Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 3, 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 4T/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720010410
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing., Mgr. Martin Bekeš
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:5720010410.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Martin Ing. Mgr. Martin Bekeš na hlavnom pojednávaní konanom dňa
03.04.2024 v Martine takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b) Tr. por.

oslobodzuje

obžalovanú
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom A., t. č. bytom A., D. A. XXXX/X,

spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Martin č. 1Pv 609/18/5506 zo dňa 16.03.2020, podľa ktorej mala spáchať
pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zák., v spojení s § 138

písm. b), písm. j) Tr. zák. tým, že:
1. v období od presne nezisteného dňa roku 2011 do decembra 2017 si na rôznych miestach v
Martine a vo Vrútkach na základe ústnej dohody postupne požičiavala finančné prostriedky v
rôznej výške od poškodenej E. A., nar. XX.XX.XXXX s tým, že peniaze potrebuje na
zálohy a poplatky súvisiace s vybavovaním úveru vo Francúzsku, z ktorého mala požičané finančné
prostriedky poškodenej vrátiť, pričom pri vybavovaní úveru jej mali vznikať rôzne prekážky, a tak žiadala

ďalšie peniaze od poškodenej na úhradu dodatočných poplatkov, ktorých požičanie podmieňovala
skutočnosťou, že ak jej poškodená neposkytne ďalšie peniaze, tak úver nezíska a nebude môcť
vrátiť žiadne peniaze, a takto konala hoci už v čase požičiavania finančných prostriedkov vedela, že
tieto vzhľadom na svoje majetkové pomery nebude môcť vrátiť, čím takto svojim konaním spôsobila
poškodenej E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, A., škodu vo výške 51.100,- €,
2. v období od presne nezisteného dňa roku 2012 do decembra 2016 na rôznych miestach v Martine a
vo Vrútkach, si na základe ústnej dohody postupne požičiavala finančné prostriedky v rôznych výškach

od poškodenej A. A., nar. XX.XX.XXXX s tým, že peniaze potrebuje na zálohy a poplatky súvisiace s
vybavovaním úveru vo Francúzsku, z ktorého mala požičané finančné prostriedky poškodenej vrátiť,
pričom pri vybavovaní úveru jej mali vznikať rôzne prekážky, a tak žiadala ďalšie peniaze od poškodenej
na úhradu dodatočných poplatkov, ktorých požičanie podmieňovala skutočnosťou, že ak jej poškodená
neposkytne ďalšie peniaze, tak úver nezíska a nebude môcť vrátiť žiadne peniaze jej, ani jej matke E.
A., nar. XX.XX.XXXX, a takto konala hoci už v čase požičiavania finančných prostriedkov vedela, že

tieto vzhľadom na svoje majetkové pomery nebude môcť vrátiť, čím takto svojim konaním spôsobila
poškodenej A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, A. škodu vo výške 16.358,90,- €,
3. v období od 28.08.2012 do 16.04.2013 si na rôznych miestach v Martine a vo Vrútkach si
postupne požičiavala finančné prostriedky v rôznych výškach od poškodeného G. A., nar. XX.XX.XXXX
a poškodenej C. H., nar. XX.XX.XXXX s tým, že peniaze potrebuje na zálohy a na poplatky súvisiace
s vybavovaním úveru vo Francúzsku, z ktorého mala následne požičané finančné prostriedky vrátiť,
pričom pri vybavovaní úveru jej mali vznikať rôzne prekážky, a tak žiadala ďalšie peniaze od

poškodených na úhradu dodatočných poplatkov, ktorých požičanie podmieňovala skutočnosťou, že akjej poškodení neposkytnú ďalšie peniaze, tak úver nezíska a nebude môcť vrátiť žiadne peniaze, a takto
konalahociužvčasepožičiavaniafinančnýchprostriedkovvedela,žetietovzhľadomnasvojemajetkové
pomery nebude môcť vrátiť, čím takto svojim konaním spôsobila poškodenému G. A., nar. XX.XX.XXXX,

bytom A., A. XXXXX/XX a poškodenej C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., J. XXXX/XX, škodu spolu vo
výške 25.800,- €,
4. v období od presne nezisteného dňa na jeseň roku 2012 na základe ústnej dohody uzatvorenej
v Martine - Priekope, si požičala finančné prostriedky od poškodeného, A. K., nar. XX.XX.XXXX s
tým, že peniaze potrebuje na posledný poplatok súvisiaci so získaním úveru z Francúzska, z ktorého

mala požičané finančné prostriedky vrátiť, a ktorých požičanie podmieňovala tým, že ak tento poplatok
neuhradí, úver nezíska, a teda nebude môcť vrátiť peniaze ani poškodenému G. A., ktorý pôžičku od
poškodenéhoA.K.sprostredkoval,peniazeodnehoprevzalaodovzdalobžalovanej,pričomobžalovaná
už v čase požičiavania finančných prostriedkov vedela, že tieto vzhľadom na svoje majetkové pomery
nebude môcť vrátiť, čím takto svojim konaním spôsobila poškodenému A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. C. XXX, škodu vo výške 3.000,- €,

5. v období od roku 2012 do roku 2015 si na rôznych miestach v Martine a vo Vrútkach postupne
požičala finančné prostriedky v rôznych výškach od poškodenej L. D., nar. XX.XX.XXXX s tým, že
peniaze potrebuje na zálohy a na poplatky súvisiace s vybavovaním úveru vo Francúzsku, z ktorého
mala požičané finančné prostriedky vrátiť, pričom pri vybavovaní úveru jej mali vznikať rôzne prekážky,
a tak žiadala ďalšie peniaze od poškodenej na úhradu dodatočných poplatkov, ktorých požičanie

podmieňovala skutočnosťou, že ak jej poškodená neposkytne ďalšie peniaze, tak úver nezíska a nebude
môcť vrátiť žiadne peniaze, a takto konala hoci už v čase požičiavania finančných prostriedkov vedela,
že tieto vzhľadom na svoje majetkové pomery nebude môcť vrátiť, čím takto svojim konaním spôsobila
poškodenej L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., M. XXXX/X, škodu vo výške 25.500,- €,
6. v období od roku 2011 do roku 2014 si na rôznych miestach v Martine a vo Vrútkach postupne

požičiavala finančné prostriedky v rôznych výškach od poškodenej E. N., nar. XX.XX.XXXX, s tým, že
peniaze potrebuje na zálohy a na poplatky súvisiace s vybavovaním úveru vo Francúzsku, z ktorého
mala požičané finančné prostriedky vrátiť, pričom pri vybavovaní úveru jej mali vznikať rôzne prekážky,
a tak žiadala ďalšie peniaze od poškodenej na úhradu dodatočných poplatkov, ktorých požičanie
podmieňovala skutočnosťou, že ak jej poškodená neposkytne ďalšie peniaze, tak úver nezíska a nebude

môcť vrátiť žiadne peniaze, a takto konala hoci už v čase požičiavania finančných prostriedkov vedela,
že tieto vzhľadom na svoje majetkové pomery nebude môcť vrátiť, čím takto svojim konaním spôsobila
poškodenej E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., M. XXXX/XX, škodu vo výške 9.150,- €,
- čím takto svojim konaním spôsobila celkovú škodu vo výške 130.908,90 €,
pretože skutok nie je trestným činom.

Súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkazuje poškodenú E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., F. XXXX/X, s jej
nárokom na náhradu škody voči obžalovanej na civilný proces.
Súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkazuje poškodenú A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, s jej
nárokom na náhradu škody voči obžalovanej na civilný proces.

Súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkazuje poškodených C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., J. XXXX/XX
a G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., A. XXXXX/XX s ich nárokom na náhradu škody voči obžalovanej
na civilný proces.
Súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkazuje poškodeného A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. C. XXX, s jeho
nárokom na náhradu škody voči obžalovanej na civilný proces.

Súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkazuje poškodenú L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., M. XXXX/X, s jej
nárokom na náhradu škody voči obžalovanej na civilný proces.
Súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkazuje poškodenú E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., M. XXXX/XX,
s jej nárokom na náhradu škody voči obžalovanej na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa 26.03.2020 obžalobu voči obžalovanej pre skutok
uvedený vo výroku rozsudku, ktorý navrhoval právne kvalifikovať ako pokračovací zločin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák.
Keďže obžalovaná voči vydanému trestnému rozkazu (č.l. 593) podala odpor, súd na hlavnom
pojednávaní dňa 16.08.2023, 24.10.2023, 12.12.2023, 20.02.2024 a 03.04.2024 vykonal dokazovanie

v nasledovnom rozsahu:S výpoveďou obžalovanej A. B. C. z prípravného konania zo dňa 16.01.2020 (z č.l. 58-62) a zo dňa
29.01.2020 (z č.l. 52-53) sa súd oboznámil jej prečítaním.
Obžalovaná dňa 16.01.2020 okrem iného uviedla, že ona sama sa cíti byť obeťou podvodu, pričom

ľutuje, že do tohto boli zatiahnuté aj ďalšie osoby, ktoré ju finančne podporovali, a ktoré verili spolu s ňou,
že sa ona dostane k investícii, ktorá jej bola investorom z Francúzskej republiky pánom O. H. sľúbená
(ďalej tiež aj ako „investor“). Mienila na základe zmluvy o franchisingu otvoriť prevádzku, v ktorej by
vyrábala a predávala čokoládu, k čomu mala vypracovaný aj projekt. Keďže nemala financie, najskôr sa
snažila tieto získať od slovenskej banky, zdá sa jej, P. Q. F. N. R. L., v ktorej mala niekoľko stretnutí za

