Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 13, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 23C/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724201757
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8724201757.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom A. X/X, XXX X C., Rakúska republika, zastúpenej JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom, so sídlom
Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, proti žalovanému D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX,
XXX XX G., o určení právnej neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j s a , že darovacia zmluva uzavretá medzi H. E. a D. E. 30.03.2023, predmetom ktorej je
rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. KN-C 1348, ako aj pozemky parcely registra
„C“ parc. č. 1348 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 352 m2 a parc. č. 1349 – záhrada o výmere
294 m2, zapísané v LV č. XXX pre obec a k.ú. G., je voči žalobkyni neúčinná.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa odporovacou žalobou z 22.04.2024 domáhala rozsudku v znení uvedenom vo výrokovej
časti I.

2. Žalobu odôvodnila skutkovým tvrdením, podľa ktorého na základe právoplatného uznesenia
Okresného súdu v Kežmarku, prostredníctvom notára JUDr. Jaroslava Lišku v konaní o dedičstve po
poručiteľke I. J., J. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, č. k. 2D/26/2022, Dnot 18/2022

zo 07.04.2022 bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej okrem iného H.
E., J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, G. nadobúda rodinný dom súp. č. XXXX, postavený
na pozemku parc. č. KN-C 1348,ako aj pozemky parcely registra „C“ parc. č. 1348 – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 352 m2 a parc. č. 1349 – záhrada o výmere 294 m2,zapísané v LV č. XXX pre
obec a k. ú. G. do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 v pomere k celku s tým, že sa zaväzuje vyplatiť
ustupujúcim dedičkám K. A., D. L. a A. B. – žalobkyni, každej jednej z nich čiastku 16.667,00 Eur
v termíne najneskôr do 31.12.2022. H. E. – dlžník, svoju povinnosť ani voči jednej ustupujúcej dedičke

nesplnila v určenom termíne.

3. Uvedené skutkové tvrdenie nebolo medzi stranami sporné. Žalobkyňa ho preukázala listinným
dôkazom – vyššie citovaným Uznesením.

4. V dôvodoch v ďalšom tvrdila, že sa 12.04.2023 z výpisu listu vlastníctva č. XXX pre obec a k.
ú. G. dozvedela, že hoci jej dlžníčka H. E. jej pohľadávku neuhradila, na základe darovacej zmluvy

z 30.03.2023, ktorej vklad bol povolený pod V 669/2023 – 1005/2023, darovala vyššie uvedené
nehnuteľnosti žalovanému.5. Keďže dlžník je podľa ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka osobou blízkou k žalovanému, je
žalobkyňa presvedčená o tom, že dlžník uzatvoril túto zmluvu v úmysle ukrátiť žalobkyňu ako veriteľa.

6. Uvedené skutkové tvrdenie taktiež nebolo medzi stranami sporné.

7. Vzhľadom na to, že dlžníčka H. E. uzavrela darovaciu zmluvu so svojim synom, žalobkyňa využila
právo podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka a domáhala sa odporovateľnosti (presnejšie právnej
neúčinnosti – pozn. súdu) tohto právneho úkonu.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že jediným a poctivým úmyslom uzavretia darovacej zmluvy
medzi ním a jeho matkou bolo naplnenie vôle jeho starého otca D. J., aby kritické nehnuteľnosti
nadobudol do svojho výlučného vlastníctva žalovaný. Uviedol, že nemal vedomosť o tom, že jeho matka
uzavrela predmetnú darovaciu zmluvu s úmyslom ukrátiť svoju sestru / žalobkyňu ako veriteľa.

9. Namietol, s odvolaním sa na ust. § 42 a ods. 2 Občianskeho zákonníka), že odporovať možno
právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento
úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku
ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (ust. § 116 a 117),
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana

vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

10. Žalovaný vyslovil právny názor, podľa ktorého v prejednávanom spore podmienky pre vyhovenie
žaloby splnené nie sú, a preto ju navrhol zamietnuť.

11. Na základe vyššie uvedených nesporných právnych skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.

12. Právny inštitút odporovateľnosti právneho úkonu je upravený v ust. § 42a a § 42b Občianskeho

zákonníka takto:

13.Veriteľsamôžedomáhať,abysúdurčil,žedlžníkoveprávneúkonypodľaodsekov2až5,akukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už

bol uspokojený (ods. 1).

14. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi

( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď
druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať (ods. 2).

15. Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou (§ 42b ods. 1).

16. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech (ust. § 42b ods. 2).

17. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len

vtedy,akimboliznámeokolnostiodôvodňujúceodporovateľnosťprávnemuúkonuprotiichpredchodcovi
(ust. § 42b ods. 3).

18. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;

ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (ust. § 42b ods. 4).

19. Zmyslom žaloby podľa ust. § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka (odporovacej žaloby) je –
posudzované z pohľadu žalujúceho veriteľa (žalobkyne) – dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým bybolo určené, že je voči nemu právne neúčinný právny úkon dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky.

20. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to,
aby sa veriteľ mohol na základe titulu spôsobilého pre výkon rozhodnutia (exekučného titulu), vydaného
proti dlžníkovi, domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným)
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo
v prospech ktorej bol právny úkon realizovaný.

21. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ – namiesto
určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu, domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie.

22. Odporovacia žaloba je tak právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej

pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt,
ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z majetku dlžníka, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo
výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovaného právneho úkonu (pozri napr. Rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky z 27.05.1999 sp. zn. 2Cdom 1703/1996, uverejnený pod č. 26
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 2000).

23. Na odporovaciu žalobu je aktívne vecne legitimovaný (§ 42a ods. 1 OZ) veriteľ, ktorého pohľadávky
voči dlžníkovi je vymáhateľná (pozri napr. Rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové z 13.11.1996 sp.
zn. 15Co 714/1995 uverejnený pod č. 12 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1998).

24. Vymáhateľnou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou exekúcie, t. j.
pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého
možno nariadiť nútený výkon rozhodnutia (exekúciu).

25. Dlžníkove právne úkony ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku

dlžníka a ak v dôsledku nich zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka – hoci nebyť týchto úkonov – by sa z majetku dlžníka
uspokojil.

26. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne

úkony objektívne ukracujú jej uspokojenie, znáša veriteľ (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky z 01.12.2000, sp. zn. 21Cdo 2662/1999).

27. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie v prejednávanom spore boli splnené všetky zákonom
predpokladané podmienky na to, aby bolo možné podanej odporovacej žalobe vyhovieť.

28. Žalobkyňa preukázala, že má proti svojmu dlžníkovi (H. E.) vymáhateľnú pohľadávku podľa vyššie
citovaného Uznesenia Okresného súdu Kežmarok vydaného prostredníctvom notára JUDr. Jaroslava
Lišku 07.04.2022 pod č. k. 2D 26/2022–31, ktorá nebola žalobkyni dobrovoľne zaplatená.

29. Niet pochybností o tom, že darovacou zmluvou medzi dlžníčkou vystupujúcou v hmotnoprávnom
postavení darcu a žalovaným, jej synom vystupujúcim v hmotnoprávnom postavení obdarovaného
došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne, pretože dlžníčka nemá exekúciou
postihnuteľný majetok.

30. O okolnostiach pohľadávky a ukrátenia pohľadávky žalobkyne žalovaný nepochybne vedel. V tejto
súvislosti sa dopĺňa, že predpokladom úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu (v danom prípade
darovacej zmluve), je existencia úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Hoci, ako bolo uvedené vyššie,
platí, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať úmysel zaťažuje žalobcu, v prípade, ak
došlo k právnemu úkonu medzi dlžníkom (H. E.) a jemu blízkej osobe (D. E. ako syn žalobkyne takou

osobou nepochybne je), úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa zákon predpokladá.

31. Je na osobe dlžníkovi blízkej, aby preukázala, že úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa v čase právneho
úkonu nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá,že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na všetky okolnosti prípadu s prihliadnutím na obsah
právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase
odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z jej výsledkov spoznateľný (t. j., aby sa

o tomto úmysle dozvedela). Ak sa jej to pri vynaložení náležitej starostlivosti nepodarilo, potom sa
môže podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka ubrániť žalobe. Zákon od osoby blízke dlžníkovi
požaduje, aby sa pri právnom úkone s dlžníkom alebo pri právnom úkone, ktorý dlžník urobil v jej
prospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka, a vedie ju k tomu,
aby nerobila právne úkony (neprijímala podľa nich plnenie) na ujmu práv veriteľa dlžníka. V prípade, že

sa tak nezachová, musí byť spokojná s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky
aj s majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla (pozri Rozsudok NS ČR
30Cdo 4885/2010, obdobne i rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 3906/2010, 30Cdo 2686/2010 a 21Cdo
1912/2000).

32. Z prostriedkov procesnej obrany je zrejmé, že žalovaný ani netvrdil, žeby takúto činnosť vôbec

vykonal.

33. Boli tak splnené podmienky predvídané ust. § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka. Súd prvej
inštancie preto odporovacej žalobe, v znení uvedenom vo výroku I. tohto rozsudku, vyhovel.

34. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, a preto jej bol voči žalovanému podľa posledne citovaných
zákonných ustanovení priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262
ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.