Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 18, 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16Csp/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124221789
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:6124221789.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16Csp/43/2024

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255

739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., o zaplatenie 15.627,11 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

16Csp/43/2024

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26.01.2024 domáhal, aby
súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 15.627,11 eura,
zmluvných úrokov vo výške 410,04 eura, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.627,11
eura od 27.04.2021 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým,
že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.10.2023 medzi postupcom Tatra banka,
a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930 a žalobcom, postúpil postupca na
žalobcupohľadávkuvočižalovanému,keďžalovanýbolvčasepostúpeniapohľadávkynapriekpísomnej

výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči
postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Žalobca ďalej dôvodil, že postupca uzatvoril so
žalovaným dňa 23.12.2019 Zmluvu č. 3119854290, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve
a vo VOP. Zastal názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy
o úvere podľa § 497 až 507 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a Zákona č. 258/2001

Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zároveň
postupca splnil všetky povinnosti v zmysle uvedených zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam
postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie
kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil vstanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že
žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne
upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, vyhlásil podaním zo dňa 26.04.2021 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného
na úhradu dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola
splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca ďalej dôvodil, že pohľadávka
žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 16.054,27 eura, a ktorá pozostávala z istiny

vo výške 15.627,11 eura, z riadneho úroku vo výške 410,04 eura, z úroku z omeškania vo výške 17,12
eura, z poplatkov vo výške 0,- eur a z poistenia splátok vo výške 0,- eur a to v súlade s prílohou k
zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej
v predmetnej prílohe, je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 16.037,15 eura, pričom pozostáva
z neuhradenej istiny úveru vo výške 15.627,11 eura, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 410,04

eura a z neuhradených poplatkov vo výške 0,- eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 17,12 eura,
ktorá pozostáva z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 7,38 eura a z neuhradených sankčných
poplatkov vo výške 9,74 eura, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v konaní uplatňuje
úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to počnúc dňom 07.04.2021, t. j. dňom
nasledujúcim po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 16.02.2024 platobný rozkaz sp. zn.: 34Up/232/2024,
ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca na základe výzvy Okresného
súdu Banská Bystrica navrhol podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní,
pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.

Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne
príslušnému dňa 22.04.2024.

3. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami podľa § 116 ods. 2 CSP a zároveň ho v zmysle §
167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia

žalobcu nijakým spôsobom nepoprel.

4. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu, aby žalobca v zmysle § 150 ods. 2 CSP preukázal posúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver pred uzavretím zmluvy v zmysle § 7 Zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a ozrejmil, pre

ktorú splátku došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a to s poukazom na tú skutočnosť, že
výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bola žalovanému zasielaná už s dátumom 28.12.2020,
zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že predkladá výstup z interných aplikácií postupcu, ktoré
zaslal žalobcovi na preukázanie riadneho overenia schopnosti splácať poskytnutý úver žiadateľov o
úver. Dôvodil, že overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom

režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo
Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie
postupcu a postupca preto tieto údaje pretavil do priloženého výstupu. Uvedený výstup obsahuje údaje
zhromaždené z príslušných registrov aj z otázok položených žiadateľovi o úver, ktoré boli použité pri
posudzovaní bonity. Existujúce záväzky, ktoré vie veriteľ objektívne overiť bez súčinnosti spotrebiteľa,

veriteľ overil dopytom do úverového registra, z ktorého je zrejmé, že žalovaný mal v čase poskytnutie
úveru záväzky vo výške 335,- eur, nový úver bol poskytnutý s mesačnou splátkou 227,96 eura. Výdavky
na peňažné záväzky spotrebiteľa teda boli vo výške 562,96 eura. Veriteľ dopytom do Sociálnej poisťovne
overil čistý príjem spotrebiteľa vo výške 1.300,- eur, veriteľ teda počítal s mesačným čistým príjmom
vo výške 1.300,- eur. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do

úvahy životné minimum spotrebiteľa v celkovej sume 210,- eur, nakoľko spotrebiteľ neuviedol žiadne
vyživované dieťa. Veriteľ bral zároveň do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS
spolu so životným minimom, reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie,
ošatenie a pod. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa
a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu

povinnosť zvýšený o 20 % - teda 218,- eur (( 1.300,- eur – 210,- eur) * 20 %). Celková výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške 428,- eur. Výpočet DSTI bol
teda realizovaný nasledovne: DSTI=(562,96 eura)/(1.300 eur – 428,- eur), DSTI = 0,65. Hodnota DSTI
neprekročila hodnotu 1, a preto bola schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená v súlade s Opatreníma ZoSU. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti žalobca ďalej uviedol, že žalobca podal žalobu na súd dňa
26.01.2024. Uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka nastalo podaním zo dňa 26.04.2021,
pričom v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tohto práva pre nesplnenie

splátky, ktorej splatnosť bola datovaná na 25.01.2021.

