Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 16, 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Csp/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824202473
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8824202473.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Všeobecná

úverová banka, a.s, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený:
Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352,
proti žalovanej: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, XXX XX E., o zaplatenie 131,76 eur
s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 76 eur spolu 5% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 76 eur od 27.04.2022 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške
20 eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho, ktorého mesiaca počnúc dňom nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozsudku a to do úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod následkami straty výhody
splátok pri omeškaní sa s niektorou zo splátok.

II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 20 eur z a s t a v u j e .

III. Žalobu v prevyšujúcej častiz a m i e t a .

IV. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46% s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení v lehote 60 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej zaplatiť
mu sumu 131,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 27.04.2022 do zaplatenia.

2. Podanie návrhu odôvodnil tým, že Žalobca a Žalovaný uzatvorili spolu dňa 16.08.2021 zmluvu
o pôžičke č. 21696667/1089804756 (evidenčné číslo zmluvy/príd. autorizačný kód), na základe

ktorej poskytol Žalobca Žalovanému pôžičku vo výške 176 eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie
špecifikovaného v zmluve (záhr. technika a nár.). Kúpna cena tovaru bola 199 eur. Žalovaný pri podpise
zmluvy uhradil akontáciu vo výške 23 eur a na zvyšok kúpnej ceny Žalobca poskytol Žalovanému
pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. Účelom Zmluvy bolo poskytnutie pôžičky na zakúpenie
tovaru na základe vlastného výberu Žalovaného. Cena na splátky znamená viazaný spotrebiteľský
úver v čiastke poskytnutej Žalovanému Žalobcom, a to vo výške kúpnej ceny konkrétneho tovaru
zníženej o zaplatenú akontáciu. Akontácia je časťou kúpnej ceny tovaru, ktorú žalovaný zaplatil pred

dodaním tovaru. Z obsahu uvedených pojmov vyplýva nielen zo Zmluvy samotnej - ich výklad je
obsiahnutý aj v Podmienkach k Zmluve o pôžičke (resp. Všeobecných obchodných podmienkach), ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. S podmienkami zmluvy a ich obsahom sa Žalovaný oboznámil, čo
potvrdil vlastnoručným podpisom. Podľa zmluvy o pôžičke mal Žalovaný splácať pôžičku v pravidelných13 mesačných splátkach v sume 15 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 195 eur (pozn.
uvedené bez akontácie). Do dňa podania žaloby uhradil Žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu (bez
akontácie) 60 eur. Podľa ust. §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
4/5 lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Vzhľadom na to, že Žalovaný porušil svoju
povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so
zmluvou a podmienkami k zmluve, Žalobca listom zo dňa 24.03.2022 – Predžalobná upomienka, vyzval

Žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol Žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než
30 dní. Súčasne Žalobca Žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej
splátky, Žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné
splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.04.2022
úver zosplatnil, o čom bol Žalovaný informovaný listom zo dňa 21.04.2022 - „Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej

dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.
Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje
začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke
sa Žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne Žalobcovi vzniklo v zmysle §53
ods. 9 ObčZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu

nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel Žalobca počkať na vznik
potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému žalobca poukazoval na uznesenie Krajského súdu v
BanskejBystricisp.zn.16Co/33/2018anauznesenieKrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.17Co/447/2016.
Do dňa podania žaloby Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti upravuje článok 10.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh Žalovaného ku dňu podania návrhu

predstavuje sumu 131,76 eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od
šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo
zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Zmluvnú pokutu,
evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 24,68 eur, si Žalobca v
tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal Žalovaný uhradiť sumu 214,76 eur /

označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“/. Uvedenú sumu tvorí: súčet predpísaných
splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení, pričom výsledná suma zahŕňa
aj akontáciu: Počet splátok Výška splátky Suma splátok (počet*výška) Suma po zosplatnení akontácia
Spolu Istina (eur) 7 15 105 86,76 23 = 214,76. Ku dňu podania žalobného návrhu Žalovaný uhradil
sumu 83 eur. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“, pričom zahŕňa

akontáciu vo výške 23 eur a celkovú sumu vykonaných úhrad vo výške 60 eur, ktoré sú riadnymi
splátkami poskytnutého finančného plnenia. Istina - Úhrady = Žalovaná suma, 191,76 eur - 60 eur =
131,76 eur. Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec „Zostatok“/ zahŕňa aj
zmluvnú pokutu vo výške 24,68 Eur /stĺpec „Pokuta“/, ktorú si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

