Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200077
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200077.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: JASPLASTIK-SK
spol. s r.o., so sídlom v Matúškove 913, IČO: 36 242 578, zastúpeného spoločnosťou: KVASŇOVSKÝ &
PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom v Bratislave, Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4,
IČO: 51 003 848, za ktorá koná advokát JUDr. Miloš Kvasňovský, proti žalovanému: Národný inšpektorát
práce, so sídlom v Košiciach, Masarykova 10, ICO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2147 zo dňa 29.01.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Inšpektorát práce Nitra prvostupňovým rozhodnutím č. IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2020/4441 zo dňa
6.11.2020 uložil žalobcovi pokutu v sume 20.000,- € podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006
Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon

č. 125/2006 Z.z.) za spáchanie správnych deliktov spočívajúcich v porušení predpisov vyplývajúcich z
§ 2 ods. 1 písm. a/ v treťom bode zákona č. 125/2006 Z.z.:
- porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon č. 124/2006 Z.z.) nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 4.3.4 STN 26
9030:1993 tým, že žalobca ako zamestnávateľ na pracovisku/prevádzke „ JASPLASTIK-SK spol. s r.o.,
Dolné Hony 23, 949 01 Nitra“ si nesplnil povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci zabezpečovať, aby pracoviská neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel
nevykonal údržbu, nakoľko ku dňu 16.7.2020 o 8:40 – 8:45 hod. nezabezpečil, aby všetky uličky, cesty
a komunikácie na pracovisku boli neustále prejazdné, príp. priechodné, vzhľadom na to, že skladovaný
materiál sa nachádzal mimo skladovacích zón,
- porušenie § 6 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. nedodržaním
bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 5.2 STN 33 3210:1986 tým, že žalobca ako zamestnávateľ na
pracovisku/prevádzke „ JASPLASTIK-SK spol. s r.o., Dolné Hony 23, 949 01 Nitra“ nevykonal opatrenia

so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko ku dňu výkonu inšpekcie práce 16.7.2020
o 8:40 hod. nebol vo viacerých prípadoch ponechaný voľný priestor okolo rozvádzača na pracoviskuslúžiaci pre obsluhu a opravy, nakoľko v čase výkonu inšpekcie práce bol zaprataný uskladneným
materiálom,
- porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 4 a bod 5.2 prílohy

č. 1 nariadenia vlády č. 391/2006 Z z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách
na pracovisko (ďalej len nariadenie vlády č. 391/2006 Z.z.) tým, že žalobca ako zamestnávateľ na
pracovisku/prevádzke „JASPLASTIK-SK spol. s r.o., Dolné Hony 23, 949 01 Nitra“ si nesplnil povinnosť
v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečovať, aby pracoviská neohrozovali
bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel nevykonal údržbu, nakoľko nezabezpečil ku dňu

výkonu inšpekcie práce, dňa 16.7.2020 o 8:32 hod., aby na pracovisku boli neautomatické protipožiarne
zariadenia ľahko prístupné a jednoducho použiteľné, že bol prístup k prenosnému hasiacemu prístroju
zneprístupnený položeným materiálom,
- porušenie ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d/ v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z.
nedodržanímbezpečnostnejúrovne,ktorávyplývazčl.4.4.1písm.b/STN743305:2014tým,žežalobca
akozamestnávateľnapracovisku/prevádzke„JASPLASTIK-SKspol.sr.o.,DolnéHony23,94901Nitra“

si nesplnil povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečovať, aby
pracoviská neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel nevykonal údržbu, nakoľko
ku dňu výkonu inšpekcie práce, dňa 16.7.2020 o 9:10 hod., na pracovisku neboli pochôdzne plochy
vybavené zarážkou pri podlahe,
- porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 4 a bod 12.5 prílohy

č. 1 nariadenia vlády č. 391/2006 Z.z. tým, že žalobca ako zamestnávateľ na pracovisku/prevádzke
„JASPLASTIK-SK spol. s r.o., Dolné Hony 23, 949 01 Nitra“ si nesplnil povinnosť v záujme zaistenia
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečovať, aby pracoviská neohrozovali bezpečnosť a
zdravie zamestnancov a na ten účel nevykonal údržbu , nakoľko ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa
16.7.2020 od 9:00 až 9:30 hod., na pracovisku, kde je nebezpečný priestor existenciou nebezpečenstva

pádu zamestnancov vo viacerých prípadoch, a to pri plynovej kotolni a pri vrátnici, nevykonal žiadne
primerané opatrenia na ochranu zamestnancov oprávnených vstupovať do nebezpečného priestoru,
- porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. nedodržaním
bezpečnostnejúrovne,ktorávyplývazčl.4.5.13STN269030:1993tým,žežalobaakozamestnávateľna
pracovisku/prevádzke „JASPLASTIK-SK spol. s r.o., Dolné Hony 23, 949 01 Nitra“ si nesplnil povinnosť

v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečovať, aby pracoviská neohrozovali
bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel nevykonal údržbu, nakoľko ku dňu výkonu inšpekcie
práce dňa 16.7.2020 o 8:50 hod. nezabezpečil, aby na pracovisku prístup k jednotlivým regálom bol
voľný a aby voľne uložený materiál pred regálmi na zemi nebránil odoberaniu materiálov z regálov.
Inšpektorát práce Nitra vykonal u žalobcu ako zamestnávateľa v dňoch 16.7.2020 a 16.9.2020 inšpekciu

