Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 28T/59/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121011979
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Caban, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2121011979.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci

obžalovaného: C. T., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom J. XXX, J., pre prečin ublíženie na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 12.11.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

C. T., nar. XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom J. XXX, J.

sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e s p o d o b ž a l o b y

Okresnej prokuratúry Trnava podanej na Okresný súd Trnava dňa 28.09.2021, pod č. 3 Pv
82/20/2207-40, pre skutok v obžalobe kvalifikovaný ako prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1,

ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorý mal spáchať
tak, že

dňa 17.03.2020 v čase okolo XX:XX hod. v obci J., na pozemku rodinného domu č. XXX, počas toho, ako
obžalovaný vykonával búracie práce tam postaveného rodinného domu, ako aj rôzne terénne úpravy
pozemku, vrátane manipulácie so stavebnou suťou, s pracovným strojom značky I. 3CX, R.: P.-XXX, E.:
I došlo k zosunu zjavne nestabilného múru, ktorý oddeľoval pozemok, na ktorom obžalovaný pracoval,
od pozemku rodinného domu č. XXX, a to na pozemok rodinného domu č. XXX, pri ktorom trosky tohto

múru zasiahli tam pracujúceho
poškodeného K. J., ktorý v dôsledku toho utrpel zlomeninu priečnych výbežkov 1. až 4. bedrového
stavca vľavo, zlomeninu tela 5. bedrového stavca, zlomeninu krížovej kosti vpravo, pomliaždenie zadnej
steny hrudníka, pomliaždenie a odreninu hlavy v záhlavovej oblasti vľavo, pomliaždenie a odreninu lakťa
vpravo,pomliaždeniekolenavpravo,pomliaždenieaodreninupredkoleniavpravo,syndrómzhmoždenia
(crush syndróm), v dôsledku čoho bol poškodený K. J. od dňa XX.XX.XXXX do dňa XX.XX.XXXX
obmedzený v kontakte so spoločenským prostredím, obmedzený v možnosti vykonávania nevyhnutných

životných, hygienických a stravovacích úkonov, vzhľadom na nutnosť pobytu na lôžku, závažne
obmedzený v mobilite, obmedzený vo fyzickej záťaži, manuálnej práci, odkázaný na úplnú starostlivosť
inej osoby a od dňa 25.03.2020 do dňa 17.06.2020 bol obmedzený v nadmernej fyzickej záťaži,
obmedzený v mobilite (barle a korzet), obmedzený v dlhodobejšom sedení, v šoférovaní, obmedzený
v kontakte so spoločenským prostredím a obmedzený v spoločenskej činnosti, odkázaný na osobnú
asistenciu inej osoby, obmedzený v možnosti vykonávania nevyhnutných životných, hygienických
úkonov, obmedzený vo vykonávaní prác v domácnosti s dobou liečenia minimálne 3 mesiace, a

poškodenéhoK.H.,ktorývdôsledkutohoutrpelzlomeninustrednejklinovejkostivľavo,zlomeninudolnej
časti 2. až 5. predpriehlavkovej kosti nohy vľavo, zlomeninu kockovitej kosti nohy vľavo, v dôsledku čohobol poškodený K. Áč od dňa XX.XX.XXXX do dňa 19.03.2020 obmedzený v kontakte so spoločenským
prostredím, obmedzený v možností vykonávania nevyhnutných životných, hygienických a stravovacích
úkonov, vzhľadom na nutnosť pobytu na lôžku, obmedzený v mobility (barle a sadra), obmedzený

vo fyzickej záťaži, odkázaný na čiastočnú starostlivosť inej osoby a od dňa 20.03.2020 do dňa
29.04.2020bolobmedzenývnadmernejfyzickejzáťaži,obmedzenývmobilite,obmedzenývšoférovaní,
obmedzený v kontakte so spoločenským prostredím a obmedzený v spoločenskej činnosti, odkázaný
na čiastočnú starostlivosť inej osoby, obmedzený v možnosti vykonávania nevyhnutných životných,
hygienických úkonov, obmedzený vo vykonávaní prác v domácnosti s dobou liečenia minimálne 6

týždňov,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodených:
- K. nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Q. XXXX/XX, P.,

- K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, P.,
- E. zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom G. cesta 2, J. - G., W.: XX XXX XXX,
- D. poisťovňa, so sídlom Ul. XX. augusta č. X a XX, J., W.: XX XXX XXX,
s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 28.09.2021 obžalobu na obvineného C. T., nar.
XX.XX.XXXX v D., trvale bytom J. XXX, J., pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorý mal byť obvineným
spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 05.10.2023, sp. zn. 28T/59/2021, uznal obvineného: C. T., nar.
XX.XX.XXXX, za vinného z prečinu ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, za čo mu uložil trest odňatia slobody vo výmere
12 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov, a
trest zákazu činnosti spočívajúci vo výkone búracích prác vo výmere 18 mesiacov. Proti rozsudku podal

odvolanie obžalovaný, iné strany odvolanie nepodali.

Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.04.2024, sp. zn. 5To/191/2023, odvolací súd o odvolaní
obžalovaného rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 05.10.2023 č. k. 28T/59/2021, a podľa § 322 ods. 1 Trestného

poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Súd, riadiac sa § 327 ods. 1 Trestného poriadku, vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.

Počas konania došlo k zmene samosudcu, s ktorom obžalovaný súhlasil, preto sa v zmysle § 277a ods.

1 Trestného poriadku v hlavnom pojednávaní pokračovalo a hlavné pojednávanie sa znova nevykonalo.

Počas konania došlo tiež k zmene právnej úpravy, a to v dôsledku prijatia zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony, a zákona č. 214/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z.

