Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624201936
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624201936.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C.
XX, právne zastúpený MICHALOVČÍK, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom vo D., E. XXX/XX,
adresapracoviskavKošiciach,Moldavskácesta10/B,protižalovanému:PROFICREDITSlovakias.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 3.000 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves, sp. zn. 5Csp/79/2024 zo dňa 5. septembra 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5Csp/79/2024 – 69 zo dňa 5.
septembra 2024 v napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a v súvisiacom výroku o trovách konania (III.).

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) zhora označeným
rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 900 €
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I.), žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (II.) a priznal žalobcovi
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu z priznanej istiny (III.) s tým, že o výške

nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.000 € titulom primeraného
finančného zadosťučinenia na tom skutkovom základe, že žalovaný sa na jeho úkor viacnásobne
bezdôvodne obohatil o minimálne 4.384,60 €, a to aj formou zneužitia neplatných/neprijateľných
podmienok v zmluve o úvere.

3.Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané uzavretie 2 zmlúv o revolvingovom úvere medzi
stranami sporu dňa 26.6.2014 a 12.1.2015, na základe ktorých žalovaný poskytol žalobcovi úver
dva krát po 1.500 €. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5Csp/4/2020 zo dňa
6.4.2023, právoplatným dňa 27.4.2023, bolo rozhodnuté, že oba tieto spotrebiteľské úvery sú bezúročné
a bezpoplatkové, že obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky týkajúce sa Dohody o zrážkach zo mzdy
dlžníka č. 8500064068 zo dňa 26.6.2014 a Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500064069 zo dňa
12.1.2015 (za obdobie rokov 2016-2019), a tiež týkajúce sa odplaty podľa Dohody o poskytovaní služieb

č. 8500064068 zo dňa 26.6.2014 a Dohody o poskytovaní služieb č. 8500064069 zo dňa 12.1.2015
(záväzok žalobcu zaplatiť za uzavretie dohody mesačne žalovanému odplatu vo výške 2,51 % resp.
vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, a to
v pravidelných mesačných splátkach odplaty, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokovza úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi). Týmto rozsudkom bolo zároveň rozhodnuté
aj o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 4.384,60 € s úrokmi
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.623,41 € od 5.3.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.679,15 €

od 5.3.2020 do zaplatenia a zo sumy 82,04 € od 27.10.2022 do zaplatenia do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmlúv o úvere.

4.1. Právne súd posudzoval vec podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom do 30.6.2024, podľa § 3 ods. 1 písm. e/, § 53 ods. 1 zák. č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2024 a ustálil, že vykonaným
dokazovaním, a síce rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 5Csp/4/2020 zo dňa 6.4.2023, právoplatným
dňom 27.4.2023, mal preukázané úspešné uplatnenie porušenia hneď niekoľkých práv žalobcu ako
spotrebiteľa.
4.2. V konaní bola spornou predovšetkým výška finančného zadosťučinenia. Súd prvej inštancie
považoval za primerané finančné zadosťučinenie v sume 900 € (čo zodpovedá sume 150 € za každé

porušenie spotrebiteľského práva žalovaným) a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Pre porovnanie súd uviedol, že sumu 150 € za každé porušenie považovali za primeranú súdy aj v iných,
skutkovo obdobných prípadoch (viď napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 11Csp/204/2021 z 28.4.2022
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5CoCsp/59/2022 z 15.6.2023 alebo rozsudok
Mestského súdu Košice sp. zn. 16Csp/38/2022 zo 7.9.2023 rovnako potvrdený rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. 8CoCsp/8/2023 z 31.5.2024). Pri posudzovaní primeranosti finančného
zadosťučinenia súd vychádzal z okolností prejednávanej veci a prihliadal na povahu a podstatu
finančného zadosťučinenia ako takého. V tejto súvislosti skonštatoval, že finančné zadosťučinenie má
okremsatisfakčnejfunkcieajfunkciusankčnú,leboporušiteľoviprávaspôsobujeajfinančnúujmuajetak
považované aj za nástroj odstránenia ujmy nemateriálnej povahy. Zohľadnil tiež skutočnosť, že žalobca

sa voči žalovanému úspešne domohol uplatnenia porušenia viacerých práv spotrebiteľa. Konkrétne sa
žalovanýdopustilvočižalobcoviporušeniaprávresp.povinnostívšiestichprípadoch(2xboladôsledkom
porušenia bezúročnosť úveru, 2x neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy a 2x neprijateľnosť odplaty
v súvislosti s dohodou o poskytovaní služieb). Okrem toho, prihliadol i na to, že žalovanému boli dlhší
čas (nepretržite 2, resp. 3 roky) vykonávané zrážky zo mzdy v prospech žalovaného, v dôsledku čoho