účelom získania kapitálu na podnikanie. Úver však nezískala, keďže ho nemala čím zabezpečiť. Preto
začala zisťovať akým iným spôsobom by mohla potrebný kapitál získať, a tak sa dostala k nejakému
webovému portálu, na ktorom zaevidovala o čo má záujem, o akú investíciu, kde sa jej zobrazovali
potenciálni investori start-up kapitálu. Títo investori od nej najskôr zisťovali bližšie informácie o projekte,
ktoré im poskytla. S niektorými investormi komunikácia ďalej neprebiehala, z tých, s ktorými ďalej
komunikovala, si vybrala investora O. H., keďže pochádzal zo serióznej krajiny – z Francúzska. Tento

jej poslal nejaké zmluvy, v ktorých bol uvádzaný výhodný úrok za poskytnutý úver, a to vo výške 2
až 3 percentá ročne, čo pokladala za priaznivé. Na začiatku jej nebolo oznámené, že ona sama bude
musieť najskôr zaplatiť nejaké poplatky. Keď jej boli doručené prvé výzvy na zaplatenie poplatkov, brala
to tak, že ak niečo chce získať, musí aj ona sama niečo dať (t.j. uhradiť požadované poplatky). Nevedela
však, koľko takýchto poplatkov bude, predpokladala, že sa čoskoro po ich úhrade dostane k sľúbenej

investícii. Následne vybavovanie úveru prebiehalo tak, že znovu a znovu jej bolo oznamované, že všetko
je v poriadku, že s investíciou môže počítať, len musí vydržať, kým sa dokumentácia skompletizuje a
podobne.Medzitýmodnejinvestoržiadalúhraduďalšíchaďalšíchpoplatkov.Potomjejinvestoroznámil,
že sumu, ktorú jej požičia, navýšil (zo sumy 300.000,- € na sumu 500.000,- €, hoci ona ani takúto sumu
nepotrebovala). Ona sama sa začala stavať do úzadia, investor ju presviedčal, že chce investovať vyššiu

sumu, že projekt sa mu páči, a že ona postupne môže otvoriť aj viac prevádzok (napr. aj vo Francúzsku
a pod.). Takto sa vliekla komunikáciou zhruba 2 roky, prebiehala mailom a telefonicky, následne sa jej
investor neozval asi 2-3 mesiac. Potom sa investor opätovne ozval s tým, že mal zdravotné problémy
a ospravedlnil sa. Pýtal sa, či ona mieni v projekte pokračovať, s čím ona súhlasila, a keďže už sama
do toho vložila väčšiu sumu peňazí, verila, že už ďalšie poplatky platiť nebude. Vtedy sa to len točiť

začalo, museli sa platiť poplatky za rôzne úkony súvisiace s ďalšou dokumentáciou, investor sa chcel aj
osobne stretnúť, sama však nepokladala za reálne, že do Francúzska vycestuje. Komunikácia naďalej
prebiehalaprostredníctvomemailov,pričomkeďmalapeniazenapožadovanéplatby,tietoajrealizovala.
So svojou myšlienkou podnikania sa zverila aj E. A., resp. jej dcére E. A., ktorá vedela o všetkom ako
prvá, keďže táto bola vo vzťahu s jej synom. E. A. túto informáciu prijala pozitívne, keďže sa domnievala,

že by sa v podniku mohla zamestnať ako upratovačka a rovnako by sa mohla zamestnať aj jej dcéra A.,
ktorá sa mala vrátiť zo zahraničia. E. A. jej začala finančne vypomáhať, bola jej veľmi nápomocná, vždy
sa pýtala, čo je nové, a či znovu investor niečo od nej nepýta. Ona a aj E. A. už boli z toho nešťastné,
keďže sa domnievali, že pôjde len o pár platieb. Tie platby sa však neustále opakovali ako špirála.
E. A. jej aj sama poskytovala peniaze, povzbudzovala ju, aby vydržala, že to musí raz skončiť. Keď

E. A. videla, že poplatky nekončia, táto začala oslovovať aj svojich známych s tým, čí majú možnosť
poskytnúť financie.
Ako prvého E. A. oslovila pána G. A., s ktorým dohodla stretnutie. G. A. bol vo vzťahu s jej bývalou
žiačkou C. H.. Na prvom stretnutí s ním bola spoločne s E. A.. G. A. vysvetlila ako majú byť jeho peniaze
použité. Poskytol jej prvú sumu, pričom sa aj s C. H. projektu, ktorým im obžalovaná spomenula, potešili,

keďže C. H. mala záujem sa v jej podniku v budúcnosti zamestnať. S G. A. sa tiež dohodla, že ak bude
mať niečo nové alebo bude niečo potrebovať, bude ho informovať. Neskôr sa s ním niekoľko krát stretla,
keď potrebovala ďalšie peniaze. G. A. rovnako veril, že ona investíciu čoskoro získa. Po odovzdaní jej
ďalších peňazí (asi pri piatom stretnutí) už od nej žiadal, aby mu vrátila sumu vo výške skoro polovice
sľúbenej investície, a to približne 200.000,- €. Neskôr jej E. A. povedala, že G. A. už nemá financie, ktoré

by mohol poskytnúť. Niekoľko krát sa s týmto ešte stretla, komunikovala s ním aj telefonicky a napokon
tento podal na ňu trestné oznámenie. E. A. na tieto platby poskytla nielen svoje peniaze, ale aj peniaze
od jej ďalších známych. Nie vždy jej povedala od koho peniaze na poplatky má. Čo sa týka E. N., ktorú
poznala z videnia, stretnutie s ňou vybavila E. A. na pošte. Tejto ona (obžalovaná) osobne vysvetlila o
akú investíciu sa jedná a aj ona bola ochotná pomôcť. Následne bola zoznámená aj s L. D., ktorú tiež

poznala z videnia, keďže aj táto pracovala na pošte. Aj táto po vysvetlení, na čo majú požičané peniaze
slúžiť a o akú prevádzku sa má jednať, bola ochotná pomôcť. Keďže poplatky bolo potrebné neustále
platiť, E. A. ďalej oslovovala tieto osoby a oni pomáhali do tej miery, ako mohli. Ona si tieto sumy, ktoré
poskytli E. N. a L. D., značila tak, že ich napísala pod E. A.. Na tomto postupe boli všetky štyri dohodnuté.Stalo sa asi 3 krát, že tieto jej dali peniaze aj priamo na ruku. Keď E. A. posielala peniaze do Francúzska,
tak jej oznámila od koho konkrétne mala peniaze alebo jej zvykla povedať, že tieto poskytli dobrí ľudia.
Tieto poplatky neúmerne rástli, postupne ich odmietala platiť, keďže to bolo pre ňu neúnosné a tieto

poplatky už boli spolu v takej čiastke, že si za ňu mohla otvoriť zamýšľaný podnik. To, že odmietala
platiť ďalšie platby, je zaznamenané v emailovej komunikácii, ktorú s investorom viedla. Nakoniec sa
dozvedela, že E. A. a A. A. podali na ňu trestné oznámenie. Od investora peniaze sama nedostala,
dozvedela sa, že mal mať zdravotné problémy. Neskôr začal s ňou komunikovať údajne syn investora O.
H., ktorý jej oznámil, že investor Laurent Grammont – t.j. jeho otec, zomrel. Na to ona reagovala tak, že

mu môže, ale nemusí veriť, a že vie, že investor mal mať zdravotné problémy. Povedala mu o investícií,
ktorú jej mal jeho otec poskytnúť, po čom tento prejavil záujem s investíciou jej pômôcť. Rovnako aj syn
investora od nej pýtal poplatok vo výške 200,- € až 300,- € za otvorenie súboru. Ona už tomu vôbec
neverila, nemienila v tom pokračovať, o investíciu jej už nejde, chcel len, aby boli vrátené peniaze, ktoré
boli zaplatené. A. K. nepozná, osobne sa s ním nestretla a neprevzala od neho žiadne peniaze. Vie
však, že G. A. pri nejakej platbe pomohol kamarát, je možné, že to bol on. Ona disponuje poznámkami,

na ktorých sú uvedené jednotlivé prijaté a odoslané platby. Poplatky sa investorovi uhrádzali prevažne
cez systém Western Union, nejaké platby sa realizovali aj z účtu VÚB a.s., keďže chcela mať doklad o
transakcii a systém Western Union bol drahý. Platby posiela buď ona alebo E. A. cez systém Western
Union. Investor jej prostredníctvom mailovej komunikácie oznamoval, aké poplatky je potrebné zaplatiť,
vždy jej uviedol komu je potrebné platbu poslať a v akej výške. Posledná platba sa zrealizovala asi v

roku 2018.
Obžalovaná vo výpovedi zo dňa 29.01.2020 doplnila, že žiada, aby súčasťou súdneho spisu bol aj spis,
ktorýsaviedolvroku2013pretotožnýskutok,keďžesavňomnachádzajúpotrebnédoklady.Internetová
stránka, prostredníctvom ktorej sa skontaktovala s investorom O. H. je S..
Svedkyňa-poškodená E. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako vo výpovediach zo dňa

02.12.2019 (č.l. 170-173) a zo dňa 14.01.2019 (č.l. 184-186), kedy uviedla, že s obžalovanou za
spoznala prostredníctvom mladšej dcéry, ktorá bola vo vzťahu so synom obžalovanej, títo sa mienili
zobrať. S obžalovanou sa často navštevovala, boli spolu kamarátky. V tom čase ona sama pracovala
ako vedúca R. G. v priekope. Obžalovaná si od nej najskôr požičala peniaze vo výške 100,- €, za
ktoré mienila kúpiť auto od leasingovej spoločnosti a následne toto predať. Bolo to v roku 2011. Auto

obžalovaná aj odkúpila a predala, no peniaze jej nevrátila. Vtedy jej uviedla, že musela poplatiť nejaké
poistky a pod. Neskôr za ňou prišla do práce, vtedy jej povedala, že chce začať podnikať a otvoriť si
franchisovú prevádzku nijakého luxusného francúzskeho podniku – kaviarne. Ona nemala však záujem
sa u nej zamestnať, keďže mala vlastnú prácu. Obžalovaná jej vtedy uviedla, že už má vybraté aj
priestory, kde by chcela mať svoju prevádzku. Malo to byť niekde v okolí tržnice, no zároveň jej povedala,

že to ešte nemá dotiahnuté. Za tým účelom začala za ňou opakovane chodiť a požičiavať si od nej znovu
a znovu sumy vo výške 100,- €, 200,- € a 300,- € s tým, že ju neustále presviedčala, že vybavuje akési
povolenia potrebné na to, aby mohla začať podnikať a tiež, že predmetné peniaze potrebuje na platenie
poplatkov, aby jej mohol byť poskytnutý úver, ktorý si vybavovala vo Francúzku. Obžalovaná jej tvrdila,
že peniaze, ktoré jej majú prísť, sú nejakým spôsobom blokované a na to, aby boli uvoľnené, je potrebné

ešte niečo splniť, ešte niečo zaplatiť, napr. transakčné poplatky za prevod peňazí, respektíve za kúpu
nejakého zabezpečovacieho zariadenia, aby nedošlo k zmocneniu sa peňazí z úveru neoprávnenými
osobami. Vždy ju obžalovaná utvrdzovala v tom, že požičané peniaze vráti, vráti ich z veľkého úveru, no
nikdy nič nevrátila. Po určitom čase jej obžalovaná oznámila, že polovica úveru by sa už mala nachádzať
na účte niektorej slovenskej banky, no za prevod druhej polovice musí znovu nejaké poplatky zaplatiť.