Trestný zákon v znení neskorších predpisov, s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 03.07.2024, sp. zn. PL. ÚS 3/2024-761, vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa
06.08.2024 pod č. 215/2024 Z. z., s účinnosťou od 06.08.2024, preto súd s poukazom na § 241 ods.
2 Trestného poriadku per analogiam skutok ďalej v konaní právne kvalifikoval podľa právnej úpravy
účinnej od 06.08.2024.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy: výsluch obžalovaného C. T., výsluch poškodených K.
Áč a K. J., výsluch svedkov W.. C. J. a C. C., výsluch znalca doc. W.. C. D., G.. spolu so znaleckým
posudkom č. XX/XXXX (XXX-XXX), čítané výpovede svedkov W. T. (č. l. XXX-XXX), O. B. (č. l. XXX-
XXX), I.. S. E. (č. l. XXX-XXX), čítaná zápisnica o výsluchu znalca W.. B. N. (č. l. XXX), znalecký posudok

č. XX/XXXX znalca C.. S. T. (č. l. XXX-XXX), znalecký posudok č. XX-XX/XXXX P. a skúšobnéhoústavu stavebného, n.o. (č. l. XXX-XXX), odborného vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX-XXX),
fotografie predložené obžalovaným v prípravnom konaní (č. l. XX-XX), uznesenie o pribratí znalca zo
dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX), uznesenie o pribratí znaleckého ústavu (č. l. XXX), zápisnica o obhliadke

miesta činu spolu s fotodokumentáciou (č. l. XXX-XXX), záznam o dychovej skúške obžalovaného
zo XX.XX.XXXX (č. l. XXX), správa z W. práce P., odbor inšpekcie práce, oddelenie J. II (č. l. 350),
lekárske správy z Fakultnej nemocnice Trnava (č. l. 355-375), meteorologický posudok č. 88/2021 zo
dňa 03.02.2021 od Slovenského meteorologického ústavu (č. l. 407), potvrdenie spolu s prílohami (č. l.
428-435), výpis z listu vlastníctva č. 40 (č. l. 447), vstupné školenie-oboznámenie s predpismi BOZP (č.

l. 452), zápisy o vykonaní školenia osôb C. C., K. J., K. Ač (č. l. XXX-XXX), lustrácia v registri obyvateľov
(RO), lustrácia centrálnej databázy súdov (CDB), lustrácia centrálnej evidencie správnych deliktov a
priestupkov (CESDAP), odpis registra trestov (RT).

Obžalovaný C. T. na hlavnom pojednávaní ku skutku okrem iného uviedol, že keby zamestnanci počúvali
jeho pokyny, nestalo by sa to. Dňa 27.02.2020 bol na obhliadke s pánom N., svokrom majiteľa pozemku

pána J.. Dom bol v štádiu búrania, nachádzali sa tam dva pozemky, na ktorom stál rozbúraný dom. Na
druhej strane toho plota pracovala firma P., s.r.o. S pánom J. sa stretol dňa 16.03.2020, keď mali začať
búracie práce, dovtedy boli v kontakte len telefonicky. Keď prišiel 16.03.2020, tak si spravil obhliadku,
na pozemku sa stále nachádzali nejaké osoby, preto stavbu neprevzal, asi to bola rodina pána Benka. L.
s pánom Benkom žiadnu dohodu, dohodli sa len na prenájme stroja a jeho prác. Ešte predtým upozornil

pána N. a pána J. na zlý technický stav predmetného múru a odporučil im, či by nebolo vhodné ten múr
zbúrať, nakoľko bol dosť nahnutý na druhú stranu na susedný pozemok. I. sa o dosť veľké prevýšenie
toho múru voči pozemku pána B.. On ho taktiež upozorňoval, aby s tým niečo robil, či mieni s tým niečo
spraviť. G. J. mu na to povedal, že nebude s tým robiť nič, že nechá to ako dočasné oplotenie. R. pred
búracími prácami ako začal búrať dom, obžalovaný upozorňoval zamestnancov firmy P., že idú búrať

dom, že nech zvýšia opatrnosť. M. tam mali svojho konateľa pána C., ktorý vedel, že na susednom
pozemku sa idú robiť búracie práce. R. pred búraním zamestnanci firmy P. podkopali časť toho pozemku
pri múre. K. XX.XX.XXXX začali s búracími prácami, všetko prebiehalo bez problémov, všetko mal na
stavbe pod kontrolou. G. J. chcel odo neho zbúranie steny okrem predmetného múru, ktorý mal zostať
ako dočasné oplotenie. G. upozornil pána J., že keď sa začnú odstraňovať steny, môže sa narušiť statika

múru. J. práce vykonal bez všetkých komplikácií. Na druhý deň dočisťovali pozemok, on mal svoju prácu
hotovú. G. pán J. chcel z nabúranej sute, čo si oni nabúrali a ktorá bola opretá o ten múr, aby obžalovaný
túto suť dal na nákladné auto. X. nakladať suť pána J. a pri poslednej lyžici, bol ďalej od múru asi X,X
metra a všimol si, že múr sa začal nakláňať a spadol. Až potom spozorovali, že pod tými sutinami sa
nachádza zamestnanec firmy P. pán J., ktorému hneď poskytli prvú pomoc. E. o tom, že sa tam búra,

mali svoje pracovisko, jednalo sa o dve rôzne pracoviská. On mal na svojej stavbe všetko zabezpečené,
upozorňoval aj zamestnancov firmy P., že sa tam vykonávajú búracie práce. E. o tom, že stroj sa tam
pohybuje, ale oni za tým múrom si robili zámockú dlažbu. On v zavretom stroji nemohol počuť, či tam
niekto robí za múrom zámockú dlažbu, ani vidieť lebo múr bol vysoký. R. dodal, že nemohol pritlačiť na
základ, lebo múr nemal žiadny základ. J. to postavené na tehlách. K. XX.XX.XXXX ráno upozorňovali

poškodených, že ide pokračovať vo vykonávaní prác. M. tam boli prítomní, videli stroje, videli jeho. A.
ich na to, že pokračujú vo vykonávaní prác, nakladaní sute. Už dňa XX.XX.XXXX ich upozornil, nech
robia ďalej od múru. L., z akého dôvodu robili pod tým múrom, keď vedeli, že na druhom pozemku sa
vykonávajú búracie práce. On sa s tým strojom pohyboval celý deň. I. časť, čo mal zbúrať, to vyčistili do
čista. J. tam len tá suť, čo tam nabúral pán J.. On so strojom vtedy nešiel do základov, išiel rovno pod

suť. D. nenaberal oproti múru, ale popri múre v dostatočnej vzdialenosti. G., že predtým ako sa pohol
s pracovným strojom, tak sa nebol ubezpečiť, že na druhej strane sa nachádzajú alebo nenachádzajú
osoby, lebo to by musel zakaždým tam ísť. J. tam pán J. a oni tých zamestnancov upozorňovali už ráno,
že sa tam bude búrať.