žalobcovi vznikla reálna ujma v majetkovej sfére.
4.3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobca bol čo do základu
uplatneného nároku v konaní plne úspešný a výška finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu,
priznal mu proti žalovanému plnú náhradu trov konania.

5.1. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a žalobu zamietnuť
v plnom rozsahu s tým, že mu prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie.
5.2. Namietal, že z odôvodnenia napadnutého výroku rozsudku nie je možné zistiť akým spôsobom súd

dospel k sume 150 € za každé porušenie jeho povinnosti. V tejto súvislosti akcentoval na to, že je zvlášť
dôležité, aby úvaha súdu bola preskúmateľná, keďže určenie tejto sumy je založené na úvahe súdu.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/91/2020, v zmysle ktorého pri posúdení
ahodnotenívýchodískpreurčenieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniamusiasúdypostupovaťvždy
diferencovane v každom konkrétnom prípade, a preto nemôžu vychádzať z nejakého univerzálneho

zovšeobecnenia, či v určitých striktných hraniciach. Najvyšší súd SR tiež v rozhodnutí z 27.4.2006 sp.
zn. 4 Cdo 171/2005 konštatoval, že i keď je výška primeraného finančného zadosťučinenia v peniazoch
predmetom úvahy súdu, jeho úvaha sa musí opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť napadnuté výroky rozsudku ako

vecne správne. Odmietol tvrdenia žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého výroku rozsudku.
Uviedol, že ako jediné objektívne kritérium pre určenie primeranej výšky finančného zadosťučinenia
sa javí výška škodlivého následku vyjadrená v peniazoch. Poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 23.10.2019 sp. zn. 9Co/274/2019, ktorým bolo spotrebiteľovi priznané primerané
finančné zadosťučinenie v sume 500 € za situácie, že mu bola spôsobená ujma vo výške 918,24

€. Doplnil, že stále viac prevažuje prax priznávania primeraného finančného zadosťučinenia v takej
výške, v akej sa obchodník chcel na úkor spotrebiteľa obohatiť. Ak má totiž inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia plniť okrem satisfakčnej aj funkciu odstrašujúcu (preventívnu), tak táto
sa určite nedá docieliť v symbolickej, resp. paušálnej výške. Vyjadril názor, že suma priznávanéhoprimeraného finančného zadosťučinenia by sa mala ešte zvyšovať vzhľadom na takmer bezvýsledné
účinky ukladania primeraného finančného zadosťučinenia v praxi. S odkazom na uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 30.6.2010, sp. zn. 3Obo/96/2009 vyjadril presvedčenie, že výšku primeraného finančného

zadosťučinenia žalobca nedokazuje. Svoj nárok na finančné zadosťučinenie považuje za primeraný aj
z dôvodu, že žalovaný reálne inkasoval plnenia vo výške minimálne 4.384,60 €, na ktoré nemal právo,
pričom mal v úmysle inkasovať omnoho vyššiu sumu. Napokon upriamil pozornosť na to, že žalovaný
sa dopúšťa recidívy, o čom svedčí množstvo rozsudkov všeobecných súdov.

7. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

8.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je

dôvodné.

