Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoEk/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412207054
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4412207054.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu
JUDr.MartinyBalegovejaJUDr.PavlaLukáča,vexekučnejvecioprávneného:PROFICREDITSlovakia,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: A. B. C.,
nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom D. XX, E. F., o vymoženie 1 746,64 eura s

príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky
č. k. 7Er/467/2012 – 26 zo dňa 27. 11. 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúduzneseniesúduprvejinštancie ruší avec vracia naďalšiekonanieanovérozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, § 44 ods.
2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2014, § 45 ods. 1, ods. 2, § 35 zákona č.
244/2022 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na vymoženie sumy 1 746,64 eura s príslušenstvom a trov
exekúcie, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-1037/10-
MK zo dňa 20. 07. 2010, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 14. 10. 2011 a vykonateľnosť

dňa 18. 10. 2011. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o revolvingovom úvere
(ďalej len „zmluva“). Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v článku
18 obsahujú rozhodcovskú doložku, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré by
vznikli v budúcnosti medzi nimi vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo o jej zrušenie, ako aj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej úver a uplatnenie práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym

rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných poriadkov Stáleho rozhodcovského súdu a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred
príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (Občianskeho súdneho poriadku). Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo
zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z vyššie špecifikovaných

právnych vzťahov, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
veci sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi
Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Súd prvej inštancie
posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú s tým, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa

názoru súdu prvej inštancie rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovaniesporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým

Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach
ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do
zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti
o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej

rozhodcovskej doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Vzhľadom ku konštatovaniu
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie nemohol akceptovať ani exekučný titul, keďže
ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v uznesení 3Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011. Z vyššie uvedených dôvodov
súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b), d), f) a h) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil na
ďalšiekonanieanovérozhodnutie,alternatívne,abyvydalsúdnemuexekútorovipoverenienavykonanie
exekúcie. Bol toho názoru, že § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase
neumožňuje exekučnému súdu skúmať exekučný titul až po úroveň skúmania rozhodcovskej zmluvy

z hľadiska jej možnej neprijateľnosti. Rovnako podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z. z. nemôže exekučný súd vykonávať neobmedzený vecný prieskum exekučného titulu, ale výlučne
len v rozsahu uvedenom v tomto ustanovení. Na základe označeného ustanovenia je exekučný súd
oprávnený zastaviť exekúciu výlučne v prípade, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené

oprávnenie súdu sa teda nevzťahuje na posudzovanie platnosti/neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z
dôvodu jej kvalifikovania ako neprijateľnej podmienky, ale výlučne na posudzovania plnenia, ktoré
sa exekučným titulom vymáha. Účelom tejto právnej úpravy bolo umožniť zásah do právoplatného
rozhodcovského rozsudku zo strany exekučného súdu len vo výnimočných prípadoch, t. j. v prípadoch,
ak by išlo o zjavný exces z právnej úpravy rozhodcovského konania. Poukázal na to, že rozhodcovské

doložky sú podľa neskôr zavedenej a explicitnej úpravy povolené (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka). Výslovne sa zakazuje v rámci nich len také ustanovenie, ktoré spotrebiteľa núti k
rozhodcovského konaniu. Na túto úpravu poukazuje oprávnený preto, lebo aj tá popiera tvrdenia
exekučného súdu. Zmyslom zavedenia úpravy v § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka bolo
nastavenie určitého legálneho rámca úpravy rozhodcovského konania v pomeroch spotrebiteľských

zmlúv. Išlo o úpravy v rámci zvyšovania štandardu ochrany spotrebiteľa. Ak teda neskoršia úprava
stále rozhodcovské doložky pripúšťala (a to nielen v zmysle spomenutého ustanovenia, ale aj napríklad
v zmysle výslovnej úpravy vo viacerých ustanoveniach zákona o rozhodcovskom konaní), potom
je logické, že rozhodcovské doložky uzavreté pred dátumom prijatia neskoršej úpravy sú platnými,
ak spĺňajú aj takto neskôr zavedené sprísnené kritériá. Dôvody uvádzané v napadnutom uznesení

neobstoja ani pri výklade § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka založenom na princípe nepriameho účinku
smernice 93/13/EHS. Ustanovenie čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS v spojení s ustanovením bodu 1
písm. q) prílohy danej smernice považuje za nekalú podmienku súvisiacu s rozhodcovskou zmluvu
iba takú podmienku, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje riešiť spory, resp. predkladať tieto na riešenie v
rámci takého rozhodcovského, resp. arbitrážneho konania, ktoré nie je upravené (regulované) právnymi

predpismi.Zmluvaneobsahujepovinnosťpostupovaťvýlučneprostredníctvomrozhodcovskéhokonania
pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Z jeho obsahu je zrejmé aj
to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od
spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu
veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby.

