Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106096
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106096.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystrici,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraMolčanaačlenovMgr.

Denisy Slivovej a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: ULTRAMNED, s. r. o., so
sídlom Š. Moysesa 431/14, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 638 404, právne zastúpeného advokátkou
Mgr.MartinouKokovou,sosídlomPodDonátom5,96501ŽiarnadHronom,protižalovanému:Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101362990/2023 zo dňa 25. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101362990/2023 zo dňa 25.05.2023 a
rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 100444695/2023 zo dňa 30.01.2023 z r u š u j e a vec

v r a c i a na ďalšie konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa.

Žalobca m á p r á v o na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom (ďalej len "správca dane“) vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2021. Výsledkom daňovej
kontroly bol protokol z daňovej kontroly zo dňa 26.08.2022 a v následne vedenom vyrubovacom konaní

bolo vydané rozhodnutie číslo 100444695/2023 zo dňa 30.01.2023, ktorým správca dane žalobcovi
vyrubil rozdiel dane v sume 2400,00 EUR za zdaňovacie obdobie máj 2021 (ďalej len "prvostupňové
rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane poukázal na priebeh daňovej
kontroly, na ním vykonané dokazovanie - preverovanie, na podania a vyjadrenia daňového subjektu -
žalobcu a jeho závery k vykonanému dokazovaniu a k stanoviskám žalobcu. Sporné bolo odpočítanie
dane z faktúry vyhotovenej tuzemským dodávateľom Stavby a koordinácie s.r.o. Bratislava s predmetom
plnenia: Záznamové zariadenie k endoskopii v hodnote 12 000,00 EUR, DPH 2400,00 EUR. Správca

dane vyzýval žalobcu k predloženiu ďalších dokladov ohľadom dodania tohto tovaru a dožiadal
Daňový úrad Bratislava na preverenie u dodávateľa Stavby a koordinácie s.r.o. a opakovane sa snažil
predvolať na výsluch svedka A. B.. Správca dane skúmal, či predmetný tovar podľa predloženej faktúry
dodal deklarovaný dodávateľ Stavby a koordinácie s.r.o., a či tento dodávateľ bol schopný predmetnú
dodávku realizovať. Preukázanie materiálneho plnenia k deklarovanej dodávke a ich pridruženie (priama
súvislosť) k osobe dodávateľa je podľa správcu dane prakticky možné iba v prípade, ak samotný
dodávateľ alebo jeho subdodávateľ vie formálne a vecne potvrdiť, že dodávku skutočne vykonal.

Podľa správcu dane daňový subjekt Stavby a koordinácie s.r.o. nepreukázal existenciu materiálneho
plnenia k deklarovanej faktúre, nakoľko nijakým spôsobom nepreukázal, že by plnenie na uvedenej
faktúre aj sám dodal. Skutočné dodanie tovaru je pritom základnou podmienkou uplatnenia odpočtu,
pri ktorom je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikladaňová povinnosť a to nielen po formálnej stránke (vystavenie faktúry), ale je nevyhnutné preukázať aj
vecné plnenie. Samotné vyjadrenie a prehlásenie žalobcu o tom, že nejaký zdaniteľné dodanie tovaru
uskutočnil ešte nie je dostatočným dôkazom o reálnom dodaní tovaru a služby bez toho, aby daňový

subjekt svoje tvrdenie podložil relevantnými dokladmi a dôkazmi. Aby mohli byť skutočnosti uvedené
v predložených dokladoch akceptované museli byť splnené podmienky preukaznosti hmotnoprávneho
nároku na odpočítanie dane a jeho verifikovateľnosti. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie
dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Povinnosť
preukázať, či uvedené prijaté zdaniteľné plnenia boli uskutočnené dodávateľom, či boli uskutočnené v

takom rozsahu ako deklaruje na vystavených faktúrach, a či tovar bol týmto dodávateľom aj dodaný,
je na platiteľovi. Z hľadiska dane z pridanej hodnoty len samotná existencia faktúry nie je relevantným
dôkazom toho, že k dodaniu tovaru alebo služieb skutočne došlo. Správca dane vyhodnotil všetky
dôkazy získané z daňovej kontroly podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti a prijal záver, že nebolo vierohodne preukázané, že deklarovaný dodávateľ Stavby
a koordinácie s.r.o. uvedený na faktúre v zdaňovacom období máj 2021 tovar skutočne dodal, a že mu

vznikla z fakturovaných zdaniteľných obchodov daňová povinnosť v zmysle zákona o DPH. Žalobca k
daňovej kontrole nepredložil žiadne relevantné dôkazy o skutočnom dodaní predmetného tovaru týmto
dodávateľom ani ich nezískal správca dane vlastným preverovaním. Žalobca - kontrolovaný platiteľ
neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazuje. Správca
dane vychádzal z toho, že dodávateľ Stavby a koordinácie s.r.o., ktorý je uvedený na faktúre nepotvrdil

skutočné dodanie tohto tovaru a nepredložil správcovi dane účtovníctvo, v ktorom by správca dane overil
reálne dodanie takéhoto tovaru. Keďže spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. nepredložila účtovníctvo,
správcovi dane nebolo umožnené ani preveriť, či žalobcom zaplatená suma bola zaplatená za tovar
uvedený na faktúre. Všetky tieto skutočnosti správca dane vyhodnotil tak, že spoločnosť Stavby a
koordinácie s.r.o. nedodala skutočne a reálne tovar na uvedenej faktúre a dodal ho iný dodávateľ,

ktorý však nebol identifikovaný a správca dane nemá objektívne dôkazy na identifikovanie reálneho
dodávateľa tohto tovaru. Správca dane mal mimo iného za preukázané, že spoločnosť Stavby a
koordinácie s.r.o. nemohla predmetný tovar dodať, nakoľko nemala zamestnancov a o dodaní tovaru
nebol predložený správcovi dane žiadny listinný účtovný ani iný dôkaz. Osoba menom C. D., ktorá
bola označená ako osoba, ktorá mala tovar fyzicky dodať žalobcovi nebola správcom dane stotožnená.

Správcadanezdôraznil,ženespochybňujedodávkupreNárodnýonkologickýústav,alespochybňuje,že
predmetné zariadenie bolo dodané dodávateľom Stavby a koordinácie s.r.o., ktorý nepreukázal dodanie
tohto tovaru pre žalobcu. Správca dane ďalej zistil, že s uvedenou komoditou dodávateľ Stavby a
koordinácie s.r.o. neobchodoval a v ostatných zdaňovacích obdobiach sa pri ňom neobjavili dodávky
medicínskeho zariadenia.

2. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky (ďalej len "žalovaný“) rozhodnutím číslo 101362990/2023 zo dňa 25.05.2023 tak, že
prvostupňové rozhodnutie potvrdilo (ďalej len "napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh daňovej kontroly, obsah prvostupňového rozhodnutia ako aj

obsah odvolania žalobcu proti nemu. Vyjadril sa k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu, pričom
poukázal najmä na to, že nebolo možné vypočuť A. B., ktorý bol v období máj 2021 konateľom
spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o., pretože táto osoba nikdy nereagovala na predvolania a vyhýbala
sa výsluchu. Uviedol, že správca dane zistil, že dodávateľ Stavby a koordinácie s.r.o. uvedený na faktúre
hodnoverne a overiteľne nepreukázal ani nepotvrdil skutočné dodanie tohto tovaru ani nepredložil

účtovníctvo, v ktorom by správca dane overil reálne dodanie a pôvod takéhoto druhu tovaru. Keďže
spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. nepredložila správcovi dane účtovníctvo nebolo umožnené ani
preveriť, či žalobcom zaplatená suma bola skutočne zaplatená za tovar - záznamové zariadenie k
endoskopii uvedené na faktúre zo dňa 31.05.2021. Všetky tieto skutočnosti správca dane vyhodnotil
tak, že spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. nedodala reálne tovar na uvedenej faktúre a iný

dodávateľ nebol identifikovaný. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď sám dostatočne hodnoverne
nepreukázal a vykonaným šetrením správcu dane sa tiež nepotvrdilo, že reálne došlo k dodaniu
fakturovaných plnení od deklarovaného dodávateľa pre žalobcu tak ako deklarovali predložené doklady.
K ďalším námietkam odvolania žalovaný uviedol, že správca dane daňovou kontrolou preveroval
skutočnosti, ktoré sám žalobca uviedol v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za kontrolované

obdobie máj 2021. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní
atď. Zhrnul, že z odpovede Daňového úradu Bratislava v rámci dožiadania vyplynulo, že spoločnosť
Stavby a koordinácie s.r.o. predložila e-mailom doklady a to faktúru zo dňa 31.05.2021 pre žalobcu,preberací protokol zo dňa 31.05.2021, detail platby zo dňa 16.06.2021 na sumu 14 400,00 EUR,
príjemku na sklad z 31.05.2021 a potvrdenie o vykonaní testu z 26.11.2021. Žalovaný sa stotožnil so
záverom správcu dane, že je možné oprávnene sa domnievať, že konanie A. B. svedčí o vyhýbaní sa

správcovi dane a o nepredložení dokladov a vysvetlení na preukázanie reálneho dodania fakturovaného
plnenia z dodávateľskej faktúry vystavenej pre žalobcu. Zdokladované zistenia o daňovom subjekte
Stavby a koordinácie s.r.o. vyvracajú podľa žalovaného vierohodnosť a preukaznosť dokladov znejúcich
na jeho meno a odôvodňujú pochybnosť o ich pravosti a o pravdivosti údajov v nich uvedených.
V prípade, ak sa daňový subjekt správcovi dane vyhýba alebo svojím konaním znemožňuje vykonať

úkon je sám nedôveryhodný a nemožno tak prijať za vierohodný dôkazný prostriedok znejúci na
takýto subjekt. Súčasne je taký dôkazný prostriedok nepreukazný, pretože nemožno jeho pravosť
a pravdivosť údajov v ňom uvedených overiť v účtovníctve nekontaktného subjektu. Pokiaľ nie je
možné od daňového subjektu overiť doklady predložené žalobcom a skutočnosti v nich uvedené sú
tieto doklady nepreukazné a nepreukazujú, že sa deklarovaný obchod uskutočnil tak ako je uvedené
na týchto dokladoch. K predloženým dokladom žalovaný uviedol, že technicky je možné vyhotoviť

akýkoľvek doklad a preto bez preukázania reálneho uskutočnenia fakturovaného plnenia nie je možné
uznať plnenie za preukázané len na základe predložených písomných dokladov. Nemožnosť preveriť
uskutočnenie predmetných plnení u dodávateľa sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi ako kontrolovanému
daňovému subjektu a nie správcovi dane. Žalovaný doplnil, že z vyjadrenia A. B. v zápisnici o ústnom
pojednávaní vyplýva, že spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. mala ponuku z Rakúska z ambulancie,

ktorá skončila činnosť a vyraďovala zariadenia – monitory, sondy, CT-čka a uviedol, že konkrétne nevie
ako to bolo s touto ponukou. Ďalej žalovaný zdôraznil, že podľa evidencií správcu dane, ktoré vedie
pri správe daní však vyplýva, že daňový subjekt Stavby a koordinácie s.r.o. za jednotlivé zdaňovacie
obdobia január až máj 2021 nedeklaroval v podaných daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty
žiadne nadobudnutie tovaru z iných členských krajín EÚ teda ani z Rakúska. Tým všeobecné a

neurčité vyjadrenie konateľa dodávateľskej spoločnosti nemožno považovať za dôkaz preukazujúci
reálne uskutočnenie v jeho mene fakturovaného plnenia pre žalobcu ani ako hodnoverné potvrdenie
dodania fakturovaného tovaru. Záverom žalovaný zhrnul, že so zisťovaní u kontrolovaného daňového
subjektu - žalobcu a deklarovaného dodávateľa vyplynulo, že dodávateľ Stavby a koordinácie s.r.o.
sa obchodom s uvedeným špecifickým tovarom - medicínskymi prístrojmi nezaoberal. Konanie Robina

