Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 10C/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419202632
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1419202632.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou, v právnej veci žalobcu:

Miroslav Maslák, nar. 14.03.1979, s trvalým pobytom Pružina 406, 018 22 Pružina, v zastúpení: JUDr.
Roman Grigel, advokát so sídlom Nad plážou 16, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: MARKÍZA
– SLOVAKIA, spol. s r. o., IČO: 31 444 873, so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava, v zastúpení:
Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, o ochranu osobnosti
a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 €, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.08.2019, doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 15.08.2019,
domáhal ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 €. Svoj žalobný
návrh odôvodnil tým, že žalovaná je prevádzkovateľom internetových stránok www.tvnoviny.sk a
www.doma.markiza.sk, na ktorých boli zverejnené články, ktoré sa týkali žalobcu, resp. jeden článok, v
ktorom bola použitá fotografia žalobcu nesúvisiaca s obsahom článku. Žalobca konkrétne namietal, že:
- v článku s názvom: „Vydieral 14-ročné dievča zo stredného Slovenska. Pred webkamerou robila to, o čo
ju žiadal“ zo dňa 22.01.2019 dostupný na internetovej adrese: http://doma.markiza.sk/ clanok/1951549-

vydieral- 14- rocne- dievca- zo- stredneho- slovenska- pred- webkamerou- robila- to- o- co- ju- ziadal a
http://www.tvnoviny.sk/ domace/ 1951549_ vydieral- 14- rocne- dievca- zo- stredneho- slovenska- pred-
webkamerou-robila-to-o-co-ju-ziadal (ďalej v texte aj „Článok zo dňa 22.01.2019“), žalobca namietal,
že hneď pod týmto nadpisom bola v tomto článku zverejnená jeho fotografia spolu s jeho menom a
priezviskom pod fotografiou. Žalobca však nikdy tento skutok nespáchal a nebol ani pre tento skutok
trestne stíhaný. Žalovaná zverejnením fotografie žalobcu v súvislosti s trestným činom páchateľa, ktorý
vydieral maloleté dievča za účelom získania jej nahých fotiek a videí, hrubým spôsobom porušila právo

žalobcu na ochranu jeho osobnosti a v značnej miere znížila jeho dôstojnosť, čo malo vplyv na jeho
osobný, rodinný a súkromný život.
- v článku s názvom: „Niekdajší postrach Považia prišiel na súd v putách. Miroslav
Maslák tentokrát žiadal odškodné“ zo dňa 04.03.2019, dostupný spolu s videom reportáže
na internetovej adrese: http://www.tvnoviny.sk/domace/1957270_niekdajsi-postrach-povazia-prisiel-na-
sud-v-putach-miroslav-maslak-tentokrat-ziadal-odskodne, (ďalej v texte aj „Článok zo dňa 04.03.2019“),
žalobca namietal vyjadrenie žalovanej, že žalobca „nemyslel na traumu, úzkosť a frustráciu svojich obetí

v časoch jeho vyčíňania“, pričom názov článku opäť opisuje žalobcu ako „niekdajší postrach Považia“,
čím opäť nerešpektuje zásadu prezumpcie neviny, pretože predbieha rozhodnutie o vine žalobcu.
- v článku s názvom: „Postrach Považia Miroslav Maslák opäť na súde. Zažaloval ilavskú väznicu a
žiada odškodné“ zo dňa 21.01.2019, dostupný spolu s videom reportáže na internetovej adrese: http://www.tvnoviny.sk/ domace/1951671_postrach-povazia- miroslav- maslak- opat- na- sude- zazaloval-
ilavsku- vaznicu- a- ziada- odskodne, (ďalej v texte aj „Článok zo dňa 21.01.2019“), žalobca namietal
skutkové tvrdenie žalovanej, že žalobca „bol postrachom podnikateľov na Považí“, hoci žalobca

nebol nikdy právoplatne odsúdený za akýkoľvek trestný čin spáchaný na Považí. Aj názov článku k
odvysielanej reportáži opisuje žalobcu ako „Postrach Považia“. Ďalej namieta, že v článku žalovaná
uviedla, „útrapy žalobcu vo väznici vyznievajú v kontexte jeho výpalníckej a vydieračskej minulosti
komicky“. Žalovaná týmto článkom a reportážou spája „výpalnícku a vydieračskú minulosť“ žalobcu v
ČR s trestným konaním v SR za údajné skutky na území Považia, v dôsledku čoho článok a reportáž

podľa názoru žalobcu de facto vynáša rozsudok pred rozhodnutím súdov v SR nad žalobcom bez štipky
rešpektu k zásade prezumpcie neviny,
- v článku s názvom: „Proces s obžalovaným zločincom Maslákom je akoby zakliaty“ zo dňa 04.09.2018,
dostupný spolu s videom reportáže na internetovej adrese: http://www.tvnoviny.sk/ domace/ 1933439_
proces- s- obzalovanym- zlocincom- maslakom- je- akoby- zakliaty, (ďalej v texte aj „Článok zo dňa
04.09.2018“), žalobca namietal, že žalovaná v predmetnej reportáži uviedla, že žalobca je „muž, ktorý

sa považoval za nástupcu Mikuláša Černáka“, pričom toto tvrdenie je nepravdivé a má za cieľ zneužiť
situáciu žalobcu na zvýšenie sledovanosti TV Markíza a jej webových stránok.
- v článku s názvom: „Na pojednávanie ho prevážali cez pol Slovenska. Na súde sa však
zdržal sotva desať minút“ zo dňa 17.07.2018, dostupný spolu s videom reportáže na internetovej
adrese: http://www.tvnoviny.sk/domace/1927529_na-pojednavanie-ho-prevazali-cez-pol-slovenska-na-

sude-sa-vsak-zdrzal-sotva-desat-minut (ďalej v texte aj „Článok zo dňa 17.07.2018“), žalobca namietal,
žežalovanáodvysielalavhlavnýchsprávacho19:00(vreláciiTelevíznenoviny)tvrdenie,žekeďžalobcu
„dostali za mreže, podnikatelia na Považí si vydýchli“, čím žalovaná opäť označila žalobcu za de facto
páchateľa trestných činov na Považí. Uvedené tvrdenie takisto navodzuje dojem akoby sa žalobcu báli
úplne všetci podnikatelia na Považí, čo je absurdné a ničím nepreukázané tvrdenie a žalobca v žiadnom

prípade nie je ani obvinený zo spáchania trestnej činnosti voči všetkým podnikateľom na Považí.
Žalovaná mala o žalobcovi rovnako tvrdiť, že žalobca je „údajný šéf považskobystrického podsvetia“,
čo žalobca taktiež odmieta, pretože nikdy nebol členom a ani šéfom akéhokoľvek gangu, mafie, či
podsvetia, preto ho žalovaná nemôže označovať ani len za „údajného“ šéfa považskobystrického
podsvetia. Uvedenej skutočnosti si žalovaná musí byť vedomá, nakoľko sama žalovaná zverejnila dňa

