Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/132/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123374673
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123374673.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a členov senátu

JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Claudy, s.r.o., IČO: 52 233 588,
A. X, B. - C. D. E. XXX XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., IČO: 51
417 685, Žižkova 2073/19, Košice - mestská časť Juh 040 01, proti žalovanému: CALIBER, s.r.o., IČO:
36 773 964, A. X, B. XXX XX, právne zastúpený: JUDr. Petrom Konvičným, advokátom, Rázusova 1,
040 01 Košice, o zaplatenie 14.280,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského
súdu Košice z 9. mája 2024, č.k. 88Cb/20/2023-153, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice z 9. mája 2024, č.k. 88Cb/20/2023-153.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia 14.280,- eur s
úrokomzomeškania12,50%ročneod28.6.2023dozaplateniaapaušálnejnáhradynákladovspojených
s uplatnením pohľadávky 40,- eur dôvodiac, že ako budúci kupujúci uzatvoril 27.3.2019 so žalovaným

ako budúcim predávajúcim Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode bytu. Zmluvné strany sa
zaviazali uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu do 40 dní odo dňa zápisu stavby do katastra nehnuteľností,
najneskôr do 31.3.2020 s tým, že žalovaný sa zaviazal vyzvať žalobcu k uzavretiu kúpnej zmluvy. Strany
si dohodli pre prípad, že z dôvodu na strane žalovaného nebude žalobca vyzvaný k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy ani do 20 dní od uplynutia lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy, má žalobca právo žiadať zmluvnú
pokutu vo výške do 10 % kúpnej ceny, ktorá predstavovala 142.800,- eur. K uzatvoreniu riadnej kúpnej
zmluvy došlo až 16.3.2022. Žalobca vyzval žalovaného, aby mu v lehote piatich pracovných dní zaplatil

zmluvnú pokutu 14.280,- eur, ktorú zásielku si žalovaný neprevzal, táto bola žalobcovi vrátená dňa
27.6.2023.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Voči uplatnenej pohľadávke vzniesol námietku premlčania podľa
§ 100 ods. 1 v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka. Poukázal, že údajný nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty sa stal splatným dňa 20.4.2020, pričom žaloba bola podaná až v 8/2023, teda po
uplynutí trojročnej premlčacej doby. Zároveň namietal dôvodnosť uplatneného nároku, ktorý mohol

vzniknúť výlučne len v prípade ak by žalovaný porušenie (zmluvnou pokutou zabezpečenej) povinnosti
zavinil, čo vyplýva z článku VIII. bod 2, bod 4 Zmluvy o budúcej zmluve a z § 545 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Nepoprel, že medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v lehote dohodnutej v
Zmluve o budúcej zmluve, respektíve, že nevyzval žalobcu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v dohodnutejlehote, čo však nebolo spôsobené (zapríčinené) jeho zavinením, keďže príslušný stavebný úrad nevydal
včas kolaudačné rozhodnutie, ktoré bolo nevyhnutné na zápis bytu do katastra nehnuteľností, čím nebol
splnený základný predpoklad pre prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Bez právoplatného

rozhodnutia o kolaudácii stavby a s tým súvisiaceho zápisu jednotlivých bytov do katastra nehnuteľností
nebolo objektívne možné, aby došlo nielen k prevodu bytu, ale bez špecifikácie predmetu prevodu
podľa údajov uvedených v katastri nehnuteľností, ani k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Ďalej dôvodil, že
uplatnený nárok je účelový, keďže ho žalobca uplatnil po viac ako troch rokoch, pričom žalovaný
vzhľadom na situáciu zapríčinenú stavebným úradom umožnil žalobcovi užívať predmetný byt ešte

predtým, ako k nemu žalobca nadobudol vlastnícke právo (od 1.6.2020 do 6.5.2022) a to bez toho,
aby mu žalobca platil akúkoľvek odplatu, vyjdúc tak v ústrety žalobcovi, ktorého spoločníčka, respektíve
konateľka (a zároveň bývalá zamestnankyňa žalovaného) potrebovala pre seba a dcéru bývanie. In
eventum vyhovenia žalobe preto vzniesol započítaciu námietku, spočívajúcu v nároku žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. nároku na zmluvnú pokutu 14.280,- eur podľa článku III. bodu
1 písm. b), písm. c) a písm. d) Zmluvy o budúcej zmluve, t.j. nepredloženia žalobcom hypotekárnej

úverovej zmluvy a návrhu záložnej zmluvy, hoci časť kúpnej ceny bola financovaná zo strany žalobcu
prostredníctvom hypotekárneho úveru, ako aj neuzatvorenia kúpnej zmluvy, respektíve nevyvinutia
žiadnej aktivity k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zo strany žalobcu. Žalovaný namietal aj uplatnený úrok
z omeškania, keďže predžalobná výzva mu preukázateľne nebola nikdy doručená. Taktiež namietal aj
uplatnenie nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, majúc za to, že

žalovaná pohľadávka nevyplýva z obchodnoprávneho vzťahu, ale zo zmluvného vzťahu vzniknutého na
základe Občianskeho zákonníka, ako to priamo vyplýva aj z obsahu Zmluvy o budúcej zmluve.

