Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-7T/98/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417010340
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Svetlana Filipová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8417010340.37

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Mgr. Svetlanou Filipovou na hlavnom pojednávaní dňa 23. januára

2024 na pracovisku Kežmarok, t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v A.,
trvale bytom B. C. XXX, D. A.,

podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, sa

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Kežmarok číslo Pv 895/14/7703-90 doručenej
Okresnému súdu Kežmarok dňa 21.06.2017, pôvodne vedenej pod spisovou značkou 7T/98/2017,
od 01.06.2023 vedenej na Okresnom súde Poprad pod spisovou značkou KK-7T/98/2017, pre skutok
právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno
a/ Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2015, ktorým mal týrať blízku osobu

spôsobujúc jej psychické a fyzické bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym
sledovaním, vyhrážaním sa, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré
malo ohrozovať jej psychické a fyzické zdravie, a ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v období najmenej od začiatku mesiaca október 2013, od jej odchodu zo spoločnej domácnosti, až do
mesiaca apríl 2014 v A. a následne od mesiaca apríl 2014 až najmenej do presne nezisteného dňa
konca roka 2015, v A., E. F., vyhľadával osobnú prítomnosť B. G. B. spôsobom, že v období od presne
nezistenéhodňazačiatkommesiacaoktóber2013aždomesiacaapríl2014,pojejodchodezospoločnej

domácnosti v B., okres A. a potom, čo podala návrh na rozvod, v intervaloch dva až štyrikrát týždenne
so svojím osobným motorovým vozidlom značky Škoda Octavia evidenčné číslo A. XXX H., striebornej
metalízy, sledoval v meste A., v blízkosti ulice Dostojevského číslo 9, kde poškodená B. G. B. v tom čase
bývala, jazdil okolo bytovky, zdržiaval sa v blízkosti bytovky, sledoval B. G. B. s maloletou dcérou G.
B., narodenou XX.XX.XXXX, pri vychádzaní a vchádzaní do bytovky, vyzváňal viackrát na zvonček bytu
adožadovalsarozhovoruastretnutiaspoškodenouajejdcérou,sledovalichprinákupochvobchodnom
centre Kaufland, ako aj na iných miestach v A. H. F., jazdil v blízkosti bytovky na ulici I. C. XX E. A.,

kde žijú rodičia poškodenej, pričom dňa 07.12.2013 v Poprade, v byte na ulici J. C. X, keď si prišiel
vyzdvihnúť dcéru, maloletú G. B., poškodenej B. G. B. vulgárne nadával, vyčítal jej, že si nemohol prísť
pre dcéru do škôlky a keď chcela násilím zavrieť vchodové dvere do bytu, dvere pretlačil, zatlačil ju do
chodby, udrel ju päsťou do oblasti hrudníka, do oblasti kľúčnej kosti, načo poškodená spadla a udrela sa
hlavou o stenu, potom ju držal a silno stláčal v oblasti ramien, až sa mu vyšmykla a utiekla z bytu von,
čím jej takto spôsobil pomliaždenie záhlavnej časti hlavy, hematómy a pohmoždenie hrudníka, narazenie
pravého ramena, pravého bedrového kĺbu a pravého stehna s dobou liečenia a práceneschopnosti 10

dní a ako z bytu utiekla pre pomoc, vzal svoju dcéru, maloletú G. B., neoblečenú násilím so sebou,
nasadil ju do auta a odišiel, až poškodená privolala hliadku polície, ktorá ho s vozidlom zastavila a dcérujej vrátila, ďalej v období od mesiaca október 2013 až do najmenej konca roka 2014 obťažoval B. G.
B. telefonátmi najmenej 20-krát denne, sms správami, e-mailami, pričom poškodená si bola nútená
zmeniť telefónne číslo, kontroloval ju, či sa nachádza v práci v Nemocnici s poliklinikou F., telefonicky

alebo aj osobne, v prípade určeného termínu sedenia alebo stretnutia ohľadom riešenia civilných sporov
zisťoval, či má v práci voľno, dovolenku, prečo sa nestará o dcéru, pričom poškodená B. G. B. z dôvodu
prenasledovania v presne nezistený deň mesiaca apríl 2014 odišla na krátky čas do bytu na K. G., ulica
hraničná v A., kde zotrvala po dobu troch dní a následne po nájdení ďalšieho bytu sa presťahovala
v mesiaci júl 2014 do bytu v F. L. M. N. C. X, kde potom, ako obžalovaný A. B. zistil aj túto adresu, začal

poškodenúB.G.B.aichmaloletúdcéruG.B.znovaprenasledovať,zdržiavalsaviackrátvblízkostibytu,
sledoval ju viackrát opakovane s osobným motorovým vozidlom, pomalou jazdou prechádzal viackrát
okolo bytu na ulici N. C. X E. F., sledoval ich viackrát, keď vyzdvihla dcéru, maloletú G. B. zo škôlky na
ulici F. E. F., pričom poškodená viackrát volala hliadku polície, z dôvodu prenasledovania si poškodená
B. G. B. na balkón bytu dala namontovať bezpečnostné kamery, ďalej najmenej v dňoch 06.11.2014, dňa
03.12.2014, dňa 09.07.2015 sledoval poškodenú v F. v blízkosti bytu na ulici N., dňa 21.08.2014 sledoval

ich maloletú dcéru G. B. a B. N. B. v poobedňajších hodinách v F. pri nákupnom centre, pričom keď
B. N. B. s maloletou G. B. odišli do Nemocnice s poliklinikou F., kde sa nachádzala v práci poškodená
B. G. B., v tom čase tam zamestnaná, šiel za nimi do objektu nemocnice, odmietal odísť preč, preto
privolali hliadku polície a následne zadným vchodom odišli von tak, aby ich nevidel a potom jazdili po
meste F., aby sa uistili, či už nie sú obžalovaným prenasledované, v presne nezistený deň v mesiaci

február 2015 vo večerných hodinách sledoval poškodenú po vyjdení z obchodného centra Kaufland
F. na svojom motorovom vozidle, dňa 05.04.2015 vo večerných hodinách v blízkosti bytu na ulici N.
E. F. a dňa 07.04.2015 viackrát sledoval poškodenú v blízkosti bytu jej rodičov na ulici I. v A., vždy
prechádzal viackrát okolo bytu so svojím osobným motorovým vozidlom, čím takýmto konaním vyvolával
strach a stres u poškodenej B. G. B. a maloletej G. B. a takto ohrozoval ich psychické zdravie, pričom

keď poškodená B. G. B. začala navštevovať psychiatrickú ambulanciu, potom ako to obžalovaný zistil,
v presne nezistený deň v roku 2013, vyhrážal sa jej, že ju zničí a že sa postará, aby dcéra bola zverená
do jeho výchovy a z dôvodu toho, že maloletá G. B. bola svedkom všetkých udalostí,
došlo u maloletej G. B. k vzniku postraumatickej stresovej poruchy s nutnosťou psychoterapeutickej,
pedopsychiatrickej ako aj prechodne psychofarmakologickej intervencie, k poruchám spánku, trávenia,

bolestiam brucha, zvracaniu a následnej potreby ošetrenia v detskej gastroenterologickej ambulancii
a u poškodenej B. G. B. v dôsledku psychosociálneho stresu nastal neurotický vývoj s úzkostne
depresívnym nastavením.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.06.2017 bola Okresnému súdu Kežmarok doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry

Kežmarok číslo Pv 895/14/7703-90, ktorá bola pôvodne vedená pod spisovou značkou 7T/98/2017
a od 01.06.2023 je vedená na Okresnom súde Poprad pod spisovou značkou KK-7T/98/2017, proti
obvinenému A. B., trestne stíhanému pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek
1 písmeno a/ Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2015, pretože podľa prokurátora zistené
skutočnosti mali nasvedčovať tomu, že obvinený mal týrať blízku osobu spôsobujúc jej psychické

a fyzické bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním
sa, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré malo ohrozovať jej
psychické a fyzické zdravie, a to na tom skutkovom základe, aký je uvedený v skutkovej vete výrokovej
časti tohto oslobodzujúceho rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 04.10.2017 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek
1 písmeno a/ Trestného poriadku o tom, že je nevinný. Dňa 18.08.2022 udelil podľa § 277a odsek 1
Trestného poriadku súhlas so zmenou v osobe samosudcu.

Počas štrnástich dní hlavného pojednávania v období od 04.10.2017 do 19.01.2024 súd vykonal

dokazovanievýsluchomobžalovanéhoA.B.,svedkynepoškodenej B.G.B.,O.E.,tohočasu
E., bývalej manželky obžalovaného a matky ich spoločnej dcéry G. B., a výsluchy svedkov, z ktorých
dňa 04.10.2017 vypovedali B. B. C., kamarátka poškodenej žijúca v P., B. Q. F., riaditeľka Materskej
školy vo E. K., R. Q. I., známy priateľa poškodenej S. I., dňa 05.10.2017 vypovedali E. I., priateľka
obžalovaného od detstva, B. T., dlhoročný kamarát obžalovaného, ktorý poznal aj poškodenú, B. Q.

A., kolegyňa poškodenej z pracoviska v U. B., R. G. F., suseda obžalovaného a kolegyňa poškodenejv práci do 21.12.2014, Q. N., suseda obžalovaného z B. a kamarátka poškodenej, R. R. B., vzdialená
príbuzná obžalovaného a v čase výpovede jeho kolegyňa, B. J. E., vzdialená príbuzná obžalovaného,
O. F., sused obžalovaného z B., B. V. P., riaditeľka psychologickej poradne D., B. H. Q., B. H. F.,

lekárka pracoviska magnetickej rezonancie v Nemocnici A., a.s. ošetrujúca poškodenú dňa 28.07.2014,
B. B. C., obvodná lekárka maloletého dieťaťa, dňa 06.12.2017 vypovedali B. N. B., učiteľka Materskej
školy F. E. F., rodičia obžalovaného B. B. a H. B., dňa 05.06.2018 vypovedali P. Q. I., pracovníčka
sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A., B. F. V., A., lekárka J. D. J. W. L. T. K. E. F.,
ktorá vypracovala zhodnotenie odborných vyšetrení maloletého dieťaťa zo dňa 24.11.2014, B. E., matka

poškodenej, B. Q. G., detská gastroenterologička, B. H. Q., neurologička, ktorá vyšetrila poškodenú
trikrát od 10.04.2014, B. Q. T., lekár Centrálneho príjmu Nemocnice A., a.s., ktorý ošetril poškodenú dňa
07.12.2013, dňa 18.12.2018 vypovedali S. A., predavačka z obchodu v mieste posledného spoločného
bydliska manželov, zamestnankyňa matky obžalovaného, O. A., dlhoročný kamarát obžalovaného, dňa
07.03.2019 vypovedali B. G. N., traumatológ a chirurg ošetrujúci poškodenú dňa 09.12.2013, B. P.
F., psychiatrička, ktorej pacientou bola poškodená od 05.09.2012 do 15.12.2014, A. H. K., A., matka

obžalovaného je krstnou matkou jej manžela, preto odmietla vypovedať a podľa § 263 odsek 4 Trestného
poriadku sa čítala jej výpoveď z prípravného konania a svedok Q. E., brat poškodenej, dňa 08.08.2019
vypovedali B. F., zdravotná sestra z pracoviska poškodenej v U. B., kamarátka poškodenej, R. S. I.,
známy - priateľ poškodenej, dňa 21.01.2020 vypovedala F. P., bývala partnerka obžalovaného v rokoch
2014-2015, dňa 18.08.2022 sa čítala výpoveď zosnulej svedkyne B. Q. B. z prípravného konania,

lekárky, nepriamej kolegyne a známej poškodenej, dňa 18.10.2022 sa čítali výpovede z prípravného
konania svedkyne X. U., kamarátka poškodenej od roku 2008, v roku 2011 sa presťahovala do P. P..

Znalecké posudky v prípravnom konaní podali

1. znalkyňa B. U. U., odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia
dospelých, číslo 65/2015 zo dňa 19.11.2015 k osobe svedkyne poškodenej, ktorý súd na hlavnom
pojednávaní dňa 21.10.2022 so súhlasom obžalovaného a prokurátora postupom podľa § 268 odsek
2 Trestného poriadku prečítal, a z ktorého vyplynul záver o tom, že poškodená patrí k typu osobnosti
s nadmernou zaujatosťou samým sebou. V sociálnych vzťahoch častá manipulácia, v zachádzaní

s opačným pohlavím nedostatočné zručnosti. Zreteľným jadrovým rysom je emočná inhibovanosť,
senzitivita, vnútorná neistota s tendeciou k opozičníctvu a negativizmu. Do vzťahu nevstúpila z lásky,
cítila sa podvedená už v čase gravidity, manžela vnímala ako jednoznačného pôvodcu tejto prekážky
a preto problémy, ktoré následne vznikali, boli pre ňu len príťažou a mala málo vnútornej ochoty
k prekonávaniu týchto situácií, od manžela držala skôr odstup, odcudzený postoj. Vzťah bol citovo

asymetrický. Všeobecná vierohodnosť poškodenej je znížená jej osobnostnými charakteristika s črtami
egocentrizmu a bezchybnou štylizáciou v manželských konfliktoch. Ďalej k jej záverom v časti VII.
„Následok“ rozsudku,

pričom znalkyňa B. U. U. podala posudok na základe spisového materiálu, zosnímania anamnestických

údajov poškodenej, psychodiagnostického interview s poškodenou, odbornej analýzy klinického
pozorovania jej správania a vlastného psychologického vyšetrenia poškodenej realizovaného
v ambulancii znalkyne dňa 23.10.2015,

2. Psychiatrická a sexuologická expertízna organizácia, s.r.o., odbor zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria), sexuológia (ďalej
ako „znalecká organizácia“)

A. číslo 1/2016 zo dňa 15.02.2016 k maloletej G. B., ktorú osobne psychiatricky vyšetrili dňa 06.02.2016
a ktorej doterajší vývoj znalci rozdelil na prvú etapu - život v nukleárnej rodine do rozchodu rodičov

a následne po rozvode do decembra 2014, kedy bola vystavená emočnej deprivácií, v útlom veku
stratila pocit bezpečia a istoty domova. V druhej etape – od januára 2015 do podania posudku, bola
podľa znalcov pod výlučným vplyvom matky, cielene dcéru izolovala od otca. Matka programuje dcéru
tak, aby o svojom otcovi mala zlú mienku, správaním prispieva a prehlbuje odcudzenie maloletej od
otca. Dcéra matku vníma ako autoritu, je na nej psychicky závislá, má k nej nekompromisný pozitívny

vzťah. V akomkoľvek konflikte sa automaticky postaví na stranu matky. Mnohé obvinenia maloletej sú
identické s obviňovaním matky. Používa také výrazy, ktorým nerozumie. Identifikuje sa s negatívnym
postojom matky voči otcovi (absentuje u nej ambivalencia voči zavrhnutému rodičovi), sama si vytvárakatastrofické scenáre. Má vlastnú skúsenosť, že čokoľvek negatívne oznámi o otcovi, má to pozitívnu
odozvu u matky. Má rozšírenú nenávisť aj voči ostatným členom otcovej rodiny,

B. číslo 6/2016 zo dňa 15.07.2016 k osobe obžalovaného, ktorého osobne psychiatricky vyšetrili dňa
24.04.2016akdeznalcipsychiatrikonštatovali,žeobžalovanýnetrpíduševnouchorobouanipsychickou
poruchou v pravom slova zmysle, jeho vnímanie a schopnosť neskoršie reprodukovať skutočnosti sú
neporušené. Isté skreslenie jeho úsudku nemá forenzný význam, vyplýva z jadrových dysfunkčných
presvedčení emočne nestabilnej poruchy osobnosti (impulzívny typ) s narcistickými rysmi. Pod vplyvom

psychosociálnej záťaže sa u neho aktivujú obranné psychické mechanizmy ako popretie, projekcia
a racionalizácia. Nemá dostatok empatie voči druhým, nebol dostatočne ohľaduplný k manželke počas
spolužitia a ani v súčasnosti si nie je schopný priznať svoj podiel viny na konfliktoch s manželkou. Je
športovo založený, poriadkumilovný, šporovlivý, tvrdohlavý a intolerantný,

C. číslo 7/2016 zo dňa 15.07.2016 k osobe svedkyne poškodenej, pri ktorej vychádzali zo

spisového materiálu a zdravotnej dokumentácie poškodenej bez jej osobného psychiatrického
vyšetrenia, pretože poškodená sa dostavila dňa 15.06.2016 na predvolanie znalcov v sprievode dvoch
známych a celý priebeh rozhovoru zaznamenávala na videokameru, pričom sa vyjadrila, že odmieta
odpovedať na otázky znalcov, čo znalci akceptovali a v posudku znalci psychiatri dospeli k záverom
uvedeným v časti VII. „Následok“ tohto rozsudku,

k znaleckým posudkom znaleckej organizácie na hlavnom pojednávaní dňa 05.06.2018 bola vypočutá
znalkyňa B. F. H., ktorá vypovedala, že matka nespolupracovala s otcom po rozvode ohľadom styku
a prenášala negatívne emócie na dcéru, ktorá sa v útlom veku plne stotožňuje s názorom matky. Matka
pôsobí na dcéru vedome alebo nevedome, aby otca nemala rada a aby ho vnímala ako nepriateľa a aby

sa ho bála. Matku nemali možnosť priamo vyšetriť, opakovane sa na predvolanie nedostavila, vykazuje
typické rysy obete domáceho násilia. Informácie mali zo spisu, z vyšetrenie dieťaťa a obžalovaného.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2022 a 21.10.2022 vykonal rozsiahle dokazovanie listinnými
dôkazmi postupom podľa § 269 Trestného poriadku zo všetkých piatich zväzkov vyšetrovacieho spisu

Oddelenia vyšetrovania Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Kežmarok
číslo ORP-143/VYS-KK-2015 a zo súdneho spisu predložených stranami počas súdneho konania,
rovnako tak súd považoval za nevyhnutné na náležité objasnenie okolností súvisiacich so žalovaným
obdobím pre objektivizovanie a ustálenie skutkového stavu prečítať obsah súdnych spisov z civilných
konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode vrátane

úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a o neodkladných opatreniach, a to v dňoch 17.10.2023 a
11.12.2023 spisy Okresného súdu Poprad spisové značky 15P/96/2015, 15P/217/2015, 14P/256/2015,
17C/263/2015, 15P/18/2016, 15P/285/2018, 14P/285/2018, 15P/274/2016, 0P/277/2013, 0P/250/2013,
14P/171/2016 a 14P/97/2016.