5. Súd dňa 23.09.204 opätovne vyzval žalobcu, aby v zmysle § 150 ods. 2 CSP v lehote 10 dní
preukázal, že pôvodný veriteľ realizoval v súvislosti s posúdením schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver dopyt do jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,

ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1
písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky
zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a s akým
konkrétnym výsledkom, že pôvodný veriteľ overil príjem spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni podľa § 7 ods.
27 Zákona č. 129/2010 Z. z. a s akým výsledkom a tiež, že pôvodný veriteľ zisťoval ďalšie informácie
o spotrebiteľovi potrebné na posúdenie jeho schopnosti splácať úver a s akým výsledkom. Na uvedené

reagoval žalobca vyjadrením, v ktorom uviedol, že predkladá výstup z interných aplikácií postupcu,
ktoré zaslal žalobcovi na preukázanie riadneho overenia schopnosti splácať poskytnutý úver žiadateľa
o úver. Opäť argumentoval, že overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v
automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového
registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len

interné aplikácie postupcu. Postupca preto tieto údaje pretavil do priloženého výstupu, ktorý obsahuje
údaje zhromaždené z príslušných registrov aj z otázok položených žiadateľovi o úver, ktoré boli použité
pri posudzovaní bonity. Zároveň žalobca oznámil, že z dôvodu individuálnej chyby nesprávne uviedol vo
vyjadrenízodňa18.09.2024včl.IIbodc)výškunákladovnazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotrieb
spotrebiteľa. Žalobca opravuje výpočet celkových nákladov na zabezpečenie základných životných

potrieb nasledovne: V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do
úvahy životné minimum spotrebiteľa a dvoch vyživovaných detí v zmysle informácií, ktoré uviedol v
žiadosti a to v sume 306,16 eura. Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle
opatrenia NBS spolu so životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na
stravu, bývanie, ošatenie a pod. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu

spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť zvýšený o 40 % - teda 397,54 eura (1.300,- eur – 306,16 eura) * 40 %). Celková
výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške 703,70
eura. Výpočet DSTI bol teda realizovaný nasledovne: DSTI = (562,96 eura)/(1.300,- eur – 703,70
eura). DSTI = 0,94. Záverom uviedol, že je preto potrebné uzavrieť, že v konkrétnom prípade došlo k

preukázaniu riadneho postupu podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca
žalobcu svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa

12.12.2024. V predmetnom podaní okrem iného uviedol, že podľa jeho názoru nárok uplatnený žalobou
preukázal predloženými dôkazmi v celom rozsahu a medzi stranami nie sú sporné ani žiadne skutkové
tvrdenia, v dôsledku čoho je potrebné všetky žalobcom tvrdené skutočnosti v tomto konaní, považovať
v súlade s § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. za nesporné. Uviedol ďalej, že súd v priebehu
konania neprezentoval pred stranami sporu žiadnu skutočnosť ako spornú, ani nevyzval žalobcu na

preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, v dôsledku čoho žalobca nadobudol objektívne
očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnený nárok za dôvodný v celom jeho rozsahu, a nemá
preto ani dôvod produkovať ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali takto riadne preukázaný nárok a
navyšovať tak vzniknuté trovy právneho zastúpenia. Iné rozhodnutie, ako vyhovenie žalobe v celom
rozsahu, by za uvedeného stavu predstavovalo prekvapivé rozhodnutie, ktorým by bolo porušené právo

žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko súd doposiaľ nepostupoval v zmysle § 181 ods. 2 CSP a
neprezentovalspornosťtakýchtoskutočností,nazákladečohobyžalobcoviumožnilvsúladesozásadou
kontradiktórnosti právne argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia a predložiť ďalšie dôkazy,
ktoré sa v tomto štádiu konania nejavia žalobcovi ako významné pre priznanie ním uplatneného nároku,
nakoľko žalobca nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní rozhodujúcej skutočnosti súdom ako

spornej, a zároveň dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere. Uviedol ďalej, že v prípade, ak
sažalovanýzúčastnínapojednávanía/alebosavkonanívyjadrí,čiužústnymalebopísomnýmprejavom
takýmspôsobom,zktoréhobudezrejmé,žeuznávanárokuplatnenýžalobcom,navrhujevydaťrozsudok
pre uznanie nároku v zmysle § 282 a nasl. CSP. Záverom tiež uviedol, že v prípade, ak súd s ohľadomna vyššie uvedené nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný v celom jeho rozsahu, resp. požaduje na
preukázanie žalobcom uplatneného nároku a tvrdených skutočností ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie
doterajších tvrdení, potom si žalobca dovoľuje požiadať súd o písomné vyzvanie žalobcu na preukázanie

uvedenýchskutočnostíavzhľadomkvyššieuvedenémuajoodročeniepojednávaniavytýčenéhonadeň
18.12.2024 o 08.30 hod., nakoľko žalobca doposiaľ nemal vedomosť o prípadnom vnímaní akýchkoľvek
skutočností ako sporných zo strany súdu.