práce na pracovisku/prevádzke „JASPLASTIK-SK spol. s r.o., Dolné Hony 23, 949 01 Nitra“, o výsledku
ktorej bol spísaný protokol č. INA-110-38-2.2/P-A22,A24,A25-20 zo dňa 16.9.2020. Obsah protokolu bol
prerokovaný dňa 16.9.2020 so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu A. B. a s C. D. E., na základe
predloženého poverenia zo dňa 16.9.2020 splnomocnenou advokátskou kanceláriou KVASŇOVSKÝ &
PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o. Žalobca sa k protokolu vyjadril listom zo dňa 22.9.2020, ku ktorému

inšpektor práce zaujal stanovisko v dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 30.9.2020.
Žalobca nedostatky uvedené pod č. 1-3 nepopiera, ide však o nedostatky, ktoré vznikajú pri výrobnom
procese a ktoré zamestnávateľ nevie vždy úplne ovplyvniť, nakoľko presun a ukladanie materiálu
je spôsobený v dôsledku výkonu práce zamestnancov, ktorí sú síce vždy o spôsobe manipulácie
s materiálom oboznámení a dodržiavanie je vždy kontrolované, avšak išlo len o ojedinelý prípad,

ktorý bol v momente výkonu inšpekcie práce zachytený inšpektorátom práce. Tieto nedostatky boli
okamžite po odchode inšpektorov práce odstránené a zamestnanci zamestnávateľa boli o dôslednom
plnení pracovných úloh neohrozujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci opätovne poučení a
voči zodpovedným osobám boli vyvodené zodpovednostné následky tak, aby sa uvedený nedostatok
v budúcnosti neopakoval. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním porušení pod č. 5 a 6, nakoľko sa

uvedených porušení nedopustil; každý nebezpečný priestor je vždy zabezpečený ochrannými bariérami
po opustení priestoru zamestnancami, ktorí tam realizujú práce. Počas výkonu kontroly inšpektorátu
práce prebiehali stavebné a rekonštrukčné práce v označených priestoroch, preto nemohol byť
nebezpečný priestor v momente výkonu inšpekcie práce zabezpečený ochrannými bariérami, do ktorých
vstupovali zamestnanci. Tieto ochranné bariéry sa nachádzali pri nebezpečnom priestore tak, aby mohol

byť po skončení prác znova zabezpečený a bol zamedzený prístup iných zamestnancov do priestoru.
V uvedenom prípade stavebné a rekonštrukčné práce zabezpečovala externá firma, ktorá na tento
účel využívala svojich zamestnancov. V čase výkonu inšpekcie práce prebiehala pracovná činnosť
týchto zamestnancov, ktorá bola prerušená v dôsledku kontroly inšpekcie práce a následne tieto prácepokračovali. Po každom ukončení prác bol nebezpečný priestor zabezpečený a bola vykonaná kontrola
zo strany žalobcu tak, ako je to vyžadované právnymi predpismi.

Prvostupňový správny orgán dal do pozornosti povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona č.
124/2006 Z.z., najmä povinnosť kontrolnej činnosti, ktorú vykonávajú vedúci zamestnanci na všetkých
stupňoch riadenia. Plnením tejto povinnosti pri výrobnom procese vie zamestnávateľ eliminovať
porušenia predpisov zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Ak žalobca tvrdí, že odstránil
vytýkané nedostatky bezprostredne po inšpekcii práce, prvostupňový správny orgán argumentuje, že ide

o splnenie povinnosti nariadenej inšpektorom práce a ide o povinnosť žalobcu; odstránenie vytýkaných
nedostatkov preto nie je liberalizačným dôvodom a ani zreteľahodným argumentom na posúdenie
výšky uloženej sankcie. Nesplnenie nariadenia inšpektora práce je samostatnou skutkovou podstatou
správneho deliktu podľa zákona č. 125/2006 Z.z.

Pri argumentácii žalobcu, že v momente výkonu kontroly inšpektorátu práce prebiehali stavebné

a rekonštrukčné práce v označených priestoroch, a preto nemohol byť nebezpečný priestor v
momente výkonu práce zabezpečený ochrannými bariérami, do ktorých vstupovali zamestnanci,
správny orgán vychádzal z fotodokumentácie vyhotovenej inšpektorom práce, z ktorej je zrejmé
a preukázateľné, že v čase výkonu inšpekcie práce boli tieto pracovné miesta bez prítomnosti
zamestnancov, ktorí by vykonávali akúkoľvek činnosť (ani stavebné alebo rekonštrukčné práce).

Predložená fotodokumentácia zo strany žalobcu, z ktorej je viditeľné, že boli pripravené zábrany,
ktoré zabránia vstupu neoprávneným osobám do týchto priestorov, nespochybňuje, že žalobca
nevykonal primerané opatrenia na ochranu zamestnancov oprávnených vstupovať do nebezpečných
priestorov. Pracovisko predstavovalo nebezpečný priestor pre zamestnancov, ktorí boli oprávnení
do neho vstupovať, hrozilo im nebezpečenstvo poškodenia zdravia pádom, ako vyplýva z obidvoch

fotodokumentácií (vyhotovenej inšpektorom práce aj predloženej žalobcom).