3. Žalovaná so žalobou súhlasia, poukázala, že dlh čiastočne uhradila aj po začatí konania, požiadal
o možnosť uhradiť dlh v splátkach.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.08.2021, notárskou zápisnicou č. N 3283/2017, prílohou projektom

rozdelenia, tlačivami na čl. 19-21, všeobecnými obchodnými podmienkami, žiadosťou o poskytnutie
spotrebiteľského úveru, zmluvou o poskytovaní služieb, predžalobnou upomienkou zo dňa 24.03.2022
s neprevzatou zásielkou, vyhlásením predčasnej splatnosti zo dňa 21.04.2022, prehľadom čerpania
a splácania, písomnými vyjadreniami žalobcu s prílohami, listinami k skúmaniu bonity žalovaného,
správami o pobyte žalovanej a prehľadom úrokových sadzieb bánk, výsluchom žalovanej, dokladmi

o úhrade dlhu počas konania .

5. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Žalobca, veriteľ a žalovaná ako klient uzavreli dňa 16.08.2021 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na

diaľku predmetom, ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 176 eur. Žalovaná sa zaviazala tento úver
splatiť v 13 mesačných splátkach vo výške 15 eur mesačne. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá
ročná úroková sadzba 20,67 %. RPMN bola 20,67 %. Počet splátok bol 13 mesiacov. Prvá splátka
bola splatná 20.09.2021, posledná splátka uvedená nebola.7.Listomzodňa21.04.2022odkazomnalistzodňa24.03.2022vyplýva,ževeriteľ malvyhlásiťokamžitú
splatnosť všetkých splátok a vyzvať žalovanú na úhradu celkovej dlžnej sumy v súlade s obchodnými

podmienkami zmluvy. Žalobca priložil od listu zo dňa 24.03.2022 neprevzatú zásielku.

8. Počas konania na výzvu súdu sa v podaní zo dňa 04.02.2025 vyjadril ku skúmaniu bonity žalovaného.
Vo svojom vyjadrení uviedol, že Žalobca využil oprávnenie a dňa 19.04.2022 úver zosplatnil, o čom bol
Žalovaný informovaný listom zo dňa 21.04.2022 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“.

Vo vzťahu k otázke vyhlásenia okamžitej splatnosti dlhu žalobca uvádza, že v konaní dodržal všetky
zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení dlhu v zmysle čl.
10 bod 10.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie zákonnej 90-dňovej
lehoty v súvislosti s omeškaním žalovaného. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo
zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná
výzva aj s doručenkou, v 4/5 rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v

prípade neuhradenia dlžných splátok. K otázke zosplatnenia však uvádzame, že žalovaný sa mohol
o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Žalobca uvádza, že predmetná listina má
len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej
obsahom. V prejednávanom prípade bol vykonaný prepočet schopnosti splácať: ÚDAJE K VÝPOČTU
BONITY – Klient, Meno a priezvisko A. D., rodné číslo XXXXXXXXXX, Počet nezaopatrených detí 0,

Údaje o úvere, Typ žiadosti Quatro, Číslo žiadosti 1089804756, Číslo zmluvy 21696667, Schválená
výška úveru 176,00, Splátka schváleného úveru 15,00, Príjem, Akceptovaný príjem 497,33, Doklad
preukazujúci príjem Rozhodnutie ÚPSVaR - Peňažný príspevok na opatrovanie, Doklad preukazujúci
opatrovateľský príspevok, Životné minimum žiadateľa 218,06, Životné minimum, všetky nezaopatrené
deti 0,00, Mesačné splátky existujúcich úverov (splátky z registra alebo klientom uvedené ak sú vyššie)