27.11.2013 článok na internetovej stránke www.tvnoviny.sk, v ktorom sa uvádza vyhlásenie hovorcu
súdov v Trenčíne, Romana Tarabusa, že „Podľa rozhodnutia NS SR nemožno konanie obžalovaných
kvalifikovať ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, pretože takáto právny
kvalifikácia nezodpovedá zadováženým dôkazom“.
- v článku s názvom: „Tvrdil, že nahradí Černáka, dnes opäť robil ramená pred sudcom“ zo dňa

04.10.2016, dostupný spolu s videom reportáže na internetovej adrese: http://www.tvnoviny.sk/ domace/
1843271_ tvrdil- ze-nahradi-cernaka-dnes-opat-robil-ramena-pred-sudcom (ďalej v texte aj „Článok zo
dňa 04.10.2016“), žalobca namietal, že žalovaná o ňom uviedla, že je to „muž, ktorý sám o sebe tvrdí,
že nahradil Mikuláša Černáka“, čo podľa vyjadrenia žalobcu nie je pravda,
- reportáž s názvom „Kto je Miroslav Maslák?“, dostupná na internetovej adrese: http://

videoarchiv.markiza.sk/video/7de0d513-3296-4751-b5e0-b81c16c5eeba/kto-je-miroslav-maslak(ďalej
v texte aj „Reportáž Kto je M.M?“), žalobca namieta, že žalovaná v nej uvádza ako fakt, že žalobca
„od roku 2007 so svojim gangom plienil kaviarne, zapaľoval autá a vyberal výpalné“ a že je to „brutálny
výpalník a vydierač“, hoci žalobca nebol odsúdený za akékoľvek skutky z tohto obdobia a teda v žiadnom
prípade nemôže byť označovaný za výpalníka ani vydierača v tejto súvislosti, pričom nie je pravdivé ani

tvrdenie, že žalobca mal svoj vlastný „gang“, resp. že je „boss“.
Žalobca rovnako namietal, že reportáže, ktoré sú súčasťou článkov zo dňa 04.03.2019, 21.01.2019,
04.09.2018, 17.07.2018 a 04.10.2016 boli odvysielané v TV Markíza v hlavných správach o 19:00 -
relácia Televízne noviny (ďalej v texte aj „TV noviny na Markíze“), pričom tieto reportáže sú dlhodobo
dostupné na uvedenej stránke vo forme videí ako aj internetových článkov, ktoré sú viac menej prepisy

reportáží, ktoré boli odvysielané v relácii Televízne noviny. Žalobca označil vyjadrenia žalovanej ako
„údajného šéfa zločineckej skupiny“, „údajného bossa považskobystrického podsvetia“, ktorý je trestne
stíhaný za „založenie zločineckej skupiny“ ako za vyjadrenia motivované evidentnou túžbou vyvolať
senzáciu s primárnym cieľom hanobiť žalobcu a nie poskytovať objektívne a pravdivé spravodajstvo. S
poukazom na uvedené žalobca žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým žalovanú zaviaže povinnosťou

upustiť a zdržať sa neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti a súkromia označovaním
žalobcu ako:
o akéhokoľvek vodcu, šéfa, hlavy, bossa a pod. zločineckej skupiny, gangu, mafie, podsvetia,
považskobystrického podsvetia a pod., a to i údajného,o postrach (a pod.) Považia alebo akéhokoľvek iného regiónu v SR či v samotnej SR, postrach
podnikateľov, živnostníkov a pod. na Považí, a to i údajného,
o nástupcu Mikuláša Černáka, samozvaný náhradník Mikuláša Černáka a pod., a to i údajného,

o mafiána, gangstera a pod., a to i údajného,
o vydierača, výpalníka, zločinca, kriminálnika, páchateľa a pod. na území SR,
a zároveň, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 €.

2.Žalovanávrámcivyjadreniakžalobenamietalaskutkovétvrdeniažalobcu,žalobužalobcupovažovala

za neurčitú a nedôvodnú, nemajúcu oporu v právnych predpisoch. Žalovaná ku konkrétnym článkom
uviedla, že:
- z Článku zo dňa 22.01.2019 vyplýva, že článok sa týka osoby s menom Ján. Žalobcove meno je
Miroslav a v celom článku sa meno a ani referencia na žalobcu nespomína. Naopak, celý text sa týka
obžalovaného Jána, preto žalovaná vylučuje, žeby daný článok mohol zasahovať do práv žalobcu a
akýmkoľvek spôsobom ho poškodiť,

- v súvislosti s Článkami zo dňa 04.03.2019, 21.01.2019, 04.09.2018, 17.07.2018 a 04.10.2016 uviedla,
že sám žalobca priznal, že bol právoplatne odsúdený v Českej republike za trestný čin vydierania,
za ktorý mu súd v Zlíne uložil trest odňatia slobody v dĺžke 10 rokov, ktorý vykonával na Slovensku.
Informácie a označenia, ktoré boli v súvislosti so žalobcom použité, boli v minulosti mnohokrát
medializované a išlo o zverejnené informácie. Žalovaný nikde netvrdil, že žalobca spáchal trestný čin

na Slovensku, a teda nemohol zasiahnuť do jeho práva na prezumpciu neviny. Pravdivá informácia
o právoplatnom odsúdení bola podaná vždy korektne a presne, a diváci mali právo dostať takúto
informáciu aj v súvislosti s prebiehajúcimi trestnými stíhaniami voči žalobcovi na Slovensku.
Ďalej uviedla, že žalobca je osoba právoplatne odsúdená a zároveň obžalovaná v ďalších verejne
známych trestných konaniach, preto trestné stíhania vedené pre závažné trestné činy voči žalobcovi sú

nepochybne vecou verejného záujmu, o ktorej má verejnosť právo byť informovaná a preto aj žalobca
je osobou verejného záujmu. Preto v spojení s dlhotrvajúcimi súdnymi procesmi a záujmom verejnosti
o osobu žalobcu bolo informovanie zo strany žalovaného odôvodnené a primerané. Žalovaná ďalej
poukázala na to, že nie je vysielateľom bulvárnej televízie a webové portály tvnoviny.sk a markiza.sk
predstavujú seriózne spravodajstvo, ktoré informuje o závažných a zaujímavých témach verejného

záujmu. Žalovaná sa článkami nepokúšala vyvolať senzáciu na úkor práv žalobcu. Naopak, žalovaná
poukazovala na neakceptovateľný stav prípadov, ktoré sprevádzajú prieťahy, možné pochybenia
z dôvodu zbytočného predvádzania žalobcu na pojednávanie, nezrušenie pojednávania sudcom a
podobne. Žalovaná mala záujem získať podrobné stanovisko žalobcu k prípadu, a v niektorých článkoch
sa jej to podarilo v priestoroch súdu pred alebo po pojednávaní. Žalovaná ďalej uviedla, že nemohla

zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu a porušiť tak jeho právo na ochranu osobnosti, pretože žalobca
dobrú povesť v spoločnosti nepožíva, nakoľko na základe verejne známych informácií o žalobcovi,
jeho právoplatnom odsúdení za závažnú trestnú činnosť má žalovaná za to, že žalobca patrí medzi
osoby so zlou, resp. pochybnou povesťou. Žalobcovi tak články nemohli zasiahnuť do jeho cti, resp.
iných práv na ochranu osobnosti. Podľa žalovanej žalobca vierohodne nepreukázal, že informácie

zverejnené o jeho osobe v priložených článkoch mohli byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do jeho práva
na ochranu osobnosti a znížiť jeho dôstojnosť v značnej miere. Preto neboli splnené podmienky na
náhradu nemajetkovej ujmy a žalovaná považuje nemajetkovú ujmu vo výške 10 000 € za nedôvodnú
a žalobcom navrhovaný petit je podľa nej nedostatočný a neurčitý.

