Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120207843
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7120207843.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. František Čisovský v spore žalobcu: HRIADEĽ, spol. s r.o., sídlo:
Cabajská 28A, 949 01 Nitra, IČO: 31 444 334, zastúpený advokátkou: JUDr. Gabriela Košudová, sídlo:
Svätoplukovo nám. 3, 949 01 Nitra, IČO: 35 611 456, proti žalovanému: AGROTISA spol. s r.o., Boľská
cesta č. 1, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 31 708 803, v konaní o určenie popretej pohľadávky,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 26Cbi/5/2020-371 zo dňa 4. októbra
2022 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 26Cbi/5/2020-371 zo dňa 4. októbra 2022.

II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo veci samej rozhodol takto : „Určuje sa, že žalobca
má voči žalovanému titulom nezaplatenej hodnoty poľnohospodárskeho stroja FraMest FraKomb 6000
KK CSP VT, číslo podvozku 15022058, titulom nezaplatenej zmluvnej pokuty, titulom nezaplatených
úrokov z omeškania, titulom nezaplatených nákladov z uplatnenia pohľadávky vymáhateľnú peňažnú
pohľadávku v celkovej výške 37.999,01 EUR, uplatnenú prihláškou do reštrukturalizačného konania

vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 32R/1/2020 zo dňa 31.03.2020, doručenou
reštrukturalizačnému správcovi dňa 01.04.2020.“ O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi
priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorú žalobca odôvodnil spôsobom uvedeným v odsekoch 2, 2.1 až 2.4.
Uznesením Okresného súdu Košice I., sp. zn. 32R/1/2020, ktoré bolo zverejnené v OV č. 44/2020,

zo dňa 04.03.2020 (K020069), bola povolená reštrukturalizácia dlžníka (žalovaného): AGROTISA
spol. s r.o. a za reštrukturalizačného správcu bol ustanovený JUDr. Marek Radačovský. Žalobca
uviedol, že ako veriteľ peňažnej pohľadávky v celkovej výške 37.999,01 eur, prihlásil svoju pohľadávku
do reštrukturalizácie prihláškou zo dňa 31.03.2020, doručenou reštrukturalizačnému správcovi dňa
01.04.2020.

2.1. Právny titul prihlásenej pohľadávky žalobca odôvodnil tak, že je vlastníkom poľnohospodárskeho

stroja FraMest FraKomb 6000 KK CSP VT, číslo podvozku 15022058. Ďalej uviedol, že predmetný
stroj bol predaný na základe Kúpnej zmluvy KZS/010/2016, zo dňa 13.05.2016 s výhradou vlastníctva
žalovanému. Dodal, že z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny, po odstúpení od kúpnej zmluvy sa proti
žalovanému domáhal žalobou na súde vydania stroja, alternatívne zaplatenia hodnoty stroja 26.085,60eur, ako aj zaplatenia zmluvnej pokuty 6.000,- eur s úrokmi z omeškania 9% ročne zo sumy 6.000,-
eur od 27.05.2016 do zaplatenia a Okresný súd Trebišov svojim rozsudkom, sp. zn. 14Cb/19/2017, zo
dňa 16.01.2020, v spojení s Dopĺňacím rozsudkom, sp. zn. 14Cb/19/2017, zo dňa 03.03.2020, zaviazal

žalovaného vydať žalobcovi vyššie uvedený poľnohospodársky stroj a alternatívne zaplatiť žalobcovi
26.085,60 eur, zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 6.000,- eur spolu s 9%-ným ročným zákonným úrokom
z omeškania zo sumy 6.000,- eur odo dňa 27.05.2016 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 100%. Prihlásená pohľadávka v celkovej sume 37.999,01 eur teda predstavuje: sumu istiny 32
086,60 eur (26.086,60 eur hodnota stroja + 6.000,- eur zmluvná pokuta), úroky z omeškania 9% ročne

zo sumy 6.000,- eur od 27.05.2016 do 05.03.2020 (povolenie reštrukturalizácie) v sume 2.037,21 EUR,
náklady z uplatnenia pohľadávky (náhrady trov súdneho konania na Okresnom súde Trebišov, sp. zn.
14Cb/19/2017 v sume 3.836,20 eur + 40,- eur paušálna náhrada nákladov).

2.2. Dňa 11.06.2020 bolo právnemu zástupcu žalobcu doručené oznámenie reštrukturalizačného
správcu o popretí pohľadávky, na základe ktorého bolo oznámené, že žalobcom prihlásenú peňažnú

pohľadávku pod poradovým č. 1 (zapísanú v zozname pohľadávok pod poradovým č. 5/1) doručenú
do kancelárie ustanoveného správcu dňa 01.04.2020, popiera tento v celom rozsahu čo do právneho
dôvodu vzniku, výšky a vymáhateľnosti. Popretie pohľadávky reštrukturalizačný správca odôvodnil tým,
že prebieha spor na Okresnom súde Trebišov a Krajskom súde v Košiciach, pričom konanie nebolo
do povolenia reštrukturalizácie právoplatne ukončené, že mu bolo dňa 08.06.2020 doručené podanie

žalovaného(dlžníka)vrátane(bližšienešpecifikovaných)dokumentovsúvisiacichsosporovýmkonaním,
že žalobca nie je evidovaný ako veriteľ v dlžníkovej účtovnej, či inej (bližšie neoznačenej) dokumentácii,
že žalobca nie je evidovaný ako veriteľ v zozname záväzkov dlžníka (či ani len reštrukturalizačnom
posudkudlžníka).Vzhľadomnauvedenétvrdeniasaúdajneprihlásenápohľadávkajavíspornouvcelom
prihlásenomrozsahuaexistujúdôvodnépochybnostiohľadnesamotnejexistenciepohľadávky,jejvýšky,

a vymáhateľnosti.