9. Rozsudok vo výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, nebol napadnutý odvolaním,
tento výrok nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

10. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok vo výrokoch I. a III., ktorými súd žalobe v časti
vyhovel a rozhodol o náhrade trov konania. V týchto výrokoch je rozsudok vecne správny, preto ho
odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP v tejto časti potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.apríla 2025 o 09.10 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 08.04.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

12. Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j., t.j. že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

13. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP, spočíva v tom, že nesprávny procesný postup
súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom,
že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

15. Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania a napadnutých výrokov rozsudku konštatuje, že
nezistil z obsahu súdneho spisu taký procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené
strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

16.Rozhodnutiusúdunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a §
205 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

17. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového

stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §
191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správne právne závery.18.Správne,presvedčivéazákonuzodpovedajúcesúajdôvodyrozsudkuvovyhovujúcejčasti,sktorými
sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Žalovaný v odvolaní argumentuje prevažne skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom
prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto
jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutých výrokov rozsudku
a neumožňujú prijať iné závery.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o splnení všetkých zákonných
predpokladov pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi v zmysle § 3 ods. 5 zák.
č.250/2007Z.z.vzneníúčinnomdo30.6.2024apodľa§3ods.1písm.e/zák.č.108/2024Z.z.oochrane
spotrebiteľavzneníúčinnomod1.7.2024avzhodesosúdomprvejinštanciepovažujepriznanéfinančné
zadosťučinenie vo výške 900 € za primerané s ohľadom na kritériá, ktoré súd zohľadnil pri určovaní
tejto výšky.

21.Zodôvodneniarozsudkujednoznačnevyplývaúvahasúdu,nazákladektorejdospelksvojmuzáveru
s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej
veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovaného.

22. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku v potvrdenom rozsahu a k odvolacím
námietkam žalovaného uvádza nasledovné:

23. Podľa ust. § 3 ods. 5 tretia veta zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

24. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2024, každý spotrebiteľ má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany
spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany
spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä na povahu,
závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti
v oblasti ochrany spotrebiteľa.

25. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a z rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít (R
NS SR zo dňa 30.01.2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017, NS SR zo dňa 14.09.2016 sp. zn. 6Cdo/389/2015)
odvolací súd konštatuje, že možno priznať primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi bez toho,
aby bola v konaní preukázaná existencia a výška vzniknutej ujmy a bez toho, aby bol medzi stranami

spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak
funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči
spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako

slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany.

26. Pre posúdenie základu predmetu sporu (priznanie primeraného finančného zadosťučinenia) bolo
preto podstatné, či sú splnené zákonné predpoklady pre požadované priznanie nároku, a to, či si

spotrebiteľ uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom, a či bol úspešný.

27. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba
rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti,
alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej

v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu
inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby
spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.28. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od
nárokunanáhraduškody(bezdôvodnéhoobohatenia),jedôkaznébremenonastranespotrebiteľaoveľa
ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo

majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla
nereálne.

29. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania je zrejmé, a táto otázka nebola medzi stranami sporu
sporná, že žalobca sa v osobitnom súdnom konaní (tiež) v pozícii žalobcu domáhal ochrany svojich

práv v súvislosti so zmluvami o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.X.XXXX. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp. zn. 5Csp/4/2020 zo dňa 6.4.2023 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (titulom
bezdôvodného obohatenia) v súhrne 4.384,60 € s príslušenstvom. Okrem toho, bolo tiež rozhodnuté,
že oba tieto spotrebiteľské úvery sú bezúročné a bezpoplatkové, že obsahujú neprijateľné zmluvné
podmienky týkajúce sa Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.6.2014 a

Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.1.2015 (za obdobie rokov 2016-2019),
a tiež týkajúce sa odplaty podľa Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX a
Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX.

30.Žalobcataksplnilpredpoklad,ktorýzákonč.250/2007Z.z.vustanovení§3ods.5azák.č.108/2024

Z.z. v § 3 ods. 1 písm. e/ vyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie.

31. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o preukázaní podmienky úspešného
uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti žalobcom predložením rozsudku, v ktorom bolo rozhodnuté
o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a ktorým boli judikované konkrétne nároky

z porušenia práva, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky pre zamietnutie celej podanej žaloby
v zmysle odvolacieho petitu žalovaného.

32.Odvolacísúdzastávanázor,žeprepriznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniasanevyžaduje
vznik ujmy, či už materiálnej alebo nemateriálnej, postačuje hrozba vzniku ujmy a postačí, že spotrebiteľ

na podklade spotrebiteľskej zmluvy má plniť to, čo veriteľovi práve pre rozpor so zákonom nepatrí.