Ohľadne dôvodov kedy môže dlžník vystupovať v postavení žalobcu uvádzame, že dlžník – spotrebiteľ
sa môže žalobou domáhať napríklad 1. vyplatenia úveru, 2. vyplatenia revolvingu, 3. neplatnosti
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, 4. vyplatenia preplatkov zo zmluvy, 5. vydanie časti úrokov pri
predčasnom splatení. Veriteľ si bude žalobou uplatňovať svoje práva v zásade len v jedinom prípade -
nesplácanie dlhu. Exekučný súd evidentne nesprávne berie do úvahy pri určení žalobcu ako hľadisko

určenie subjektu, ktorý častejšie porušuje zmluvu (keďže žalobu podáva v takom prípade druhá strana).
Skúmanie dôvodov na jednej či druhej zmluvnej strane je potrebné hodnotiť objektívne, o. i. aj pri
zachovaní zásady pacta sunt servanda. Hodnotiť porušovanie zmluvy dlžníkom ako častejší dôvod
vedúci k vzniku sporu v prospech dlžníka v žiadnom prípade nepredstavuje ani ochranu spotrebiteľa.Základným právom spotrebiteľa nie je právo na porušovanie zmluvy či dokonca na výhodnejšie
postavenie z tohto porušovania. Závery súdu vyvolávajú pochybnosť aj preto, kedy neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky súd vyvodzuje z toho, že častejší prípad je začatie rozhodcovského konania zo

stranydodávateľa(veriteľa).Žiadnyzákonvčasevykonaniarozhodcovskéhokonania(aanikdnešnému
dňu) neurčil, že by rozhodcovské konanie mohlo začať len na základe žaloby spotrebiteľa. Súd uvádza
dôvod neprijateľnosti, ktorý nemá oporu v zákone. Ak by tomu tak bolo, potom by prijatie neskoršej
právnej úpravy v zákone č. 335/2014 Z. z. nebolo racionálne, pretože uvedený zákon naďalej počíta s
tým, že rozhodcovské konanie sa môže začať aj na základe žaloby dodávateľa.

4. Odvolací súd predtým, než by vo veci meritórne rozhodol, zistil, že povinná zomrela dňa XX. XX.
XXXX, t. j. skôr ako súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením č. k. 7Er/467/2012 – 26 zo dňa
27. 11. 2020. Na tom základe urobil záver, že súd prvej inštancie konal s povinnou, ktorá v čase jeho
rozhodovania nebola spôsobilá byť účastníkom exekučného konania. Pri rozhodovaní vychádzal najmä
z nižšie citovaných zákonných ustanovení.

5. Podľa § 161 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje
inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho
odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len

ten, komu ju zákon priznáva.

7. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,

súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje
s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo
povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

9. Podľa § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká
narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú
osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak

so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

10. Ustanovenie § 161 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť kedykoľvek počas konania prihliadať na
to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky konania, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a aby
súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky okrem iných, patrí spôsobilosť byť

účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať procesné práva a povinnosti
podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb
narodením, ak sa dieťa narodí živé a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za
mŕtveho.Uprávnickýchosôbmožnohovoriťostratespôsobilostibyťúčastníkomkonania.Spôsobilosťou
byť účastníkom konania (tzv. procesná subjektivita) sa rozumie spôsobilosť byť nositeľom práv a

povinností, ktoré mu zákon priznáva, prípadne ukladá účastníkom. Ide o spôsobilosť byť subjektom
procesnoprávneho vzťahu, ako jedného zo základných predpokladov pre vznik procesnoprávneho
vzťahu v zahájenom občianskom súdnom konaní. Spôsobilosť byť účastníkom konania má zásadne ten,
kto má podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti. Procesná subjektivita tak splýva so
subjektivitou hmotnoprávnou.

11. Vzhľadom na to, že spôsobilosť byť účastníkom konania je nevyhnutnou podmienkou na to, aby
niekto mohol byť účastníkom konania, súd na nedostatok procesnoprávnej subjektivity preto prihliada
aj bez návrhu v každom štádiu konania. Keďže procesná subjektivita je jednou z podmienok konania,súd v priebehu celého konania z úradnej moci musí skúmať, či fyzická osoba označená ako účastník
konania má spôsobilosť byť účastníkom konania. V tomto prípade odvolací súd konštatoval, že povinná
zomrela dňa XX. XX. XXXX, čo však súd prvej inštancie zistil až pri doručovaní napadnutého uznesenia.

Včaserozhodovaniasúdubolatedaoznačenápovinnáosoboubezprávnejaprocesnejsubjektivity,t.j.s
osobou, ktorá nebola spôsobilá byť nositeľom práv a povinností priznaných, resp. uložených zákonom. S
ohľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie podľa § 389 ods. 1 písm. a) a § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi,
či možno v exekučnom konaní pokračovať, t. j. zistí, či bolo dedičské konanie po povinnej ukončené, a

podľa výsledku dedičského konania, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP),
buď rozhodne o pokračovaní v konaní s jej dedičmi, alebo exekučné konanie zastaví.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.