Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Roman Huszár

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314219627
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1314219627.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : Y.. N. M., nar.
XX.XX. XXXX, bytom Ú. X, F., zastúpená JUDr. Janka Hazlingerová, advokátka, Nobelova 9, Bratislava,
proti žalovaným : 1./ K.. R. M., nar. XX.XX. XXXX, bytom Y..C.. Š. XX, V., 2./ Y.. F. T., nar. XX.XX. XXXX,
L. XXB, F., obaja zastúpení Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s.r.o., Rudnayovo námestie 1,

Bratislava, IČO : 47 247 959 o určenie neexistencii záväzkové vzťahu a iné, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudkubývaléhoOkresnéhosúduBratislavaIIIč.k.15C/236/2014-951zodňa25.februára2022,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaní 1./,2./ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia,
že : I. Záväzok žalovaného 1./ zaplatiť žalovanému 2./ sumu 1.277.965,88 € neexistuje; II.
Vyhlásenie žalovaného 1./ o uznaní záväzku zaplatiť žalovanému 2./ sumu 1.277.965,88 € vystavením

vlastnej zmenky zo dňa 7.8. 2012 je neplatné; III. Záväzok žalobkyne zaplatiť žalovanému 2./ sumu
1.277.965,88 € neexistuje; IV. Z vyhlásenia žalovaného 1./ o uznaní záväzku zaplatiť žalovanému 2./
sumu 1.277.965,88 € vystavením vlastnej zmenky zo dňa 7.8. 2012 nie je žalobkyňa zaviazaná
a tento záväzok voči žalovanému 2./ nie je možné uspokojiť z majetku žalobkyne a ani z majetku
patriaceho do BSM žalobkyne a žalovaného 1./. Zároveň rozhodol, že žalovaným 1./ a
2. / sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%.

1.1. Vo svojom rozhodnutí (pozri odseky 13. až 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku), že obsah tejto
žaloby je okrem petitu skutkovo a právne totožný so žalobou v konaní veci Okresného súdu Zvolen o
vylúčenie veci z exekúcie, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 6C/47/2014. Poukázal na odôvodnenia
tejto žaloby a nato, že Okresný súd Zvolen prerušil uvedené konanie uznesením zo dňa 20.11. 2014 do
právoplatného skončenia tohto konania. Ďalej uviedol, že formou Notárskej zápisnice N 2331/2012, Nz
28154/2012, NCR1s, zo dňa 07.08. 2012 „Vyhlásil žalovaný 1./ ako povinná osoba o uznaní záväzku

a súhlase s vykonateľnosťou a exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, že ako dlžník a
žalovaný 2./ ako veriteľ /oprávnená osoba/, že v priebehu mesiaca december 2001 poskytol žalovaný 2./
žalovanému 1./ bezúročnú peňažnú pôžičku vo výške 38.500.000 Sk, čo predstavuje v prepočte sumu
1.277.965,88 €, žalovaný 1./ vyhlásil, že uvedenú pôžičku vo výške 38.500.000,- Sk od žalovaného
2./ v priebehu mesiaca osobne prevzal, žalovaný 1./ vyhlásil, že sa zaviazal vrátiť žalovanému 2./
poskytnutú peňažnú pôžičku vo výške 38.500.000,- Sk v celosti a v hotovosti najneskôr do konca roka

2011, žalovaný 1./ vyhlásil, že uvedenú pôžičku vo výške 38.500.000,- Sk, čo predstavuje v prepočte
1.277.965,88 € do dnešného dňa žalovanému 2./ nevrátil, žalovaný 1./ vyhlásil, že záväzok - pôžičku
vrátiť žalovanému 2./ vo výške 1.277.965,88 €, čo do dôvodu a výšky uznáva a zaväzuje sa ju splatiťv nasledovných splátkach: prvú splátku vo výške 277.965,88 € v termíne najneskôr do 31.08. 2012,
druhú až šiestu splátku každú vo výške 200.000 € splatí vždy do konca príslušného kalendárneho
mesiaca, pričom teda druhá splátka je splatná najneskôr do 30.09. 2012 a posledná šiesta splátka

je splatná najneskôr do 31.03. 2013, žalovaný 1./ a žalovaný 2./ sa dohodli, že ak
žalovaný 1./ nesplatí žalovanému 2./ ktorúkoľvek z uvedených splátok, stane sa splatným celý záväzok
žalovaného 1./ voči žalovanému 2./, žalovaný 1./ vyhlásil, že v prípade nesplnenia svojho záväzku
vrátiť žalovanému 2./ pôžičku vo výške 1.277.965,88 € /pôvodne 38.500.000 Sk/, a to i v prípade ak z
dôvodu nezaplatenia ktorejkoľvek zo splátok, ako aj v prípade, ak z dôvodu nezaplatenia ktorejkoľvek

zo splátok, stane sa splatným celý záväzok žalovaného 1./, súhlasí s vykonateľnosťou tohto záväzku a
s exekúciou na celý svoj majetok - na všetky svoje hnuteľné veci, nehnuteľnosti, práva a iné majetkové
hodnoty stane sa splatným celý záväzok žalovaného 1./, žalovaný 1./ s vykonateľnosťou a s exekúciou
súhlasí,“. Dňa 13. septembra 2013 rozhodol Okresný súd Banská Bystrica Zmenkovým platobným
rozkazom č.k. 60Zm 17/2013-13, v právnej veci navrhovateľa Y.. F. T. -žalovaný 2./, proti K.. R. M. -
žalovanému 1./, o zaplatenie 1.277.965,88 € s príslušenstvom, uložil žalovanému 1./, „aby do 3 dní odo

dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu zaplatil žalovanému 2./ zmenkovú sumu 1.277.965,88
€ spolu s úrokom 6% ročne zo sumy 1.277.965,88 € od 01.02. 2013 až do zaplatenia, odmenu vo výške
4.259,89 € a nahradiť žalovanému 2./ trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 33.193,50 € alebo aby v tej istej lehote podal na uvedenom súde námietky, v ktorom bude musieť
všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Uvedený Zmenkový platobný rozkaz sa

stal čo do zaplatenia zmenkovej sumy právoplatným dňom 27.09. 2013 a čo do zaplatenia úrokov z
omeškania dňom 08.10. 2013.
1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 55 ods. 1 Exekučného poriadku ,
ustanoveniami § 80 písm. c/, § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.
2016,ustanoveniam §145ods.1,§147ods.1 Občianskehozákonníka,keďzvykonanéhodokazovania

mal súd preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto ju zamietol. Súd prvej inštancie uviedol
že toto konanie právne nadväzuje na uvedené konanie veci Okresného súdu Zvolen čo vyplýva aj
zo skutočnosti, že uvedené konanie veci Okresného súdu Zvolen bolo prerušené do právoplatného
skončenia konania v tejto veci. Okresný súd Zvolen vychádzal pri rozhodovaní o prerušení konania
v uvedenej veci z toho, aký právny vplyv na posúdenie konania v merite veci bude mať právoplatné

rozhodnutie v tejto veci a je zrejmé, že usúdil, že rozhodujúci. Ďalej uviedol, že súd v tomto konaní
taktiež musí posudzovať naliehavý právny záujem žalobkyne na rozhodnutie v konaní tejto veci ale pre
posúdenie naliehavého právneho záujmu, musí zase naopak on vychádzať z posúdenia uvedeného
konania veci Okresného súdu Zvolen. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa naliehavý
právny záujem na rozhodnutí v tejto veci pre rozhodnutie v uvedenom konaní veci Okresného súdu