7. V tejto súvislosti je v prvom rade nutné uviesť, že žiadne ustanovenie procesného predpisu,

neoprávňuje žalobcu vyvodzovať dôvodnosť ním uplatňovaného nároku zo zvoleného procesného
postupu súdu v konaní, keď zvolenie konkrétneho procesného postupu súdu, je výlučne vecou súdu a to
vzhľadom na uvádzané skutkové tvrdenia, predložené, prípadne označené dôkazy, vzniknutú procesnú
situáciu, a to najmä s ohľadom na dodržanie zásady hospodárnosti konania. Súd je v zmysle § 150
ods. 2 CSP oprávnený na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností, požiadať strany sporu
o ďalšie skutkové tvrdenia, a to najmä s poukazom na § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní, čo však opäť neznamená, že
pokiaľ strana tieto doplní, ním uplatňovaný nárok je bez ďalšieho dôvodný. To, ktoré skutkové tvrdenia
považuje súd sa nesporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie,
ako aj predbežné právne posúdenie veci, uvádza súd obligatórne na nariadenom pojednávaní, pokiaľ
tak neučinil na predbežnom prejednaní sporu. Rovnako tak žalobcu žiadne ustanovenie procesného

predpisu neoprávňuje požadovať, aby pre prípad, že súd nebude uplatnený nárok považovať za
preukázaný v celom rozsahu, aby ho súd v dôsledku jeho neprítomnosti na nariadenom pojednávaní,
písomne vyzval a nariadené pojednávanie z uvedeného dôvodu odročil. Právny zástupca žalobcu sa
na riadne nariadené pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a pokiaľ v prejednávanej
veci zvolil takúto procesnú stratégiu, v žiadnom prípade nemôže argumentovať, že iné ako ním

očakávané rozhodnutie, je prekvapivým rozhodnutím, ktorým by bolo porušené právo žalobcu na
spravodlivý súdny proces. Právny zástupca žalobcu si mal možnosť na riadne nariadenom pojednávaní
predbežný právny názor súdu v prejednávanej veci vypočuť a na pojednávaní právne argumentovať.
Pokiaľ toto svoje oprávnenie v prejednávanej veci nevyužil, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu
konajúceho súdu a porušením práva na spravodlivý súdny proces.

8. Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to najmä návrhom na
vydanie platobného rozkazu, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.10.2023, platobnou
históriou, pokusom o zmier zo dňa 22.12.2023, podacím hárkom, Zmluvou o postúpení súboru
pohľadávok zo dňa 16.10.2023, Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, informáciou o RPMN

a priemernej RPMN, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, Zmluvou o
poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3119854290 zo dňa 23.12.2019,
oznámením o vyhlásení splatnosti a výzvou na zaplatenie zo dňa 26.04.2021, podacím hárkom,
všeobecnými poistnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, výzvou pred mimoriadnou splatnosťou
zo dňa 28.12.2020, podacím hárkom, platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.

zn.: 34Up/232/2024 zo dňa 16.01.2024, návrhom na pokračovanie v konaní, uznesením Okresného
súdu Levice sp. zn.: 16Csp/43/2024 – 80 zo dňa 26.04.2024, platobným rozkazom Okresného súdu
Levice sp. zn.: 16Csp/43/2024 – 114 zo dňa 24.06.2024, uznesením Okresného súdu Levice sp.
zn.: 16Csp/43/2024 – 126 zo dňa 23.07.2024, vyjadrením žalobcu na výzvu súdu zo dňa 04.09.2024
spolu s prílohami (osvedčenie verifikovania bonity a možnosti splácania úveru zo dňa 30.10.2023),

súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk za tretí štvrťrok 2019, vyjadrením žalobcu na výzvu súdu zo dňa 23.09.2024 spolu s
prílohami (odpoveď NBS zo dňa 14.03.2024, výstupy z interných aplikácií postupcu), výstupom náhľadu
na webovú stránku Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR, ospravedlnením neúčasti PZ žalobcu
spolu s prílohami (výsledky sledovania zásielok), súd

ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Medzi právnym predchodcom žalobcu (Tatra banka, a. s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
bola dňa 23.12.2019 uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické
osoby č.: 3119854290, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 17.300,- eur

a to za účelom splatenia nesplatených záväzkov dlžníka vo výške v zmysle zmluvy, pričom vo zvyšnej
časti išlo v zmysle intencií zmluvy o bezúčelový úver. Žalovaný sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere
zaviazal splatiť úver s fixnou úrokovou sadzbou vo výške 5,99 % ročne, zaviazal sa splácať poskytnutý
úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok v počte 96 splátok, prvá ažpredposledná splátka bola dojednaná vo výške 227,96 eura a posledná vo výške 101,62 eura, ktoré
splátky boli splatné vždy k 25. – temu dňa príslušného mesiaca. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola
dojednaná na 25.12.2019, splatnosť poslednej mesačnej splátky na 25.11.2027. RPMN poskytnutého

úveru bola v zmluve uvádzaná vo výške 6,24 %, odplata poskytnutého úveru uvádzaná vo výške 5,99
%, celková čiastka, ktorú spotrebiteľ zaplatí, vyčíslená vo výške 21.757,82 eura. Doplnkové voliteľné
poistenie úveru dojednané nebolo. Výška nesplatených záväzkov dlžníka bola uvádzaná v zmluve vo
výške 15.392,45 eura a pozostávala z pohľadávky vo výške 5.244,55 eura, z pohľadávky vo výške
6.747,90 eura a z pohľadávky vo výške 3.400,- eur.