G. K. Áč sa na hlavnom pojednávaní k okolnostiam skutku vyjadril v tom zmysle, že na vedľajšom
pozemku robili dlažbu, mali tam ako firma zákazku. D. na nich plot. On tam vtedy stál pri plote a K.
J. bol prikrčený. T. plot spadol, on stihol uskočiť a padlo mu to iba na nohu, J. to zasypalo celého. J.
to nečakaná situácia, bol z toho v šoku. L. tam pracovali a z ničoho nič to na nich spadlo. Čo sa týka
toho plotu samotného, upozorňovali, že ten plot je nestabilný. R. dni predtým upozorňovali majiteľa, že

plot je naklonený. Y. mu, že by sa mal zbúrať tiež z hľadiska bezpečnosti. E. to hovorili majiteľovi alebo
jeho manželke. Y. to on, bol tam aj konateľ spoločnosti pán C. a bol tam aj bagrista (svedok ukázal
na obžalovaného). A. majiteľov, oni trvali na tom, že tam ten plot zostane, že sa nebude búrať, že sa
zasanuje. Aj obžalovaný hovoril, že ten plot bezpečný nie je. G. ako spadol múr, vedeli, že bager tamniekde je, ale nevedeli, že priamo pri tom plote. G. plote nemal byť, ten múr bol vysoký. E., že sa budú
robiť búracie práce, ale neboli upozornení, že nemajú stáť pri plote, lebo búracie práce s tým nesúviseli.
G., že by bola priamo pri múre z ich strany bola odstraňovaná nejaká zemina, ale možno dva metre

od plotu sa zobrala nejaká zemina, kde sa ukladala zámková dlažba, je to vidieť na fotkách. Na tom
pozemku v rámci pokládky zámkovej dlažby pracovali určite nejaké dva týždne. A. sa terén, ukladali
sa obrubníky, ukladala sa zámková dlažba. L. sa vyjadriť, aký hlboký bol výkop pre zámkovú dlažbu,
ale ak sa to spája s tým plotom, tak to s tým nesúviselo, pretože plot bol nestabilný už predtým. D.
dodal, že obžalovaný pomáhal aj im, zarovnával terén, rozsýpal makadam. V ten deň robil obžalovaný

na susednom pozemku, avšak svedok nevedel uviesť, čo konkrétne tam obžalovaný robil. V deň jeho
úrazu XX.XX.XXXX vedeli, že na susednom pozemku pracuje bager, vedeli, že tam je, ale nevedeli, kde
presne je a čo tam robí. E., že múr nebúra, keby vedeli, že bude búrať múr, tak tam nie sú. Na otázku,
či videli nejakú časť toho pracovného stroja, predtým ako spadol múr, odpovedal, že nebolo absolútne
nič vidieť, ten múr bol vysoký. C. bolo počuť, že tam niekde pracuje.

G. K. J. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že majiteľom vedľajšieho pozemku hovorili
od začiatku, že ten múr je naklonený. E. im hovorili, že to padne. J. to naozaj nebezpečné. P. múr na
neho spadol asi XX. marca okolo druhej hodiny poobede. On bol chrbtom k múru a počul od kamaráta,
že pozor a vtedy ho to zavalilo. K. sa, že vtedy na vedľajšom dome dávali dole strechu a komín. J.
predtým ako spadol múr, vedel iba o tom, že tam niekde na susednom pozemku je bager, ale nevedel, či

je priamo za nimi alebo XX metrov za nimi. E. pozemok bol situovaný tak, že bola cesta, potom rodinný
dom a potom záhrada a obžalovaný pracoval najmä v tej zadnej časti. J. upozornení na búranie vtedy,
keď sa dávalo dole strecha a komín, ten mohol padnúť a preto v tie dni v blízkosti nepracovali. V deň
incidentu si nepamätal, čo na vedľajšom pozemku robili, oni dokončovali dlažbu. Q. múr nevideli, čo
je za ním. G., že by predtým ako padol múr, ich prišiel obžalovaný upozorniť na to, že ide naberať s

pracovným strojom suť, ktorá je v blízkosti nestabilného múru, aby sa tam nezdržiavali. S. keď sa išiel
dávať komín dole, povedal im to obžalovaný a nie majitelia susedného pozemku. C. dodal, že asi meter
od plotu bol vyhĺbený terén, kde sa osádzala dlažba a boli tam osadené obrubníky. Z pozemku, na
ktorom ste pracovali, bolo možné vidieť vrchný kĺb ramena toho stroja, ale nebolo to možné vidieť z
miesta, kde ukladali dlažbu. G. ako osadili obrubníky a začali robiť dlažbu, urobili výkop hlboký asi XX

cm. Na pozemku pracovali asi jeden alebo dva týždne. J. práce na vedľajšom pozemku sa vykonávali
asi týždeň. J. tam kratšie ako oni. M. tam pracoval s bagrom možno X - X dní, lebo čo mali búracie
práce vo vnútri domu, obžalovaný tam vtedy asi nebol. D. tam vtedy nebol. D. stroj tam bol tých X - X
dní. M. nehovoril nič také, že by ten múr bol v poriadku. M. to majiteľom pozemku hovorili, že ten múr
raz spadne. L. pracovať pod tým múrom, pretože nikto nečakal, že to takto spadne. J. to hlavne otázka

času. Na pozemku, kde robili dlažbu, pracoval bager. J. tam asi dvakrát. I. im bol pomôcť pán T.. I. bager
okopával substrát - hlinu, aby sa tam mohla dať dlažba a druhý bager tam nasýpal makadam, ale svedok
nevedel povedať, s ktorým bagrom tam bol obžalovaný.

D. C. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tom čase bol konateľom firmy P. s.r.o. Ku skutku uviedol,

že dokončovali zámkovú dlažbu asi posledného X,X m2. On s K. H. sedeli a jedli pri tom múre, v tom
čase mu zazvonil telefón, odskočil si, a potom počul, že niečo treslo. M. sa a videl, že K. J. bol zavalený
a druhému K. padol múr na nohu. On s obžalovaným ho odhádzali, prišla pani domáca, ktorá je asi
zdravotná sestra a povedala, aby s ním nemanipulovali a zavolali záchranku. K. K. odviazali šnúrku
a dali dole tenisku a čakali. V ten deň vedeli, že tam pracujú (p. T.), zhadzovali strechu. J. tam asi aj

domáci. L., či presne v ten deň, ale po minulé dni komunikovali. S pánom domácim sa bavili, že ten
múr je treba zbúrať, lebo nie je v dobrom stave. G. domáci ho nechcel zbúrať, chcel ho zachovať. L.
si, či pred pádom múru ešte prebiehala nejaká komunikácia, ohľadom tohto múru. A. komunikovali, ale
už si nepamätal čo a kedy presne. Aj obžalovaný tam bol vtedy, keď komunikovali o tom, aby sa ten
múr zbúral. C. bol v zlom stave, bol prevlhnutý, všetko z neho opadávalo. G. ako spadol ten múr počuli