Zvolen nemá, keď v skutočnosti má naliehavý právny záujem na rozhodnutí o vylúčení nehnuteľností
z exekúcie, teda uvedeného konania veci Okresného súdu Zvolen. Obsah tejto žaloby je okrem petitu
skutkovo a právne totožný so žalobou v uvedenom konaní veci Okresného súdu Zvolen a v uvedenom
konaní veci by sa riešila tá istá skutková a právna otázka, ako v tomto konaní, keďže žalobkyňa
a žalovaný 2./ by v uvedenom konaní Okresného súdu Zvolen právne argumentovali tými istými

skutočnosťami ako v tomto konaní. A nech je už v tejto veci rozhodnutie také alebo onaké, žalobkyni
a žalovanému 2./ nebude nič brániť nanovo právne argumentovať tými istými skutkovými a právnymi
skutočnosťami ako v konaní tejto veci. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že procesné postavenie
žalovaného 1./ v uvedenom konaní veci Okresného súdu Zvolen je možné právne riešiť a čo sa týka
samotného petitu žaloby v konaní tejto veci uvedenom súd konštatoval , že sa výroky petitu uvedené v

bodoch právne zlievajú do Zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica. Avšak
vzhľadom ani Notárska zápisnica a ani Zmenkový platobný rozkaz uvedený nemajú právny význam v
tomto konaní.

1.3.Onáhradetrovkonaniasúdprvejinštancierozhodolvzmysle§255ods.1C.s.p.apriznalžalovaným

1./ a 2./ náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže mali plný úspech v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov
uvedených v § 365 ods. l písm. b), d), e), f), h) C.s.p, ktorá žiadala aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel alternatívne žiadala aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojom odvolaní namietala,
že súd napadnutý rozsudok dňa 25.2.2022 verejne vyhlásil, ale pred jeho vyhlásením neumožnil
sporovým stranám predniesť záverečný návrh, v ktorom by strany vyhodnotili výsledky dokazovania
a právne posúdili výsledky dokazovania, čím bolo znemožnené právo žalobkyne na uskutočňovaniejej patriacich procesných práv a bolo porušené právo žalobkyne na spravodlivý proces. Vyhlásený
rozsudok na pojednávaní dňa 25.2.2022 vôbec neodôvodnil, uviedol iba, že žalobu žalobkyne zamieta,
čím porušil ustanovenie § 219 ods. 1 C.s.p.. Súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktorých vykonanie

navrhovala svojim podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 4.12.2017, 12.3.2018 a opakovane na
pojednávaniach, a žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré v konaní uvádzala a
preukazovala listinnými dôkazmi. Súd konal s prieťahmi, rozhodnutie vydal až po uplynutí 8-mich rokov
od podania žaloby, počas celého konania neuviedol predbežné právne posúdenie veci. Žalobu zamietol,
z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na rozhodnutí aj napriek tomu je rozhodnutie

prekvapivé (nepredvídateľné), právne nesprávne, arbitrárne, zmätočné a nezákonné, nezrozumiteľné,
nepreskúmateľné, čím bolo tiež porušené jej právo na spravodlivý proces.
2.1. Žalobkyni namietala, že nie je zrejmé, ako súd dospel k záverom, že v tomto konaní nemá naliehavý
právny záujem, že v konaní na Okresnom súde Zvolen by sa riešila tá istá skutková a právna otázka a že
žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen by argumentovala tými istými skutočnosťami.
Konanie v tejto veci rieši odlišnú právnu situáciu ako konanie vo veci vylúčenia nehnuteľností z exekúcie

a je nevyhnutné pre komplexné vyriešenie sporu medzi stranami sporu. V konaní o vylúčenie veci z
exekúcie je potrebné tvrdiť a preukázať, že exekúcia vo vzťahu ku určitej veci je neprípustná. Na to, aby
exekúcia na vec bola prípustná musia byť splnené dve podmienky: a/ musí ísť o pohľadávku len jedného
z manželov a b/ pohľadávka musí vzniknúť za trvania manželstva. V danom prípade bol medzi stranami
sporu sporný okamih vystavenia zmenky (ktorým žalovaný 1./ fakticky uznal záväzok voči žalovanému

v 2./, a to bez vedomia a súhlasu žalobkyne), ako aj existencia samotného záväzku žalovaného 1./ voči
žalovanému 2./. Žalobkyňa uvádzala, že zmenka, z ktorej peňažný nárok oprávneného bol predmetom
konania pred Okresným súdom Banská Bystrica, vedenom pod sp. zn. 60Zm 17/2013, výsledkom
ktoréhobolovydanieexekučnéhotitulu-zmenkovéhoplatobnéhorozkazuč.k.60Zm17/2013-13,zodňa
13. 09. 2013, nebola vystavená počas trvania manželstva a poprela aj existenciu samotného záväzku.

Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že žalovaným 1/ tvrdený záväzok nemôže byť uspokojený z majetku
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že jeho
záväzok vznikol za trvania manželstva - vystavenie zmenky dňa 7.8.2012 s lehotou splatnosti 31.1.2013.
Tento podstatný argument však súd v zistenom skutkovom stave ani neuvádza a neuvádza ani žiadne
vyjadrenie žalovaného. Uvedené sporné skutkové tvrdenia, v nadväznosti na jednotlivé argumenty strán

sporu a žalobkyňou predložené, resp. navrhnuté dôkazy, súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil a napriek
tomu dospel k záveru, že žalobkyňa nemá v tomto konaní naliehavý právny záujem a svoje argumenty
môže uplatniť na Okresnom súde Zvolen v konaní o vylúčenie veci z exekúcie. Takýto záver súdu
je nepochopiteľný a arbitrárny, nakoľko súd vôbec neuvádza, aké konkrétne skutočnosti ho k tomuto
záveru viedli. Súd svojim postupom závažným spôsobom zasiahol do práv žalobkyne a neposkytol jej

účinnú právnu ochranu. V danom prípade neexistuje konkurencia žaloby o vylúčenie veci z exekúcie a
určovacej žaloby (určenia, ktorého sa žalobkyňa domáha v tomto konaní). Žalobkyňa musí dodať, že
ani rozhodnutie súdu o vylúčení veci z exekúcie by definitívne nevy riešilo spor medzi žalobkyňou a
žalovaným 1./. Podanie žaloby o vylúčenie veci z exekúcie tak nie je postačujúcim nástrojom ochrany
žalobkyne a preto bolo potrebné doplniť ochranu o ďalší prostriedok, ktorým je určovacia žaloba (teda

nárok uplatnený v tomto konaní). Žalobkyňa nepochybne preukázala danosť naliehavého právneho
záujmu na tejto žalobe, nakoľko bez požadovaného určenia by bolo jej právo ohrozené a neisté.
2.2. V ďalšej časti odvolania žalobkyňa poukázala na svoju argumentáciu, ktorú uvádzala v priebehu
konania na súde prvej inštancie. Žalovaný 1./ dňa 7.8.2012 uznal neexistujúci finančný záväzok voči
žalovanému2./,atovovýške1277965,88€,atoformounotárskejzápisnicezodňa7.8.2012anásledne