Postupom podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2022
prehral zvukovoobrazové záznamy na DVD nosičoch a dňa 11.12.2023 zvukové záznamy na USB kľúči
predložené poškodenou.

I. Vzťah a manželstvo obžalovaného a poškodenej, rodičovstvo, odchod poškodenej s dieťaťom zo

spoločnej domácnosti

Obžalovaný vypovedal, že počas spolužitia mali s poškodenou len bežné konflikty. Dňa 01.10.2013
mu oznámila, že chce odísť, potrebuje si oddýchnuť, čo bol pre neho šok, našla si byt a odišla dňa
21.10.2013. Nemá vedomosť o tom, že navštevovala psychológa.

Svedkyňa poškodená vypovedala, že zo spoločnej domácnosti odišla v októbri 2013 spolu s dcérkou
a presťahovali sa do A.. Návrh na rozvod, o ktorom obžalovaného neinformovala z obavy o svoj život
a zdravie, podala z dôvodu násilia v domácnosti. Obžalovaný sa jej vyhrážal likvidáciu, že ju zničí,
dlhodobo páchal trestnú činnosť na nej a dcére, v triezvom stave ju napádal, denne obmedzoval,
psychicky manipuloval, kontroloval. Izoloval ju od rodiny a známych tak, že ju nikam nechcel púšťať.

Po jej odchode začal ešte horší, hnusný, sadistický denno-denný teror z jeho strany, ktorý nezvládala
a rovnako jeho stavy zúrivosti. S dcérou sa museli schovávať, pracoval na tri smeny, nemohol spať, bol
neustále zúrivý, obe z toho tlaku zvracali, mohla chodiť len do práce a naspäť. Zverovala sa hlavne
najbližšiemu okoliu a to rodičom, bratovi, pani B., J. E., pani B. B. C., prevažne sa s nimi na tútotému zdôverovala len telefonicky, pretože nemohla byť s nimi v bližšom kontakte a to z dôvodu časovej
zaneprázdnenosti, pracovala na smeny, starala sa o dieťa a nemala čas na kávičky s nimi.

Svedkyňa B. B. C. vypovedala, že počas ich spolužitia sa poškodená telefonicky sťažovala, že ju
obžalovaný sleduje, či skôr kontroluje. Vyvolával u nej úzkosť a strach. Nevedela uviesť, kedy
a za akých okolností jej to poškodená povedala. Svedkyňa B. Q. F. vypovedala, že spočiatku po dieťa,
ktoré k nim nastúpilo vo veku troch rokov, chodili obaja rodičia i starí rodičia. Dieťa sa na otca tešilo,
ich vzťah bol normálny. Dieťa bolo introvertné, učiteľkám vravelo, že mamka doma plače, ocko kričí.

Inklinovalo k dospelým. Poškodená povedala, že majú doma problémy, ale nekonkretizovala to. Zotrvala
na výpovedi z prípravného konania, že dieťa bolo plačlivejšie, čo je ale úplne normálny prejav v takom
veku. Nebola svedkom zmien v správaní dieťaťa po tom, ako ho v škôlke navštívil otec. Svedkyňa E. I.
vypovedala, že s oboma vychádzala dobre. Obžalovaný je podľa nej bezproblémový, má dobrý vzťah k
rodičom i svojej sestre, dcére sa veľmi venoval, je pracovitý, rodinný typ, varil i upratoval. V obci má ešte
jedno dieťa. Nezaznamenala, že by sa dcéra poškodenej obžalovaného bála. Svedok B. T. vypovedal,

že raz - dvakrát do týždňa do odchodu poškodenej navštevoval ich domácnosť, s obžalovaným bol i
častejšie, povedal mu, že poškodená odišla zo dňa na deň, že si potrebuje oddýchnuť. Obžalovaný je
kamarátsky, bezkonfliktný, nie je výbušný. Po odchode poškodenej ho obžalovaný navštevoval skoro
denne, chodil väčšinou autom večer po práci. Poškodená sa vyjadrila, že svedok B. T. prišiel raz k nim
v nedeľu po kostole na dve hodiny a obžalovaný po jeho odchode chytil amok, že obed nie je o 13.00

hod. hotový. O týchto situáciách svedok vedieť nemohol.

Svedkyňa B. Q. A. vypovedala, že poškodená od nej chcela, aby zistila ceny podnájmov v meste U.
B., chcela tam odísť bývať, nepamätala si, či jej povedala dôvod. Pri odstraňovaní rozporov zotrvala na

výpovedi z prípravného konania, že jej vravela, že by chcela od manžela odísť, lebo sa k nej správa
majetnícky. Raz u nej prespala, boli na nejakom seminári, o jej dcéru sa doma staral jej manžel. Keď z
pracoviska odišla, ostali v telefonickom kontakte. Zbitú ju nikdy nevidela. Svedkyňa R. G. F. vypovedala,
že sa poškodená sťažovala ku koncu manželstva, že sa bojí obžalovaného, má násilnícke sklony a
chce od neho odísť. Svedkyňa Q. N. vypovedala, že do jej odchodu do Talianska v roku 2013 sa

kamarátili, žili v jednej obci, navštevovali sa, mali deti rovesníkov, potom boli v telefonickom kontakte.
Poškodená sa jej zvykla sťažovať, že už nezvláda bývať s obžalovaným, je veľmi pedantný, workoholik,
bála sa ho, mal ju sledovať, či je doma a čo robí. Navonok pôsobil normálne. Na návšteve videla,
že obžalovaný sa o dcéru pekne staral. Svedkyňa R. R. B. vypovedala, že počas ich spolužitia sa
navštevovali, často telefonovala s poškodenou aj kvôli lekárskym radám a zvykla sa jej zveriť, že sa

obžalovaného bojí. Po jej odchode sa rozprávala aj s obžalovaným, aby problémy riešili ako rodičia
a brali ohľad na dieťa. Obžalovaného osobne hodnotí ako prchkého, tvrdohlavého a panovačného.
Svedkyňa B. J. E. vypovedala, že poškodenú pozná od jej vzťahu s obžalovaným, teraz je v kontakte
len s ňou. Pravdepodobne dochádzalo k obmedzovaniu jej a dcéry obžalovaným a k ich týraniu. Vie,
že sa obžalovaného bála a vravela, že to nie je dobré. V manželstve nemohla vydržať, lebo bola

izolovaná, nikde nemohla chodiť a obžalovaný bol nervózny a výbušný. Stalo sa, že ju nemal pustiť na
stretnutie, neželal si to. Svedok O. F. vypovedal, že poznal oboch, bol prekvapený, že sa rozvádzajú,
nikdynepostreholmedzinimikonfliktyaleboproblémy,alenenavštevovalisapravidelne.Obajapracovali
na smeny a o dieťa sa staral ten rodič, ktorý bol doma. Jeho manželka pracovala s poškodenou v čase po
ichrozchode,nevieočomsarozprávali,vie,žeobžalovanýchcelbyťsdcérou.X.U.vprípravnomkonaní

vypovedala, že s obžalovaným žiadny konflikt nemala, pôsobil na ňu suverénne, niekedy tak prchko,
rýchloreagoval,maltakýprejav.Svedkomhádkymedziniminebola.Bolavichdomácnostipárkrát,nevie
presne koľkokrát ani kedy to bolo. Vie, že sa obžalovaného poškodená bála, aj keď mal prísť domov,
povedala, aby radšej išla preč alebo sama radšej odišla, aby nebol nejaký problém. Poškodená na ňu
pôsobila stále tak nervózne, možno aj z neho, aj možno z toho, že bola doma na materskej. Nemyslí si,

že by doma trpela nedostatkom jedla alebo núdzou.

Svedkyňa B. V. P. vypovedala, že pracovala ako poradenský psychológ, ktorý na rozdiel od
klinického psychológa je oprávnený poskytovať len rady nie diagnostiku. Poškodená opisovala
spolužitie s obžalovaným, ktorý si potrpel na enormnú čistotu, poškodenú sledoval, vystavoval ju tlaku,

podceňovaniu, ponižovaniu, znevažoval jej osobu. Poškodená uvádzala pomočovanie dieťaťa, fixáciu
na matku a bolesti brucha a hlavy v prípade, že videlo otcove auto. Obžalovaný na sedení pôsobil
nátlakovo, spoločný termín rodičov prebiehal konfrontačne, obžalovaný poškodenou vykresľované
pocity odmietal, popieral.Svedkyňa B. B. vypovedala, že do roku 2011 podnikala, do vzťahu syna a poškodenej nezasahovala.
Pred ňou sa nebili ani nehádali. Syn je poriadkumilovný a disciplinovaný. Povie si svoje, ale myslí si, že

nie je agresívny. Na jeseň 2013 poškodená odišla. Dva alebo tri roky vnučku nemali. Potom sa trikrát
stretla s poškodenou a vnučkou v detskom centre za prítomnosti sociálnych kurátoriek. Potom ju zas rok
nemali. S manželom bola v škôlke na besiedke, syn čakal von, mal zákaz priblíženia k poškodenej, ktorý
rešpektoval. Poškodená tam nebola, zavolali ho dnu. Pri styku vždy čakal v aute pri obchode Sintra.
S dcérou mal i má dobrý vzťah, majú sa radi. Svedok H. B. vypovedal, že kým spolu žili, chodil za

vnučkou každý deň. Poškodená mala dvojité manželstvo, mala priateľa, on sa staral o vnučku. Nevidel
ho, ale keď dňa 26.12.2013 išiel s kurátorkou pre vnučku, pán I. mal auto pred jej vchodom. Keď prišla
k nim vnučka dňa 30.11.2013, povedala, že u nich jej chutí polievočka lepšie, ako tá, ktorú navaril ujo
S., ktorý u nich spí na gauči. Po odchode poškodenej chodil za vnučkou so synom počas úpravy styku.
Poškodená mu ju nikdy nedala. Nevie prečo. Stretávali sa s ňou aj v herni so synom. Tešila sa zo
svedkovejprítomnosti.Povnučkupotomchodilkaždúdruhúsoboru,synhočakalpredobchodomSintra.

Poškodená mu vnučku ani raz nedala. Keď boli s manželkou na besiedke v škôlke, vnučka sa im veľmi
potešila, bola šťastná, že tam niekoho má. Syn prišiel dovnútra až po vystúpení. Nedošlo k žiadnemu
konfliktu. Vnučka ich prosila, aby ju vzali do B., aby zavolali mame, ona nedvíhala, nechali ju v škôlke.
ZobralijunaVianočnétrhy,bolašťastná,žejesnimi.Nevie,kdesajehosynpohybujeodroku2013,majú
vlastné domy. Poškodená sa mu na syna nikdy nesťažovala. Vnučka mu nič nepovedala o problémoch

rodičov. Vnučka má otca rada, dobre s ním vychádza, teší sa.

Svedkyňa B. E. vypovedala, že poškodená utekala od obžalovaného päť – šesť krát. Vravela dcére,
nech sa k nemu vráti. Prehovoril ju aj obžalovaný. Nemala vedomosť, že sa chcú rozviesť.
Raz bola u nich svedkom hádky. Spomína si, že keď sa hrali s vnučkou s kockami, museli ich pozbierať,

na zemi nesmelo byť nič rozhádzané. Obžalovaný jej povedal, že poškodenej neplatila, keď chodila na
vysokú školu. Prestala sa potom kontaktovať s dcérou. Nakoniec zistili, že to vôbec nepovedala. Od
dcéry sa dozvedela, že pred rozvodom ju mal obžalovaný znásilňovať na dovolenke v Turecku, ich dcéra
ochorela. Bola svedkom, ako v prítomnosti dieťaťa obžalovaný vulgárne nadával. V B. ich navštevovala
ešte v čase, keď dieťa nechodilo. Keď jej manžel v roku 2012 ochorel, chodili k nej do A. veľmi málo.

O vnučku sa v čase, keď poškodená pracovala, starala svedkyňa a otec obžalovaného. Svedok Q. E.
vypovedal v marci 2019, že štrnásť rokov žije v Českej republike. Po odchode sestry od obžalovaného
vie, že ju prenasledoval, bála sa chodiť von. Dôsledkom jeho správania prišla o niekoľko zamestnaní.
Keď bol so sestrou na pošte v F., videl, ako obžalovaný prešiel popri nich po ceste, otočil sa na kruhovom
objazde a vrátil sa. Nepríde mu normálne, že deväťročné dieťa musí brať antidepresíva, bojí sa chodiť do

školy, bojí sa svojho otca, chodí ku psychiatrovi. Obžalovaný by si mal uvedomiť, že najviac škodí dcére.
Sestra sa odťahovala od obžalovaného, lebo bol agresívny a žiarlivý, kvôli hádkam. Z A. sa presťahovala
do F., keď obžalovaný zistil, kde býva, chodil tam pravidelne. Ako sa správal k svojej dcére nevie, na
Slovensko nechodil často. Mal aj dobré chvíľky. Keď išli autom po Kežmarku, dieťa sa obzeralo, či nevidí
striebornú Octaviu, že tatík ich sleduje. Kým spolu žili, bol svedkom hádok, nikdy nevidel, že by sestru

fyzicky napadol. Nemal vedomosť o tom, kedy má obžalovaný právo styku s dcérou, ani o tom, že by mu
sestra v styku bránila. Raz bol svedkom, ako dieťa nechcelo ísť k obžalovanému. Pred bytovkou v A.
obžalovaného stáť nikdy nevidel. Raz ho v Kežmarku videl, že šiel v aute, ale to mohla byť len náhoda.

Svedkyňa S. A. vypovedala, že ich vnímala ako ideálny pár. Párkrát prišli za ňou do obchodu predtým,

ako sa im narodilo dieťa asi v roku 2011 a po narodení dcéry v rokoch 2012 a 2013, tak tri až štyrikrát
do roka. Svedok O. A. vypovedal, že po svadbe sa navštevovali, ale nie často, štyri - päťkrát do roka.
Trávili spolu prvých Silvestrov po zoznámení sa s poškodenou. Nevedel, že mali mať nejaké problémy.
Bol prekvapený z odchodu poškodenej. Poškodenej chýbal život v meste, kamarátka. Obžalovaný
sám nevedel, prečo odišla. Vie, že obžalovaný mal problémy so stretávaním sa s dcérou, ale nevie

prečo, pretože je schopný sa o dcéru postarať. Bol raz ako svedok v škôlke, ako sa tam bude správať
obžalovaný. Riaditeľka obžalovanému odmietla dať informácie o dcére, lebo má zákaz styku s dcérou.
Svedkyňa B. F. vypovedala, že sa s poškodenou stretávali v jednej ambulancii, sťažovala sa jej, že má
zlý vzťah s manželom, nič konkrétne nevravela, chodila uplakaná, tvrdila, že je týraná manželom. Bolo
to v období rokov 2009 a 2010. Vedela, že sa rozvádza. V rokoch 2013 až 2015 boli v kontakte len cez

sociálne siete, krátke správy, že ju manžel prenasleduje, týra ju i dieťa, že to už dlhšie nevydrží, že sa
musí niekoľkokrát sťahovať z miesta na miesto kvôli tomu, že chce od neho odísť. Dieťa muselo byť pod
dozorom psychológa. Konkrétne akým spôsobom ju mal obžalovaný týrať, nevie. Obžalovaného nikdy
nevidela. Poškodená jej raz uviedla, že ju manžel nechce pustiť na stretnutie. Pri odstraňovaní rozporov,kedy v prípravnom konaní dňa 09.08.2016 vypovedala, že poškodená raz prišla do práce s monoklom a
povedala, že jej ho spravil manžel, na hlavnom pojednávaní 08.08.2019 uviedla, že už si to nepamätá.

II. Manželstvo, rozvod, úprava rodičovských práv a povinností – civilné konania

Z výpovedí obžalovaného a poškodenej, ale najmä z oboznámených spisov z civilných konaní, na
podklade rozhodnutí súdov, sobášneho listu a rodného listu dieťaťa súd zistil, že maloletá
dcéra obžalovaného a poškodenej, G. B., sa narodila dňa XX.XX.XXXX v U. a rodičia dňa 09.10.2010

uzavreli manželstvo vo E. K.. Poškodená podala návrh na rozvod manželstva dňa 24.10.2013, pričom
v návrhu uvádzala, že od 13.10.2013 býva s dcérou na J. X E. A..

Maloletá dcéra bola dočasne zverená do starostlivosti matky neodkladným opatrením nariadeným dňa
02.01.2014aprávoplatnýmdňa28.01.2014(OkresnýsúdPopradspisováznačka 10P/277/2013),otcovi
bolo určené výživné, a to do právoplatného skončenia konania o rozvod a úpravu pomerov rodičov k

dieťaťu na čas po rozvode (Okresný súd Poprad spisová značka 14P/233/2013).