10. Žalovaný úver čerpal, riadne a včas ho nesplácal, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu
listom zo dňa 28.12.2020 upozornil žalovaného, že ku dňu 23.12.2020 eviduje voči nemu pohľadávku
v omeškaní vo výške 809,68 eura. Zároveň žalovaného vyzval na bezodkladnú úhradu, najneskôr
v lehote 5 kalendárnych dní. Tiež ho upozornil, že ak omeškanú pohľadávku žalovaný v stanovenom
termíne neuhradí, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Predmetná výzva bola podaná na

poštovú prepravu dňa 28.12.2020 ako zásielka 2. triedy, ktorú si žalovaný prevzal dňa 30.12.2020.
Žalovaný však ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, v dôsledku čoho právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 26.04.2021 oznámil žalovanému, že vyhlasuje splatnosť úveru a to
dňom doručenia tohto oznámenia a vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky vo výške 16.032,34
eura. Oznámenie o vyhlásení splatnosti a výzva na zaplatenie bola podaná na poštovú prepravu dňa

27.04.2021 ako zásielka 2. triedy, ktorá bola právnemu predchodcovi žalobcu vrátená dňa 03.05.2021.
Oprávnenie veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, je zakotvené v Čl. IV., bod 3. a Čl. VI., bod
1. a 2. zmluvy.

11. Na základe Zmluvy o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 16.10.2023 a v zmysle prílohy

k zmluve o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi spoločnosťou Tatra banka, a. s. ako postupcom
a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom, bola pohľadávka voči žalovanému
s účinnosťou ku dňu 19.10.2023 postúpená na žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený zo strany
postupcu a to Oznámením po postúpení pohľadávky zo dňa 19.10.2023. V zmysle prílohy k zmluve o
postúpení pohľadávok, pozostával peňažný záväzok žalovaného z istiny úveru vo výške 15.627,11 eura,

z neuhradeného zmluvného úroku vo výške 410,04 eura, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške
7,38 eura a z neuhradených sankčných poplatkov vo výške 9,74 eura.

12. Pokusom o zmier zo dňa 22.12.2023 bol žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu opäť
vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vo výške 16.992,28 eura, ktorá listina bola podaná na poštovú prepravu

dňa 27.12.2023, avšak neúspešne.

13. Z listiny označenej ako „Osvedčenie verifikovania bonity a možnosti splácania úveru“ vypracovaného
právnym predchodcom žalobcu s dátumom 30.10.2023 vyplýva konštatovanie o výške čistého príjmu
žalovaného v sume 1.300,- eur, zdroj informácie o výške príjmu – externé zdroje, rodinný stav –

rozvedený, výška overovaných splátok klienta 335,- eur, výška novej posudzovanej splátky úveru 227,96
eura, celkové splátky klienta 562,96 eura.

14.Zoscreenshotunainternýsystémprávnehopredchodcužalobcuvyplýva,žežalovanýmdeklarovaná
výška príjmu je 1.300,- eur od zamestnávateľa D., E., príjem plynie od 09.04.1996, zamestnávateľ

existuje od 07.06.1993, počet detí, na ktoré poberá daňový bonus 1, ako aj súbor otázok, ktoré mal
právny predchodca žalobcu zaslať Sociálnej poisťovni.

15. Z výstupu z internej aplikácie žalobcu bez uvedenia bližších identifikačných údajov, vyplýva
existencia záväzkov a to titulom spotrebného úveru vo výške 3.346,- eur, spotrebného úveru vo

výške 11.680,- eur, spotrebného úveru vo výške 5.175,- eur, spotrebného úveru vo výške 6.725,- eur
a hypotekárneho úveru vo výške 45.448,- eur.

16. Výška životného minima zistená náhľadom na webovú stránku Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky, predstavuje od 01.07.2019 sumu 210,20 eura mesačne, ak ide o jednu

plnoletú fyzickú osobu a sumu 95,96 eura mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené
neplnoleté dieťa.17.Podľa§497Zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonníkvzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

19.Podľa§52ods.2Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,ustanoveniao
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom

finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým
poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa
§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)

Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c)
týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

23. Podľa § 2 písm. a), b) a d) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy,naúčelytohtozákonasarozumiea)spotrebiteľomfyzickáosoba,ktoránekonávrámcipredmetu
svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,

veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

25. Podľa § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorýnepoškodzujespotrebiteľov,ab)sodbornoustarostlivosťou;vynaloženieodbornejstarostlivostijeveriteľ
povinný hodnoverne preukázať.

26. Podľa § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie
pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ
podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo
viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej
väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov
podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

27. Podľa § 7 ods. 23 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu
poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

28. Podľa § 7 ods. 24 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, ustanovenia odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú na a) spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden
alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“) alebo
na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského
úveru (ďalej len „navýšený úver“), ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje

súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov, b) spotrebiteľský úver
zabezpečený podľa osobitného predpisu,17tb) ktorého hodnota zabezpečenia je počas celej lehoty
splatnosti úveru minimálne 100 % zo zostatkovej hodnoty tohto spotrebiteľského úveru.

29. Podľa § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,

veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní
na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie
o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné

overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré
sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje
inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) a to

prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred
získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným

predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

30. Podľa § 1 Opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 14.11.2017 č. 10/2017, ktorým sa
ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ďalej len
Opatrenie NBS) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, toto opatrenie sa vzťahuje na veriteľa

podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona, na banku, zahraničnú banku a pobočku zahraničnej banky1)
(ďalej len „veriteľ“) a upravuje a) metodiku na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver (ďalej len „ukazovateľ schopnosti splácať“), b) spôsob zohľadnenia možného
nárastu úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru, c) čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu
zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov, d) požiadavky na zisťovanie

informácií a predkladanie dokladov o príjmoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch
spotrebiteľa, e) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru, f) limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.31. Podľa § 2 ods. 1 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ukazovateľ
schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa odseku
3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov

na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5. Všetky položky výpočtu
ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítavajú na obdobie jedného mesiaca.