stroj, ale nevideli. E., že sa tam bude niečo búrať, ale múr sa nemal búrať. Y. im, že sa tam budú robiť
nejaké povrchové úpravy. M. ich asi neupozornil, ako sa majú správať počas búracích prác, ale keď to
dokončovali, tak to bolo priamo pri múre. G., že by za nimi niekto prišiel a povedal im, že sa nemajú
zdržiavať pri múre. M. dokončovali zámkovú dlažbu. G. pokládkou robili terénne úpravy, robili základy,
bol tam vtedy aj obžalovaný. V ten deň nehody, videli, že na pozemku pracuje stroj - traktor. Čo sa týka

múru, vnímali ho ako nebezpečný z časového hľadiska, že môže niekedy ten múr padnúť. L. pracovať
pod tým múrom, keď videli, že nie je v dobrom stave, pretože tam bolo na hodinu a pol roboty, nechcel
nechať nedorobeného X,X m2. C. výkonu práce nevnímali ako nebezpečné, ale bavili sa s pánom J., s
pánom B., obžalovaným aj oboma poškodenými o tom, že ten múr má byť zbúraný. G. J. chcel, aby saten múr zachoval, asi chcel ušetriť peniaze. G. príchodom obžalovaného tam prebiehali nejaké búracie
práce, rozoberala sa strecha, bolo to možno X dni predtým. V blízkosti múra z ich strany pozemku bol
vykonaný výkop zeminy asi XX cm a asi X-X,X metra od múru. D. poprel, že by bol pred tým úrazom

upozornený, aby nepracoval v tom mieste, ale nevedel uviesť, či boli upozornení poškodení.

D. W.. C. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že kúpili starý dom, chceli ho zbúrať. E. si búracie
povolenie. K. sa s obžalovaným, ktorý prišiel na búracie práce. K búraniu malo prísť v pondelok, ešte v
piatok predchádzajúceho týždňa upozornili susedov z jednej aj z druhej strany, že sa budú robiť búracie

práce. Na vedľajšom pozemku robili tí chalani, dávali nejakú dlažbu pri múre. T. búrali komín, obžalovaný
ich poslal, aby upozornili na to chalanov. M. tam išli a upozornili ich na to, že sa bude búrať komín.
M. (poškodení - pozn. súdu) zatiaľ išli robiť niečo iné na iný koniec pozemku, ale potom sa asi vrátili
naspäť k múru. Po tom, ako bol komín zbúraný, zostala na pozemku ešte nejaká suť, obžalovaný túto
suť tak nešťastne nabral, že múr spadol. Q. už od toho piatka povedali, že tam nebudú robiť, tak to brali
tak, že tam nie sú. T. spadol ten múr, tak tam skočili aj s bratmi. P. blondiak bol zasypaný, tak z neho

zhadzovali suť. M. nešťastne nabral suť v zmysle, že asi ako naberal tú suť, tak možno tam boli nejaké
tehly, ktoré posunul a zvalil ten múr. M. nesmeroval obžalovaný k tomu múru priamo, ale tak došikma.
Tá suť mohla byť asi pol metra od plota. G., resp. majiteľovi susediaceho pozemku nehovorili konkrétne,
aké práce sa budú vykonávať, iba že sa bude búrať dom a aby tam chalani od pondelka neboli. Na
susediaci pozemok nebolo vôbec vidieť. T. ich chceli upozorniť, museli obísť dookola cez bránu na ich

pozemok a upozorniť ich tak. Na otázku, či vie o tom, že predtým ako sa obžalovaný pohol s pracovným
strojom, že by nejakým spôsobom upozornil, že ide naberať suť, svedok odpovedal, že nie s otázkou,
či to malo byť tak, že mali za každou lyžicou ísť upozorňovať na vedľajší pozemok. C. bol starý, vysoký
asi dva metre. D. tam XX alebo XX rokov podľa jeho odhadu. M. ten dom kúpili dva mesiace predtým.
P. múr stál rovno, nevidel, že by bol krivý alebo šikmý. G. mu nehovorili, že múr je nestabilný a že ho

treba zbúrať, ale s obžalovaným sa o tom múre bavili a povedal mu, že ho tam chce nechať, lebo inak
by tam nič nezostalo, on povedal, že dobre, čiže s tým súhlasil. M. tam bol na obhliadke, on mu povedal,
že by sme ten múr chceli nechať. S búraním toho starého domu začali asi XX.marca a búranie trvalo
asi X dni. M. tam pracoval s bagrom X dni. X dni sa búral dom a štvrtý deň odnášali ten plot. M. sute
zaplatili zvlášť. T. objednal obžalovaného na práce, netýkali sa aj toho múru, ktorý neskôr spadol. P.

sa iba domu, lebo múr chceli nechať. S pánom B. z firmy P. neriešili koordináciu vzájomných prác, iba
majiteľke domu povedali, že od pondelka idú robiť búracie práce. Na susednom dome býva matka pána
B.. G. B. tam chodí iba na víkendy. G. suť k múru, ktorú mal naberať obžalovaný, tú tam dal svedok.
Na otázku poškodeného H. svedok uviedol, že poškodeným v piatok predtým hovorili spolu so ženou,
aby nepracovali pod múrom. P. múr bol z ich strany vysoký asi dva metre a od susedov bol vyšší, lebo

mali odkopaný pozemok. Je tam výškový rozdiel, oni majú menší svah, susedia majú najprv väčší svah
a potom menší svah. Tá suť nebola úplne pri múre, asi pol metra. Tú tam dal on.

Z výpovede svedka W. T. z prípravného konania zo dňa XX.XX.XXXX, vyplýva, že obžalovaný mu volal,
že pán J. chce zbúrať dom. P. sa dohodli na čase a ráno tam s obžalovaným došiel. T. tam prišli, tak

strecha bola zbúraná, ostali len steny z domu a asi aj strop. D. odvážal na nákladnom aute stavebnú
suť do kameňolomu J.. T. to už bolo hotové, tak tam obžalovaný ešte zrovnával terén. D. si upravoval
stavebnú chuť na aute, aby mu niečo nespadlo, s autom bol kúsok nacúvaný do dvora. X. počul len
„buch“ a uvidel padnutý múr a v tom momente obžalovaný, ktorý bol v bagri, stál kúsok od toho, možno
tak X metrov, čiže svedok je presvedčený, že obžalovaný do toho múru nedrcol. P. múr bol od začiatku

nahnutý a to sa malo popredu zhodiť, čo ale majiteľ nechcel. T. tam svedok prišiel, tak obžalovaný hovoril
majiteľovi, že ten múr by mal zhodiť ako prvý a až potom búrať zvyšok, aby to nespadlo, múr bol nahnutý
k susedovi. J. to starý múr zložený z kvádrov a nevie čoho ešte. M. hovoril pánovi J., že by predmetný
múr mal byť zbúraný a hovoril aj tým chlapcom, aby tam nerobili. M. im tak vo všeobecnosti hovoril,
aby pod tým múrom nerobili, lebo je to nebezpečné. On ani obžalovaný nevedeli, že v čase pádu múru

tam pracovali.