28,00, Doklad preukazujúci existujúce splátky, Dopyt do registra, Príjmy – Výdavky, Finančná rezerva
( Príjem - výdavky) 251,27, Porovnanie Finančná rezerva vs. Splátka schváleného. Úveru 236,27,
Keďže výsledkom porovnania Príjmov a Výdavkov je suma vyššia ako je výška schválenej, splátky,
žiadosť bola schválená. Žalobca taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom
neinformoval žalobcu o zmene finančných pomerom, ktoré by znemožnili žalovanému riadne splácanie

poskytnutého úveru. Rovnako tak zo strany žalovaného nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie
mesačnej splátky, ktorú by žalobca posúdil a so žalovaným dohodol nové podmienky splácania. Žalobca
poukazuje na to, že žalovaný je v spore pasívny a doposiaľ nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by žalobcov nárok na zaplatenie žalovanej sumy spochybňovali. V tejto súvislosti
poukazuje na ust. § 151 CSP a taktiež na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn.

43CoCsp/40/2020 zo dňa 21.10.2020, z ktorého vyplýva, že „Ani v prípade spotrebiteľských sporov
nie je súd oprávnený popierať skutkové tvrdenia za spotrebiteľa. Súd má byť nestranným rozhodcom
v spore medzi dodávateľom a spotrebiteľom, nemôže byť advokátom spotrebiteľa. Takýto postoj súdu
narušuje princíp rovnosti zbraní, ktorý je upravený aj v prípade spotrebiteľských sporov. Ust. § 151 CSP
o popieraní skutkových tvrdení protistrany z aplikácie v spotrebiteľských sporoch vylúčené nebolo.“ Na

základe uvedených skutočností žalobca navrhuje súdu, aby vyhovel podanej žalobe v zmysle žalobného
petitu a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. V predloženej notárskej zápisnice N 3283/2017 zo dňa 11.12.2017 spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s. zanikla rozdelením. Zanikajúca spoločnosť sa zlúčila so spoločnosťou VÚB, a.s. a VÚB

Leasing, a.s. v zmysle priloženého projektu rozdelenia. Spoločnosť VÚB, a.s. ako právny nástupca
pokračuje v prevádzkovaní ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti v rámci svojej existujúcej
bankovej licencie, pokiaľ ide o splátkový predaj a leasing a aj pokiaľ ide o spotrebiteľské úvery.

10. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná uhradila sumu 60 eur (bez akontácie) do podania žaloby,

čo vyplýva z vyjadrenia samotného žalobcu a ním predloženého výpisu. Po podaní žaloby žalovaná
uhradila sumu 2x po 20 eur, dňa 14.03.2025 a dňa 14.04.2025.

11. Z výpovede žalovanej vyplýva, že so žalobou súhlasí a uviedla, že zmluvu o úvere podpísala, úver
jej bol poskytnutý na kúpu telefónu. Koľko uhradila nevie, môže to byť suma ako to uviedol žalobca. Na

dotaz súdu, aby sa vyjadrila v súvislosti so žiadosťou o úver a ku skúmaniu bonity pri podaní žiadosti,
aké doklady o príjmoch a výdavkoch od nej veriteľ požadoval uviedla, že myslí si, že dávala rozhodnutie
o dôchodku a rozhodnutie o poberaní opatrovateľského príspevku. Ten už nepoberá. Na otázku súdu, či
od nej pýtali doklady o pravidelných mesačných výdavkoch uviedla, že nepamätá sa. Na dotaz súdu, čiešte nejaké doklady od nich veriteľ vyžadoval pri podaní žiadosti o úver, uviedla, že nie. Súd predložila
doklady o úhradách zo dňa 14.03.2025.

12. Súd konštatoval, že jeden doklad, pokiaľ ide o variabilný symbol č. 1089804756 sa týka zmluvy,
ktorá je predmetom konania, teda ide o doklad o zaplatení sumy 20 eur. Uvedenú listinu súd oboznámil
a založil do súdneho spisu.

13. Žalovaná na dotaz súdu, v súvislosti s ozrejmením jej žiadosti o povolenie splátok, uviedla, že jeho

príjem je 180 eur. Poberá invalidný dôchodok. Ďalej poberá sirotský dôchodok na dcéru 220 eur. Poberá
ešte rodinné prídavky. Býva v súčasnosti v spoločnej domácnosti s manželom. Manžel nepracuje, je
invalidný dôchodca. Mesačne platí elektrinu asi 35 eur, ďalej platí vodu 20 eur, plyn 60 eur a internet 18
eur. Bývajú v dome, ktorého vlastníkom je manžel. Polovicu domu zdedil on a polovicu jeho bratranec.
Motorové vozidlo nemá. Úspory nemá.