Ako ďalší dôvod platenia poplatkov uvádzala napr. to, že je potrebné zaplatiť poplatok colnej správe a
pod. Takto od nej vymámila čiastku vo výške 5.000,- €, ktorú dostala ako odstupné z práce, keď odišla
do dôchodku, tiež ju nahovorila, aby si vzala úver vo výške 2.000,- € v G. N., pôžičku Quattro vo výške
1.600,- € a pôžičku v Pôžičkárni vo výške 1.000,- €. Vymámila od nej aj peniaze vo výške 5000,- €, ktoré
zdedila. Aj napriek všetkým týmto peniazom, ktoré jej odovzdala, naďalej od nej pýtala ďalšie peniaze.

Keď sa obžalovanej pýtala na vrátenie požičaných peňazí, táto jej len zvykla povedať vydrž - vydrž
a takto to išlo dokola. Ona sama si musela nájsť viacero zamestnaní, keďže všetky úspory odovzdala
obžalovanej a nezvládala platiť poplatky súvisiace s užívaním bytu. Obžalovaná si v roku 2015 - 2016
požičala peniaze aj od E. M. vo výške 2000,- €, no keďže tieto obžalovaná nesplatila, ona sama E. M.
musela zaplatiť v exekúcii sumu vo výške 4.900,- €. Rovnako si zobrala úver aj od spoločnosti M. T.,

ktorý nebola schopná splácať, istina s úrokmi narástla až do sumy 4.000,- € až 5.000,- €, so splatením
ktorého jej napokon pomohla dcéra. Obžalovanej ďalšie peniaze opakovane poskytovala už len preto,
aby zachránila to, čo už jej dala.Sama začala mať zdravotné problémy, kedy sa jej obe dcéry snažili pomôcť. Mladšia dcéra jej pomohla
vyplatiť dlhy. So staršou dcérou A. v roku 2012 išla do G. N., v ktorej si jej dcéra zobrala úver vo
výške 10.000,- € s tým, že jej pomôže, no obžalovaná, ktorá ich navštevovala, vymámila od nich aj tieto

peniaze. Vtedy obžalovaná sľubovala, že peniaze budú vrátené do 24 hodín. Tiež jej odovzdala sumu
vo výške 1.000,- €, ktorú jej požičala kamarátka p. M.. Obžalovaná jej stále vyvolávala, potrebovala
požičať ďalšie a ďalšie peniaze. Následne od nej vytiahla ďalšiu sumu vo výške 6.000,- € a následne
aj 3.000,- €. Peniaze stále mali slúžiť na platenie poplatkov. Obžalovaná už hovorila aj o tom, že ak
sa tieto poplatky nezaplatia, prídu o všetko. Jej dcéra A. si tiež navýšila úver z G. N. o sumu 3.500,-

€, ktorú tiež odovzdala obžalovanej. Ešte aj v roku 2016 jej dcéra A. odovzdala sumu vo výške 350,-
€, ktoré ona poslala obžalovanej. Malo sa jednať o úplne posledné peniaze, no ešte aj v roku 2017 sa
poplatky platili naďalej.
Najskôr obžalovanej peniaze odovzdávala do ruky (to bolo v čase, keď chodila za ňou do práce), neskôr
už len obžalovaná posielala SMS správy kde, kedy a akú sumu má poslať prostredníctvom služby
Western Union, aby došlo k uvoľneniu peňazí. Peniaze zasielané službou Western Union posielala do

Francúzska, a to na účet osôb, ktoré jej táto označila. Má za to, že v hotovosti odovzdala obžalovanej
viac peňazí, ako ich poslala prostredníctvom služby Western Union. Takto jej mohla dať dokopy čiastku
prevyšujúcu 50.000,- € až 53.000,- €, možno aj viac.
V čase, kedy pracovala na pošte, jej kolegyňa E. N., ktorá vedela o týchto jej problémoch, obžalovanej
požičala určitú sumu peňazí. Ona sama sa teraz voči nej cíti byť vinou, keďže táto jej len chcela pomôcť.

Keď za ňou a ostatnými kolegyňami obžalovaná chodievala do práce, tvrdila, že má nejaký zošiť, v
ktorom si presne eviduje peniaze, ktoré jej kto, v akej výške a kedy požičal. Ona sama nikdy ten zošit
nevidela. Prevzatie peňazí, ktoré odovzdala obžalovanej priamo do rúk, jej obžalovaná nepotvrdzovala.
Aj ďalšia jej bývalá kolegyňa L. D. obžalovanej požičala peniaze, za touto kolegyňou chodila ona spolu
s obžalovanou, kedy ju presvedčili k požičaniu peňazí. Ani tejto kolegyni sa peniaze nevrátili. Napokon

obžalovaná s ňou a aj s jej dcérou prerušila akýkoľvek kontakt. Keď sa jej po dlhšej dobe podarilo
obžalovanej dovolať, obžalovaná jej povedala, že leží v nemocnici, nakoľko má problémy so srdcom. R.
sa jej vtedy ponúkla, že ju príde pozrieť, no obžalovaná povedala, že si to nepraje. Vtedy išla aj s dcérou
za matkou obžalovanej, ktorá vyvrátila skutočnosť, že by mala byť obžalovaná v nemocnici. Má za to,
že aj vtedy ju znovu oklamala. Následne jej v nočných hodinách prišla od obžalovanej SMS správa, v

ktorej jej vyčítala, že jej matke spomínala skutočnosti súvisiace s napožičiavanými peniazmi. Odvtedy
za s obžalovanou skontaktovať nemôže. Keď sa stretne na ulici, obžalovaná ju nepozná. Má za to, že
obžalovaná využívala na ňu psychický nátlak tým, že jej tvrdila, že ak jej neposkytne ďalšie peniaze,
príde aj o tie predošlé (keďže ona úver nezíska a nebude mať z čoho peniaze vrátiť). Obžalovaná jej
vyplakávala do telefónu, že prídu o všetko, že ona sama už peniaze nemá. Ona jej verila a vždy jej

ďalšiu čiastku peňazí poskytla. Sama nemala pocit z konania obžalovanej, že by ju táto chcela nejakým
spôsobom podviesť. Mala pocit, že skôr táto je vydieraná nejakou inou skupinou. Aktuálne nevie, čo
si má o celej tejto veci myslieť, keďže obžalovaná sa postupom času začala zatajovať. Peniaze pre
obžalovanú jej odovzdávali aj pani N. a D., pani M., pán G. A. aj dcéra A.. Obžalovaná ju nielen pripravila
o celoživotné úspory, no aj ju zadlžila.

Svedkyňa-poškodená A. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako vo výpovediach zo dňa
03.12.2019 (č.l. 195-197) a zo dňa 14.01.2019 (č.l. 208-209), kedy uviedla, že obžalovanú pozná od
roku 2008 alebo 2009, kedy začal syn obžalovanej chodiť s jej sestrou E.. Až v roku 2012 sa jej
matka zdôverila, že obžalovanej požičiava peniaze. Mala vedomosť o tom, že obžalovaná si chce na
základe tzv. franchise licencie otvoriť nejakú čokoládovňu, povedala aj názov značky a za tým účelom

jej mal byť poskytnutý úver zo zahraničia od nejakého investora. Aby jej bol úver vyplatený, táto musela
splniť určité podmienky – posielať peniaze do zahraničia, napr. aby jej boli poskytnuté nejaké otváracie
kódy, a podobne. Preto aj ona sama obžalovanej požičala nejaké financie. O peniazoch, ktoré ona
vyplatila obžalovanej v hotovosti, nemá žiadne potvrdenie, obžalovanej dôverovala. Ona s matkou
nemala podozrenie, že by ich chcela obžalovaná podviesť, až kým toho nebolo moc. Jej matka je kvôli

týmto peniazom od roku 2011 pod psychickým tlakom. Preto, sa sama snažila matke pomôcť, zobrala si
úvery a sama sa tak dostala do problémov. Takto obžalovanej poskytla od roku 2012 sumu prevyšujúcu
16.000,- €, avšak následne ju úvery stáli oveľa viac, keďže musela platiť poplatky a úroky a napokon
aj trovy vymáhačských spoločností. Úver mala poskytnutý vo výške 10.000,- € z G. N. L., ktorý bol
navýšený o ďalších 3.500,- €. Tieto peniaze požičala obžalovanej. Zároveň jej odovzdala v hotovosti

sumu vo výške 350,- € a 150,- € a prostredníctvom služby Western Union poslala sumy vo výške 150,-
€ a 250,- €. Ďalej obžalovanej dala aj peniaze z tzv. Quatro karty vo výške 800,- €. Ona (svedkyňa)
samaposielalapeniazedozahraničiaprostredníctvomslužbyWesternUnion,atorôznymosobám,ktoré
nepoznala. Ona posielala nielen svoje peniaze, ale aj peniaze matky. Prebiehalo to tak, že obžalovanájej matke formou SMS správy oznámila koľko peňazí a komu má poslať a následne sa tieto peniaze
poslali. Obžalovaná im aj povedala, že ak sa ďalšie peniaze nepošlú, prídu aj o tie peniaze, ktoré boli
nimi doposiaľ poskytnuté. Takýmto spôsobom vyvíjala obžalovaná na nich psychický nátlak. Predmetné

peniaze sa posielali do zahraničia za účelom úhrad rôznych poplatkov a pod. Doposiaľ jej obžalovaná
z poskytnutých peňazí nič nevrátila. S odstupom času to hodnotí tak, že boli s matkou hlúpe, keď
obžalovanej na niečo také naleteli. Raz obžalovaná uviedla, že časť peňazí jej už bola poskytnutá, a to
polovica, a aby „odomkla“ aj druhú časť úveru, tak žiadala, aby jej poskytli ďalšie peniaze. Oni (ona
s matkou) jej verili a tieto peniaze jej poskytli.

