúpeniapohľadávkynapriekpísomnejvýzvepostupcuvnepretržitomomeškaní
so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90
kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 26.08.2014 Zmluvu č. 008885511250814,
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe
zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,

podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v zmluve a VOP. Podľa žalobcu zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky
podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ju
postupca upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru, neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť
podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním úveru
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na

možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými
ustanoveniami zmluvy k 14.03.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú na
úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
sumu vo výške 20.824,92 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 15.618,12 Eur, z riadneho úrokuvo výške 3.486,89 Eur, z úroku z omeškania vo výške 1.638,91 Eur a z poplatkov vo výške 81,- Eur.
Žalovaná po postúpení pohľadávky nevykonala žiadne úhrady. Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania
počnúc dňom 08.04.2021, t.j. dňom nasledujúcim po dní účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. 27Up/158/2022 dňa zo dňa 09.03.2023,
ktorým rozhodol, že žalovaná je povinná do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť
žalobcovi istinu 15.699,12 Eur, úrok vo výške 3.486,89 Eur, úrok z omeškania vo výške 1.638,91 Eur
a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.618,12 Eur od 08.04.2021 do zaplatenia alebo v

tej istej lehote podať odpor.

4. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, ktorý odôvodnila tým, žalobca v podanom žalobnom
návrhu neuviedol, akým spôsobom bola skúmaná bonita klienta. Zmluva tiež neobsahuje obligatórne
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok,
že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Podľa žalovanej zmluva konkrétne neobsahuje obligatórnu

náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) a písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.. Keďže podľa názoru žalovanej
právny predchodca žalobcu nepostupoval pri skúmaní bonity s odbornou starostlivosťou, nebol
oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a preto vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti je potrebné považovať za neplatný právny úkon a keďže došlo k postúpeniu tzv. živého
úveru, postúpenie pohľadávky je neplatný právny úkon, keďže v rozpore s § 17 ods. 1 písm. b)

zákona č. 129/2010 Z.z. sa postúpila pohľadávka, ktorá nebola po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Žalovaná tiež uviedla, že poslednú výzvu pred zosplatnením ako aj vyhlásenie
úveru za predčasne splatný treba považovať pre neurčitosť v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka za
neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené pre omeškanie s ktorou mesačnou

splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. V takomto prípade žalobca nepreukázal splnenie
podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a zároveň tiež došlo k postúpeniu tzv. živého úveru,
keď neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Žalobca zároveň nepreukázal
doručenie tretej upomienky a preto došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, čo je v rozpore s § 17 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. a teda zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon. Zo strany

žalobcu nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky
v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a preto z tohto dôvodu neboli splnené podmienky pre platné
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to
za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90

kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie
pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne. Žalovaná
poukázala i na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/151/2018 zo dňa 08.01.2019.
Keďže žalobca podľa žalovanej nepreukázal platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a existencie výzvy
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, nepreukázal ani lehotu 90 dní a preto neboli splnené podmienky

v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

5. Žalobca sa k odporu žalovanej vyjadril v tom zmysle, že odborná starostlivosť pri posudzovaní
schopnosti žalovanej splácať úver (t. j. pri posudzovaní bonity) bola zachovaná. V rámci kontraktačného
procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Výsledkom daného posúdenia schopnosti

žalobcu splácať úver bol jednoznačný záver o jej platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať daný úver.
Veriteľ je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu, na ktorú
sa úver poskytuje (veriteľ zohľadňuje maximálne dobu splatnosti úveru, ktoré stanovuje Národná banka
Slovenska), príjem spotrebiteľa (§ 7 ods. 1 ZoSU) a účel poskytnutého úveru. Spotrebiteľ (v tom čase
spolu s ešte žijúcim spoludlžníkom) v žiadosti o úver deklaroval príjem spolu vo výške 1.740,- Eur: -

Jitka Hégerova príjem vo výške 540,- Eur - A. B. príjem vo výške 1.200,- Eur. Spotrebiteľ v žiadosti
o úver rovnako deklaroval druh zamestnania ako samostatne zárobkovo činná osoba, spoludlžník
deklaroval zamestnanie ako technický pracovník, spoločné bývanie v ich vlastníctve (bez hypotéky),
rodinný stav vydatá/ ženatý. Poskytovaný spotrebiteľský úver slúžil na vyplatenie existujúcich záväzkov
– refinančný spotrebiteľský úver. Spotrebiteľ v žiadosti o úver deklaroval existujúce záväzky, určené na

refinancovanie, čo rovnako vyplýva aj zo Zmluvy: spotrebiteľský úver na iné účely, zostávajúca výška
úveru 19.300,- Eur, spotrebiteľský úver na iné účely, zostávajúca výška úveru 600,- Eur, spotrebiteľský
úver na iné účely, zostávajúca výška úveru 1.700,- Eur, povolené prečerpanie, úverový rámec vo výške
1.600,- Eur (z ktorého sa bralo do úvahy 3%), povolené prečerpanie, úverový rámec vo výške 1.500,-Eur (z ktorého sa bralo do úvahy 3%), kreditná karta, úverový rámec vo výške 2.000,- Eur (z ktorého sa
bralo do úvahy 5%). Výpočet disponibilného zostatku z príjmu bol teda realizovaný nasledovne: 1.740,-
Eur (príjem) – 0,- Eur (existujúce záväzky) = 1.740,- Eur. Disponibilný zostatok je vyšší ako splátka

schvaľovaného úveru. Mesačná splátka úveru predstavovala sumu 328,97 Eur. Žalobca preto zastáva
názor, že žalovaná mala dostatočnú finančnú rezervu na splácanie poskytnutého úveru. Poskytovateľ
úveru postupoval s odbornou starostlivosťou v súlade s ust. § 7 ZoSu a zobral do úvahy všetky
informácie, ktoré mu toto ust. ukladá vziať do úvahy. V prípade ak veriteľ nahliadol do úverového registra,
nedošlo k porušeniu povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver.

Rovnako ak disponoval veriteľ informáciou o rodinnom stave, výdavkoch a príjmoch, nemožno konanie
veriteľa posúdiť ako „hrubé porušenie povinnosti“. Zákonodarca ukladá poskytovateľovi úveru brať do
úvahy jeho príjmy a výdavky alebo nahliadnuť do príslušnej databázy a nestanovuje naplnenie týchto
predpokladov kumulatívne. Je preto podľa žalobcu potrebné uzavrieť, že v konkrétnom prípade došlo k
preukázaniu riadneho postupu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úveru. Žalobca zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 9Co/44/2021 zo dňa 25.08.2022.
Žalobca ďalej uviedol, že v zmluve o úvere je hneď v časti I. Základné podmienky uvedená výška
úrokovej sadzby (8,50 % p.a.) a podmienky jej uplatnenia (fixná počas celej lehoty splatnosti úveru).
Nakoľko je v zmluve o úvere dojednaná fixná úroková sadzba, žalobca bez ďalšieho tvrdil, že zmluva
o úvere obsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSU. Pokiaľ ide o predpoklady použité na

výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, tie sú upravené v § 19 a v prílohe k zákonu č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere. Úlohou predpokladov pre
výpočet RPMN je určiť zložky, ktoré majú byť zahrnuté v celkových nákladoch spojených s úverom a
zohľadnené pri výpočte RPMN a tiež zabezpečiť, aby bola RPMN počítaná konzistentne v záujme lepšej