14. Na poslednom pojednávaní súdu opäť žalovaná predložila doklad o úhrade sumy 20 eur zo dňa
14.04.2025.

15. Uvedenú vec súd takto právne posúdil.

16. Podľa ust. §1 ods. 2 zákona č. 129 /2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

17. Podľa ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z,.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

18. Podľa ust. § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

19. Podľa ust. § 11 ods.1 cit zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie

iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku

odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

20. Podľa ust. § 11 ods. 2 cit. zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

21. Podľa ust. § 11 ods. 3 citovaného zákona ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky,
ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi
povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľoviuhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako
lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na

vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz
alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety.

22. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa ust. § 53 ods. 1OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa ust. § 53 ods. 2, 3 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

26.Podľaust.§53ods.5OZneprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné.

27. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Podľa ust. § 17 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide o prechod alebo
postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného

predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej
banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru.

33. Podľa ust. § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo
postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a

34. Podľa ust. § 17 ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z Práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak ide
o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu
spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

35. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

36. Podľa ust. § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.37. Súd zistil, že medzi veriteľom a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere,
teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.

Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od
ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne
a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti
a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného
spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho
zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

38. Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 176 eur ako spotrebiteľský úver. Žalovaná sa
zaviazala poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 13 splátkach vo výške 15 eur mesačne.

39. Z predložených listinných dokladov mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný prospech veriteľa
uhradil finančné prostriedky vo výške 60 eur do podania žaloby bez akontácie a po podaní sumu 40
eur (2 po 20 eur).

40. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

41. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

42. Súd preskúmal predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v časti dohodnutého úroku. Súd

považoval celý úver za bezúročný, a zmluvu v časti dohody o úrokoch vyhodnotil za neplatnú.

43. Podľa obsahu zmluvy medzi stranami sporu bol dohodnutý úrok 20,67% ročne. Čo sa týka výšky
úrokovej sadzba uvedenej a dohodnutej v zmluve na výške 20,67%. Súd zisťoval výšku úrokovej sadzby
z úverov obdobných v rozhodnom období na internetovej stránke Národnej banky Slovenska a zistil,

že výška pri obdobných úveroch v rozhodnom období bola 3,18% ročne. Dohodnutá výška v danom
prípade predstavuje viac ako dvojnásobok výšky úrokovej sadzby, za ktorú poskytovali banky úvery
v rozhodnom čase teda v čase uzavretia zmluvy. Preto je podľa názoru súdu dohoda o úroku v rozpore
s dobrými mravmi a preto v zmysle cit. zákonných ustanovení je táto časť zmluvy neplatná. Z neplatnej
dohody nemôže vzniknúť právo na plnenie.

44. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Za dobré mravy možno považovať
súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát
zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými

a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

45. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014.
Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie
úveruspotrebiteľovizacenuprevyšujúcuo100%priemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovaných

bankami.

46. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi predstavuje 20,67%, pričom
úroky pri porovnateľných úveroch poskytované bankami v rozhodnom období boli 3,18 %. V danom
prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je s
poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym

úkonom. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená,
odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Je možné tiež takúto výšku úrokov považovať
za úžeru. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj
ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o skutkovú
podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť síce nie

je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery
okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob
816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k
skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok
NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor

s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra2013
č. k. 3Co 151/201363. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za
rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho
neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide

o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu.
Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny
prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl.
169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“ „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer
úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

Prevýšenie úrokov o 100% oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné
za žiadnych okolností

47.Vzhľadomnavyššieuvedenézáverysúdpovažovaldohoduoúrokochvovýške20,67%zaabsolútne
neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom a súd takto dohodnutú odplatu považoval aj za neprimeranú

v zmysle § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka.