2.3. Popretie pohľadávky zo strany správcu pokladá za nedôvodné svojvoľné a účelové. V súvislosti s
tým poukázal na skutočnosť, že správca nepostupoval v súlade s § 124 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZKR“). Z oznámenia o popretí pohľadávky nevyplýva, že by správca

vykonal vlastné šetrenie, že by zisťoval nestranne skutočný stav pohľadávky, resp. skutočné dôvody
popretia pohľadávky, ani dôvod, pre ktorý správca rozporuje pohľadávku čo do výšky. Dôvodom popretia
pohľadávky, čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti nemôže byť ani konštatovanie správcu,
že súdny spor nie je právoplatne skončený. Predmetom súdneho sporu bolo domáhanie sa ochrany
vlastníckeho práva žalobcu voči žalovanému na tom právnom základe, že medzi nimi došlo platne k

uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol poľnohospodársky stroj. Napriek tomu, že uvedený stroj
žalovaný prevzal do svojej držby, a dodnes ho v držbe má, nezaplatil zaň kúpnu cenu v celom rozsahu. V
dôsledku porušenia povinnosti zaplatiť kúpnu cenu žalobca od kúpnej zmluvy platne odstúpil. Súčasne
pri platne dohodnutej výhrade vlastníctva (ktoré vedľajšie dojednanie je obsahom kúpnej zmluvy), sa
domáhal potom žalobca na súde žalobou vydania stroja, alternatívne zaplatenia jeho hodnoty, ktorá bola

určená znaleckým posudkom. V predmetnom reštrukturalizačnom a incidenčnom konaní je podstatná
peňažná pohľadávka zaplatenia hodnoty stroja, spolu s príslušenstvom. Poukazujúc na petity rozsudku
Okresného súdu Trebišov, spolu v znení s dopĺňajúcim rozsudkom, boli tieto nároky žalobcovi v plnom
rozsahu priznané.

2.4. Žalobca tiež v konaní namietal aj neúčinnosť popretia pohľadávky v dôsledku zmeškania zákonnej
lehoty na popretie pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 32, § 118, § 121, § 203a ZKR a zák.
č. 62/2020 Z.z. a uviedol, že reštrukturalizácia bola povolená uznesením Okresného súdu Košice I, sp.
zn. 32R/1/2020, zo dňa 26.02.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 04.03.2020.

3. Žalovaný so žalobou z dôvodov uvedených v odsekoch 3, 3.1 a 3.2 nesúhlasil a navrhol ju ako
nedôvodnú zamietnuť. Konkrétne namietal, že žalobcovi uhradil časť kúpnej ceny vo výške 4.100,-
eur. Poukázal na skutočnosti uvedené v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn.
14Cb/19/2017. Poukázal na ust. § 351 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a uviedol,
že po odstúpení od zmluvy právnym úkonom zo dňa 20.06.2017 vznikla žalovanému voči žalobcovi

pohľadávka vo výške 4.100,- eur oproti jeho povinnosti na vydanie veci. Tieto dve pohľadávky boli
vo vzájomnom synalagmatickom vzťahu. Skutočnosť, že žalobca požadoval vydanie tejto pohľadávky
preukazujú vyjadrenia žalobcu v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 14Cb/19/2017. Keďže sa vo
veci jednalo o synalagmatický záväzok, pri ktorom je plnenie jednej strany podmienené plnením stranydruhej, mal povinnosť žalobca prihlásiť si do reštrukturalizácie svoju pohľadávku ako podmienenú
pohľadávku. Uvedené sa týka aj nárokov, ktoré mu vznikli z vymáhania pohľadávky, ako trovy súdneho
konania vedeného pod sp. zn. 14Cb/19/2017. Na základe uvedeného podľa žalovaného prihláška

pohľadávky žalobcu nespĺňa náležitosti podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, a
preto na ňu nebolo možné prihliadať. Ďalej uviedol, že v čase popretia pohľadávky nebola vec vedená
pred Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. 14Cb/19/2017 právoplatne skončená (žalovaný podal návrh
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie).

3.1. Žalovaný považuje pohľadávku prihlásenú do reštrukturalizačného konania za spornú aj z hľadiska
jej výšky. Táto sa odvíja od hodnoty stroja ocenenej znaleckým posudkom č. 5/2017, preto navrhol súdu
vykonať kontrolný znalecký posudok, ktorým bude určená hodnota stroja FraMest FraKomb 6000 KK
CSP VT, číslo podvozku 15022058.

3.2. Vo vzťahu k náležitostiam prihlášky žalovaný uviedol, že v danom prípade platí ust. § 122 ZKR a

poukázaltiežnaust.§2,§489a§492Občianskehozákonníka,akoajnaust.§137písm.a)CSP.Vtejto
súvislosti namietal, že základnými náležitosťami prihlášky je právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorý
musí byť uvedený v prihláške. Podľa žalovaného nebol dôvod vzniku pohľadávky v prihláške žalobcu
vymedzený dostatočne určito. Vlastnícke právo a hodnota stroja, ani jedno ani druhé nie je právnym
dôvodom vzniku záväzkov a jeho vzťahu, ani na základe vysvetlenia zo strany žalobcu to nie je možné

akceptovať. Ani rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 14Cb/19/2017 nie je možné považovať za
právny dôvod vzniku pohľadávky. Prihláška neobsahuje základnú náležitosť preto je potrebné žalobu
zamietnuť. Správca správne poprel predmetnú pohľadávku.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok (uvedený v odseku 1), ktorým žalobe

v plnom rozsahu vyhovel. Svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch
4.1 až 4.8.

