Uznesenie – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622202023
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7622202023.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu
JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcov: 1/ A. B., A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. C. XXXX/XX, D., právne zast. JUDr. Tomášom Tauberom, advokátom, Advokátska kancelária
so sídlom Stará cesta 3139/6, Spišská Nová Ves, IČO: 51 151 227 a 2/ E. B., A. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXX, proti žalovaným: 1/ G. H., A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, G., 2/ J. E., A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, D. a 3/ I. C., A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, žalovaní 1-3
právne zast. Advokátska kancelária Mgr. Ondrej Barna, Zámocká 529/34, Stropkov, IČO: 52 824 837, o
vydanie dedičstva s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 23. októbra 2024 č.k. 11C/31/2022-176

r o z h o d o l :

M e n í výrok rozsudku o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovaným 1/, 2/, 3/ oprávneným
spoločne a nerozdielne p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcom povinným

spoločne a nerozdielne v celom rozsahu.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali
vydania dedičského podielu každý v 1/6-ine na nehnuteľnosti – byte č. 2 na 1. poschodí bytového

domu súpisné číslo XXXX K. L. C. M. XX, XX a spoluvlastníckom podiele na spoločných častiach
a zariadeniach domu všetko zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie D.. Uviedli, že predmetná
nehnuteľnosť bola predmetom dedičského konania po poručiteľke N. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX vo veci OS Spišská Nová Ves XX/XX/XXXX, XXXXXX/XX/XX v ktorom súd uznesením
z 24.8.2021, schválil dohodu dedičov- súrodencov poručiteľky, ktorými sú žalované v 1. až 3. rade, podľa
ktorej žalovaná 1 nadobudla podiel 2/4 a prevzala dlhy poručiteľky, a žalované 2, 3 nadobudli každá

podiel 1/4 na nehnuteľnosti, s tým že náklady spojené s pohrebom vynaložil žalobca 1. Žalobcovia
tvrdili, že im rovnako patrí dedičské právo popri žalovaných súrodencoch poručiteľky podľa § 475 ods.
1 OZ, pretože s poručiteľkou žili viac ako rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, z ktorého titulu
sa o spoločnú domácnosť starali.

2. Súd prvej inštancie po konštatovaní existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom

rozhodnutí súdu podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (CSP) právne vec posudzoval podľa
ustanovení § 115, § 475 ods. 1, § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) skúmajúc predpoklady
dedenia žalobcov založené na tvrdeniach o existencii spoločnej domácnosti. Vychádzal z pojmu
spoločnej domácnosti definovanou § 115 OZ a právnou teóriou tak, že spoločná domácnosť je
spotrebným spoločenstvom trvalej povahy predstavujúcej skutočné a trvalé spolužitie fyzických osôb, v
ktorom jej členovia prispievajú k úhrade a obstarávaniu spoločných potrieb a v ktorom spoločne a bez

rozlišovania hospodária so svojimi príjmami. Spolužijúca fyzická osoba musí žiť v spoločnej domácnosti
akoby bola členom rodiny; vyžaduje sa, aby sa starala o spoločnú domácnosť alebo poskytovalaprostriedkynaúhradupotriebspoločnejdomácnostialeboabybolaodkázanávýživounaporučiteľa.Vzal
na zreteľ, že žalobcov zaťažovalo dôkazné bremeno o preukázaní pravdivosti nimi uvedených tvrdení
o zdieľaní spoločnej domácnosti, spoločnom hospodárení s poručiteľkou N. B., ktorú preukazovali

dohodou o spoločnom užívaní nehnuteľnosti zo dňa 30.4.2015. Vzal do úvahy, že to boli žalované,
ktoré v snahe predísť speňaženia bytu na dražbe boli nútené uhradiť nedoplatky spojené s užívaním
bytu. Súčasne mal preukázané, že žalobcovia neboli prihlásení k trvalému pobytu na uvedenej adrese,
ani k prechodnému bytu, ani nehradili poplatky za odpad, či náklady spojené s chodom domácnosti.
Z čestného prehlásenia svedkyne H. mal zistené, že poručiteľka N. B. sa jej mala pravidelne sťažovať

na to, že žalobcovia jej neposkytujú riadne stravu, psychicky ju týrajú, žije v chlade a vo vlastnom
byte má vyčlenené miesto na spanie predelené vymurovanou priečkou. Riadiac sa zásadami procesnej
zodpovednosti za neunesenie dôkazného bremena súd dospel k záveru, že žalobcovia nenapĺňali
štatút spolužijúcich osôb s poručiteľkou ako to predpokladá § 475 ods. 1 OZ v spojení s § 115 OZ
zakladajúci dedičské právo spolužijúcich osôb s poručiteľom. Len samotné bývanie žalobcov v 1. a 2.
rade v byte poručiteľky nepreukázalo splnenie dôvodov pre založenie ich práva dediť, keď neprodukovali

žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili zistenia, že o poručiteľku sa riadne nestarali, netvorili s ňou spoločnú
domácnosť, neposkytovali jej adekvátnu opateru, pred smrťou bola opakovane hospitalizovaná, keď
z prepúšťacej správy vyplýva, že mala znížený hygienicky štandard, vši, omrzliny dolných končatín.
Okrem skutočnosti, že žalobcovia sa postarali o pohreb poručiteľky aj pohrebné miesto, ktoré okolnosti
boli zohľadnené v dedičskom rozhodnutí neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by zakladali možnosť

úvahy o existencii spoločnej domácnosti, keď titulom neuhradenia zálohových platieb za obdobie rokov
2017 a 2020 došlo k vzniku dlhov, ktoré napokon viedli k hrozbe dražobného konania na nehnuteľnosť.
K úhrade nedoplatkov v rozsahu 3.221,03 eur museli pristúpiť žalované. Pre nesplnenie dedičských
predpokladov žalobcov v tretej dedičskej skupine, žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP konštatujúc, že žalované v 1. až 3. rade mali v konaní plný úspech, neboli

zistené dôvody pre uplatnenie § 257, preto priznal každej zo žalovaných samostatným výrokom nárok
na náhradu trov v plnom rozsahu proti žalobcom 1/ a 2/.

3. Výrok rozsudku o náhrade trov konania odvolaním napadla strana žalobcu dôvodiac, že vzhľadom
na postavenie žalovaných a žalobcov nebolo opodstatnené priznávať každej zo žalovaných právo na

náhradu trov konania samostatne v plnom rozsahu, lebo ide o spoločné konanie troch osôb, ktorým tak
patrí z titulu účelnosti náhrada trov od žalobcov len spoločne.

4. Strana žalovaných sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Výrok vo veci samej o zamietnutí žaloby, proti ktorému nebol podaný opravný prostriedok, nadobudol
právoplatnosť.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Pretože neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani
zrušenie rozhodnutia, odvolaním napadnutý výrok o náhrade trov konania zmenil podľa § 388 CSP, tak
ako to vyplýva z enunciátu tohto uznesenia.

7. Pokiaľ aj súd prvej inštancie správne použil § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc zo zásady procesnej
úspešnosti sporovej strany, keď žalovaným, ktoré boli v konaní plne procesne úspešné patrí tiež právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nesprávne aplikoval právnu normu so zreteľom na postavenie
sporových strán – žalovaných v 1. až 3. rade ako nútených spoločníkov v zmysle § 78 CSP, keď ide o

také práva a povinnosti strán, kedy sa rozsudok musí vzťahovať na každého zo subjektov vystupujúcich
na jednej procesnej pozícii, procesný úkon jedného platí i pre ostatných, a pre procesný úspech v spore
sa vyžaduje, aby na strane žalovaných vystupovali všetky subjekty, ktorým to z hmotného práva vyplýva.
V prejednávanej veci takéto postavenie žalovaných vyplývalo z charakteru hmotnoprávneho nároku
uplatneného žalobou, ktoré sa dotýkalo uplatnenia dedičského práva vo vzťahu k žalovaným ako

dedičkám v tretej dedičskej skupine, ktorým bolo potvrdené dedičské právo. Podľa ustanovenia § 475
ods. 1 OZ, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi
súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej
domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou naporučiteľa. Žalobcovia tvrdili, že ako spolužijúce osoby majú postavenie oprávneného dediča, ktoré
dedičské právo svedčí v podiele 1/6 každému zo žalobcov a žalovaných.. Žaloba o vydanie dedičstva,
tak musela smerovať voči každému z dedičov - žalovaných, ktorí predstavujú jednu dedičskú skupinu,

ktorá je aplikáciou tohto ustanovenia dotknutá. Vychádzajúc z uvedeného žalovaným v 1. až 3. rade,
ktoré sú zastúpené jedným právnym zástupcom patrí náhrada trov konania od žalobcov ako spoločným
a nerozdielnym veriteľom v pomere k postaveniu žalobcov, ktorí sú spoločnými a nerozdielnymi dlžníkmi.
Táto nerozdielna povaha záväzkov a práv je vyjadrená § 511, § 513 OZ. Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak
právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to

vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne,
je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť
ostatných zanikne. Podľa § 513 OZ, ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom,
ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a
nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu
tomu, kto o plnenie požiada prvý.

8. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 365 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP,
keď za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
považoval charakter prejednávanej veci v základe ktorej boli žalobcovia neúspešní, a dôvody odvolania
nijako nesúviseli so správaním, či procesnými návrhmi žalovaných, na ktorých nie je dôvodné prenášať

zodpovednosť za nesprávnosť, či nevhodnosť formulácie výroku súdneho rozhodnutia o spôsobe
náhrady trov konania.

9. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).