Právna konštrukcia aproximovaného nariadenia vlády č. 391/2006 Z.z. v ustanovení § 4 vyžaduje
od zamestnávateľa splnenie povinnosti zabezpečiť, aby pracovisko spĺňalo požiadavky, ktoré bližšie
špecifikuje vo svojich prílohách. Pri nebezpečnom priestore na pracovisku je zamestnávateľ povinný

prijať primerané opatrenia na ochranu zamestnancov, ktorí v tomto priestore pracujú. Zamestnávateľ má
povinnosť primárne vykonávať všetky potrebné bezpečnostné a zdravotné opatrenia tak, aby nedošlo k
ohrozeniu a už vôbec nie k akémukoľvek poškodeniu zdravia zamestnancov, a to s ohľadom na všetky
priame i nepriame súvislosti danej pracovnej aktivity a zásadne má zákonnú povinnosť vždy realizovať
požiadavky upravené predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K argumentácii týkajúcej sa neprístupnosti regálu, správny orgán zastáva názor, že skutkové okolnosti
spáchania správneho deliktu bez pochýb plynú z fotodokumentácie vyhotovenej inšpektormi práce dňa
16.7.2020 o 8:50 hod., ktorá zachytáva aktuálny stav kontrolovaných skladovacích priestorov žalobcu
a z ktorej je výslovne a jasne zreteľné, že v skladových priestoroch sa nachádzali regály s materiálom

a prístup k týmto regálom bol čiastočne založený, resp. zatarasený vozíkmi s materiálom, v dôsledku
čoho prístup k regálom nebol voľný. Príslušná právna úprava ukladá zamestnávateľovi zabezpečiť,
aby pracovisko neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnancov, čo sa dosahuje najmä pravidelnou
údržbou, odstraňovaním nedostatkov, a pod. V tomto prípade minimálne bezpečnostné požiadavky na
prevádzku skladov stanovuje STN tak, že musí byť zabezpečený voľný prístup k regálom, príp. aj príjazd

k nim a nesmie nič brániť tomu, aby boli zakladané a odoberané manipulačné jednotky a materiál
z regálov. Primeranosť v tomto ponímaní znamená dodržanie minimálneho bezpečnostného štandardu,
ktorý je stanovený v STN, pričom splnenie tejto požiadavky – neustále zabezpečenie voľného prístupu
môže byť aj vyššieho štandardu – podľa nových poznatkov vedy a techniky. Žalobca však neprijal
opatrenie, ktoré by prevyšovalo bezpečnostný štandard, ktorý je zadefinovaný v STN, kontrolované

regály boli zatarasené vozíkmi s materiálom. Nie je v tomto prípade smerodajné, či boli vozíky na
kolieskach, t.j. manipulácia s nimi je jednoduchá, čo naznačuje aj žalobcu, ale ide o skutočnosť, že v
prípade potreby nakladania na regál, alebo jeho vykladania musel byť regál najskôr sprístupnený, čo
odporuje zásadám bezpečnosti pracoviska upraveným v príslušnej STN.
Pri ukladaní sankcie správny orgán poukázal na objektívnu zodpovednosť zamestnávateľov za správne

delikty, t.j. zamestnávateľ je zodpovedný za nedostatok už tým, že k samotnému porušeniu došlo,
bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Podľa ustanovenia
§ 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. možno uložiť pokutu až do výšky 100.000,- €; výška
uloženej sankcie 20.000,- € za porušenie právnych predpisov je podľa názoru správneho orgánuprimeraná. Vychádzal z preventívnej, výchovnej aj represívnej funkcie sankcie s tým, že pokuta
musí byť citeľná v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Závažnosť porušenia povinnosti
stanovenej zákonom je zrejmá, lebo žalobca nesplnením povinností vyplývajúcich z bezpečnostných

predpisov nezabezpečil, aby pracovisko spĺňalo požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia, a to
najmä vo vzťahu na účel jeho používania a predchádzania zdravotným problémom z poškodenia
zdravia zamestnancov pri pracovnej činnosti, nakoľko v tomto prípade nezabezpečenie priechodnosti
uličiek, komunikácií, voľné nesprístupnenie dôležitých zariadení – elektrických rozvádzačov a hasiaceho
prístroja, regálov, nevybavenie pochôdznych plôch so zábradlím zarážkami na podlahe, nevykonanie

opatrení na ochranu zamestnancov v nebezpečnom priestore, môže byť potencionálnym zdrojom
pracovných úrazov. Každý zamestnávateľ by mal vytvárať pre svojich zamestnancov primerané
pracovné podmienky, ktoré zabezpečia bezpečnosť pri práci. Nakoľko v tomto prípade tomu tak nebolo,
uvedené kritérium hodnotí správny orgán v neprospech nižšej pokuty. Taktiež správny orgán zobral
do úvahy skutočnosť, že ide o zamestnávateľa s 230 zamestnancami na kontrolovanej prevádzke,
t.j. porušením bezpečnostných predpisov dochádzalo k ohrozeniu väčšieho počtu zamestnancov,

ktorí v jednotlivých úsekoch kontrolovaného pracoviska vykonávali svoje pracovné povinnosti, tak
toto kritérium vyhodnotil správny orgán v prospech vyššej pokuty. Žalobca neprevádzkuje rizikové
pracoviská, čo je hodnotené v prospech nižšej pokuty.

Prvostupňový správny orgán konštatoval, že u žalobcu bolo porušenie povinnosti ponechať voľný

priestor okolo elektrických rozvádzačov zistené aj pri inšpekcii práce vykonanej dňa 1.2.2018, čo je
uvedené v protokole č. INA-10-12-2.1/P-E22,A22,A25-18 zo dňa 1.2.2018 pod bodom 20. Ide teda o
opakované porušenie právneho predpisu a tak uvedené kritérium vyhodnotil správny orgán v prospech
vyššej sadzby pokuty.