4. Žalobca nepovažoval uplatnený nárok za premlčaný s poukazom na štvorročnú premlčaciu dobu
podľa Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo až dva roky po

dohodnutej lehote preukazuje, že žalovaný nesporne porušil svoju zmluvnú povinnosť. Tvrdenia
žalovaného ohľadom splnenia si jeho zmluvných povinností označil za účelové a ničím nepodložené. K
započítacejnámietke titulombezdôvodnéhoobohatenia,kuktorémumalodôjsťbezodplatnýmužívaním
bytu spoločníčkou a konateľkou žalobcu uviedol, že tento si môže žalovaný uplatniť voči svojej bývalej
zamestnankyni (spoločníčke a konateľke žalobcu), nie voči žalobcovi. Vo vzťahu k započítacej námietke

titulom zmluvnej pokuty uviedol, že neporušil ani jednu zmluvnú povinnosť, keďže predmetný byt
nekupoval cez hypotekárny úver. Tvrdenie žalovaného, že k porušeniu zmluvných povinností žalobcom
došlo tým, že žalobca nevyvinul aktivitu k uzavretiu kúpnej zmluvy považoval za absurdné. Úroky z
omeškania považoval žalobca za uplatnené dôvodne a v súlade so zákonom.

5. Žalovaný uviedol, že medzi stranami bol uzatvorený zmluvný vzťah, ktorý sa spravuje ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, čo vyplýva priamo z obsahu samotnej Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy,
ktorá odkazuje na § 50a Občianskeho zákonníka. Zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy nemôže mať
charakter obchodnoprávneho vzťahu, keďže nespĺňa jeden z predpokladov, ktoré pre obchodnoprávny
vzťah určuje § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a to zjavnú súvislosť zmluvného vzťahu s

podnikateľskou činnosťou strán. Ani jedna zo strán sporu nemá v predmete činnosti zapísané
oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti v tejto oblasti. Išlo výlučne len o nakladanie s vlastníctvom
nehnuteľnosti medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Zvýraznil, že žalobca nenamietal skutkové
tvrdenia žalovaného, že riadne a včas podal návrh na kolaudáciu stavby, avšak stavebný úrad nevydal
riadne a včas kolaudačné rozhodnutie k stavbe, čo je potrebné považovať za nesporné. Predmetný byt

bol daný do užívania žalobcovi ako budúcemu kupujúcemu, pričom to, komu žalobca následne umožnil
reálne užívanie bytu je pre nárok žalovaného voči žalobcovi bezpredmetné. Napokon žalovaný uviedol,
že žalobca mu doposiaľ neuhradil ani dlžné nájomné za užívanie časti jeho nebytového priestoru,
ktorý nárok pre prípad, že súd prvej inštancie bude považovať žalobu za dôvodnú, uplatnil ako ďalšiu
započítaciu námietku.

6. Uviedol súd prvej inštancie, že žalobca na pojednávaní dňa 9.5.2024 poukázal, že Zmluvou o uzavretí
budúcej zmluvy bol založený obchodnoprávny vzťah, keďže žalovaný predával predmetnú nehnuteľnosť
za účelom dosiahnutia zisku a súvislosť daného vzťahu s podnikateľskou činnosťou je daná aj vo
vzťahu k žalobcovi, keďže predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v jeho obchodnom majetku. Žalovaný

zotrval na tvrdeniach, že išlo o realizáciu vlastníckeho práva, ktorá automaticky neznamená výkon
podnikateľskej činnosti.7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 27.3.2019 uzavreli Zmluvu
ouzavretíbudúcejzmluvyoprevodevlastníctva(vnejšpecifikovaného)bytu,ktorousazaviazaliuzavrieť
riadnukúpnuzmluvudo40dníododňazápisustavbydokatastranehnuteľností,najneskôrdo31.3.2020.

Kúpna cena za predmet prevodu bola dohodnutá vo výške 142.800,- eur. Žalovaný nerozporoval, že
nedošlo k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy v lehote dohodnutej v Zmluve, respektíve že nevyzval žalobcu
na uzatvorenie Kúpnej zmluvy v lehote dohodnutej v Zmluve. Nesporné bolo aj to, že k uzatvoreniu
samotnej Kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetu prevodu, došlo
dňa 16.3.2022. Sporným neboli ani tvrdenia žalobcu, že listom z 1.6.2023 vyzval žalovaného na

zaplatenie zmluvnej pokuty 14.280,- eur, ktorú zásielku žalovaný neprevzal. Žalobca nerozporoval
tvrdenia žalovaného, že tento si splnil povinnosť najneskôr do 31.12.2019 podať na príslušný stavebný
úrad návrh na kolaudáciu stavby; že stavebný úrad, ktorý rozhodoval o kolaudácii stavby, nevydal včas
kolaudačné rozhodnutie, nevyhnutné na zápis Bytu do katastra nehnuteľností; ani že predmetný byt ešte
pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcu k nemu v období od 1.6.2020 do 6.5.2022 bezodplatne
užívali konateľka a spoločníčka žalobcu a jej dcéra.

8. Sporným bol právny charakter Zmluvou založeného vzťahu, t.j. či ide o občianskoprávny alebo
obchodnoprávny vzťah; od toho sa odvíjajúce premlčanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty; ako
aj zavinenie porušenia zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti zo strany žalovaného; či žalobca
porušil povinnosť predložiť zmluvu o hypotekárnom úvere a záložnú zmluvu a povinnosť uzavrieť kúpnu

zmluvu.

9. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že strany dňa 27.3.2019
uzatvorili v súlade s § 50a Občianskeho zákonníka Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode
vlastníctva bytu, číslo zmluvy 03/2019 (ďalej len "Zmluva"), kde sa žalobca ako budúci kupujúci zaviazal

zaplatiť za predmet prevodu žalovanému ako budúcemu predávajúcemu kúpnu cenu 142.800,- eur.
Zmluvné strany sa zaviazali uzavrieť Kúpnu zmluvu do 40 dní odo dňa zápisu stavby do katastra
nehnuteľností, najneskôr však do 31.3.2020. V článku VI. ods. 2, prvej vete Zmluvy bolo ustanovené,
že budúci predávajúci (žalovaný) vyzve budúceho kupujúceho (žalobcu) k uzavretiu Kúpnej zmluvy
doporučeným listom. Zároveň v článku I. ods. 5 Zmluvy budúci predávajúci prehlásil, že hodlá

postupovať tak, aby návrh na kolaudáciu stavby bol podaný na príslušný stavebný úrad najneskôr
do 30.12.2019. V článku VIII. ods. 2 Zmluvy bolo dohodnuté, že ak z dôvodu na strane budúceho
predávajúceho nebude budúci kupujúci vyzvaný budúcim predávajúcim k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy
ani do 20 dní od uplynutia lehoty k uzavretiu Kúpnej zmluvy, má budúci kupujúci právo žiadať budúceho
predávajúceho o úhradu zmluvnej pokuty vo výške do 10 % kúpnej ceny predmetu prevodu a v odseku

4, že zmluvné strany nie sú povinné zmluvnú pokutu zaplatiť, pokiaľ porušenie povinnosti zabezpečenej
zmluvnou pokutou nezavinili. V článku XI. ods. 4 Zmluvy strany vyhlásili, že si uvedomujú, že k dátumu
podpisu Zmluvy nie je objektívne možné uviesť všetky konkrétne údaje potrebné k uzavretiu Kúpnej
zmluvy, napriek čomu nepovažujú absenciu týchto údajov za vadu, ktorá by činila Zmluvu neplatnou
alebo by mohla byť dôvodom k neuzavretiu Kúpnej zmluvy. Strany konkretizovali, že sa jedná najmä

o výšku spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach stavby, označenie bytu a
skutočnú výmeru bytu, parcelné číslo a výmeru pozemkov súvisiacich s užívaním stavby a ďalšie
údaje, ktoré budú v texte Kúpnej zmluvy doplnené tak, aby boli v súlade so skutočným stavom v dobe
uzatvárania Kúpnej zmluvy.

10. Súd prvej inštancie po právnej stránke vec posúdil podľa § 261 ods. 1, § 263 ods. 1, § 289, §
300, § 397 Obchodného zákonníka, upravujúce obchodné záväzkové vzťahy zmluvu o uzavretí budúcej
zmluvy, kogentné ustanovenia, zmluvnú pokutu a premlčanie. Ďalej podľa § 50a ods. 1, § 544 ods. 1
a 2, § 545 ods. 3, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o budúcej zmluve,
zmluvnú pokutu, premlčanie a § 24 ods. 1 písm. e), f); § 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona.

11. Uviedol súd prvej inštancie, že Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu
založený právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 50a Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom do 30.11.2019, podľa § 544 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa §
100 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to v spojení s ustanovením § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka,

v znení účinnom do 30.6.2019 a contrario, teda ako občianskoprávny vzťah, ktorý bol síce uzatvorený
medzi podnikateľmi, avšak bez zrejmej súvislosti s podnikateľskou činnosťou strán.12. Konštatoval súd prvej inštancie s poukazom na § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, že medzi
zmluvnými stranami, ktoré sú podnikateľmi, nepripadá vo vzťahoch vznikajúcich medzi nimi v súvislosti s
ich podnikateľskou činnosťou do úvahy možnosť voľby Občianskeho zákonníka. Zároveň neprichádzalo

do úvahy posúdenie predmetného záväzkového vzťahu ako absolútneho obchodu (§ 261 ods. 6
Obchodného zákonníka a contrario). Pre posúdenie zmluvného vzťahu podľa § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka je rozhodné, či Zmluva bola uzatvorená medzi podnikateľmi a či sa týkala ich podnikateľskej
činnosti.

13. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetnú Zmluvu uzatvárali na oboch stranách podnikateľské
subjekty. Sporným bolo iba naplnenie druhej, zákonom ustanovenej podmienky, a to či išlo o právny
úkon uzatvorený pri podnikateľskej činnosti týchto subjektov.

14. Súd prvej inštancie považoval za nepochybné, že výstavba 26 bytov nemôže slúžiť osobným
potrebám žalovaného, ktorý túto realizoval za účelom ďalšieho odpredaja takto vzniknutých bytov s

cieľom dosiahnutia zisku, čo žalovaný napokon ani nerozporoval.

15. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nepreukázal, že predmetnou Zmluvou založený záväzkový
vzťah sa týkal jeho podnikateľskej činnosti. To, že predmet prevodu sa nachádza v jeho obchodnom
majetku nebolo žalovaným rozporované, čo však súd prvej inštancie nepovažoval za relevantné, keďže

ako nesporné v konaní bolo, že predmet prevodu bol určený k riešeniu bytovej otázky spoločníčky a
konateľky žalobcu a jej rodinných príslušníkov (dcéry). Žalobca netvrdil, že Zmluvu uzatváral napríklad
s cieľom zabezpečenia tzv. služobného bytu alebo svojho sídla, ani neuviedol žiadne iné tvrdenie, ktoré
by bolo možné subsumovať pod záver, že ňou založený záväzkový vzťah sa týka jeho podnikateľskej
činnosti, túto zabezpečuje alebo tejto napomáha. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k

záveru, že Zmluvou založený záväzkový vzťah strán sporu podlieha režimu Občianskeho zákonníka.

16. Zároveň súd prvej inštancie zvýraznil, že ak by vyplynulo, že Zmluvou založený vzťah sa riadi
režimom Obchodného zákonníka, teda je obchodnoprávnym vzťahom, musel by rovnako dospieť
k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, keďže ustanovenie § 300 Obchodného zákonníka má

dispozitívnupovahu(§263ods.1Obchodnéhozákonníkaacontrario).Stranypretomôžuaplikáciutohto
ustanovenia dohodou vylúčiť a v konkrétnom prípade platenie zmluvnej pokuty upraviť inak. Napríklad
tak, že využijú subjektívny princíp podľa občianskoprávnej úpravy, teda že dlžník nebude povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu, ak porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil. Práve k uvedenému došlo
aj v prejednávanej veci, keď dojednaním obsiahnutým v článku VIII. ods. 4 Zmluvy bolo dispozitívne

ustanovenie § 300 Obchodného zákonníka zmluvnými stranami modifikované tak, že zmluvná pokuta
bola dojednaná na rovnakom subjektívnom princípe ako v prípade občianskoprávnej úpravy, keďže
zo Zmluvy vyplýva, že pre vznik povinnosti (ktorejkoľvek zmluvnej strany) zaplatiť zmluvnú pokutu
sa vyžaduje zavinené porušenie zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti. Medzi stranami nebolo
sporné, že žalovaný (ako budúci predávajúci) porušil zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť vyzvať

žalobcu (ako budúceho kupujúceho) k uzavretiu Kúpnej zmluvy do 20 dní od uplynutia lehoty k uzavretiu
Kúpnej zmluvy. Z okolností, za akých došlo k omeškaniu s plnením povinnosti žalovaného a tvrdenia,
ktoré neboli zo strany žalobcu účinne popreté, jednoznačne vyplynulo, že žalovaný nesplnenie uvedenej
zmluvnej povinnosti nezavinil.

17. Z Katastrálneho zákona nepochybne vyplýva, že aby zmluva o prevode vlastníctva bytu bola
spôsobilá na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra, bolo potrebné v nej jasne, určito a spôsobom
určeným Katastrálnym zákonom /§ 42 ods. 2 písm. c)/ vymedziť predmet prevodu, čo bez príslušného
kolaudačného rozhodnutia a následného zápisu danej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností
objektívne nebolo možné. Inak povedané, na to, aby žalovaný mohol žalobcu kvalifikovane vyzvať

na uzavretie Kúpnej zmluvy, bolo potrebné, aby bol predmet prevodu (byt a spoluvlastnícke podiely
na k nemu prislúchajúcich pozemkoch) zapísaný v katastri nehnuteľností, a tak jasne definovaný a
dostatočne určitý, čo napokon vyplýva aj z len prostého porovnania spôsobu, akým je predmet prevodu
vymedzený v Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a následne v Kúpnej zmluve,
v ktorej je tento špecifikovaný celým radom charakteristík, ktoré pri uzatváraní Zmluvy o uzavretí budúcej

zmluvy o prevode vlastníctva bytu neboli stranám známe, ako to samy konštatovali v článku XI. ods.
4 Zmluvy s úmyslom tieto do textu Kúpnej zmluvy doplniť. Kolaudácia nehnuteľnosti a jej následný
zápis do katastra nehnuteľností, teda aj získanie údajov, na ktorých sa strany zhodli, že ich do textu
Kúpnej zmluvy bude potrebné doplniť, však záviseli od rozhodnutia príslušného správneho orgánu, tedaod rozhodnutia tretieho subjektu v rámci správneho konania. Preto pokiaľ žalovaný takéto konanie v
lehote, v ktorej sa na to Zmluvou zaviazal inicioval, čo žalobca v spore účinne nepoprel, nemožno
žalovanému následne pripísať zavinenie za to, že príslušný správny orgán nevydal potrebné rozhodnutie

v lehote určenej zákonom. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal, že predmetom prevodu bytu
v bytovom dome je vždy nielen samotný byt, ale zo zákona je ním aj príslušný podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj na pozemkoch pod ním či na priľahlých
pozemkoch. Bez riadneho vymedzenia týchto podielov nemožno vyhotoviť kvalifikovaný návrh Kúpnej
zmluvyoprevodevlastníctvabytu,pričomtietopodielyniejemožnéurčiťvčasepredkolaudácioustavby.