Podľa záznamov Odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Poprad číslo D./
XXXXXX-XXXXX zo dňa 25.07.2014 a číslo OU-PP-OVVS-2014/01253-00003 zo dňa 25.07.2014
(v spise Okresného súdu Poprad spisová značka 14P/233/2013 na č.l. 294, 298), bolo rozhodnuté

o odložení vecí – priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, prvého sa mal dopustiť obžalovaný
od 01.10.2013 doposiaľ zasielaním poškodenej približne 2 000 SMS správ a e-mailov a zároveň ju
mal vozidlom štyrikrát sledovať pred bytovkou na Dostojevského v mieste bydliska, pred nákupným
centrom Lidl v A. a Deichmann v A. dňa 01.06.2014, v máji 2014 pred bytovkou na Dostojevského, a to
preto, že všetky SMS a emailová komunikácia boli písané za účelom informovať sa o stave spoločného

dieťaťa a žiadať o stretnutie s ním, taktiež nevyplynulo, že obžalovaný mal úmyselne sledovať manželku,
na miestach uvedených poškodenou sa mal nachádzať náhodne. V druhom prípade sa mal dopustiť
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví tým, že mal dňa 07.12.2013
v čase okolo 10.37 hod. v byte na J. X E. A. fyzicky napadnúť svoju manželku počas hádky, pretože
na jednej strane bolo tvrdenie poškodenej a na druhej strane tvrdenie obžalovaného, ktorý tvrdenia

poškodenej odmietol, preto na základe vyššie uvedeného sa nedalo jednoznačne určiť, či zistené
poranenia boli spôsobené inou osobou.

V rozvodovom konaní (Okresný súd Poprad spisová značka 14P/233/2013) sociálna kuratela na žiadosť
súdu z novembra 2013 nemohla podať správu pre neprítomnosť manželky (poškodenej). Správa bola

podaná až vo februári 2014 s tým, že manželka je presvedčená, že je obeťou psychického a fyzického
domáceho násilia a je nastavená v budúcnosti dosiahnuť zákaz styku otca s dcérou, nebola ochotná
sa dohodnúť ani na minimálnej forme jeho kontaktu s dcérou, pričom kontakt otca s dcérou bol
prerušený od 07.12.2013, manžel (obžalovaný) sa ale často domáhal kontaktu s dcérou. Manželstvo
obžalovaného a poškodenej bolo právoplatne rozvedené dňa 19.08.2014 s tým, že u oboch išlo

o prvé manželstvo, posledne spoločne bývali na adrese B. XXX. Manžel spontánne prejavil záujem
o psychologickú pomoc formou spoločnej konzultácie s manželkou ohľadom ich vzťahu a rodičovskej
spolupráce, avšak manželka pozvanie neprijala. Manžel popiera násilie voči manželke, emočne však
vysporiadaný s rozvodom nebol.

Obžalovaný mal dočasne upravený styk s dcérou predbežným opatrením zo dňa 01.10.2014 (Okresný
súd Poprad 15P/252/2014), právoplatným dňa 01.12.2014 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu
(Krajský súd v Prešove 7CoP/34/2014), a to každý párny víkend v kalendárnom roku od soboty od 09.00
hod. do nedele do 17.00 hod. s miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa pred bytom matky.

Obžalovaný mal neodkladným opatrením zo dňa 12.06.2015 (Okresný súd Poprad spisová značka
17C/263/2015), právoplatným dňa 04.08.2015 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu (Krajský súd
v Prešove 23Co/175/2015), nariadený zákaz priblíženia sa k poškodenej na vzdialenosť menej ako 50
metrov až do právoplatného skončenia trestného stíhania vo veci podozrenia zo spáchania prečinu
nebezpečného prenasledovania a podozrenia zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby

vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Kežmarok, odbor kriminálnej polície, kde trestné
oznámenie podala poškodená dňa 08.04.2014 a bolo odstúpené na kriminálnu políciu dňa 28.05.2015.
Odvolací súd výslovne konštatoval, že zákaz priblíženia sa vzťahuje výlučne na poškodenú a netýka sa
maloletého dieťaťa, preto nedochádza k zásahu do práv otca (obžalovaného) k dcére.V dôsledku uloženia zákazu priblíženia obžalovaného k poškodenej došlo dňa 22.09.2015 k rozhodnutiu
(Okresný súd Poprad 15P/217/2015) o zmene dočasnej úpravy styku otca tak, že matka je povinná

maloleté dieťa odovzdať starému otcovi H. B. počas nariadenej dočasnej súdnej úpravy styku otca
s dieťaťom a starý otec je povinný dieťa odovzdať matke po ukončení nariadenej dočasnej úpravy styku
dieťaťa s otcom, a to do právoplatného skončenia konania o úprave rodičovských práv a povinností na
čas po rozvode manželstva rodičov na Okresnom súde Poprad spisová značka 15P/96/2015.

Konanie o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode sa viedlo ďalej v súlade s pokynom
odvolacieho súdu (Okresný súd Poprad spisová značka 14P/233/2013). Podľa záznamu z prejednania
veci o výkone rozhodnutia spisová značka 3Em/1/2015 zo dňa 18.02.2015, otec sa mal s dcérou
stretávať za prítomnosti matky a sociálnej pracovníčky po dobu troch mesiacov do 18.05.2015, každú
sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. doobeda, so začiatkom v sobotu 28.02.2015, miesto stretnutia
pred bytovkou na N. X E. F.. Sociálna kuratela v správe zo dňa 28.12.2015 udala, že po opakovaných

stretnutiach v prítomnosti kolízneho opatrovníka možno konštatovať, že dieťa má dobrý vzťah s otcom
a je zrejmé, že dieťa na otca reaguje tak, ako ho matka na uvedené stretnutie pripraví. Matka dieťa na
stretnutie s otcom dňa 26.12.2015 nepripravila napriek tomu, že sama zaslala email ohľadom stretnutia
počas vianočných sviatkov, matka nerešpektovala rozhodnutie súdu.

Maloleté dieťa bolo na čas po rozvode zverené matke a otcovi bolo určené výživné rozhodnutím zo dňa
03.03.2016 (Okresný súd Poprad spisová značka 15P/96/2015), právoplatne dňa 14.09.2016 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove (20CoP/15/2016). Konanie o úpravu styku otca s dcérou
súd vylúčil na samostatné konanie, keďže prakticky dva roky nedochádzalo k riadnemu kontaktu otca

s dieťaťom, bolo potrebné, aby otázka styku bola vyriešená v čo najširšom rozsahu, ale pomalým,
prirodzeným postupom v záujme predídeniu stresovým situáciám u dieťaťa. Odvolací súd konštatoval,
že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a i matka musí akceptovať, že otec má rodičovské
práva na sústavnú a dôslednú starostlivosť o dieťa, či jeho zastupovanie, pokiaľ nie je vydané súdne
rozhodnutie o zamedzení alebo obmedzení rodičovských práv otca.

Styk otca (obžalovaného) s maloletou dcérou bol upravený rozhodnutím zo dňa 23.02.2017 (Okresný
súd Poprad 15P/274/2016), právoplatným dňa 19.09.2017 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu
(KrajskýsúdvPrešove12CoP/1/2017)tak,žeotecsidieťavyzdvihnepredbudovouškoly,ktorúaktuálne
navštevuje dieťa a matke dieťa odovzdá na tom istom mieste po uplynutí doby oprávneného styku

za dodržania 50 metrového odstupu otca od matky tak, že dieťa bude v dohľade oboch rodičov od
jeho prechodu od otca k matke a späť, a to každý piatok od 13.30 hod. do 20.00 hod. počas prvých
pätnástich stretnutí, ďalej každý druhý víkend v mesiaci od piatka od 14.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
za tých istých podmienok odovzdávania dieťaťa, pretože jedine pomalé, postupné a ničím nerušené
zbližovanie otca s dieťaťom bez rušivých momentov zo strany matky a uvedomenia si bezodkladnej

potreby zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi dokáže zabezpečiť zdravý vývoj dieťaťa tak,
aby do budúcna nemusel byť styk otca upravovaný režimovo, čo by bolo pre dieťa najprospešnejšie.

Svedkyňa poškodená sa návrhom podaným na Okresnom súde Poprad dňa 17.06.2016 domáhala
vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd do právoplatného skončenia konania o úprave

rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vedenom na Okresnom súde Poprad pod spisovou
značkou 15P/96/2015 zakázal obžalovanému ako otcovi styk s maloletou dcérou, k návrhu okrem iného
predložila uznesenie o vznesení obvinenia v predmetnej trestnej veci zo dňa 16.02.2016. Okresný súd
Poprad uznesením číslo konania 14P/97/2016-75 zo dňa 18.04.2016, právoplatným dňa 23.06.2016
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Prešove číslo konania 11CoP/5/2016-161 zo

dňa 09.06.2016, zamietol návrh ako nedôvodný a navyše súd dodal, že vydanie takéhoto predbežného
opatrenia by nebolo v záujme maloletého dieťaťa, ktoré k zdravému psychickému vývinu potrebuje
matku aj otca, čo bolo konštatované aj znalkyňou J. A. V., A. v znaleckom posudku č. 412/2015. Naopak
zákaz styku otca s dcérou by mohol mať negatívny dopad na maloletú a mohlo by spôsobiť výrazné
narušenie jej vzťahu s otcom a ich odcudzenie. Podľa súdu nebola naliehavá potreba dočasného zákazu

styku, pričom do právoplatného skončenia konania vo veci samej postačuje zachovanie aktuálneho
stavu dočasnej úpravy práv a povinností vrátane dočasnej úpravy styku. K odvolaniu navrhovateľka
predložila znalecký posudok znaleckej organizácie číslo 1/2016 zo dňa 15.02.2016 z predmetného
trestného konania. Odvolací súd konštatoval, že dôvodom nevyhovenia návrhu matky bolo, že byplatili dve predbežné úpravy, a to aj úprava styku otca s dcérou aj jeho zákaz styku s dieťaťom,
čo je neprípustné. Následne sa poškodená návrhom podaným dňa 28.06.2016 domáhala zrušenia
predbežných opatrení o dočasnej úprave styku otca s dieťaťom (Okresný súd Poprad spisová značka

15P/252/2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove spisová značka 7CoP/34/2014
a Okresný súd Poprad spisová značka 15P/217/2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove
spisová značka 21CoP/27/2015). Okresný súd Poprad návrh uznesením číslo konania 14P/171/2016-87
zo dňa 04.07.2016, právoplatným dňa 03.11.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove číslo
konania 3CoP/22/2016-144 zo dňa 04.10.2016, zamietol, pretože podľa súdu prvého stupňa nebol daný

dôvod na zrušenie týchto uznesení, samotné vznesenie obvinenia ešte nezakladá dôvod na to, aby sa
na otca hľadelo ako na vinného, platí prezumpcia neviny. Navyše trestné stíhanie bolo začaté pre skutky,
ktorých sa otec mal dopustiť od októbra 2013, pričom od tejto doby sa otec s dieťaťom nestretával.
Prvoradým právom dieťaťa je právo na oboch rodičov a ani v prípadné trestné stíhanie jedného z rodičov
nemôže byť dôvodom na vytvorenie citovej bariéry medzi dieťaťom a rodičom, a to najmä na prianie
a predstavu jedného rodiča. Odvolací súd taktiež poukázal na to, že zrušením neodkladného opatrenia

by mohlo dôjsť k trvalému nenapraviteľnému odlúčeniu otca od dcéry, nakoľko ako to vyplýva zo spisu,
matka sa snaží dosiahnuť stav, aby dcéra bola úplne izolovaná od otca.

Svedkyňa poškodená podala opätovný návrh dňa 15.11.2018 na nariadenie neodkladného opatrenia na
uloženie zákazu trestne stíhanému otcovi približovať sa k maloletej dcéry do právoplatného skončenia

trestného stíhania, ku ktorému okrem iného predložila znalecký posudok znaleckej organizácie číslo
6/2016 zo dňa 15.07.2016 k osobe obžalovaného z predmetného trestného konania. Okresný súd
Kežmarok rozhodol dňa 20.11.2018 o prenesení príslušnosti na Okresný súd Poprad z dôvodu, že matka
s dcérou opätovne býva v Poprade. Okresný súd Poprad uznesením číslo konania 14P/285/2018-73
zo dňa 14.12.2018, právoplatným dňa 25.01.2019, návrh zamietol, pretože súd mal za preukázané,

že styk otca prebiehal bez akýchkoľvek komplikácii rok a pol, pričom v novembri 2018 došlo k určitým
okolnostiam, na základe ktorých sa styk otca s dieťaťom nerealizoval. Matka však v konaní neosvedčila,
o aké skutočnosti išlo, z ktorých by súd pri nariadení neodkladného opatrenia mohol vychádzať. Ak
matka poukazovala na zlý zdravotný stav dieťaťa, nebolo súdu zrejmé, prečo sa pri možnosti diagnostiky
dieťaťa u klinického psychológa na deň 12.12.2018 tejto možnosti vzdala, ak je skutočne potrebné

akútne riešiť danú situáciu a daný stav. Ani z vykonaného pohovoru s dieťaťom nebolo pre súd zrejmé,
čo ho viedlo k tomu, že teraz má zo svojho otca strach, resp. prečo sa s ním nechce stretnúť. Matka
nepredložila aktuálne správy, len listinné dôkazy týkajúce sa rokov 2015 a 2016.

Rodičia obžalovaného ako starí rodičia maloletej G. B. dňa 24.09.2015 podali návrh na úpravu styku

s vnučkou, ktorý v priebehu konania na Okresnom súde Poprad pod spisovou značkou 15P/285/2018
vzali späť, nakoľko medzičasom došlo k úprave styku otca s dcérou a súd právoplatne dňa 18.02.2020
konanie zastavil. Poškodená ako matka sa po celý čas na pojednávania vo veci nedostavovala.

III. Prenasledovanie október 2013 až apríl 2014 (ulica J. E. A., Obchodné centrá v A. H. F., ulica I. A.),

prenasledovanie apríl 2014 (ulica N. E. A., ulica N. E. F., Materská škola F. E. F.), prenasledovanie
február a apríl 2015, 09.07.2015 (Kaufland F., 05.04.2015 N. E. F., 07.04.2015 I. E. A.)

Obžalovaný vypovedal, že poškodenú neprenasledoval, k miestu jej bydliska prišiel vždy len na jej
výzvu. Pri nákupnom centre ju nikdy nevidel. V septembri mu sociálna kurátorka oznámila, že sa

presťahovali do F.. Dcéra mu to povedala 21.08.2014. Stretli sa náhodne autami na križovatke v F..
Po rozhodnutí krajského súdu bol prvýkrát pred jej bytovkou v F., keď si prišiel prevziať dcéru v sobotu.
Okolo jej bytu na J. E. A. autom chodil, keď sa chodil strihať ku kaderníčke za obchodné centrum
Výkrik a chodil tam aj do Pizzerie Utópia. Matka poškodenej ho videla asi v máji 2014, keď stál za
obchodným domom a fajčil pri aute so svojou známou. V F. len keď išiel na políciu alebo do predajne

O2, nikdy nie za účelom, aby prenasledoval poškodenú. Dňa 07.04.2015 išiel ráno k doktorke C. pre
lekársku správu pre účely civilného konania. Nepohyboval sa po ulici I. E. A.. Dcéru tri a pol roka
nevidel (výpoveď 04.10.2017 č.l. 1545). Stretol sa s ňou len raz v N. a na vyšetreniach raz u B. H.
a raz u B. V.. Dňa 22.02.2016 zo zdravotnej dokumentácie dcéry, o ktorú požiadal, zistil, že okrem
laryngitídy netrpela žiadnym iným závažným ochorením, poškodená vytiahla vyjadrenie psychologičky

B. P. až na rozvodom pojednávaní na Okresnom súde Poprad. V roku 2015 sa stretol s dcérou v F. za
prítomnosti sociálnych kurátoriek v detskom centre v F., mal zákaz priblíženia k poškodenej, napriek
tomu tam prišla a bola celý čas. Od februára 2016 sa na základe dohody stretáva s dcérou raz do
týždňa každý piatok na šesť hodín, dcéra je šťastná a sa teší. Poškodená dvakrát podala návrh navydanie predbežného opatrenia na zverenie dcéry do jej starostlivosti, kedy jej Okresný súd Poprad
vyhovel a odvtedy styk s dcérou nemal. Styk upravil súd až rozsudkom potvrdeným odvolacím súdom
zo dňa 13.11.2014. Dovtedy čelil aj dvom trestným oznámeniam poškodenej, ktoré boli odložené,

jedno sa týkalo napadnutia 07.12.2013 a druhé prenasledovania, zasielania správ a e-mailov. Dňa
25.07.2014 Obvodný úrad Poprad vec odložil, zo záznamu vyplýva, že liečenie prebehlo sedem dní.
Ďalšie odloženie bolo z 15.01.2014. Matka rozhodnutie krajského súdu nikdy nerešpektovala, preto
podal trestné oznámenie. Prebehlo sedem výkonov na Okresnom súde Kežmarok, matke bola uložená
pokuta 200,00 eur, zrušená krajským súdom. Poškodená požiadala súd o zákaz približovania sa k nej,

prišlo mu to 17.06.2015, odvtedy pre dieťa nechodil, v septembri 2015 požiadal spolu s otcom súd
o rozhodnutie, že dcéru bude preberať starý otec, ktorý mu ju privedie. Zákaz priblíženia rešpektoval.
Dňa 06.11.2014 sa nestretol ani s poškodenou ani s dcérou. Dňa 03.12.2014 bol do 16.30 hod. v práci,
nemohol byť o 16.00 hod. pri bytovke poškodenej. Dňa 05.04.2015 na Veľkonočnú nedeľu nemal dôvod
byť v F..