4.1. Ako nesporné vyhodnotil nasledovné: Spoločnosť AGROTISA spol. s r.o. dňa 20.01.2020 podala
návrh na povolenie reštrukturalizácie; Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 32R/1/2020 zo dňa

26.02.2020, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 44/2020 dňa 04.03.2020 bola povolená
reštrukturalizácia dlžníka AGROTISA spol. s r.o. a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Marek
Radačovský, so sídlom kancelárie Žriedlová 3, 040 01 Košice; Uznesením Okresného súdu Košice I
sp. zn. 32R/1/2020 zo dňa 10.12.2020 bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka AGROTISA spol.
s r.o.; Stranami sporu bola uzavretá kúpna zmluva s výhradou vlastníctva žalobcu, žalobca predmet

kúpy odovzdal žalovanému, žalovaný neuhradil celú kúpnu cenu žalobcovi a žalobca odstúpil od kúpnej
zmluvy; Žalobca prihlásil svoju pohľadávku do reštrukturalizácie a správca z dôvodov uvedených v
oznámení o popretí pohľadávky poprel predmetnú pohľadávku. Sporné medzi stranami nebolo ani to,
že rozhodnutia Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 14Cb/19/2017 nenadobudli
právoplatnosť.

4.2. Za sporné označil to, či správca poprel pohľadávku v zákonom stanovenej lehote, či správca
postupoval s odbornou starostlivosťou pri popretí pohľadávky, či žalovaný uviedol nové skutočnosti
vo vzťahu k popretiu pohľadávky žalobcu nad rámec popieracieho prejavu správcu a teda či žalobca
má voči žalovanému pohľadávky a či sú tieto pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní vedenom na

Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 32R/1/2020 nesporné čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,
výšky a poradia. Sporné medzi stranami podľa súdu prvej inštancie bolo aj to, či žalovaný vykonal platbu
čo sa týka časti kúpnej ceny za predmetný stroj, či teda žalobca by mal vrátiť (ak odstúpil od zmluvy) časť
kúpnej ceny, či sa jedná o synalagmatický záväzok medzi stranami, či pohľadávka mala byť prihlásená
ako podmienená pohľadávka. Sporné bolo aj príslušenstvo pohľadávky, ktoré si uplatnil žalobca.

4.3. Procesný útok žalobcu, podľa ktorého správca nepoprel pohľadávku v zákonom stanovenej lehote
súd prvej inštancie uzavrel ako nedôvodný. K tomuto uviedol, že uznesenie o povolení reštrukturalizácie
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 04.03.2020, a teda k povoleniu reštrukturalizácie došlo dňa
05.03.2020 (v deň nasledujúci po zverejnení uznesenia v obchodnom vestníku). Lehota na prihlasovanie

pohľadávok teda začala plynúť dňa 06.03.2020. Zákon č. 62/2020 Z.z., v zmysle ktorého lehoty neplynuli
do 30.04.2020, nadobudol účinnosť 25.03.2020. Lehota na prihlasovanie pohľadávok uplynula dňa
11.05.2020. Správca teda mohol poprieť pohľadávku do 10.06.2020 (vrátane). Nakoľko na liste správcu
označenom ako oznámenie o popretí pohľadávky bol uvedený dátum 10.06.2020, súd mal za to, žesprávca popierací prejav uskutočnil v zákonom stanovenej lehote, čo odôvodnil tak, že nie zaslaním
oznámeniasapokladápohľadávkazapopretú,alekpopretiudochádzapríslušnýmzápisomdozoznamu
pohľadávok.

4.4. K samotnému popretiu pohľadávky reštrukturalizačným správcom súd prvej inštancie poukázal
na obsah jeho popretia, podľa ktorého : „prebieha spor na Okresnom súde Trebišov a Krajskom
súde v Košiciach, pričom konanie nebolo do povolenia reštrukturalizácie právoplatne ukončené; dňa
08.06.2020 bolo správcovi doručené podanie žalovaného (dlžníka) vrátane (bližšie nešpecifikovaných)

dokumentov súvisiacich so sporovým konaním; žalobca nie je evidovaný ako veriteľ v dlžníkovej
účtovnej, či inej (bližšie neoznačenej) dokumentácii; žalobca nie je evidovaný ako veriteľ v zozname
záväzkov dlžníka (či ani len reštrukturalizačnom posudku dlžníka). Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa
podľa správcu prihlásená pohľadávka javí spornou v celom prihlásenom rozsahu a existujú dôvodné
pochybnosti ohľadne samotnej existencie pohľadávky, jej výšky, a vymáhateľnosti.“