Popelku svedčí o vyhýbaní sa správcovi dane a o nepredložení dokladov a vysvetlení na preukázanie
reálneho dodania fakturovaného plnenia z dodávateľskej faktúry vystavenej spoločnosťou Stavby a
koordinácie s.r.o. pre žalobcu, čo má dôsledok v nedôveryhodnosti tejto spoločnosti. A. B., respektíve
dodávateľ Stavby a koordinácie s.r.o. nepredložil požadované doklady, účtovníctvo, evidencie ani žiadne
iné podklady, ktorými by preukázal nákup a účtovanie tohto tovaru ako aj priznania dane a jej uvedeniu

vo vzťahu k nemu. Tým sa potvrdenie o pôvode preverovaného tovaru z Rakúska nepreukázalo. Tiež
nebola bližšie identifikovaná osoba C. D., ktorá mala tovar žalobcovi doniesť. V spoločnosti Stavby a
koordinácie s.r.o. počas kontroly došlo k zmene a od 03.08.2022 má zmenený názov a iného spoločníka
a konateľa z Litovskej republiky.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

3. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, kde namietal, že
podmienky pre odpočítanie dane boli splnené, pretože preukázal, že spoločnosť Stavby a koordinácie
s.r.o. bola skutočným dodávateľom tovaru a bola aj zdaniteľnou osobou. V ďalšom žalobnom bode

poukázal na zmätočnosť napadnutého rozhodnutia pre chybu vo formulácii textu. Tvrdil, že predložil
faktúru so všetkými náležitosťami a aj ďalšie listinné dôkazy ako preberací protokol, pričom A. B.
potvrdil dodanie tovaru žalobcovi, ďalej predložil čestné vyhlásenie zamestnanca E. F., detail platby,
príjemku na sklad aj skladové karty a ďalšie podklady. Namietal nevykonanie navrhovaných dôkazov
najmä výsluchu svedka D. A. G. a E. F., ktoré výsluchy mali preukázať prevzatie tovaru od dodávateľa

Stavby a koordinácie s.r.o. V ďalšom žalobnom bode nesúhlasil so závermi správcu dane a
žalovaného o nekontaknosti A. B., ktorý telefonicky komunikoval so správcom dane a predložil podklady
e-mailom a správca dane na to neprihliadol. Správca dane bol podľa neho nečinný keď A. B. opätovne
nepredvolával. Nesúhlasil s tým, že daňový subjekt Stavby a koordinácie s.r.o. so správcom dane
nespolupracoval, tiež že neboli predložené overiteľné podklady a súčasne tvrdil, že bola preukázaná

vierohodnosť faktúry práve predloženými dokladmi, ktorá neboli relevantne spochybnené preverovaním
správcu dane. Vo vzťahu k osobe C. D. namietal, že správca dane nežiadal bližšie údaje k tejto
osobe, a ani nevykonal žiadne úkony k jej identifikácii napriek tomu, že mal na to právne nástroje.
Žalobcanamietal,ženavrhovalvykonaťďalšiedôkazy,ktorésprávcadanenevykonal.Pokiaľišloozáversprávcu dane, že spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. nemohla dodať medicínske prístroje vzhľadom
na predmet svojej podnikateľskej činnosti uviedol, že v tom nevidí žiadnu prekážku ani nič neobvyklé.
Ďalej namietal nesprávne vyhodnotenie dôkazov a nesprávne právne posúdenie toho, či žalobcovi bol

skutočne dodaný tovar a pokiaľ bol dodaný, či došlo k vzniku nároku na odpočítanie dane. Žalobca podľa
jeho názoru zvládol dôkazné bremeno, keďže spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. bola zdaniteľnou
osobou, ktorú si dostatočne preveril a aj tovar bol preukázateľne dodaný, nakoľko bol dodaný ďalšiemu
odberateľovi zo strany žalobcu. Záverom žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie.

Vydarenie žalovaného

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe argumentoval obdobne ako v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, vyjadril sa k niektorým námietkam uvedeným v správnej žalobe, ktoré
považoval za nedôvodné. Zdôraznil, že správca dane zistil, že dodávateľ Stavby a koordinácie s.r.o.,

ktorý je uvedený na faktúre za dodanie tovaru overiteľne nepreukázal ani nepotvrdil skutočné dodanie
tohto tovaru, ani nepredložil účtovníctvo, v ktorom by správca dane overil reálne dodanie a pôvod
takéhoto druhu tovaru, keďže spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. nepredložila účtovníctvo správcovi
dane nebolo umožnené ani preveriť, či bola skutočne zaplatená suma za tento tovar. Vzhľadom na to
žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, keď sám dostatočne hodnoverne

nepreukázal a vykonaným šetrením správcu dane sa tiež nepotvrdilo, že reálne došlo k dodaniu
fakturovaných plnení od deklarovaného dodávateľa. Konanie A. B. považoval za vyhýbanie sa správcovi
dane a nepredkladaním dokladov a vyšetrení na preukázanie reálneho plnenia z dodávateľskej faktúry.
Zdokladované zistenia o tomto daňovom subjekte vyvracajú vierohodnosť a preukaznosť dokladov
znejúcich na jeho meno a odôvodňujú pochybnosť o ich pravosti a pravdivosti v nich uvedených.

Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a preto bez preukázania reálneho uskutočnenia
fakturovaného plnenia nie je možné uznať plnenie za preukázané len na základe predložených
písomných dokladov. Nemožnosť preveriť uskutočnenie predmetných plnení u dodávateľa sťažila
dôkaznú situáciu kontrolovanému daňovému subjektu a nie je správcovi dane. Navrhol žalobu zamietnuť
ako nedôvodnú.

5. Na nariadenom pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej správnej žalobe,
pretože napadnuté prvostupňové rozhodnutia sú nezákonné z dôvodu, že konajúce orgány dospeli
k nesprávnym skutkovým záverom ako aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Ich závery
sú v rozpore s judikatórnymi závermi Súdneho dvora Európskej únie. Daňové orgány vyhodnotili

konania o postup dodávateľa ako nedôveryhodné, pričom nespochybnili materiálnu existenciu tovaru
ani jeho využitie žalobcom v rámci jeho podnikania. Nesprávny bol záver, že tovar nebol dodaný
dodávateľom, ako to vyplýva z predložených dokladov a tento záver nebol založený na dôvodoch,
ktoré zákon označuje ako hmotnoprávne dôvody pre splnenie nároku na odpočítanie dane. Bývalý
konateľ dodávateľa A. B. potvrdil písomne aj ústne dodanie tovaru a doložil aj e-mailom následne