aj vystavením vlastnej zmenky v prospech žalovaného 2, údajne tiež dňa 7.8.2012. Žalovaný 1./ uznal
finančný záväzok, ktorý mal údajne vzniknúť v roku 2001, až v čase 3 ročného rozvodového konania
v roku 2012, a to samozrejme bez vedomia žalobkyne. Žalovaný 1./ uznal tento neexistujúci finančný
záväzok napriek tomu, že dňa 21.7.2009 podpísal so žalobkyňou dohodu o úprave ich vzájomných
vzťahov. V čase rozvodového konania žalovaný 1./ začal konať v rozpore s dohodou zo dňa 21.7.2009

a následne dňa 7.6.2012 podpísal ako záložca a dlžník záložnú zmluvu so spoločnosťou MARTABEL,
s.r.o., a to za účelom zabezpečenia pohľadávky spoločnosti MARTABEL, s.r.o. Bajkalská 22, Bratisava,
IČO: 35935511, vo výške 2.000.000,- €, titulom pôžičky poskytnutej žalovanému 1./. Túto zmluvu
posudzoval aj Okresný súd Bratislava I, ktorý rozhodnutím sp. zn. 24C/ 234/ 2012 rozhodol a určil, že
záložná zmluva zo dňa 9.6.2012 je neplatná. Toto bol prvý neúspešný pokus žalovaného 1./, podvodným

spôsobom pripraviť žalobkyňu o majetok. Až po tomto neúspešnom pokuse so záložnou zmluvou zo
dňa 9.6.2012, uznal žalovaný 1./ neexistujúci záväzok vo výške 1 277 965,88 € voči žalovanému 2./, na
základe notárskej zápisnice zo dňa 7.8.2012. Takto uznaný dlh mal údajne vzniknúť ešte v roku 2001,
pričom o tomto záväzku nemal nikdy nikto žiadnu vedomosť. Uznanie záväzku notárskou zápisnicouvšak malo slúžiť iba na to, aby fiktívny dlh bol uspokojený z majetku patriaceho do BSM, takto chcel
žalovaný 1./ vysporiadať BSM so žalobkyňou. Keď ani tento plán nevyšiel, pretože žalobkyňa podala
žalobu na Okresný súd vo Zvolene, na základe ktorej sa domáhala určenia neplatnosti uznania záväzku

formou notárskej zápisnice), žalovaný 1./ uznal neexistujúci záväzok voči žalovanému 2./ druhýkrát, a
to vystavením vlastnej zmenky bez protestu na sumu vo výške 1.277.965,88 €, údajne tiež dňa 7.8.2021
s lehotou splatnosti 31.1.2013. O tomto konaní nemala žalobkyňa žiadnu vedomosť a o existencii tejto
zmenky sa nikdy nikto nezmienil - ani na pojednávaniach a ani vo vyjadreniach počas trvania konania
ohľadom notárskej zápisnici. Dokumenty ktoré žalovaný 1./ vyhotovil alebo nechal vyhotoviť, síce mali

po formálnej stránke všetky potrebné náležitosti, napriek tomu boli v plnom rozsahu neplatné, pretože
boli vyhotovené v rozpore s materiálnou pravdou, právom, morálkou, boli vyhotovené tak, aby zakryli
pripravený a následne aj realizovaný podvod. Žalovaný 1./ pripravil a vykonal všetky potrebné úkony
tak, aby sa žalobkyňa dozvedela o uznaných fiktívnych záväzkoch až po začatí exekučného konania na
jej majetok. V súčasnej dobe je vedené exekučné konanie na majetok žalobkyne pod č. EX1055/2014, v
ktorom je exekučným titulom Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, pod č. 60Zm

17/2013 zo dňa 13.9.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.9.2013. O tomto konaní nemala žalobkyňa
tiež žiadnu vedomosť.
2.3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že vlastná zmenka bez protestu mala len poistiť plány žalovaného 1./, pre
prípad, že by Okresný súd vo Zvolene chcel rozhodnúť v jeho neprospech. Okresný súd vo Zvolene
vydal rozsudok pod č. 11C/328/2012, na základe ktorého určil, že právne úkony žalovaného 1./ uvedené

v jeho vyhlásení ako povinnej osoby o uznaní záväzku a súhlase s vykonateľnosťou exekúcie v notárskej
zápisnici pod č. N2331/2012, Nz28154/2012, NCRls28767/2012 spísanej dňa 7.8.2012 notárkou JUDr.
Martou Pavlovičovou, notársky úrad so sídlom v Bratislave, sú neplatné. Krajský súd v Banskej Bystrici
v konaní sp. zn. 17Co/570/2014, ako odvolací súd, ktorý rozhodoval o uznaní záväzku žalovaného 1./
vo výške 1 277 965,88 € voči žalovanému 2./, na základe uznania formou notárskej zápisnice zo dňa

7.8.2012 potvrdil právny názor prvostupňového súdu ohľadne neplatnosti notárskej zápisnice. Až ku
koncu súdneho sporu pred Okresným súdom vo Zvolene, v ktorom sa žalobkyňa domáhala určenia
neplatnosti notárskej zápisnice zo dňa 7.8.2012, začali žalovaný 1./ a žalovaný 2./ podnikať ďalšie kroky.
Žalovaný 1./ vystavil a podpísal vlastnú zmenku, a to údajne dňa 7.8.2012,
s dátumom splatnosti až 31.1.2013, t. j. v čase vedenia spomínaného sporu o neplatnosti notárskej

zápisnice. Tým pádom žalovaný 1./ uznal druhýkrát tento neexistujúci záväzok voči žalovanému 2./ vo
výške 1 277 965,88 €, a to vystavením vlastnej zmenky. Vzhľadom na to, že na základe vystavenej
zmenky žalovaný 1./ žalovanému 2./ v lehote splatnosti 31.1.2013 žiadnu sumu nezaplatil, tento dňa
30.8.2013 podal žalobu na Okresný súd v Bystrici, na základe ktorej sa domáhal vydania zmenkového
platobného rozkazu. Prvostupňový súd bez účasti žalovaného 1./ a aj bez účasti žalobkyne, ktorá o

ničom nevedela, vydal dňa 13.9.2013 zmenkový platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný 1./ nepodal
žiaden opravný prostriedok, a následne ani svoj údajný záväzok nesplnil, a to napriek tomu, že ho súd
zaviazal zaplatiť žalovanému 2./ sumu vo výške 1 277 965,88 €., voči čomu nič nenamietal. Následne
sa žalovaný 2 ./ domáhal a domáha uspokojenia svojich nárokov v exekučnom konaní, a to formou
predaja - speňaženia majetku patriaceho do BSM žalobkyne a žalovaného 1./, t.j. aj z majetku žalobkyne