Z výpovede svedka O. B. z prípravného konania zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že nebol svedkom
skutku. C. mu volala, že padol múr na pracovníkov, ktorí robili u neho zámkovú dlažbu. G. pracovníkov
nekoordinoval s W.. J. a obžalovaným, nechal to na nich, nebol tam každý deň. B. susedovi vravel, že

ten múr je v dezolátnom stave, že je na spadnutie a pýtal sa ho, či ho bude búrať alebo či ho nejako
nepodoprie, on povedal, že nie. L. uviesť, či pracovníci firmy P. boli niekým upovedomení o tom, že
nemajú v nejakom konkrétnom čase pracovať v blízkosti múru. On im neurčil, že práve XX.XX.XXXXmajú pracovať na pokladaní zámkovej dlažby v blízkosti múru, prácu si koordinovali oni. L. na tom, aby
to v ten deň dokončili.

Zo znaleckého posudku č. XX-XX/XXXX P. a skúšobného ústavu stavebného, n.o., vyplýva, že zbúranie
obvodovej steny asanovaného rodinného domu v celej výške muriva nebolo nevyhnutné. O. investora/
stavebníka ponechať murivo západnej obvodovej steny asanovaného domu ako dočasné oplotenie
staveniska pokladajú za ekonomicky dôvodné a technicky prípustné za podmienky, že by sa ponechalo
vzhľadom na technický stav muriva v staticky prípustnej výške. P. rozhodnutie bolo potrebné podporiť

technickým prieskumom zameraným na zistenie reziduálnych pevnostných charakteristík muriva,
preskúmanie prítomnosti a rozvoja trhlín a stanovenie bezpečnej výšky muriva. P. bolo možné stenu do
určitej výšky zachovať s tým, že by plnila funkciu dočasného oplotenia staveniska, pričom za bezpečnú
výškuzachovanéhozvyškustenypovažovalivýškuX,XXmsozachovanímXradovtvarovieknaspodnej
tehlovej časti muriva. V. obhliadky miesta činu dokumentujú, že havarovaný múr mal pred zrútením v
prednej časti výšku približne X,X m a v zadnej časti približne X,XX m. Z výpovede znalca W.. B. N.

z prípravného konania zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že v predmetnej trestnej veci spolu s kolegami
v rámci P. a skúšobného ústavu stavebného, n.o. vypracovali znalecký posudok č. XX-XX/XXXX. Na
svojich záverov zotrval a na otázky obhajcu uviedol že nemá dôvod meniť závery posudku s tým, že
na otázku obhajcu už bolo odpovedané v otázke č. X znaleckého posudku, kde predposledný odsek
hovorí, že stenu múru bolo možné do určitej výšky zachovať s tým, že by boli zachované tri rady muriva.

D. radov muriva v záveroch neprehlásili za bezpečných, v siedmich radoch nebol múr bezpečný. K., že
sedem radov tvárnic na tehlovom murive nebolo bezpečných, lebo ak by došlo k zaťaženiu vetrom v
zmysle platných technických noriem, tak by nastalo preklopenie.

* * * * *

D. po vykonanom dokazovaní a opätovnom hodnotení dôkazov v súlade s § 2 ods. XX P. poriadku,
ako aj s poukazom na pokyny odvolacieho súdu, pričom súd osobitnú pozornosť venoval otázke
právneho vzťahu medzi obžalovaným a poškodenými z hľadiska J. (namietanie odlišného pracoviska
obžalovaného od pracoviska poškodených), a otázke priamej príčinnej súvislosti medzi konaním

obžalovaného a zrútením múru, resp. vznikom zranení poškodených, dospel k nasledovným záverom.

O stave múru, ktorý sa zrútil, mali vedomosť v zásade všetky relevantné osoby, a opísali ho nasledovným
spôsobom. M. T. hovoril o zlom technickom stave múru, o jeho nahnutí na druhú stranu na susedný
pozemok, a o potrebe jeho zbúrania. G. Áč hovoril o nestabilnom plote, tiež že bol naklonený, a o potrebe

jeho zbúrania. G. J. hovoril o naklonenom múre, že to padne, ale že to bola otázka času, že podľa neho
by to časom určite padlo, a že je to naozaj nebezpečné. D. J. hovoril o starom múre, stál tam podľa jeho
odhadu XX alebo XX rokov. D. C. hovoril o tom, ako sa s domácim bavil o tom, že múr nie je v dobrom
stave a treba ho zbúrať, ďalej že múr bol v zlom stave, prevlhnutý, všetko z neho opadávalo, už len
na pohľad bol v zlom stave, tiež že ho z časového hľadiska vnímal ako nebezpečný, že môže niekedy

padnúť, že podľa jeho názoru by časom padol. D. T. hovoril o tom, že múr bol od začiatku nahnutý, že
by sa mal zhodiť ako prvý, bol to starý múr. D. B. hovoril o dezolátnom stave múru, že je na spadnutie,
že je ošarpaný. Z týchto všetkých výpovedí má súd za preukázané, že všetky relevantné osoby mali
vedomosť o zlom technickom stave predmetného múru, a aj subjektívne ho vnímali ako nebezpečný.

G. múr sa nachádzal na pozemku svedka J., a svedka J. viaceré osoby, a to obžalovaný T., poškodený
Áč, poškodený J. a svedok C., upozorňovali na potrebu múr zbúrať. M. T. upozornil svedka J. na zlý
technický stav múru a odporučil jeho zbúranie. G. Áč spolu so svedkom C. upozorňovali svedka J., že
plot je naklonený, a mal by sa zbúrať, pričom prítomný pri tom bol aj obžalovaný T.. G. J. od začiatku
majiteľom susedného pozemku hovoril, že múr je naklonený, že padne, hovoril to spolu s obžalovaným

T. svedkovi J.. D. C. sa bavil so svedkom J., že múr je treba zbúrať, že nie je v dobrom stave, bol tam
vtedy aj obžalovaný T.. L. aj svedok T. uviedol, že obžalovaný T. hovoril svedkovi J., aby bol múr zbúraný.