Nakoniec ona sama podala na obžalovanú trestné oznámenie, keďže jej matka čakala niekoľko rokov
na vrátenie peňazí. Jej matka obžalovanej stále dôverovala, nakoľko obžalovaná ju neustále uisťovala,
že všetky čiastky, ktoré jej boli poskytnuté, má spísané v zošite a mieni ich vrátiť, ba sľúbila, že im dá
nejaké peniaze navyše za ich ochotu pomôcť.
Obžalovaná osobne za ňou nikdy neprišla, okrem prípadu, keď sa dostavila do kaviarne, v ktorej ona
(svedkyňa) pracovala. Tu jej odovzdala sumu vo výške 150,- €. Vtedy jej povedala, že nech sa nebojí,

že už záležitosť bude vybavená, že ide o posledné peniaze. Toto jej vždy rozprávala, aj keď ju stretla.
Nakoniec posledný krát bolo možno 80 krát. Obžalovaná vedela, že peniaze mala jej matka aj od nej.
Vie, že aj iné osoby požičali obžalovanej peniaze a to p. A. a p. M.. Keď sa od roku 2016 sama snažila
kontaktovať obžalovanú, hovory končili tak, že ju obžalovaná obviňovala z toho, že sa jej vyhráža a pod.
Svedkyňa-poškodená C. H. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako vo výpovedi zo dňa

21.01.2020 (č.l. 242-243), kedy uviedla, že niekedy v roku 2012 ju a jej priateľa G. A. kontaktovali
obžalovaná a E. A. za účelom požičania si peňazí. Obžalovanej mal byť poskytnutý výhodný úver
z Francúzka na podnikanie, keďže táto si chcela otvoriť kaviareň. Ona a jej priateľ G. A. obžalovanej
dôverovali nielen preto, že obžalovaná bola učiteľka, ale aj preto, že prvý krát s ňou prišla pani A.,
ktorá bola dlhoročnou susedou jej priateľa G. A., ktorý ju pokladal za slušnú osobu. Keď sa rozhodovali,

či peniaze obžalovanej poskytnú, pýtali sa jej, čo z toho budú oni mať. Ona im sľúbila, že im vráti
vyššiu sumu, ako jej požičajú. Peniaze na vrátenie mala mať z úveru, ktorý jej mal byť poskytnutý vo
výške 500.000,- €. Obžalovanej mohli poskytnúť dokopy sumu vo výške okolo 28.000,- €. Keď už mala
peniaze vrátiť, táto im oznámila, že potrebuje ďalšie peniaze, či už na nejaké poplatky, na právnika, na
kolky a pod. Takto to šlo dokola. Viedli spolu s obžalovanou rozsiahlu komunikáciu, táto ich neustále

ubezpečovala, že ich peniaze sú v bezpečí v banke na vinkulovanom účte VÚB a.s., kde ich vidí, no
nemôže s nimi disponovať ani ona a ani druhá strana. Vždy prišla len s tým, že by im aj rada peniaze
vrátila, no vyskytol sa ďalší problém. Keďže im to začalo byť podozrivé, sami si zisťovali informácie o p.
H.. Obžalovaná im aj ukázala zmluvu uzavretú s p. H., vyzeralo to dôveryhodne, no vinkuláciu peňazí
im neukázala. Keď sa jej pýtali, či sama si nemyslí, že sa jedná o podvod, táto bola presvedčená o tom,

že keď všetko poplatí, úver nakoniec dostane. Aktuálne sú už zmierení s tým, že tieto peniaze viac od
obžalovanej nedostanú. Prišli tak o všetky úspory, ktoré mali. Písomné potvrdenie o poskytnutí peňazí
obžalovanej sa spísalo len pri prvej odovzdanej čiastke. Peniaze obžalovanej odovzdával jej partner
v hotovosti, a to v niekoľkých vyšších aj nižších čiastkach, prevažne vo Vrútkach.
Svedok-poškodený G. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako vo výpovedi zo dňa

05.12.2019 (č.l. 218-219) a zo dňa 04.10.2019 (č.l. 230-231), kedy uviedol, že dňa 28.08.2012 prišli
k nemu domov, kde žil spolu s C. H., obžalovaná a E. A.. Obžalovaná im hovorila, že potrebuje peniaze
na vybavenie úveru z Francúzka. Žiadala len o krátkodobú pôžičku, ktorá mala slúžiť na zaplatenie
poplatkov. Preto jej vtedy požičal sumu vo výške 1.500,- €, o čom spísali aj písomné potvrdenie (zmluvu).
Obžalovaná mala vrátiť tieto peniaze do dvoch týždňov. V čase splatnosti tohto záväzku, prišla za ním

obžalovaná s tým, že potrebuje ďalšie peniaze na ďalšie poplatky znovu v súvislosti s vybavovaním
úveru. Vtedy mu obžalovaná uviedla, že peniaze mu bude môcť vrátiť jedine v prípade, že jej bude
poskytnutý predmetný úver a tak jej dal ďalšiu čiastku, a to sumu vo výške 2.500,- € a takto opakovane
aj ďalšie sumy. Peniaze jej poskytol 5 alebo 6 krát. Na pôvodnú zmluvu dopisovali sumy, ktoré jej boli
postupne požičané. Peniaze jej požičiaval na rôznych miestach v Martine a vo Vrútkach. Takto on požičal

obžalovanej sumu dokopy vo výške 25.800,- €. Sám bol tiež osobne prítomný pri tom, ako jeho švagor
A. K. odovzdal pred predajňou Lidl v Priekope obžalovanej v hotovosti čiastku vo výške 3.000,- €. On
mal najskôr dojem, že obžalovaná mieni podnikať aj spolu s pani A., neskôr sa dozvedel, že pani A.
rovnako požičala peniaze obžalovanej. Myslí si, že ju len sprevádzala, aby pomohla zabezpečiť ďalšie
peniaze od ľudí, táto bola s obžalovanou len pri odovzdaní prvej čiastky, kedy jej dal predmetnú sumu

vo výške 1.500,- €, neskôr už po peniaze chodila len obžalovaná. Keď sa pýtali obžalovanej, kde sú ich
peniaze a kedy ich vráti, táto len uviedla, že potrebuje ďalšie peniaze na to, aby mohla získať predmetný
úver. Tvrdila, že peniaze sú už vinkulované na účte vo I. L., že peniaze vidí, sú na účte, len je potrebné
poslať na predmetný účet ďalšiu sumu peňazí, aby sa dostala k peniazom a stále takto dokola. Oni užlen chceli zachrániť peniaze, ktoré jej dali, a preto jej zakaždým poskytli ďalšie peniaze. Keď požadovali
od obžalovanej, aby im ukázala nejaké dokumenty a na nich číslo vinkulovaného účtu, na ktorý sa mali
zasielať peniaze, dokumenty im ukázala, no údaj s číslom účtu bol zabielený. Vtedy jej prestali veriť.

Obžalovaná vyvíjala na nich psychický nátlak, keď im opakovane uvádzala, že ak jej neposkytnú ďalšie
peniaze, prídu aj o tie pôvodné.
Svedok-poškodený A. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si pamätá na stretnutie s obžalovanou
a G. A. pri Lidli v Priekope. Pri tomto stretnutí mu obžalovaná uviedla, že potrebuje požičať peniaze, aby
získala nejakú investičnú pôžičku z Francúzska. Na základe toho jej požičal sumu vo výške 3.000,- €.

Už si nespomenul, či tieto peniaze obžalovanej odovzdal priamo on alebo G. A.. O to, aby jej požičal,
ho najskôr požiadal švagor G. A., ktorý mu uviedol, že ho tým zachráni. Povedal mu, že keď jej tie
peniaze vyplatí, ona im obom peniaze vráti a on ešte dostane aj nejakú odmenu. Obžalovanej veril
asi preto, že švagor mu o nej povedal, že je jeho bývalou učiteľkou alebo niečo podobné. Nepamätá
si, kedy si dohodli splatnosť pôžičky a ani na ďalšie okolnosti. V rámci odstraňovania rozporov medzi
výpoveďou, ktorú podal na hlavnom pojednávaní a výpoveďou zo dňa 30.09.2019, svedok vysvetlil, že

je pravdou, čo uviedol vo výpovedi zo dňa 30.09.2019 teda, že chcel zachrániť švagra tým, že zaplatí
nejaký posledný poplatok, aby obžalovaná získala z Francúzska úver. On si sám zobral úver a časť
peňazí z úveru poskytol obžalovanej.
Svedkyňa-poškodená L. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne, ako vo výpovedi zo dňa
03.12.2019 (č.l. 136-137) a zo dňa 09.09.2019 (č.l. 148-149), kedy uviedla, že najskôr ju oslovila jej

známa E. A. s tým, či by obžalovanej požičala nejaké peniaze. Obžalovanú poznala, chodila na poštu,
kde ona pracovala. Tieto peniaze mali slúžiť na vybavenie úveru z Francúzka, bolo potrebné, aby
zaplatila nejaký poplatok a peniaze (úver) jej mali byť poskytnuté. E. A. jej tiež povedala, že sama
jej poskytla veľa peňazí a v prípade, že jej aj ona neposkytne, príde o tieto peniaze. Ona len preto,
aby pomohla kamarátke E. A. napokon peniaze obžalovanej požičala. Následne jej požičala aj ďalšie

peniaze, keďže táto jej opakovane uvádzala, že je potrebné ešte zaplatiť iný posledný poplatok, ktorý
ak nezaplatí, tak príde aj o predošlé peniaze. Peniaze odovzdávala buď obžalovanej alebo E. A..
Obžalovanej poskytovala peniaze často, približne po dobu troch rokov. Mohlo to byť v rokoch 2011 až
2013. Spolu jej takto poskytla sumu vo výške 25.500,- €. Vždy jej len uviedla, že ešte treba niečo splniť,
aby získala úver. Ona sa vždy snažila peniaze, ktoré od nej obžalovaná požadovala, zabezpečiť, keďže