3. Na pojednávaní dňa 03.05.2022 súd ustálil, že nie sú sporné tvrdenia, že:
- na internetovej stránke www.markiza.sk bol zverejnený Článok zo dňa 22.01.2019,
- na internetovej stránke www.tvnoviny.sk sú zverejnené:
o Článok zo dňa 04.03.2019,
o Článok zo dňa 21.01.2019

o Článok zo dňa 04.09.2018
o Článok zo dňa 17.07.2018,
o Článok zo dňa 04.10.2016,
o internetový článok zo dňa 27.11.2013,
Súd ďalej určil, že medzi stranami sú sporné tvrdenia, či zverejnením týchto článkov bolo zasiahnuté do

práva žalobcu na ochranu osobnosti a s poukazom na to, či je daný dôvod na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, nakoľko žalobca nevyšpecifikoval nemateriálnu ujmu ktorej kompenzáciu si nárokuje
a nepredložil žiadne fakty dokladajúce rozsah uvedených nehmotných strát. Súd rovnako považoval zasporné, či na internetovej stránke www.markiza.sk bol zverejnený Článok zo dňa 22.01.2019, nakoľko
žalobca tento článok súdu nepredložil.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu,
ďalej prehratím zvukového a obrazového záznamu predloženého žalobcom na USB kľúči - reportáži
nachádzajúcich sa pri článkoch zo dňa 04.03.2019, 21.01.2019, 04.09.2018, 17.07.2018, 04.10.2016,
výsluchom žalobcu a prečítaním Článku zo dňa 22.01.2019.

5. Z reportáži prehraných na pojednávaní dňa 13.10.2022 mal súd preukázané, že z nich žiadnym
spôsobom nevyplýva, že by mali byť odvysielané v relácii TV noviny na Markíze. Rovnako to nevyplýva
ani z obsahu samotných článkov, pretože na konci článku je uvedené, že „viac v reportáži Michala
Bujnu“ (pozn. súdu: alebo iného konkrétneho spravodajcu). Zo slova „viac“ jednoznačne vyplýva, že
obsah a rozsah predmetnej reportáže nie je totožný s reportážou, ktorá mala byť odvysielaná v relácii
TV noviny na Markíze, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by k odvysielaniu akejkoľvek

reportáže v relácii TV noviny na Markíze vôbec došlo. Súd preto túto skutočnosť nemal za preukázanú.

6. Z Článkov zo dňa 21.01.2019, 17.07.2018, 04.10.2016, 04.09.2018, 04.03.2019, súd zistil, že ich
obsah korešponduje s vyjadreniami žalobcu uvedenými v žalobe. Obsah týchto článkov žalovaný ani
nepoprel, preto ich súd považuje za nesporné.

7. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že uvedené články zasahujú do jeho cti z dôvodu, že je v nich
označovaný ako boss, údajný boss, nástupca Černáka, výpalník a podobnými inými pomenovaniami,
pričom v pracovnej sfére (pri podnikaní) ho to ovplyvňuje spôsobom, že okrem jeho priateľov mu nikto
nedá robotu. V súkromnej sfére ho tieto články ovplyvňujú tak, že sa na neho všetci pozerajú ako na

mafiána, na niekoho, koho sa treba báť, pritom bol (podľa svojho vyjadrenia) normálny darebák, ktorý
nemal nič spoločné s mafiou. Ďalej uviedol, že doposiaľ to ovplyvňuje jeho vzťahy, pretože keď sa
začne baviť s jednoduchšou ženou, ktorá má trochu predsudky a dozvie sa kto je, tak tieto ženy „dávajú
spiatočku“ a rovnako tak ho poškodzujú ľudia s predsudkami (tí ktorí predsudky nemajú, tak si utvoria
vlastnýnázor).Podľažalobcutátopublicitaspôsobila,žedoterazsastávaajjehorodinnýmpríslušníkom,

že sa i ch návštevy pýtajú, či niekoho zavraždil, či niekoho pozabíjal, a doteraz sa stretáva s tým, že
ľudia na neho síce nehľadia opovrhujúco, ale so zbytočným strachom a rešpektom. Celé to vníma ako
dôsledok toho, že žalovaná konštruuje reportáže bez ohľadu na to, či sa tieto reportáže žalobcu dotýkajú
alebo nie.
K vydieraniu uviedol, že vydieranie v „klasickom ponímaní“ mu nebolo kladené za vinu, a ani žiadnemu

zosvedkovaleboosôbpracujúcichnajehoprípadochnebolaudelenáochrana,čižetvrdenie,žebolboss
je nepravdivé a malo za cieľ iba zvýšiť sledovanosť. K pojmu šéf podsvetia uviedol, že to nie je právny
pojem, ani nič čo by niekoho oprávňovalo ho tak nazvať a on sa od toho dištancuje, pretože ak niekto
povie, že bol niekoľkokrát odsúdený tak je to realita, ale nie je možné ho označovať takýmto spôsobom.
K pojmu postrach Považia uviedol, že neexistuje ani takýto právny pojem, ani nikde v žiadnom obvinení

takto nebol označený, hoci si je vedomý, že takto označený ani nemôže byť, keďže to nie je právny
pojem a tiež je to nezmysel, lebo nevie čo si má pod tým predstaviť. Žalobca ďalej uviedol k Článku zo
dňa 22.01.2019, že to bolo pre neho extrémne ponižujúce, aby sa ho známi pýtali, či niečo také urobil.
Vo väzení na neho ostatní odsúdení kričali, že je pedofil, že potrebuje vyzliekať 14 ročné dieťa. Vo
vzťahu k príbuzným uviedol, že jeho mama je učiteľka, on sa „nepodaril“, preto jeho mama negatívne

vnímala najmä keď bol v UVTOS, trápilo ju to pretože ľudia s ňou síce komunikovali, lebo je to vážená
pani učiteľka, ale cítila odstup, sem-tam sa jej opýtali či je pravda to, čo rozprávajú a bolo jej to veľmi
nepríjemné. Na návštevách si všimol, že jej to je tiež nepríjemné, a preto podal aj túto žalobu, ktorou
chcel tieto situácie ukončiť. Dlho to neriešil a keď sa to opakovalo, a mal sa blížiť aj výstup z UVTOS,
tak podal žalobu. Na margo TV Markíza povedal, že aj keď sa to trochu zmenilo, nie je to v poriadku.