porovnateľnosti jednotlivých ponúk. Ide o predpoklady ako to, že úver bol čerpaný riadne, spotrebiteľ
plní svoje zmluvné povinnosti včas a pod. Túto zákonnú požiadavku podľa názoru žalobcu plne napĺňa
Zmluva o úvere v čl. 3 „ročná percentuálna miera nákladov“ pričom v rovnakom čl. Zmluvy o úvere
sú uvedené aj údaje vstupujúce do výpočtu. Nikde v ZoSÚ sa nenachádza požiadavka na uvedenie
vzorca výpočtu RPMN. Napokon, uvedený vzorec nie je pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľný

a nemá preňho žiadnu výpovednú hodnotu. Zároveň žalobca uviedol, že právna úprava ohľadom
náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, t.j. ZoSÚ, okrem iného aj náležitosť RPMN, je transponovanie
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48ES z 23.04.2008 (ďalej ako „Smernica“), ktorá vo
svojom článku 10 ods. 2 písm. g/ uvádza nasledovné: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase

uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ a preto právny
názor o povinnosti obsiahnuť podrobný rozpis a dosadenie jednotlivých veličín do vzorca na výpočet
RPMN by bol v rozpore so zrozumiteľnosťou a stručnosťou náležitostí uvedených v spotrebiteľskej
zmluve. Žalobca poukázal i na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/128/2018 zo dňa
25.04.2019. Predmetná Zmluva o úvere obsahuje podľa žalobcu tiež informáciu o výške schváleného

úveru, počte mesačných splátok, výške mesačných splátok, termínu prvej a poslednej splátky úveru,
úrokovú sadzbu, ako aj celkovú čiastku ktorú mala žalovaná zaplatiť.
Ku dňu 01.04.2021 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru „Flexipôžička“ v celkovej výške 20.824,92 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 15.618,12 Eur,
z poplatkov vo výške 81,- Eur, z riadneho úroku vo výške 3.486,89 Eur a z úroku z omeškania vo výške

1.638,91 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok.
Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré
mu ukladá ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaná
bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaná bol právnym predchodcom žalobcu

opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok a to: 1/ výzvou zo dňa 21.01.2019 – Tretia
upomienka Pokus o zmier, ktorou bola žalovaná v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka upozornená na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ku ktorej žalobca priložil
podací hárok, ako doklad o jej odoslaní, 2/ výzvou označenou ako „Výzva na predčasné splatenie
zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa 14.03.2019, ku ktorej žalobca priložil kópiu doručenky prevzatej

zásielky, preukazujúcej jej doručenie žalovanej. Výzva pred zosplatnením úveru a samotné vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti nemusia obligatórne obsahovať údaj o splátke, pre neuhradenie ktorej došlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Takáto obsahová náležitosť týchto listín nevyplýva zo žiadneho
zákonného ustanovenia. Existenciu takejto povinnosti žalobca odmietol. Povinnosť informovať dlžníkao splátke, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, sa nenachádza v ust. § 53 ods. 9 OZ,
ktoré hovorí o povinnosti upozorniť dlžníka na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, pričom od
tohto upozornenia do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti musí uplynúť minimálne 15 dní a zároveň

o tom, že v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti musí byť dlžník v omeškaní minimálne tri mesiace,
ani v ust. § 565, ktoré hovorí výlučne o povinnosti predčasnú splatnosť dohodnúť, a ani v ust. 103
OZ, ktoré hovorí výlučne o osobitnom okamihu, od ktorého začne plynúť premlčacia doba. Žalobca
v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19CoCsp/13/2022 zo dňa
28.09.2022 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoCsp/31/2020 zo dňa 25.02.2021.

Na základe uvedeného považoval žalobca za nesporné, že pôvodný veriteľ svoje právo na zosplatnenie
pohľadávky uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a zároveň v konaní bolo
preukázané, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92
ods.8ZoB.Nazákladezmluvyopostúpenípohľadávokzodňa01.04.2021postúpilpostupcaVšeobecná

úverová banka, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanej spolu s jej príslušenstvom a všetkými
právami s ňou spojenými voči žalovanej. Žalobca v konaní preukázal postúpenie pohľadávky zmluvou
o postúpení pohľadávky spolu s prílohou, je teda nesporne aktívne legitimovaný v konaní. Pokiaľ ide
o preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávok žalovanej, uvedená skutočnosť nemá
vplyv na samotnú aktívnu legitimáciu žalobcu. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné nepreukázanie

doručenia oznámenia o postúpení pohľadávok žalovanej, resp. dlžníkovi, nemá vplyv na nárok žalobcu
ako veriteľa voči žalovanej, nakoľko táto skutočnosť by mohla mať v zmysle ustanovenia § 526 OZ
vplyv len na skutočnosť, voči komu dlžník splní svoj záväzok, teda voči postupcovi alebo postupníkovi.
Žalobca podaním zo dňa 15.04.2021 žalovanej oznámil postúpenie pohľadávky a zároveň žalovanú
vyzval na úhradu dlžnej sumy, o čom boli súdu predložené dôkazy, a to oznámenie o postúpení

pohľadávky spolu s podacím hárkom. K doručovaniu vyššie uvedených listín žalobca uviedol, že je
právne irelevantné, či ich žalovaná aj skutočne prevzala, nakoľko pri hmotnoprávnych úkonoch platí
podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí tzv. teória dôjdenia, v zmysle ktorej sa nevyžaduje, aby
bol úkon aj reálne doručený, ale postačuje, že sa dostal do dispozičnej sféry adresáta. Žalobca poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/129/2010 zo dňa 28.01.2011, rozhodnutie Krajského

súdu v Žiline sp. zn. 8Co/53/2012 zo dňa 30.03.2012 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 12CoCsp/9/2020 zo dňa 22.04.2021, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5CoCsp/67/2021
zo dňa 14.04.2022, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2CoCsp/83/2021 zo dňa 30.11.2021,
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 11CoCsp/36/2021 zo dňa 30.11.2021.

6. V duplike žalovaná uviedla, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje, avšak táto povinnosť nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda
vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne
zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem
iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a

tovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétnepríjmy,konkrétnenákladynabývanie,
dopravu, domácnosť, stravu, príp. nezaopatrené deti). Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje
skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti.
Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ, t.j. „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa

len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie
analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní relevantných informácií pritom veriteľ musí vychádzať nielen
z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj preukázané relevantnými listinami), ale aj z
informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov, tak aby získal objektívny obraz o finančnej
situácii spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu nepreveril úverovú zaťaženosť v príslušnom úverovom

registri,nezískalhodnovernéinformácieovýdavkochžalovanejnaživobytie,ubytovanie,stravu,náklady
na energie a keďže pri uvádzanom príjme poskytol žalovanej úver, jednoznačne nepostupoval s
odbornou starostlivosťou. Žalovaná bola v čase poskytnutia úveru dlžníkom voči viacerým veriteľom.
Právny zástupca žalobcu nemal preukázané, aká suma ostane žalovanej na živobytie po odpočítaní
všetkých nákladov na živobytie a teda nepostupoval s odbornou starostlivosťou a neskúmal dostatočne

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V tejto súvislosti poukázala žalovaná na rozsudok
Krajského súdu Prešov zo dňa 27.10.2016 sp. zn. 6Co/171/2016.
Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka za predpokladu, že postúpenie pohľadávky prebehlo v súlade so zákonom.Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.

Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky a musia
byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne. Žalobca preukazuje splnenie podmienok v
zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách odkazom na tretiu upomienku, táto upomienka neobsahuje žiadny
text, ktorý by dlžníka upozorňoval na možnosť postúpenia pohľadávky, táto upomienka predstavuje
výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a nie výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

Rovnako tiež ani výzva na predčasné splatenie úveru nie je výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách, čo potvrdzuje rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3 Co/151/2018 zo dňa 08.01.2019
a tiež neobsahuje žiadny text, ktorý by dlžníka upozorňoval na možnosť postúpenia pohľadávky, ide
teda o oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a nie
o výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa názoru žalovanej za výzvu v zmysle § 92
ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať výzvu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti ani

oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, keďže neobsahujú upozornenie na postup v zmysle §
92 ods. 8 zákona o bankách, čo potvrdzuje rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 21.05.2020 sp.
zn. 1Co/301/2019. V danom prípade za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možno
považovať tretiu upomienku – pokus o zmier, žalobca však nepreukázal doručenie tejto tretej upomienky,
resp. dôkaz o snahe o doručenie tejto upomienky. Žalobca ako dôkaz o doručení tretej upomienky

predložil poštový podací hárok, pričom poštový podací lístok bez presného označenia a identifikácie
zásielkynepreukazujeodoslanieanidoručenietretejupomienky,žalobcatedanepreukázalaniodoslanie
ani doručenie tretej upomienky. Keďže neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, predžalobnú upomienku ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti treba
považovať za neplatné právne úkony, a preto, že žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle §

92 ods. 8 zákona o bankách, zároveň keďže v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná
splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, čo je v rozpore s ustanovením § 17 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto rovnako zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný
právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, žalobca teda nepreukázal splnenie podmienok pre
platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a v konečnom dôsledku žalobca

nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Vyššie uvedené potvrdil aj Krajský súd Nitra v rozsudku
zo dňa 06.05.2021 sp. zn. 9CoCsp/6/2021.

7. Ako dôkazy žalobca predložil Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020,
žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 07.04.2021, prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok,

Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 008885511250814 zo dňa 26.08.2014,
Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa konverzie dlhu, Údaj o hodnote ročnej
percentuálnej miere nákladov a o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov k spotrebiteľskému
úveru, žiadosť o flexipôžičku, Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa
14.03.2019 adresovanú A. B., kópiu nedoručenej obálky, Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru

s príslušenstvom zo dňa 14.03.2019 adresovanú žalovanej, doručenku, Cenník VÚB, a.s. Občania
platný od 01.06.2014, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov
fyzickým osobám – občanom, splátkový kalendár, tretiu upomienku – pokus o zmier zo dňa 21.01.2019,
poštový podací hárok, pokus o zmier zo dňa 15.04.2021, informácie o spracovávaných osobných
údajoch, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 15.04.2021, pokus o zmier zo dňa 13.01.2022,

podací hárok, podklady k preukázanou skúmaniu bonity.

8. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 18Csp/48/2023-159 zo dňa 19.04.2024 súd vo výroku I.
žalobu zamietol a vo výroku II. priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

9. Voči uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie. Uznesením č.k. 24CoCsp/26/2024-225 zo dňa
09.10.2024 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2024.

10. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu, bolo opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov vykonaného
dokazovania, ktoré bolo nevyhnutné komplexne vyhodnotiť a to najmä so sústredením sa na sporné
otázky, ako aj odvolacie argumenty, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec sa vzťahujúcich zákonnýchustanovení, zohľadniť príslušnú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít a potom vo
veci znova rozhodnúť. Čo sa týka doručenia výzvy zo dňa 21.01.2019 právneho predchodcu žalobcu
žalovanej na zaplatenie dlžnej sumy, odvolací súd poukázal na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/90/2023 zo dňa 29.11.2023, v ktorom sa dovolací súd zaoberal
otázkou, či doručenie do dispozičnej sféry adresáta preukázané podacím hárkom spôsobuje účinky
riadneho doručenia, pokiaľ je adresátom spotrebiteľ. V danom rozhodnutí dovolací súd poukázal na
ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu a skonštatoval, že právny názor odvolacieho súdu,
že žalobkyňa nepreukázala, že predmetné výzvy žalovanému doručila, keď neakceptoval podacie

hárky o ich podaní na poštovú prepravu na adresu žalovaného, ktorými žalobkyňa doručovanie výziev
preukazovala, nie je správny s tým, že riešením predmetnej právnej otázky sa odvolací súd odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Čo sa týka skúmania bonity odvolací súd uviedol,
že zo žiadneho z dotknutých zákonných ustanovení nie je možné vyvodzovať povinnosť veriteľa pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zisťovať konkrétne výdavky spotrebiteľa. Ich štandardný
rozsah je možné vyvodzovať z údajov uvádzaných spotrebiteľom v žiadosti o spotrebiteľský úver

týkajúcich sa jeho pomerov, pri zohľadnení sumy životného minima fyzickej osoby v rozhodnom období
stanovenej zákonom. Podľa preukázaného totiž právny predchodca žalobcu pri posudzovaní schopnosti
žalovanej splácať úver mal údaje o príjmoch, výdavkoch na finančné záväzky, o rodinnom stave, pričom
prihliadol na údaje z príslušnej databázy a registra.

11. Vo vyjadrení zo dňa 21.01.2025 žalovaná uviedla, že zastáva názor, že Tretia upomienka –
pokus o zmier prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom,
ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať špecifikáciu (identifikáciu) splátky, s ktorou
je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez
uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva

na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a platnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa
nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi,
ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru a tento následok odvrátiť. Preto práve uvedenie konkrétnej splátky je tou
rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“

výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie, a spotrebiteľ z
takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť
predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného
potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné posúdiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje
právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti. Naviac právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti

úveru založené omeškaním s úhradou splátky (s ktorou je v omeškaní aspoň tri mesiace), potom môže
veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (t.j. v poradí prvej splátky, ktorá
sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, zakladajúcej právo
zosplatnenia), inak právo na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie,
zanikne. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 31.07.2024

sp. zn. 7CoCsp/10/2024. Zároveň uvedený právny názor potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn.
5Cdo/188/2023.
Podľa žalovanej neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, a tak výzva s
upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti označená ako tretia upomienka – pokus
o zmier ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti treba považovať za neplatné právne

úkony a preto, žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, zároveň
keďže v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv.
živého úveru čo je v rozpore s ustanovením § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a preto rovnako zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, žalobca teda nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle

§ 92 ods. 8 zákona o bankách a v konečnom dôsledku žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú
legitimáciu. Zároveň nad rámec uvedeného žalovaná uviedla, že ani tretia upomienka pokus o zmier a
ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nepredstavuje osobitnú výzvu s upozornením
na možnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. A keďže súčasťou
súdneho spisu nie je samostatná výzva v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách aj z uvedeného dôvodu

neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky a žalobca nemá v danom konaní aktívnu
vecnú legitimáciu. Žalovaná zároveň poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
27.06.2024 sp. zn. 11CoCsp/7/2024. Žalovaná poukázala i na judikatúru Krajského súdu Košice, v ktorej
súd uvádza, že ani predžalobná upomienka a ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nemôžepredstavovať výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Konkrétne ide o Uznesenie Krajského súdu
Košice zo dňa 21.10.2024 sp. zn. 6CoCsp/34/2024.
Žalobca zároveň nepreukázal doručenie tretej upomienky – pokusu o zmier, nakoľko poštový podací

hárok bez presnej identifikácie zásielky nepreukazuje doručenie tretej upomienky. Keďže podací hárok
neobsahuje identifikáciu zásielky, podpis zamestnanca a pečiatku pošty, takýto dokument nemôže
preukazovať doručenie tretej upomienky. V tejto súvislosti žalovaná odkázala na najnovšie rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.08.2024 sp. zn. 5Cdo/133/2023, kde Najvyšší súd nemal za preukázané
doručenie výzvy s upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti len predloženým podacím

hárkom, čo bolo zdôvodnené nasledovne: „Dovolací súd zdôrazňuje, že žalobca v dovolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke, či doručenie do dispozičnej sféry adresáta
preukázané podacím hárkom spôsobuje účinky riadneho doručenia, pokiaľ je adresátom spotrebiteľ.
Odvolací súd však skonštatoval, že doručenie výzvy-upozornenia podľa § 53ods. 9 OZ nemal za
preukázané, pretože z obsahu samotných podacích hárkov nevyplýva ani to, čo malo byť predmetom
odoslania, keďže v nich absentuje akákoľvek informácia o zásielke resp. možnosť jej identifikácie,

keďže na podacom hárku sú len informácie o podacom čísle, adresátovi, spôsobu odoslania a cene
za službu.(vid bod 18 uznesenia odvolacieho súdu). Dovolateľom formulovaná právna otázka obsahuje
vnútornú rozpornosť, pretože je prvá časť, ktorú možno nazvať hypotetickým predpokladom, konštatuje
preukázanú skutočnosť (doručenie preukázané podacím hárkom), ktorá však vôbec nekorešponduje
skutočnostiam preukázaným v tomto konaní tak ako ich zistil odvolací súd a konštatoval v odôvodnení

napadnutého rozsudku.“

12. Žalobca následne súdu uviedol, že postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol
so žalovanou v bode 5 písm. b) Zmluvy o úvere. Postupca výzvou zo dňa 21.01.2019 vyzval
žalovanú v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na úhradu omeškaných splátok a

upozornil ju na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Odoslanie tejto listiny preukazuje
poštový podací hárok, priložený k žalobe. Podací hárok je možné spojiť s uvedenou výzvou
pomocou kódu vytlačeného na jeho rube (ktorý je rovnaký ako je uvedený kód na výzve):
UPOMIE3_NEZ_20190121212603_100PP.DAT_arc.xml 2481550. Z uvedeného kódu podacieho hárku
je možné spojiť podací hárok s výzvou zo dňa 21.01.2019. Kód podacieho hárku reprezentuje v

časti UPOMIE3 identifikáciu zásielky a v časti 20190121 dátum vyhotovenia a zaslania tejto zásielky.
Nakoľko je kód podacieho hárku a podací hárok generovaný automaticky (elektronicky) v stredisku tlače
neobsahuje pečiatku pošty, resp. podpis zamestnanca – dátum predmetného podania je však možno
riadne dovodiť z automaticky (elektronicky) vygenerovaného čísla 20190121, ktorý odkazuje na dátum
vyhotovenia a podania predmetnej výzvy. Žalobca však zastáva názor, že nie je dôvod sa domnievať, že

dané podanie žalobca žalovanej neodoslal, resp. výslovná absencia predmetu zásielky nemôže slúžiť
v neprospech žalobcu, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4M Cdo/3/2011, v zmysle ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva povinnosť uviesť predmet (obsah) písomnosti na obálke, resp. podacom hárku. V
tejto súvislosti poukázal žalobca na skutočnosť, že žalovaná vymedzila sféru svojej dispozície v zmluve

o úvere ako Korešpondenčná adresa: C. XXXX/X, XXX XX D.. Na túto adresu jej postupca zásielky
aj doručoval. Žalobca tiež uviedol, že už konštantnou judikatúrou je podací hárok považovaný ako
hodnoverný dôkaz o zaslaní a doručení zásielky. Príkladmo žalobca poukázal na rozhodnutia NSSR
sp. zn. 5Cdo/129/2010, sp. zn. 5Cdo/36/2020, sp. zn. 4Cdo/90/2023. Žalovaná namietala i nesplnenie
podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a to tým, že táto výzva nebola zo strany postupcu

zaslaná ako samostatná výzva, pričom žalobca uviedol, že zo zákona o bankách, ani zo žiadneho
iného právneho predpisu nevyplýva táto povinnosť zaslania samostatnej výzvy. V tomto rovnako panuje
ustálená rozhodovacia prax. Žalobca poukázal príkladmo na rozhodnutia NSSR sp. zn. 1Cdo/154/2022,
sp. zn. 9Cdo/165/2022, sp. zn. 1Cdo/4/2020. V poslednom rade žalovaná namietla skutočnosť, že
nedošlo k platnému zosplatneniu celého úveru, nakoľko výzvy v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565

Občianskeho zákonníka neobsahujú špecifikáciu splátky, na základe ktorej došlo k celému zosplatneniu.
K tomu žalobca uviedol, že v skutkovo totožnej veci existuje rozhodnutie NSSR sp. zn. 1Cdo/123/2022,
ktoré hovorí o opaku a teda, že žiadny právny predpis takúto povinnosť určenia konkrétnej splátky vo
výzve neukladá.

13. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský
spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou.14. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

15. Súd po vrátení veci odvolacím súdom opätovne vykonal dokazovanie, a to vyššie uvedenými
listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti žalovanej a jej právneho

zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili, aby sa pojednávalo a rozhodlo vo veci v ich
neprítomnosti, pričom z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:

16. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 26.08.2014 Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 008885511250814, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 25.000,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť 120

mesačnými splátkami vo výške 328,97 Eur, a to k 09. dňu v mesiaci s tým, že dátum prvej platby bol
stanovený do 09.09.2014. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 8,50 %, ročná percentuálna
miera nákladov bola uvedená vo výške 8,74 %, priemerná RPMN 12,08 % a celková čiastka úveru
37.046,41 Eur. Konečná splatnosť úveru bola určená na deň 09.08.2024. V zmluve v bode 3.6 bolo
uvedené,ženeoddeliteľnousúčasťouzmluvy súObchodnépodmienky,ktorýmisariadiazmluvnéstrany

vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené v tejto úverovej zmluve.

17. Zo Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým
osobám - občanom vyplynulo z časti IX. upravujúcej podmienky požadovanej predčasnej splatnosti
úveru (okamžitá splatnosť úveru) zo strany banky a iné podmienky z bodu 1, že banka je oprávnená

požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti
dohodnutým v úverovej zmluve ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky počas obdobia dlhšieho než tri mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením
na právo banky odstúpiť od úverovej zmluvy.

18. Upozornením – treťou upomienkou zo dňa 21.01.2019 bola žalovaná právnym predchodcom
žalobcu VÚB, a.s. vyzvaná na okamžité zaplatenie sumy vo výške 993,16 Eur. Žalovaná bola zároveň
upozornená, že v prípade, ak nedôjde k úhrade uvedenej dlžnej sumy banka je oprávnená požadovať,
abyžalovanávrátilacelúposkytnutúsumuúveruspríslušenstvompreddátumomsplatnostidohodnutým
v zmluve o úvere.

19. Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 14.03.2019 právny
predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že nakoľko napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradila
dlžnúpohľadávkubankyztituluzmluvyoúvere,ktorejneoddeliteľnousúčasťousúVšeobecnéobchodné
podmienky VÚB, a.s. pre poskytovanie úverov, vyhlásila banka predčasnú splatnosť úveru vrátane

príslušenstva so zostatkom 17.526,69 Eur, z toho istina vo výške 16.805,50 Eur, úroky vo výške 619,94
Eur a poplatky vo výške 101,25 Eur. Právny predchodca žalobcu zároveň vyzval žalovanú na úhradu
dlžnej sumy v lehote do 7 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Výzva bola žalovanej doručená
dňa 02.04.2019.

20. Všeobecná úverová banka, a.s. a žalobca uzatvorili dňa 13.11.2020 Rámcovú zmluvu o postúpení
pohľadávok,nazákladektorejbolapohľadávka,ktorájepredmetomtohtokonania,postúpenážalobcovi.

21. Na pojednávaní okrem iného právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich
doterajších vyjadrení. Pokiaľ ide o námietky žalovanej, žalobca k výkladu ust. § 92 ods. 8 zákona

o bankách, ktorým argumentovala žalovaná, uviedol, že tento výklad poskytnutý žalovanou bol
jednoznačne a s určitosťou odmietnutý NS SR a to napr. v uznesení sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo
dňa 27.09.2023, v ktorom NS SR odmietol akékoľvek špekulácie ohľadom extenzívneho výkladu
ust. a vytvárania akýchkoľvek požiadaviek na formu alebo obsah výzvy banky voči svojmu klientovi.
V tomto rozhodnutí NS SR zároveň priamo konštatoval, že pokiaľ je v podaní, ktorým sa vyhlásila

mimoriadna splatnosť, dlžník zároveň aj vyzvaný na zaplatenie konkrétnej pohľadávky, tak uvedené
spĺňa všetky náležitosti a podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ ide o doručovanie výzvy pred
zosplatnením, ktoré žalovaná rovnako namietala, nakoľko podľa jej názoru podací hárok Slovenskej
pošty nie je dostatočným dôkazom, žalobca poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/90/2023 zo dňa29.11.2023: “Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedený záver odvolacieho súdu konštatuje, že právny
záver, že žalobkyňa nepreukázala, že predmetné výzvy žalovanému nedoručila, keď neakceptoval
podacie hárky po ich podaní na poštovú prepravu na adresu žalovaného, kt. žalobkyňa doručovanie

výziev preukázala v tomto prípade, nie je správny.“ V následnom texte NS SR konštatoval, že právne
posúdenie odvolacieho súdu je v rozpore s jeho ustálenou rozhodovacou praxou a zrušil takéto
rozhodnutie. Žalobca zároveň upriamil pozornosť na to, že sa domnieva, že v súdnom konaní boli
porušené procesné podmienky a to tým, že ešte v upomínacom konaní mal byť zo strany právneho
zástupcu žalovanej podaný odpor voči vydanému platobnému rozkazu, ktorý však podľa dokumentov,

ktoré sú uložené v ESS, nebol riadne podpísaný zaručeným elektronickým podpisom podľa zákona o e-
Governmente. A teda odpor nespĺňal náležitosti riadneho elektronického podania.

22. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

23. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

24. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa

zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej

sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak
výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

26. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než

prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

27. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť
finančnými prostriedkami v hotovosti.

29. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovispotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

30. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) a j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie,
index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského

úveru,podmienkyaspôsobvykonaniatejtozmeny;aksazarôznychpodmienokuplatňujúrôzneúrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

31. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

32. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), veriteľ je pred

uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver,
výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (1)
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné

na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom. (2)

33. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak veriteľ nekonal s

odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na

účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

34. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

35. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

36. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. (1) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené. (2)

37. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“) (v znení účinnom ku dňu
postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,

a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpenímpohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

38. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

39. Podľa § 17 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), práva vyplývajúce zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku

osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

40. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

41. Podľa § 879y ods. 1 OZ, ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa
spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov
z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku
2 nie je ustanovené inak.

42. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobe
nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu.

43. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom

úvere právny vzťah, ktorý je od jeho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch), keďže zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod a zároveň právny
predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania

a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

44. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej
zmluvy zo spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcu na spoločnosť žalobcu ako

postupníka.

45. Podmienkou platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy v zmysle § 17
ZoSÚ je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávka, ktorá sa
stala splatnou pred týmto termínom. Na druhej strane, postúpenie pohľadávky v rozpore s citovaným

ustanovením má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy, z ktorého
dôvodu nemôže byť žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný.46. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že v konaní nebolo preukázané, že by pohľadávka pôvodného
veriteľa voči žalovanej bola splatnou, či už z dôvodu konečnej splatnosti alebo z dôvodu zosplatnenia.
Vo Výzve zo dňa 21.01.2019 banka upozorňuje žalovanú na to, že je v omeškaní s plnením, s tým,

že v prípade neuhradenia dlžného záväzku v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy, je banka
oprávnená využiť ust. § 565 OZ a vyhlásiť úver za predčasne splatným a žiadať od žalovanej úhradu
celej úverovej pohľadávky, avšak žalobca nepreukázal doručenie uvedenej výzvy zo dňa 21.01.2019
žalovanej, a teda táto výzva ani nemohla vyvolať voči žalovanej žiadne účinky. Žalobca síce predložil
poštový podací hárok od Slovenskej pošty, a.s., z ktorého vyplýva, že banka zasielala žalovanej

poštovú zásielku, no nie je tam uvedený dátum podania na poštu. Tento poštový podací hárok podľa
súdu nepreukazuje, že žalovanej bola doručovaná výzva banky zo dňa 21.01.2019. Nedatovaný
poštový podací hárok nie je dostatočný na preukázanie odoslania výzvy. Pri absencii dátumu podania
na poštovom podacom hárku je totiž možné z poštového podacieho hárku zistiť nanajvýš to, že právny
predchodca žalobcu hodlal adresovať žalovanej písomnosť (nevedno však ani akú konkrétnu). Zistiť,
či sa tak aj naozaj stalo, z uvedeného poštového podacieho hárku nemožno. Ani z označenia na

ľavej strane podacieho hárku UPOMIE3_NEZ_20190121212603_100PP.DAT_arc.xml 2481550 nie je
možné preukázateľným spôsobom zistiť skutočný dátum podania, a to predovšetkým vzhľadom k tomu,
že poštový podací hárok obsahuje vo svojej úvodnej časti pole Dátum podania, ktorý je nevyplnený,
a tiež neobsahuje ani potvrdenie pošty o prijatí zásielky na poštovú prepravu. Pritom však, ak právny
predchodca žalobcu nedisponoval údajom na poštovom podacom hárku o podaní poštovej zásielky na

poštovú prepravu, mal možnosť túto skutočnosť na pošte reklamovať. Opačnou argumentáciou, ktorú
je potrebné odmietnuť ako nenáležitú, by sa prijal záver, podľa ktorého by na preukázanie doručenia
stačil (hoci i rukou) vypísaný poštový podací hárok bez skutočného odoslania na poštovú prepravu.
Práve potvrdenie dátumu poštou (resp. i iným poštovým prepravcom) na podacom hárku (resp. inom
preukaznom hárku) preukazuje, že skutočne bola písomnosť podaná na poštovú prepravu a má byť

doručená adresátovi. Potvrdením dátumu na poštovom podacom hárku sa preto preukazuje, že došlo
k odovzdaniu zásielky na poštovú prepravu a môže sa počítať s jej riadnym doručením adresátovi
zásielky, a teda i s dôjdením prejavu vôle odosielateľa adresátovi (v súlade s § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

47. V tejto súvislosti je potrebné vziať na zreteľ, že bolo v možnostiach žalobcu, aby preukázal riadne a
bez pochybností, že spornú výzvu žalovanej doručoval, a to predložením riadneho poštového podacieho
hárku, resp. elektronického poštového podacieho hárku, prípadne i ePotvrdenky. Najvyšší súd SR totiž
vo svojej rozhodovacej praxi akcentuje, že „v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné
bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom

doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať“ (R 4/2021).

48. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania doručenia tejto výzvy ležalo na žalobcovi. Dôkazy, ktoré by
preukazovalidoručenieuvedenejvýzvy,neboližalobcomvkonaníprezentované,atoanipopredbežnom
právnom posúdení veci súdom na pojednávaní dňa 07.02.2025, kedy súd za prítomnosti právneho

zástupcu žalobcu uviedol, že žalobca nepreukázal doručenie uvedenej výzvy žalovanej, a teda táto
výzva ani nemohla vyvolať voči žalovanej žiadne účinky, pretože na predloženom podacom hárku nie
je uvedený dátum podania na poštu.

49. S poukazom na uvedené, pohľadávka z predmetnej zmluvy bola postúpená na žalobcu zmluvou zo

dňa 13.11.2020 bez toho, aby sa stala splatnou pred termínom postúpenia, a preto nebola preukázaná
výnimka zo zákazu prevodu práv vyplývajúcich zo zmluvy na tretiu osobu v zmysle § 17 ZoSÚ. Žalobca
taknepreukázalpredpokladypreplatnépostúpenieprávvyplývajúcichzozmluvy,atedaanipredpoklady
pre nadobudnutie týchto práv, čím mu v konaní chýba aktívna vecná legitimácia.

50. Podmienky na platné postúpenie bankovej pohľadávky sú podľa § 92 ods. 8 ZoB tri. Prvou je splatná
pohľadávka, resp. časť pohľadávky, ktorá je splatná, druhou je písomná výzva banky klientovi a treťou
podmienkou je nepretržité omeškanie klienta dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

51. Žalobca spolu so žalobou predložil výzvu zo dňa 14.03.2019, ktorú výzvu by bolo možné považovať

za výzvu banky vyžadovanú ustanovením § 92 ods. 8 ZoB, pričom žalobca predloženou doručenkou
zároveň súdu preukázal, že predmetná výzva bolo žalovanej i doručená a následne uplynulo viac ako 90
kalendárnych dní od tohto doručenia žalovanej, čo je podmienkou pre vznik oprávnenia banky postúpiť
svoju pohľadávku voči žalovanej inej osobe, ktorá nie je bankou.52. Žalovaná však poukazovala na to, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca (VÚB,
a.s.) doručil (resp. odoslal) výzvu žalovanej na zaplatenie, ktorá výzva podľa § 92 ods. 8 ZoB by

bola kvalifikovaná, teda upozorňujúca na možnosť postúpenia pohľadávky. Súd však v tejto súvislosti
poukazuje na to, že tento záver nezodpovedá rozhodovacej praxi súdov vyššej inštancie. Ustanovenie §
92 ods. 8 ZoB nepožaduje, aby výzva podľa tohto ustanovenia bola kvalifikovaná, pričom ani judikatúra
Najvyššieho súdu SR nepožaduje výzvu kvalifikovanú. Súčasne súd dodáva, že nie je potrebné, aby
veriteľ realizoval v súvislosti so zosplatnením a postúpením pohľadávky dve samostatné výzvy (jednu

podľa § 53 ods. 9 OZ a druhú podľa § 92 ods. 8 ZoB). Tento právny záver nekorešponduje s uznesením
Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.05.2022, sp. zn. 1Cdo 4/2020.

53. Preto v intenciách prejednávanej veci bolo postačujúce, ak by veriteľ preukázal doručenie, resp.
odoslanie výzvy žalovanej zo dňa 21.01.2019. Odoslanie tejto výzvy žalobca preukazoval nedatovaným
poštovým podacím hárkom, resp. výpisom z elektronického portálu Slovenskej pošty, a preto táto výzva

ani nemohla vyvolať voči žalovanej žiadne účinky. Žalobca však nepreukázal splnenie prvej podmienky
podľa § 92 ods. 8 ZoB, a to splatnosť pohľadávky, a preto splnenie druhej podmienky, ktorou je písomná
výzva banky klientovi, čo splnené bolo a tretej podmienky, ktorou je nepretržité omeškanie klienta dlhšie
ako 90 kalendárnych dní, čo tiež bolo splnené, a to výzvou zo dňa 14.03.2019, je v tomto konaní už
irelevantné.

54. Súd dodáva, že na základe zisteného skutkového stavu veci je tiež nepochybné, že veriteľ žalovanej
– VÚB, a.s. neuviedol v liste zo dňa 21.01.2019, ktorým žalovanú upozornil na možnosť predčasného
zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, splátku úveru, so zaplatením ktorej bola
žalovaná v omeškaní. Rovnako veriteľ v liste zo dňa 14.03.2019, ktorým využil svoje právo na predčasné

zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ neuviedol, pre omeškania žalovanej so
zaplatením ktorej konkrétnej splátky úveru toto svoje právo využíva.

55. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru by nebolo platné ani z tohto dôvodu, pretože aj keď
bolo urobené bez toho, aby sa pohľadávka stala splatnou pred termínom postúpenia, veriteľ-postupca

v ňom neuviedol (nekonkretizoval), pre ktorú omeškanú splátku využil svoje právo podľa § 565 OZ.
Zároveň dôvod neplatnosti tohto vyhlásenia by spočinul aj v tom, že výzva, ktorá prechádzala tomuto
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, teda výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 21.01.2019, takisto
neobsahovala údaj o tom, s ktorou konkrétnou splátkou a v akej výške, bola žalovaná v omeškaní s
jej zaplatením.

56. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/2/2023 z 25. januára 2024. Avšak už v uznesení sp. zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 6. septembra 2023
sa Najvyšší súd SR nijako nevymedzil proti právnemu záveru odvolacieho súdu (Krajský súd v Žiline), že
upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa § 565 OZ musí obsahovať identifikáciu konkrétnej

splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a že možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky vzniká len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo
vzťahu ku ktorej bol upozornený na uplatnenie tohto práva. Najvyšší súd SR tu dal do pozornosti svoje
rozhodnutia týkajúce sa zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok (§ 565 v spojení s § 53
ods. 9 OZ) a plynutia premlčacej doby (§ 101 a § 103 OZ) pri spotrebiteľských zmluvách, a to uznesenie

z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020 (R 71/2018), uznesenie z 30. novembra 2022 sp. zn.
5Cdo/224/2021, uznesenie z 15. decembra 2022 sp. zn. 4Cdo/132/2021, uznesenie z 31. januára 2023
sp. zn. 5Cdo/26/2022 a uznesenie z 31. januára 2023 sp. zn. 9Cdo/368/2021 a uviedol, že aj keď je v
týchto rozhodnutiach prioritne riešená otázka začiatku plynutia premlčacej doby pri uplatnení zaplatenia
celejpohľadávkypristratevýhodysplátok,takzároveňjetamzdôraznenáajpotrebaidentifikáciesplátky,

pre ktorú nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle § 565 OZ a prepojenosť tohto zákonného ustanovenia
na § 53 ods. 9 OZ.