chcelazískaťspäťužpredtýmpožičanépeniaze.RazajbolavG.N.poslaťpeniazedoFrancúzska.Tieto
peniaze jej prestala požičiavať, nakoľko už žiadne peniaze nemala. Poberala len invalidný dôchodok,
nechcela jej odovzdať aj posledné peniaze, ktoré mala vyčlenené na pohreb. Obžalovanej aj povedala,
že už jej viac peňazí neposkytne. Sms správy, ktoré jej obžalovaná posielala, boli v znení prosieb až
hrozieb, keďže jej písala, že ak ďalšie peniaze jej neposkytne, môže prísť o peniaze, ktoré jej už dala

predtým.
Svedkyňa-poškodená E. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako vo výpovedi zo dňa
09.09.2019 (č.l. 118-119), kedy uviedla, že najskôr ju oslovila jej kamarátka a kolegyňa E. A. s tým,
či by obžalovanej požičala nejaké peniaze. E. A. o nej vedela, že mala peniaze z dedičstva, a asi
preto ju oslovila. Obžalovanú poznala, bola učiteľkou na základnej škole, do ktorej chodili aj jej deti,

poznala ju ako serióznu ženu. Obžalovaná jej mala vrátiť peniaze po tom, ako získa nejaké peniaze
z Francúzska. Následne obžalovanej poskytla sumu okolo 2.000,- € až 3000,- €, ktorú jej mala vrátiť do
mesiaca. Peniaze jej nevrátila, uviedla jej, že je potrebné zaplatiť ďalšie poplatky banke, ministerstvám
a iným úradom, a tak jej požičala aj ďalšie peniaze. Obžalovanej požičiavala peniaze tak, že tieto
odovzdávala Úver, ktorý chcela získať, mal slúžiť na zriadenie nejakej predajne, presne si už nepamätá.

Dokopy jej poskytla sumu vo výške okolo 9.000,- €. Obžalovaná jej pri žiadosti o poskytnutie ďalších
peňazí okrem iného uvádzala, že už má peniaze pripísané na účte, vidí ich, no aby ich uvoľnili, musí
zaplatiť nejaký posledný poplatok, daň a podobne. Tiež jej uvádzala, že ak ona poplatok nezaplatí,
nedostane späť ani predošlé peniaze. E. A. jej oznámila, že sama jej poskytla veľa peňazí a v prípade,
že jej aj ona neposkytne, príde o tieto peniaze. Ona preto, aby pomohla kamarátke A., no tiež aj preto,

aby zachránila svoje peniaze, peniaze obžalovanej vždy požičala. Peniaze odovzdávala niekoľkokrát
v priebehu 2-3 rokov. Naposledy obžalovanej požičala v roku 2014. Následne si uvedomila, že sa
jedná o klamstvo a povedala si dosť a už viac peňazí nedala. S týmito peniazmi sa už rozlúčila.
S obžalovanou nekomunikuje, jedine sa kolegyne spýtala, čo je s vecou, ale informácie o nej nemá
žiadne. Jej obžalovaná nikdy neukazovala na počítači, že by jej už prišli nejaké peniaze, jedine to vie

od kolegyne A., ktorá to mala skutočne vidieť, resp. tak jej to bolo povedané. Či to bola pravda, nevie.
Neskôr sa jej obžalovaná vyhýbala.
Svedkyňa-poškodená E. M. bola vypočutá len v prípravnom konaní, s ktorej výpoveďami sa súd
oboznámil ich prečítaním. Táto svedkyňa dňa 21.01.2020 (č.l. 251) a dňa 23.04.2019 (č.l. 254) uviedla,že asi v roku 2012 stretla kolegyňu E. A., ktorá ju poprosila, či by požičala peniaze v sume 400,-
€ jej svatke, ktorá ich potrebovala za účelom získania úveru, ktorý potrebovala na otvorenie nejakej
kaviarničky. E. A. prišla k nej domov a tejto požičala sumu 400,- € a spísali potvrdenie. Táto suma bola v

dohodnutom termíne vrátená, preto potvrdenky roztrhali a ona odišla. Asi o tri týždne, sa jej telefonicky
znovu ozvala E. A. s tým, že by potrebovala ďalšiu sumu, a že v krátkej dobe jej budú peniaze vrátené.
Dohodli sa, aby znovu k nej prišla, vtedy prišla aj s obžalovanou. Požičala im sumu vo výške 2.000,- €.
Znovu spísali potvrdenie o poskytnutí peňazí. Nepochybovala o tom, že by jej peniaze nevrátili, keďže s
E. A. pracovala 30 rokov a verila jej. Nakoľko v dohodnutom termíne peniaze nevrátili, kontaktovala ich

telefonicky, kedy ju tieto ubezpečovali, že v dohľadnej dobe jej peniaze vrátia. Toto sa opakovalo viac
krát, tak podala podnet aj na políciu. Následne sa obrátila aj na právnika, ktorý začal vo veci konať a
peniaze boli nakoniec v exekúcii vymožené. Obžalovanú predtým nepoznala, len z videnia, mala však
vedomosť, že bola učiteľka.

Ďalej súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, založených v spise.

Na potvrdeniach o úhrade finančných prostriedkov (z č.l. 128), z ktorých je len časť čitateľná, sú
zaznamenané platby, ktoré E. N. realizovala v prospech obžalovanej.
Z preložených písomností z jazyka francúzskeho (z č.l. 266-283) je zrejmé, že ide o tzv. poistnú zmluvu
zo dňa 26.06.2012, ktorou sa má poistiť riziko nespôsobilosti obžalovanej splatiť úver, ktorý jej má byť
poskytnutý vo výške 500.000,- €, ďalej o zmluvu o pôžičke zo dňa 26.06.2012, na základe ktorej, sa

veriteľO.H.pozaplateníbankovýchpoplatkovzaväzujeposkytnúťobžalovanejsumuvovýške500.000,-
€, o dohodu o pôžičke fyzickým osobám (v ktorej sa dátum nenachádza), v ktorej sa majú stanoviť
podmienky za akých O. E. poskytne klientovi úver vo výške 500.000,- €.
Z preložených písomností z jazyka francúzskeho (z č.l. 284-294) je zrejmé, že ide o tzv. potvrdenie
o prevode sumy vo výške 300.000,- € v prospech obžalovanej na účet vedený v I. L., pričom peniaze

mali byť prevedené ku dňu 02.05.2011, pričom suma vo výške 488,- € predstavuje bankový poplatok,
ďalej o zmluvu o pôžičke zo dňa 29.04.2011, na základe ktorej sa veriteľ O. H. po zaplatení bankových
poplatkov zaväzuje poskytnúť obžalovanej sumu vo výške 300.000,- €, v ktorej sa okrem iného uvádza,
že obžalovaná mala zaplatiť bankový poplatok vo výške 488,- € a o poistnú zmluvu zo dňa 29.04.2011,
ktorou sa má poistiť riziko nespôsobilosti obžalovanej splatiť úver, ktorý jej má byť poskytnutý vo výške

300.000,- €, pričom poistné predstavuje sumu vo výške 2.425,- €.
Z prehlásenia obžalovanej a E. A. (č.l. 255) zo dňa 10.07.2012 vyplýva, že tieto osoby prevzali od E.
M. sumu vo výške 2.000,- €, ktorú sa zaviazali vrátiť do dňa 01.08.2012.
Zo správy Sociálnej poisťovne (z č.l. 295 – 300) vyplýva, že obžalovaná poberá vdovský dôchodok od
19.02.2003 a starobný dôchodok od 20.05.2017 (pričom poberala aj sirotský dôchodok).

Zo správy ÚPSVaR Martin (z č.l. 301) vyplýva, že obžalovaná bola v období od 09.10.2015 do
19.05.2017 a od 01.02.2014 do 09.06.2015 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Nepoberala dávky v hmotnej núdzi a ani štátne sociálne dávky.
Z potvrdení Poštovej bansky, a.s. (z č.l. 304-308) vyplýva, že E. A. v roku vykonávala v predmetnej
banke SEPA príkazy na úhradu súm, ktoré boli zaslané na účet vedený v Spolkovej republike Nemecko.

Z potvrdení Poštovej bansky, a.s. (z č.l. 309-431) vyplýva, že E. A. v rokoch 2014 až 2017 vykonala
v predmetnej banke platby prostredníctvom služby Western Union, ktorými zasielala sumy v rôznych
výškach, rôznym osobám vo Francúzku.
Z kúpnej zmluvy a jej príloh (z č.l. 434-439) vyplýva, že obžalovaná dňa 19.12.2011 predala svoje vozidlo
zn. Peugeot 207 za sumu 4.000,- €.

Z osobných poznámok obžalovanej (z č.l. 442-445) vyplýva, že táto si viedla záznamy o tom, kto a
kedy jej v akej výške poskytol finančné prostriedky, resp. kto, kedy a v akej výške vykonal platbu v jej
prospech, resp. komu, kedy a v akej výške a na aký účel poskytla finančné prostriedky.
Z emailovej komunikácie (z č.l. 445-454) vyplýva, že obžalovaná v priebehu roka 2009 komunikovala
so spoločnosťou F. O., R., ktorej zástupca vysvetlil obžalovanej dôvody, pre ktoré jej nemohli odporučiť

prenajať si priestory na prevádzku podniku za takú cenu nájmu, akú za ňou vybrané priestory
prenajímateľ požadoval. Zároveň v tomto období komunikovala aj so spoločnosťou K. XXXX, R., od
ktorej obžalovaná uvažovala prenajať si obchodné priestory.
Z emailovej komunikácie (z č.l. 455-458) z obdobia od 26.10.2011 do 28.10.2011 a zo dňa 15.03.2011
vyplýva, že obžalovaná viedla s osobou, ktorá používala účet H. komunikáciu, v ktorej „investor“

požadoval od obžalovanej uhradenie rôznych poplatkov, pričom v správe zo dňa 26.10.2011 obžalovaná
konštatovala, že mu už poslala sumu vo výške 15.793,- €.
Z písomností z č.l. (462-516) okrem iného vyplýva, že voči obžalovanej bolo v roku 2010 začaté
jedno exekučné konanie, postupne v roku 2012 začali ďalšie dve exekučné konania, v roku 2013 jednokonanie, v roku 2014 tri konania, v roku 2015 jedno konanie a tiež v roku 2016 jedno konanie, ďalej
z rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 22.10.2013 sp. zn. 10063/13
vyplýva, že obžalovaná riadne nesplatila pôžičku vo výške 5.000,- €, ktorá jej bola poskytnutá na základe