D. J. sa rozhodol múr ponechať, čo výslovne uviedol vo svojej výpovedi, a čo vo svojich výpovediach
potvrdili aj skôr uvedené osoby (T., Áč, J. a C.).

Na pozemku, kde sa nachádzal múr, prebiehali búracie práce rodinného domu, avšak samotný múr sa
na základe rozhodnutia svedka J. búrať nemal. Z výpovede obžalovaného T. vyplýva, že pred búracími
prácami upozorňoval zamestnancov firmy P. na búranie domu, a o búracích prácach mal vedomosť ajsvedok C.. M. T. tiež uviedol, že už XX.XX.XXXX upozorňoval poškodených, aby robili ďalej od múru.
G. Áč vo svojej výpovedi potvrdil, že mali vedomosť o búracích prácach, ale že neboli upozornení, že
nemajú stáť pri plote, lebo búracie práce s tým nesúviseli. G. J. taktiež vo svojej výpovedi potvrdil, že na

búranie upozornení boli, že keď sa dávala dole strecha a komín, preto tieto dni v blízkosti nepracovali.
G. J. tiež uviedol, že na naberanie sute ich obžalovaný T. neupozornil, ale povedal im predtým o búraní
komína. D. J. vo svojej výpovedi uviedol, že ešte v piatok upozorňoval susedov, že sa budú robiť búracie
práce. D. B. uviedol, že búracie povolenie mu bolo doručené. L. aj svedok C. vo svojej výpovedi potvrdil,
že o búracích prácach vedeli. P. dôkazy podľa názoru súdu preukazujú vedomosť poškodených H. a

J., ako aj svedka C., nadriadeného poškodených, o tom, že na susednom pozemku sa budú vykonávať
búracie práce.

K časovému hľadisku búrania z dokazovania vyplývajú nasledovné skutočnosti. Z výpovede
obžalovaného T. vyplýva, že s búracími prácami sa malo začať XX.XX.XXXX, a v tento deň aj prišiel na
miesto. P. uviedol, že ešte pred búracími prácami upozorňoval zamestnancov firmy P., a aj prítomného

konateľa P. svedka C., že idú búrať dom, že nech zvýšia opatrnosť, a nech robia ďalej od múru. To
bolo XX.XX.XXXX, a aj XX.XX.XXXX ich ráno upozorňoval, že idú pokračovať v búracích prácach. Z
výpovede poškodeného H. vyplýva, že na otázku, či už XX.XX.XXXX alebo predtým boli upozornení
ohľadom búracích prác, uviedol, že vedeli, že sa budú robiť búracie práce, ale neboli upozornení,
že nemajú stáť pri plote. Z výpovede poškodeného J. vyplýva, že na otázku, či v deň, kedy sa stal

incident, alebo niekedy predtým, či bol upozornený obžalovaným alebo majiteľom susedného pozemku
na vykonávanie búracích prác, uviedol, že áno, boli upozornení na búranie vtedy, keď sa dávala dole
strecha a komín, preto v tie dni v blízkosti nepracovali, to ich upozornil obžalovaný. Z výpovede svedka J.
vyplýva, že k búraniu malo prísť v pondelok, a ešte v piatok predchádzajúci týždeň upozorňovali susedov
na búracie práce, a že „chalani“ už od piatka povedali, že tam nebudú robiť, tak to brali tak, že tam nie

sú. Z výpovede svedka C. vyplýva, že na otázku, či boli upozornení na rozsah búracích prác, uviedol,
že vedeli, že sa tam bude niečo búrať, ale múr sa búrať nemal.

Z týchto dôkazov má súd za preukázané, že poškodený Áč, poškodený J., a svedok C. ako nadriadený
poškodených, boli upozornení na vykonávanie búracích prác, a to najneskôr v pondelok XX.XX.XXXX,

ako aj na ich pokračovanie dňa XX.XX.XXXX, z čoho tiež vyplýva, že o vykonávaní búracích prác na
susednom pozemku mali vedomosť.

V tomto smere súd uvádza, že poškodený Áč, poškodený J., a svedok C., aj dňa XX.XX.XXXX vedeli
o tom, že sa na susednom pozemku naďalej nachádza bager. E. tri uvedené osoby sa na mieste vtedy

nachádzali, pričom svedok C. uviedol, že stroj nevideli ale počuli, poškodený Áč uviedol, že vedeli, že
tam bager je, ale nevedeli, že je pri plote, a že možno bolo počuť, že tam obžalovaný T. pracuje, a
poškodený J. uviedol, že vedel, že niekde na susednom pozemku je bager, a že z ich miesta bolo vidieť
vrchný kĺb ramena stroja, ale nebolo to možné vidieť z miesta, kde ukladali dlažbu.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záverom, že všetky relevantné osoby vedeli o
nevyhovujúcom stave predmetného múru, o tom, že na pozemku svedka J. sa budú vykonávať búracie
práce, že tieto sa začali najneskôr v pondelok XX.XX.XXXX, koniec búracích prác poškodenému H.,
poškodenému J. a svedkovi C. (ako osobám pracujúcim na susednom pozemku) oznámený nebol, a že
dňaXX.XX.XXXX,kedydošlokpádumúru,sanapredmetnompozemkunachádzalbagerobžalovaného

T..

D. sa stotožnil s námietkou obhajoby, že v prejednávanej veci ide o dve nezávislé pracoviská, teda že
v jednom prípade ide o pracovisko na pozemku svedka B., kde práce spočívajúce v kladení zámkovej
dlažby vykonávala spoločnosť P., konateľom ktorej bol svedok C., a prácu v prospech spoločnosti P.

vykonávali poškodení Áč a J., a v druhom prípade ide o pracovisko na pozemku svedka J., na ktorom
práce (búracie práce a odvoz sute s bagrom) vykonával obžalovaný T., ktorému pomáhal svedok T.. D. k
uvedenému záveru dospel z poukazom na to, že ide o dva rozdielne pozemky, s rozdielnymi vlastníkmi,
a s rozdielnymi spoločnosťami/osobami, ktoré vykonávali rozdielne druh prác.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd potom dospel k záveru, že osoby na každom pracovisku niesli
vlastnú zodpovednosť za dodržiavanie J.. M. T., keďže nebol v žiadnom právnom vzťahu s poškodenými,
týmto poškodeným nemohol vydať žiadny príkaz alebo zákaz súvisiaci so zdržiavaním sa na „ich
vlastnom“ pracovisku, teda nie na pracovisku, na ktorom vykonával práce on. Z dokazovania mal súdza preukázané, že obžalovaný T. upozornil poškodených na výkon búracích prác, pričom podľa názoru
súdu nebolo povinnosťou obžalovaného T. týchto upozorňovať pred každým použitím bagra, resp. pred
každým nabratím sute. P. výklad, pri ktorom by malo dochádzať k upozorňovaniu pred každým jedným