U žalobcu bolo celkom zistených 16 nedostatkov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo
svedčí o tom, že systém riadenia ochrany práce v tomto prípade na kontrolovanom pracovisku nebol na
požadovanej úrovni, tak uvedené kritérium vyhodnotil správny orgán v prospech vyššej sadzby pokuty.
Toto kritérium zobral správny orgán do úvahy ako najdôležitejšie, nakoľko zákonodarcom zverené
sankčné oprávnenia, vrátane kompetencie ukladať pokuty, slúžia správnemu orgánu na presadzovanie

uspokojujúcichpracovnýchpodmienok,ktorézamestnancomzabezpečiadlhodoboudržateľnúpracovnú
schopnosť a požadovanú kvalitu života a toto kritérium bolo hodnotené v prospech vyššej pokuty.

2. Žalovaný rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2147 zo dňa 29.1.2021 zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2020/4441 zo dňa 6.11.2020. Podľa

názoru žalovaného prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo
k porušeniu právnych predpisov.

Skutočnosť, že žalobca okamžite odstránil vytýkané nedostatky, ho nezbavuje povinnosti za zistené
nedostatky, naopak neodstránenie zistených nedostatkov by znamenalo ďalšie porušenie právnych

predpisov zo strany žalobcu. Odstránenie protiprávneho stavu nie je ani liberačným dôvodom.

Podľa názoru žalovaného z fotodokumentácie predloženej žalobcom a vyhotovenej inšpektorom práce
vyplýva jednoznačné preukázanie spáchania správnych deliktov uvedených pod č. 5 a 6. V čase
výkonu inšpekcie práce boli priestory bez prítomnosti zamestnancov, ktorí by vykonávali stavebné

alebo rekonštrukčné práce alebo iné činnosti. Pracovisko pritom predstavovalo nebezpečný priestor pre
zamestnancov, ktorí boli oprávnení doňho vstupovať a hrozilo im nebezpečenstvo poškodenia zdravia
pádom. Bezpečnostné požiadavky na prevádzku skladov vyžadujú, aby bol zabezpečený voľný prístup
k regálom, prípadne aj príjazd k nim, pričom nesmie nič brániť tomu, aby boli zakladané a odoberané
manipulačné jednotky a materiál z regálov. Pracovisko, na ktorom podľa vyjadrenia žalobcu prebiehali

montážne a údržbárske práce, nebolo odovzdané protokolárne ako pracovisko dodávateľskej firmy.
Zuvedenéhodôvodumalžalobcapovinnosťzabezpečiťbezpečnosťaochranuzdraviapripráciosobám,
ktoré boli oprávnené vstupovať do nebezpečného priestoru, t.j. aj vlastným zamestnancom.

K výške uloženej sankcie žalovaný uviedol, že pri nej nemôže zohľadniť odstránenie protiprávneho

stavu po vykonaní inšpekcie. Prvostupňový správny orgán uviedol, že hodnotenie závažnosti porušenia
povinnosti bolo zrejmé, pretože žalobca si nesplnením povinnosti vyplývajúcich z bezpečnostných
predpisov nezabezpečil, aby pracovisko spĺňalo požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia.
Z protokolu o výsledku inšpekcie práce vyplýva 16 porušení povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochranyzdravia pri práci, pričom správne konanie sa viedlo za šesť porušení, čo správny orgán zohľadnil pri
uložení sankcie.

Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán správne posúdil porušenia povinností.
Išlo o porušenia, ktorých existencia mohla spôsobiť ohrozenie života a zdravia všetkých osôb
nachádzajúcich sa na kontrolovanom pracovisku. Sankcia vo výške 20.000,- € je primeraná, plní
preventívnu aj represívnu funkciu a odradí žalobcu od ďalšieho nezákonného konania v budúcnosti.
Sankcia je uložená v rámci zákonného rozsahu upraveného v § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006

Z.z.

II. Žaloba

3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/
NIP_PO/BEZ/2021/2147 zo dňa 29.1.2021, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. IPNR/

IPNR_PRODD/ROZ/2020/4441 zo dňa 6.11.2020 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie, alternatívne sa domáhal zmeny uloženej sankcie vo výške podľa úvahy správneho
súdu z dôvodu, že táto sankcia je podľa žalobcu neprimeraná povahe skutku alebo má pre žalobcu
likvidačný charakter. Namietal porušenie ustanovení § 3 ods. 1, ods. 4 a ods. 5, § 32 ods. 1, § 34,
§ 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok), tieto pochybenia mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu. Namieta tiež nesprávne
právne posúdenie veci, nedostatočné a nejasné zistenie skutkového stavu veci a skutkový stav, ktorý
vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi
alebo v nich nemá oporu.

4. Žalobca namietal záver žalovaného o tom, že protokolom bolo zistených celkom 16 nedostatkov,
hoci začal správne konanie len vo veci šiestich porušení právnych predpisov, z čoho dve porušenia
žalobca popiera. Žalobca nesúhlasí s uložením neprimeranej pokuty a takisto nesúhlasí s konštatovaním
porušení pod č. 5 a 6 napadnutého rozhodnutia. Tvrdí, že uvedených porušení sa nedopustil, čo
preukázal aj fotodokumentáciou pri vyjadrení k začatiu správneho konania.