preberací protokol a iné doklady, ktoré potvrdzujú dodanie tovaru žalobcovi práve touto spoločnosťou.
Správca dane rozhodnutie založil len na domnienkach. Žalobca s náležitou starostlivosťou preveroval
svojhododávateľanazákladedostupnýchinformáciízobchodnéhoregistra,finstatuaregistraúčtovných
závierok, pričom na iné preverovanie nemal tak, ako to plynie aj z judikatúry, na ktorú poukázal,
dostupné právne prostriedky. Nekontaktnosť sama o sebe nie je okolnosťou, ktorá má za následok

nepriznanie nároku žalobcu na odpočítanie dane. Právna zástupkyňa žalobcu v priebehu svojho
prednesu poukázala na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie a správnych súdov, o ktoré
sa vo svojej argumentácii opiera. Ďalej uviedla, že žalobca predložil aj iné doklady ako len faktúru
a má za to, že boli splnené všetky podmienky na preukázanie hmotnoprávneho nároku žalobcu na
odpočítanie dane. V reakcii na prednes poverenej zamestnankyne žalovaného doplnila, že nešlo o

dodanie zložitého medicínskeho zariadenia, ktoré by podliehalo nejakej špecifickej kategorizácii, išlo o
klasický počítačový LCD monitor, ktorý sa napája na iné zariadenie. Navrhovali správcovi dane jeho
ohliadku, ktorý vykonanie takého spôsobu dokazovania odmietol. K spornej doprave a dodaniu tovaru
uviedla, že navrhovali aj výsluch svedka pána F., čo správca dane taktiež odmietol a vyplýva z toho jeho
jednostranný zaujatý prístup. Na základe toho žiadala zrušiť napadnuté a prvostupňové rozhodnutie a

vrátiť vec na nové konanie správcovi dane.

6. Poverená zamestnankyňa žalovaného zotrvala na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a poukázala
na obsah písomného vyjadrenia k správnej žalobe. Ďalej poukázala na to, že nešlo o bežný tovar,s ktorým by žalobca obchodoval. Pokiaľ ide o konateľa žalobcu A. B. žalovaný sa s jeho prístupom
vysporiadal v napadnutom rozhodnutí a jeho vyjadrenia a predložené listiny hodnoverne nepreukázali
dodanie tovaru. Ďalšie rozpory ohľadom dodania tovaru plynú z odôvodnenia rozhodnutia. Podľa jej

názoru správcu dane aplikoval judikatúru Súdneho dvora Európskej únie správne a spochybnením
dodávateľa dospel k právnemu záveru, že neboli splnené všetky hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie dane pri dodaní takéhoto tovaru. K povahe dodávaného tovaru doplnila, že z ich strany skôr
išlo o zdôraznenie toho faktu, že nešlo o bežný predmet podnikania žalobcu a na faktúre bolo uvedené,
že išlo o záznamové zariadenie k endoskopii, z čoho sa nemožno domnievať o aký tovar konkrétne išlo.

Záverom navrhla žalobu zamietnuť a trovy konania nepriznať.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

7. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec

prejednal na nariadenom pojednávaní. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny
súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, preto napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým
rozhodnutím zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

8. Podľa §191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci

9. Podľa § 3 ods. 1, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov – (ďalej len „Daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv

a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

10. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

11. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,

ktoré je povinný viesť.

12. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

13. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

14. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnenézdaniteľnouosobou,ktorákonávpostavenízdaniteľnejosoby,poskytnutieslužby(ďalejlen
"dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby, nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej
únie (ďalej len "členský štát"), dovoz tovaru do tuzemska.

15. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri

dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

16. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode aleboprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri

dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi..

17. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

18. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku
z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému

orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

19. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, pri odpočítaní

dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, pri odpočítaní dane
podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený
ako príjemca alebo dovozca.

20. Správny súd preskúmaním veci zistil, že konajúce orgány verejnej správy (žalovaný a správca dane

– daňové orgány) neuznali žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry vystavenej
dodávateľom Stavby a koordinácie, s.r.o., Bratislava za dodanie Záznamového zariadenia k endoskopii.
Správca dane prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 2.400 Eur, pretože
neuznal odpočítanie dane vo vzťahu k predloženej faktúre dodávateľa Stavby a koordinácie, s.r.o.
Žalovaný o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu napadnutým rozhodnutím rozhodol

tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Konajúce daňové orgány vychádzali z toho, že preukázanie
materiálneho plnenia k deklarovanej dodávke a ich pridruženie (priama súvislosť) k osobe dodávateľa
je prakticky možné iba v prípade, ak samotný dodávateľ alebo jeho subdodávateľ vie formálne
a vecne potvrdiť, že dodávku skutočne vykonal. Ďalej z argumentácie obsiahnutej v odôvodnení
prvostupňového a napadnutého rozhodnutia plynie, že daňový subjekt Stavby a koordinácie s.r.o.

nepotvrdil a nepreukázal existenciu materiálneho plnenia k deklarovanej faktúre, nakoľko nijakým
spôsobom nepreukázal, že by plnenie na uvedenej faktúre sám dodal, pričom skutočné dodanie tovaru
je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu, pri ktorom je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom
preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť a to nielen po formálnej stránke
(vystavenie faktúry), ale je nevyhnutné preukázať aj vecné plnenie. Samotné vyjadrenie a prehlásenie

žalobcu o tom, že nejaký zdaniteľné dodanie tovaru uskutočnil nepovažovali za dostatočný dôkaz o
reálnom dodaní tovaru a služby bez toho, aby daňový subjekt svoje tvrdenie podložil relevantnými
dokladmi a dôkazmi. Aby mohli byť skutočnosti uvedené v predložených dokladoch akceptované
museli byť splnené podmienky preukaznosti hmotnoprávneho nároku na odpočítanie dane a jeho
verifikovateľnosti. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je

nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Povinnosť preukázať, či uvedené prijaté
zdaniteľné plnenia boli uskutočnené dodávateľom, či boli uskutočnené v takom rozsahu ako deklaruje na
vystavených faktúrach, a či tovar bol týmto dodávateľom aj dodaný, je na platiteľovi. Keďže spoločnosť
Stavby a koordinácie s.r.o. nepredložila účtovníctvo, správcovi dane nebolo umožnené ani preveriť, či
žalobcom zaplatená suma bola zaplatená za tovar uvedený na faktúre. Správca dane mal mimo iného

za preukázané, že spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. nemohla predmetný tovar dodať, nakoľko
nemala zamestnancov a o dodaní tovaru nebol predložený správcovi dane žiadny listinný účtovný
ani iný dôkaz. Osoba menom C. D., ktorá bola označená ako osoba, ktorá mala tovar fyzicky dodať
žalobcovi nebola správcom dane stotožnená. Správca dane zdôraznil, že nespochybňuje dodávku
pre Národný onkologický ústav, ale spochybňuje, že predmetné zariadenie bolo dodané dodávateľom