33. Odvolací súd poznamenáva, že v prejednávanej veci táto ujma preukázaná aj bola, a to nielen v
majetkovej sfére, ale aj v nemajetkovej sfére žalobcu, ktorý bol nútený domáhať sa svojho práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia v zdĺhavom súdnom konaní trvajúcom od roku 2020 až do roku 2023,

ktoré nepochybne predstavuje negatívny zásah do bežného života spotrebiteľa a je spôsobilý privodiť
mu ujmu v súkromnom živote vo forme strachu, nepríjemných pocitov, neistoty a podobne.

34. Odvolací súd sa stotožňuje i so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi bola spôsobená aj
majetková ujma. Žalobca bol totiž povinný plniť viac, ako žalovanému v súlade so zákonom patrilo, a

po dobu, dokiaľ nedošlo k vydaniu bezdôvodného obohatenia žalovaným žalobcovi, vznikla žalobcovi
škoda minimálne v rozsahu možného zhodnotenia týchto finančných prostriedkov (vo výške minimálne
4.384,60 €), s ktorými nemohol po dobu, po ktorú boli zadržiavané žalovaným, žiadnym spôsobom
nakladať, či už ich použiť na zabezpečenie vlastných potrieb, zhodnotenie svojho majetku alebo vytvoriť
z nich úspory a tieto zhodnotiť získaním úroku.

35. Pokiaľ ide o sporný rozsah finančného zadosťučinenia, zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom
do 30.6.2024 nestanovoval žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia
zohľadniť, s výnimkou, že toto musí byť primerané. Zákon č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2024 už ale v § 3 ods. 1 písm. e/ tieto

kritériá upravuje tak, že pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä
na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo
povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.

36. Určenie primeraného finančného zadosťučinenia je vecou úvahy súdu a súd určí, aká výška

finančného zadosťučinenia je primeraná vždy s ohľadom na okolnosti danej veci. Odvolací súd súhlasí
so žalovaným, že nemôže ísť o úvahu svojvoľnú, pričom túto musí súd v odôvodnení rozsudku vysvetliť
tak, aby bolo zrejmé, prečo práve priznanú sumu finančného zadosťučinenia považuje za primerané
finančné zadosťučinenie v danej konkrétnej veci.37. Súdna prax doposiaľ vychádzala pri posudzovaní primeranosti finančného zadosťučinenia z
nasledujúcich kritérií: 1/ vzniknutá, resp. hroziaca ujma, 2/ rozsah, v akom dodávateľ porušil svoje

povinnosti a výška majetkového plnenia, ktoré tým dodávateľ získal na úkor spotrebiteľa, 3/ doba
trvania protiprávneho stavu, 4/ nevyhnutnosť domáhania sa práv v súdnom konaní a tým spôsobený
zásah do súkromného života spotrebiteľa, 5/ reparácia vzniknutej ujmy v majetkovej sfére spotrebiteľa,
t.j. súdy zohľadňujú, v akom rozsahu bolo spotrebiteľovi vrátené majetkové plnenie dodávateľom,
na ktoré dodávateľ nemal právny nárok, 6/ odškodnenie v iných obdobných prípadoch porušenia

práv spotrebiteľa, 7/ odškodnenie v iných situáciách a podľa iných zákonných ustanovení v oveľa
závažnejších prípadoch (náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, odškodňovanie obetí
trestných činov). Súd má teda k dispozícii širokú škálu hodnotiacich kritérií a okrem vyššie uvedených
kritérií to môžu byť aj iné okolnosti konkrétnej prejednávanej veci.