5. Konštatovanie žalovaného, že žalobca nevykonal žiadne primerané opatrenia na ochranu
zamestnancov oprávnených vstupovať do nebezpečného priestoru, je len vo všeobecnej rovine a
bližšie nešpecifikuje opatrenia, ktoré mal žalobca vykonať, no podľa názoru žalovaného ich nevykonal.
Žalobca zdôraznil, že sa v čase výkonu inšpekcie práce nenachádzali zamestnanci vykonávajúci prácu
v nebezpečných priestoroch. Ak sa zamestnanci v nebezpečnom priestore nenachádzali, je pre žalobcu

nepochopiteľné, že by mal vykonať primerané opatrenia na ochranu zamestnancov oprávnených
vstupovať do nebezpečného priestoru. Podľa názoru žalobcu žiadny z právnych predpisov uvedených
vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia mu neukladá povinnosť vykonať opatrenia na ochranu
zamestnancov vykonávajúcich prácu v nebezpečnom priestore, ak tam reálne prácu nevykonávajú.
Žalovaný sa nezaoberal ani tým, že montážne a rekonštrukčné práce zabezpečoval tretí subjekt

(dodávateľ), ktorý na tento účel využíval závislú prácu svojich vlastných zamestnancov, a teda nešlo
o zamestnancov žalobcu, ktorí by vstupovali do nebezpečného priestoru a v tomto priestore aj
pracovali. Uvedená skutočnosť vyplýva z faktúry dodávateľa za montážne práce na novej vrátnici,
ktorú predložil žalobca žalovanému. Žalobca nevidí dôvod na to, aby vykonával primerané opatrenia
na ochranu „cudzích“ zamestnancov pri výkone prác, ktoré nevykonával a ani neorganizoval. Ak mal

žalovaný za to, že mu do vydania napadnutého rozhodnutia nebol predložený protokol o odovzdaní
pracoviska ako formálna požiadavka na prenesenie zodpovednosti za ochranu zdravia zamestnancov
v nebezpečnom priestore, nemôže si túto skutočnosť vykladať na ťarchu žalobcu bez toho, aby reálne
preveril protokolárne odovzdanie pracoviska.
6. Žalobca tiež považuje zistenie porušenia vo vzťahu k nevykonaniu primeraných opatrení na ochranu

zamestnancov oprávnených vstupovať do nebezpečného priestoru pri plynovej kotolni za nezákonné,
keďže žalovaný vôbec neodôvodnil, aké práce boli počas výkonu inšpekcie práce v tomto nebezpečnom
priestore vykonávané. Žalobca uviedol, že žiadne práce prostredníctvom svojich zamestnancov v tomto
nebezpečnom priestore nevykonával a z výsledkov inšpekcie práce a jeho podkladov pre vydanie
protokolu ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedená skutočnosť nevyplýva.

7. Žalobca nesúhlasil ani so zistením žalovaného, že nezabezpečil, aby bol na pracovisku
zamestnávateľa prístup k jednotlivým regálom voľný a aby voľne uložený materiál pred regálmi na zemi
nebránil odoberaniu materiálov z regálov. Pred regálmi sa totiž nachádzali pohyblivé pracovné stoly
slúžiace k výkonu práce zamestnancov pracujúcich na danom pracovisku, na ktorých boli položenémeracie prístroje (čo musí byť zrejme aj z fotografií, ktorými disponuje žalovaný). Nakoľko v čase výkonu
inšpekcie práce prebiehal pracovný proces, s týmito meracími prístrojmi zamestnanci žalobcu pracovali,
a teda pre účely manipulácie s materiálom na regáloch to nemožno vyhodnocovať ako zatarasenie

prístupu k regálom, pretože sa v tom čase neodoberal materiál z regálov. Vždy v čase odberu materiálu
z regálov je prístup voľný a nič nebráni prístupu k nim. V tomto prípade bolo kontrolované uzavreté
pracovisko, na ktoré majú prístup jedine riadne zaškolení zamestnanci z bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci. Žalobca trval na tom, že sa nedopustil porušenia, ktoré konštatuje žalovaný, a už vôbec nie
tým, že sa pred regálmi nachádzal materiál, ktorý by bránil odberu materiálu z regálov.

8. Podľa názoru žalobcu je napadnuté rozhodnutie žalovaného nedostatočne odôvodnené.
9. Žalovaný si podľa názoru žalobcu nemôže vykladať závažnosť porušenia povinnosti podľa toho,
ako sa mu to v konkrétnom prípade hodí. Pokiaľ je zákonom presne zadefinované, čo sa považuje za
závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v spojení s §
19 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 82/2005 Z.z.), musí aj žalovaný na

taxatívnyvýpočetprihliadaťanevytváraťvtejtosúvislostizávažnosťpodľavlastnéhouváženia.Žalovaný
v napadnutom rozhodnutí neuviedol, aké následky malo mať konštatované protiprávne konanie žalobcu;
vychádzal len z predpokladu, že protiprávne konanie žalobcu môže byť potencionálnym zdrojom
pracovných úrazov, avšak v konečnom dôsledku žiadne následky nenastali.
10. Podľa žalobcu je tiež diskutabilné vyhodnotenie opakovaného porušenia právneho predpisu, ktoré

žalovaný oprel o protokol č. INA-10-12-2.1/P-E22,A22,A25-18 zo dňa 1.2.2018, na základe ktorého bolo
zistené porušenie povinnosti ponechať voľný priestor okolo elektrických rozvádzačov. Okrem toho, že
išlo o jediný prípad, ktorý sa zhoduje s porušením konštatovaným v napadnutom rozhodnutí, žalovaný za
uvedené porušenie ani len nezačal konanie o uložení pokuty a nebola mu zaň uložená žiadna sankcia.
Podľa názoru žalobcu nemožno teda hodnotiť zistenie porušenia v zmysle uvedeného protokolu za

opakované.
11.ŽalobcapoukázalnarozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.zn.8Sžo/30/2014,sp.zn.8Sžo/163/2010,
sp. zn. 3SžoKS/64/2006, sp. zn. 5Sžo/204/2010, sp. zn. 10Sžd/22/2014, sp. zn. 3 Sžo/253/2010 a
rozhodnutia ZSP 69/2008, ZSP 58/2009.
III. Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V plnom rozsahu sa pridržiaval
dôvodov napadnutého rozhodnutia a zopakoval, že porušenia zo strany žalobcu považuje za objektívne
preukázané. Skutkový stav bol zistený miestnym zisťovaním, keď na pracovisku neboli vykonané žiadne
primerané opatrenia na ochranu zamestnancov oprávnených vstupovať do nebezpečného priestoru.