Súd však poukazuje na skutočnosť, že predmetné vyjadrenia žalobcu si do značnej miery odporovali,
pretože napríklad keď na začiatku výsluchu uviedol, že má problém pri nadväzovaní vzťahov (uviedol, že
„pretože keď sa začnem baviť s jednoduchšou ženou, ktorá má trochu predsudky a dozvie sa kto som,
tak tieto ženy „dávajú spiatočku““ - čas 32:20 výsluchu), tak v ďalšej časti výsluchu na otázku žalovanej
„hovoríte, že máte problém nájsť si partnerku“ odpovedal „oo, to zas nemám až taký problém“ (čas

1:14:30výsluchu),zčohovyplýva,žeosobnásféražalobcuvovzťahovejrovineniejezasiahnutá.Taktiež
uviedol, že „rovnako tak ho poškodzujú ľudia s predsudkami, tí ktorí predsudky nemajú, tak si utvoria
vlastný názor“, avšak v inej časti výsluchu uviedol, že „nestalo sa mi, aby mi niekto nadával face to face,
ja by som to tak nenechal“ (26:20 výsluchu), pričom ako porušovateľov, ktorí zasahujú do jeho osobnostiuviedol „ľudí“, nie žalovanú. Súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že vyjadrenie žalovaného (nestalo
sa mi, aby mi niekto nadával face to face, ja by som to tak nenechal) samo o sebe, s poukazom na
žalobcovu minulosť, je schopné vyvolať strach a rešpekt (ktorý namieta sám žalobca). Zjednodušene

povedané, žalobca sa správa spôsobom, ktorý môže vytvoriť v spoločnosti strach a následne sa sťažuje,
že sa ho ľudia boja. V neposlednom rade je potrebné poukázať na to, že žalobca svoje tvrdenia žiadnym
spôsobom nepreukázal, zostali iba v rovine tvrdení a domnienok. Žalobca rovnako uviedol, že mu nikto
nedá prácu okrem jeho kamarátov. Avšak aj toto vyjadrenie (rovnako ako predchádzajúce vyjadrenia
žalobcu) zostalo iba v rovine tvrdenia, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Okrem toho,

že žalobca žiadne z vyššie uvedených tvrdení nepreukázal, tak tieto tvrdenia žalobcu obsahujú aj tzv.
logický faul, pretože žalobca namieta, že v jednotlivých článkoch bol označený expresívnymi výrazmi
(t.j. boss, šéf podsvetia, postrach Považia a pod.), pričom za tieto „funkcie“ však nikdy nebol súdený,
avšak jedným dychom dodáva, že za tieto „funkcie“ ani súdený nemohol byť, pretože tieto pojmy nie sú
právnepojmy.Žalobcatedanamieta,žejevčlánkuoznačenýspôsobom,ktorýmnebolaaninemoholbyť
označený v rozhodnutí a preto jeho označenie v článku malo zasiahnuť do jeho práv. Túto argumentáciu

žalobcu však treba odmietnuť ako logický faul - tzv. kauzálny klam. Súd z vyššie uvedených dôvodov
výpovedi žalobcu neuveril.

8. Čo sa týka predloženého čestného vyhlásenia brata žalobcu, toto je všeobecné, tendenčné a de
facto žiadnym spôsobom nepreukazuje žalobcom tvrdené skutočnosti o zásahu do jeho rodinného a

osobnéhoživota.Niejedostatočnéuviesť,že„...mediálnyošiaľjeprenášvšetkýchobrovskouťarchou.V
podstate sme z toho obaja frustrovaní a cítime sa byť bezmocní...“, „...moja rodina trpí týmito klamstvami
čo má pochopiteľne následne negatívny vplyv aj na môj vzťah s bratom.“. Takéto všeobecné vyjadrenia
nemôžu preukázať skutočnosť, že došlo k zásahu do vzťahu medzi žalobcom a jeho bratom. Súd si
taktiež nemôže domýšľať a ani vymýšľať akým spôsobom došlo alebo malo dôjsť k žalobcom tvrdeným

zásahom do jeho osobnosti. Súd taktiež poukazuje na to, že v predmetnom čestnom vyhlásení sa
uvádza, že „... sa mi ozvali aj Mirovi kamaráti a rôzni ďalší ľudia, že či je to pravda.“, pričom na
jednej strane súdu nie je zrejmé kto sú „ďalší ľudia“ a pokiaľ sú to cudzí ľudia, tak je náročné uveriť
tomu, že cudzí človek, ktorý možno ani nepozná žalobcu by sa u žalobcovho brata informoval na
pravdivosťtýchtovyjadrení;nadruhejstranesamotnýbratžalobcuuvádza,žetítoľudiasa„pýtajú,čijeto

pravda“, z čoho jednoznačne vyplýva, že verejnosť žalobcu nepovažuje za páchateľa týchto skutkov, ale
nanajvýš (čo však taktiež nebolo preukázané) v rámci verejnej diskusie si overuje pravdivosť informácií.
Nakoľko čestné vyhlásenie bolo vnútorne rozporné a veľmi všeobecné, súd v ňom uvedené skutočnosti
nepovažuje za preukázané.

9. Z čestného vyhlásenia matky žalobcu súd zistil, že predmetné čestné vyhlásenie je zmätočné,
nakoľko namieta skutočnosti, ktoré z predložených článkov nevyplývajú, t.j. z článku nevyplýva, že
žalobca mal vydierať mladú dievčinu (pri článku je umiestnená jeho ilustračná fotografia, vydierať ju
mala osoba s menom Ján), rovnako nikde v článkoch sa nenachádza, že by mal žalobca niečo spoločné
s drogami, detskou pornografiou, prípadne že by bol označený za vraha alebo by bol trestne stíhaný

za vraždu. Taktiež uvádza, že ľudia sa jej pýtajú na správy zverejnené Markízou, z čoho jednoznačne
vyplýva (rovnako ako to vyplýva aj z čestného vyjadrenie žalobcovho brata), že verejnosť žalobcu
nepovažuje za páchateľa, ale nanajvýš (čo však nebolo preukázané) v rámci verejnej diskusie si overuje
pravdivosť informácií. Matka žalobcu vo svojom čestnom vyjadrení poukazuje na skutočnosti, ktoré nie
sú ani predmetom tohto sporu (napr. na drogy, detskú pornografiu, vraždu a pod.), pričom ich následne

spochybňuje, čo taktiež predstavuje logický argumentačný faul (napr. tzv. kauzálny klam - chybný smer,
irelevantný záver, podsunutý argument, zlúčená otázka). Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil čestné
vyjadrenie matky žalobcu ako nedôveryhodné.

10. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn.: 8T/99/2018 zo dňa 10.12.2021 súd zistil, že žalobca

bol odsúdený za
- pokračovací trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1, odsek 3 písm. a) Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.03.2005 v znení Zákona č. 613/2004 Z.z. spáchaného formou
účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.03.2005 v
znení Zákona č. 613/2004 Z.z.,

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona (ďalej v
texte aj „TZ“) v jednočinnom súbehu čiastkového útoku pokračovacieho zločinu poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) TZ s poukazom na § 138 písm. b), písm. i) TZ,- pokračovací zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) ods. 4 písm. a),
písm. b) TZ s poukazom na § 138 písm. b), písm. i) TZ, § 140 písm. b) TZ, pričom v skutkoch č. 16) a
17) predmetného rozhodnutia bol čin spáchaný v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 TZ,

- pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) TZ s poukazom na § 138 písm. i) TZ,
- zločin nedovoleného ozbrojovania a obchododvania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b), ods. 3
písm. a), písm. b) TZ s poukazom na § 138 písm. i) TZ a § 140 písm. b) TZ,
- pokračovací zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) TZ s
poukazom na § 138 písm. a) TZ pričom v skutkoch č. 16) a 17) predmetného rozhodnutia bol čin

spáchaný v šádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 TZ,
- pokračovací obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b)
TZ s poukazom na § 138 písm. a), písm. b), písm. i) TZ,
pričomtietoskutkybolivtomtorozsudkuopísané slovami„približneodroku2002formovalorganizovanú
skupinu osôb a na jej čele stojí Miroslav Maslák a jej členovia sú odsúdení...“, „táto organizovaná skupina
osôb cielene poškodzovala cudzí majetok a to tak, že zapaľovala osobné motorové vozidlá, kde pri

všetkých rovnakým spôsobom vykonania Miroslav Maslák určil a identifikoval vozidlo, ktoré má byť
zapálené, rozdelil úlohy členom skupiny a prikázal čo konkrétne každý jednotlivec z nich bude robiť...“,
„sformoval mimoriadne nebezpečnú hierarchicky usporiadanú skupinu a na jej čele stojí Miroslav
Maslák ... od svojho sformovania dlhodobo, od roku 2002 do októbra 2007 cieľavedome a sústavne
poškodzovala cudzí majetok ... poškodzovanie cudzieho majetku realizovali i za použitia nástražného

výbušného systému s obsahom trinitrotoluénu TNT, ktorý bol iniciovaný zážihovou rozbuškou, ďalej tiež
táto skupina vyvíjala svoju činnosť v úmysle pôsobiť na výkon právomocí verejných činiteľov, pritom
na čele tejto štruktúrovanej, hierarchicky usporiadanej skupiny stál Miroslav Maslák, ktorého členovia
skupinypodhrozbouuloženiafinančnejpokutyalebofyzickéhoútokuvprípadenesplneniajehopríkazov
bezmedzne poslúchali a vykonávali ním naplánované a organizačne zabezpečené akcie, predmetná

skupina pôsobila na rozsiahlom území, osobitne v okrese Považská Bystrica a predstavovala najvyššiu
formu organizovaného zločinu...“, „od marca 2006 do 26.09.2007 nútil Miroslav Maslák na rôznych
miestach trenčianskeho kraja (konkrétnu obeť, ktorú súd v tomto rozhodnutí bude označovať iba ako
„obeť A“) k tomu, aby mu v rôznych sumách na rôzne účely vyplácal finančné čiastky pričom v prípadoch,
kedy obeť A jeho požiadavkám bezodkladne nevyhovela, Miroslav Maslák rozbil baseballovou palicou

nábytok v kancelárií obete A, nasadil jej boxeristickú helmu a „boxoval“ s ňou tak, že udieral len on,
vyhrážal sa jej, že je ochotný za dva milióny podrezať aj jej dcéru a že pokiaľ neurobí ako žiada, „bude
zle““, „na rôznych miestach v Považskej Bystrici a v obci Pružina ... sa poškodenému ... slovne vyhrážali,
že Miroslav Maslák ho doláme, alebo že ho dá dolámať, alebo zlikvidovať, ak im nevyplatí sumu 1 500
000 Sk (49 790,88 €) za to, čo sa od Miroslava Masláka naučil pri páchaní spoločnej trestnej činnosti

v rámci ich zoskupenia, v ktorom ďalšie zotrvanie jeho účasti mu bolo nimi taktiež ponúkané, nakoľko
poškodený ... chcel z neho vystúpiť, pričom od neho požadovali podpísanie zmenky na uvedenú sumu,
k čomu však poškodený ... nepristúpil a požadovanú sumu nevyplatil,“.

11. Z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, č.k.: 23To/53/2022-7524 zo dňa 05.09.2022 súd zistil,

že odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín a obžalovaného Miroslava Masláka, ktoré
boli podané proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/99/2018 zo dňa 10.12.2021, boli
jednomyseľne zamietnuté, pretože boli nedôvodné.

12. Z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, č.k.: 23Ntc/5/2014-480 zo dňa 11.09.2020 súd zistil, že súd

žalobcu podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody.

13. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k.: 4Urtost/5/2020 zo dňa 06.10.2020 súd
zistil, že sťažnosť odsúdeného Miroslava Masláka a prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín, proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 11. 08.2020, sp.zn.: 23Ntc/5/2014 bola zamietnutá.

14. S poukazom na nesporné tvrdenia strán sporu a s poukazom na vykonané dokazovanie súd zistil,
že žalovaná sa venuje publicistike a na svojej webovej stránke uverejnila dňa 22.01.2019, 04.03.2019,
21.01.2019, 04.09.2018, 17.07.2018, 04.10.2016 články, pričom (1) v jednom článku, ktorý obsahovo
nesúvisel so žalobcom, umiestnila fotografiu žalobcu aj s jeho nemom, priezviskom a zdrojom fotografie

a (2) v piatich článkoch, ktoré sa obsahovo týkali žalobcu, o žalobcovi uviedla, že je „niekdajší postrach
Považia; bol postrachom podnikateľov na Považí; Postrach Považia; muž, ktorý sa považoval za
nástupcu Mikuláša Černáka; údajný šéf považskobystrického podsvetia; muž, ktorý sám o sebe tvrdí, že
nahradil Mikuláša Černáka; od roku 2007 so svojim gangom plienil kaviarne, zapaľoval autá a vyberalvýpalné; brutálny výpalník a vydierač“. Predmetná fotografia bola v článku umiestnená ako ilustračná
fotka na základe tzv. novinárskej licencie. Žalobca však ani svojou výpoveďou, ani predloženými
dôkazmi, t.j. čestnými vyhláseniami, nepreukázal, že použitie predmetnej fotografie bolo protizákonné,

rovnako tak nepreukázal akým konkrétnym spôsobom žalovaná uverejnením predmetných článkov
zasiahla do jeho osobnosti, teda ani nepreukázal, že k zásahu do jeho osobnosti došlo. Z rozsudku
Okresného súdu Trenčín, sp.zn.: 8T/99/2018 zo dňa 10.12.2021 súd zistil, že žalobca bol odsúdený
za rozsiahlu násilnú trestnú činnosť, konkrétne za poškodzovanie a zničenie cudzej veci, porušovanie
domovej slobody, vydieranie, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami, útok na verejného

činiteľa, pričom v niektorých prípadoch išlo o pokračovaciu trestnú činnosť. Odvolanie proti tomuto
rozsudku (OS TN sp.zn.: 8T/99/2018 zo dňa 10.12.2021) bolo zamietnuté uznesením Krajského súdu
v Trenčíne č.k.: 23To/53/2022-7524 zo dňa 05.09.2022.

15. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

16. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané
primerané zadosťučinenie.

17. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

18.Podľa§13ods.3OZ,výškunáhradypodľaodseku2určísúdsprihliadnutímnazávažnosťvzniknutej

ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

19. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže
byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

20. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

21. Ustanovenia § 11 až § 16 OZ predstavujú všeobecnú občianskoprávnu úpravu ochrany osobnosti, od
vymedzenia všeobecného osobnostného práva fyzickej osoby demonštratívnym výpočtom čiastkových

osobnostných práv, cez stanovenie ich obmedzení, až po výpočet prostriedkov ochrany osobnosti pre
prípad neoprávnených zásahov objektívne spôsobilých tieto práva ohroziť resp. porušiť.

22. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak preukázanie
skutočností, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý

privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasl. OZ. Predmetom úpravy uvedených
ustanovení je okrem iného česť konkrétnej fyzickej osoby, ktorú pre svoje postoje, chovanie a konanie
získala a požíva v spoločnosti a ľudská dôstojnosť; česť a dôstojnosť sú pritom jednými z najvážnejších
hodnôt osobnosti fyzickej osoby. Predmetom uvedenej úpravy je zároveň česť fyzickej osoby, ktorú táto
požíva v určitých kruhoch (napr. politických, podnikateľských, kultúrnych a pod.), v ktorých je fyzická

osoba známa pre svoju prácu a jej výsledky, pre svoju odbornú činnosť a pod., t.j. profesijná česť. S
uvedeným sa spája i ochrana dobrého mena fyzickej osoby, keď meno patrí medzi hodnoty osobnosti
fyzickejosobyatvoríurčujúciindividualizačnýznak,podktorýmsafyzickáosobauplatňujevspoločnosti,
ide o významný atribút jej osobnosti. Právo na ochranu dobrého mena, ktoré fyzická osoba požíva v
spoločnosti, je preto taktiež súčasťou práva na ochranu osobnosti.

23. Občianske právo zabezpečuje ochranu uvedených hodnôt osobnosti len proti takým konaniam,
ktoré sú protiprávne a objektívne spôsobilé privodiť nemajetkovú ujmu na osobnosti tým, že znižujú
česť fyzickej osoby u iných osôb a tým ohrozujú vážnosť jej postavenia a uplatnenia v spoločnosti. K
neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby môže dôjsť ústne (napr. rozširovaním nepravdivých

a jej vážnosť znevažujúcich - difamačných tvrdení), písomne, či iných spôsobom. Spôsob, akým bol
neoprávnený zásah uskutočnený, je pre kvalifikáciu zásahu ako neoprávneného právne bezvýznamný.
Môže mať však význam pre určenie formy primeraného zadosťučinenia. Konanie zasahujúce všeobecne
do cti a dôstojnosti fyzickej osoby môže spočívať buď v skutkových tvrdeniach alebo v kritike, t.j. vhodnotiacich úsudkoch. K porušeniu práva na česť dochádza spravidla takými skutkovými tvrdeniami,
ktoré sú nepravdivé. Rovnako však môže byť poskytnutá ochrana cti a iných hodnôt osobnosti i proti
difamujúcim skutkovým tvrdeniam, ktoré sú pravdivé, najmä vtedy, ak pravdivé tvrdenia sú uvedené

takou formou, či v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú pravdu
skresľujúci dojem, čím pôsobia difamačne. Difamačné pôsobenie tvrdenia je nutné posudzovať podľa
celkového dojmu s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo.

24. Podstatou tohto súdneho konania je jednak posúdenie skutočnosti, či zverejnením žalobcom

namietaných článkov došlo k zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti a následne ak došlo k
zásahu do osobnosti žalobcu, s poukazom na to, či je daný dôvod na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch.

25. Obsah článkov v danom prípade sporný nebol. Posúdenie, či zverejnením predmetných článkov
došlo k zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti možno rozdeliť do dvoch časti. Prvá časť sa

týka odpovede na otázku, či uverejnením fotografie (na ktorej bol žalobca v sprievode kukláčov), ktorá
bola súčasťou článku, ktorý sa netýkal žalobcu a ani s ním nemal nič spoločné, došlo k zásahu do
práv žalobcu alebo nie. Ako jednoznačne vyplýva z predmetného článku, titulná fotografia obsahovala
fotografiu osoby žalobcu, v sprievode kukláčov. Pod predmetnou fotografiou je uvedené „Miroslav
Maslák. Foto: TV Markíza“. Ďalej v článku, už vo zvýraznenom podnadpise uvedenom pod fotografiou je

uvedené, že obžalovaným je osoba menom „Ján“. Táto osoba (s meno „Ján“) sa spomína aj vo zvyšnej
časti článku. Z uvedeného vyplýva, že článok sa týka osoby s menom „Ján“. Čo sa týka vyhotovenia
a použitia fotografie, táto fotografia bola vyhotovená žalovanou v súvislosti s trestným konaniam, ktoré
bolo vedené proti žalobcovi. Použitie tejto fotografie bolo odôvodnené znením § 12 ods. 3 OZ, keďže
sa jednalo o obrazové snímky pre tlačové, resp. spravodajské účely. Z uvedeného dôvodu sa jedná o

tzv. zákonnú licenciu na použitie predmetnej snímky, ktorá sa môže použiť bez privolenia predmetnej
fyzickej osoby (v tomto prípade žalobcu). Čo sa týka primeranosti použitia tejto fotografie súd považuje
za potrebné uviesť, že predmetný článok sa týkal osoby obvinenej z trestného činu, preto bolo primerané
v danom prípade použiť fotografiu, ktorá znázorňuje trestné konanie, prípadne iný motív týkajúci sa
trestného konania. Iná situácia by mohla nastať, ak by ako (hoci aj ilustračná) fotografia bola pri článku

použitá fotografia zo súkromia žalobcu, bez akejkoľvek väzby na trestné stíhanie, alebo ak by sa
meno pod fotkou a v článku zhodovalo, prípadne existovalo akékoľvek prepojenie medzi informáciami
z článku a fotografiou umiestnenou pri článku (avšak aj v týchto prípadoch by bolo potrebné všetky
tieto okolnosti vyhodnocovať osobitne), čo však nie je tento prípad. Súd v danom prípade považuje
za irelevantné o aký trestný čin v článku išlo, a či sa tento trestný čin zhodoval s trestným činom za