čo je, a aj bolo končeným cieľom uznania neexistujúceho dlhu vo výške 1 277 965,88 € zo strany
žalovaného 1./.Žalovaný 1./ uznal dlh voči žalovanému 2./ až v roku 2012, t.j. v čase, keď bol nárok
na vrátenie pôžičky premlčaný a v čase keď sa rozvádzal so žalobkyňou , ktorej sa vyhrážal, že ju
zničí a že po rozvode nič z BSM nedostane. Žalovaný 1./ si nepotreboval v roku 2001 a ani v rokoch
nasledujúcich požičať od žalovaného 2./ žiadne peniaze, nakoľko disponoval ich dostatkom, keďže mal

vysoký príjem z predaja akcií bulharskej banky, čo potvrdil samotný žalovaný 1./ v roku 2004, kedy
pre účely bezpečnostnej previerky vlastnoručne vyplnil a podpísal dotazník pre Národný bezpečnostný
úrad, v ktorom uviedol, že nie je zadlžený, a že v roku 2001 mal príjem 38.780.000,- Sk z predaja akcií
bulharskejbanky,vobdobíod1999až2003malpríjem46.000.000,-Sk,vlastnilmotorovévozidloznačky
Y. J. XXX Z. v hodnote 2.600.000,- Sk (toto vozidlo bolo vo vlastníctve spoločnosti MARTABEL, s. r.

o., čo žalovaný 1./ potvrdil aj v článku „Divný boháč“ pre M. T. X H.), vozidlo značky F. XXX v hodnote
400.000,- sk, akcie spoločnosti MULTICREDIT REÁL, a. s. v počte 1 354 kusov, každá v menovitej
hodnote 1.000,- Sk, a t.ď. Žalovaný 1./ fakticky vlastní a kontroluje spoločnosť MARTABEL, s. r. o. so
sídlom v Bratislave, a to od jej založenia, prostredníctvom ktorej vlastní rodinnú vilu v F. na L., byt v Z.
v F., v ktorom býva, a v ktorom má menovaná spoločnosť svoje sídlo, ako aj byt v L., v ktorom býval v

obdobísvojejangažovanostinaprojektespoločnostiSlovakiaSteelMills,ktorýbytprenajímalmenovanej
spoločnosti. Žalovaný 1 svoj údajný dlh z roku 2001 nesplatil a ani nesplácal, a to napriek tomu že od
roku 2001 zarábal vysoké miliónové sumy a žil nad pomery. Predmetom obidvoch exekučných konaní je
majetok patriaci do BSM žalobkyni a žalovaného 1./, a exekučné konanie je prostriedkom vysporiadaniaBSM v prospech žalovaného 1./ tak, že žalobkyňa v konečnom dôsledku po ukončení exekúcie nebude
mať žiaden majetok. Takéto konanie žalovaného 1. je v rozpore s právnymi predpismi, morálkou a nemá
požívať žiadnu právnu ochranu. V tejto súvislosti žalobkyňa ďalej uviedla, že na základe zaručenia

neexistujúceho dlhu žalovaným 1./ voči žalovanému 2./ a to vystavením vlastnej zmenky na sumu
vo výške 1 277 965,88 €, nemôže byť ona zaviazaná k plneniu, a to ani v tom prípade, ak by toto
uznanie neexistujúceho dlhu bolo vykonané ešte v čase trvania manželstva, pretože takýmto úkonom
bez súhlasu a vedomia žalobkyne žalovaný 1 uznal záväzok, ktorého účinky sa nesporne prejavia aj
vo sfére spoločných vecí, a tak nemôže požívať právnu ochranu a preto je takýto úkon neplatný. V

predmetnej veci však vlastná zmenka vystavená žalovaným 1./ nemôže plniť funkciu zabezpečovacieho
prostriedku pre prípad neplnenia peňažného záväzku voči žalovanému 2./ pretože v čase vystavenia
vlastnej zmenky zo strany žalovaného 1./, neexistoval žiaden finančný záväzok a už vôbec nie záväzok
vo výške 1.277.965,88 € titulom pôžičky z roku 2001.
2.4. V záverečnej časti odvolania žalobkyňa uviedla, že uznanie neexistujúceho dlhu vo výške
1.277.965,88 € vystavením vlastnej zmenky bez protestu a vyhlásením v notárskej zápisnici nie je

bežnou vecou a ani vecou, ktorá by sa netýkala spoločných vecí manželov, z ktorého dôvodu takýto
úkon žalovaného 1 je nutné považovať za úkon vykonaný v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1
a § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom a na to, že žalobkyni bolo odopreté právo chrániť svoje
práva v konaní o vydanie zmenkového platobnému rozkazu, v ktorom mohli byť vznesené minimálne
relatívne námietky, predovšetkým námietka neexistencie kauzy, neexistencie záväzkovo-právneho

vzťahu, ktorý by žalovaný 2./, ako veriteľ nebol mohol v konaní o vydanie zmenkového platobného
rozkazu preukázať, je nútená požadovať ochranu svojich majetkových práv v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava III, na základe podanej určovacej žaloby. Z týchto dôvodov preto vzniesla
žalobkyňa námietku neexistencie záväzkového vzťahu a dlhu vo výške 1.277.965,88 € až v tomto
konaní, pretože skôr jej to umožnené nebolo. Vznesením tejto námietky však nesleduje ten cieľ, aby súd

rozhodol, že zmenka a zmenkový platobný rozkaz sú neplatné, ale rozhodnutia a určenia tak ako znie
jej petit žaloby. To znamená, že žalobkyňa nemôže byť zaviazaná a ani povinná k plneniu záväzku zo
zmenky údajne zo dňa 7.8.2012 a ani zo zmenkového platobného rozkazu zo dňa 27.9.2013 vydaného
na základe tejto zmenky a následne preto nároky zo zmenkového platobného rozkazu nemôžu byť nikdy
uspokojené z majetku patriaceho do BSM. To znamená, že žalovaný 1./ má zaplatiť žalovanému 2./

sumu zo zmenky spolu s úrokom od 1.2.2013. Zo zmenkového platobného rozkazu vôbec nevyplýva,
že žalovaný 1./ je povinný zaplatiť žalovanému 2./ dlžnú sumu vo výške 1.277.965,88 € ako záväzok-dlh
zo zmluvy o pôžičky z roku 2001. To znamená, že ak žalovaný 1./ takýmto spôsobom uznal neexistujúci
dlh musí tento dlh-dar žalovanému 2./ zaplatiť, ale nie z majetku patriaceho do BSM, pretože
žalobkyňa na predmetné úkony nikdy súhlas nedala a ani o nich nemala žiadnu vedomosť. Uznanie

záväzkuvyhlásenímžalovaného1./akopovinnejosobyvočižalovanému2./vystavenímvlastnejzmenky
bez protestu zo dňa 7.8.2012 je úkonom absolútne neplatnými podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
keďže takéto úkony sa nie len priečia dobrým mravom, ale sú aj v rozpore so zákonom. Žalobkyňa
opakovane preukazuje naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby reálnou hrozbou straty
vlastníctva k nehnuteľnostiam patriacim do BSM, a to v exekúciách vedených na návrh žalovaného