zmluvy, ktorú uzavrela so spoločnosťou U., L. dňa 04.03.2013, zároveň jej bolo doručených viacero
výziev na úhradu splatných záväzkov, ktoré jej vznikli neplnením zmlúv o úvere, ktoré obžalovaná
uzatvorila s rôznymi nebankovými inštitúciami, ďalej že boli vydané viaceré platobné rozkazy, ktorými
bola obžalovanej uložená povinnosť zaplatiť veriteľom žalovanú čiastku a tieto nadobudli právoplatnosť.
Z uznesenia OR PZ v Martine č. ORP-150/2-VYS-MT-2016 zo dňa 02.06.2016 (č.l. 517-519) okrem

iného vypláva, že trestné stíhanie vedené pre podozrenie zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu
do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218, ods. 3 písm. a) Tr. zák. bolo zastavené,
keďžebolovyhodnotené,žeskutokniejetrestnýmčinomaneboldôvodnapostúpenieveci.Vuvedenom
konaní mala postavenie podozrivej osoby obžalovaná.
Z výpisu zo živnostenského registra (z č.l. 523-524), okrem iného vyplýva, že obžalovaná podnikala od
roku 2008 na základe živnostenského oprávnenia v rôznych činnostiach, pričom túto činnosť ukončila

dňa 01.02.2014
Vo výpise z európskeho informačného systému registra trestov a ďalších príloh (č.l. 527-532) vyplýva,
že obžalovaná má jeden záznam v tomto registri pre spáchanie trestné činu – Počítačového podvodu
podľa § 263a Trestného zákonníka Spolkovej republiky Nemecko, za ktorý bola odsúdená rozhodnutím
L. N. V. sp. zn. 32 JS 686/11 85 Ds 220/11 zo dňa 23.11.2017 a bol jej uložený peňažný trest (pokuta)

vo výške 120 x 30 €.
Z pripojeného spisu vo veci vedenej na OR PZ Martin sp. zn. ORP-730/OEK-MT-2013 okrem iného
vypláva, že v minulosti už bolo vedené trestné stíhanie pre totožný skutok, pre aký je vedené aj v tejto
trestnej veci, avšak trestné stíhanie bolo uznesením sp. zn. ORP-730/OEK-MT-2013 zo dňa 15.02.2018
zastavené, keďže bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo.

Trestným rozkazom Okresného súdu OS Martin sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 18.08.2020 bola
obžalovaná uznaná vinnou zo spáchania žalovaného zločinu, za čo jej súd uložil podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon tohto trestu u nej odložil a stanovil jej skúšobnú dobu vo výmere
5rokovsprobačnýmdohľadomapovinnosťoupodľasvojichschopnostíamožnostínahradiťvskúšobnej
dobe spôsobenú škodu a rozhodol o uplatnených nárokoch na náhradu škody.

Obžalovaná proti predmetnému trestnému rozkazu podala odpor (č.l. 602-603), v ktorom okrem iného
uviedla, že bola sama uvedená do omylu osobou O. H.. Peniaze, ktoré si do poškodených požičala mieni
v budúcnosti, keď jej to bude dovoľovať finančná situácia, vrátiť.
V podaniach obžalovanej (z č.l. 606-610), postúpených z Generálnej prokuratúry SR, ktoré obžalovaná
adresovala aj vtedajšej ministerke spravodlivosti a prezidentke SR okrem iného vyplýva, že obžalovaná

v tých namietala skutočnosť, že je treste stíhaná, má za to, že ona je obeťou trestného činu.
Z komunikácie (z č.l. 615-744) z obdobia od roku 2011 do roku 2019 vyplýva, že obžalovaná viedla
s „investorom“ a „inými“ (synom investora a pod.) komunikáciu, v ktorej „investor“, ako aj ostatné osoby
požadovali od obžalovanej uhrádzanie rôznych poplatkov v súvislosti s poskytnutím jej požadovaného
úveru.

V podaní zo dňa 01.03.2023 (č.l. 839-851) obžalovaná zaslala na Okresnú prokuratúru Martin podanie
označené ako „podnet“, v ktorom namietala svoje postavenie obžalovanej v tomto trestnom konaní a iné.
Z uznesenia ORPZ Martin sp. zn. ORP-730/OEK-MT-2013 zo dňa 15.02.2018 je zrejmé, že trestné
stíhanie, ktoré bolo vedené pre totožný skutok, pre aký je vedené aj v tejto trestnej veci, bolo zastavené,
keďže bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo.

V podaní zo dňa 13.02.2024 označenom ako doplnenie obhajoby (č.l. 904-923) obžalovaná predložila
súdu ďalšie písomnosti, ktoré jej mal poslať investor a iné osoby, ktoré s ňou komunikovali v súvislosti
s vybavovaním úveru, ako aj časť komunikácie, ktorú viedla s týmito osobami.
Na listinách predložených obžalovanou (č.l. 932-936) sú obsiahnuté potvrdenia finančných transakcií
vykonaných prostredníctvom služby Western Union a časť komunikácie medzi obžalovanou a osobou,

ktorá požadovala od obžalovanej ďalší poplatok.
Zo správ o povesti obžalovanej mal súd preukázané, že obžalovaná nemá doposiaľ v odpise registra
trestov žiaden záznam (č.l. 925), z lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov
(č.l. 930) vyplýva, že obžalovaná ani v tejto evidencii nemá žiaden záznam. Z lustrácie Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky (č.l. 927-928) mal súd preukázané, že voči obžalovanej aktuálne

neprebieha iné trestné konanie. Z lustrácie Sociálnej poisťovne (č.l. 929) mal súd preukázané, že
obžalovaná je poberateľkou starobného a vdovského dôchodku, z ktorých sú jej vykonávané zrážky (č.l.
929).Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, avšak
tento nie je trestným činom pre absenciu zavinenia zo strany obžalovanej.
Súd mal vykonaným dokazovaním, a to najmä z výpovedí svedkov – poškodených, avšak čiastočne aj

z výpovede obžalovanej, preukázané, že osoby E. A., A. A., C. H., G. A., A. K., L. D., E. N., no aj E. M.
v období rokov 2011 až 2017 (vrátane) požičali obžalovanej peniaze spolu v približnej výške 130.000,-
€. Tieto peniaze jej požičali preto, aby obžalovaná mohla uhradiť poplatky za účelom získania úveru
od investora z Francúzka. U všetkých týchto veriteľov obžalovanej (ktorí majú postavenie poškodených
v tomto trestnom konaní), s výnimkou A. K. a E. M. sa viacmennej opakoval totožný postup, keď

obžalovaná, hoci žiadnemu z nich ani prvú požičanú sumu (bez ohľadu na to či už bola v stovkách
alebo aj v niekoľkých tisícoch eur) nevrátila, si od nich napožičiavala množstvo ďalších finančných
prostriedkov, ktoré jej poskytli v početných platbách. Aj tieto následne požičané financie mali slúžiť podľa
ich dohody na úhradu poplatkov, zaplatením ktorých investor podmieňoval možnosť čerpania sľúbeného
úveru.Obžalovaná,keďžesamanemaladostatokprostriedkovnaúhradutýchtovšetkýchpožadovaných
poplatkov, najskôr oslovila E. A., ktorá z poškodených postupne poskytla obžalovanej najvyššiu sumu

peňažných prostriedkov. No ani jej financie nestačili na uhrádzanie nových a nových poplatkov, a preto
obžalovanej ďalšie peniaze poskytla (požičala) aj dcéra E. A., A.. Nakoniec obžalovaná s E. A. spoločne
oslovili aj ďalšie osoby – poškodených G. A. a C. H. (ktorí oslovili A. K.), L. D., E. N. a E. M., ktorí rovnako
napožičiavali obžalovanej požadované financie. Poškodení E. A., A. A., C. H., G. A., L. D. a E. N. tak
nabehli do totožnej bezvýchodiskovej situácie, do ktorej bola obžalovaná už kompletne vtiahnutá, keď

neboli veľmi dlhú dobu z obavy, že prídu o doposiaľ požičané peniaze, schopní zastaviť financovanie
poplatkov investora.
Úver, ktorý sa obžalovaná snažila získať, mal podľa vyjadrenia obžalovanej, slúžiť na pokrytie prvotnej
investície nevyhnutnej na otvorenie si prevádzky na výrobu a predaj čokolády. Tento zámer nielen
obžalovaná sama objasnila vo svojich výpovediach, no aj poškodení vo svojich výpovediach potvrdili,

že ho poznali, o tomto sa im obžalovaná zmienila v čase, keď ich požiadala o prvú sumu pôžičky (i keď
niektorí z nich uvádzali, že si obžalovaná chcela otvoriť kaviareň). Skutočnosť, že obžalovaná plánovala
a vykonávala kroky smerujúce k tomu, aby si otvorila prevádzku s výrobou a predajom čokolády, vyplýva
aj z komunikácie, ktorú viedla so zástupcom spoločnosti F. O., R. (ktorá je dlhoročným výrobcom
a predajcom čokoládových praliniek). Zástupca uvedenej spoločnosti jej v rámci vzájomnej komunikácie

okrem iného radil, aké finančné zdroje má hľadať, resp. aké priestory si má prenajať, aby mohla byť
zamýšľaná prevádzka rentabilná, ba dokonca tento priamo komunikoval (v záujme obžalovanej) aj so
zástupcom spoločnosti, od ktorej si obžalovaná mienila priestory na prevádzku prenajať a zároveň
ju upozornil a poučil, aby si neprenajímala také priestory, ktorých výška nájomného hraničí s úžerou
(č.l. 452). I keď zástupca spoločnosti F. O., R. bol evidentne naklonený pomôcť obžalovanej pri

otvorení si prevádzky, v predmetnej komunikácii jej objasnil, že zdroje financovania (úver a jeho
zabezpečenie) si musí vyriešiť vlastnou cestou. Je zrejmé, že táto komunikácia predchádza ďalším
krokom obžalovanej, ktoré vykonala v snahe zrealizovať svoj zámer (na čo nevyhnutne potrebovala
nájsť zdroj jeho financovania). Napokon z tejto komunikácie tiež vyplýva, že obžalovaná sa najskôr
bola informovať v bližšie nešpecifikovanej banke (bankách), či získa úver na svoje podnikanie, no

nakoľko ho nemala čím zabezpečiť, úver jej banka poskytnúť odmietla. Práve aj vďaka tejto prejavenej
snahe pomôcť obžalovanej, obžalovaná očividne nadobudla presvedčenie v možnosti zreálnenia svojho
zámeru, čo ozrejmila vo svojej výpovedi. Vysvetlila, že sa nevzdala svojho plánu, hoci v banke úver
nezískala, a preto sa pokúsila na internete nájsť spôsob získania tzv. startup kapitálu na financovanie
predmetného podniku, konkrétne na stráne S.. Takto sa postupne dostala až k investorovi, ktorý bol

ochotný jej zámer podporiť, jednalo sa o O. H. z Francúzkej republiky. Z vykonaného dokazovania je
však nepochybné, že sa nejednalo o osobu O. H., ktorá s obžalovanou komunikovala a ani o skutočného
investora,aleoosobu(aleboajniekoľkospolupracujúcichosôb),ktorejcieľombolopodvodnýmkonaním
vylákať od záujemcu (t.j. obžalovanej) peniaze. Tieto skutočnosti potvrdzujú aj dôkazy, ktoré boli získané
na základe právnej pomoci poskytnutej Francúzkou republikou (vo veci vedenej na OR PZ Martin sp.