Svedkyňa poškodená vypovedala, že ju a dcéru obžalovaný vyhľadával a sledoval od
jej odchodu do A.. Dva až štyri krát do týždňa ho videla zdržiavať sa pred bytovkou na ulici J.. Bála
sa vychádzať aj z bytovky. Stávalo sa, že počas prechádzky s dcérou sa pri nej zjavil
bez ohlásenia, dožadoval sa jej návratu do spoločnej domácnosti ako aj kontaktu. Stávalo
sa, že vzal dieťa a odišiel s autom, napísal, že prinesie dieťa večer domov. Vyhľadával ich spoločnosť,

dcéra s obžalovaným nechcela byť, bála sa ho. Bola na ňu citovo naviazaná. Neustále jej vyvolával,
vyhrážal sa jej. Pohyboval sa aj v blízkosti ulice I. E. A., kde bývali jej rodičia. Potvrdili jej, že ho tam
videli v skorých ranných hodinách. Styk s dieťaťom mu umožnila v období október, november 2013 podľa
dohody. Až po jeho útoku 07.12.2013 vyhodnotila kontakt s ním ako nebezpečný, už sa potom
doslova chránili a skrývali. B. B. im poskytla na pár dní svoj voľný byt, kde si trochu oddýchli. V júli 2014

sa presťahovala do F. do bytu na ulici N. C. X, so sťahovaním jej pomáhal pán I. a pán
I.. Obžalovaný krúžil okolo bytovky v A., videla ho aj z okna. Dňa 21.8.2014 zistil, kde
bývajú. Pani G. F. jej povedala, že obžalovaný pravidelne niekoľko krát do týždňa večer odchádza z B.
a okolo 19:00 až 19:15 hod ho zazrela pri bytovke, kde bývali v F.. Dala si namontovať na balkón
bezpečnostné kamery, ktoré monitorovali miesto, kde parkovala, aby bolo zaznamenané a zachytené na

kamere, keď sa niečo stane alebo bude chcieť ujsť. Roky fungovali v podstate len v byte a aute, takmer
vôbec nechodili vonku, ak tak len v aute. Malá bola v strachu pri každom pohľadu na nejakú striebornú
Octaviu, že tam je tatik, že ju zoberie. Na nákupy chodila nepravidelne, menila nákupné centrá ako
aj mestá, v ktorých nakupovala. Sledoval ich aj 5.4.2017, 7.4.2015 a možno aj viac krát, len už si to
nepamätá. Najhoršie to bolo po vianočnej besiedke, na ktorú z pracovných dôvodov prísť nemohla,

bol tam obžalovaný so svojimi rodičmi, zrejme malej niečo narozprával, večer sa zosypala a pol roka
nebola v škôlke. Nemyslí si, že obžalovanému bránila v styku s dcérou, chránila seba a dieťa, keď
začal vystrájať, dovtedy mu v kontakte nebránila. S dcérou sa videl. Práve chcela, aby sa o dieťa niekto
postaral, ak bude v práci, uvítala by, keby jej niekto v tom čase pomohol. Rodičia boli chorí. Priebežne
mu podávala informácie o zdravotnom stave dcéry.

Svedkyňa B. B. C. vypovedala, že boli s poškodenou v sporadickom telefonickom kontakte. Sťažovala
sa jej na sledovanie, ale nevie miesto a čas, zlieva sa jej to, nespomenula si, či jej opisovala, či a ako
ju sledoval. Vie o jej sťahovaní od obžalovaného do A.. Do F. sa odsťahovala, lebo tam mala prácu a
dcéra škôlku. Svedok R. Q. I. vypovedal, že na požiadanie priateľa poškodenej S. I. ju pomáhal sťahovať

dva alebo trikrát. Pán I. mu povedal, že sa sťahuje kvôli manželovi, detaily počuť nechcel. Raz mu I.
povedal, keď prechádzalo okolo auto, že toto je poškodenej bývalý manžel. Videl ho len odzadu. Nevidel
značku auta ani vodiča. Nevedel si spomenúť, kedy to bolo. Svedkyňa E. I. vypovedala, že chodila s
otcom obžalovaného realizovať styk s dcérou, obžalovaný mal zákaz priblíženia k poškodenej, tá mu
od začiatku bránila v styku. Chodil potom spisovať záznamy na políciu. Svedkyňa R. G. F. uviedla,

že poškodená raz musela odísť z ambulancie po telefonáte zo škôlky, kde sa dostavil obžalovaný
a vznikol nejaký konflikt. Odmietli mu vydať dcéru, ktorá mala plakať. V práci sa jej po odchode od
obžalovaného sťažovala, že ju sleduje, že mal stáť pred bytovkou a mal byť aj v nemocnici. Myslí si, že
to bolo subjektívne. Vie, že kvôli sledovaniu zmenila bývanie. Do F. sa mohla odsťahovať aj kvôli práci.
Z priateľstva a kolegiality, z vlastnej iniciatívy, väčšinou keď venčila psa, poškodenú informovala, keď

obžalovaný odchádzal z domu, smerom do F. väčšinou večer. Keď bola poškodená v práci, o dcéru sa
staral obžalovaný. Obžalovaného v nemocnici nevidela, nevidela, žeby sa nevhodne po rozvode správal
k poškodenej, nevidela, že by dcéra nechcela ísť k nemu.Svedkyňa Q. N. uviedla, že poškodenú navštívila v decembri 2013, sťažovala sa, že obžalovaný ju
chodí naďalej prenasledovať, že jej strpčuje život. Dcéra mala mať žalúdočné problémy, ktoré súviseli s
kontaktom s otcom, museli vyhľadať psychológa. Povedala jej, že keď prišiel na vystúpenie do škôlky,

dcéra plakala a nechcela ísť k nemu. Ona zmeny na dieťati nevidela. Nemala nikdy pocit, že by sa
dcéra nechcela stretnúť obžalovaným, nebola priamym svedkom prenasledovania, týrania, ubližovania
obžalovaným. Svedkyňa R. R. B. vypovedala, že obžalovaný bol v práci nazlostený a vyjadroval sa,
že dieťa chce on. Tvrdil, že žiadal poškodenú o dcéru a nedostal ju. Poškodená jej povedala, že stále
má pocit, že ju niekto sleduje, párkrát obžalovaného videla tam, kde bola aj ona. Dala si nainštalovať

kvôli bezpečiu i dôkazom kamery. Raz jej poškodená volala, či je obžalovaný v práci, nadriadená jej
povedala, že si odbehol niečo vybaviť. Ako dôvod presťahovania do Kežmarku jej udala, že neustále
vidí zaparkované auto obžalovaného tam, kde býva. Keď mali problémy, prerušila osobné kontakty s
oboma. Nebola svedkom nevhodného správania sa obžalovaného. Svedkyňa B. J. E. vypovedala, že
poškodená sa jej sťažovala, že obžalovaný ju sleduje a kvôli tomu sa presťahovala do F., kde po troch
týždňoch vypátral ich bydlisko a pokračoval. Opakovane sa nachádzal na miestach, kde bývala a kde sa

nachádzala s dcérou. Svedkyňa B. V. P. vypovedala, že poškodená opisovala sledovanie obžalovaným
tak, že ju čaká pri aute alebo okolo nich krúži, vídavala ho stáť pred bytovkou, keď sa pozrela z okna.
Svedkyňa P. Q. I. vypovedala, že jej bol pridelený spis maloletého dieťaťa v roku 2014, ktorý bol založený
v roku 2013. Boli problémy pri styku dieťaťa s otcom. Bola prítomná pri stretnutí v detskom centre.
Pokiaľ bola prítomná, obaja rodičia sa správali slušne. Poškodenej bolo podané kompletné poradenstvo.

Odporúčali jej centrum Progresfem pre týrané ženy. Na prelome rokov 2015 a 2016 boli stretnutia otca
s dieťaťom spontánne, dieťa bolo spokojné, otec sa správal slušne k obom, ale boli i také stretnutia, keď
sa dieťa v polovici prestalo hrať a chcelo ísť s matkou domov. Ak sa nestretli, buď z dôvodu choroby
dieťaťa alebo dieťa nechcelo ísť na stretnutie. Informáciu mali len od matky. Svedkyňa B. E. vypovedala,
že po rozvode dcéry bola svedkom toho, ako obžalovaný chodí okolo bytovky a zisťoval, či sú doma.

Keď sa doma starala o vnučku, mala kiahne, v noci sa zobudila so strachom, čo budú robiť, keď príde
ocko, poškodená bola v nočnej službe. Celú noc dieťa ukľudňovala. Dcéra sa jej sťažovala, keď bývala
v Poprade neďaleko nej, že obžalovaný ju sleduje. Vnučka sa ho bála, mala strach, vravela, že tu zastal
autom, bola ešte menšia. Okrem nej videla obžalovaného pri jej bytovke len jej dcéra. Hlavná cesta je od
jej okna na prízemí bytovky asi na šírku pojednávacej miestnosti. Okuliare nosí, len keď číta. Svedkyňa

B. Q. B. v prípravnom konaní vypovedala, že po roku 2013 ju poškodená požiadala o možnosť prespať tri
noci v jej byte na Hraničnej ulici v Poprade z dôvodu, že v jej prenajatom byte v A. ju neustále sledoval jej
bývalý manžel, prespala u nej len jednu noc a keď jej poškodená na druhý deň vracala kľúče, povedala,
že sa aspoň poriadne vyspala.

SvedokR.S.I.vypovedal,žepoškodenúspoznalnáhodnenapumpevA.voktóbri2013,bolanešťastná,
že je prenasledovaná manželom. Viackrát ho telefonicky kontaktovala. Išiel za ňou na J. X E. A.,
kde na ulici videl zaparkované auto jej manžela. V byte našiel uplakanú poškodenú a jej dcéru, ktorá
dávala pred dvere hrnce a bála sa, aby neprišiel otec, skrývala sa pod stôl. Obžalovaného v blízkosti
obydlia poškodenej videl 28.10.2013, 06.01.2014, 07.07.2014, na jar 2015 a na konci júla 2014, kedy ho

obžalovaný prenasledoval autom, keď viezol jeho dcéru. V júli 2014 sťahoval spolu s R. K. poškodenú
do F.. Keď vynášali veci, obžalovaný bol opäť na parkovisku. Dvakrát, keď bol v byte poškodenej,
obžalovaný vyzváňal na zvonček, znefunkčnil ho, dieťa bolo vystresované. Všetko si pamätá tak presne,
lebonikdyvživotenevideltakvystresovanúmatkuadieťa.Naotázkyobžalovanéhoodpovedal,ženemá
informácie, či išlo o dni, keď mal obžalovaný nárok na styk s dcérou. Nemal o týchto dňoch vedomosť.

Poškodená bola prenasledovaná skoro denne, povedala mu to. S poškodenou sa pozná od roku 1998.
Nemal vedomosť o tom, že dňa 28.10.2013 obžalovaného vyzvala poškodená, aby prišiel po dieťa.

Svedkyňa B. N. B. vypovedala, že maloletá chodila do ich škôlky asi dva roky, dookola dieťa rozprávalo,
že ju ocko zobral, na iné si nepamätá. Obžalovaný bol v škôlke za celé obdobie asi trikrát. Dôvod prvej

návštevy si nepamätá, keď ho zbadala dcéra cez okno, zo strachu utekala hneď na záchod a triasla
sa. Druhýkrát prišiel ráno zisťovať dochádzku dcéry, odkázala ho na riaditeľku, nevedela, či mu môže
podať informáciu, boli rozvedení. Raz bol na dvore s otcom a rozprával sa s dcérou. Písal na zariadenie
sťažnosti. Žiadal, aby ho informovala mailom každý deň, či je dcéra v škôlke. Dieťa sa sťažovalo, že ju
otec vzal z bytu bez papučiek. Na správanie obžalovaného k poškodenej sa dieťa nesťažovalo.

Podľa znalcov psychiatrov zo znaleckej organizácie, ak sa preukáže prenasledovanie poškodenej
obžalovaným, podieľali sa na tom statické faktory (trvalé osobnostné rysy obžalovaného) – dysfunkčné
vzorce vnímania, poznania, interpretácii udalostí a vzťahov, postojov voči sebe samému a druhýma dynamické faktory – aktuálne situačné faktory, to že poškodená bránila a znemožňovala stretávaniu
sa otca s dcérou.

IV. Fyzické napadnutie poškodenej a násilné odňatie dieťaťa dňa 07.12.2013 v byte poškodenej na ulici
J. E. A.

Svedkyňa poškodená vypovedala, že v novembri 2013 mala dcéra vážne respiračné problémy, užívala
štyri druhy liekov, kedykoľvek bolo potrebné privolať záchrannú službu a to z dôvodu možného opuchu
dýchacej trubice, preto odmietala obžalovanému dcéru dať. Dohodli sa na deň 7.12.2013, že si ju
vyzdvihne o 10.30 hod., ale meškal. Chcela si celú situáciu nahrať na mobilný telefón, avšak nahrávanie
bolo prerušené iným telefonátom. Keď zvonil pri dverách, nestihla zapnúť nahrávanie. Keď mu otvorila,
bol rozrušený, začal jej vulgárne nadávať, bol nahnevaný na učiteľku, ktorú deň predtým poprosila, aby

vybrala dcéru zo škôlky z dôvodu zlého počasia. Správal sa agresívne a zúrivo, bol neusmerniteľný,
v chodbičke v byte na lavičke obliekala dcéru. Uvažovala, či mu ju dá alebo nie a navrhla odloženie
stretnutia. Pokúsila sa zavrieť vchodové dvere, ale nestihla to. Zaprel sa oboma dlaňami do dverí
a pretlačil ju dovnútra, bola zatlačená medzi vchodové dvere a stenu v chodbe, spadla a udrela sa do
pravej a ľavej časti tela, chránila si tvár, chytil ju za nátelník, hodil o stenu a udrel ju do pravej alebo ľavej

kľúčnej kosti, schytil malú, oteplovačky, malá plakala, utekal s ňou dole schodmi. Dieťa bolo celý čas
vhorizontálnejpoloheahlavasajejkývalazhoranadol.Ajnapriektomu,žeplakala,niktoneotvorildvere,
poprosila suseda oproti, aby zavolal políciu, ten to odmietol, tak zavolala sama. Nepociťovala bolesť
ani nemala viditeľné zranenia, zrejme bola ešte v šoku. Požiadala policajtov o odvoz do nemocnice na
ošetrenie. Večer zistila, že má modriny. Boli zavreté doma, incident sa odohral v sobotu a v pondelok

alebo utorok šla na ošetrenie do traumatologickej ambulancie.

Obžalovaný nesúhlasil s priebehom incidentu zo dňa 07.12.2014 ani s dĺžkou práceneschopnosti
poškodenej. Podala na neho aj trestné oznámenie, ktoré dňa 25.07.2014 Obvodný úrad Poprad odložil
s tým, že liečenie prebehlo sedem dní. Dňa 06.12.2013 mal vyzdvihnúť dcéru v škôlke. Dňa 07.12.2013

ráno dostal správu od poškodenej, aby prišiel po dcéru o 10,30 hod, v byte poškodenej ju obliekali,
pýtal sa, prečo ju nemohol vyzdvihnúť včera, v tom sa poškodená postavila a zatvorila vchodové dvere
a nevie, či sa šmykla na vode z roztopeného snehu z jeho topánok alebo sa hodila o koženkové dvere.
Len stál a pozeral, čo sa robí. Povedal, nech prestane, poškodená vybehla na chodbu, zazvonila
susedovi, aby privolal políciu, dcéru vzal na ruky, chcel ju utíšiť, chýbali jej len topánky a čiapka,

vzal veci a v kľude odišiel s dcérou po schodoch. Dcéru v aute nebil. Bola zmätená, zľakla sa, poškodená
ju odmalička zastrašovala policajtmi, chcel ju ukľudniť tak, že pôjdu späť pred bytovku, či tam je polícia.
Cestou späť on zastavil policajnú hliadku pri nákupnom centre Výkrik, povedal, aký má problém. Pred
bytovkou už bola privolaná hliadka, znova sa predstavil, kde mu bolo oznámené, že zbil poškodenú, išla
s policajtmi aj s dcérou do nemocnice a on išiel na políciu do Popradu.

Svedkyňa B. B. C. vypovedala, že poškodená jej spomínala, že ju mal obžalovaný napadnúť po
odsťahovaní pri dverách v jej byte, že tam bola aj dcéra, zle to znášala, museli vyhľadať psychologičku.
Nepamätala si, či vravela o zranení. Svedkyňa Q. N. uviedla, že pri jednom telefonáte jej poškodená
povedala, že v byte v A. sa k nej mal obžalovaný správať násilnicky, mal ju prištiknúť o dvere. Svedkyňa

R. R. B. uviedla, že poškodená jej volala a povedala, že obžalovaný ju fyzicky napadol v byte v A. a
podala oznámenie na polícii. Napadol ju a vzal dcéru, ktorá plakala, nechcela s ním ísť. Svedkyňa B.
J. E. vypovedala, že pár dni po incidente v byte v Poprade jej volala poškodená, ktorá jej oznámila, že
obžalovaný si prišiel po dcéru, ktorá ešte nebola úplne v poriadku, nechcela s ním ísť, začali sa hádať,
chcela zavrieť dvere, medzi ktoré obžalovaný vložil nohu a mal ju udrieť alebo sotiť, nevie presne ako

a či do dverí alebo skrine a vziať si malú, ktorá plakala. Svedkyňa B. N. B. pri odstraňovaní rozporov,
kedy v prípravnom konaní dňa 15.10.2015 vypovedala, že po nástupe dieťaťa do škôlky koncom apríla
2014 rozprávalo, že tatik zbil mamku, ju zobral na ruky a ona kopala nohami a nechcela ísť, vyhľadávala
blízkosť dospelých, na hlavnom pojednávaní dňa 06.12.2017 uviedla, že niečo rozprávalo, ale už si
nepamätá čo.

Svedkyňa B. V. P., riaditeľka psychologickej poradne D., B. H. Q., vypovedala, že poškodená s dcérou
prišli na termín, kde opísala dramatické udalosti v rodine, aj to ako obžalovaný násilím odvliekol dcéru.
Dieťavneprítomnostipoškodenej–matkyopisovaloincident,priktorommalobyťunesenésvojímotcom,veľmi sa zľakla, bála sa, že ju otec už nevráti, bála sa o mamu, že plakala, nechcela odísť s otcom,
plakala aj v aute, že boli na polícii. Emočný opis dieťaťa (slzy, trasenie rúk, skrývanie hlavy do dlaní,
triasol sa mu hlas) vylučuje, aby dieťa bolo ovplyvnené matkou. Situácia vyvolávala u dieťaťa značnú

psychickú traumu, ktorá spustila emočný strach, fixáciu na matku. Ide o detský prejav, dieťa popisuje,
čo aktuálne cíti. Nikto sa nedozvie, či prezentuje pocity matky. Svedkyňa B. E. vypovedala, že v deň
incidentu na Mikuláša mala prísť dcéra s vnučkou k nej domov doobeda, dcéra jej volala, že prídu
až večer, že je na pohotovosti, opísala, čo sa stalo. Obžalovaný ju napadol, mala celé čierne nohy
a bok. Vnučka jej rozprávala, že ocko udieral mamu hlavou o stenu a ju zobral z lavičky do auta, kde

ju štípal, aby neplakala. Prestala, až keď ju policajti vzali k mame. Svedok R. S. I., vypovedal, že dňa
07.12.2013 mu volala poškodená, že ju manžel zbil, keď si prišiel pre dcéru. Popisovala mu, že násilím
vytlačil vchodové dvere do bytu, udrel jej hlavu o zárubňu, dieťa uniesol. Nemal vedomosť o tom, že
obžalovaného vyzvala poškodená, aby k nej prišiel, sms správou.