Prípadná, na základe včasnej výzvy žalovaného uzavretá Kúpna zmluva, obsahujúca vymedzenie
predmetu prevodu spôsobom totožným s tým, akým bol vymedzený v Zmluve (keďže v lehote k
uzavretiu Kúpnej zmluvy neboli podľa nesporných tvrdení strán ďalšie špecifiká predmetu prevodu v
dôsledkuabsencierozhodnutiapríslušnéhosprávnehoorgánukdispozícii),bynebolaspôsobilánazápis
vlastníckeho práva k bytu do katastra nehnuteľností. Teda samotné vyžadovanie splnenia zmluvnou
pokutou zabezpečenej povinnosti žalovaného v časti, v ktorej bola vymedzená konkrétnym konečným

dátumom uskutočnenia výzvy k uzavretiu Kúpnej zmluvy, by nemalo ani praktický význam o to skôr,
že v zmysle článku VI. ods. 3 Zmluvy mal byť stranami spolu s podpisom Kúpnej zmluvy podpísaný aj
samotný návrh na vklad vlastníckeho práva, pričom vyžadovať splnenie povinnosti (vyzvať na uzavretie
Kúpnej zmluvy) pod sankciou zaplatenia zmluvnej pokuty bez praktického významu a bez možnosti
na podklade takto uzavretej zmluvy nadobudnúť vlastnícke právo k bytu možno tiež považovať za

šikanózny výkon práva (ak sa bez praktického významu žalobca dožaduje zaplatenia zmluvnej pokuty
pre formálne nesplnenie zmluvnej povinnosti). To, že žalovaný následne nepristúpil k splneniu zmluvnou
pokutou zabezpečenej povinnosti ani v dojednanej lehote 40 dní odo dňa zápisu stavby do katastra
nehnuteľností, žalobca netvrdil, argumentujúc v priebehu celého konania len poukazom na to, kedy
došlo k podpísaniu Kúpnej zmluvy, ktorá skutočnosť však nevypovedá nič o tom, kedy bol zo strany

žalovaného k jej uzavretiu napokon vyzvaný.

18. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný porušenie zmluvnou pokutou zabezpečenej
povinnosti vyzvať žalobcu k uzavretiu Kúpnej zmluvy do 20 dní od uplynutia lehoty k uzavretiu Kúpnej
zmluvy (od 31.3.2020) nezavinil, preto žalobcovi nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu s príslušenstvom

nevznikol. Súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol akcentujúc, že vyriešenie otázky
právneho režimu Zmluvou založeného záväzkového vzťahu nebolo pre rozhodnutie s ohľadom na záver
onezavinenomporušenízmluvnoupokutouzabezpečenejpovinnostižalovanéhoadojednaniezmluvnej
pokuty medzi stranami na rovnakom subjektívnom princípe ako v prípade občianskoprávnej úpravy
rozhodujúce.

19. Súd prvej inštancie s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, sa už nezaoberal
žalovaným vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku ani dôvodnosťou ním uplatnených
kompenzačných námietok.

20. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napádaný
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil a žalobe vyhovel.

Odvolanie vymedzil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p.

22. Žalobca považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné a arbitrárne, čo zakladá
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Zároveň v rozpore s vykonaným dokazovaním. Jeho
písomné vyhotovenie je v rozpore s krátkym odôvodnením pri vyhlásení na pojednávaní, keď súd prvej

inštancie zamietol žalobu z dôvodu premlčania, pričom z jeho písomného odôvodnenia vyplýva, že sa
vznesenou námietkou premlčania nezaoberal, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d)
C.s.p. Zároveň súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že žalobca nerozporoval
tvrdenia žalovaného, že tento si splnil svoju povinnosť podať včas návrh na kolaudáciu stavby a zároveň,
že stavebný úrad nevydal včas kolaudačné rozhodnutie, čo je v rozpore s argumentáciou žalobcu

v priebehu konania a to v jeho vyjadrení z 21.12.2023, kde žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe
a popiera všetky skutkové okolnosti tvrdené žalovaným v podanom odpore, čo zakladá odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. Dôvodil, že súd prvej inštancie uvádza nepreskúmateľné názory,
ktoré nevyplývajú z dokazovania, keďže nie je zrejmé ako dospel k záveru, že predmetný byt nadobudolžalobca za účelom vyriešenia bytovej otázky dcéry konateľky spoločnosti žalobcu. Žalobca v priebehu
konaniatvrdil,žepredmetnýbytnadobudolzaúčelompodnikania,tentojevobchodnommajetkužalobcu
a zároveň tam má žalobca svoje sídlo, teda súvis s podnikateľskou činnosťou žalobcu je viac ako

preukázaná. Uvedené zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Ďalej nesúhlasil so
závermi súdu prvej inštancie, že žalobca účinne nepoprel tvrdenia žalovaného, že porušenie povinnosti
vyzvať žalobcu k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote žalovaný nezavinil. Žalobca v konaní
tvrdil, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a tvrdenia žalovaného ohľadom údajného splnenia
zmluvných povinností považoval len za účelové, ničím nepodložené tvrdenia. Žalovaný neuniesol

bremeno tvrdenia, keď nepreukázal, že si splnil svoje povinnosti, napriek tomu súd prvej inštancie bez
toho, aby skúmal splnenie/nesplnenie povinnosti žalovaného sa priklonil na stranu žalovaného bez
toho, aby to malo oporu vo vykonanom dokazovaní. Dokonca súd prvej inštancie uvádza, že žalobca
nepreukázal, že žalovaný nesplnil svoje zmluvné povinnosti. Žalobca mal podľa súdu prvej inštancie
preukazovať reálnu neexistenciu určitej skutočnosti, teda negatívnu skutočnosť - niečo, čo sa nestalo,
nakoľko je nesporné, že žalovaný nesplnil svoju zmluvnú povinnosť – nevyzval žalobcu na uzavretie

kúpnej zmluvy aj po odpadnutí prekážky. Žalovaný nepreukázal ako dlho prebiehalo kolaudačné
konanie, či si splnil všetky povinnosti pre včasné vydania kolaudačného rozhodnutia a zároveň kedy
vyzval žalobcu na uzavretie zmluvy. Žalobca zotrval na svojej argumentácii, že na predmetný spor sa
majú aplikovať výlučne ustanovenia Obchodného zákonníka.

23. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Zároveňupriamilpozornosť,žeodvolaniebolovspisezaevidovanédňa8.7.2024,tedauplynulazákonná
lehota na jeho podanie. Preto ho navrhol podľa § 386 písm. a) C.s.p. odmietnuť. Zvýraznil, že súd prvej
inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že žalovaný zavinil porušenie zmluvnej
povinnosti, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou, teda vznik uplatneného nároku. Súd prvej

inštancie bol oprávnený žalobu zamietnuť aj s poukazom na vznesenú námietku premlčania. Pokiaľ
sa súd prvej inštancie v písomnom odôvodnení rozsudku námietkou premlčania nezaoberal, uvedený
procesný postup nemá žiaden vplyv na samotné rozhodnutie vo veci, keďže žaloba by bola zakaždým
zamietnutá. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal
aj zo skutkových okolností, ktoré neboli medzi stranami sporné. Žalobca síce v podaní z 21.12.2023

poprel všetky skutkové okolnosti, ktoré žalovaný tvrdil, ktoré popretie však nemožno považovať za
účinné, keďže len generálne popretie (bez popretia konkrétnych tvrdení žalovaného) bez uvedenia aj
vlastných tvrdení o skutkových okolnostiach vonkoncom nepostačuje. Žalobca taktiež účinne nepoprel
tvrdenia žalovaného, že účelom prevodu bytu na žalobcu bolo zabezpečenie bytovej otázky spoločníčky
a konateľky žalobcu a jej dcéry. Žalobca de facto potvrdil, že byt pred prevodom na žalobcu bol

užívanýosobamiuvedenýmižalovaným.Uvedenénepoprelanivpodanomodvolaní.Žalobcavpriebehu
konania na súde prvej inštancie netvrdil, že byt kúpil, resp. používa k svojej podnikateľskej činnosti.
Byt bol prevádzaný na žalobcu výlučne len z toho dôvodu, že žalobca je platcom DPH, čo umožňovalo
nehnuteľnosť kúpiť na rozdiel od fyzickej osoby výhodnejšie. Žalobca ani netvrdil, že byt kúpil za účelom
zriadenia sídla spoločnosti žalobcu. Byt nadobudol žalobca na základe Kúpnej zmluvy z 16.3.2022

a sídlo spoločnosti si na adrese bytu zriadil až 9.4.2024, teda až v priebehu sporu. Súd prvej inštancie
na pojednávaní dňa 9.5.2024 uviedol svoj predbežný právny názor ako aj to, ktoré skutkové okolnosti
považuje za nesporné, resp. sporné. Žalobca, v konaní zastúpený advokátom, toto stanovisko súdu
prvej inštancie nenamietal a nepoprel tvrdenia žalovaného, ktoré súd prvej inštancie považoval za
nesporné. Napokon žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach, že pri predaji bytu výlučne len nakladal so

svojim majetkom ako jeho vlastník, pričom výkonom majetkového práva nemôže dochádzať k výkonu
podnikateľskej činnosti.

24. Žalobca odvolaciu repliku nepodal. Vyjadrenie k odvolaniu mu bolo doručené dňa 29.9.2024.

25. Skôr než odvolací súd pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či
odvolanie žalobcu bolo podané včas. Z obsahu spisu vyplýva, že napádaný rozsudok bol žalobcovi
doručený dňa 19.6.2024. Žalobca podal odvolanie dňa 4.7.2024, čo vyplýva z elektronickej doručenky
v spise (č.l. 179 spisu), teda včas.

26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebnénariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

27. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

28. Z hľadiska procesnej ekonómie odvolací súd primárne upriamuje pozornosť žalobcu na
zodpovednosť odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov a na to nadväzujúcu principiálnu

viazanosť odvolacieho súdu takto formulovanými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd
nemôže (princíp rovnosti sporových strán a princíp kontradiktórnosti súdneho konania) za odvolateľa
(resp. za sporovú stranu) z vlastnej iniciatívy dotvoriť/vymyslieť právnu argumentáciu slúžiacu na
spochybnenie záverov súdu prvej inštancie. Žalobca pritom odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
a), c), e) a g) C.s.p. skutkovo neodôvodnil. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. z obsahu
spisu nevyplýva.

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. t.j., že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu,
pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa

javí byť nespravodlivým celé konanie. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

30. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého

rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) C.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

31. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ je

výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1
C.s.p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne

na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi, alebo vyšli za konania najavo,
alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo
vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci.

32. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav

nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

33.Zustálenejsúdnejpraxevyplýva,žesúdnemusídaťvosvojomrozhodnutíodpoveďnavšetkysporné
otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie

vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a 192 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne
porušenia procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

34. Pokiaľ teda žalobca v podanom odvolaní vznáša námietky vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia
súdu prvej inštancie a namieta aj porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces spojené s právom na
riadne odôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd zastáva názor, že v skutočnosti nimi vyjadruje nesúhlass výsledkom sporu a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Námietky odvolateľa sa tak týkajú
skutkového a právneho posúdenia veci súdom. Skutočnosť, že žalobca má odlišný právny názor než súd
prvej inštancie bez ďalšieho však nezakladá a nedokazuje vadu v zmysle vyššie citovaného zákonného

ustanovenia /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./.

35. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené len dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok
odôvodnil v dostatočnom rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 C.s.p.) tak, aby bol pre strany
sporu, ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný, a preto táto odvolacie námietka žalobcu nie je dôvodná.

36.Ajkeďzákladomrozhodnutiaodvolaciehosúdujeaplikáciaustanovenia§387ods.2C.s.p.,keďžesa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto na jeho skutkové a právne závery odkazuje,
považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom
žalobcu uviesť nasledovné:

37. K námietke žalobcu, že písomné vyhotovenie odôvodnenia napádaného rozsudku nezodpovedá
jeho odôvodneniu pri jeho vyhlásení na pojednávaní dňa 9.5.2024, kde súd prvej inštancie žalobu
zamietolzdôvodupremlčania,odvolacísúdudáva,žepodľazápisnicezuvedenéhopojednávaniaajeho
zvukovej nahrávky vyplýva, že súd prvej inštancie zamietnutie žaloby ústne odôvodnil s poukazom
na už v priebehu pojednávania vyslovený predbežný právny názor, pri ktorom uviedol, že sa mu

javí žalovaným vznesená námietka premlčania a obrana žalovaného založená na absencii zavinenia
porušenia zabezpečenej povinnosti ako dôvodná. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie
ako dôvod pre zamietnutie žaloby uviedol neexistenciu zavinenia porušenia zmluvnej povinnosti, čo
napokon zodpovedá aj písomnému odôvodneniu napádaného rozsudku. Pokiaľ súd prvej inštancie
pri ústnom odôvodnení rozsudku odkázal aj na ďalší dôvod na zamietnutie žaloby (premlčanie)

a v písomnom odôvodnení rozsudku ho už nevyhodnocoval, podľa odvolacieho súdu takýto postup
súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nepredstavuje takú vadu konania, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže zamietajúce rozhodnutie vo veci samej je (stále)
založené práve na absencii zavineného porušenia povinnosti žalovaného, ktorého správnosť záverov
je predmetom odvolacieho konania. Z uvedeného vyplýva, že rozpor medzi ústnym odôvodnením

napadnutého rozsudku a písomným odôvodnením nie je priamo spojený so zákonným dôvodom
rozhodnutia o predmete konania.

38. Predmetom sporu je zaplatenie pohľadávky 14.280,- eur s príslušenstvom, titulom zmluvnej pokuty,
ktorú si strany sporu dohodli v článku VIII. bod 2 a 4 Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode bytu

a ktorá zabezpečovala splnenie povinnosti žalovaného vyzvať žalobcu na uzatvorenie Kúpnej zmluvy
v stanovenej lehote. V spore tak bolo rozhodné posúdiť, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie takto
dohodnutej zmluvnej pokuty.

39. Súd prvej inštancie posúdil zmluvný vzťah strán sporu založený Zmluvou o uzavretí budúcej

zmluvy ako občianskoprávny a týmto právnym režimom posudzoval aj predpoklady pre vznik uplatnenej
zmluvnej pokuty.

40. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

41. Z dikcie ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi sa musia týkať ich podnikateľskej činnosti. Táto súvislosť musí byť zrejmá s prihliadnutím
na všetky okolnosti. Zákon teda nevyžaduje, aby išlo o vzťahy, ktorými sa bezprostredne realizuje

predmetpodnikania.Ideovoľnejšiudikciuumožňujúcusemzačleniťajzáväzkovévzťahy,ktorévoľnejšie
súvisiaspredmetompodnikania.Požiadavkasúvislostispodnikateľskoučinnosťoumáajčasovýaspekt.
Zákon vyžaduje, aby táto súvislosť s podnikateľskou činnosťou bola zrejmá v čase vzniku záväzkového
vzťahu. To znamená, že ak táto súvislosť s podnikateľskou činnosťou po vzniku záväzku odpadne, nemá
to už vplyv na režim tohto záväzkového vzťahu.

42. Podľa odvolacieho súdu nie je v rozpore s ustanovením § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka ak
právnická osoba – podnikateľ, akou je v spore rozhodne žalobca, uzatvorila zmluvný vzťah týkajúci
sa nehnuteľnosti v súvislosti so zámerom nadobudnúť takúto nehnuteľnosť práve za účelom zriadenianásledného sídla spoločnosti v nej, resp. aby táto slúžila na poskytovanie ubytovania práve jej
štatutárnemuorgánu,takakotouvádzalvsporežalovaný,čopodľaodvolaciehosúdupredstavujebežnú
prax. O tomto zámere žalobcu napokon svedčí aj to, že predmetnú nehnuteľnosť zahrnul do obchodného

majetku spoločnosti. Nič nebránilo žalovanému, pokiaľ od počiatku mal jednoznačnú vedomosť, že
predmet budúcej kúpy bude určený výlučne pre účely konateľa žalobcu ako fyzickej osoby, aby táto bola
zmluvnou stranou predmetnej Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy.