4.5. Podľa súdu prvej inštancie správca pri popretí pohľadávky žalobcu nepostupoval v súlade s ust.
§ 124 ods. 1 ZKR s odbornou starostlivosťou, čo odôvodnil tým, že dôvodom popretia pohľadávky
nemôže byť skutočnosť, že spornosť vyplýva z vyjadrenia dlžníka alebo z účtovnej dokumentácie
dlžníka, resp. že v nej pohľadávka nie je uvedená. K tomuto dodal, že správca nevykonal žiadne šetrenie
s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky a neuviedol žiadne relevantné

dôvody preukazujúce spornosť pohľadávky. Tiež uviedol, že správca bez riadneho odôvodnenia len
konštatoval, že dňa 08.06.2020 mu bolo od dlžníka doručené podanie s názvom: „Vyjadrenie k zoznamu
pohľadávok - doplnenie“ vrátane príslušných dokumentov v súvislosti s konaním vedenom na Okresnom
súde Trebišov, pod sp. zn.: 14Cb/19/2017 na Krajskom súde v Košiciach. Takéto popretie pohľadávky
označil za nedostatočné, pretože samotná skutočnosť, že prebieha konanie o určitej pohľadávke, bez

uvedenia dôvodu, prečo ju správca neuznáva, nemôže byť dôvodom na popretie pohľadávky. V tejto
súvislosti ešte dodal, že hoci súd prvej inštancie v príslušnom spore rozhodol rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného a rozsudok nenadobudol právoplatnosť, tak žalobe bolo vyhovené. Podľa záveru súdu prvej
inštancie mal správca v popretí pohľadávky uviesť všetky skutočnosti a dôvody, pre ktoré mal za to,
že prihlásená pohľadávka žalobcu je sporná čo do právneho dôvodu vzniku, výšky a vymáhateľnosti.

Toto však neurobil, preto nie je možné jeho popierací prejav považovať za riadne, jasné a zrozumiteľné
popretie pohľadávky v zmysle ustanovenia § 124 ZKR.

4.6. Ohľadom obrany žalovaného, ktorou v tomto konaní špecifikoval skutočnosti a dôvody, pre ktoré
považuje prihlásenú pohľadávku žalobcu za spornú, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že

k tomu došlo až v prebiehajúcom incidenčnom konaní, teda po márnom uplynutí lehoty na popretie
pohľadávok,kedyužniejemožnérozširovaťdôvodypopretiapohľadávkyanatakétopopretieprihliadať.

4.7. Súd prvej inštancie konštatoval, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť dôvod
a rozsah popretia pohľadávky, pričom je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v

incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie.
Úlohou incidenčného konania podľa súdu prvej inštancie nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej
pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Ďalej dodal, že účelom incidenčného konania je v
podstate len rozhodnúť, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v
popieracom prejave správcu vylučujú pohľadávku tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej

časti alebo v určitom poradí). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa súd nezaoberal námietkami
žalovaného voči žalobe a nevykonal ani žalovaným navrhnuté dôkazy.

4.8. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil úspechom žalobcu a ustanoveniami § 255 a § 262
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil nasledovnými

zákonnými ustanoveniami: § 32 ods. 1 a 2 ZKR (popretie a zistenie pohľadávky), § 118 ods. 1 ZKR
(začatie reštrukturalizácie), § 121 ZKR (prihlasovanie pohľadávok), § 122 ZKR (náležitosti prihlášky),
§ 124 ZKR (popretie a zistenie pohľadávky), § 199 ZKR (doručovanie a zverejňovanie rozhodnutí
a iných písomností), § 203a ZKR (lehoty) a §§ 1 a 2 Zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii

(predĺženie zákonných lehôt).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorým navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svojeodvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi danými v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP. T.j.
namietal, že: súd nesprávnym postupom znemožnil žalovanému, aby riadne uskutočnil svoje procesné
práva, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne

námietky žalovaného sú uvedené v nasledovnej časti tohto odôvodnenia (odseky 5.1. až 5.6).

5.1. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že správca pri svojom postupe
(preskúmanie a popretie prihlásenej pohľadávky) nekonal s odbornou starostlivosťou. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na definíciu pojmu odborná starostlivosť podľa § 7 ZKR, pričom uviedol, že zákon
definuje odbornú starostlivosť vždy len tak, že jej naplnenie závisí od rozsahu dostupných informácií

pre správcu. Z uvedeného dôvodu si podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne a extenzívnym
spôsobom v neprospech správcu vyložil pojem odborná starostlivosť. Podľa žalovaného na základe
dostupných informácií správca v súlade s § 124 ZKR vyhodnotil prihlášku žalobcu správne, ak
pohľadávku žalobcu poprel.

5.2. Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého popretie pohľadávky správcom
nie je možné považovať za riadne, jasné a zrozumiteľné popretie pohľadávky podľa § 124 ZKR. Tento
záver podľa žalovaného nemá oporu nie len vo vykonanom dokazovaní, ale ani v právnych limitoch
vzťahujúcich sa na prihlasovanie, vyhodnocovanie a popieranie pohľadávok. K tomuto žalovaný dodal,
že akékoľvek popretie pohľadávky správcom je v prvom rade naviazané na kvalitu a správnosť prihlášky

pohľadávky, pričom veriteľ je v zmysle § 29 ZKR povinný v prihláške riadne a správne vymedziť
právny dôvod vzniku pohľadávky. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na obsah rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne, sp, zn. 16COKR/32/2016 zo dňa 5.12.2017, podľa ktorého jednou zo základných
náležitostí prihlášky je uvedenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky, pričom právnym dôvodom sa
rozumie uvedenie všetkých skutkových okolností, na základe ktorých vznikla pohľadávka s tým, že nie

je postačujúce uvedenie len dátumu rozhodnutia, ale je potrebný aj popis prihlásenej pohľadávky.