Svedok B. Q. T. vypovedal, že podľa lekárskej správy zo dňa 07.12.2013 vyšetroval poškodenú, ktorá

sa dostavila v čase o 11,18 hod. a udávala, že bola napadnutá manželom. Bolo jej spôsobené poranenie
mäkkých tkanív záhlavia vpravo. Na odstup času a množstvo pacientov na centrálnom príjme sa môže
vyjadriť len k obsahu správy. Každé zavinenie cudzou osobou je hlásené polícii. Svedok B. G. N.
vypovedal, že poškodená bola ošetrená na chirurgii dňa 09.12.2013 po ošetrení na urgentnom príjme
dňa 07.12.2013 s diagnózou pomliaždenie hlavy v záhlaví vpravo, krku vpravo, RTG bolo negatívne.

Opísané boli krvné podliatiny na hrudnej stene vpravo pod kľúčnou kosťou 3 x 4 cm, na krku vpravo
drobné suché odreniny, na pravej dolnej končatine bola krvná podliatina na vonkajšej strane bedrového
kĺbu v oblasti 4 x 4 cm, na vonkajšej a súčasne zadnej strane stehna vpravo v strednej tretine boli dve
krvné podliatiny, jedna 5 x 7 cm a druhá 6 x 4 cm. Vo všeobecnosti k zraneniam mohlo dôjsť aj iným
spôsobom. Vo všeobecnosti lieky na riedenie krvi spôsobujú väčšie krvácanie a ľahšie vzniknú krvné

podliatiny. Poškodená sa k výpovedi svedka vyjadrila, že v tom čase anopirín neužívala.

Podľa znalcov psychiatrov zo znaleckej organizácie, v prípade preukázania viny obžalovaného, dňa
07.12.2023 išlo o vyvrcholenie dramatickej epizódy stalkingu, kedy obžalovaný reagoval skratovo,
fyzicky napadol manželku, ktorá mu nechcela umožniť kontakt s dcérou.

V. Obťažovanie telefonátmi a e-mailami od októbra 2012 po koniec roka 2014

Obžalovaný vypovedal, že poškodenej volal len ohľadom dcéry, nikdy nie dvadsaťkrát za deň.
Poškodená mu písala na prelome rokov 2013 a 2014, že si zmenila telefón a začali si mailovať, preto

že podala trestné oznámenie, že jej vypisuje správy ohľadom styku s dcérou. Všetky zasielané maily
a správy sa týkali dcéry. Dotazoval sa na jej zdravotný stav, kde chodí do škôlky a kedy sa s ňou môže
stretnúť. Nikdy sa jej týmto spôsobom nevyhrážal, že ju zničí, bojoval len o striedavú starostlivosť.

Svedkyňa poškodená vypovedala, že obžalovaný ju opakovane obťažoval sms správami, mailami,

v ktorých vždy napísal aj vetu ohľadom dcéry a týmto sa potom bránil. Sledoval ju autom, sledoval ju
v práci, vedel, kedy slúži. Boli to stále smsky, päť, desať až pätnásť denne, aj dvadsať, popri tom ešte
aj maily, že chce dcéru a chce toto aj toto a pritom sa s ňou stretával. Nevedela, o čo mu ide.

Svedkyňa R. G. F. uviedla, že obžalovaný mal poškodenú atakovať mailami a telefonátmi. Svedkyňa B.

J. E. vypovedala, že poškodená sa po jej odchode do roku 2015 sťažovala, že obžalovaný ju zahlcuje
správami a mailami, že sa jej vyhráža, že dostane dcéru do svojej starostlivosti.

Z e-mailovej komunikácie obžalovaného a poškodenej vo vyšetrovacom spise vyplýva, že tá je listinne
zadokumentovaná v nižšie uvádzaných dátumoch a v časti súd príkladmo uvádza obsah správ:

- z februára 2014 (02.02.2014, kedy jej odpovedal, že on nebľačal, posledný rok bľačala hlavne ona,
že pracuje a slúži, vie na 100 %, lebo v A. H. F. každý každého pozná a pani primárka rada rozpráva,
kedy môže byť s malou),
- z júla 2014 v dňoch 01.07. až 05.07., 11.07., 14.07., 16.07., 17.07., 18.07. (písal, že dedko, ktorý
sa o ňu staral, by si zaslúžil, aby prišla zajtra na jeho narodeniny, minulý týždeň mu dcéru nedala, jej

klamstvá ho nezaujímajú, ide mu o dcéru, nech si žije svoj nový život s novým partnerom, či stále tvrdí,
že žije sama), 19.07. (písal, aby sa bavila ohľadom malej, jeho nič iné nezaujíma, dedko má narodeniny,
kedy si môže vyzdvihnúť malú), 20.07. (písal, aby neklamala, dcéry sa nevzdá, staral sa o ňu odmalapokiaľ ju na silu s plačom neodniesla), 21.07., 23.07., 25.07. (písal, že je párny víkend, kedy si môže
prísť po dcéru, včera mu ju nedala k telefónu) a 31.07.,
- z augusta 2014 dňa 02.08. (kedy obžalovaný vytýkal poškodenej, že raz za čas ide do Utópie so

známymi, každé dva týždne chodí do holičstva na Výkriku, chodí nakupovať do obchodov v A., nikdy ju
nevidí a stále ho obviňuje z niečoho, kedy si môže prísť po malú a nech mu prestane brániť stretávať
a starať sa o ňu), 04.08., 05.08., 14.08. až 17.08. (16.08. písal poškodenej, kedy si môže prísť po dcéru,
lebo mu včera neodpísala, v ten týždeň bol po dcéru trikrát a mu neotvárala; 17.08. sa jej pýtal, kde
momentálnebývadcéraaktorúškôlkunavštevuje),19.08.,21.08.až23.08.(21.08.sajejpýtalnaadresu

a škôlku dcéry a že dnes znova dokázala, ako mu bráni stretávať sa s dcérou; 22.08. písal, že ju 10
mesiacov prosí, kde si môže prísť po malú, všetko zneužíva, volá policajtov, dáva nezmyselné trestné
oznámenia, vymýva malej mozog, klame na súde, nikdy nebol zákerný, na dieťa má rovnaké právo, čo
jej robí, že ide si nakúpiť a stretne malú na ulici), 25.08., 28.08. až 30.08.,
- zo septembra 2014 dňa 01.09., 03.09., 08.09. (kedy jej písal, že ju videl v aute na križovatke bez dcéry
a či ho môže informovať, kde je malá, keď nie je s ňou, ktorú škôlku navštevuje, kto sa o ňu stará, keď

slúži), 11.09., 17.09. až 19.09., 21.09. až 27.09. a 30.09.,
- z októbra 2014 (03.10., 04.10., 07.10., 09.10., 10.10., 14.10., 17.10., 18.10., 21.10., 24.10., 26.10. a
29.10.),
- z novembra 2014 (07.11., 08.11., 11.11., 15.11., 16.11., 19.11., 20.11., 21.11., 23.11., 25.11., 27.11.,
29.11 a 30.11.),

- z decembra 2014 (03.12. až 06.12., 08.12., 11.12., 13.12., 23.12., 26.12., 27.12. a 30.12.),
- z januára 2015 (04.01., 06.01., 07.01., 10.01., 14.01., 16.01., 21.01., 23.01., 24.01., 26.01.),

e-mailová komunikácia prebiehala od obžalovaného a poškodenej v rôznych variáciách. Predmetom
správobžalovanéhobolivýčitky,prečomubránivovýchovedcéry,kedysasňoumôžestretnúťaprečoto

dcére robí. Poškodená opakovala, že ich prenasleduje, ničí a majú z toho následky. Častokrát na správy
neodpovedala, resp. písala negatívne o obžalovanom bez priamej odpovede ohľadom realizovania jeho
styku s dcérou.

VI. Kontrolovanie v práci od októbra 2013 do konca roka 2014 (06.11.2014, 03.12.2014), incident dňa

21.08.2014

Obžalovaný vypovedal, že telefonicky nezisťoval, či je poškodená v práci. Dňa 21.08.2014 pri nákupnom
centre v Kežmarku zbadal dcéru s neznámou pani, preto sa pri nich zastavil. Dcéra bola šťastná, vzal
dcéru za ruku a všetci traja išli do nemocnice, kde čakali, kým príde poškodená, dcéra mu sedela

na nohách. Poškodená sa po príchode začala pýtať, čo to má znamenať. Vzala dcéru i pani B. do
ambulancie s tým, že ide privolať hliadku. Vyšiel von a čakal na príchod polície, po vypočutí poškodenej
ho poslali preč, že sa nič nestalo, nechce podať trestné oznámenie. Trval na spísaní záznamu, čo mu
nebolo umožnené a odišiel na nákup.

Svedkyňa poškodená vypovedala, že stalo sa, že zvonil v práci telefón, vedela, že ide o hovor z vonku,
ale nikto sa neozýval. Pokiaľ ide o telefonáty na pevnú linku, tam sa len domnieva, že to mohol byť
on. Bolo to v roku 2013 pár mesiacov po odchode. Dňa 21.08.2014 mala stretnutie s právničkou, preto
požiadala pani učiteľku zo škôlky, pani B., aby bola s malou. Prišla jej smska od učiteľky, že ich našiel,
právnička jej poradila, aby ju odniesla na iné miesto ako domov, preto učiteľke napísala, aby ju zobrala

do nemocnice. Po príchode do nemocnice dcéra sedela na kolenách obžalovaného. Požiadala ho,
aby odišiel, čo odmietol, z ambulancie privolala hliadku a zadným vchodom odišli do auta. Policajti
obžalovaného odprevadili opačným smerom.

SvedkyňaB.N.B.vypovedala,ževauguste2014bolanaprechádzkeskolegyňouV. amaloletoudcérou

poškodenej, ktorá spomínala, že sa bojí auta Octavie, keď okolo nich prešla Octavia s popradskou
značkou, auto zastavilo a vystúpil z neho obžalovaný, prišiel k nim, predtým ho nepoznala. Dieťa jej
povedalo, že to je tatík a sa s ním rozprávalo. Celý čas ju držalo za ruku a rozprávalo veci, ktoré jej
nedávali zmysel, ako „svrbí ma telo“. Pýtal sa, kto je a rozprával sa s dcérou. Mala strach, nevedela,
či dieťa nevezme do auta, mala za neho zodpovednosť. Medzitým napísala správu poškodenej, ktorá

odpísala, že má ísť do nemocnice. Išli tam aj s obžalovaným, poškodená privolala políciu, nevie prečo.
Poškodená plakala, nevie prečo, nepamätá si.

VII. NásledokSvedkyňa poškodená vypovedala, že obžalovaný u nich vyvolával strach a stres, začala sa liečiť, dieťa
bolo v zlom fyzickom aj psychickom stave. Pomáhala jej B. P., obe potrebovali psychoterapiu, bola

zistená posttramuatická stresová porucha, bola nutná psychoterapia, u dcéry aj pedopsychiatria, malá
zo stresu zvracala v spánku, druhý deň bola vyčerpaná, nevládala chodiť do škôlky. Chodil aj do škôlky,
nemala ani tam pokoj. Dcéra trpela poruchami spánku, bolesťami brucha, zvracaním. Mali aj existenčné
problémy, musela odísť zo zamestnania a starať sa o dcéru, keďže mala zdravotné problémy, ktoré
súviseli so správaním obžalovaného, jednalo sa o extrémnu psychickú záťaž na dieťa. Bola dlhodobo

práceneschopná kvôli absolútnemu vyčerpaniu pre aktivity obžalovaného. Dôsledky jeho konania viedli
ku devastácii jej života, zdravia, roky žili s dcérou v strachu a enormnom strese, keďže fungoval v dvoch
líniách. V prvej sa prezentoval ako opustený otec, ktorému matka bráni stretávaniu s dcérkou a na jeho
hru mu nasadli takmer všetci. V druhej línii plnil svoju túžbu po pomste, po zničení a likvidácii, keď sa jej
už počas spolužitia vyhrážal, že ak ho opustí, zničí ju, že nikdy neuvidí dcéru a že nikoho nemá. Nikto ich
dve nechránil. Nikto dcéru celé roky nevypočul, nepadla jediná otázka, prečo sa to dieťa tak bojí a prečo

zvracia, prečo nechodí vonku. Ju nebrali vážne, dostalo sa jej výsmechu, nedôvery, opovrhnutia.

Svedkyňa E. I. vypovedala, že odkedy poškodená obžalovanému dcéru dáva, raz do týždňa v piatok,
majú pekný vzťah. Svedkyňa C. pociťuje, že poškodená je teraz na tom lepšie, viacej komunikujú.
Svedkyňa Q. N. uviedla, že vlastnú dcéru sa nebála poslať do domácnosti obžalovaného. Piatky trávili

ich dcéry spoločne, dcéra obžalovaného chcela ostávať aj na sobotu. Svedkyňa B. V. P. v októbri
2017 vypovedala, že od roku 2014 absolvovala 20 až 30 sedení s maloletým dieťaťom, najčastejšie
v rokoch 2014 a 2015. Zdravotný a psychický stav dieťaťa sa v tomto období menil sa tým, že
čím bola väčšia, mala pocit, že dokáže s tou situáciou niečo urobiť, pripravila si záchranný plán,
k psychickému stavu dieťaťa sa nemôže vyjadrovať. K otcovi mala ambivalentný postoj, vyjadrila

strach, ale stále akoby tajne dúfala, že sa stretnú. Matke dávala návod, ako zvládať panické ataky.
Svedkyňa B. B. C. vypovedala, že na vyšetrení v novembri 2013 poškodená udala, že má nejaké
problémy v domácnosti, dieťa má bolesti bruška, zvracanie. Opakovane dieťa vyšetrila o rok v novembri
2014 s rovnakými problémami, že odmietala chodiť do škôlky, v noci sa budila, mala bolesti bruška.
Nezistila žiadne somatické zmeny, v gastro ambulancii taktiež a potom sa to riešilo psychologickým

vyšetrením, ktoré odporúčala vzhľadom k informáciám, ktoré podala poškodená, že dieťa doma trpí
úzkostnými stavmi. Takéto problémy dieťa do novembra 2013 nemalo. Obžalovaný chodil s dieťaťom na
preventívne vyšetrenia a trikrát sa bol informovať o zdravotnom stave dieťaťa. Na dieťati nikdy nevidela
modriny ani ho nevyšetrovala pre podozrenie z týrania. Svedkyňa B. F. V., A. vypovedala, že dieťa
osobne nevyšetrila, len spracovala sumár – lekárske zhodnotenie odborných vyšetrení predložených

obžalovaným, išlo o správy gastroenterológa, detského psychológa a pediatra. Laboratórne výsledky
boli len od gastroenterológa. Dospela k záveru, že dieťa je v poriadku. Hodnotila len ťažkosti v trvaní
mesiacaapol.Akdieťatrpípsychogénnymzvracaním,odchýlkyvkrvnýchvyšetreniachbynemuselibyť.
Svedkyňa B. Q. G. vypovedala, že ako detská gastroenterologička maloleté dieťa štandardne vyšetrila
dňa 24.11.2014 na požiadanie matky. Nemala k dispozícii žiadne iné predchádzajúce vyšetrenia, len

odporúčanie praktického lekára. Nebola zistená organická príčina ťažkostí, ale mohlo ísť o funkčné
ťažkosti, ktoré nemajú chorobný podklad. Pôvod ťažkostí nešpecifikovala, ani neskúmala. Poškodená –
matkaudala,žetomôžemaťstresovýpôvod.Poslednýkontaktsdieťaťombol05.04.2015.Neodporučila
žiadneho iného lekára, zaznamenala, že dieťa je sledované psychológom pre fóbické reakcie. Svedkyňa
B. H. Q. vypovedala, že poškodenú ako neurologička vyšetrila v septembri 2014, predložený bol aj nález

z magnetickej rezonancie mozgu. Doporučila jej doplňujúce vyšetrenia EEG. Celková diagnóza bola
chronická bolesť hlavy bez zvýšeného vnútro lebečného tlaku, pravdepodobne benígny mikro nádor
v hypofýze (benígny nádor zo žľazového tkaniva podmozgovej žľazy), pre ktorý neexistuje len jeden
dôvod vzniku, stav po prekonanej borelióze, celkovo nález v norme s doporučenou liečbou. Poškodená
udávala denné tlakové ťažkosti hlavy. Fyzický incident ako dôvod bolesti hlavy nemá zapísaný. Ak by

to spomenula, nezamerala by vyšetrenie iným spôsobom, ale uviedla by to v zázname. Na kontrolnom
vyšetrení bola 23.04.2015, odvtedy nie.