zn. ORP-730/OEK-MT-2013, v ktorej bolo vedené trestné stíhanie pre totožný skutok, pre aký je vedené
aj v tejto trestnej veci). Z nich vyplynulo, že nestotožnené osoby komunikovali a inštruovali vlastníkov
účtov, na ktoré obžalovaná posielala peniaze, a títo vlastníci účtov preposielali predmetné peniaze
prostredníctvom služby Western Union iným osobám do štátu Benin. O. H. bol osobne vypočutý, pričom
o predmetnej záležitosti nemal akúkoľvek vedomosť, obžalovanú nepozná a ani s ňou nekomunikoval.

Je tiež nepochybné, že sa nejednalo
Z emailovej a sms komunikácie, ktorú viedla obžalovaná s týmto údajným investorom vyplýva, že
investor obžalovanú uistil, že jej poskytne úver (za veľmi výhodných podmienok) na financovanie
zamýšľanej prevádzky vo výške 300.000,- €, ktorú sumu postupne navýšil až na čiastku 500.000,-€. Obžalovanú takto zmanipulovanú ľahko presvedčil, že musí najskôr uhradiť určité poplatky, čo jej
malo otvoriť cestu k získaniu sľúbeného úveru. Obžalovaná mu jednoznačne uverila a v snahe úver
získať, poplatky uhradila. Investor však naďalej vyžadoval nové a nové poplatky, ktoré obžalovaná platila

a platila, a keďže týchto bolo viac a viac postupne oslovila poškodených, ktorí jej po objasnení, na
aký účel majú byť ich peniaze použité a za akých prostriedkov vrátené, na ich úhradu požičali. Z tejto
komunikácie je tiež zrejmé, že „investor“ obžalovanú neustále zavádzal, posielal jej rôzne dokumenty,
ktoré navodzovali dojem, že sa jedná o skutočného investora (napr. zmluvy o úvere, o poistení plnenia,
potvrdenia o bankových transferoch peňazí, listiny vydávané francúzskymi štátnymi inštitúciami a iné),

pričom v komunikácii využíval rôzne manipulačné, až nátlakové techniky tak, aby ju donútil požadovaný
poplatok zaplatiť. Ak aj obžalovaná začala mať o investorovi nejakú pochybnosť (a o tom, či sa nejedná
o podvod), investor ju v ďalšej komunikácii spracoval spôsobom, že mu požadované „poplatky“ aj tak
stále a stále platila.
Súd nemá pochybnosť o tom (a prokurátorom nebol ani preukázaný opak), že obžalovaná na získanie
predmetného úveru platením požadovaných poplatkov používala nielen financie z cudzích, no aj

z vlastných zdrojov, keď táto napr. vykonávala platby v prospech investora najskôr priamo z vlastného
účtu, pričom sama sa v tomto období dostala do ťaživej finančnej situácie, ktorá vyústila až do stavu,
že bolo voči nej vedených množstvo exekúcií, musela predať svoje motorové vozidlo, čo potvrdila aj
v komunikácii, ktorú viedla s investorom (dokonca v nej spomínala, že prišla kvôli úveru aj o šperky,
resp. že peniaze použila na poplatky, hoci ich mohla dať synovi na liečbu, ktorú tento nevyhnutne

potreboval a pod.), a čo vyplýva aj zo zabezpečených listinných dôkazov, ba dokonca v dražbe prišla
aj o byt a pod. Takéto konanie, keď obžalovaná posielala (alebo nechávala poslať) objemné množstvo
najmä cudzích peňazí jej úplne neznámej osobe (resp. neznámym osobám), t.j. investorovi, s ktorým
komunikovala len prostredníctvom emailu, či SMS správ, je úplne nezodpovedné až ľahkovážne. Avšak
aj čo sa týka poškodených, títo si vonkoncom nepočínali s potrebnou mierou opatrnosti, keď títo aj po

tom, ako im poškodená nevrátila skôr požičané peniaze, naďalej zotrvávali v kolobehu odovzdávania
ďalších a ďalších peňazí poškodenej, hoci im táto žiadne zabezpečenie za riadne vrátenie požičaných
peňazí neposkytla. Samotná skutočnosť, že obžalovaná sama konala nezodpovedne až ľahkovážne,
však nezakladá jej trestnoprávnu zodpovednosť.
Pri takomto druhu konania, kedy dlžník veriteľovi riadne nevráti peniaze požičané na základe zmluvy

o pôžičke, o podvod môže ísť len vtedy, keď dlžník mal v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke úmysel
vôbec neplniť zmluvne dohodnuté podmienky, t.j. mal úmysel peniaze z pôžičky veriteľovi nevrátiť. Hoci
súd vykonal na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie, prokurátorom nebolo nijak preukázané,
že by obžalovaná s takýmto úmyslom konala, ba práve naopak. Obžalovaná sa postupne dostala do
situácie, v ktorej sa sama stala obeťou podvodu s nadnárodným presahom (peniaze posielala, resp. ich

posielali poškodené E. a A. A., buď osobám do Francúzskej republiky alebo na účet vedený v Spolkovej
republike Nemecko, resp. priamo osobám z Afrického štátu Benin). A hoci sa obžalovaná domnievala,
že si skutočne vybavuje úver potrebný na otvorenie zamýšľanej prevádzky výrobne a predajne čokolády
a postupne platila rôzne sumy, ktoré „investor“ od nej požadoval na úhradu vymyslených poplatkov,
ktoré jej mali sprístupniť poskytnutie úveru, je zrejmé, že so žiadnym „investorom“ nekomunikovala (a

preto si reálne ani úver nevybavovala). Táto komunikovala s osobou (resp. osobami), ktorá postupne od
nej vylákala až prekvapujúco vysokú sumu peňazí. Obžalovaná sa platením požadovaných poplatkov
dostala do nepretržitého „kolotoča“ platieb a pôžičiek, kedy jej len „investor“ oznámil výšku poplatku
a dôvod, pre ktorý je potrebné ho uhradiť a obžalovaná v snahe získať predmetný úver, poplatok
zaplatila. Je zrejmé, že tieto poplatky boli platené rôznymi spôsobmi, a to tak platobnými príkazmi

zadanými elektronicky, na základe, ktorých boli prevedené peniaze z tuzemského účtu na zahraničný
účet, platobnými príkazmi zadanými osobne na základe, ktorých bola finančná hotovosť vložená na
zadaný účet v zahraničí, ako aj prostredníctvom platobného systému Western Union.
V trestnom práve platí zásada, že bez zavinenia niet trestného činu. Zavinenie ako obligatórny znak
skutkovej podstaty trestného činu sa musí vzťahovať na všetky zákonné znaky skutkovej podstaty

trestnéhočinu.Zavineniejeobligatórnouzložkousubjektívnejstránkytrestnéhočinu,pričompritrestnom
čine „podvod“ sa vyžaduje u páchateľa, aby páchateľov skutok, ktorá má znaky opísané skutkovou
podstatou trestného činu, bol ním zavinený úmyselne. V tejto súvislosti súd pripomína, že zločinu pod-
vodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) a c) Tr. zák. (tak bol skutok právne kvalifikovaný obžalobou) sa
dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omy-

lu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu a čin spácha závažnejším
spôsobom konania – na viacerých osobách. Predmetná skutková podstata teda vyžaduje, aby bolo úmy-
selným zavinením páchateľa pokryté nielen to, že „iného uvádza do omylu alebo využíva iného omyl“,
ale úmyselným zavinením páchateľa musí byť pokryté aj to, že takýmto konaním chce „spôsobiť na cu-dzom majetku škodu“ a zároveň chce „seba alebo iného obohatiť“. Ako už súd uviedol, úmyselné za-
vinenie páchateľa sa musí vzťahovať k všetkým týmto znakom skutkovej podstaty trestného činu pod-
vodu. Ak sa úmysel vzťahuje len k niektorým z nich, kým k iným nie, nemôže ísť o spáchanie trestné-

ho činu podvodu a tým je vylúčená trestná zodpovednosť páchateľa. K naplneniu subjektívnej stránky
trestného činu nestačí, že páchateľ len úmyselne konal (teda, že konal tak ako konať chcel), ale je pot-
rebné, aby úmyselne porušil alebo ohrozil záujem chránený Trestným zákonom spôsobom v tomto zá-
kone uvedenom (judikatúra R 92/1951).
Súdmázato,žeobžalobounebolanijakpreukázanáexistenciaúmysluobžalovanejuviesťpoškodených

do omylu, no dokonca nebolo preukázané akékoľvek konanie, ktorým by ich do omylu uvádzala. Podľa
obžaloby to mala spraviť tým, že si požičiavala finančné prostriedky s vedomím, že vzhľadom na svoje
majetkové pomery tieto nebude môcť vrátiť. K tomu súd uvádza, že pri uvádzaní do omylu musí ísť o
také aktívne konanie páchateľa, ktorý len predstiera existenciu určitých okolností, ktoré sú v rozpore
so skutočným stavom vecí a tak vyláka od poškodeného peniaze. Je pravdou, že obžalovaná, hoci
poznala svoje majetkové pomery a vedela, že nebude mať dostatok vlastných peňazí na splnenie