38. V tu prejednávanej veci súd pri určení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal z kritérií, ako

sú: vzniknutá ujma, rozsah, v akom žalovaný porušil svoje povinnosti a výška majetkového plnenia,
ktoré tým žalovaný získal na úkor žalobcu, nevyhnutnosť domáhania sa práv v súdnom konaní a tým
spôsobený zásah do súkromného života žalobcu ako spotrebiteľa. Súd poukázal aj na to, že žalobca
sa úspešne domohol voči žalovanému uplatnenia porušenia hneď viacerých svojich práv, medzi inými
tiež vydania bezdôvodného obohatenia a prihliadol na výšku sumy 4.384,60 €, ktorú žalobca reálne

plnil nad rámec istín, teda uvedená suma predstavovala reálnu ujmu na strane žalobcu. Súd prvej
inštancie tiež zohľadnil, že dôsledkom 6 násobného porušenia práv žalobcu bola 2 x bezúročnosť
úveru, 2 x neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy vykonávaných nepretržite 2, resp. 3 roky
a 2 x neprijateľnosť odplaty v súvislosti s dohodou o poskytovaní služieb. Súd zároveň prihliadol aj
na priznávanie primeraného finančného zadosťučinenia v iných obdobných prípadoch a zohľadniac

tieto kritériá, považoval sumu 150 € za každé porušenie práv žalobcu za primeranú okolnostiam
prejednávanej veci a plniacu tak funkciu reparačnú, ako aj sankčnú.

39. Odvolací súd sa s týmto zdôvodnením výšky a primeranosti priznaného finančného zadosťučinenia
žalobcovi stotožňuje a považuje ho za dostatočné a konkrétne. Súd prvej inštancie presvedčivo

zdôvodnil,zakýchokolnostívychádzal,keďrozhodoločiastočnompriznanížalobouuplatnenéhonároku
v sume 900 €. Nedôvodná je preto odvolacia námietka žalovaného, v zmysle ktorej postup určenia
priznanej sumy je svojvoľný, nepreskúmateľný a nezodpovedá v žiadnej časti povahe prejednávanej
veci. Odvolací súd v tomto kontexte upriamuje pozornosť odvolateľa na rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03, v zmysle ktorých z práva na

spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Súčasťou práva na spravodlivý
súdny proces nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

40. Priznaná výška finančného zadosťučinenia je aj podľa názoru odvolacieho súdu primeraná výške
vzniknutej ujmy, okolnostiam prejednávanej veci, ako aj peňažnej satisfakcii priznávanej v obdobných
prípadoch, na ktoré výstižne poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Pokiaľ
odvolateľ túto komparáciu namietal poukazujúc pritom na potrebu individualizácie každej konkrétnej

veci, odvolací súd poukazuje na to, že práve vzájomnou konzistentnosťou s už judikovanými vecami
sa zároveň napĺňa požiadavka jednotného posudzovania porovnateľných prípadov, vyplývajúca z
ústavne chránenej rovnosti pred zákonom a právnej istoty, zahŕňajúca v sebe (tiež) potrebu náležitého
odôvodnenia výraznejších odchýlok od riešení v typovej judikatúre.

41. Zohľadniac všetky vyššie uvedené kritériá, ako boli vyhodnotené a vychádzajúc aj z
rozhodovacej praxe senátu v iných obdobných veciach (napr. sp. zn. 6Co/84/2021, 6CoCsp/49/2021,
6CoCsp/49/2022, 6Co/129/2020, 6Co/150/2021, 6CoCsp/68/2021, 6CoCsp/57/2021, 6CoCsp/40/2021,
6CoCsp/51/2022, 6CoCsp/12/2024 a ďalšie), považuje odvolací súd finančné zadosťučinenie vo výške
900 €, t.j. 150 € za každé porušenie práv spotrebiteľa, za primerané a bude viesť žalovaného ako

silnejšiuzmluvnústranunezneužívaťjehodominantnépostavenievprávnomvzťahuaktakémukonaniu
a správaniu, aby nedochádzalo k porušovaniu práv spotrebiteľa.42. Napokon, odvolací súd na zamietnutie celej žaloby nevzhliadol podklad ani v skutočnostiach,
ktoré vyšli v priebehu konania najavo, ani v argumentácii žalovaného, ktorá mala povahu viac
subjektívnych predstáv než objektívne uchopiteľných kritérií pre určenie primeraného a z pohľadu praxe

aj ekvivalentného odškodnenia.

43. Pretože súd prvej inštancie rozhodol správne aj o nároku žalobcu na náhradu trov prvostupňového
konania, odvolací súd rozsudok aj v súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania, v zmysle
ust. § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní
plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v
plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie §

251 CSP.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).