57. Aj v uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2024 z 26. júna 2024 Najvyšší súd SR konštatoval, že v prípade, ak
zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a §

53 ods. 9 OZ, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve
(upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky
je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej lehoty, ale i pre potrebu vedomostidlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť
aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ

oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

58. Tento svoj právny názor zopakoval Najvyšší súd SR aj vo svojom uznesení sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo
dňa 25. septembra 2024 a odkázal naň aj v rozsudku sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31. júla 2024.

59. Súd tak prijíma uvedený výklad dotknutých zákonných ustanovení Najvyšším súdom SR v tom
zmysle, že veriteľ má právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky úveru
len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo vzťahu ku ktorej bol upozornený na
uplatnenie tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ. Ak upozornenie veriteľa na možnosť
využitia tohto práva identifikáciu konkrétnej omeškanej splátky úveru neobsahuje, je takýto právny úkon

neurčitý a dôsledkom toho podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný. Pre následné vyhlásenie splatnosti celého
úveru veriteľom tak neboli splnené zákonné podmienky stanovené v § 53 ods. 9 OZ (absentuje platné
a účinné upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť využitia práva na vyhlásenie splatnosti celého
úveru), a preto je aj tento právny úkon pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ neplatný. Ak potom veriteľ
postúpil na tretiu osobu svoju pohľadávku voči dlžníkovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je aj takýto

právny úkon pre rozpor s ustanoveniami § 17 ods.1 ZoSÚ podľa § 39 OZ neplatný, pretože predmetom
postúpenia môžu byť pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

60. Uvedené závery vyslovuje súd aj pri vedomí si skutočnosti, že samotný Občiansky zákonník v
§ 53 ods. 9, prípadne v § 565, a ani iný všeobecne záväzný právny predpis, výslovne nestanovuje
ako obligatórnu náležitosť upozornenia veriteľa dlžníkovi na možnosť využitia práva na vyhlásenie
splatnosti celého úveru identifikáciu konkrétnej omeškanej splátky úveru. Určitosť právneho úkonu ako
požiadavka na jeho obsahové náležitosti však nie je naplnená len uvedeným obligatórnych náležitostí,

ktoré pre konkrétny právny úkon stanovuje právny poriadok. Aj pri ich uvedení v právnom úkone musí
byť z právneho úkonu pre adresáta právneho úkonu vôľa konajúceho subjektu výkladom objektívne
pochopiteľná, teda bez rozumných pochybností adekvátne vnímateľná. Právny úkon aj pri uvedení
obligatórnych náležitosti stanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise musí mať určitú
kvalitu, aby bol pre jeho adresáta poznateľný obsah prejavenej vôle konajúceho subjektu.

61. V intenciách danej veci teda nestačí, že veriteľ vo svojom úkone podľa § 53 ods. 9 OZ upozorní
dlžníka-spotrebiteľa na možnosť využitia práva podľa § 565 OZ (teda na zosplatnenie celého úveru),
pretože Občiansky zákonník stanovil, že toto upozornenie je, spolu s omeškaním so zaplatením splátky
trvajúcim viac ako tri mesiace, predpokladom na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého dlhu veriteľom.

Dlžníkovi-spotrebiteľovitakmusíbyťzrejmé,prektorúkonkrétnuomeškanúsplátkuúveruveriteľzvažuje
možnosť využiť svoje právo na vyhlásenie splatnosti celého dlhu. Len pri takto objektívne poznateľnej
vôli veriteľa je dlžník schopný verifikovať dĺžku svojho omeškania so zaplatením konkrétnej splátky a
tým aj „vážnosť hrozby“ predčasného zosplatnenia a vyhlásenie splatnosti celého dlhu odvrátiť tým, že
konkrétnu omeškanú splátku zaplatí. Ako zdôraznil Najvyšší súd SR, identifikácia splátky je potrebná pre

potrebu vedomosti dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná
informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla
kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený
celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť
spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený (uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/197/2024 z 26. júna 2024).

62. Nepostačuje preto, že z obsahu upozornenia veriteľa na možnosť zosplatnenia je celkom zrejmý
úmysel veriteľa, t. j. upozornenie dlžníka v súlade s § 53 ods. 9 OZ na to, že je v omeškaní po dobu viac
ako 3 mesiacov, je z neho zrejmá aj celková výška jeho omeškania a rovnako upozornenie na to, že v

prípade, ak omeškané plnenie neuhradí v dodatočnej lehote, je veriteľ oprávnený žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky. Pri takto prejavenej vôli veriteľa nemá dlžník možnosť verifikovať svoje omeškanie,
teda so zaplatením ktorej splátky a ako dlho je v omeškaní, a tak ani nemôže zabrániť zosplatneniu
celého dlhu zaplatením konkrétnej omeškanej splátky. Tento úkon veriteľa tak potom dlžníka „núti“uhradiť celú veriteľom v upozornení vyčíslenú dlžnú sumu, aby sa vyhol zosplatneniu celého dlhu. Súd
pritom nerozporuje, že na zaplatenie celej v upozornení vyčíslenej dlžnej sumy môže mať veriteľ právo
(ak je teda dlh vyčíslený veriteľom riadne), na druhej strane ale „hrozbu“ zosplatnenia môže veriteľ využiť

len pre prípad, že tu je dlžná splátka, s ktorou je dlžník v omeškaní po dobu dlhšiu ako tri mesiace,
nie akákoľvek dlžná splátka. Upozornenie veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ totiž nemá byť prostriedkom,
ktorý dlžníka bude viesť k zaplateniu celého jeho doposiaľ splatného dlhu, ale len toho dlhu, pre ktorý
by mohol veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu.

63. Keďže v deň postúpenia pohľadávky táto pohľadávka tak ako bola postúpená nebola splatná,
nemohla byť platne postúpená z právneho predchodcu žalobcu - banky na žalobcu pre jej rozpor s
ustanoveniami § 17 ods. 1 a 2 ZoSÚ. Žalobca teda platne nenadobudol od právneho predchodcu
pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy voči žalovanej, a preto nemá aktívnu vecnú legitimáciu v
tomto spore.

64. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní pre neplatnosť postúpenia
pohľadávky (podľa § 39 OZ v spojení s § 17 ZoSÚ) bolo potom potrebné žalobu v celom rozsahu vo
výroku I. rozsudku zamietnuť, a keďže žalovaná nie je povinná zaplatiť žalobcovi istinu, nemohla sa ani
dostať do omeškania s jej zaplatením, a preto súd zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania.

65. Nad rámec súd uvádza, že požiadal Okresným súd Banská Bystrica ako upomínací súd, aby vo
veci vedenej v upomínacom konaní pod sp. zn.27Up/158/2022 zaslal súdu žalovanou podaný odpor
proti platobnému rozkazu podaný právnym zástupcom žalovanej spolu s osvedčením o zaručenom
elektronickom podpise podľa zákona o e-Governmente, pričom Okresný súd Banská Bystrica zaslal
súdu Výsledok informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe (č. l. 259), z ktorého

je zrejmé, že odpor voči platobnému rozkazu podaný žalovanou bol podpísaný jej právnym zástupcom
E. F. s tým, že platnosť podpisu bola platná.