ktorý bol odsúdený žalobca. Bolo by neprimerané požadovať od žalovanej (ale aj od iných médií), aby
ako ilustračné fotografie mohla zverejniť iba tie fotografie, ktoré sa týkajú toho istého trestného činu.
Tým by uverejňovanie ilustračných fotografií prakticky stratilo akýkoľvek zmysel, čo treba odmietnuť.
Argument žalobcu, že v článku je možné 3 x omylom uviesť nesprávne meno, nie je možné vyhodnotiť
ako relevantný, pretože je to špekulácia. V danom prípade jednotlivé mena neboli uvedené omylom

a preto súd jednoznačne uzavrel, že nie je možné spájať osobu zobrazenú na fotografii (s uvedeným
správnym menom) a osobu, ktorej sa predmetný článok týka (taktiež s uvedeným správnym menom).
Pozornosti súdu neušla ani skutočnosť, že žalobca sa pred podaním žaloby u žalovanej žiadnym
spôsobom nedomáhal nápravy tejto situácie (či už výmenou fotografie alebo ospravedlnením) a v tomto
konaní sa nedomáha ani len ospravedlnenia, ktoré by malo jednak predchádzať priznaniu nemajetkovej

ujmy v peniazoch a jednak by zabezpečilo žalobcovi ochranu jeho osobnosti vo väčšom rozsahu
ako žiadaná nemajetková ujma, pretože v prípade ospravedlnenia žalovaného by sa o nevhodnosti
umiestnenia predmetnej fotografie dozvedel väčší okruh osôb a tým by sa žalobca domohol reálnej
nápravy. Naopak, je možné predpokladať, že priznaním nemajetkovej ujmy sa o tejto skutočnosti dozvie
iba úzke okolie žalobcu, pričom široký okruh osôb by sa o tejto skutočnosti nedozvedel. Tým, že

sa jednalo o ilustračnú fotografiu, použitú na základe zákonnej licencie (tlačové, resp. spravodajské
účely), primeraným spôsobom (fotografia má súvislosť s trestným konaním a bola použitá pri článku
informujúcom o trestnom konaní), súd konštatuje, že uverejnenie tejto fotografie nebolo spôsobilé
zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu.

26. V súvislosti s namietanými označeniami žalobcu v článkoch žalovanej (niekdajší postrach Považia;
bol postrachom podnikateľov na Považí; Postrach Považia; muž, ktorý sa považoval za nástupcu
Mikuláša Černáka; údajný šéf považskobystrického podsvetia; muž, ktorý sám o sebe tvrdí, že nahradil
Mikuláša Černáka; od roku 2007 so svojim gangom plienil kaviarne, zapaľoval autá a vyberal výpalné;brutálny výpalník a vydierač) súd uvádza, že žalobca bol súdený za násilnú trestnú činnosť, ktorú je
možné (a tiež nutné a potrebné) spájať práve s praktikami podsvetia (tieto praktiky je nutné a potrebné
označovať ako praktiky podsvetia alebo mafiánske praktiky najmä z toho dôvodu, aby sa zvýraznila

ich škodlivosť a aby nemohli byť považované za praktiky „normálne“, „všedné“, nebodaj „správne“,
alebo aby tieto praktiky nemohli byť navzájom zamieňané). Aj napriek tomu, že niektoré pojmy nie
sú právne definované a sú do istej miery expresívne, vystihujú podstatu v odsudzujúcom rozsudku
uvedených skutočností - napríklad v predmetnom trestnom rozsudku je uvedené, že žalobca stojí na
čele organizovanej skupiny osôb, ktorú formuje približne od roku 2002, pričom v článku žalovanej je

označený ako „údajný boss“. Stáť na čele skupiny a byť boss je praktický totožné, preto tieto vyjadrenia
žalovanej súd nepovažuje za nesprávne, nepravdivé, zveličujúce alebo také, ktoré by mohli akýmkoľvek
spôsobom zasiahnuť do osobnosti žalobcu. Prirovnanie k Mikulášovi Černákovi, ktoré žalobca namieta,
súd tiež nepovažuje za neprimerané, pretože praktiky, ktoré využíval žalobca sú v mnohom (hoci nie
vo všetkom) podobné praktikám, ktoré používal aj Mikuláš Černák a prípadne aj iné osoby z prostredia
organizovaného zločinu, alebo ľudovo povedané, z podsvetia. Naviac, v prospech žalovanej vyznieva aj

skutočnosť, že žalovaná predmetné články zverejnila v čase, keď už žalobca bol právoplatne odsúdený
v Českej republike a súčasne v čase, keď trestné konanie žalobcu v SR ešte nebolo ukončené, a
teda v čase, keď bol žalobca zo všetkých uvedených skutkov podozrivý (a neskôr aj odsúdený). V
súvislosti s pojmami ako „postrach a boss“ (vo všetkých žalobcom namietaných verziách) súd na
tomto mieste odkazuje na svoju argumentácia uvedenú pri hodnotení dôkazov - hodnotení výpovede

žalobcu, najmä na dôvody, ktoré viedli súd k tomu, že neuveril výpovedi žalobcu (z dôvodu tzv. logických
argumentačných faulov). V súvislosti s pojmami !brutálny vydierač a výpalník“ súd uvádza, že skutky,
ktoré mu boli kladené za vinu a za ktoré bol neskôr aj odsúdený, sú skutkami, ktoré je bežné a správne
(správne je to z dôvodu, aby sa zvýraznila škodlivosť takéhoto správania, čo môže mať preventívny
význam) nazývať takýmito pojmami. V neposlednom rade súd poukazuje aj na skutočnosť, že je to

práve žalobca, ktorý svojím správaním okolo seba vytváral atmosféru strachu, keď napríklad počas jeho
transportu na pojednávanie uviedol, že: „... to bolo 23.3., ešte na 1. mája by sa tam váľal“ (uvedená
reportáž je súčasťou Článku zo dňa 04.09.2018), teda sám žalobca svojim správaním a vyjadrením
priamo vytváral okolo svojej osoby dojem, že sa jedna o osobu nebezpečnú. Jeho neskoršie vyjadrenie
v konaní, že bol obyčajný „darebák“, sa súdu javí ako veľké zľahčovanie toho, čo vo svojom živote urobil

a akými činmi sa v spoločnosti „prezentoval“ (podpaľovanie áut, vyhrážanie, vydieranie, porušovanie
domovejslobody).Pretoinformovaniežalovanejoosobežalobcunebolospôsobiléznížiťjehodôstojnosť
vzmysle§13ods.2OZ.Právenaopak,žalovanásiplnilasvojeprávoapovinnosťinformovaťspoločnosť
o skutočnostiach všeobecného záujmu, medzi ktoré nepochybne patrí aj páchanie násilnej trestnej
činnosti, čo môže napĺňať aj preventívnu funkciu a odradiť od páchania trestnej činnosti iných ľudí.

Rovnako súd ani v ďalších prípadoch neidentifikoval také označenie žalobcu, ktoré by sa vymykalo
rámcu dovoleného a zasahovalo by do osobnosti žalobcu.