2./, ktoré boli začaté na základe neplatných právnych úkonov žalovaného 1./ a žalovaného 2./ zo dňa
7.8.2012, na základe ktorých žalovaný 2./ vymáha zaplatenie neexistujúceho dlhu a to aj od žalobkyne,
pretože sa domáha výkonu exekúcie predajom nehnuteľného majetku patriaceho do BSM žalobkyne.
V takomto prípade je podaná určovacia žaloba jediným prostriedkom umožňujúcim ochranu právneho
postavenia žalobkyne skôr ako bude majetok patriaci do BSM v exekučných konaniach predaný a

z výťažku predaja uspokojený žalovaný 2./, čím budú poručené základné práva žalobkyne, ktoré sú
garantované nie len Ústavou SR ale aj Dohovorom na ochranu ľudských práv.
3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní 1./,2./, ktorí žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania. Vychádzajúc z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie, súd žalobu
žalobkyne zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Toto

právne posúdenie považujú žalovaní za správne. Žalovaní poukázal na ustanovenia § 80 písm. c)
O.s.p. , § 137 písm. c) C.s.p. a nato, že medzi ustanovením § 80 písm. c) O.s.p. a § 137 písm. c) C.s.p. z
hľadiska materiálneho niet žiadneho významového alebo normatívneho rozdielu. Z uvedeného dôvodu
je preto aj stále aplikovateľná judikatúra súdov k § 80 písm. c) O.s.p.. Podmienkou úspešného uplatnenia
určovacieho návrhu podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. je naliehavý právny záujem navrhovateľa na

takom určení. Existencia naliehavého právneho záujmu pritom zaťažuje navrhovateľa. Určovacia žaloba
má totiž slúžiť potrebám praktického života a nemôže viesť k zbytočnému rozmnožovaniu súdnych
sporov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/49/2003). Naliehavý práv záujem nie
je daný ani vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti danéhoprávneho vzťahu, ale požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu,
či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/112/2004).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že právne posúdenie súdom prvej inštancie zodpovedá nielen právnej

úprave, ale aj ustálenej súdnej praxi (čl. 2 ods. 2 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie preto nie je ani
nesprávny, ani arbitrárny, ani zmätočný a ani nezákonný. V danom prípade je zrejmé, že podanie tejto
žaloby zo strany žalobkyne bolo len zbytočným množením súdnych sporov. Všetky právne a skutkové
otázky, ktoré nastolila žalobkyňa v tomto konaní, môže a má posúdiť Okresný súd Zvolen v konaní o
vylúčenie veci z exekúcie. Rovnako je zrejmé, ako namietali žalovaní, že podanie žaloby a prípadné

určenie neslúži potrebám praktického života. V kontexte vedenej exekúcie a konania vedeného na
Okresnom súde Zvolen o vylúčenie veci z exekúcie, by požadované určenie nemalo žiadny vplyv na
právne postavenie žalobkyne. Navyše, s poukazom na vyššie uvedené, právne otázky riešené v tomto
konanísú,vychádzajúczožalobyžalobkyneovylúčenievecizexekúcie,prejudiciálnymiprerozhodnutie
Okresného súdu Zvolen v konaní sp. zn. 6C/47/2014. To je ďalší dôvod absencie naliehavého právneho
záujmu žalobkyne na požadovanom určení.

3.1. K jednotlivým tvrdeniam žalobkyne, ktoré sú uvedené v jej odvolaní, že je neopodstatnené jej
žalobkyne, že súd prvej inštancie neumožnil predniesť stranám záverečný návrh, keď každom prípade
žalobkyňapočaskonaniapodalamnožstvorôznychvyjadreníapredložilamnožstvodôkazov.Vodvolaní
nakoniec neuviedla vôbec nič nové. Rovnako nie je pravdivé, že súd prvej inštancie svoj rozsudok
ústne neodôvodnil. Súd prvej inštancie svoj rozsudok stručne odôvodnil, a to poukazom na dôvody

uvádzané žalovanými. Námietka žalobkyne, že súd nevykonal ňou navrhované dôkazy, je irelevantná.
Z dôvodu, že súd zamietol žalobu pre absenciu naliehavého právneho záujmu, bolo vylúčené, aby sa
vecou meritórne zaoberal. Nedošlo preto k žiadnemu zmareniu procesných práv žalobkyne. Rozsudok
nie je ani prekvapivý, pretože absenciu naliehavého právneho záujmu na určení žalovaní namietali od
počiatku. Tvrdenia žalobkyne uvedené v časti II odvolania sú irelevantné. A. neuvádza nič relevantné,

z čoho by bolo možné vyvodiť, že Okresný súd Zvolen konajúci vo veci vylúčenia veci z exekúcie sa
nemôže vecou zaoberať v intenciách argumentácie, ktorú žalobkyňa uplatnila v tomto konaní. Čo sa týka
tvrdení žalobkyne uvedených v časti III odvolania, k týmto skutočnostiam sa žalovaní podrobne vyjadrili
v priebehu konania. Ide o fabulácie žalobkyne a vnútorne nekonzistentné domnienky. K nim dospieva na
základe dôkazov, ktoré jej tvrdenia vôbec nepotvrdzujú, ako opakovane žalovaní preukázali. Vzhľadom

na to, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou v časti III odvolania sú pre rozhodnutie odvolacieho súdu
irelevantné, žalovaní sa k nim nebudú bližšie vyjadrovať.
4. V písomnom podaní, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie dňa 22.11.2022 t.j. po uplynutí
odvolacej lehoty žalobkyňa opätovne poukázala nato, že prvoinštančný súd nevykonal dôkazy, ktorých
vykonanienavrhovalasvojimpodaním,ktorébolosúdudoručenédňa4.12.2017,12.3.2018aopakovane

na pojednávaniach, pričom súd o navrhovaných dôkazoch nerozhodol, nerozhodol ani o tom či ich
vykonanie pripustí alebo zamietne a z akých dôvodov, z ktorého dôvodu preto súd nezistil riadne
skutkový stav, tento následne preto nesprávne vyhodnotil a aj nesprávne právne posúdil. Týmto
postupom súdu bolo znemožnené právo žalobkyne na uskutočňovanie jej patriacich procesných práv a
bolo porušené právo žalobkyne na spravodlivý proces. Preto po vydaní napadnutého prvostupňového

rozhodnutia zabezpečila sama navrhované a požadované dôkazy a tieto súdu predložila (dôkazy o
vlastníctve akcií bulharskej banky K.. M. od roku 1997 do 2001; Zoznam akcionárov EUROBANK AD,
Sofia z roku 1999; Zoznam akcionárov EUROBANK AD Sofia z roku 2001; Protokol zo zasadnutia
Bulharskej Národnej banky zo dňa 25.3.1997; Preklad z originálu Rozhodnutia Mestského súdu Sofia
zo dňa 26.2.1997, zložka č. 1643/1997; Preklad z originálu Rozhodnutia Mestského súdu Sofia č. 15

zo dňa 06.10.1997, konanie č. 24013/1997; Preklad z originálu Rozhodnutia č. 3 Mestského súdu Sofia
zo dňa 9.6.2000, zložka 1643/1997; Čestné prehlásenie p. Sergeja Rozhkova o kúpe p. J. Tušimom
Cyperskej spoločnosti Martabel Limited ; Osobný dotazník, vyplnený p. J. Tušimom pre NBU; Výpis z
OR Cyprus; Zmluva o pôžičke medzi MARTABEL LIMITED a Tušimom).
5. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaných zotrvala na dôvodoch svojho odvolania, ktoré zopakovala

a žiadala aby odvolací súd rozhodol v zmysle jej odvolacieho petitu. Zdôraznila, že iba v konaní pred
Okresným súdom Bratislava III môže úspešne poukázať na protiprávnosť konania žalovaných, ktorých
úkonysanielenpriečiadobrýmmravom,alesúajvrozporesozákonomaajnato,žetietoúkonynemôžu
požívať právnu ochranu. Je teda nesporné, že preukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, v zmysle žalobného petitu. Bez takého určenia by bolo jej právne postavenie