43. Aj keď podľa odvolacieho súdu sporný záväzkový vzťah je potrebné právne posudzovať ako

obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, uvedené však bez ďalšieho
nezakladá vecnú nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie o absencii predpokladov na priznanie
uplatneného nároku v posudzovanom spore.

44. Zároveň odvolací súd zvýrazňuje, že sa nevyžaduje aplikácia § 382 C.s.p., keďže použitie iného
ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu v odvolacom konaní ako súdom prvej inštancie

sa už v konaní na súde prvej inštancie domáhala strana sporu – žalobca, pričom zároveň druhá strana
– žalovaný mala procesnú možnosť sa k jeho použitiu vyjadriť, čo aj učinil v priebehu konania na súde
prvej inštancie.

45. Zmluvná pokuta nastupuje ako sankcia za porušenie zabezpečenej povinnosti. Ide o zodpovednosť

ako právny následok porušenia zmluvnej povinnosti. Právna úprava zodpovednosti v Občianskom
zákonníku a v Obchodnom zákonníku síce vychádza z rozdielnych zodpovednostných princípov, je
však dispozitívna, teda preferuje sa zmluvná voľnosť strán pri úprave podmienok, na základe ktorých
nárok na zmluvnú pokutu vznikne. V posudzovanom spore si strany vznik práva na zmluvnú pokutu
výslovne upravili v článku VIII. bod 2 a 4 Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode bytu, čím vylúčili

dispozitívny režim zákonnej právnej úpravy zmluvnej pokuty. Pre posúdenie vzniku nároku na uplatnenú
zmluvnú pokutu v spore je preto rozhodujúce zmluvné dojednanie strán, ktorým si dohodli zodpovednosť
subjektívnu, založenú na princípe zavinenia.

46. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v dohodnutej lehote žalobcu

na uzatvorenie Kúpnej zmluvy nevyzval, teda došlo k porušeniu jeho povinnosti, ktorú dojednaná
zmluvná pokuta zabezpečovala. Preto nie je polemika žalobcu v podanom odvolaní ohľadne toho, že
žalovaný nepreukázal, že si splnil svoje povinnosti náležitá, keďže nesplnenie povinnosti zabezpečenej
zmluvnou pokutou zo strany žalovaného mal súd prvej inštancie za zistenú. Súd prvej inštancie preto
postupoval správne, keď následne riešil, či bol splnený aj ďalší zmluvný predpoklad na vznik uplatnenej

zmluvnej pokuty a to zavinenie žalovaného pri porušení zmluvnej povinnosti.

47. Žalovaný v priebehu konania uviedol skutkové tvrdenia, že porušenie zmluvnej povinnosti nezavinil,
keďže príslušný stavebný úrad nevydal včas kolaudačné rozhodnutie, ktoré bolo nevyhnutné na zápis
bytu do katastra nehnuteľností a pre účely uzatvorenia následnej Kúpnej zmluvy.

48. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

49. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné,
ak protistrana vyhlási, že je pravdivé alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v uvedenom
ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec
alebo ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky, ako
pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že strana musí nielen popierať tvrdenia protistrany

ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na
preukázanie týchto svojich tvrdení, inak sa takéto popretie považuje za neúčinné.

50. Závery súdu prvej inštancie, že zo strany žalobcu počas konania pred súdom prvej inštancie nedošlo
k účinnému popretiu skutkových tvrdení žalovaného, že porušenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou

pokutou nezavinil a že žalobca nepreukázal prostriedkami procesného útoku, že uplatnená pohľadávka
žalobcu je dôvodná, považuje odvolací súd za správne a nepochybne vyplývajú aj z obsahu spisu. Toto
vyhodnotenie dáva v predmetnej veci dostatočný podklad pre závery prijaté súdom prvej inštancie o
nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku voči žalovanému, titulom zmluvnej pokuty.51. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že účinne poprel skutkové tvrdenia
žalovaného o nezavinenom porušení povinnosti, keďže iba strohé tvrdenie o tom, že trvá na podanej

žalobe a popiera všetky skutkové okolnosti tvrdené žalovaným, bez uvedenia vlastných tvrdení o
predmetných skutkových okolnostiach je nutné považovať za nekvalifikované popretie konkrétnych
tvrdení žalovaného, ktoré má za následok, že takéto popretie je podľa § 151 ods. 2 C.s.p. neúčinné
a skutkové tvrdenia žalovaného nesporné.

52. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nepreukázal ako dlho prebiehalo kolaudačné konanie, či si
splnil všetky povinnosti pre včasné vydania kolaudačného rozhodnutia a zároveň kedy vyzval žalobcu na
uzavretie zmluvy, odvolací súd udáva, že žalobcovi nič nebránilo uvádzať tieto prostriedky procesného
útoku už v konaní na súde prvej inštancie. Ide o novoty v odvolacom konaní, ktoré nemožno v odvolaní
použiť, pretože neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie a odvolateľ nepreukázal, že ich bez svojej
viny nemohol uplatniť v konaní na súde prvej inštancie (§ 366 písm. d/ C.s.p.).

53. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.

54. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne

správny, ktorým žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania,
ktoré je povinný uhradiť neúspešný žalobca.

55. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom

konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

56. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie

druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).