32. Podľa § 2 ods. 2 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, limit ukazovateľa
schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1.

33. Podľa § 2 ods. 3 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, výdavky na
peňažné záväzky spotrebiteľa sa na účely odseku 1 určujú ako súčet a) výšky splátky poskytovaného
spotrebiteľského úveru podľa § 7 ods. 20 písm. c) zákona pri zohľadnení odsekov 8 a 9 a § 4 a b) sumy
peňažných záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. d) zákona pri zohľadnení
odsekov 10 až 17.

34. Podľa § 2 ods. 4 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, celková výška
čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. a) zákona sa vypočíta ako aritmetický priemer
čistých skutočných príjmov spotrebiteľa spravidla za obdobie bezprostredne predchádzajúcich troch
kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať.

35. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, výška nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na
účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima2) spotrebiteľa, životného minima
na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej

domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej
právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej
30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi
celkovouvýškoučistéhopríjmuspotrebiteľaaživotnýmminimomspotrebiteľa,životnýmminimomosoby,

voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a
výdavkaminainúosobu,vočiktorejmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosťvovýškeurčenejprávoplatným
rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného
minima na túto osobu.

36. Podľa § 4 ods. 1 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely § 7 ods.
24 a 31 zákona sa za výrazné prevyšovanie súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo
navýšených úverov považuje prevyšovanie presahujúce nižšiu z týchto dvoch hodnôt: a) suma 2000 eur,
b) suma zodpovedajúca 5 % súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných spotrebiteľských úverov alebo
úverov na bývanie, alebo navýšených spotrebiteľských úverov alebo úverov na bývanie.

37. Podľa § 5 ods. 2 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely overovania
údajov o príjmoch spotrebiteľa sa za externé zdroje informácií o príjme spotrebiteľa považujú a)
potvrdenie o príjme spotrebiteľa od zamestnávateľa nie staršie ako tri mesiace, b) výpisy z platobného
účtu spotrebiteľa, za obdobie nie staršie ako tri mesiace, ktorý nie je vedený u veriteľa, a na ktorom

sú také kreditné obraty, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa, c) informácie o
jednom alebo viacerých platobných účtoch spotrebiteľa poskytnuté spôsobom, ktorý umožňuje ukladať
a reprodukovať nezmenené informácie,8) za obdobie nie staršie ako tri mesiace, ktoré nie sú vedené u
veriteľa, a na ktorých sú také kreditné obraty, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa,
d) pracovná zmluva vrátane jej dodatkov, e) potvrdenie správcu dane o výške príjmov zistených z

podaného daňového priznania k dani z príjmov a súčasne doklad preukazujúci príjmy spotrebiteľa v
období medzi podaním posledného daňového priznania a posúdením schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, f) aktuálne potvrdenie o výške dávky spotrebiteľa podľa osobitných predpisov9)
spravidla nie staršie ako tri mesiace, g) overenie výšky príjmu spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,10) h)
iný doklad preukazujúci výšku príjmov spotrebiteľa.

38. Podľa prvej vety § 6a ods. 1 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podiel výšky
celkovej zadlženosti k príjmu sa vypočíta ako podiel celkovej zadlženosti spotrebiteľa podľa odseku 6 k
12-násobku celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 2 ods. 4.39. Podľa § 6a ods. 2 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, limit na podiel výšky
celkovej zadlženosti k príjmu nemôže prekročiť hodnotu 8, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak.

40. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.

1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

41. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

42. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

43. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.

44. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

45. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia

pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj
osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá

pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad)
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

46. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu postúpenia
pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami

s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku,
zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka
po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

47. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.48. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

49. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

50. Podľa § 179 ods. 1 CSP, pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

51. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd posúdil jednak ako Zmluvu o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka, ale zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a predmetný zmluvný vzťah súd posúdil aj v zmysle ustanovení Zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.

52. V prejednávanej veci sa súd v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu, ktorú
súd skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného má

súd za preukázanú, nakoľko ide o dlžníka zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého zmluvného vzťahu
je predmetom konania a túto žalobca preukázal predložením zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

53. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval zo Zmluvy o postúpení súboru pohľadávok zo
dňa 16.10.2023 a Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok. V prípade bankových pohľadávok je však

potrebné okrem § 524 Občianskeho Zákonníka aplikovať aj § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách, a žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v
tomto ustanovení, keďže splnenie týchto podmienok je predpokladom platného postúpenia pohľadávky
banky voči dlžníkovi na tretí subjekt. Z § 92 ods. 8 Zákona o bankách okrem iného vyplýva, že banka
môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, pričom

tiež uvádza, že týmto ustanovením nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv
o spotrebiteľskom úvere podľa § 17 ods. 1 a 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. Dôvodová správa k tomuto
ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť
inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je
bankou.“ Touto právnou úpravou mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného

záväzku, s ktorým je dlžník po zákonom určenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní.
Takáto právna úprava by mala bankové inštitúcie motivovať k tomu, aby vyvinuli kroky smerujúce k
ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní záväzku zo strany dlžníka, aby pasivita
banky v tomto smere nemala za následok, že sa počas trvania záväzkového vzťahu budú pripisovať
na účet dlžníka poplatky, úroky z omeškania a iné sankcie. Aj samotný Zákon č. 129/2010 v § 17

ods. 1 (v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky) uvádza ako jednu z podmienok postúpenia
pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že musí ísť o pohľadávku po konečnom
termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Keďže termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na
deň 25.11.2027, zaoberal sa súd v ďalšom tým, či bola postupovaná pohľadávka v čase jej postúpenia

splatná.