ako povinnej osobe voči žalovanému 2./ úplne ohrozené a neisté, pričom iba Okresný súd Bratislava
III môže tento stav právnej neistoty odstrániť bez toho aby ukladal splnenie akejkoľvek povinnosti.
Medzi účastníkmi existuje stav objektívnej právnej neistoty spôsobený sofistikovaným podvodom, ktorý
predstavuje ohrozenie právneho postavenia žalobkyni (totálnu likvidáciu v majetkovej oblasti) , ktorémožno odstrániť iba v konaní pred Okresným súdom Bratislava III. Rozhodnutie, ktorého sa žalobkyňa
dožaduje, má aj preventívny charakter, pretože má poskytnúť žalobkyni právnu ochranu skôr ako k
dôjde k definitívnemu porušenie jej vlastníckych práv a ľudských práv. Určovacia žaloba žalobkyne

neviedla a viesť ani nemôže k rozmnožovaniu ďalších sporov, pretože rozhodnutím o určovacej žalobe
bude poskytnutá definitívna právna ochrana práv žalobkyne bez toho aby sa musela domáhať ochrany
svojich práv v iných súdnych sporoch. Žalobkyňa musela určovaciu žalobu podať aj z toho dôvodu ,
že konaním žalovaných jej bolo znemožnené byť účastníkom v súdnych konaniach v rámci ktorých
boli vydané rozhodnutia, ktoré výrazne zasahujú do jej práv a ktoré ju existenčne ohrozujú a ktoré sú

rozhodujúce v konaní pred Okresným súdom vo Zvolene. Je teda nesporné, že napadnuté rozhodnutie
prvoinštančného súdu je preto nesprávne, zmätočné arbitrárne a nepredvídateľné, pretože počas osem
rokov trvania sporu súd pripustil zmenu petitu, nikdy nevyslovil predbežný právny názor ohľadne
neexistencie naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby žalobkyňou, súd vykonával
dokazovanie, ktoré bez uvedenia dôvodu, bezdôvodne ukončil a následne vo veci rozhodol zmätočné.
6. Žalovaní 1./,2./ sa v duplike vyjadrili k podaniu Predloženie dokladov kde namietali, že tieto dôkazy

sú neprípustné podľa § 366 C.s.p. keď nie je dôvod nedomnievať sa, že žalobkyňa zjavne bola schopná
zabezpečiť predmetné dôkazy už počas konania na súde prvého stupňa. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý
súd žalobu zamietol, je zrejmé, že predložené dôkazy sú pre konanie úplne irelevantné a súd ich správne
nevykonal. Nepreukazujú totiž existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a
nespochybňujú teda ani správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. V konečnom dôsledku aj z obsahu

predložených dôkazov ku ktorým sa žalovaní vyjadrili, je úplne zrejmé, že žalobkyňa fabuluje a nie je
schopná preukázať svoje tvrdenia a žalobkyňou predložené dôkazy žiadnym spôsobom nepreukazujú
neexistenciu záväzku medzi žalovaným 1./ a žalovaným 2./. Žalobkyňa nereaguje na dôvody, pre ktoré
súd žalobu zamietol, ale pokračuje v zahlcovaní súdov irelevantnými dôkazmi a tvrdeniami.
6.1. K replike žalobkyni žalovaní uviedli, že ani v tomto podaní neuvádza žiadne relevantné dôvody, ktoré

by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobkyňa tvrdí, že naliehavý
právny záujem odvodzuje od reálnej hrozby straty vlastníctva v rámci exekúcie. V danom prípade je
však zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie v merite veci nebude mať na exekučné konanie absolútne
žiadny vplyv. O tom svedčí nakoniec už len to, že aj po prípadnom rozhodnutí súdu prvej inštancie
bude prebiehať ďalšie konanie vedené na Okresnom súde Zvolen. Táto skutočnosť je v priamom

rozpore s tvrdením žalobkyne, že jej právne postavenie sa stane isté len rozhodnutím Okresného súdu
Bratislava III. Rozsudok súdu by sa nedotkol právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, na ktorú
argumentáciu v podrobnostiach odkazujú. Žalobkyňa tvrdí, že Okresný súd Zvolen sa môže v konaní
sp. zn. 6C/47/2014 zaoberať námietkami uplatnenými v tomto konaní a tým len potvrdzuje správnosť
rozsudku súd prvej inštancie. Vo zvyšnej časti v duplike žalovaní zotrvali na svojej argumentácii ako

vo vyjadrení k odvolaniu, keď zdôraznili, že neexistenciu naliehavého právneho záujmu namietali od
počiatku konania. Preto nie je nič prekvapivé pre žalobkyňu, ak súd z tohto dôvodu jej žalobu zamietol.
Čo sa týka tvrdení žalobkyne o údajnom podvodnom konaní a pod., k týmto skutočnostiam sa žalovaní
podrobne vyjadrili v priebehu konania. Ide o fabulácie žalobkyne a vnútorne nekonzistentné domnienky.
K nim dospieva na základe dôkazov, ktoré jej tvrdenia vôbec nepotvrdzujú, ako opakovane žalovaní

preukázali. Vzhľadom na to, že tieto opakovane uvádzané skutočnosti sú pre rozhodnutie odvolacieho
súdu irelevantné, žalovaní sa k nim nebudú bližšie vyjadrovať. Žalovaní trvali na tom aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a aby žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania.
7. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

9. Predmetom konania je určovacia žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha, aby súd určil, že :
I. Záväzok žalovaného 1./ zaplatiť žalovanému 2./ sumu 1.277.965,88 € neexistuje.
II. Vyhlásenie žalovaného 1./ o uznaní záväzku zaplatiť žalovanému 2./ sumu 1.277.965,88 €
vystavením vlastnej zmenky zo dňa 7.8. 2012 je neplatné.
III. Záväzok žalobkyne zaplatiť žalovanému 2./ sumu 1.277.965,88 € neexistuje.

IV. Z vyhlásenia žalovaného 1./ o uznaní záväzku zaplatiť žalovanému 2./ sumu
1.277.965,88€vystavenímvlastnejzmenkyzodňa7.8.2012nieježalobkyňazaviazanáatentozáväzok
voči žalovanému 2./ nie je možné uspokojiť z majetku žalobkyne a ani z majetku patriaceho do BSM
žalobkyne a žalovaného 1./.10. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba o určenie bola podaná na súd prvej inštancie dňa 26.8.2014 t.j.
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súd prvej inštancie správne v súlade ustálenou judikatúrou

Najvyššieho súdu SR (rozhodnutia sp. zn. 6Cdo/30/2018, 4Cdo/17/2019) posudzoval podmienky
procesnej prípustnosti takejto žaloby podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 470 ods. 2 veta prvá
C.s.p.) v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. Rovnako správne sa súd prvej inštancie skôr, než začal
skúmať žalobkyňou tvrdené dôvody neplatnosti právneho úkonu, resp. ich neexistenciu, zaoberal
procesnou prípustnosťou takejto žaloby; tzn. skúmal či žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem

na požadovanom určení.
11. V zmysle § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak jena tom naliehavý právny záujem.
11.1. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich
skutočností. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je
daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto

určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Bez toho, aby existoval naliehavý právny záujem nie je
možné rozhodnúť v prospech žalobcu. V tomto ohľade sa už vyjadril aj Ústavný súdu SR v uznesení
zo dňa 6. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017, ktorý v jeho odôvodnení uvádza: „Ak všeobecné súdy
postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru
o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu

ďalšieho účastníka konania.“ Z uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že
predpokladom rozhodnutia súdu o určovacej žalobe je preukázanie existencie naliehavého právneho
záujmu žalobcu na tomto určení. Samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu v merite
veci bez preukázania naliehavého právneho záujmu na určení (ne)existencie práva pre úspech v spore
nestačí.