Skutočnosť, že sa v čase výkonu inšpekcie práce zamestnanci nenachádzali, neznamená, že opatrenia
nemali byť prijaté, nakoľko tým, že sa na pracovisku zamestnanci momentálne nenachádzali, uvedený
priestor nestráca status pracoviska (§ 2 nariadenia vlády č. 391/2006 Z.z.).

13. K nebezpečnému priestoru mali prístup zamestnanci, ktorí sa bežne po pracovisku pohybovali,

pričom ohrozenie je zrejmé z vyhotovenej fotodokumentácie, kde je viditeľné odchýlenie kovovej
podlahovej dosky a vznik možnosti prepadu do hĺbky; tiež je zrejmé z ďalšej fotodokumentácie, že
ide o rozkopaný priestor s uloženými potrubnými rúrami, kde je možnosť prepadu do hĺbky, pričom
nebolo prijaté žiadne opatrenie, ktorým by bolo nebezpečenstvo pre osoby, ktoré majú oprávnenie
sa pohybovať v priestore prevádzky žalobcu, eliminované. Nebezpečný priestor nebol ohradený, ani

zakrytý, ani neboli preukázané žiadne iné aktivity zo strany žalobcu, že by si splnil svoju povinnosť
ochrany oprávnených osôb na prístup ku kontrolovanému miestu prevádzky. Nariadenie vlády č.
391/2006 Z.z. nehovorí o tom, či ide o zamestnancov len zamestnávateľa, ktorý prevádzkuje predmetný
priestor, ale hovorí všeobecne o zamestnancoch, ktorí sú oprávnení vstupovať do nebezpečného
priestoru. Zamestnancom dodávateľského subjektu vzniklo oprávnenie pohybovať sa v predmetnom

priestore objednávkou a následnou realizáciou prác, takže tvrdenie žalobcu o tom, že by nebol povinný
zabezpečovať bezpečnosť pri práci aj dodávateľovým zamestnancom neobstojí, a to aj s poukazom na
§ 6 ods. 7 zákona č. 124/2006 Z.z.

14. Z vyhotovenej fotodokumentácie je zrejmé, že prístup k regálom nebol voľný, pri manipulácii

s materiálom – zakladaní a vykladaní z regálovej jednotky – bolo nevyhnutné si najskôr bežný
prístup vytvoriť presunutím vozíkov s materiálom. Dikcia STN je jasná a neumožňuje žiadne výnimky
spočívajúce v posúdení ľahkosti alebo zložitosti vytvorenia prístupu k regálom. Žalovaný má za to, žeaj pohyblivé pracovné stoly sú materiálom, s ktorým je nevyhnuté najskôr manipulovať, aby sa uvoľnil
prístup k regálom.

15. Na výšku uloženej pokuty nemá vplyv odstránenie nedostatkov po výkone inšpekcie práce a nie je
ani liberačným dôvodom.

IV. Replika žalobcu

16. Žalobca v replike zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.
17. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.
V. Verejné vyhlásenie rozsudku

18. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z.
o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z.

(ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu
v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Nitre sp. zn.
15S/10/2021 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-15S/10/2021.
19. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015

Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm.
b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 26.3.2025, keďže
žalobca ani žalovaný nežiadali nariadenie pojednávania vo veci.

VI. Relevantné právne predpisy

20. Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ a písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ v záujme zaistenia
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti
týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci (písm. a/), zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky,

materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce
neohrozovalibezpečnosťazdraviezamestnancovanatenúčelzabezpečovaťpotrebnúúdržbuaopravy
(písm. d/).

21. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. ak zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom

a nie je zamestnávateľom, plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom
upraveným v slovenskej technickej norme, toto plnenie sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tieto povinnosti možno splniť aj iným preukázateľne primeraným
spôsobom.

22. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ prvý bod až tretí bod, šiesty bod a siedmy bod zákona č. 125/2006
Z.z. v znení účinnom do 31.3.2021 inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych
predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové
podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých,

domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku,
a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3.
právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane
predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom
v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na

doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej
správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného
predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý
vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje
povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb,

23. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2021 inšpektorát práce
je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností
vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode,šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do
100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo
ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.

24. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2021 pokutu podľa odsekov 1
a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa,
keď bola porušená povinnosť.

25. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2021 inšpektorát práce
pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky
pokuty prihliada najmä na (a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, (b)
počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, (c) počet
nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu,
(d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany

práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, (e) opakované zistenie toho istého
nedostatku.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

26. Predmetom preskúmania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 20.000,- € za spáchanie správnych deliktov.
Medzi účastníkmi je spornou otázka, či žalobca naplnil skutkovú podstatu správnych deliktov a či je
uložená sankcia primeranou.
27. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci
Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo
16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného
charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách
(publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné

kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme
príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti
sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania
na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho
konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho

konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne:
na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné
protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe
mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“
sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto

sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru.
28. V prípade zodpovednosti podnikateľa za správny delikt ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna
stránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná
len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou podnikateľa. Liberačné
dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti podnikateľa za

správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené
vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt
správnym orgánom (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf 111/2013 zo dňa 29.1.2015
publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 99/2015).
29. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v

špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno
zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od
iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu
vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci

rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až
vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva.
Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie
možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuťúvahuotom,žepostačí,aksútietonáležitostiuvedenélenvodôvodnenírozhodnutia.Významvýrokovej
časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností
účastníkov konania, a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009).
30. V zmysle ustálenej judikatúry citovanej vyššie bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu
vo výroku rozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi pokutu, uviesť skutok, ktorým sa správneho deliktu
dopustil z hľadiska miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa aj stalo. Výrok napadnutého
rozhodnutia je podľa názoru správneho súdu dostatočne jasný, zrozumiteľný a určitý, čo umožňuje jeho

preskúmanie. Je v ňom uvedené miesto, čas aj spôsob spáchania správneho deliktu:
a. miesto spáchania – pracovisko/prevádzka žalobcu „JASPLASTIK-SK spol. s r.o., Dolné Hony 23, 949
01 Nitra,
b. spôsob spáchania
i. žalobca ako zamestnávateľ na účel, aby jeho pracovisko neohrozovalo bezpečnosť a zdravie
zamestnancov, nevykonal údržbu, nakoľko ku dňu výkonu inšpekcie práce nezabezpečil, aby všetky

uličky, cesty a komunikácie na pracovisku boli neustále prejazdné, príp. priechodné, vzhľadom na to, že
skladovaný materiál sa nachádzal mimo skladovacích zón,
ii. nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a
ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko ku dňu výkonu
inšpekcie práce nebol vo viacerých prípadoch ponechaný voľný priestor okolo rozvádzača na pracovisku

slúžiaci pre obsluhu a opravy, nakoľko v čase výkonu inšpekcie práce bol zaprataný uskladneným
materiálom,
iii. nevykonal údržbu, nakoľko nezabezpečil ku dňu výkonu inšpekcie práce, aby na pracovisku boli
neautomatické protipožiarne zariadenia ľahko prístupné a jednoducho použiteľné, že bol prístup k
prenosnému hasiacemu prístroju zneprístupnený položeným materiálom,

iv. nevykonal údržbu, nakoľko ku dňu výkonu inšpekcie práce na pracovisku neboli pochôdzne plochy
vybavené zarážkou pri podlahe,
v. nevykonal údržbu, nakoľko ku dňu výkonu inšpekcie práce na pracovisku, kde je nebezpečný priestor
existenciou nebezpečenstva pádu zamestnancov vo viacerých prípadoch, a to pri plynovej kotolni a pri
vrátnici, nevykonal žiadne primerané opatrenia na ochranu zamestnancov oprávnených vstupovať do

nebezpečného priestoru,
vi. nevykonal údržbu, nakoľko ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa nezabezpečil, aby na pracovisku
prístup k jednotlivým regálom bol voľný a aby voľne uložený materiál pred regálmi na zemi nebránil
odoberaniu materiálov z regálov,
c. čas spáchania – dňa 16.7.2020 od 8:32 hod. v čase výkonu inšpekcie práce.

31.Správneorgányobochstupňovsprávneposudzovaliobjektívnuzodpovednosťžalobcuzaspáchanie
správnych deliktov, bez ohľadu na zavinenie (teda sa nezaoberal subjektívnou stránkou, ktorá je
u právnických osôb vylúčená).

32. Zákon č. 124/2006 Z.z. ani č. 125/2006 Z.z. neupravujú liberačné dôvody, ktoré by žalobcu
ako zamestnávateľa mohli zbaviť zodpovednosti za správny delikt. Nie je to ani situácia, ktorú
označuje žalobca, keď sa na pracovisku v čase inšpekcie práce (a teda v čase spáchanie správnych
deliktov) nezdržiavali zamestnanci žalobcu, prípadne sa v kontrolovaných priestoroch mali zdržiavať
zamestnanci jeho dodávateľa. Liberačným dôvodom nie je ani odstránenie protiprávneho stavu

po vykonanej inšpekcii práce. Správny súd síce odstránenie protiprávneho stavu po vykonanej
inšpekcii práce hodnotí pozitívne, čo vyjadruje záujem žalobcu na predchádzaní možným škodám,
no nezbavuje to žalobcu zodpovednosti zo spáchania správneho deliktu (napokon, odstránenie
nedostatkov bolo žalobcovi nariadené v Dodatku č. 1 zo dňa 30.9.2020 k protokolu č. INA-110-38-2.2/
P-A22,A24,A25-20). Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k

zániku zodpovednosti za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej
uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje
potrestanie za správny delikt správnym orgánom (R 99/2015). Vzhľadom na absenciu všeobecnej
právnej úpravy liberačných dôvodov uvedené skutočnosti nepredstavujú dôvody pre zbavenie
zodpovednosti žalobcu z porušenia povinností vyjadrených v prvostupňovom aj druhostupňovom

rozhodnutí.

33. Z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, vyplýva, že pri správnych deliktoch
uvedených v piatom a šiestom poradí vo výroku prvostupňového rozhodnutia správne orgány dospelik správnym záverom o porušení povinnosti zo strany žalobcu. Z fotodokumentácie je zrejmé, že
priestor nebol zabezpečený zábranami tak, aby bolo možné predísť pádu do hĺbky (a s tým spojenému
možnému zraneniu zamestnancov), kovové poklopy nad jamou boli odsunuté, do jamy viedla hadica

a boli prístupné. Neboli označené ani priestory pri plynovej kotolni a vrátnici, tak aby bolo možné zvýšiť
pozornosť, že sa zamestnanec nachádza v priestore, kde hrozí riziko úrazu / pádu do hĺbky. Oba skutky
sú potenciálnym zdrojom pracovných úrazov.