5.3. Podľa žalovaného prihláška žalobcu neobsahuje podstatné náležitosti, pretože vo svojej prihláške
ako právny dôvod vzniku pohľadávky vymedzil neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Trebišov, sp.
zn. 14Cb/19/2017 zo dňa 3.3.2020, z ktorého vyvodzoval svoje právo na uplatnenie pohľadávok a iných

práv. Žalobca teda podľa žalovaného nevymedzil právny dôvod vzniku pohľadávky, pretože rozsudok
na plnenie má iba deklaratórny charakter a preto ho nie je možné považovať za právnu skutočnosť
zakladajúcu právo na vznik, zmenu alebo zánik záväzku. T.j. predmetný rozsudok nie je spôsobilý
predstavovať právny dôvod vzniku pohľadávky v rámci obchodno-právneho vzťahu. K tomuto žalovaný
poukázal na skutočnosť, že tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť a Krajský súd v Košiciach

vo veci oznámil, že príslušné súdne konanie sa zo zákona v zmysle § 156 ZKR zastavilo a preto
odpadol aj právny dôvod vzniku pohľadávky označený žalobcom v jeho prihláške. Žalovaný tiež dodal,
že odstraňovanie podstatných vád prihlášky nie je možné realizovať v rámci tohto konania o určenie
popretej pohľadávky.

5.4. Správca vo svojom popieracom prejave správne identifikoval, že veriteľ vymedzil právny
dôvod vzniku pohľadávky na základe neprávoplatného rozsudku a z tohto dôvodu v spojení s inými
skutočnosťami poprel prihlásenú pohľadávku, t.j. nepoprel ju len na základe spornosti vyplývajúcej
z vyjadrenia dlžníka alebo z účtovnej dokumentácie dlžníka. Správca vyjadrenie dlžníka a neevidovanie
pohľadávky v účtovníctve žalovaného vo svojom popretí uviedol iba ako podporné stanovisko, preto

nie je pravda, žeby správca nevykonal žiadne vlastné šetrenie s cieľom zistiť stav a dôvody spornosti
prihlásenej pohľadávky. Navyše súd prvej inštancie svojim rozhodnutím v podstate priznal žalobcovi
nie len spornú pohľadávku (istinu), ale aj neprávoplatne priznané trovy konania v súdnom konaní pred
Okresným súdom Trebišov, ktoré právoplatne nevznikli z dôvodu ex lege zastavenia konania.

5.5. Súd prvej inštancie nepostupoval správne pri svojom predbežnom právnom posúdení, keď
neuviedol, že správca nepostupoval pri popretí pohľadávky s odbornou starostlivosťou a uviedol len, že
vec bude posudzovať v zmysle ustanovenia § 124 ZKR. Ak by súd postupoval správne, tak žalovaný
mohol navrhnúť ďalšie dokazovanie (napr. výsluch správcu) za účelom preukázania toho, že správcapri popieraní pohľadávky postupoval v súlade s § 124 ZKR, naopak súd prvej inštancie počas celého
konania nevyjadril akékoľvek pochybnosti ohľadom tvrdenej nesprávnosti postupu správcu. Takýmto
konaním súd prvej inštancie zmaril na strane žalovaného jeho aktívnu obranu v konaní, pretože žalovaný

sa sústredil na preukazovanie neexistencie prihlásenej pohľadávky (ktorú v konaní aj preukázal, čo
potvrdil súd prvej inštancie v bode 28. rozsudku).

5.6. Súd prvej inštancie v bode 28. odôvodnenia rozsudku potvrdil spornosť pohľadávky žalobcu, avšak
následne nato v bode 30. odôvodnenia uviedol, že s poukazom na vyššie uvedené, sa námietkami

žalovaného voči žalobe nezaoberal a nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy. Takýto postup je podľa
žalovaného nepochopiteľný, pretože napriek skutočnostiam a dôvodom, ktoré vyvolávajú spornosť
prihlásenej pohľadávky, súd prvej inštancie alibisticky a formálne odmietol zohľadniť tieto hmotnoprávne
skutočnosti a v podstate priznal žalobcovi spornú pohľadávku, na ktorú podľa práva nemá nárok. Takýto
postup je podľa žalovaného hrubým zásahom do práv a majetku (vlastníckeho práva) žalovaného a to
počas trvania reštrukturalizácie, ktorá predstavuje pre žalovaného ozdravený proces.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že je nedôvodné a preto navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a aby mu bolo priznané
právo na nahradenie trov odvolacieho konania. Svoje stanovisko odôvodnil spôsobom uvedeným
v nasledujúcich odsekoch 6.1 až 6.4 tohto odôvodnenia.

6.1. Z bodu 27. odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru
o nedostatočnom vlastnom šetrení zo strany správcu zistiť stav a dôvody spornosti pohľadávky ako aj
o tom, že správca neuviedol žiadne relevantné dôvody preukazujúce spornosť pohľadávky. Súd správne
vyhodnotil obsah popieracieho prejavu, keď skonštatoval, že ho nie je možné považovať za riadne jasné

a zrozumiteľné popretie pohľadávky v zmysle ustanovenia § 124 ZKR.