66. Rozhodnutie súdu v tu prejednávanej veci nemôže byť prekvapivým rozhodnutím pre žalobcu,
pretožesúdnapojednávanídňa07.02.2025vsúlades§181ods.2CSPkonštatovalnedostatokaktívnej

legitimácie žalobcu, na čo žalobca mohol zareagovať a navrhnúť v konaní ďalšie dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. A zároveň uvedené sporovala počas priebehu celého konania i žalovaná. Vzhľadom
na všetko vyššie uvedené tak tento rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol, nie je možné považovať za
prekvapivé rozhodnutie, ale za dôsledok neunesenia dôkazného bremena žalobcu o splatnosti dlhu.
Súd pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania dopytoval žalobcu i vzhľadom na predbežné

právne posúdenie sporu, či má nejaké návrhy na doplnenie dokazovania, na čo žalobca odpovedal, že
nemá, pričom žalobca už mal vedomosť, že splatnosť pred postúpením pohľadávky nepreukázal.

67. Súd zároveň dáva do pozornosti, že nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi
stranamisporumácharakterzmluvyospotrebiteľskomúverevzmysleustanovenia§1ods.2a§2písm.

d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí
zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch, a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve je uvedená výška mesačnej splátky 328,97

Eur. Celkový počet splátok je 120. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná splatiť je tak 39.746,40 Eur
(328,97 Eur x 120 splátok) a nie čiastka 37.046,41 Eur, tak ako je uvedené v zmluve.

68. Súd dodáva, že cieľom ustanovenia § 11 v spojení s § 9 ZoSÚ je ochrana spotrebiteľa tak,
aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, priamo v nej, poskytnúť všetky

relevantné údaje, na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhoduje, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie,
keďže uvedené údaje predstavujú informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o
jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Vzhľadom k uvedenému, i keby došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky, v prejednávanom prípade by sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym
predchodcovom žalobcu žalovanej považoval v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov.

69. Zmluva obsahuje údaj o tom, že súčasťou zmluvy je aj poistenie úveru s mesačnou splátkou
poistného vo výške 20,25 Eur, ktorá je zarátané vo výške mesačnej splátky. Súd v tejto súvislostipoukazuje na to, že spotrebiteľ má právo už pri uzatváraní zmluvy vedieť presne, koľko bude mesačne
platiť, t. j. koľko peňazí mesačne vynaloží na splatenie svojho dlhu z konkrétnej spotrebiteľskej zmluvy.
Pre úplnosť súd uvádza, že zo zmluvy a jej spoločných ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že bola

uzatvorená konkrétna poistná zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle § 788 ods. 2
Občianskeho zákonníka (výška poistného plnenia, výška poistného, splatnosť poistného, stanovenie,
či ide o jednorazové alebo bežné poistné, poistná doba, údaj o tom, či sa oprávnená osoba bude
podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, vymedzenie práv a povinností zmluvných strán,
výška odkúpnej hodnoty, výber súboru poistenia klientom). Predovšetkým pre poistnú zmluvu je v

zmysle § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpísaná písomná forma a v konaní nebola predložená
žiadna písomná poistná zmluva so základnými náležitosťami (tzv. zákonné minimum). Žalobca tak tiež
nepreukázal existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by mu vyplývali nároky poistného.

70. Čo sa týka skúmania bonity žalovanej pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úveru, súd má
s poukazom i na rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci za to, že žalobca v konaní dostatočne

preukázal, že veriteľ pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 ZoSÚ). Veriteľ
bol pred uzavretím zmluvy povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, keď mal brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé
porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez relevantných

údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej
databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Podľa názoru
odvolacieho súdu vysloveného v rámci tohto sporového konania, zo žiadneho zo zákonných ustanovení
ZoSÚ však nie je možné vyvodzovať povinnosť veriteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, zisťovať konkrétne výdavky spotrebiteľa. Ich štandardný rozsah je možné vyvodzovať z údajov

uvádzaných spotrebiteľom v žiadosti o spotrebiteľský úver týkajúcich sa jeho pomerov, pri zohľadnení
sumy životného minima fyzickej osoby v rozhodnom období stanovenej zákonom (č. 601/2003 Z.z. v
príslušnom znení).

71. Žalobca súdu uviedol, že jeho právny predchodca zistil, že žalovaná je vydatá, samostatne

zárobkovo činná a dosahuje príjem 540,- Eur (spoludlžník bol zamestnaný ako technický pracovník
s príjmom vo výške 1.200,- Eur) a v úverovom registri má evidovaných 6 existujúcich záväzkov.
Žalovaná v žiadosti o úver rovnako deklarovala druh zamestnania ako samostatne zárobkovo činná
osoba, spoludlžník deklaroval zamestnanie ako technický pracovník, spoločné bývanie v ich vlastníctve
(bez hypotéky), rodinný stav vydatá/ ženatý. Poskytovaný spotrebiteľský úver slúžil na vyplatenie

existujúcichzáväzkov–refinančnýspotrebiteľskýúver.Spotrebiteľvžiadostioúverdeklarovalexistujúce
záväzky, určené na refinancovanie, čo rovnako vyplýva aj zo Zmluvy: spotrebiteľský úver na iné účely,
zostávajúca výška úveru 19.300,- Eur, spotrebiteľský úver na iné účely, zostávajúca výška úveru 600,-
Eur, spotrebiteľský úver na iné účely, zostávajúca výška úveru 1.700,- Eur, povolené prečerpanie,
úverový rámec vo výške 1.600,- Eur (z ktorého sa bralo do úvahy 3%), povolené prečerpanie, úverový

rámec vo výške 1.500,- Eur (z ktorého sa bralo do úvahy 3%), kreditná karta, úverový rámec vo výške
2.000,- Eur (z ktorého sa bralo do úvahy 5%). Výpočet disponibilného zostatku z príjmu bol teda
realizovaný nasledovne: 1.740,- Eur (príjem) – 0,- Eur (existujúce záväzky) = 1.740,- Eur. Disponibilný
zostatok bol vyšší ako splátka schvaľovaného úveru. Mesačná splátka úveru predstavovala sumu
328,97 Eur. Žalobca tak súdu dostatočne preukázal, že skúmal bonitu žalovanej pred uzavretím zmluvy

o spotrebiteľskom úvere.

72. Ďalšie argumenty žalobcu a žalovanej súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.).

73. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.74. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

75. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

76. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

77. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).

78. O nároku žalovanej na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie súd rozhodol vo výroku II.

tohto rozsudku podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP keďže žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu
úspešná, nakoľko súd žalobu žalobcu voči žalovanej zamietol, preto jej súd priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, keď v konaní nebol tvrdený a súd
sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP v prípade trov konania pred súdom prvej
inštancie. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti

tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

79. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa
ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v odvolacom konaní
plne úspešný, a preto mu súd vo výroku III. rozsudku priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď v konaní nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na
aplikáciuustanovenia§257CSPvprípadetrovodvolaciehokonania.Ovýškenáhradytrovkonaniabude
rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).