54. Vo všeobecnosti je potrebné ďalej uviesť, že v súvislosti s právom veriteľa žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, upravuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre
spotrebiteľské zmluvy osobitné predpoklady pre uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho

zákonníka. Ak chce totiž veriteľ uplatniť právo na zaplatenie celého dlhu, môže tak urobiť len v prípade,
ak od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula najmenej trojmesačná lehota a ak zároveň dlžníka
upozornil,žesiprávonazaplatenieceléhodlhuuplatňuje.Veriteľmusíuplatneniesvojhoprávavovzťahu
k dlžníkovi vopred notifikovať a to najmenej v 15 – dňovej lehote. Po uplynutí notifikačnej lehoty sa právo
veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa stáva účinným.

55.Vtejtosúvislostivšaksúdpoukazujeďalejnato,ževeriteľniejeoprávnenývyžadovaťodspotrebiteľa
jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru a to s poukazom na § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010
Z. z., pokiaľ veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 a pred uzavretím zmluvyneposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie
do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem
spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods. 16 predmetného zákona, veriteľ je

povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov,
a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať. Podľa § 7 ods. 17 predmetného zákona, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom

úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na
získané informácie o spotrebiteľovi. Ak je okrem iného veriteľom banka tak ako je to nepochybne
aj v prípade právneho predchodcu žalobcu, sprísňuje zákon požiadavku na posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak, že veriteľ je povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých
poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú

veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky,
zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

56. V zmysle § 11 ods. 2 predmetného zákona ďalej platí, že v prípade hrubého porušenia povinnosti

konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
pričom za hrubé porušenie tejto povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa však ďalej považuje aj porušenie

ustanovení § 7 ods. 19 až 42. Veriteľ, ktorým je okrem iného aj banka tak ako je to aj v prípade právneho
predchodcu žalobcu, môže poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi podľa § 7 ods. 23 len vtedy, ak
spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel
výšky celkovej zadlženosti k príjmu. Podľa § 7 ods. 24 písm. a) zákona, sa ustanovenia odsekov 19 až
23 nevzťahujú na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých

podľa tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“) alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len „navýšený úver“), ak výška
poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných
úverov alebo navýšených úverov. Ďalšie podrobnosti na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver ako aj výšku jednotlivých limitov, upravuje Opatrenie Národnej banky Slovenska č.

10/2017 zo dňa 14.11.2017 v platnom znení. Podľa § 2 ods. 2 predmetného opatrenia, limit ukazovateľa
schopnosti splácať nemôže prekročiť hodnotu 1 a limit na podiel celkovej zadlženosti k príjmu, nemôže
prekročiť podľa § 6a ods. 2 opatrenia hodnotu 8, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak. Tiež je takýto
veriteľ v zmysle § 7 ods. 27 predmetného zákona povinný použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,

voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej
zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Banka je povinná bez
súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úveranaúčelypodľaodseku19,akodsek43neustanovujeinak,elektronickyoveriťinformáciesúvisiace
s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra.

57. Ako teda vyplýva z jednotlivých vyššie citovaných zákonných ustanovení Zákona č. 129/2010 Z. z.,
posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou veriteľom má
vplyv nielen na vyriešenie otázky prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a teda na dôvodnosť
a výšku žalobou uplatňovaného nároku, ale v danom prípade, keďže ide o pohľadávku postúpenú,

aj na otázku oprávnenia veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru, v nadväznosti na to na otázku platnosti zosplatnenia spotrebiteľského úveru, na otázku
platnosti postúpenia pohľadávky a v konečnom dôsledku teda aj na otázku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Zákon sankcionuje veriteľa za nedodržanie ustanovení zákona na úseku posúdenia schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver jednak nemožnosťou veriteľa požadovať od spotrebiteľa

jednorázové splatenie úveru a v prípade hrubého porušenia týchto ustanovení aj bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Navyše podľa § 7 ods. 16 predmetného zákona, vynaloženie
odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.58. V konaní nebolo sporné, že žalovaný úver čerpal, riadne a včas ho však nesplácal, v dôsledku
čoho právny predchodca žalobcu úver dňa 26.04.2021 zosplatnil a to pri dodržaní postupu, ktorý
upravuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu však nebol oprávnený

vyžadovať od žalovaného jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru v zmysle § 11 ods. 2 Zákona
č. 129/2010 Z. z., keď tento hrubo porušil svoje povinnosti zakotvené v § 7 predmetného zákona, čo
má za následok aj nástup ďalšej zákonnej sankcie, a to v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru. Žalovanému bol zo strany právneho predchodcu žalobcu poskytnutý úver na
splatenie existujúcich úverov vo výške 17.300,- eur, pričom z uvedeného úveru sa mali v zmysle zmluvy