čiastkovým úkonom, súd považuje za absurdný, zjavne znemožňujúci riadny výkon príslušnej činnosti.
D. je toho názoru, že podstatné bolo všeobecné upozornenie na búracie práce (ktoré v sebe zahrňujú
vyššie uvedené činnosti ako použite bagra a odvoz príslušného stavebného materiálu, resp. odpadu),
ktoré v spojení s vedomosťou poškodených o nevyhovujúcom stave múru, bolo pre poškodených a ich
nadriadeného svedka C. dostatočným podkladom pre prijatie rozhodnutia o ďalšom postupe v rámci ich

J.. M. T. teda nebol v takom právnom vzťahu k obžalovaným, z ktorého by mu vyplývala zodpovednosť
za ich J. na ich vlastnom pracovisku.

D. ku konaniu poškodených súd poukazuje na výpoveď poškodeného H., ktorý oznámil svedkovi C.,
že múr vníma ako nebezpečný, a tiež na výpoveď poškodeného J., ktorý na otázku, prečo neodmietol
pracovať pod múrom, uviedol, že nikto nečakal, že to takto spadne, a napokon aj na výpoveď svedka

C., ktorý na otázku, či vie povedať, prečo neodmietol pracovať pod múrom, keď videl, že nie je v dobrom
stave, uviedol, že „bolo tam na hodinu a pol roboty, nechcel som nechať nedorobené X,X mX“. E. svedka
C., nadriadeného poškodených, je možné vnímať aj ako ľahkovážny prístup spoliehajúci sa na to, že
sa nič nestane (hoci si uvedomuje riziko) počas predpokladanej časovo krátkej práce na dokončení
roboty. D. však neposudzuje dodržiavanie J. zo strany svedka C., ale len prípadné dodržiavanie J. zo

strany obžalovaného, pričom je potrebné uvedomiť si, že súd posudzuje trestnoprávnu zodpovednosť
obžalovaného, ktorú nemožno stotožniť so zodpovednosťou za J.; plnenie povinností na úseku J.
môže prispieť k posúdeniu trestnoprávnej zodpovednosti, avšak prípadné porušenie J. neznamená bez
ďalšieho vznik trestnoprávnej zodpovednosti.

G. prokuratúra poukazuje na § 1X ods. 2 písm. a) zákona o J. v spojení s prílohou č. X bod X.X
písm. g) (G. prevádzke stroja sa uvedie stroj do chodu až po odchode všetkých osôb z ohrozeného
priestoru.) a bod X.X písm. i) (G. prevádzke stroja sa nesmie pracovať so strojom v mieste, na ktoré
nie je vidieť zo stanovišťa osoby obsluhujúcej stroj a kde by mohli byť ohrozené osoby vykonávajúce
stavebné práce vrátane osoby obsluhujúcej stroj.) vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z., súd k tomu uvádza

nasledovné. G. § 2 písm. d) predmetnej vyhlášky ohrozeným priestorom sa rozumie priestor, v ktorom
nemožno vylúčiť poškodenie zdravia osoby v dôsledku ohrozenia vzniknutého najmä umiestnením a
činnosťou osoby alebo pracovného prostriedku, pádom predmetu alebo zrútením konštrukcie. D. je toho
názoru, že všetky uvedené povinnosti sa vzťahujú na obžalovaného T. v rozsahu jeho pracoviska, teda
obžalovaný T. mal týmto spôsobom postupovať na „jeho“ pracovisku, ktoré zahŕňalo rodinný dom a

príslušný okolitý priestor, na ktorý dopadali časti rodinného domu, resp. stavebného odpadu po jeho
búraní, a okolie rodinného domu, na ktorom sa pohyboval bager. P. priestor nezahŕňal predmetný múr
a pozemok nachádzajúci sa za ním (na ktorom boli poškodení), pretože múr sa nebúral, a tento múr
ani nebol stavebne spojený s rodinným domom, ktorý sa búral. W. povedané, ohrozený priestor je v
tomto prípade rodinný dom, jeho interiér, a jeho exteriér, ktorý zahŕňa okolie rodinného domu, na ktorý

by časti rodinného domu mohli dopadať, a po ktorom sa pohyboval bager. Na tomto mieste súd uvádza,
že súd je oprávnený robiť výklad právnych predpisov, a uvedené ustanovenia J. sú právnymi predpismi,
preto len súd je oprávnený robiť ich výklad a použitie na skutkový stav v prejednávanej veci. Z týchto
dôvodov sa súd stotožnil aj s námietkami obhajoby, že znalecký posudok č. XX/XXXX od znalca doc.
W.. C. D., G.. nie je možné použiť pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko znalec tým, že vykladal právne

predpisy na úseku J. a uplatňoval ich na skutkový stav, tak išlo o postup nie v súlade s § X45 ods. 1
P. poriadku, podľa ktorého „treba dbať pritom na to, že znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky ani
hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery.“ - znalec v tomto prípade vykladal predmetné právne
predpisy a následne ich použil na skutkový stav, pretože znalec na základe dôkazov vo vyšetrovacom
spise dospel k nejakému skutkovému stavu, ktorý zahrňoval konanie obžalovaného a poškodených,

a tento potom hodnotil z hľadiska právnych predpisov na úseku J., teda či poškodení a obžalovaný
príslušné právne predpisy porušili alebo neporušili.

Z týchto všetkých dôvodov preto podľa názoru súdu obžalovaný T. predmetné povinnosti (uvedené v
obžalobe) neporušil, a to obzvlášť aj z dôvodu, že obžalovaný vykonával práce na objednávku svedka

J., a tieto vykonával na svojom pracovisku, pričom tieto práce nezahŕňali búranie múru, o čom mali
vedomosť aj poškodení.

* * * * *D. sa tiež stotožnil s ďalšou významnou a rozhodujúcou námietkou obhajoby, že z dokazovania nie
je bez dôvodných pochybností preukázaná priama príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného T.

a zrútením múru, t. j. medzi konaním obžalovaného a vznikom zranení poškodených, ktoré utrpeli pri
zrútení múru.

G.názorusúduvkonanínebolvykonanýžiadnydôkaz,ktorýbybezdôvodnýchpochybnostípreukazoval
priamu príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom v podobe zrútenia múru.