Svedkyňa B. P. F. vypovedala, že poškodená sa dostavila do jej psychiatrickej ambulancie dňa
05.09.2012 v akútnom stave, uvádzala, že má dlhodobé nezhody s manželom, psychicky ju týra,

že je pred psychickým zosypaním, chce kvôli dcére odísť, tiež to zle znáša. V psychiatrickom
náleze boli známky depresie, plačlivosti, strachu, úzkosti, diagnostikovala jej depresívnu poruchu pri
matromionálnom diskomforte. Doporučená liečba liekmi. Na kontroly sa nedostavovala pravidelne.
Posledná kontrola bola 27.11.2014, že manžel ich napadol, kamery má i v aute. Pri snahe o usmerneniepacientky bola z jej strany voči svedkyni nedôverčivosť, vzťahovačnosť a snaha o manipuláciu.
Dňa 15.12.2014 bol daný výpis zo zdravotnej dokumentácie, poškodená sa rozhodla pre zmenu
psychiatra. Celkovo u nej absolvovala 12 sedení. Neuvádzala nikdy nič konkrétne ohľadom správania

obžalovaného. Manipuláciu myslí v tom zmysle, že informácie mohli byť podávané v horšom svetle
a aby boli zaznamenané v zdravotnej dokumentácií. Keď svedkyňa vyjadrila svoj názor, poškodenej sa
to nepáčilo a zmenila psychiatra. Ak ju poškodená mala za arogantného, egoistického psychiatra, tak
pri takom sa pacient nelieči dva roky.

Svedkyňa B. H. F. vypovedala, že podľa lekárskej správy zo dňa 28.07.2014 bola poškodená vyšetrená
so záverom dobre ohraničené okrúhle ložisko v dorzálnej časti adenohypofýzy tzv. mikroadenóm.
Predchádzajúce vyšetrenia neboli zamerané na hypofýzu. Svedkyňa A. H. K., A. v prípravnom konaní
vypovedala, že obžalovaného nepovažuje za osobu, ktorá by bola schopná podieľať sa na týraní inej
osoby. Považuje za vysoko neprofesionálne, ako sa jednostranne k mnohým veciam pristupovalo len
na základe vyjadrení exmanželky. Je si vedomá, aké je náročné uvedené skutočnosti posudzovať, ale

rovnako je nutné veľmi detailne zvážiť a preskúmať účelovosť konania takých matiek, ktoré volia presne
takúto postupnosť krokov s cieľom zabrániť kontaktu otca s dieťaťom. Svedkyňa F. P. vypovedala, že
poškodenú nepozná, ich dcéru nestretla, obžalovaného spoznala v októbri 2014, žili spolu od októbra
2015 asi rok. Ostali priateľmi. Vzťah ukončila, pretože chcela vlastnú rodinu a obžalovaný po tom zrejme
netúžil, už rodinu mal. Informácie má od obžalovaného, sústredil sa na to, aby s dcérou mohol byť tie

soboty, čo sa mu nedarilo, bol z toho nešťastný, vkuse riešil dcéru, aby mu vyšla striedavá starostlivosť.

Znalkyňa psychologička, B. U. U., dospela k záveru, že poškodená svojou povahou mohla byť vyslovene
viktimologicky aktívna na vytváraní konfliktov a chladnejšej emočnej atmosféry vo vzťahu, následne
mohla nadmerne prežívať to, čo sa jej týkalo, neuvedomujúc si, že na tom má svoj aktívny podiel. Neboli

zistené znaky syndrómu týranej osoby a jej ťažkosti nemajú s najväčšou pravdepodobnosťou pôvod
v správaní manžela. Jej oznámenie sa javí skôr skreslené v príčinných a dôsledkových súvislostiach
konfliktu, zveličené tým, že seba stavia do role obete, čo nie je až tak pravdepodobné, že by ňou bola.

Znalecká organizácia – znalci psychiatri konštatovali

- u maloletej G. B., že v prvej etape sa u maloletej v dôsledku rodinnej situácie objavila adaptačná
porucha na záťažovú situáciu s prevládajúcou úzkostnou poruchou v podobe tráviaceho diskomfortu,
poruchy spánku, úzkostné sny a anticipačná anxieta - dopredu mala strach a obavu z opätovného
stretnutia s otcom. V tomto období bola nutná psychoterapeutická, pedopsychiatrická aj prechodná

psychofarmakologická intervencia. V druhej etape došlo k narušeniu zdravého
emocionálneho a psychosociálneho vývoja u dieťaťa (psychopatologické symptómy porúch správania),
úzkostné a depresívne poruchy psychoreaktívneho charakteru - nevyzná sa sama v sebe, nevie, komu
má veriť a môže dôverovať, má nízke sebavedomie, v mnohých situáciách sa cíti neistá, zmätená
a bezradná. Týmto mechanizmom sa u dieťaťa udržuje a prehlbuje celková psychická nepohoda -

citová deprivácia a neistota. Rodičom bolo vysvetlené, aké je dôležité, aby ich vzťah ohľadom výchovy
dcéry bol kooperujúci, ak dcéra zistí, že spolupracujú, jej sebavedomie sa zvýši. Bolo by vhodné, aby
nahromadené negatívne emócie rodičia eliminovali pod dohľadom psychoterapeuta,
- u obžalovaného konštatovali, že postoje odmietania zodpovednosti za domáce násilie (psychické
týranie manželky) sú typické pre páchateľov domáceho násilia, Svedkyňa poškodená javí známky obete

domáceho násilia a prenasledovania,
- u svedkyne poškodenej konštatovali, že jej duševný stav predstavuje dynamický proces viktimizácie,
kde prvá etapa - obdobie primárnej viktimizácie vyústila do asymetrie partnerského vzťahu a spôsobila
rozdelenierolínaobeťapáchateľa,trpelaadaptačnouporuchousozmiešanouúzkostnouadepresívnou
reakciou (stavy únavy, vyčerpania, problémy so spánkom, nesústredenie sa, nadmerná ostražitosť,

trvalý anticipačný stres, pocity naučenej bezmocnosti, bezradnosť, znížené sebavedomie a pesimistické
postoje). V druhej etape - postviktimizačnom období mala poškodená kolísavú ochotu kooperovať
s orgánmi činnými v trestnom konaní. Bola vystavená reálnemu riziku sekundárnej viktimizácie. Pri
psychoreaktívnej záťaži sa u nej aktivuje obranný psychický mechanizmus – disociácia, dominuje
posttraumatická zlosť a zatpknutosť voči obžalovanému, čo je hlavná prekážka kooperácie s manželom

ohľadom výchovy dcéry po rozvode. Ide o komorbidné manifestné symptómy (poruchy nálady, poruchy
kontroly impulzov) skrytého jadrového príznaku disociácie, ktoré sa situačne opakujú. Toho času trpí
zmiešanou úzkostne depresívnou poruchou, je vo fáze predbežnej adaptácie (fáza hojenia) na prežitú
traumu, ktorá nestratila emočný náboj.***
Súd v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i v ich súhrne.

• K bodu I., II. Vzťah, manželstvo obžalovaného a poškodenej, rodičovstvo, odchod poškodenej s
dieťaťom zo spoločnej domácnosti, civilné konania

Z výpovedí obžalovaného a poškodenej a civilných spisov vyplynulo, že manželmi a rodičmi
sa stali po nie dlhoročnej známosti, sobáš mali až po narodení dcéry, znalkyňa psychologička B. U. U.
poukazovalanato,žeksobášudošlozrejmelenzdôvodutlakuverejnejmienkyarodiny.Súdsazaoberá
spolužitím obžalovaného a poškodenej pre účely trestného konania len ako okolnosťou žalovaného
skutku, keďže ani samotná obžaloba v sebe nezahŕňa obdobie do odchodu poškodenej zo spoločnej
domácnosti manželov v októbri 2013, ale na „neznesiteľnosť“ spolužitia s obžalovaným v podstate

kontinuálne a neprestajne poškodená aj po rokoch odkazuje. Pritom pri jej interpretácii spolužitia bola
podľa poškodenej vina výlučná a jedine na strane obžalovaného, čo za problematický prejav osobnosti
poškodenej označila aj samotná znalkyňa psychologička B. U. U..

Nie je vylúčené, že poškodená trpela istým pocitom nadradenosti z titulu svojho vzdelania, povolania

a podľa všetkého aj príjmu. Odstup a citový chlad poškodenej k obžalovanému a asymetriu partnerstva
konštatovala znalkyňa psychologička B. U. U..

Partnerské nezhody, nekompatibilita osobností a predstáv o spoločnom spolužití, nie sú dôvodom na
ničenie rodičovského vzťahu medzi partnermi, ktorí spolu nie sú šťastní, či nepociťujú

spokojnosť z prítomnosti druhého partnera, pretože sa tým ťažko napraviteľne a v podstate nezvratne
zasahuje do práv dieťaťa, jeho všestranného zdravého vývinu a rozvoja a teda takýmto prístupom sa
nesleduje najlepší záujem dieťaťa, ale výhradne subjektívny a egocentrický záujem jedného z rodičov.
Súd nerozporuje, že poškodená mohla pociťovať nespokojnosť, pocity nešťastia, či zúfania, keď si
nerozumela s manželom, ale samo o sebe iný prístup manželov k pracovnému, rodinnému životu,

vedeniu domácnosti, tráveniu voľného času, hospodáreniu a podobne, nie je automaticky trestným
činom a druhá strana, ktorá nenapĺňa predstavu poškodenej o ideálnom partnerovi, nie je páchateľom
domáceho násilia, a to ani vtedy, ak vzájomné spolužitie viedlo, resp. prehĺbilo depresívne, či až
paranoidne, resp. príliš zveličene a vzťahovačne ladené prežívanie reality poškodenou.

U osoby poškodenej pritom ostáva otázne v akom duševnom rozpoložení do vzťahu s obžalovaným
vstupovala, či si v sebe neniesla následky traumy zo skoršieho obdobia napr. z predchádzajúceho
vzťahu, vlastného rodinného prostredia a ako prežívala a dokázala sa vysporiadať s faktom, že sa
stala matkou. Ide o veľmi náročné obdobie v živote ženy, najmä ak dieťa pochádza nie z harmonického
a nie dlhodobého vzťahu, kde sa partneri náležite nepoznajú. Otázka prípadnej popôrodnej depresie

u poškodenej ostala nezodpovedaná. Preto je zásadnou otázkou, či založenie rodiny s obžalovaným
vôbec plánovala a chcela a aký to malo dopad na jej psychiku. Znalkyňa psychologička B. U. U.
poukazovala práve na to, že vo vzťahu vznikla asymetria a zo strany poškodenej nešlo o partnerstvo
z lásky.

V situácii, že sa poškodenej narodila dcéra, ktorej poskytovala celodennú starostlivosť, nebolo by
ničím nezvyčajným, ak by to pociťovala ako veľké obmedzenie jej dovtedajšieho spôsobu života
a evidentne to nezvládala bez problémov. O jej nervozite prameniacej možno práve aj z toho, že
bola doma na materskej, vypovedala svedkyňa X. U.. Podporne k tomu vyznieva i záver znalkyne
psychologičky o prežívaní materstva a manželstva poškodenou, keďže materstvo zasiahlo do jej

pôvodných pracovných plánov a ambícii, predstáv o živote.

Tie najzjavnejšie rozdiely medzi obžalovaným a poškodenou pramenili, podľa súdu, z ich rozdielnej
rodinnej anamnézy a intelektuálnej úrovne. Poškodená bola vysokoškolsky vzdelaná žena so stabilným
príjmom, možno povedať nadštandardným, vykonávala náročnú prácu lekárky, k tomu pochádzala

z mestského prostredia, na ktoré bola zvyknutá a ktoré jej v Mlynici chýbalo, inklinovala k mestskému
spôsobu životu, o čom vypovedal i svedok O. A.. Obžalovaný nebol vysokoškolský vzdelaný, bol mu
bližší život na vidieku a nie je vylúčené, že inklinoval k rodovo podmieneným rolám muža a ženy
vdomácnosti,jeporiadkumilovný,disciplinovanýašporovlivý,čozjavnenarážalonanevôľupoškodenej.Počas ich spolužitia žiaden zo svedkov, ktorí navštevovali manželov, nespozoroval neprimerané
správanie obžalovaného k dcére, či konflikty manželov, čo samozrejme nevylučuje bežné hádky

a nedorozumenia v neprítomnosti tretích osôb medzi nimi. Nikto zo svedkov si ale nevšimol nič
podozrivé ani vo vzťahu k poškodenej, jej správaniu, reakciám, výzoru v jej domácom prostredí.
Osobu obžalovaného ako aktívneho muža v domácnosti hodnotila svedkyňa E. I. i jeho matka, ktorá
tak robila vo všeobecnej rovine, do jeho vzťahu a domácnosti sa nemiešala. O pozitívnom vzťahu
obžalovaného s dcérou vypovedali svedkovia O. F., Q. N., E. I. a najmä otec obžalovaného, ktorý sa

o vnučku staral v období pred ukončením spolužitia zo strany poškodenej, a to takmer dennodenne.
Bol to práve otec obžalovaného, ktorý vypovedal o možnom paralelnom vzťahu poškodenej ešte za
spolužitia s obžalovaným, pričom sa domnieval, že malo ísť o svedka R. S. I., ktorého po odsťahovaní
spomínala v novembri 2013 aj vnučka ako uja S., ktorý u nich spí na gauči. Jediné negatívne ladené
osobnostné hodnotenie obžalovaného podala svedkyňa R. R. B., ktoré ale zodpovedá osobnostným
rysom obžalovaného, ktoré konštatovali znalci psychiatri a samé o sebe nepreukazujú páchanie

domáceho násilia a týrania poškodenej obžalovaným.

Svedkovia B. B. C., Q. N., B. J. E., B. Q. A., G. F. aj B. F. mali informácie o
charakterespolužitiasobžalovanýmajehonegatívnychvlastnostiachasprávanílensprostredkovaneod
poškodenej, preto z pohľadu súdu ide len o dôkazy negatívneho postoja poškodenej k obžalovanému a

nieodôkazydomácehonásiliapáchanéhoobžalovanýmnamanželke.SvedkyňaB.Q.F.vypovedalalen
o informáciách získaných sprostredkovane od učiteliek v škôlke, ktoré prichádzali do styku s maloletou
dcérou a jej rodinou.

B. V. P. poskytovala poradenstvo bez oprávnenia na diagnostiku, nebola klinickým psychológom a

z pohľadu súdu prostredím, v ktorom pracovala, pripisovala pravdivosť a väčšiu váhu tvrdeniam
poškodenej bez náležitého poznania osobnosti poškodenej a napríklad jej rodinnej anamnézy.

Matka a brat poškodenej mali taktiež informácie v podstate len od poškodenej, pričom brat ani
nedisponoval informáciami o úprave styku obžalovaného s dcérou. S matkou mala poškodená

problematický vzťah, čo potvrdila samotná matka poškodenej ako svedkyňa tým, že pre nedorozumenie
sa prestala na dlhšie obdobie počas ich manželstva s dcérou rozprávať. Obaja priami príbuzní
poškodenej mali byť svedkami len bližšie nekonkretizovaných hádok medzi manželmi. Samotný
obžalovaný ale priznal bežné konflikty v manželstve.

Obe strany zhodne potvrdili, že poškodená odišla v októbri 2013. Tvrdenia o tom, že chcela
utajiť svoje miesto bydliska pred obžalovaným neobstojí pri vzhliadnutí návrhu poškodenej na rozvod
manželstva, kde túto novú adresu na Dostojevského ulici v Poprade udala, a tak musela vedieť, či
predpokladať, že návrh bude doručený obžalovanému ako odporcovi.

Z výpovedí svedkov a obžalovaného súd nadobudol dojem, že poškodená to, čo vnímala, ako „týranie“,
neznesiteľné správanie obžalovaného, viac rozoberala s cudzími osobami v práci, či po telefóne a nie
priamodomasobžalovaným.Pritomtakmohlarobiťajúčelovo,keďodchododobžalovanéhoplánovala.
Podľa súdu, rodinný život na vidieku a s tým spojené povinnosti a očakávania (dedinská verejná mienka
– obraz čistej a upratanej domácnosti, včas navareného nedeľného obeda) poškodenú skôr iritoval

a vyčerpával, ako napĺňal (tu s poukazom na reakciu poškodenej na výpoveď svedka B. T.). Akoby sa
s ním nevedela a ani nechcela stotožniť, či ho akceptovať, na čo poukazovala i znalkyňa B. U. U.. Tu
súd poukazuje na rozporuplnosť, keď poškodená vypovedala o tom, ako bola obžalovaným izolovaná,
nemohla sa stretávať s ľuďmi a na druhej strane ako dôvod zverovania sa známym a príbuzným len cez
telefón dôvodila tým, že sa starala o rodinu, pracovala a nemala čas s týmito ľuďmi chodiť po kávičkách,

teda „izolácia“ nebola spôsobená obžalovaným, ale bežnou realitou pracujúceho rodiča maloletého
dieťaťa. U poškodenej to zrejme súviselo i s jej sklonom k povrchným sociálnym vzťahom, sklonom sa
sťažovať, egocentrizmom a sebectvom, o ktorom podala posudok znalkyňa psychologička B. U. U..

Javí sa, že odchod od obžalovaného, bez náležitej komunikácie s manželom, poškodená plánovala

a informácie o zlom správaní a zaobchádzaní zo strany obžalovaného mohla s vysokou mierou
pravdepodobnosti podávať ľuďom a psychiatričke B. P. F. účelovo, aby mala argumenty pri dôvodení
odchodu od muža, ktorého nemilovala, a to aj s dieťaťom, o ktoré sa inak riadne staral tak, aby
nenarušila svoj pestovaný obraz bezchybnosti. Žiaden zo svedkov nebol priamym svedkom konflikturovnako tak niet relevantných iných dôkazov, ktoré by mohli svedčiť o domácom násilí a problémoch
medzi obžalovaným a poškodenou počas ich spolužitia v rozsahu, ktorý tvrdila poškodená na ujmu
obžalovaného.