uhradiť pohľadávky z troch existujúcich úverov a to v celkovej výške 15.392,45 eura (5.244,55 eura +
6.747,90 eura + 3.400,- eur). Podľa § 7 ods. 24 Zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ nemusí spĺňať
limit pre ukazovateľ schopnosti splácať úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu,
ak spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí viac úverov, výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok
refinancovaných úverov. Podľa § 4 Opatrenia NBS 10/2017 v znení účinnom v čase posudzovania
schopnosti splácať úver, za výrazné prevyšovanie súčtu zostávajúcich refinancovaných úverov sa

považuje prevyšovanie presahujúce nižšiu z týchto dvoch hodnôt: a) sumu 2.000,- eur alebo b) sumu
zodpovedajúcu 5 % súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných spotrebiteľských úverov, čo v danom
prípade predstavuje sumu 769,62 eura (5 % zo sumy 15.392,45 eura). Z uvedeného teda vyplýva,
že úver poskytnutý žalovanému výrazne prevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov,
keď rozdiel medzi poskytnutým úverom a súčtom refinancovaných úverov, teda suma 1.907,55 eura

(17.300,- eur – 15.392,45 eura) nepochybne prevyšuje nižšiu hodnotu špecifikovanú v § 4 Opatrenia
NBS (1.907,55 eura ? 769,62 eura), v dôsledku čoho tak bol právny predchodca žalobcu povinný
pri preskúmavaní bonity žalovaného, povinný preskúmať aj to, či žalovaný spĺňa limity zakotvené v
§ 7 ods. 23 Zákona č. 129/2010 Z. z. Na výzvu súdu, aby žalobca v konaní preukázal posúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver pred uzavretím zmluvy, predložil žalobca súdu listinu

označenú ako „Osvedčenie verifikovania bonity a možnosti splácania úveru“ vystaveného právnym
predchodcom žalobcu ku dňu 30.10.2023. V tejto súvislosti je v prvom rade nutné uviesť, že preskúmať
schopnosť spotrebiteľa splácať úver, je veriteľ povinný učiniť najneskôr ku dňu uzatvorenia zmluvy,
pričom pozornosti súdu neuniklo, že osvedčenie je vystavené ku dňu 30.10.2023. Z predloženého
osvedčenia však v žiadnom prípade nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu a teda pôvodný

veriteľ žalovaného, preskúmaval limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu, a to napriek tomu, že ak ich spotrebiteľ
nespĺňa, veriteľ nesmie úver žiadateľovi poskytnúť. Hoci žalobca vo svojom vyjadrení, v rámci ktorého
súdu zaslal aj predmetné osvedčenie, uvádzal výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti splácať úver,
tento nemožno považovať za dôveryhodný a preskúmavaný v čase posudzovania schopnosti splácať

úver, keďže tieto údaje v osvedčení nepochybne absentujú. Tu je potrebné ďalej podotknúť, že kým
žalobca v tomto svojom vyjadrení pri výpočte limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver, zohľadnil
len náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného a celkovú výšku nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb zvýšil o 20 % rozdielu podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS,
v ďalšom svojom vyjadrení argumentujúc individuálnou chybou, vzal do úvahy aj životné minimum

na dve vyživované deti žalovaného a celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb zvýšil o 40 % rozdielu podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS, hoci platná právna úprava vyžadovala
zvýšenie o 20 %. Uvedené však nič nemení na tom, že údaje o oboch limitoch v osvedčení absentujú,
pričom pokiaľ ide o limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu, žalobca v konaní ani len
netvrdil, že by tento limit jeho právny predchodca vôbec u žalovaného skúmal. Právny predchodca

žalobcu tak porušil svoje povinnosti zakotvené v § 7 ods. 23 Zákona č. 129/2010 Z. z., čo sa v
zmysle § 11 ods. 2 považuje za hrubé porušenie povinnosti a uvedené má za následok nielen nástup
zákonnej sankcie spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, ale aj sankcie
spočívajúcej v nemožnosti požadovať od žalovaného jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru,
keď hrubé porušenie jednoznačne subsumuje v zmysle intencií zákona, aj menej závažné porušenie.

Právny predchodca žalobcu v dôsledku hrubého porušenia svojich povinností zakotvených podľa § 7
ods. 23, kedy na strane spotrebiteľa preukázateľne nepreskúmal limity podľa tohto ustanovenia, ani
nebol oprávnený žalovanému poskytnúť úver, v dôsledku čoho tak musí nastúpiť aj sankcia spočívajúca
v nemožnosti požadovať od žalovaného jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru, pretože opak by
mal za následok, že spotrebiteľ, ktorý nie je ani spôsobilý riadne a včas splácať úver, a ktorému ani

spotrebiteľský úver z uvedených dôvodov poskytnutý nemal byť, je povinný v dôsledku zosplatnenia
úveru zo strany veriteľa, jednorázovo splatiť celý úver, na ktorého vrátenie ani len v pravidelných
splátkach, nespĺňal už v čase poskytnutia úveru zákonom kladené požiadavky. Nenastúpenie oboch
sankcií by tak v danom prípade bolo v rozpore so zmyslom a účelom zákona a na neho nadväzujúcehoopatrenia NBS, ktorých prvoradým účelom je chrániť spotrebiteľa pred takým neúmerným zadlžením,
ktoré spotrebiteľ nie je reálne schopný už od počiatku zmluvného vzťahu znášať.