Z dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný T. sa predmetného múru nedotkol, či už on sám
alebobagrom,t.j.žebybolbagromdomúruúmyselnealeboneúmyselnezasiahol(priamykontaktmedzi
múrom a bagrom, resp. časťou bagra). Z výpovede obžalovaného T. vyplýva, že v čase zrútenia múru
sa nachádzal približne X,X metra od múru, k čomu obžalovaný uviedol aj to, že múr bol v dostatočnej
vzdialenosti od jeho stroja. Z výpovede svedka J. vyplýva, že obžalovaný naberal suť nie priamo na plot,

ale tak do šikma, a že samotná suť bola od plota pol metra. Z výpovede svedka T. vyplýva, že v momente,
keď padol múr, tak videl obžalovaného T. stáť v bagri kúsok od toho, možno tak X metrov. Z týchto
výpovedí vyplýva, že obžalovaný sa s bagrom nachádzal v dostatočnej vzdialenosti od predmetného
múru, a rovnako že aj predmetná suť, ktorú obžalovaný naberal, sa nenachádzala bezprostredne pri
múre, čo napokon vyplýva aj z predložených fotografií.

G. je rozhodná priama príčinná súvislosť, tak podstatná v tomto smere je vecná súvislosť, nie časová
súvislosť.G.zisťovanípríčinnejsúvislostitrebaškoduizolovaťzovšeobecnýchsúvislostíaskúmať,ktorá
príčina ju vyvolala. G. nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová
súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina

niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou
ďalšieho javu. X. však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. S. príčinnej súvislosti je
totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. E. príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

K priamej vecnej príčinnej súvislosti sa vyjadril iba svedok J., ktorý uviedol, že „Po tom, ako bol komín
zbúraný zostala na pozemku ešte nejaká suť, p. T. túto suť tak nešťastne nabral, že múr spadol.“,
a k tomu nešťastnému nabratiu doplnil, že „asi ako naberal tú suť, tak možno tam boli nejaké tehly,
ktoré posunul a zvalil ten múr.“. V prvom rade je potrebné uviesť, že ide o vyjadrenie svedka, a nie

o vyjadrenie znalca, ktorý by bol odborne zameraný na danú problematiku. P. je potrebné uviesť, že
svedok sa vyjadril v tom smere, že obžalovaný „asi“ ako naberal tú suť, tak „možno“ tam boli nejaké tehly,
teda sám svedok sa vyjadruje v domnienkach a predpokladoch, na ktorých rozhodne nemožno založiť
priamu príčinnú súvislosť. G. príčinná súvislosť musí byť bez dôvodných pochybností preukázaná, a
nemôže byť len predpokladaná a založená na domnienkach. Ak by aj súd pripustil, že k pádu múru

došlo vplyvom konania obžalovaného, tak z vykonaného dokazovania možno opäť len predpokladať,
že by konanie obžalovaného mohlo na múr vplývať len cez nejaké otrasy zeme (vzhľadom na prácu
s bagrom ako ťažkým mechanizmom a stavebným odpadom), avšak podľa názoru súdu nemožno od
obžalovaného rozumne požadovať (a dávať mu na zodpovednosť), aby predpokladal, že používaním
bagra môže vytvoriť také otrasy zeme, ktoré aj napriek vzdialenosti medzi bagrom a múrom vyvolajú

taký pohyb zeme, ktorý následne rozkýva múr, a ten v dôsledku zlej statiky spadne.

G. súd poukazuje aj na znalecký posudok č. XX-XX/XXXX od P. a skúšobný ústav stavebný, n. o., z
ktorého vyplýva, že za bezpečnú výšku je možné považovať výšku múru X,XX metra so zachovaním X
radov tvaroviek na spodnej tehlovej časti muriva, pričom havarovaný múr mal pred zrútením v prednej

časti výšku približne X,XX metra a v zadnej časti približne X,XX metra, čo nemožno považovať za
bezpečnú výšku na to, aby odolala zaťaženiu a preklopeniu. P. znalecký posudok je vypracovaný tiež
pri určitej miere pravdepodobnosti, pretože ústav sa vyjadril v tom zmysle, že zvyšky pôvodného muriva
havarovanej obvodovej steny boli ku dňu obhliadky už z pozemku odstránené, a obhliadkou v danom
časeužnemaliumožnenévidieťžiadnezvyškypôvodnýchstavebnýchmateriálovapôvodnýchzákladov

(str. XX ZP), čo vidno aj na záveroch, ktoré variujú s rôznym objemom hmotnosti materiálu (XXXX kg/mX
a XXXX kg/m3) a vylúčením alebo pôsobením prídržnosti murovacej malty (str. XX ZP). Zo znaleckého
posudku však je možné urobiť jednoznačný záver, že výška múru nebola bezpečná, a tiež nie je možné
vylúčiť ten záver, že v dôsledku výšky múru ten nebol spôsobilý odolať zaťaženiu a preklopeniu, čo súdposúdil tiež tak, že múr mohol byť nestabilný v tom zmysle, že ak laická osoba od múru očakáva určitú
stabilitu (čo všetko múr vydrží), tak múr nebol týmto spôsobom dostatočne stabilný, čo sa však zistilo
až na základe odborného skúmania. D. tieto skutočnosti posúdil tak, že od obžalovaného nemožno

požadovať, aby tieto skutočnosti vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

* * * * *

E. na všetky vyššie uvedené skutočnosti a úvahy súd dospel k záveru, že v konaní bez dôvodných

pochybností neboli preukázané všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženie na zdraví podľa §
157 ods. 1, ods. X písm. a) P. zákona s poukazom na § 138 písm. h) P. zákona, konkrétne nebola
preukázanásubjektívnastránkatrestnéhočinuaobjektívnastránkatrestnéhočinu(porušeniepovinnosti
obžalovaného a priama príčinná súvislosti medzi konaním obžalovaného a zraneniami poškodených), a
preto súd podľa § 285 písm. b) P. poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože skutok nie je
trestným činom. E. na vykonané dokazovanie súd vo výroku upravil skutkovú vetu, do ktorej premietol

nepreukázanie príčinnej súvislosti, ale len časové okolnosti konania obžalovaného a zrútenia múru
(..počas toho, ako obžalovaný vykonával búracie práce.., došlo k zosunu zjavne nestabilného múru..).

G. súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, súd v súlade s § 288 ods. X P. poriadku obligatórne
odkázal poškodených: K. Áč, Dávid Boroň, Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. a Sociálna poisťovňa,

s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.