48. Súd sa zaoberal a skúmal ďalej aj platnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a tým, či došlo
k zosplatneniu dlhu ako aj to, že zosplatnenie dlhu bolo vykonané v súlade so zákonom a či je platné,
či má právny účinky predpokladané zákonom.

49. Žalobca nepreukázal súdu doručenie vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru osobne žalovanej.
Súdu doručil a preukázal len doručenie výzvy, v ktorej by upozornil žalovanú na možnosť vyhlásenia
úveru za predčasne splatný, no nie samotného vyhlásenia predčasnej splatnosti. Žalobca v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno.

50. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že jednostranné úkony realizované žalobcu nie sú v súlade so
zákonom z viacerých dôvodov. Jednak preto, že neboli doručované v súlade so zákonom, respektíve ich
doručenie a prevzatie dlžníkom žalobca v konaní nepreukázal a z dôvodu, že vyhlásenie neobsahuje
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne veriteľ zosplatnil celý dlh.

51. V tomto smere súd poukazuje na rozhodovaciu súdnu prax. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS
SR zo dňa 25.01.2024, č.k. 5Cdo/2/2023. Cit: „ 14.2 Dovolací súd uvádza, že pre spotrebiteľské vzťahy,
ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenieniektorej splátky až naj skôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods.
9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové

pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu
pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením
príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda
podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že

toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá
Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej
dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v
súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa

nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a
predčasne zosplatnil celý dlh.“

52. Súd poukazuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2021, sp. zn.
7CoCsp/14/2021, kde aj v tomto súdnom rozhodnutí sa uvádza, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde

k vyhláseniu úveru za predčasne splatný a to v súlade s ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. prípade, že takto veriteľ neurobí, ide o
neurčitý právny úkon a takýto právny úkon je absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ..

53. Zo strany žalobcu podľa súdu došlo k absolútne neplatnému zosplatneniu celého úveru. V
zosplatnení úveru v liste zo dňa 21.04.2022 absentuje špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k
zosplatneniu úveru. Ani v liste zo dňa 24.03.2022, ktorým upozornil žalovaného dlžníka na omeškanie
nie je uvedené s ktorou konkrétnou splátkou za ktorý mesiac sa mal dlžník dostať do omeškania.

54. Rozhodovacia prax súdov sa v súvislosti s posudzovaním platnosti týchto jednostranných právnych
úkonov menila. Ako je to vyššie citované v najnovších súdnych rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
ako odvolacích súdov aktuálna súdna prax považuje za nevyhnutné pre platne právne zosplatnenie
špecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo. Takto tomu v danom prípade podľa súdu
nebolo. Z obsahu úkonov, kde je uvedené, že dlžník sa dostal do omeškania s úhradou splátok vrátane

splátky za mesiaca október nemožno jednoznačne vyvodiť to, s akou splátkou sa dostal do omeškania.
Jej uvedenie je nevyhnuté aj pre počítanie lehôt podľa ust. § 53 ods. 9 OZ . To tiež nie je možné
preskúmať.

55. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo

vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom
spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

56. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

57. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

58. Podľa ust. § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností

môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.59. Podľa ust. § 151ods, 1, 2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

60. Súd vykonaným dokazovaním tiež zistil, že žalobca nepreukázal súdu doručenie vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru osobne do rúk žalovaného. Súdu preukázal len doručenie predžalobnej
upomienky, v ktorej upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný.

61. Žalobca však nepreukázal doručenie samotného vyhlásenia predčasnej splatnosti osobne do rúk
žalovanej. K tejto písomnosti nepredložil doručenku svedčiacu o prevzatí tejto výzvy. Súd poukazuje,
že dôkazné bremeno je v tomto smere na strane žalobcu. Svoje tvrdenie, že listina jej bola doručená
musí preukázať, čo neurobil. Podľa súdu preto vyhlásenie predčasnej splatnosti nie je platné a nemá
právne účinky predpokladané zákonom. Žalobca, veriteľ musí preukázať doručenie oboch listín.

62. V tomto smere súd poukazuje rozhodnutia súdov SR a to rozhodnutia OS Vranov n/
T 3Csp/156/2020, zo dňa 01.12.2021, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn.
11Csp/30/2020, zo dňa 14.12.2020, alebo rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn.7Csp/218/2020, zo
dňa 06.09.2021, rozsudok Okresného súdu Svidník, sp. zn. 2Csp/49/2020, zo dňa 19.01.2022.

63. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 3CoCsp/45/2021, z 02.02.2022
podľa ktorého: „Z obsahu spisu nevyplýva, aby podmienka predchádzajúcej písomnej výzvy zo strany
Všeobecnej úverovej banky, a. s. bola dodržaná. Dôkaz o tom, aby výzva bola žalovanej doručená,
žalobca nepredložil, a preto v konaní túto skutočnosť žalobca nepreukázal. Žalobca nepredložil
výzvu, ktorá by bola adresovaná žalovanej a za splnenie podmienky predchádzajúcej výzvy nemožno

považovať ani „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 24.01.2018. V súvislosti s
písomnou výzvou je potrebné uzavrieť, že vo vzťahu k tejto listine v konaní nebolo preukázané, aby táto
bola žalovanej doručená. Nepredložením dôkazu o doručení výzvy v zmysle ust § 92 ods. 8 zákona o
bankách žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Základnou podmienkou konania
je aktívna legitimácia žalobcu, a preto žalobca nemôže byť aktívne legitimovaný v tomto konaní, keďže

nepreukázal platné postúpenie pohľadávky. Je potrebné poukázať na to, že žalobca musí preukázať, že
túto výzvu aj skutočne banka žalovanej doručila.

64. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Žilina, sp. zn. 10CoCsp/12/2022, z 28.02.2022 podľa
ktorého žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania, že došlo k platnému zosplatneniu „celého

dlhu. Krajský súd poukázal, že doručenie, či už výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. alebo samotného
zosplatnenia nie je prípustné preukazovať len predložením podacích hárkov, prípadne iných dokladov
potvrdzujúcich iba odoslanie písomností. Relevantným je totiž (až) preukázanie, že dotknutá písomnosť
sa dostala do dispozičnej sféry adresáta; bližšie napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5
Cdo 36/2020 zo dňa 15.12.2020.“

65. Preto žalobca nemôže požadovať jednorázové splatenie celého dlhu ale len splatných splátok.
Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrada zmluvy, prvá splatná splátka bola dňa 20.08.2021. Ku dňu
podania žaloby, resp. ku dňu rozhodnutia súdu boli všetky splátky splatné. Súd vzhľadom na neplatnosť
zosplatnenia úveru posudzoval splatnosť každej splátky samostatne vrátane premlčania splátok.

66. Žaloba bola podaná na súd dňa 18.12.2024, teda ku podania žaloby boli splatné všetky splátky.
Premlčané splátky boli splátka splatné pred 18.12.2021, (3 splátky) tie boli uhradené. To, čo bolo
uhradené naviac na úroky, súd započítal na istinu z ďalších splátok, pretože nárok na úroky žalobcu
považoval za nedôvodný. Istina pripadajúca na jednu splátku predstavuje sumu 176 eur/13, t.j. 13,54

eur.

67. Vzhľadom na neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti súd posudzoval osobitne a splatnosť
každej splátky ako aj jej premlčanie. Žalobca má nárok len na splatné a nepremlčané splátky a to na
istinu z nej, splatné do rozhodnutia súdu.

68. Žalobca má vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nárok len na istinu z neuhradených
splátok. Keďže úver bol 176 a úhrady 60 eur a po podaní žaloby 40 eur, dlh na istine je 76 eur. Ide o dlh
z nepremlčanej časti istiny splátok.69. Žalobca ďalej žiadal aj úroky z omeškania, ktoré mu súd priznal nakoľko súd mal za to, že
žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej istiny. Žalobu, čo do úrokov v prevyšujúcej časti

ako nedôvodnú zamietol. Zároveň súd zamietol úroky z omeškania aj zo sumy istiny, ktorú nepriznal.
Ak nie je dôvodná istina, nie je dôvodný ani úrok z omeškania z nej.

70. Súd na záver ešte poukazuje, že z vykonaného dokazovania súdu je tiež zrejmé, že pri overovaní
bonity žalovanej, žalobca nemal takmer žiadne údaje preukazujúce skutočnú výšku výdavkov žalovanej,

nebolo preto preukázané či s odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

71. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch totiž nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia
spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať
verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom
minime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými
(nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

33Cdo/2178/2018). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným
v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného
registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver
s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 z 23.
09. 2020).

72. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní ako to uviedol vo svojom
písomnom vyjadrení a predloženými listinami ako je to vyššie uvedené sa javí iba formálny a
nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.

Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať
za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej
existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o

sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať
úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch.

73. V zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 je priznaná

veriteľovi voľná miera úvahy pri určení, či informácie, ktoré má k dispozícii, sú dostatočné na potvrdenie
úverovej bonity a či ju musí overiť aj inými prostriedkami. Veriteľ sa tak musí vzhľadom na okolnosti
prípadu buď uspokojiť s informáciami, ktoré mu boli predložené spotrebiteľom alebo sa rozhodnúť, že
považuje za nevyhnutné tieto informácie doplniť.

74. Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Prešov 4Co/100/2019 zo dňa 13.02.2020 „Pri
posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane
výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť

predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že
informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám
a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia
úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a
samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je

povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či
a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.“75. V danom prípade nebolo žalobcom preukázané, aby žalobca mal k dispozícií doklady o výdavkoch
žalovanej najmä nákladoch na bývanie, doklady SIPO, prípadne výpisy z bežného účtu žalovanej pri
uzatváraní zmluvy.

76. Súd tak nemal za preukázané, že by mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových
pomeroch žalovanej teda kde bývala, či vlastnili nehnuteľnosť alebo či bývali v podnájme, aké výdavky
spojené s ubytovaním uhrádzali a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia o ich výdavkoch
predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca preukázal, že

skúmal aj výdavky na strane žalovanej, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii spotrebiteľa
potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver (porovnaj napríklad rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021).

77. Žalobca vôbec podľa súdu neskúmal skutočné príjmy a výdavky žalovanej a to predložením
prislúchajúcich listín. Žiadne iné listiny preukazujúce príjmy hlavne mesačne výdavky, ktoré každá osoba

má a ktoré sú v súčasnosti v nemalej výške a teda riadne skúmanie bonity súdu nepredložil.

78. Náklady na bývanie a ďalšie nevyhnutné výdavky žalobca preukázateľne neskúmal u všetkých
žalovaných. Uvedené nezodpovedá odbornej starostlivosti dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o úverové zaťaženie žalovanej ani toto nezodpovedá odbornej

starostlivosti dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z výpisu registra
klientskych informácii vyplýva, že žalobca, čl. 49-50, veriteľa odmietol tri žiadosti o úvere, pričom
žalovaná má u neho ešte jeden nesplatený úver.

79. Veriteľ mal túto skutočnosť vyhodnotiť ako rizikovú a úver neposkytnúť. Súd má za to, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov žalovaného pred samotným
uzavretím uvedenej úverovej zmluvy.

80. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ
vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností

príslušnými listinami. Skúmanie bonity žalovanej v žalobcom uvedenom rozsahu len potvrdením o príjme
v zmysle uvádzanej judikatúry, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver
s odbornou starostlivosťou.

81. Nahliadnutie do databáz úverových registrov a databáz bánk za účelom skúmania výdavkov

žalovaného, samo o sebe taktiež nie je možné považovať za dostatočné. Výpisy z týchto databáz
nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa, nakoľko výdavkami klienta sú aj bežné mesačné
výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže
urobiť záver o tom, či žalovaný je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver (porovnaj rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoCsp/18/2022 zo dňa 28.06.2022 obdobne tiež rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18CoCsp/15/2022 zo dňa 24. 11. 2022).

82. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii
žalovanej, potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Ani prípadné skúmanie výdavkov
len nahliadnutím do databáz bánk nie je postačujúce, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z

verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať obraz ani o
výdavkoch klienta. Pri overovaní bonity žalovaných nemal žalobca k dispozícii údaje o jeho výdavkoch,
čo vedie k záveru, že pri uzatváraní zmluvy nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Z dikcie zákona:
„posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva,
že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez

porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn.18Co/144/2019 zo dňa 27. 05. 2020).