59. Vo vzťahu k samotnému výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver súd len pre doplnenie
udáva, že zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že splátky zostávajúcich úverov (11.680,- eur
a 45.448,- eur), ktoré poskytnutým úverom neboli refinancované, a ktoré je teda žalovaný popri
poskytnutom spotrebiteľskom úvere povinný aj naďalej splácať, predstavujú sumu 335,- eur. Žalobca v
tejto súvislosti predložil súdu „len výstup z internej aplikácie žalobcu“, z ktorého navyše vyplývajú len

zostatky aktuálnych úverov žalovaného. V tejto súvislosti žalobca vo svojich vyjadreniach uvádzal, že
výstup z interných aplikácií svojho právneho predchodcu predkladá z dôvodu, že overovanie schopnosti
splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie
žiadosti o úver sú z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v
čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu, preto ich postupca pretavil do priloženého
výstupu s tým, že tento obsahuje údaje zhromaždené z príslušných registrov, ktoré boli použité pri

posudzovaní bonity. S uvedenou argumentáciou žalobcu však v žiadnom prípade nemožno súhlasiť,
keď súdu je z jeho činnosti známe, že veritelia bežne predkladajú v spotrebiteľských sporoch výsledky
lustrácií spotrebiteľov v jednotlivých elektronických registroch údajov o spotrebiteľských úveroch,
ktoré obsahujú okrem aktuálnych zostatkov úverov aj výšky aktuálnych splátok, počet zostávajúcich
mesačných splátok ako aj údaj o charaktere poskytovaného úveru, pričom uvedené platí aj na jeho

argumentáciu ohľadom údajov získaných elektronickým overením príjmu spotrebiteľa v Sociálnej
poisťovni. V tejto súvislosti dáva súd žalobcovi ďalej do pozornosti, že pre správne zohľadnenie splátok
splácaných úverov pre účely vyčíslenia výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa ako jedného zo
vstupných údajov potrebných pre výpočet limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver, je potrebné podľa
§ 2 ods. 3, písm. b) opatrenia zohľadniť aj odseky 10 až 17 predmetného ustanovenia, ktoré určujú ďalšie

kritériá zápočtu peňažných záväzkov spotrebiteľa a to napr. vzhľadom na dĺžku zostávajúcej splatnosti
úveru, ďalej vzhľadom na to, či ide o úver s fixnou úrokovou sadzbou počas celej lehoty splatnosti úveru
alebo nie, alebo napr. vzhľadom na to, či ide o schválené povolené prečerpanie. Rovnako na účely
výpočtu ďalšieho vstupného údaja, ktorým je celková výška čistých príjmov podľa § 2 ods. 4 opatrenia,
nie je možné vychádzať z výšky overovaného príjmu v Sociálnej poisťovni tak ako to tvrdí žalobca, toto

slúži totiž na iný účel, ale z aritmetického priemeru čistých skutočných prímov spotrebiteľa za obdobie
bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať, čo
si bezpochyby vyžaduje predloženie a posúdenie potvrdenia o príjme spotrebiteľa od zamestnávateľa
nie staršie ako tri mesiace tak, ako to zakotvuje § 5 ods. 2 opatrenia. Rovnako tak nie je zrejmé, prečo
žalobca pri výpočte nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa, zohľadnil len

životné minimum vo výške 306,16 eura (teda na jednu plnoletú fyzickú osobu a jedno dieťa), keď životné
minimum predstavovalo od 01.07.2019 sumu 210,20 eura na jednu plnoletú fyzickú osobu a životné
minimum na jedno dieťa sumu 95,96 eura, hoci žalovaný údajne deklaroval vyživovacie povinnosti dve.
Tu dáva súd žalobcovi opäť do pozornosti, že vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný podľa
§ 7 ods. 16 Zákona č. 129/2010 Z. z. hodnoverne preukázať.

60. Zhrnúc a posúdiac súdom zistený skutkový stav tak dospel súd k záveru, že žalobca v konaní
nepreukázal, že by bola postupovaná pohľadávka v čase jej postúpenia splatná tak, ako to vyžaduje
nielen Zákon o bankách, ale aj Zákon o spotrebiteľských úveroch, keď veriteľ nebol oprávnený pre
porušenie povinností zakotvených v § 7 v nadväznosti na § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.,

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie úveru. Postúpenie pohľadávky bankou
bez splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách s poukazom na § 17 Zákona
č. 129/2010 Z. z. je tak potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom podľa § 525 ods. 2
Občianskehozákonníkaatentoprávnyúkonjetakvčastipohľadávky,ktorájepredmetomtohtokonania,
absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže

postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovaného,
a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.

61. Súd svoje prezentované názory opiera aj o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.: 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018, v ktorom sa najvyšší súd vysporiadal s podmienkami, za akých

možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie
je bankou a síce, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých
môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splneniaktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).

62. V súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadom § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, súd opätovne poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009, podľa ktorého
„súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania
nenamieta“akoajnauznesenieÚstavnéhosúduSRz11.06.2019,sp.zn.:I.ÚS246/2019,podľaktorého

„pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť
všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok“.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

65. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

66.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdpodľa§262ods.1CSP,keďžalovanýboltoustranou
sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanému
preukázateľne v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol, že žalovanému voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).