6.2. Žalovaný sa vo svojej argumentácii ohľadom kvality a správnosti prihlášky pohľadávky snaží
zavádzajúco a v rozpore so skutočnosťou podsúvať, že žalobca ako právny dôvod vzniku pohľadávky
vymedzil rozsudok OS TV, sp. zn. 14Cb/19/2017. Žalovaný v tomto smere zámerne opomína celý

obsah prihlášky žalobcu v jej časti právny dôvod a účelovo spomína iba citovaný rozsudok. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na obsah prihlášky, kde je uvedený dôvod vzniku pohľadávky. Ďalej dodal,
že v texte prihlášky bol konštatovaný stav súdneho konania a poukázal aj nato, z čoho pozostáva
prihlásená pohľadávka (istiny, zmluvná pokuta, úroky z omeškania náklady uplatnenia pohľadávky
a trovy súdneho konania na Okresnom súde Trebišov). Podľa žalobcu prihláška netrpí žiadnymi vadami,

bola podaná riadne a včas, pričom jej vady správca ani nenamietal vo svojom popieracom prejave.
Všetky námietky žalovaného v tomto smere pokladá žalobca za neodôvodnené, ale najmä oneskorene
vznesené, nakoľko tieto námietky neobsahoval popierací prejav správcu a ani vyjadrenia žalovaného
v tomto konaní zo dňa 28.9.2020 a 16.12.2020.

6.3. K námietke žalovaného o priznaní neoprávnene uplatnených neprávoplatne priznaných trov
konania sa žalobca vyjadril tak, že je oneskorene vznesená a aj neopodstatnená. Podľa žalobcu
správca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pretože mal dostatočný priestor preskúmať celý
obsah príslušného súdneho spisu, keďže bol vo veci vedený elektronický súdny spis, do ktorého mal
žalovaný kedykoľvek prístup, t. j. žalovaný a aj správca disponovali všetkými relevantnými informáciami

a dôkazmi, na základe ktorých mohol správca zistiť skutočný stav veci, čo však neurobil.

6.4. Žalobca nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalovaného ohľadom absencie riadneho vymedzenia
predbežného právneho názoru súdu. K tomuto poukázal na obsah zápisnice z pojednávania
uskutočneného dňa 1.6.2021, z obsahu ktorej vyplýva, že „Súd bude vec posudzovať v zmysle

ustanovenia § 124 ZKR“ a dodal, že súd sa od svojho predbežného právneho názoru neodklonil, čo
vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku, konkrétne z jeho bodov 19. a 27.

7. Žalovaný v rámci svojej repliky k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojom stanovisku prezentovanom
v odvolacom konaní, t.j. že prihláška nespĺňala zákonné náležitosti, správca konal s odbornou

starostlivosťou a súd prvej inštancie neoprávnene priznal žalobcovi aj neprávoplatne priznané trovy
konania na Okresnom súde Trebišov.7.1. K replike žalovaného sa žalobca vyjadril svojou duplikou zo dňa 15.3.2023, v ktorej rovnako
zotrval na svojom pôvodnom stanovisku, t.j. navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K námietke
žalovaného ohľadom jeho trov konania v konaní na Okresnom súde Trebišov a skutočnosti, že rozsudok

nenadobudol právoplatnosť žalobca uviedol, že nenadobudnutie právoplatnosti rozsudku neznamená,
že tieto trovy žalobcovi nevznikli. V tejto súvislosti poukázal nato, že vyčíslenie trov konania bolo
súčasťou prihlášky (príloha č.4) a že na toto vyčíslenie sa žalobca odvolal aj v texte prihlášky, konkrétne
v jej bode č.26.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v
zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §
385 CSP a dospel k záveru, že toto odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

10. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej,
s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalovaného
a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

11. Žalovaný svoje odvolanie postavil na existencii odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d),
e), f), g) a h) CSP. Po dôkladnom prerokovaní oprávnenosti žalobcom namietaných odvolacích dôvodov

dospel odvolací súd k záveru, že ani jeden z nich nie je naplnený a preto rozhodol tak ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, t. j. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
a žalovaného zaviazal na nahradenie odvolacích trov žalobcu. Bližšie odôvodnenie tohto rozhodnutia je
uvedené v nasledovných odsekoch 12 až 17.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Po prerokovaní tohto odvolacieho dôvodu dospel odvolací súd k záveru,
že nie je naplnený a to z dôvodov uvedených v odsekoch 12.1 až 12.4.

12.1. Tento odvolací dôvod mal byť podľa žalovaného naplnený tým, že súd prvej inštancie na
pojednávaní vyslovil predbežný právny názor, pričom uviedol len, že vec bude posudzovať podľa § 124
ZKR a neuviedol, že správca nepostupoval pri popretí pohľadávky s odbornou starostlivosťou, čím mala
byť zmarená aktívna obrana žalovaného, ktorý mohol navrhnúť dokazovanie preukazujúce opak (napr.
výsluch správcu) a z tohto dôvodu sa sústredil na preukazovanie neexistencie prihlásenej pohľadávky

(ktorú v konaní aj preukázal, čo potvrdil súd prvej inštancie v bode 28. rozsudku).

12.2. K vyššie uvedenému žalovaným prezentovanému porušeniu jeho práva na spravodlivý proces
(absenciariadnehopredbežnéhoprávnehoposúdeniasúdu)nedošlo,pretoniejevtomtoprípademožné
konštatovať naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací súd obdobne

ako žalobca poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie predbežné právne posúdenie uskutočnil
na pojednávaní dňa 1.6.2021. Toto predbežné právne posúdenie vykonal počas úkonov podľa § 181
ods. 2 CSP, v rámci svojho predbežného právneho posúdenia citoval aj príslušnú právnu normu (§ 124
ZKR), podľa ktorej bude vec posudzovať a pri konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie navyše z obsahu
tohto zákonného ustanovenia neskôr skutočne aj vychádzal. T.j. nie je možné uzavrieť, žeby súd prvej

inštancie postupoval nesprávne ako to vo svojom odvolaní žalovaný namietal.