Stavby a koordinácie s.r.o., ktorý nepreukázal dodanie tohto tovaru pre žalobcu. Správca dane ďalej
zistil, že s uvedenou komoditou dodávateľ Stavby a koordinácie s.r.o. neobchodoval a v ostatných
zdaňovacích obdobiach sa pri ňom neobjavili dodávky medicínskeho zariadenia. Ďalej argumentovali
tým, že nebolo možné vypočuť A. B., ktorý bol v období máj 2021 konateľom spoločnosti Stavbya koordinácie s.r.o., pretože táto osoba nikdy nereagovala na predvolania a vyhýbala sa výsluchu.
Žalobca podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno, keď sám dostatočne hodnoverne nepreukázal
a vykonaným šetrením správcu dane sa tiež nepotvrdilo, že reálne došlo k dodaniu fakturovaných

plnení od deklarovaného dodávateľa pre žalobcu tak, ako deklarovali predložené doklady. Zdokladované
zistenia o daňovom subjekte Stavby a koordinácie s.r.o. vyvracajú podľa žalovaného vierohodnosť a
preukaznosť dokladov znejúcich na jeho meno a odôvodňujú pochybnosť o ich pravosti a o pravdivosti
údajov v nich uvedených. K predloženým dokladom žalovaný uviedol, že technicky je možné vyhotoviť
akýkoľvek doklad a preto bez preukázania reálneho uskutočnenia fakturovaného plnenia nie je možné

uznať plnenie za preukázané len na základe predložených písomných dokladov. Nemožnosť preveriť
uskutočnenie predmetných plnení u dodávateľa sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi ako kontrolovanému
daňovému subjektu a nie správcovi dane. Žalovaný doplnil, že z vyjadrenia A. B. v zápisnici o ústnom
pojednávaní vyplýva, že spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. mala ponuku z Rakúska z ambulancie,
ktorá skončila činnosť a vyraďovala zariadenia – monitory, sondy, CT-čka a uviedol, že konkrétne nevie
ako to bolo s touto ponukou. Ďalej žalovaný zdôraznil, že podľa evidencií správcu dane, ktoré vedie

pri správe daní však vyplýva, že daňový subjekt Stavby a koordinácie s.r.o. za jednotlivé zdaňovacie
obdobia január až máj 2021 nedeklaroval v podaných daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty
žiadne nadobudnutie tovaru z iných členských krajín EÚ teda ani z Rakúska. Všetky tieto skutočnosti
konajúce daňové orgány vyhodnotili tak, že spoločnosť Stavby a koordinácie, s.r.o. nedodala skutočne
a reálne tovar na uvedenej faktúre a dodal ho iný dodávateľ, ktorý však nebol identifikovaný a správca

dane nemá objektívne dôkazy na identifikovanie reálneho dodávateľa tohto tovaru.

21. Žalobca v správnej žalobe primárne namietal, že podmienky na odpočítanie dane boli splnené,
pretože predloženými dokladmi (dodávateľská faktúra, doklad o platbe, preberací protokol a príjemka
na sklad, skladová karta) preukázal, že spoločnosť Stavby a koordinácie, s.r.o. mu tovar v skutočnosti

dodala, čím žalobca uniesol dvoje dôkazné bremeno. Zistenia správcu dane sú len domnienky
založené na nesprávnom hodnotení dôkazov nepostačujúce na to, aby odpočítanie dane žalobcovi
nebolo priznané. Z obsahu rozhodnutí oboch stupňov vyplýva, že za zásadné skutkové zistenia pri
preverovaní oprávnenosti žalobcu na priznanie odpočítania dane z faktúry vystavenej dodávateľom
Stavby a realizácie, s.r.o. daňové orgány vo svojich rozhodnutiach považovali:

- nekontaktnosť dodávateľa, resp. jeho konateľa A. B.,
-nepreukázaniedodaniatovaružalobcovitýmtododávateľom,pretožeododanítovarunebolpredložený
správcovi dane žiadny listinný účtovný ani iný dôkaz,
- nepredloženie účtovných a daňových dokladov deklarovaným dodávateľom,
- nepriznanie nadobudnutia tovaru z iných členských krajín EÚ teda ani z Rakúska v daňových

priznaniach deklarovaného dodávateľa k DPH v príslušných zdaňovacích obdobiach,
- absencia zamestnancov deklarovaného dodávateľa,
- osoba menom C. D., ktorá bola označená ako osoba, ktorá mala tovar fyzicky dodať žalobcovi nebola
správcom dane stotožnená,
- s uvedenou komoditou dodávateľ Stavby a koordinácie s.r.o. neobchodoval a v ostatných zdaňovacích

obdobiach sa pri ňom neobjavili dodávky medicínskeho zariadenia.
Správca dane pritom zdôraznil, že nespochybňuje dodávku pre Národný onkologický ústav, ale
spochybňuje, že predmetné zariadenie bolo dodané dodávateľom Stavby a koordinácie s.r.o., ktorý
nepreukázal dodanie tohto tovaru pre žalobcu.

22. Možno prisvedčiť žalobnej argumentácii v tom zmysle, že ťažiskovou okolnosťou, na ktorú
sa konajúce daňové orgány sústredili bola tzv. „nekontaktnosť“ deklarovaného dodávateľa Stavby
a koordinácie, s.r.o. spočívajúca vo vyhýbaní sa podaniu svedeckej výpovede jeho bývalým konateľom
A. B. a v nepredložení účtovných dokladov tejto spoločnosti. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho
správneho súdu SR, ktorá je žalovanému dobre známa, plynie jednoznačný záver, že „nekontaktnosť“

dodávateľského subjektu nepochybne môže byť jedným, avšak nie iba jediným dôvodom na prelomenie
tvrdenia daňového subjektu o tom, že deklarované plnenia boli dodané deklarovaným subjektom,
resp. zdaniteľnou osobou. Obdobne to platí o ďalších dôvodoch, na ktorých základe odpočítanie dane
priznané nebolo.

23. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112"). V zmysle uvedenej
smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby simohlauplatniťprávonaodpočítanieDPHsplatnejalebozaplatenejvtomtočlenskomštátezatovar,ktorý
jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240

smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a/ predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia),
b/ poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),
c/ prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

24. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna
právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a/ dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b/ daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH),
c/ daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená

iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2
písm. a/ zákona o DPH),
d/ zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar
dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH).

25. Dôkazné bremeno preukázania uvedených skutočností zaťažuje daňový subjekt uplatňujúci si nárok
na odpočítanie dane (v ktorého postavení bol žalobca), ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené
skutočnosti, teda že splnil podmienky a nárok na odpočet DPH mu skutočne vznikol. Dokazovanie, ktoré
vykonáva správca dane následne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým

subjektom. Správca dane sa však musí vyvarovať jednoduchých a nepodložených spochybnení pokiaľ
ide o reálnosť uskutočnenia obchodných transakcií, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry. Správca
dane musí teda dôvodne spochybniť tvrdenia a dôkazy predostreté daňovým subjektom za účelom
odpočítania DPH. V opačnom prípade by bola narušená zásada daňovej neutrality a právnej istoty.

26. Vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok
priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo účasti
daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20
zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra
2021, bod 36. Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva

na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania
daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý
existenciutakéhotokonaniamusídostatočnepreukázaťinaknežlennazákladedomnienok(rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54;

vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). Je tiež potrebné uviesť,
že v prípade preukazovania hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dobrá viera alebo jej
absencia na strane daňového subjektu v zásade nezohráva žiadnu rolu. Hmotnoprávne podmienky
ako postavenie dodávateľa a odberateľa ako zdaniteľných osôb či dodanie tovaru/služby sú totiž
objektívneho charakteru a musia sa uplatňovať nezávisle od cieľov a výsledkov dotknutých plnení

(mutatis mutandis rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci SGI a Valériane SNC, C-459/17
a C-460/17 zo dňa 27. júna 2018, bod 38).

27. Právo na odpočet DPH možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie jeho
materiálnych podmienok (vrátane statusu osoby dodávateľa) alebo aj vtedy, ak sa preukáže splnenie

hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane a súčasne sa na základe objektívnych skutočností
preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľala, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutým
plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa, alebo iného subjektu v reťazci
dodaní. V takom prípade je na preukazovanie daňového podvodu dôkazné bremeno prenesené na
daňový orgán, ktorý existenciu takého konania musí dostatočne preukázať, t.j. inak než len na základe

domnienok a (hoci aj podložených) indícií. Konajúce daňové orgány vec ako daňový podvod v danom
prípade neposudzovali. Dôvodom nepriznania odpočítania dane z pridanej hodnoty bolo nesplnenie
podmienky dodania tovaru dodávateľom – zdaniteľnou osobou Stavby a koordinácie, s.r.o. uvedeným na
predloženej faktúre. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v rámci smernice Rady č. 2006/112/ ESo spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, v zmysle ktorej musí zdaniteľná osoba spĺňať formálne
a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v
tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, resp. za služby, ktoré jej boli alebo

budú poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Musí primárne disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade
s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 tejto smernice (formálna podmienka) a musí spĺňať
aj ďalšie materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky. Najmä podmienku, že poskytovateľom plnenia
je iná osoba registrovaná pre DPH (t.j. status osoby dodávateľa), ďalej podmienku faktickej existencie
plnenia (materiálna existencia plnenia), a tiež to, že prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci

jeho ekonomickej činnosti. Tieto podmienky stanovené smernicou prevzala aj slovenská vnútroštátna
úprava zákona o DPH v ustanoveniach § 19 ods. 1, 2, § 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/.
V danom prípade by do úvahy pripadalo nesplnenie hmotnoprávnej podmienky dodania tovaru osobou
registrovanou pre DPH (platiteľom dane, resp. zdaniteľnou osobou) v tom prípade, ak by vychádzajúc
z rozsudku SD EÚ vo veci Kemwater bolo ustálené, že dodávateľom nemohla byť spoločnosť Stavby
a koordinácie, s.r.o. uvedená na faktúre, ani iná neidentifikovaná zdaniteľná osoba, alebo by ňou bola

osoba, ktorá nebola platiteľom DPH. Iba v takom prípade by nemohlo dôjsť k narušeniu zásady neutrality
dane, ktorá je nosnou zásadou v rámci regulácie DPH na komunitárnej úrovni.

28. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (napríklad rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp.
zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020) platí, že ľahká zneužiteľnosť práva na
odpočet DPH viedla vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na
preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý

si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.1Sžf/10/2015zodňa3.februára2016,sp.zn.6Sžfk/7/2016zodňa27.septembra2018,
sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať
len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), ale predložené doklady musia byť odrazom
reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na

ktoromležídôkaznébremeno,svojetvrdeniaspoľahlivonepreukáže,nemôžebyťnároknaodpočetdane
uznaný. Na preukázanie splnenia materiálnych podmienok nestačí len formálne deklarovať predložením
vystavenej faktúry, ale v prípade vznesenia dôvodných pochybností správcom dane, je tieto potrebné
zo strany daňového subjektu aj preukázať.

29. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má jednak povinnosť uplatniť si toto právo za
splnenia zákonom stanovených podmienok a následná povinnosť dokázať svoje tvrdenia vyjadruje
dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré
daňový subjekt preukazuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený preukázateľnými
zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len konštatovanie správcu dane, že daňový

subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a
dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie v prípade, že dokáže
vážny a dôvodný nesúlad zistených skutočností s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane
svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré svojou povahou,
prípadne intenzitou vzbudzujú jeho dôvodné pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade,

že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia,
respektíve ich korigovať na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie,
ktoré správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je daňový subjekt povinný preukazovať skutočnosti,
ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku). Dôkazné
bremeno sa teda prerozdeľuje, respektíve presúva alebo prelieva v závislosti od faktického a dôkazného

stavu konania.

30. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa viackrát vyjadril aj Ústavný súd
SR. Napríklad v uznesení sp.zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018, kde uviedol, že: „ Daňový subjekt
mal v daňovom konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia preukázať.

Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinní viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú .Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomnýchpodkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov

vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaní dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom,čopredstavujepraktickévyjadrenievkombináciiuplatňovaniazásadyvyhľadávacejazásady
prejednávacej".

31. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt teda nie je akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019). Správny súd nepovažuje závery

správcu dane za dostatočne presvedčivé a preukazné, nakoľko išlo len o jeho konštatovania a opis
zistených skutočností, na základe ktorých nebolo možné uvažovať o spätnom prenesení dôkazného
bremena na stranu žalobcu. Správca dane a žalovaný na základe skutočností uvedených vo svojich
rozhodnutiach argumentovali, že žalobca nepreukázal dodanie fakturovaného tovaru deklarovaným
dodávateľom Stavby a koordinácie, s.r.o., resp. nimi bolo dodanie tovaru uvedeným deklarovaným

dodávateľom spochybnené. Konajúce daňové orgány však nemali dostatok dôvodov na to, aby dôvodne
a preukázateľne spochybnili splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet, a to
dodanie fakturovaného tovaru zdaniteľnou osobou Stavby a koordinácie, s.r.o.

32. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj Súdneho dvora Európskej únie identifikovala

rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť
správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH
(osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa
či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov

pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47,
vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci C. H., C-324/11
zo dňa 6. septembra 2012, bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného
reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo

dňa 3. septembra 2020, bod 64; obdobne vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.
júna 2012, bod 50). Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na
daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a
pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa

snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol
uskutočnený“(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31. mája
2018, bod 77).

33. Z ustálenej aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu SR teda rezultuje, že

nekontaktnosť dodávateľa a jeho právnych nástupcov, resp. ich následný zánik v čase daňovej kontroly,
po uskutočnení predmetnej predmetných zdaniteľných plnení, nemôže mať z následok dostatočné
spochybnenie žiadnej z hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane z pridanej hodnoty, nakoľko žalobca
nie je schopný ovplyvniť budúce podnikateľské správanie svojho dodávateľa ani budúce rozhodnutia
spoločníka týkajúce sa útlmu činnosti alebo zániku spoločnosti výmazom, či zlúčením s inou obchodnou

spoločnosťou. Nekontaktnosť subjektu, ktorého žalobca označil za svojho dodávateľa teda nie je bez
akýchkoľvek ďalších nadväzujúcich skutočností postačujúca z hľadiska opodstatneného spochybnenia
reálnosti deklarovaných obchodov. Okolnosti, ako fiktívne sídla dodávateľských spoločností a ich
nekontaktní konatelia, možno pričítať na ťarchu žalobcu s ohľadom na jeho obozretnosť pri výbere
obchodného partnera. Obozretnosť žalobcu je však potrebné skúmať v súvislosti s otázkou, či žalobca

vedel alebo vedieť mohol o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodným konaním,
nie v súvislosti s preukazovaním hmotnoprávnych podmienok. Rovnako ani nedostatočné materiálne
vybavenie dodávateľa, absencia zamestnancov a pod., podávanie alebo nepodávanie daňových
priznaní (či už za daň z príjmov alebo za daň z pridanej hodnoty), v nich deklarovaná výška daňovýchpovinností, ukončenie registrácie dane z pridanej hodnoty, existencia jeho daňových nedoplatkov a ich
výška a pod. netvoria okolnosti, ktoré by boli sami o sebe ani vo vzájomnej súvislosti spôsobilé
vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o preukázaní hmotnoprávnych podmienok týkajúcich sa

konkrétneho dodania služieb. Z povahy veci (obdobne) tak nepriznanie nadobudnutia tovaru z iných
členských krajín EÚ (teda ani z Rakúska) v daňových priznaniach k DPH deklarovaného dodávateľa
v príslušných zdaňovacích obdobiach nemohlo mať následky na preukaznosť hmotnoprávnych
podmienok odpočítania DPH žalobcu. Taktiež skutočnosť, že žalobca obvykle neobchodoval s takýmto
typom tovaru sama o sebe nepreukazuje, že tovar za okolností tvrdených žalobcom nemohol byť

žalobcovi dodaný. Tieto zistené skutočnosti jednotlivo ani vo vzájomných súvislostiach nevytvorili súvislú
reťaz dôkazov, ktoré by preukázateľne spochybnili doklady predložené žalobcom a boli aprobované zo
strany deklarovaného dodávateľa Stavby a koordinácie, s.r.o.
34. V súlade so žalobným naratívom nie je v neprospech žalobcu postoj bývalého konateľa
deklarovaného dodávateľa Stavby a koordinácie, s.r.o. A. B., ktorý predložil e-mailom rovnaké doklady
ako žalobca, vrátane dodacieho listu a doplnil, že tovar sám doviezol z Rakúska žalobcovi, čím potvrdil,

že faktúru vystavil a tovar dodal (iný výsledok hodnotenia tohto úkonu by bol v rozpore s jeho obsahom
a s elementárnymi princípmi logického uvažovania). Správca dane a žalovaný hodnotili len „vyhýbavý“
prístuptejtoosobykprocesnejotázkejejvypočutia,beztoho,abyprihliadlinaskutočnýaucelenýpriebeh
a najmä obsah komunikácie s touto osobou, čím nepristúpili k vyhodnoteniu informačného významu
tejto komunikácie (ako dôkazu, ktorý na podporu svojich skutkových záverov zjavne použili) v súlade

s jej obsahom. Dôsledkom tohto nesprávneho prístupu v rámci hodnotenia dôkazov vo vzájomných
súvislostiach je fakt, že najmä na základe nevykonaného výsluchu A. B. daňové orgány dospeli
k veci nepriliehavému skutkovému záveru, že dodávateľ nepotvrdil dodanie tovaru žalobcovi a že ide
o nedôveryhodnú spoločnosť, predkladajúcu nedôveryhodné doklady. Následne dospeli k nesprávnemu
právnemu záveru, že obnovenie dôveryhodnosti týchto dokladov zaťažuje žalobcu, na ktorého sa

presunulo dôkazné bremeno. Pokiaľ žalovaný v rámci svojej argumentácie zmienil nezrovnalosti, ktoré
zistil z výpovede A. B. v rámci daňovej kontroly daňového subjektu Unique Medical, s.r.o., nie je
zrozumiteľné, ako obsah tohto úkonu (vo vzájomných súvislostiach s predloženými dokladmi) konkrétne
hodnotil z hľadiska jeho dopadov na nepriaznivú dôkaznú situáciu žalobcu.