• K bodu III., V. Prenasledovanie poškodenej obžalovaným a obťažovanie telefonátmi a e-mailami od
októbra 2013 po koniec roka 2014

Poškodená vehementne trvala na tom, že ju obžalovaný úmyselne prenasledoval. Súd vykonaným

dokazovaním dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti odchodu poškodenej, nie je vylúčené, že
istú dobu obžalovaný mohol trpieť post separačnou úzkosťou, ktorá potencovala jeho osobnostné
črty a narcistický hnev, ale inak išlo o prirodzenú reakciu človeka - otca, ktorému druhý rodič vzal z
každodenného kontaktu vlastné dieťa (samotný obžalovaný vypovedal, že odchod poškodenej bol pre
neho šok, oznámila mu, že odchádza, lebo si potrebuje oddýchnuť). Ani jeden z jeho priateľov, rovnako
tak jeho bývalá priateľka, s ktorou mal vzťah po rozchode s poškodenou, nevypovedali, že by v dôsledku

konania poškodenej prejavoval agresiu, skôr nepochopenie a túžbu mať dcéru v striedavej starostlivosti.
Rozsah vyhľadávania osobnej prítomnosti poškodenej ako čiastkové útoky žalovaného zločinu týrania
v časti prenasledovania neobstojí najmä vo svetle spisov z civilných súdnych konaní.

Údajné prenasledovanie po odsťahovaní sa poškodenej s dcérou od obžalovaného od októbra 2013

do apríla 2014 a v apríli 2014 spadá do časového rámca konaní o dočasnú úpravu rodičovských práv
a povinností medzi manželmi počas prebiehajúceho rozvodového konania s úpravou rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode, pričom k rozvodu manželstva došlo právoplatne až dňa 19.08.2014.
Matka dlhodobo dcéru izolovala a styku s otcom aktívne bránila, čo potvrdili aj znalci psychiatri, znalkyňa
psychologička a sociálna kuratela. Rozhodnutím zo dňa 01.10.2014, právoplatne od 01.12.2014, mal

obžalovaný dočasne upravený styk s dcérou každý párny víkend. Teda do decembra 2014 mal mať
vpodstateneobmedzenýstyksdcérou,ktorýbysapriuvedomelýchrodičovvzáujmemaloletéhodieťaťa
mal realizovať po dohode rodičov bez nejakých obmedzení a „vojenského režimu“ styku od – do len vo
voprednemenneurčenédni,abybolorešpektovanéprávodieťaťanaobochrodičovnapriekpartnerským
nezhodám. Pre marenia styku zo strany matky intervenovala sociálna kuratela v rámci pomoci pri výkone

rozhodnutia o dočasnej úpravy styku a otec sa mal stretávať s dcérou v prítomnosti matky a sociálnej
kurately od soboty 28.02.2015 do 18.05.2015 každú sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. doobeda,
s miestom stretnutia pred bytovkou na N. X E. F. (bydlisko matky a dcéry).

Sociálna kuratela po koordinovanom styku jasne konštatovala, že dieťa má dobrý vzťah s otcom a bolo

zrejmé, že dieťa na otca reagovalo tak, ako ho matka na uvedené stretnutie pripravila. Matka zmarila
výkon rozhodnutia i dňa 26.12.2015, napriek tomu, že e-mailom potvrdila realizáciu styku.

Tak ako konštatoval aj odvolací civilný súd, rodičia neboli schopní normálnej komunikácie a dohody,
pričom po vykonanom dokazovaní súd v trestnom konaní dospel k záveru, že matka samotná vedome

hrotila rodinnú situáciu, prenášala svoje negatívne partnerské postoje k obžalovanému i do roviny
rodičovského vzťahu a na samotné dieťa, ktoré bolo dlhodobo počas ňou tvrdeného obdobia údajného
sledovania a molestovania zo strany obžalovaného pod plnou a výhradnou kontrolou matky bez kontaktu
nielen s obžalovaným, ale aj bez kontaktu s jeho rodinou, najmä teda starými rodičmi dieťaťa z otcovej
strany (vyvolávala a zneužívala konflikt lojality u dieťaťa). Ani počas spolužitia manželov ani po odchode

poškodenej zo spoločnej domácnosti neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by dávali poškodenej
reálnyapochopiteľnýdôvodnatakýtoneakceptovateľnýzásahdoprávdieťaťanastyksdruhýmrodičom
a jeho rodinou.

Rozsah spisového materiálu z civilného konania a tak isto aj rozsah spisového materiálu v tomto

trestnom konaní indikuje neprehliadnuteľne nie štandardné správanie poškodenej, ktorá nie raz
využívala odborný medicínsky jazyk na neadekvátny opis stavu najmä pri argumentácii, prečo sa
styk dcéry s otcom nedal realizovať alebo prečo sa nemôže dostaviť na pojednávanie. Správanie
poškodenej a opis udalostí, ktorý bol podľa súdu v mnohých smeroch zveličený ad absurdum, hraničil
s kverulantstvom (vianočná besiedka v škôlke, po ktorej sa dieťa malo psychicky zrútiť a nechodiť do

škôlky pol roka, prítomnosť obžalovaného v škôlke, keď nemal zákaz styku s dcérou ani obmedzený, či
pozastavený výkon rodičovských práv a povinností, stretnutie dcéry s otcom a príchod do nemocnice,
náhodné stretnutie áut na križovatke). Údajné nainštalovanie kamier v byte a v aute, volanie policajných
hliadok pri každom kontakte s obžalovaným, je ťažko pochopiteľné počínanie poškodenej v situácii, keďstačilo s obžalovaným a jeho rodičmi komunikovať a umožniť dcére pravidelný kontakt s jej najbližšou
rodinou.

Súd nevidí nič protiprávne na tom, ak sa obžalovaný v situácii, že dlhodobo mu bol odopieraný
styk s dcérou a poškodená sa s dcérou opakovane sťahovala, dožadoval informácií sms správami
a e-mailami. Z obsahu e-mailov nevyplývajú žiadne ataky voči poškodenej, žiadne vyhrážky, žiadne
také informácie, ktoré by preukazovali stalking zo strany obžalovaného voči poškodenej. Snažil sa jej
vysvetliť, že v blízkosti jej bytu na Dostojevského realizuje bežné životné potreby (známa popradská

pizzeria, kaderníctvo, obchodný dom). Opakovane ju žiadal a prosil o umožnenie styku s dcérou, a to
aj napríklad aj v deň narodením starého otca, ktorý sa preukázateľne o vnučku počas ich spolužitia na
pravidelnej báze staral a poškodená s tým problém v minulosti nemala.

O možnom subjektívnom vnímaní konania obžalovaného u poškodenej vypovedala svedkyňa R. G. F..
O tom, že sťahovanie poškodenej mohlo súvisieť s jej prácou a škôlkou maloletej (teda nie priamo s

konaním obžalovaného), vypovedali svedkyne B. B. C. a R. G. F.. O tom, že poškodená bránila v styku
s dcérou obžalovanému vypovedala napríklad svedkyňa E. I., ktorá bola priamym svedkov neúspešných
pokusov otca o styk s dcérou v mieste bydliska matky.

Po oboznámení sa s obsahom civilných spisov, súd nevylučuje, že sťahovanie sa

poškodenej minimálne v jednom prípade (späť do A.) mohlo mať súvis so zmenou miestnej príslušnosti
súdu (predlžovanie konania).

Zpohľadusúdupretonebolopreukázané,žebyčoilenjedno„prenasledovanie“, tedasituácia,kedy
sa obžalovaný nachádzal pred tým-ktorým bytovým domom, kde v byte bývala poškodená, v obchodnom

centre, v škôlke, na križovatke, v blízkosti bytového domu rodičov poškodenej, bolo úmyselným
protiprávnym konaním obžalovaného, ktorým chcel zasahovať do psychickej integrity poškodenej. Práve
naopak na podklade civilných spisov má súd za preukázané, že poškodená opakovane a dlhodobo bez
právneho dôvodu, nerešpektujúc práva dieťaťa, zasahovala do práv a povinností obžalovaného ako
otca ich spoločnej dcéry. Práve pripojené civilné spisy preukazujú, že poškodená trestným konaním

vedeným proti obžalovanému chcela docieliť splnenie vlastných egocentrických záujmov na dosiahnutie
zákazu styku otca s dcérou. K tomu súd poukazuje na to, že i samotný brat a samotná matka
poškodenej nevylúčili náhodnosť situácie, teda že obžalovaný prechádzal niekedy okolo náhodne
(matka poškodenej udala, že jej byt je na prízemí blízko hlavnej cesty; Huncovská ulica, kde mala byt
poškodená, je na hlavnom ťahu mesta, pri jedinej ceste, ktorá vedie z F. do A. a teda i do B.). Údajné

úmyselné a cielené sledovanie poškodenej pri nákupoch v nákupných centrách v Poprade a Kežmarku
tiež preukázané nebolo, nákupných centier v oboch mestách až tak veľa nie je, obzvlášť, ak mali
spoločné nákupné návyky z čias manželstva (konkrétne obchodné domy) a je úplne prirodzené, ba
priam nevyhnutné, ak človek z obce B., ktorá je v podstate „na pol cesty“ do Popradu i do F., si chodí
zabezpečovať životné potreby (práca, nákupy, služby, voľný čas) do jedného alebo do druhého z dvoch

miest najbližších k obci, kde býva.

Výpoveď svedka R. S. I. nemožno brať ako hodnovernú, pretože najmä z výpovede otca obžalovaného
vyplynulo, že mohlo ísť v rozhodnom čase o nového priateľa poškodenej. Samotný svedok nepodal
dôveryhodnú výpoveď o tom, aký vzťah s poškodenou mal, keď vypovedal, že ju stretol náhodne na

pumpe po odchode od manžela, a potom, že ju pozná od roku 1998. Snažil sa navodiť dojem, že ide
o pre neho cudziu osobu a sám od seba si pamätá všetky dátumy, kedy mal obžalovaný „sledovať“
poškodenú. Opakovane jej pomáhal, pre súd z neznámeho dôvodu, ak ju bližšie nepoznal. Rovnako tak
súd neuveril, že by mu poškodená opakovane v tak chúlostivých situáciách volala a žiadala o pomoc,
ak by sa bližšie nepoznali, rovnako tak by mu nezverila dcéru, aby ju odviezol do iného mesta. Súd

teda jeho výpovedi neuveril. Navyše sám potvrdil, že nevhodné správanie obžalovaného nevidel, videl
len vystresované dieťa (izolované od otca pod vplyvom matky dodáva súd). Jeho časť výpovede o
sledovaní počas sťahovania obžalovanej nepotvrdil ani svedok R. Q. I., ktorý dvakrát pomáhal sťahovať
poškodenú, pretože obžalovaného nezazrel a auto videl odzadu, nevedel, o akú značku išlo.

Prehraté zvukovoobrazové záznamy a zvukové záznamy predložené poškodenou boli súce na
rozhodnutie súdu podľa § 277 odsek 4 Trestného poriadku (pri zvukových záznamoch neznámy pôvod
– čas a miesto, spôsob a okolnosti vyhotovenia, pri zvukovoobrazových záznamoch čas a spôsob
vyhotovenia), ale súd pristúpil k vykonaniu týchto dôkazov nakoľko v konečnom dôsledku svedčili vprospech obžalovaného a nešlo o usvedčujúce dôkazy. Svedčili skôr o egocentrizme poškodenej a o
jej výrazných sklonoch k zveličovaniu (záznam o prítomnosti obžalovaného a jeho otca pred bytovým
domom, keď sa mal realizovať styk s dcérou) a zvukové záznamy (rozhovor poškodenej s dieťaťom

a plačlivosť dieťaťa) svedčia o metódach matky, ktoré cielene a dlhodobo voči dieťaťu používala
na vybudovanie nekriticky negatívneho postoja dcéry k jej otcovi, čo zistili aj znalci psychiatri, a to
nepochybne aj neustálym pripomínaním a vlastným negativistickým a opozičníckym vykresľovaním
reality,ktorúpôvodnedieťavnímaloúplneinakazpohľadusúdunormálneasprávne(napríkladvianočná
besiedka v škôlke a stretnutie so starými rodičmi a otcom, z ktorej sa dieťa tešilo, podľa matky sa kvôli

tomuto stretnutiu večer dieťa zrútilo a pol roka nebolo schopné ísť do škôlky). Nie je zrejmé, čo začatiu
nahrávania rozhovoru s dcérou zo strany poškodenej v rámci možnej „prípravy“ predchádzalo. Je ale
evidentné, že išlo o účelové produkovanie „dôkazu“ poškodenou.

Podľa súdu by si dieťa vo veku dcéry obžalovaného nemohlo samé od seba bez cieleného pôsobenia
matky vybudovať v sebe ani „strach a obavu z akejkoľvek striebornej Octavie idúcej po ceste, obzeranie

sa, či také auto nie je za nimi, obavu, že príde otec a opäť ju unesie“. Aj podľa znalcov dieťa používalo
argumenty matky a slovník, ktorému nerozumelo.

Poškodenou opisované údajne konfliktné situácie v škôlke, ktoré mal vyvolať obžalovaný svojou
prítomnosťou, súd považuje taktiež za účelové. Poškodená veľmi dobre vedela, že otec nemá zakázaný

styk s dcérou, a to ani v čase zákazu priblíženia k poškodenej, bolo to napísané v súdnom rozhodnutí.
Taktiež civilné súdy zdôrazňovali, že pre dieťa je vždy lepšia dohoda rodičov ako vojenský režim súdom
upraveného styku. Rovnako tak z odôvodnenia súdnych rozhodnutí musela mať vedomosť o tom, že
zverením dieťaťa matke nezanikajú práva a povinnosti druhého rodiča k dieťaťu a k jeho výchove.
Rozhodnutiami civilných súdov, ale poškodená docielila, že v materskej škole nevedeli adekvátne v

súlade s právom reagovať a zdráhali sa s otcom komunikovať, podávať mu informácie, dokonca si mali
myslieť, že má zákaz styku s dcérou (mal ho len s matkou, ktorý docielila najmä skrz tohto trestného
konania).

• K bodu IV. Fyzické napadnutie poškodenej a násilné odňatie dieťaťa dňa 07.12.2013

Predmetný incident sa stal preukázateľne len v takom rozsahu, v akom sa zhodujú protichodné
výpovede poškodenej a obžalovaného, teda že obžalovaný po dohode s poškodenou prišiel do jej
bytu prevziať dcéru, ktorú v chodbe bytu obliekali. Samotná poškodená vo svojej výpovedi priznala, že
bezprostredne predtým a počas tohto stretnutia napriek dohode rodičov začala subjektívne rozmýšľať,

že dcéru s obžalovaným nepustí. Uvádzala pomerne absurdný argument zneužijúc medicínsky jazyk,
no odporujúci princípom argumentačnej logiky, že „kedykoľvek bolo potrebné privolať záchrannú službu
dieťaťu z dôvodu možného opuchu dýchacej trubice“ (teda podľa logiky poškodenej následok - potreba
kedykoľvek niečo urobiť je daná pri neistej príčine – len hypotetickej možnosti, ktorá ani nemusí nastať),
preto zrazu odmietala obžalovanému dcéru dať.

Súd pri zachovaní racionálneho uvažovania, jednoducho nemohol akceptovať záver znalcov
psychiatrov, že malo ísť o dramatické vyvrcholenie epizódy stalkingu, pretože realizovanie styku rodiča
s maloletým dieťaťom a s tým spojená návšteva v domácnosti druhého rodiča, navyše po vzájomnej
dohode, za žiadnych okolností nemôže napĺňať atribúty stalkingu. Ak aj dieťa malo nejaký zdravotný

problém, potrebnú starostlivosť bezpochyby vedel zabezpečiť i otec tak, ako to vedia rodičia iných
detí bez medicínskeho vzdelania a v prípade potreby vyhľadať odbornú lekársku pomoc. Zvyšok je
subjektívne a podľa súdu aj zveličené rozprávanie poškodenej o stave dcéry a konaní obžalovaného
voči jej osobe.

Nie je vylúčené tak, ako tvrdí obžalovaný, že sama poškodená vyvolala konflikt a situáciu „privretia“
v dverách, vylúčený nie je pri osobnostnej štruktúre poškodenej ani inscenovaný pád a samo
dramatizovanie situácie. Súd tak usudzuje podľa toho, že predtým ani potom žiadna fyzická agresia
obžalovaného nebola tvrdená, ani dokumentovaná (okrem jedného záznamu u B. P. F., že ju mal raz

biť tak, aby nespôsobil hematómy, pričom samotná psychiatrička poukazovala na možnú účelovosť
návštev poškodenej, aby disponovala lekárskymi záznamami). Poškodená evidentne vyskladala svoj
príbeh o týraní jej osoby obžalovaným na tomto „nosnom a kľúčovom“ incidente, ktorý spomínala všade,
kde mohla, najmä teda v civilných konaniach a na podklade tohto incidentu živila obraz o jej verzii jehopriebehu dlhodobo po 07.12.2013, a to aj u samotnej dcéry, nepochopiteľne, v rozpore so záujmom
matky vlastné dieťa chrániť (pričiniť sa o spracovanie, vytesnenie, zabudnutie udalosti).

Aj civilné súdy postrehli, že konanie matky smeruje cielene k dosiahnutiu zákazu styku otca s dcérou.
Súd preto v trestnom konaní jednostrannej verzii poškodenej neuveril a poukazuje i na názor lekára,
svedka B. G. N., že nie je vylúčený i iný mechanizmus vzniku zranení z daného dňa ako poškodenou
opisované konanie obžalovaného. Všetkých ďalších svedkov okrem lekárov, ktorí k tomu vypovedali,
informovala iniciatívne sama poškodená, prevažne telefonicky. Priamy dospelý svedok incidentu nie je.