11.2. Ako bolo uvedené vyššie naliehavý právny záujem na určení toho, či tu právo je alebo nie je, je daný
ibavtedy,akbybeztakéhotourčeniaboložalobcovoprávoohrozenéalebobysajehoprávnepostavenie
stalo neistým, a to za predpokladu, že toto ohrozenie alebo túto neistotu možno odstrániť rozhodnutím
súdu. Aby sme mohli tvrdiť, že právny záujem je naliehavý, musí vykazovať dostatočnú intenzitu.
Naliehavosť spočíva v skutočnosti, že rozhodnutie súdu je pre žalobcu užitočné podstatným spôsobom.

Právny záujem však naliehavý nie je, ak sa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom
iných prostriedkov ochrany práva. Určovacia žaloba je zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje
spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne, ak sa vytvára pevný základ
právneho vzťahu medzi nimi. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť
naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť

odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. O vecnej opodstatnenosti žaloby
môžu súdy rozhodovať až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný.
13. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na určovacích petitoch (pozri odsek 9.), odôvodňovala reálnou
hrozbou straty vlastníctva k nehnuteľnostiam patriacim do BSM, a to v exekúciách vedených na návrh
žalovaného 2./, ktoré boli začaté na základe neplatných právnych úkonov žalovaného 1./ a žalovaného

2./ zo dňa 7.8.2012, na základe ktorých žalovaný 2./ vymáha zaplatenie neexistujúceho dlhu a to aj od
žalobkyne, pretože sa domáha výkonu exekúcie predajom nehnuteľného majetku patriaceho do BSM
žalobkyne. V takomto prípade je podaná určovacia žaloba jediným prostriedkom umožňujúcim ochranu
právneho postavenia žalobkyne skôr ako bude majetok patriaci do BSM v exekučných konaniach
predaný a z výťažku predaja uspokojený žalovaný 2./.

13.1. Odvolací súd vychádzal z individuálnych okolností prejednávanej veci podľa ktorých dňa
13.09.2013 Okresný súd Banská Bystrica vydal Zmenkový platobný rozkaz pod č.k. 60Zm/17/2013-13,
ktorým uložil K.. R. M. (žalovaný 1./) zaplatiť F. T. (žalovaný 2./) zmenkovú sumu 1.277.965,88 € spolu s
úrokom vo výške 6% ročne od 01.02.2013 až do zaplatenia, odmenu vo výške 4.259,89 € a trovy konania
vo výške 33.193,50 €. Následne dňa 03.03.2014 F. T.Ý. podal Exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi

Návrh na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky. Okresný súd Poverením zo dňa 14.03.2014 pod
č.k. 17Er/l44/2014, číslo exekučného spisu EX 1055/2014, poveril súdneho exekútora JUDr. Ladislava
Jakubca vykonaním exekúcie na základe vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 60Zm/17/2013-13 zo dňa 13.09.2013. Následne Y.. N. M. (žalobkyňa 1./)
podala Námietky proti exekúcii a Návrh na odklad exekúcie. Okresný súd Zvolen Uznesením zo dňa

20.06.2014 pod č.k. 17Er/l44/2014-70 námietky proti exekúcii zo dňa 09.04.2014 zamietol ako podané
neoprávnenou osobou a Uznesením zo dňa 20.06.2014 pod č. k. 17Er/l44/2014/72 povolil odklad
exekúcieaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavedenéhopredOkresnýmsúdomZvolenpodspisovou
značkou 6C/47/2014. Dňa 15.07.2014 proti Uzneseniu Okresného súdu zo dňa 20.06.2014 pod č.k.17Er/144/2014/72 podal Y.. F. T. odvolanie. Dňa 14.09.2014 Y.. N. M. v uvedenej veci podala na
Okresný súd Zvolen podanie, v ktorom súdu dala na vedomie, že dňa 26.08.2014 podala proti K.. R.
M. a Y.. F. T. žalobu o určenie neexistujúceho záväzkového vzťahu na zaplatenie

sumy vo výške 1.277.965,88 €, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava III pod č.k. 15C/236/2014.
Okresný súd Zvolen Uznesením zo dňa 10.11,2014 pod č. k. 17Er/144/2014-94 povolil odklad exekúcie
až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. značkou
15C/236/2014. Dňa 04.12.2014 podal proti tomuto Uzneseniu Y.. F. T. odvolanie a predmetný spis bol
predloženýKrajskémusúduvBanskejBystricinarozhodnutie.KrajskýsúdvBanskejBystriciUznesením

zo dňa 14.10.2015 pod č. k. 4CoE/59/2015 rozhodol, že Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 17Er/
l 44/2014-72 zo dňa 20.06.2014 mení tak, že povoľuje odklad exekúcie predajom nehnuteľnosti, a to
nehnuteľností vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava I, obec: F.-
m.č. L. Y., k.ú.: L. Y., zapísané na L V č. XX a nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Bratislava,
katastrálny odbor, okres: Bratislava II, obec: F.-m.č. C., k.ú.: W., zapísané na LV Č. XXXX, až do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 6C/47/2014, v

ktorom sa Y.. N. M. domáha vylúčenia vecí z exekúcie podľa § 55 Exekučného poriadku.
13.2. Odvolací súd s poukazom na uvedené a po zohľadnení všetkých relevantných okolností
súdenej veci v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý
právny záujem na určovacích petitoch, ako nevyhnutný procesný predpoklad pre úspešné uplatnenie
žalovaného nároku pretože takýmito určeniami by sa vzťahy medzi stranami sporu definitívne

nevyriešili, keďže žalovaný 2./ by bol naďalej oprávnený domáhať sa plnenia zo zmenky. Zmenka je
druh cenného papiera, ktorý predstavuje nesporný a abstraktný záväzok, ktorý z hľadiska platnosti
musí obsahovať náležitosti stanovené zákonom, a to k momentu uplatnenia práva proti osobe, ktorá
zmenku podpísala, pričom z formálnej zmenky môže majiteľ zmenky uplatňovať svoje zmenkové práva
v zmysle zákona a zmenkový dlžník sa brániť námietkami v zmysle zákona zmenkového a šekového. O

existencii záväzku medzi žalovaným 1./ a žalovaným 2./ bolo rozhodnuté právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím, ktorý má účinky rozsudku a res iudicalae. Týmto rozhodnutím je súd prvej inštancie
viazaný a naopak nie je oprávnený ho preskúmavať. Žalobkyňou požadované určenia nemôže posilniť
či upevniť jej právne postavenie a tiež priamo neprivodí následky, ktoré uvádzala žalobkyňa. Všetky
právne a skutkové otázky, ktoré nastolila žalobkyňa v tomto konaní, môže a má posúdiť Okresný súd