12.3.Kinštitútupredbežnéhoprávnehoposúdeniajevovšeobecnostipotrebnédodať,žeakotoužzjeho
pomenovania vyplýva, tak ide iba o „predbežné“ právne posúdenie, ktoré sa môže s ohľadom na obsah
neskoršieho dokazovania dokonca aj zásadne zmeniť. Preto nie je namieste, aby strany sporu v konaní

rigorózne vychádzali iba z obsahu uskutočneného predbežného právneho posúdenia, ktoré sa vykonáva
na úvode pojednávania. K tomuto je potrebné dodať, že s ohľadom na charakter kontradiktórnosti
civilného sporového konania a s tým súvisiacim dôkazným bremenom strán sporu, zostáva len na
zvážení strany sporu, či a akým spôsobom bude preukazovať opodstatnenosť svojho stanoviskaprezentovaného v prebiehajúcom súdnom konaní. V tejto konkrétnej veci odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že žalobca počas konania s dostatočným časovým predstihom pred rozhodnutím vo
veci samej prezentoval svoje stanovisko, že popierací prejav správcu nebol v súlade so zákonom

(napr. podanie žalobcu zo dňa 26.10.2020), preto mal žalovaný v tomto smere dostatočný časový
priestor na navrhovanie dokazovania, ktoré by mohlo vyvrátiť toto tvrdenie žalobcu. Odvolací súd
však poznamenáva, že spôsob popretia pohľadávky žalobcu je zrejmý z jeho listinného vyhotovenia
doručeného žalobcovi a na obsahu tohto popretia pohľadávky by už nič nemohlo zmeniť akékoľvek
ďalšie dokazovanie.

12.4. Žalovaný vo svojom odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie v konaní vyhodnotil (bod 28.
odôvodnenia rozsudku), že prihlásená pohľadávka neexistuje. K tomuto odvolací súd poznamenáva,
že z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v žiadnom prípade nie je možné vyvodiť tento
žalovaným tvrdený záver o neexistencii prihlásenej pohľadávky žalobcu. V odseku 28. odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie iba poukázal na obranu žalovaného a na dôvod

(nemožnosť rozširovať dôvody popretia po uplynutí zákonnej lehoty), prečo na jej obsah nie je možné
v tomto konaní prihliadať.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci): K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že ho

žalovaný dostatočne náležite nešpecifikoval a nevysvetlil ním tvrdenú jeho existenciu, pretože naň
v zásade iba vo všeobecnosti poukázal. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu, t.j. po preskúmaní
vykonaného procesného postupu súdu prvej inštancie, odvolací súd nezistil, žeby bol tento odvolací
dôvod naplnený. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný hlavne namietal nesprávny procesný
postup, tiež nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci. Uvedené

žalovaným namietané pochybenia súdu prvej inštancie však nenapĺňajú obsah odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, pretože tieto sú samostatnými odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods.
1 písm. b), f), a h) CSP.

14. Spoločne k odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e) a g) CSP (súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené): Podľa žalovaného mali byť tieto odvolacie dôvody naplnené skutočnosťou,
že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy a tiež, že mohol navrhnúť ďalšie dôkazy. Po
preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že ani tieto odvolacie dôvody vo veci nie sú dané.

14.1. K týmto odvolacím dôvodom je potrebné uviesť, že napriek obsahu inak pomerne rozsiahleho
odvolania žalovaného (11 strán textu), žalovaný nijako konkrétne neoznačil dôkazy potrebné pre zistenie
rozhodujúcich skutočností, ktoré súd prvej inštancie nevykonal, respektíve, ktoré mohol žalovaný
navrhnúť.Vodvolaníibavšeobecneuviedol,žemoholnavrhnúťdokazovanie(výsluchsprávcu,požiadať

o jeho písomné vyjadrenie ...), čo však neurobil. K týmto hypoteticky označeným dôkazom odvolací súd
opätovne pripomína vyššie uvedené, že akékoľvek ďalšie dokazovanie nemôže zmeniť obsah a spôsob
popretia pohľadávky, ktorý vo vzťahu k prihláške pohľadávky žalobcu uskutočnil správca.

14.2. Odvolací súd tiež v súvislosti s nevykonaním navrhovaného dokazovania navyše poukazuje na

skutočnosť, že z obsahu spisu (písomné podania a zápisnice z pojednávaní) vyplýva, že strany sporu
nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenia dokazovania.

15. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne zistený skutkový stav
a nesprávne právne posúdenie) odvolací súd obdobne ako aj pri ostatných odvolacích dôvodoch

žalovaného zistil, že ani tieto odvolacie dôvody vo veci nie sú naplnené. Súd prvej inštancie v rámci
svojho konania a rozhodovania totiž správne zistil skutkový stav veci a na tento skutkový stav správne
aplikoval príslušné právne normy.

15.1. Podstatným pre rozhodnutie vo veci samej, t.j. v tomto incidenčnom konaní, je posúdiť, či dôvody

obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a či vylučujú žalobcom prihlásenú
pohľadávkuzuspokojeniavrámcireštrukturalizácie.Ktomutoodvolacísúdpoznamenáva,žekonkurzný
súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol
vo svojom popieracom prejave. Tieto závery vyplývajú z príslušných ustanovení ZKR a potvrdzuje ichobsah uznesenia NS SR č.k. 3 Obdo/70/2016 zo dňa 30. januára 2017, ktoré bolo publikované v Zbierke
stanovísk NS SR č. 7/2017 pod č. 63.