záväzku (záväzkov), od poškodených si skutočne peniaze požičala. Tieto požičané peniaze však
nemienila vrátiť poškodeným z jej vlastných prostriedkov – ale z cudzieho kapitálu - z úveru, ktorý jej
mal byť investorom poskytnutý. Obžalovaná túto skutočnosť, že peniaze vráti z peňazí, ktoré získa
úverom, uvádzala všetkým poškodeným od počiatku (t.j. od prejavenia vôle požičať si od poškodených
finančné prostriedky). Sama v čase, kedy si od poškodených peniaze požičiavala, nevedela, že je

len „investorom“ klamaná tak, aby tento od nej vytiahol čo najvyššiu sumu peňazí a tieto jej nevrátil
a najmä, že sa k sľúbenému úveru nikdy nedostane. Dokonca aj poškodení boli oboznámení s tým, že
majetkové pomery obžalovanej nie sú priaznivé (už len na základe toho, že si od nich požičiavala ďalšie
a ďalšie peniaze) a rovnako vedeli, že peniaze im nemieni vrátiť z vlastných peňazí (resp. z vlastného
majetku), ale z úveru, o ktorom sa mylne domnievala, že získa (čo títo sami vo svojich výpovediach

zhodne potvrdili). Obžalovaná ich týmto spôsobom nezavádzala, neklamala ich, ale naopak, objasnila
im komplexne svoju predstavu o spôsobe urovnania ich vzájomného záväzku (čo poškodení aj sami
akceptovali). Obžalovaná aj v rámci komunikácie s investorom tomuto opakovane prezentovala, že sa
trápi kvôli tomu, že dlhuje veľké množstvo peňazí, a tieto chce čo najskôr po získaní úveru vrátiť.
Ak teda je páchateľ sám v omyle (sám má nesprávnu predstavu o uvádzanej skutočnosti - v danom

prípade obžalovaná nevedela, že nekoná s investorom, ale s podvodníkom) nepôjde o trestný čin
podvodu (pre absenciu úmyselného zavinenia). K tomu súd dopĺňa, že hoci v konaní OR PZ Martin
sp. zn. ORP-730/OEK-MT-2013 bolo už skôr vedené trestné stíhanie pre totožný skutok, pre aký
je vedené v tejto trestnej veci, obžalovaná nemala v uvedenom konaní postavenie obvineného, a
preto o skutočnosti, že peniaze odovzdávala vymyslenému investorovi, sa z tejto trestnej veci mohla

najskôr dozvedieť až z uznesenia, ktorým bolo trestné stíhanie zastavené, t.j. z uznesenia vydaného
až dňa 15.02.2018 (ktoré jej vzhľadom na jej postavenie v uvedenom trestnom konaní pravdepodobne
doručované ani nebolo).
Okrem toho, ďalej nebolo obžalobou preukázané, že by obžalovaná úmyselne chcela „spôsobiť na cu-
dzom majetku škodu“ a zároveň tým chcela „seba alebo iného obohatiť“. V prípade, že páchateľ nie je

osobou, ktorá bola obohatená, z hľadiska aplikácie trestného činu podvodu je dôležité, aby uvedená
majetková dispozícia s majetkovými hodnotami napĺňala páchateľovu predstavu neoprávneného
nakladania s nimi, a aby k niekoho obohateniu smeroval jeho úmysel. I keď obohatenie sa nemusí rovnať
výške spôsobnej škody, v danom prípade nie je vôbec zrejmé, v čom malo spočívať obohatenie sa
obžalovanej, ktorá z tohto konania nemala sama žiaden prospech (ale naopak, prišla o všetky vlastné

peniaze, ktoré podvodnému investorovi zaslala). Za vlastné obohatenie sa na škodu cudzieho majetku
v žiadnom prípade nemožno pokladať ani snahu obžalovanej získať výhodný úver (za nízky úrok a to
dokonca bez adekvátnej zábezpeky), keďže získaním tohto úveru nechcela inej osobe spôsobiť škodu,
ale naopak, chcela ho získať okrem primárneho účelu – otvorenia si prevádzky, aj preto, aby svoje
záväzky voči poškodeným vyrovnala (čo aj opakovane prezentovala v komunikácii, ktorú s investorom

viedla).Jepravdou,žeinvestorsaplatením„poplatkov“skutočneobohatilajzprostriedkovpoškodených,
no tento následok rozhodne nebol vôľou obžalovanej (a ani jej predstavou). Ak páchateľ rozhodné sku-
točnosti nechce a ani s nimi nie je uzrozumený, nie je tu žiadny vôľový vzťah. Súd len dopĺňa, že čo
sa týka spôsobeného následku, aj k naplneniu trestnej zodpovednosti za následok nie je dostatočné
následok len spôsobiť, ale je nevyhnutné ho aj zaviniť.

Za takýchto okolností, podľa názoru súdu, nie je možné dospieť k takému záveru, že úmyselným zavi-
nením je pokryté konanie, ktorým by obžalovaná „iného uvádza do omylu alebo využíva iného omyl“,
a ani konanie, ktorým by obžalovaná chcela „spôsobiť na cudzom majetku škodu“ a zároveň chcela „se-
ba alebo iného obohatiť“. Bezpochyby tak absentuje úmyselné zavinenie ako znak skutkovej podstatytrestného činu podvodu, avšak nie sú ani naplnené všetky zákonné znaky objektívnej stránky skutkovej
podstaty tohto trestného činu (absentuje konanie, ktorým by uviedla poškodených do omylu).
Súd pre úplnosť uvádza, že sa nezaoberal tým, či očakávania obžalovanej a jej predstavy o možnosti

uviesť jej podnikateľské plány do života sú uskutočniteľné a ani tým, či by bola schopná zo zvyšku peňazí
z úveru od investora (po spotrebovaní tej časti, z ktorej mienila vrátiť peniaze poškodeným) vybudovať
rentabilnú prevádzku, z ktorej by dokázala riadne splácať predmetný úver poskytnutý jej investorom,
keďže tieto skutočnosti na posúdenie existencie úmyselného zavinenie nemajú vplyv (a to aj v prípade,
že by sa to zdalo ako nemožné). Súd dokonca z tohto nezodpovedného konania obžalovanej nadobudol

závažné pochybnosti o jej základnej finančnej gramotnosti, najmä keď táto jednoznačne nadobudla
skalopevné presvedčenie, že získa predmetný úver bez adekvátneho krytia (zabezpečenia).
Je pritom úplne logické, že poškodení mohli pociťovať vyjadrenia poškodenej, keď im táto tvrdila,
že môžu prísť o doteraz požičané peniaze, ak jej ďalšie nepožičajú, ako určitý druh nátlaku. Na
druhej strane, týmito vyjadreniami ich neklamala, a ani neuvádzala do omylu. Táto poznala svoje
pomery a uvedomovala si, že ak úver nezíska (k čomu mala zaplatiť ďalší z mnohých poplatkov),

požičané peniaze im objektívne nebude mať z čoho vrátiť. Obdobnú formu nátlaku však pociťovala sama
obžalovaná zo strany investora. Z komunikácie, ktorú s ním viedla, je zrejmé, že investor neprestajne
od nej požadoval ďalšiu a ďalšiu platbu, a keď mu oznámila, že už ďalšie peniaze nemá, navádzal ju,
aby oslovila aj svojich známych, stanovoval obžalovanej termíny, do kedy musí platbu vykonať, inak sa
proces schvaľovania úveru pozastaví, donútil ju, aby si otvorila účet v online banke N26 a pod. Dokonca

svedkyňaE.N.vosvojejvýpovediuvádzala,žemalapocit,žeobžalovanájevydieranánejakouskupinou
(investorom).
Poškodenívosvojichvýpovediachtiežuvádzali,žeobžalovanáimokreminéhopovedala,žečasťpeňazí
z úveru investora, už mala byť prevedená na účet v slovenskej banke. Je pochopiteľné, že takto sa
obžalovaná mohla vyjadrovať napríklad po tom, čo jej investor v ich vzájomnej komunikácii tvrdil, že

peniaze už poslal, avšak za zvyšnú polovicu musí zaplatiť ďalší poplatok alebo po tom, ako jej zasielal
nepravdivé potvrdenia o prevode peňažných prostriedkov a pod
Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov a to ako jednotlivo, tak i v ich súhrne, je možné
jednoznačne konštatovať, že sa v tomto prípade nejedná o zločin podvodu, nakoľko nedošlo k naplneniu
základných znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu, keďže absentuje naplnenie subjektívnej

stránkytohtozločinu,tedaúmyselnékonaniezostranyobžalovanejarovnakonebolinaplnenéanivšetky
základné znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného zločinu podvodu, a to že obžalovaná
iného uviedla do omylu. Preto súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovanú spod obžaloby oslobodil,
keďže skutok nie je trestným činom.
Súd zároveň podľa § 288 ods. 3 Tr. por. musel všetkých poškodených s ich nárokmi na náhradu

škody voči obžalovanej odkázať na civilný proces, keďže obžalovanú spod obžaloby oslobodil. Súd
však poznamenáva, že samotná skutočnosť, že konanie obžalovanej nie je vyhodnotené ako trestný
čin, nemá za následok zánik prípadného záväzku obžalovanej voči poškodeným.
Súd nakoniec dopĺňa, že aj v súčasnosti, hoci sa robí podstatne širšia osveta ohľadom rôznorodých
podvodných praktík na internete v porovnaní s tým, aká sa robila v minulosti, napriek tomu sa mnohí

menej opatrní užívatelia internetu naďalej stávajú obeťou obdobných podvodov. Pritom skutočných
páchateľov je takmer nemožné už len vypátrať, nie to potrestať, keďže pochádzajú z rôznych, často krát
z rozvojových krajín sveta (ako bolo aj v tomto prípade, keď skutočný páchateľ nájdený nebol, pričom
stopa vedie do štátu Benin).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin v lehote 15 dní odo
dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak

je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôliOsoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.