27. Čo sa týka ďalších tvrdení žalobcu, že výroky ako „nemyslel na traumu, úzkosť a frustráciu svojich
obetí v časoch jeho vyčíňania“ a „útrapy žalobcu vo väznici vyznievajú v kontexte jeho výpalníckej

a vydieračskej minulosti komicky“ (ale aj všetky ostatné namietané výroky žalovanej), boli jednak
uverejnené v čase, keď bol žalobca právoplatne odsúdený v Českej republike a stále súdený za ďalšiu
trestnú činnosť na území Slovenskej republiky, preto nie je možné povedať, že by žalovaná týmto
nerešpektovala prezumpciu neviny. V čase publikovania predmetných článkov jednak žalobca už bol
odsúdený, teda vinný a následne bol odsúdený aj za ďalšiu trestnú činnosť, ktorú vykonával na území

SR. Základné východiská judikatúry ESĽP garantujú slobodu prejavu, a to zvlášť vo vzťahu k novinárom
a médiám, ktorým je v tejto sfére poskytnuté privilegované postavenie vrátane možnosti dopustiť sa aj
určitej nepresnosti (zohľadňujúc okolnosti, za akých k tomu došlo), avšak tieto média musia rešpektovať
zásadu, že celkové vyznenie uverejnených informácií v relevantnom čase zodpovedá reálne existujúcim
skutočnostiam - uvedená skutočnosť bola v tomto konaní preukázaná, preto články žalovanej nemožno

vyhodnotiť ako články, ktoré by zasahovali do práv žalobcu.

28. Dôstojnosť možno definovať ako eticko-morálnu kategóriu, prostredníctvom ktorej človek požíva
úctu a vážnosť v sociálnych vzťahoch, aký hodnotný je ten človek pre nás, pre svoje okolie a pre seba
samého. Jej základom je požiadavka jednotlivca voči sebe samému konať tak, aby neponížil svoju

dôstojnosť. Osobnostná a sociálna hodnota každého človeka (jeho povesť) sa vytvára počas jeho života
prakticky od dospelosti prostredníctvom jeho činov, súladu jeho slov a činov, prostredia, v ktorom sa
pohybuje, povesti osôb, s ktorými sa stýka a komunikuje. V zjednodušenom ponímaní je konkrétny
človek vnímaný okolím ako človek s dobrou povesťou a človek so zlou, resp. pochybnou povesťou (III.ÚS 691/2016-48). Z uvedeného vyplýva, že samotné správanie a konanie žalobcu je (resp. bolo) tým,
pred čím majú ľudia rešpekt a niekedy dokonca obavy. Tento rešpekt a tieto obavy však žiadne priznanie
nemajetkovej ujmy nenapraví a bude iba na žalobcovi či, kedy a v akej miere sa táto jeho povesť napraví.

Preto je nutné prikloniť sa k argumentácií žalovanej, ktorá tvrdila, že žalobca v spoločnosti dobrú povesť
nepožíva a preto ani nemôže byť do nej (v namietanom prípade a namietaným spôsobom) zasiahnuté.

29. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o zásahu do jeho osobnosti súd vyhodnotil tieto tvrdenia ako
nepreukázané a odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, IV. ÚS 165/2012-8, podľa ktorého, „Aj

ústavný súd je toho názoru, že záver všeobecného súdu o tom, že v konkrétnom prípade nepostačuje
na odstránenie následkov neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby morálne zadosťučinenie,
ale je namieste priznať jej i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (a to z dôvodu, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti), musí vyplývať z vykonaného
dokazovania, ktorého predmetom bude rozsah intenzity a trvania nepriaznivých následkov vzniknutých
fyzickej osobe vzhľadom na jej postavenie v rodine a spoločnosti. Nepostačuje iba tvrdenie žalobcu o

existencii nepriaznivých následkov vzniknutých na jeho osobnosti v príčinnej súvislosti s neoprávneným
zásahom, a to ani v prípade, ak ich žalobca podrobne popíše z hľadiska ich intenzity a rozsahu.
Iba takýto výklad § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka zodpovedá ich účelu a zmyslu. Nemožno
pripustiť,abyvšeobecnésúdyrozhodovali(ajotejtootázke)inak,akona základevýsledkovvykonaného
dokazovania.“. Žalobca okrem nepreukázania existencie zásahu do jeho práv, nepreukázania existencie

protiprávneho konania žalovanej, nepreukázal ani rozsah, intenzitu a trvanie nepriaznivých následkov,
ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s uverejnením predmetných článkov. Súd preto musí konštatovať, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súd považuje za potrebné dodať, že súd preto nemohol pristúpiť
ani k testu proporcionality týkajúcemu sa vyvažovania osobnostných práv žalobcu a práva na slobodu
prejavu žalovanej, nakoľko na to neboli splnené podmienky, t.j. tieto práva sa nedostali do konfliktu,

pretože zásah do práva žalobcu nebol v tomto konaní preukázaný.

30. Nakoľko súd môže pristúpiť k priznaniu satisfakcie (nemajetkovej alebo majetkovej) iba po tom, ako
sa v konaní preukáže zásah do práv žalobcu, čo v tomto konaní nebolo preukázané, súd sa ďalšou
argumentáciu týkajúcou sa (ne)priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch podrobne zaoberať nebude,

nakoľko je zrejmé, že na priznanie nemajetkovej ujmy neboli splnené ani základné podmienky (t.j. a/
existencia zásahu, ktorá je objektívne spôsobilá vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení
alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby; b/ neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu a c/ existencia
príčinnej súvislosti medzi podmienkami uvedenými pod písm. a) a b)).

31. Obiter dictum, v súvislosti so samotným petitom súd považuje za potrebné uviesť, že petit tak,
ako je formulovaný je nevykonateľný a dokonca je formulovaný tak široko, že by mohol zasiahnuť do
práva žalovanej na slobodu prejavu a do jej práva na slobodné podnikanie. Žalobca nežiada, aby v
konkrétnych článkoch, na konkrétnych miestach, prípadne platformách bola žalovanej uložená nejaká
konkrétna povinnosť, ale žiada, aby žalovaná nemohla vo všeobecnosti, všade a prakticky bez časového

obmedzenia označovať žalobcu ako vodcu, šéfa, hlavu gangu, atd (všetky pomenovania sú uvedené
v žalobnom petite). Ak by však súd takémuto návrhu žalobcu vyhovel, mohla by nastať situácia, že
žalobca by bol v budúcnosti opäť obvinený z trestnej činnosti, ktorá by odôvodňovala použitie niektorého
(prípadne viacerých alebo všetkých) z týchto pojmov, pričom žalovanej by bolo prakticky zamedzené v
informovaní verejnosti o ďalšej trestnej činnosti žalobcu. Tým by bola žalovaná priamo znevýhodnená

oproti konkurencii. Z uvedeného dôvodu súd považuje predmetný petit za nevykonateľný.

32. Podľa ust. § 262 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa ust. § 262 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov právo. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, teda pomer úspechu žalovanej
k žalobcovi predstavuje 100 %, v ktorom rozsahu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. Ovýške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).