15.2. S ohľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri svojom
rozhodnutí vychádzal zo zistenia, či je možné dôvody uvedené v popieracom prejave správcu
(Oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 10.6.2020) akceptovať ako dostatočne opodstatnené
dôvody na popretie prihlásenej pohľadávky žalobcu.Vychádzajúc z obsahu popretia pohľadávky
zo dňa 10.6.2020 súd prvej inštancie správne uzavrel, že tam citované dôvody popretia nie sú

dostatočnespôsobilénato,abybolomožnéskonštatovať,ževylučujúpohľadávkužalobcuzuspokojenia
v reštrukturalizácii žalovaného.

15.3. K nedostatočnosti popretia pohľadávky odvolací súd poukazuje na poslednú vetu ustanovenia §
124 ods. 1 ZKR, podľa ktorej dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť,
že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých

záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich
právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

15.4.Vtomtokonkrétnomprípadereštrukturalizačnýsprávcapoprelpohľadávkužalobcusodôvodnením
na pochybností, ktoré vyplývajú z: doručených dokumentov, vyjadrenia dlžníka (žalovaného),

neevidovanie žalobcu ako veriteľa dlžníka v účtovnej, či inej dokumentácii, neevidovanie žalobcu
ako veriteľa dlžníka v zozname záväzkov dlžníka (či ani len v Reštrukturalizačnom posudku dlžníka)
a prebiehajúceho súdneho sporu. Z obsahu popretia nevyplývajú nijaké konkrétne skutočnosti, ktoré by
mohli spochybňovať opodstatnenosť prihlásenej pohľadávky žalobcu, nakoľko správca svoje popretie
odôvodnil práve spôsobom, ktorý podľa vyššie citovaného ustanovenia (§ 124 ods. 1 ZKR posledná

veta) nie je dostatočným spôsobom na popretie pohľadávky žalobcu.

15.5. Súd prvej inštancie celkom správne skonštatoval, že správca nepostupoval s dostatočnou
odbornou starostlivosťou. Správca totiž vo svojom popretí neuviedol žiadny konkrétny dôvod
neopodstatnenosti pohľadávky (napr. neexistencia záväzku, zánik záväzku a pod.), ale vo všeobecnosti

a v rozpore s ustanovením § 124 ods. 1 posledná veta ZKR poukázal len na vyjadrenia dlžníka
(žalovaného), na obsah jeho účtovnej evidencie a prebiehajúci súdny spor. Toto popretie pohľadávky
nie je dostatočné, pretože takéto nekonkrétne a iba všeobecné dôvody jej popretia potom nie je možné
náležite preskúmať v následnom incidenčnom konaní. Takejto situácii má zabrániť práve vyššie citované
ustanovenie § 124 ods. 1 posledná veta ZKR.

15.6. Obrana žalovaného v tom zmysle, že prihláška žalobcu neobsahovala zákonné náležitosti podľa
§ 122 ZKR, nie je opodstatnená a to z viacerých nižšie uvedených dôvodov.

15.6.1. V prihláške žalobcu je uvedený právny dôvod vzniku pohľadávky a to v jej bode 26, kde

je dostatočne popísaný dôvod vzniku pohľadávky (nevrátenie stroja a z toho vyplývajúci nárok
na zaplatenie istiny vrátane jej príslušenstva – úroky z omeškania, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky a tiež aj trovy konania, ktoré mu vznikli). K tomuto odvolací súd dodáva, že veriteľ nie je
povinnýpodriadiťsvojnárokuplatnenývprihláškepohľadávkykukonkrétnemuzákonnémuustanoveniu,
musí však úplne a určito opísať skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá, čo v tomto prípade zo

strany žalobcu splnené bolo. Stanovisko žalovaného, že dôvodom vzniku pohľadávky je neprávoplatný
rozsudok Okresného súdu Trebišov nie je správne, pretože takýto záver z obsahu prihlášky vôbec
nevyplýva, nakoľko žalobca v prihláške iba poukázal nato, že si svoju pohľadávku uplatnil aj v súdnom
konaní.

15.6.2. Reštrukturalizačný správca takýto dôvod popretia pohľadávky vo svojom popretí neuviedol, preto
táto skutočnosť ani nemôže byť predmetom skúmania v tomto incidenčnom konaní.

15.7. Žalovaný tiež namietal, že žalobcovi nevznikol nárok na nahradenie trov konania, ktoré si uplatnil
vo svojej prihláške, pretože príslušné súdne konanie bolo ex lege zastavené, nie je opodstatnená a to

z rovnakého dôvodu ako je to uvedené v predchádzajúcom odseku 15.6.2. K tomuto však odvolací
súd navyše poznamenáva, že podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú trovy konania (aj úroky
z omeškania) príslušenstvom pohľadávky, ktoré vznikajú bez ohľadu na existenciu právoplatného
rozhodnutia. Právoplatnosť rozsudku má pre príslušenstvo pohľadávky (rovnako aj pre pohľadávku)v zásade význam iba z hľadiska možnosti ich núteného uspokojenia v rámci prípadného exekučného
konania.

16. Odvolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie v celom rozsahu.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom

konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,

na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).