83. Porovnávanie príjmov a výdavkov žalovaných nevyplynulo zo žiadneho z predložených dôkazov
žalobcom. Uvedené je možné považovať iba za formálne overenie bonity žalovaných, nie však skutočné

overenie bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch.84. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES zo dňa 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady

87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať
ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí
pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia

vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred
uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s
povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,
uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej
dobe.

85. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) zo dňa 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio
Investment(Luxembourg)SAprotiKM,zaúčasti:ProkuraturaOkragowawKielcach.Článok23smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej
a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť

úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s
článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté
osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom
sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby
uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.

86. Pri poskytnutí úveru za situácie, keď bol poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého posúdenia
jeho bonity, nemožno žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

87. Súd poukazuje o veľmi nenáležitom skúmaní bonity a o tom, že úver nemal byť poskytnutý svedčí
aj fakt, že z dát dopytu vyplýva, že žalovaná mala u veriteľa 3 odmietnuté žiadosti z piatich podaných

žiadosti.

88. Súd zároveň poukazuje, že úver je potrebné považovať za bezúročný aj z toho dôvodu, že
nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené predpoklady pre výpočet RPMN s poukazom na
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siedma komora) zo dňa 23. januára 2025 vo veci C-677/23 iniciovaný

senátom 1Co Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48,
zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti
nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.

89. Zároveň, súd čiastočne čo do sumy 20 eur konanie zastavil, nakoľko vzal žalobca žalobu v tejto časti
späť po začatí pojednávania s čím žalovaná súhlasila. Dôvodom čiastočného späťvzatia bola úhrada
časti žalovanej sumy 20 eur.

90. Súd zároveň na žiadosť žalovanej po prehodnotení jej osobných, majetkových a zárobkových

pomerov, ako ich popísal súdu opatrovník žalovanej, jej povolil uhradiť dlh v primeraných mesačných
splátkach vo výške 20 eur mesačne , tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku pod následkami
straty výhody splátok.

91. Zároveň súd poukazuje, že toto povolenie splátok je v súlade s jej majetkovou situáciou pod

následkami straty výhody splátok, tak ako je to vyššie uvedené, aby nedošlo k ohrozeniu existencie
a životného minima potrebného na zabezpečenie základných životných potrieb žalovanej.

92. Súd prvej inštancie dospel k záveru o možnosti povoliť žalovanej splácať priznanú pohľadávku
v určených splátkach, ktoré určil na sumu 20 eur mesačne v zmysle jej žiadosti po zohľadnení jej

sociálnych a majetkových pomerov, tak ako ich súdu preukázala a popísala vo svojej výpovedi.

93. Výnimka zo zásady ustanovenej v § 232 ods. 3 CSP, ktorým je určené prioritné pravidlo, že v prípade
povinnosti uloženej súdom, je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku jezaložená na úvahe súdu, pričom ani určenie povinnosti plniť v splátkach fakticky nepredstavuje nič iné
ako len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty, s čím zákon počíta ustanovením § 232 ods. 4 CSP.

94. Súd však môže dlhšiu lehotu určiť len výnimočne a v odôvodnených prípadoch t.j. na základe zistení
potrebných skutočností vyplývajúcich z okolností toho ktorého konkrétneho prípadu. Súd mal za to, že
tieto u žalovanej naplnení boli a boli aj preukázané vyjadrením jej zástupcu. Výška splátky 20 eur
vzhľadom výške dlžnej sumy je primeraná dlžnej sume a zodpovedá aj rozumnému času, v akom by
mal byť tento dlh veriteľovi uhradený, aby neboli porušené jeho práva ako veriteľa.

95. Súd poukazuje, že v prípade, ak by žalovaná splátky nedodržala, a to čo i len jednu z nich, stáva
sa celý dlh splatný.

96. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

97. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

98. Súd žalobe čiastočne vyhovel a čiastočne ju zamietol. Po prepočte úspechu s prihliadnutím na
čiastočne späťvzatie žaloby čo do sumy 20 eur počas konania bol žalobca úspešný v rozsahu 73%,
žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 27%. Žalobca má preto nárok na náhradu pomerných
trov konania v pomere svojho úspechu, t.j. 46%(73-27). O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.