· K bodu VI. Kontrolovanie v práci a incident zo dňa 21.08.2014

Vykonané dokazovanie nepreukazuje, že by obžalovaný poškodenú úmyselne sledoval, či je v práci.
V jednom z emailov obžalovaný doznal, že informácie o službách poškodenej má a malo to byť údajne
od primárky, ktorá rada rozpráva. Súd to hodnotí tak, že nakoľko obžalovaný žije v okresoch A. H. F.

dlhodobo, v čase odlúčenia od dcéry a zatajovania sa poškodenej pred ním, zrejme mal snahu získať
prehľadotom,kedybudevpráci,kedyslúžiaktomuajsmerovalačasťjehoe-mailov,kedysaopakovane
dopytoval poškodenej, kto sa stará o dcéru, keď je v práci a kedy mu umožní starať sa o dcéru. Miesto
vyzdvihnutia dcéry navrhoval i pred pracoviskom poškodenej, preto sa prirodzene mohol dopytovať i na
to, kedy bude v práci. Nebol ale preukázaný taký rozsah konania obžalovaného v tomto smere, že by

išlo o čiastkový útok žalovaného zločinu a rovnako tak ani o iný trestný čin.

Samotný incident zo dňa 21.08.2014 súd nepovažuje za „incident“ v zmysle protiprávneho konania
obžalovaného. Bolo by skôr neprirodzené, ak by sa otec nepristavil pri vlastnej dcére, ktorú navyše
pravidelne nevídal. Odprevadil ju do nemocnice, na miesto pracoviska poškodenej, kde si v emailoch

opakovane obžalovaný dohadoval s poškodenou miesto stretnutia a vyzdvihnutia dcéry. Svedkyňa B.
N. B. bola, podľa súdu, v strese v dôsledku konania poškodenej a nie obžalovaného, ak jej predtým
poškodená vykreslila „násilné odvlečenie“ dcéry z bytu a „prenasledovanie“ zo strany obžalovaného,
svedkyňa pociťovala zodpovednosť za dieťa, ale v podstate nevypovedala o žiadnom neprimeranom,
nevhodnom správaní obžalovaného. Dieťa pociťovalo na začiatku stretnutia istú mieru úzkosti

(svedkyňa popisovala, že dieťa tvrdilo, že ho svrbí telo), preto, že je s otcom, vedelo, že tomu matka
nebude rada, ale prítomnosť otca v neprítomnosti matky dieťaťu po krátkej chvíli nebola nepríjemná,
po príchode do nemocnice dieťa sedelo otcovi na kolenách, o čom vypovedali zhodne poškodená i
obžalovaný.

· K bodu VII. Následok konania obžalovaného

B. U. U. na rozdiel od znalcov psychiatrov, nevnímala poškodenú ako obeť domáceho násilia,

asymetriu vzťahu s obžalovaným pripisovala okolnostiam uzatvorenia manželstva a osobnostnej výbave
poškodenej, ktorá kolidovala s osobnostnou výbavou obžalovaného. Psychiatri asymetriu vzťahu, vo
svetle všetkých súvislostí podľa súdu nie logiky, spájali výlučne len s domácim násilím. B. U. U. dospela
k záveru o možnej aktívnej sebaviktimizácii poškodenej, pričom poškodenú pred podaním znaleckého
posudku dňa 23.10.2015 aj osobne vyšetrila, čo sa znalcom psychiatrom neskôr v roku 2016 pre

nespoluprácu poškodenej nepodarilo, preto pri hodnotení záverov znalcov, aj keď ide o odlišné odbory a
odvetvia,súdsosobitnýmzreteľomprihliadalnatútovýznamnúskutočnosť(bezprostrednosťaosobnosť
kontaktu znalca so svedkyňou poškodenou ako vyšetrovanou osobou).

Niejevylúčené,žesvedkyňapoškodenásaúčelovobránilavyšetreniuuznalcovpsychiatrovvroku2016

po tom, ako znalkyňa psychologička v roku 2015 nepodala na jej osobu pre ňu veľmi priaznivý posudok,
ktorý určite odporoval jej záujmom v trestnom i početných civilných konaniach, ktoré vzhľadom na ich
rozsah a priebeh mohla vnímať ako akt revanše, trestania a brojenia proti obžalovanému a zároveň
ospravedlnenia svojho odchodu z manželstva s dieťaťom (snaha vyzerať bezchybne).

Súd sa teda nestotožnil so závermi znaleckej organizácii v časti, kde znalci tvrdili, že v prípade
preukázania viny, išlo o jasnú deľbu úloh páchateľa a obete domáceho násilia a že konanie
obžalovaného rozvinulo viktimizačný syndróm a postviktimizačný syndróm u poškodenej.
Rovnako tak súd nesúhlasí s nekritickým záverom o tom, že disociačné správanie poškodenej jedôsledkom syndrómu obete domáceho násilia a teda dôsledkom konania obžalovaného. Podľa súdu,
išlo s príliš vysokou mierou pravdepodobnosti o cielené a vedomé konanie poškodenej, ktorá sa
nechcela k obžalovanému vrátiť, nechcela upustiť zo svojej verzie dôvodov ukončenia manželstva

(priznania si vlastného podielu viny na nefunkčnosti vzťahu) a chcela spoločensky prijateľne tak, aby
neutrpela jej povesť, odôvodniť svoj odchod aj s dieťaťom a bránenie v styku otca s dcérou.

Duševné rozpoloženie maloletého dieťaťa zistené znalcami psychiatrami súd hodnotí s ohľadom na
to, že dieťa vyšetrili až v roku 2016, pričom od októbra 2013 bolo v podstate izolované od otca a pod

výhradným vplyvom matky, ktorú i znalkyňa psychologička hodnotila ako negativistickú, egocentrickú s
tým, že z civilných spisov vyplýva, že chcela dosiahnuť zákaz styku otca s dcérou i súdnym rozhodnutím,
a to opakovane, na čo zneužívala vedené trestné konanie. Znalci psychiatri potvrdili nekritický postoj
dieťaťa k matke a vplyv matky na dieťa vo vzťahu k negatívnemu vnímaniu otca.

Poškodená opakovane tvrdila, že v dôsledku konania obžalovaného bola vyčerpaná, nemohla spať,

nevládala pracovať. Tu súd poukazuje na výpoveď lekárok B. H. Q. a B. H. F., že v hre bola aj
chronickábolesťhlavyupoškodenej,ktoroutrpelavčaseúdajného„stalkingu“,či„týrania“obžalovaným,
prekonanie boreliózy a nález na hypofýze. Fyzický incident ako dôvod bolesti hlavy poškodená
u neurologičky neudávala.

Znalkyňa psychologička po osobnom vyšetrení poškodenej jasne dospela k záveru, že jej všeobecná
vierohodnosť je znížená.

***

V rámci právneho hodnotenia prípadu súd konštatuje, že obžalobou sa obžalovanému kládol za vinu
zločin týrania blízkej a zverenej osoby v základnej skutkovej podstate podľa § 208
odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2015, nakoľko podľa prokurátora bol
odôvodnený záver, že obvinený mal týrať blízku osobu spôsobujúc jej psychické a fyzické bitím, údermi,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním sa, vyvolávaním strachu

a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré malo ohrozovať jej psychické a fyzické zdravie.

Trestný zákon v žiadnom svojom ustanovení neurčuje, čo sa považuje za páchanie tohto stíhaného
zločinu po dlhší čas, čo je jedným zo základných kritérií aj samotnej základnej skutkovej podstaty
stíhaného zločinu. Súd preto dlhodobosť a periodicitu čiastkových útokov posudzoval striktne

individuálne tak, ako to vyžaduje i judikatúra a dĺžku časového úseku v obžalobe od októbra 2013 do
koncaroka2015,t.j.obdobiezhrubadvadsaťsedemmesiacov,súdhodnotilpredovšetkýmnazákladea./
intenzity konania obžalovaného, b./ exponovanosti útokov obžalovaného v porovnaní so „štandardom“ -
vpraxizvyčajnesavyskytujúcimspôsobomvykonaniaútokov akumulatívneaj nazákladec./závažnosti
trestného činu (následku vo vzťahu k poškodenej a maloletému dieťaťu ako sekundárnej obeti). Tu súd

poukazuje na to, že pri datovaní čiastkových útokov v obžalobe posledné sú výslovne časovo určené
do prvého polroka 2015.

Pokiaľ je obvyklou dobou páchania tohto trestného činu doba do dvoch rokov, bude trojnásobné
prekročenie tejto doby nesporne napĺňať znaky páchania tohto trestného činu po dlhší čas podľa § 208

odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona
(uznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyz19.januára2017,spisováznačkaII.ÚS46/2017-12).
Dĺžku časového úseku, ktorý je možné považovať za dlhšiu dobu, treba posudzovať predovšetkým na
základe intenzity konania obvineného a závažnosti trestného činu, konanie páchateľa trvajúce desať
mesiacov je možné v týchto intenciách považovať za konanie trvajúce dlhší čas (uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2013, spisová značka 2Tdo/69/2013),

a./ k intenzite útokov obžalovaného súd uvádza, že nešlo o preukázateľne protiprávne konanie
obžalovaného,aleokonanierodiča,ktorémubolodopieranýkontaktsdieťaťomajehoprávoapovinnosť
podieľať sa na jeho výchove, čiastkovými útokmi žalovaného zločinu nemajú byť bežné hádky, či

nedorozumenia, to, ako prebiehal incident dňa 07.12.2013 sa nepodarilo jednoznačne preukázať
v prospech tvrdenia poškodenej, intenzita vyhľadávania dcéry otcom bola, podľa súdu, priamo úmerná
intenzite konania poškodenej, ktorá dcéru izolovala a rodinnoprávne veci s obžalovaným riešila súdnou
cestou, vyhrážanie sa obžalovaným preukázané nebolo,b./ ohľadom exponovanosti útokov obžalovaného súd konštatuje, že týrať blízku a zverenú
osobu možno „štandardne“ i exponovanejšími druhmi a formami útokov, z akých prokurátor obžaloval

obžalovaného, ktoré by v prvom rade ale museli byť vykonané s úmyslom obžalovaného spôsobiť
následok stíhaného zločinu. Svojím následkom častokrát čiastkové útoky i jednotlivo dokážu naplniť
znaky priestupku, či trestného činu (napríklad úmyselného ublíženia na zdraví alebo nebezpečného
prenasledovania a podobne). Pri exponovanejších formách útokov by rozhodne stačilo opakujúce sa
konanie vyvolávajúce protiprávny stav a jeho udržiavanie útokmi páchateľa i v omnoho kratšom období

ako zhruba dva roky. Obžalovaný sa ale preukázateľne nedopúšťal takého konania voči poškodenej,
ktoré by bolo možné hodnotiť ako protiprávne,

c./ pri posudzovaní závažnosti trestného činu súd prihliada na závery znaleckého posudku
psychologičky, ktorá poukázala na schopnosť aktívnej viktimizácie poškodenej a zníženú všeobecnú
vierohodnosť jej výpovede, stav dieťaťa bol, podľa súdu, po odluke manželov výrazne v priamej príčinnej

súvislosti s konaním poškodenej (vplyv na dieťa) a nie obžalovaného, ktorému bol styk s dcérou
odopieraný.

Objektom stíhaného zločinu je záujem spoločnosti chránený Trestným zákonom, je tzv. druhový objekt
- ochrana rodiny a mládeže, tzv. individuálny objekt - zabezpečenie ochrany blízkych a zverených osôb

pred vznikom fyzického alebo psychického utrpenia. Hlavným objektom je ochrana blízkej a zverenej
osoby pred domácim násilím.

Obžalovaný by bol v čase skutku spôsobilým špeciálnym subjektom zločinu týrania blízkej a zverenej
osoby. Spĺňal podmienku veku podľa § 22 odsek 1 Trestného zákona a príčetnosti (a contrario

k definícii nepríčetnosti podľa § 23 Trestného zákona) pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.
Znalci psychiatri potvrdili, že mal zachované ovládacie i rozpoznávacie schopnosti a netrpel duševnou
chorobou ani poruchou. So svedkyňou poškodenou, hmotným predmetom útoku, a maloletou G. B.,
sekundárnym hmotným predmetom útoku, bol v rodinnom vzťahu, išlo o jeho manželku, neskôr po
rozvode bývalú manželku a jeho maloletú dcéru.

Objektívna stránka zločinu týrania blízkej a zverenej osoby by bola naplnená takým aktívnym konaním
obžalovaného,ktorýmbysapreukázateľnedopúšťaltýraniahmotnéhopredmetuútokuprikumulatívnom
splnení podmienok I../ stupňovania násilia, ktoré by viedlo od pohŕdania a vyvolávania strachu a
menejcennosti až k závažnému trestnému činu, II./ periodicity a dlhodobosti, III./

zreteľného rozlíšenia subjektov obeť – páchateľ a IV./ páchania útokov v súkromí
v rámci najbližšej rodiny. Podľa súdu, domáce násilie ako také obžalovaný po odchode poškodenej
páchať nemohol, nezdieľali spoločnú domácnosť, do jej domácnosti nemal prístup a poškodená sa
vehementne snažila vyhnúť osobnému kontaktu (z jej známych dôvodov, ňou tvrdené dôvody v trestnom
konaní neboli preukázané, v tomto svetle súd vníma i jej prespanie v byte svedkyne B., aby sa vyhla

kontaktu s obžalovaným domáhajúcim sa styku s dcérou v mieste jej bydliska). Nešlo o konanie
v domácom prostredí obžalovaného ako údajného páchateľa a poškodenej ako údajnej obete domáceho
násilia. Podľa súdu nebola preukázaná ani jasná deľba rolí medzi obžalovaným a poškodenou tak, že
by obžalovaný bol páchateľom domáceho násilia a poškodená obeťou, tu súd poukazuje na závery
znalkyne psychologičky o tom, že poškodená má sklony k zveličovaniu a aktívnej viktimizácii. Jej vzťah

nebol založený na láske k obžalovanému a nezžila sa s prostredím, kde spolu žili, ani s rolou manželky
a matky.

Svojím konaním, vychádzajúc z toho, čo má súd za preukázané, obžalovaný nenaplnil znaky objektívnej
stránky žalovaného zločinu, nebolo preukázané, že poškodenej spôsoboval fyzické aj psychické

utrpenie tým, že by jej spôsoboval fyzické i duševné bolesti, ktoré by ovplyvňovali jej život a v súhrne
podstatne zhoršili kvalitu jej života, pričom by netrvali celkom krátky, ani prechodný čas. Muselo by ísť
o preukázanie takého konania, ktoré by zlým zaobchádzaním s poškodenou, či dieťaťom, pravidelne
sa opakujúce a stupňujúce konanie, ktoré by bolo hrubé a zjavne necitlivé. Preukázané protiprávne
konanie obžalovaného by poškodená musela pociťovať ako príkorie a vyvolávať v nej sústavnejšie

obavy z opätovného protiprávneho konania obžalovaného. Fyzické a psychické utrpenie poškodenej by
muselo byť spôsobované čiastkovými útokmi obžalovaného, ktoré by spájalo rozhodné obdobie, miesto,
hmotný predmet útoku, jednotiaci úmysel a zámer obžalovaného ponižovať, ubližovať poškodenej
(prípadne dcére ako sekundárnej obeti), zhoršovať im kvalitu života a následok a ktoré spadajú dodemonštratívneho výpočtu druhových útokov podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v znení
účinnom do 31.12.2015.

Hmotný predmet útoku, obligatórny znak objektívnej stránky tohto zločinu, by spĺňal kritéria blízkej
osoby. Svedkyňa poškodená i maloleté dieťa boli k obžalovanému v postavení blízkej osoby v zmysle
§ 127 odsek 5 Trestného zákona. Následkom konania obžalovaného by bolo porušenie druhového,
individuálneho i hlavného objektu zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Príčinný
vzťah medzi konaním obžalovaného a spôsobeným následkom by musel mať súd za preukázaný, čo

sa nestalo. Subjektívna stránka by musela byť obžalovaným naplnená formou priameho úmyslu podľa
§ 15 písmeno a/ Trestného zákona alebo minimálne formou nepriameho úmyslu podľa §15 písmeno b/
Trestného zákona, čo sa vo vzťahu k žalovaným čiastkovým útokom nepodarilo preukázať.

***
Súd konštatuje, že prokurátor neuniesol dôkazné bremeno, pretože vykonaným dokazovaním sa

nepodarilo vyskladať ucelenú reťaz dôkazov o takom konaní obžalovaného, ktoré by preukazovalo, že
ako špeciálny subjekt žalovaného zločinu vlastným konaním v úmysle porušiť objekt zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu podľa
§ 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2015, naplnenie objektu,
objektívnejstránkyasubjektívnejstránkytedanebolopreukázané.Súdjeviazanýskutkomanieprávnou

kvalifikáciou, preto sa zaoberal v súlade s § 278 odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku aj tým, či nedošlo
k naplneniu skutkovej podstaty iného trestného činu v osobitnej časti Trestného zákona, čo ale taktiež
nezistil.

Vzhľadom na vyššie uvedené, s poukazom na to, že v istom rozsahu bolo preukázané len to, že

obžalovaný sa dožadoval stretnutia a styku s maloletou dcérou a to aj osobnou prítomnosťou pri
obydlí poškodenej, ktorú kontinuálne za týmto účelom, a to aj z dôvodu jej ignorovania jeho dopytov
ohľadomdcéry,kontaktovalcezsmssprávyae-mailovúkomunikáciu,rovnakotakpripreukázanízranení
poškodenej po incidente zo dňa 07.12.2013, kedy ale tieto zranenia mohli podľa lekára vzniknúť aj inak
ako konaním obžalovaného, pri jednoznačnom nepreukázaní priebehu skutku v byte poškodenej podľa

tvrdenia poškodenej, rovnako tak ostala sporná dĺžka liečby, práceneschopnosti a sťaženia obvyklého
spôsobu života u poškodenej nad hranicou 7 a viac dní, súd dospel k záveru, že žalovaný skutok nie je
trestným činom a obžalovaného podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby
v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto oslobodzujúceho rozsudku.

Nárok na náhradu škody nebol uplatnený do skončenia prípravného konania podľa § 46
odsek 3 Trestného poriadku riadne a včas, čo do dôvodu a výšky, ani svedkyňou poškodenou, jej
splnomocnencom ani opatrovníkom maloletej poškodenej, preto súd osobitným výrokom o tomto nároku
v oslobodzujúcom rozsudku podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Prešove cestou tunajšieho súdu. Odvolanie má odkladný účinok.