Zvolen v konaní o vylúčenie veci z exekúcie. V kontexte vedenej exekúcie a konania vedeného na
Okresnom súde Zvolen o vylúčenie veci z exekúcie, by požadované určenie nemalo žiadny vplyv na
právne postavenie žalobkyne. Navyše, s poukazom na vyššie uvedené, právne otázky riešené v tomto
konanísú,vychádzajúczožalobyžalobkyneovylúčenievecizexekúcie,prejudiciálnymiprerozhodnutie
Okresného súdu Zvolen v konaní sp. zn. 6C/47/2014. Za konštatáciu existencie naliehavosti právneho

záujmu nie je možné uznať len samotné tvrdenia žalobkyne, že „ je tu reálna hrozba straty vlastníctva
k nehnuteľnostiam patriacim do BSM, a to v exekúciách vedených na návrh žalovaného 2./, ktoré boli
začaté na základe neplatných právnych úkonov žalovaného 1./ a žalovaného 2./ zo dňa 7.8.2012, na
základe ktorých žalovaný 2./ vymáha zaplatenie neexistujúceho dlhu a to aj od žalobkyne“ a tvrdenie, že
„ podaná určovacia žaloba jediným prostriedkom umožňujúcim ochranu právneho postavenia žalobkyne

„ a to práve vzhľadom na prebiehajúce o vylúčenie veci z exekúcie, ktorá iniciovala žalobkyňa na
Okresnom súde vo Zvolene podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku platného a účinného do 31. marca
2017.
14. Odvolací súd zastáva názor, že aj po zmene procesnej úpravy je potrebné rešpektovať platné
pravidlá že pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku v zmysle § 217 ods.

1 C.s.p). Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/1/2006 konštatoval, že nedostatok naliehavého
právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť
a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“ (podobné závery vyjadril najvyšší súd tiež
vrozhodnutiachsp.zn.3Cdo/240/2006,1Cdo/13/2010,3Cdo/56/2011,1Cdo/324/2014,3Cdo/887/2015,
5Cdo/345/2015, 8Cdo/26/2016). Aj ústavný súd zaujal názor, podľa ktorého ak všeobecný súd dospeje

k záveru, že naliehavý právny záujem nie je daný, vecnou stránkou podanej určovacej žaloby sa
ďalej nezaoberá (II. ÚS 137/08). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
bránil teda tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolaciemu súdu vo veci ďalej konať, meritórne sa ňou
zaoberať, z dôvodu ktorého námietky žalobkyne uvedené v žalobe, počas konania na súde prvej
inštancie a predovšetkým v odvolaní (pozri odseky 2.2 až 2.4.) resp. v ďalšom podaní žalobkyne,

ktoré bolo naviac podané po uplynutí odvolacej lehote (pozri odsek 4.) týkajúce sa hmotnoprávnych
dôvodov neexistencie záväzku žalobkyne a žalovaného 1./ zaplatiť žalovanému 2./ sumu 1.277.965,88
€ neexistuje, neplatnosti vyhlásenie žalovaného 1./ o uznaní záväzku zaplatiť žalovanému 2./ sumu
1.277.965,88 € vystavením vlastnej zmenky sú právne irelevantné, pretože ak súd nemá preukázanýnaliehavý právny záujem na danom určení je súčasne vylúčené, aby bola žaloba preskúmavaná súdom
po stránke vecnej (porovnaj Rozsudky NS SR sp. zn. 1Cdo/91/2006, 2Cdo/231/2007).

15. Vo vzťahu k procesným námietkam žalobkyne (pozri odsek 2.) považuje odvolací súd za potrebné
uviesť, že nedôvodné a v rozpore s obsahom spisu sú odvolacie námietky žalobkyne, že súd napadnutý
rozsudok dňa 25.2.2022 verejne vyhlásil, ale pred jeho vyhlásením neumožnil sporovým stranám
predniesť záverečný návrh čím bolo znemožnené právo žalobkyne na uskutočňovanie jej patriacich
procesných práv a bolo porušené právo žalobkyne na spravodlivý proces a verejne vyhlásený rozsudok

na pojednávaní vôbec neodôvodnil, uviedol iba, že žalobu žalobkyne zamieta, čím porušil ustanovenie §
219 ods. 1 C.s.p... Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.2.2022 a zvukového záznamu z tohto
pojednávania (tento je uložený v registri - ESS) vyplýva, že vo veci konajúci sudca postupoval v súlade
s ustanovením § 182 C.s.p. a vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne a zástupcu žalovaných aby zhrnuli
svoje návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, pričom zástupcovia sporových strán
zhodne súdu oznámili, že viac nemajú k veci čo uviesť. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku

odvolací súd zo zvukového záznamu zistil, že konajúci sudca odôvodnil zamietnutie žaloby stručne
s tým, že sa priklonil k obrane právneho zástupcu žalovaných (tento počas celého konania namietal
nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovaných určeniach- poznámka odvolacieho súdu) a
preto sa dôvody prednesené súdom pri vyhlásení rozsudku v podstatnej miere neodlišujú od dôvodov
uvedených v písomnom vyhotovení rozsudku.

15.1. Čo sa týka námietok, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktorých vykonanie navrhovala
podaniami ktoré boli súdu doručené dňa 4.12.2017, 12.3.2018 (opakovane na pojednávaniach) a
žiadnym spôsobom sa nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré v konaní uvádzala a preukazovala
listinnými dôkazmi odvolací súd poukazuje na svoje závery v odseku 14.. Z dôvodu, že žaloba bola

zamietnutá pre absenciu naliehavého právneho záujmu, bolo vylúčené, aby sa súd vecou meritórne
zaoberal a preto sú námietky žalobkyne v tomto smere nedôvodné. Rovnako ako námietky, že súd konal
s prieťahmi, rozhodnutie vydal až po uplynutí 8-mich rokov od podania žaloby ktorá skutočnosť sama o
sebe nemá vplyv na správnosť napadnutého rozsudku.
15.2. Právne irelevantné sú ja námietky žalobkyne, že súd prvej inštancie počas celého konania

neuviedol predbežné právne posúdenie veci a jeho rozhodnutie je prekvapivé (nepredvídateľné) čím
bolo tiež porušené jej právo na spravodlivý proces. V zásade platí, že postup súdu podľa § 181 ods. 2
C.s.p. je pre strany sporu a ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný,
avšak zároveň sa kladie väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a vzhľadom
na predmet konania (určovacia žaloba) bola práve na žalobkyni preukazovať naliehavý právny záujem

keď naviac žalovaní absenciu naliehavého právneho záujmu na určení žalovaní namietali počas celého
konania. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných
práv. Súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa § 181 ods. 2 Cs.p. vyjadrí svoj
definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci a platí, že prípadnej prekvapivosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie môže vždy ten, v koho neprospech rozhodnutie vyznelo, čeliť včas

podaným odvolaním. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa ako
odvolateľ neodôvodnene namietala, že došlo k porušenie jej práva na spravodlivý proces.
16. Odvolací súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobkyňa
v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem určovacej žaloby ako nevyhnutného procesného
predpokladu pre úspešné uplatnenie žalovaného nároku, keďže určovací návrh v danom prípade nie

je nástrojom prevencie a dosiahnutia právnej istoty na strane žalobkyne nesmeruje k odstránenie
konkrétnej spornosti žalobkyňou uplatneného práva, v dôsledku čoho odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ktorým žalobu žalobkyne zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách
konania, o ktorých prvoinštančný súd správne rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p..

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobkyne nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalovaní 1./,2./ v odvolacom konaní plný úspech a vznikol
im voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.