34. Na fotografiách je tiež zreteľne zdokumentované, že prístup k jednotlivým regálom nebol voľný, bol

zaprataný materiálom a stolmi, ktoré bránili bezproblémovému odoberaniu materiálov z regálov. Materiál
a stoly pred regálmi boli prekážkou pri vykonávaní práce a bolo potrebné s nimi vždy manipulovať, aby
sa zamestnanec dostal k regálu a mohol zobrať materiál. Ak aj žalobca tvrdí, že išlo o posuvné stoly, táto
skutočnosť preňho neznamená zmiernenie objektívnej stránky deliktu, pretože so stolmi bolo potrebné
manipulovať, presúvať ich na iné miesto, ktoré evidentne tiež neslúžilo na ich trvalé umiestnenie a opäť
by bolo potrebné so stolmi manipulovať pri ďalšej práci. Neprijateľné zapratanie priestoru sa vzťahuje aj

na priestor s vlastnými bezpečnostnými prvkami umiestnenými na pracovisku žalobcu (prenosný hasiaci
prístroj), čo neumožňovalo rýchly prístup k hasiacemu prístroju v prípade akútnej udalosti.

35. Priestor bol zaprataný aj pred elektrickými rozvádzačmi veľkými krabicami na paletách, ktoré by
nebolo možné jednoduchým a jedným razom presunúť a dostať sa k elektrickému rozvádzaču.

36. Žalobca namietal, že v čase inšpekcie práce sa na prevádzke nachádzali zamestnanci jeho
dodávateľa, vo vzťahu ku ktorým nemal povinnosti vykonať opatrenia na ochranu pri vstupe do
nebezpečného priestoru. Správny súd uvádza, že prevádzka žalobcu nestratila charakter jeho
pracoviska alebo prevádzky tým, že sa v nej nachádzali zamestnanci iného subjektu. Správny súd v tejto

súvislosti uvádza, že na fotografiách boli zachytení zamestnanci, ktorí stavebné práce nevykonávali, ale
pracovali s materiálom na paletách. Za zamestnanca je možné považovať v zmysle nariadenia vlády č.
391/2006 Z.z. v spojení s § 3 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z.z. aj takú fyzickú osobu, ktorá vykonáva
pre zamestnávateľa prácu podľa jeho pokynov – v tomto prípade podľa pokynu a požiadavky žalobcu
vyjadrenej k objednávke prác na jeho prevádzke prostredníctvom dodávateľa. Z uvedeného vyplýva,

že povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa sa vzťahovala aj na zamestnancov jeho dodávateľa, ktorí so
súhlasom žalobcu vstúpili do priestorov prevádzky a vykonávali tam práce, ktoré si žalobca objednal
a zaplatil za ne.

37. Podľa názoru správneho súdu je sankcia primeraná a zodpovedá závažnosti porušenia povinnosti

žalobcu ako zamestnávateľa. Zákonom ustanovený rozsah pokuty je od 0,- € do 100.000,- € a žalobcovi
bola uložená pokuta 20.000, €, čo je v spodnej polovici sadzby. Ak aj žalovaný poukazoval na to,
že žalobca už v minulosti porušil rovnakú povinnosť, bol povinný označiť aj rozhodnutie, ktorým by
voči žalobcovi bola vyvodená zodpovednosť za taký delikt a uložená sankcia, čo sa však nestalo.
Žalovaný len uviedol, že žalobca sa už v minulosti porušenia dopustil, avšak nekonštatoval že mu

bola za rovnaký skutok uložená sankcia v akej výške a akým právoplatným rozhodnutím. Napokon,
žalobca sankcionovanie za rovnaký alebo obdobný delikt poprel a žalovaný toto jeho tvrdenie nevyvrátil
ani nerozporoval. Preto správny súd uvádza, že ak žalobcovi za porušenie povinnosti nebola uložená
sankcia a nebola voči nemu vyvodená zodpovednosť právoplatným rozhodnutím s presným popisom
skutku, nie je možné to brať na zreteľ pri ukladaní sankcie za delikt spáchaný neskôr (keďže nie je možné

verifikovať, či išlo alebo nešlo o recidívu u žalobcu ako zamestnávateľa, ktorá by bola priťažujúcou
okolnosťou smerujúcou k zvýšeniu sankcie).

38. Na druhej strane však správny súd uzatvára, že porušenia, ktoré sú popísané vo výroku rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu v spojení s rozhodnutím žalovaného sú závažného charakteru

a odôvodňujú uloženie sankcie v sume 20.000,- €. Na kontrolovanej prevádzke žalobcu sa bežne
nachádza 230 zamestnancov, čo je pomerne vysoký počet ohrozených subjektov a zvyšuje sumu
uloženej sankcie. Správna úvaha, ktorú orgány verejnej správy oboch stupňov použili, zodpovedá
zásadám logického myslenia a neprekračuje rozsah určený zákonom. Uložená sankcia aj podľa
názoru správneho súdu plní preventívnu aj represívnu funkciu. Mala by sa dotknúť majetkovej sféry

sankcionovaného subjektu, tak aby nebola len iluzórna, ale aby plnila preventívnu funkciu tým, že sa
sankcionovaný subjekt takéto deliktu v budúcnosti už nedopustí, resp. sa ho bude vyvarovať.39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že
rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu je v súlade so zákonmi č. 124/2005 Z.z. a
č. 125/2005 Z.z. a rozhodnutia sú riadne a zrozumiteľne odôvodnené. Preto správny súd žalobu žalobcu

ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

40. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody na to, aby bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu
náhradu trov žalovaného.

41. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP) od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).