35. Správca dane a žalovaný ďalej dôvodili tým, že dodávateľ Stavby a koordinácie, s.r.o. nespoluprácou
a nepredložením účtovných dokladov nepreukázal dodanie tovaru žalobcovi. V tejto súvislosti je
potrebné zdôrazniť, že zmienený dodávateľ žalobcu alebo jeho bývalý konateľ v rámci daňovej kontroly
vykonávanej u žalobcu ani v rámci následne vedeného vyrubovacieho konania neboli v postavení, aby
mali akúkoľvek dôkaznú povinnosť správcovi dane preukazovať pravdivosť svojich tvrdení, nakoľko

daňová kontrola nebola vykonávaná voči daňovému subjektu Stavby a koordinácie, s.r.o. Podľa §
44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Podľa §
24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach,

ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane pri správe daní, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je
povinný viesť. Spoločnosť Stavby a koordinácie, s.r.o. nebola daňovým subjektom, voči ktorému správca
dane vykonal daňovú kontrolu. Teda daňovou kontrolou, výsledkom ktorej bol protokol a na jeho základe
boli následne vydané prvostupňové a napadnuté rozhodnutie, správca dane nepreveroval skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie dane, ktorú priznal a mal by platiť daňový subjekt Stavby a koordinácie,
s.r.o. (preverované daňové priznanie podal žalobca). Preto táto obchodná spoločnosť nebola v otázke
preverovania rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane, ktorú priznal žalobca zaťažená
dôkazným bremenom. Konštatovaniu „nepreukázania jej tvrdení“ na účely prelievania dôkazného
bremena teda nemožno pripisovať žiadnu váhu. Dodávateľská spoločnosť Stavby a koordinácie, s.r.o.,

resp. jej konateľ mal povinnosť vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak
mu boli známe. Tiež možno zmieniť, že predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie správcu
dane. Svedok alebo osoba podávajúca vysvetlenie má však zásadné odlišné postavenie ako daňový
subjekt podrobovaný daňovej kontrole.
36. Z preskúmania veci vyplynulo, že žalobca predložil dodávateľskú faktúru od svojho dodávateľa

Stavbyakoordinácie,s.r.o.aďalšiedokladypreukazujúceuskutočneniezdaniteľnéhoplnenia,pričomna
predloženie ďalších dôkazov a dokladov, ktoré by preukazovali ním tvrdené a deklarované skutočnosti
správcovi dane nevznikol dôvod, nakoľko preverovaním správcu dane sa nezistili preukázateľné
skutočnosti, z ktorých by vyplynuli dôvodné pochybnosti o žalobcom predložených dôkazoch.Prvostupňové rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko zistený
skutkový stav po vykonaní daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebol spôsobilý pre ním urobený
záveroprenesenídôkaznéhobremenaspäťnažalobcuanáslednýprávnyzáveronesplnenípodmienok

odpočítania dane z pridanej hodnoty z dôvodu nedodania alebo spochybnenia dodania fakturovaných
služieb dodávateľom Stavby a koordinácie, s.r.o. žalobcovi. Správca dane teda na zistený skutkový
stav nesprávne aplikoval objektívne právo (§ 24 Daňového poriadku). Vzhľadom na to, že žalovaný
sa vydaním napadnutého rozhodnutia stotožnil so správcom dane, napadnuté rozhodnutie je zaťažené
rovnakou vadou. Preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím

v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. c/ zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu -
správcovi dane, nakoľko obe tieto rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

37. Namietaná jednotlivá nesprávnosť v písaní textu napadnutého rozhodnutia nespôsobila
nezrozumiteľnosť rozhodnutia ako celku, pretože z jeho obsahu ako aj z obsahu administratívneho spisu
je bez pochybností zrejmé, že sa týka dodania konkrétneho fakturovaného tovaru, nie upratovacích,

dezinfekčných služieb, reklamných prác alebo dodania pneumatík. Pokiaľ ide o namietané nevykonanie
navrhnutých dôkazov (výsluchov svedkov), žalovaný k tomu zaujal zrozumiteľné stanovisko, s ktorým
žalobca nesúhlasil. Nesúhlas žalobcu si však automaticky nemožno zamieňať s nezákonným postupom,
ktorého identifikácia v podanej správnej žalobe bola úlohou žalobcu. Správny súd viazaný obsahom
a rozsahom žalobnej argumentácie (§ 134 ods. 1, § 182 ods. 1 písm. e/ SSP) a v súlade so zásadou

rovnosti účastníkov konania (§ 5 ods. 9 SSP) nebol oprávnený všeobecne formulované žalobné body
za žalobcu dopĺňať ani ich vykladať v súlade s jeho záujmami (to však neznamená, že správca dane
postupoval správne a dostatočne iniciatívne pri preverovaní všetkých okolností prípadu). Obdobne to
platí aj pre ďalšie žalobné námietky.

38. Správca dane v ďalšom konaní v súlade s právnym názorom správneho súdu opätovne vyhodnotí
všetky skutočnosti zistené počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré prípadne doplní
(avšak len v spresňujúcom rozsahu, pretože vyrubovacie konanie nemôže nahrádzať daňovú kontrolu),
a na základe voľného hodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo ale aj vo vzájomných súvislostiach
uzavrie, či dodanie tovaru dodávateľom Stavby a koordinácie, s.r.o. možno odôvodnene spochybniť

alebo preukázať nedodanie tovaru týmto dodávateľom, alebo inou zdaniteľnou osobou, alebo či ide
o daňový podvod, o účasti na ktorom by však musel mať žalobca minimálne vedomosť, preukázanie
ktorej (a ďalších definičných znakov daňového podvodu) predstavuje osobitný predmet dokazovania.
Výsledku tohto hodnotenia prispôsobí právne posúdenie veci, ktorému bude zodpovedať aj ďalší
procesný postup správcu dane.

39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
akmalžalobcavovecicelkomalebosčastiúspech.Žalobcabolvkonaníplneúspešný,pretomusprávny
súd priznal úplnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po
právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. Žalovaný bude povinný v plnom rozsahu nahradiť
žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote stanovenej rozhodnutím, ktorým
bude určená ich výška.

40. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa
(§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia

správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.