Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200049
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200049.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Magura a členiek senátu

JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Ing. Lenky Figulovej v právnej veci žalobcu: LUMARKT, s.r.o., so
sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice, IČO: 36 216 631, právne zastúpeného: JUDr. Eugen Kostovčík,
advokát, so sídlom kancelárie Gelnická 33, 040 11 Košice, IČO: 11 993 448 a JUDr. Eduard Moravský,
advokát, so sídlom Hlavná č. 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, , IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 103027276/2022 zo dňa 8. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103027276/2022

zo dňa 8. novembra 2022, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu
Košice č. 102103137/2022 zo dňa 28. júla 2022 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa
na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 102103137/2022 zo dňa 28.07.2022 (ďalej aj ako "správca
dane" a "rozhodnutie správcu dane") podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj "daňový poriadok") vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 59 857,90 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie
obdobiefebruár2018konštatujúcneoprávnenéuplatnenieodpočítaniadane,keďžežalobcasazúčastnil
na obchodných transakciách, o ktorých mohol vedieť, že sú poznačené podvodným konaním v oblasti
DPH, ak by prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenia,

ktoré prijal od svojich dodávateľov nebudú viesť k jeho účasti na daňovom podvode.
2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 103027276/2022 zo dňa 08.11.2022 (ďalej aj
"napadnuté rozhodnutie") podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
3. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že
správca dane začal dňa 12.06.2018 u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie február 2018. Správca dane z dôvodu, že bolo potrebné získať údaje prostredníctvom
medzinárodnej výmeny informácií (ďalej aj „MVI“) a z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti

rozhodujúcej pre správne určenie dane, daňovú kontrolu prerušil odo dňa 15.03.2019 do dňa
27.12.2021. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 100418266/2022 zo dňa
04.03.2022. V jej rámci bolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil
odpočítanie dane v celkovej sume 59 857,90 € z dodania tovaru od spoločnosti K-TOM TRADE a.s. sosídlom Moyzesova 50, Košice, IČO: 48 122 742 (ďalej aj „dodávateľ“ alebo „dodávateľská spoločnosť“)
na základe faktúr
- č. 00362018 zo dňa 06.02.2018, vystavenej za dodanie kávy Dallmayr Prodomo 500 g, v množstve 43

175 ks, so základom dane 149 385,50 € a DPH 29 877,10 €;
- č. 00012018PP zo dňa 27.02.2018, vystavenej ako „daňový doklad k prijatej platbe na základe
zálohovej faktúry ZF20180002 do VÚB banky 27.02.2018 v sume 179 884,80 €“ (dátum dodania tovaru
05.03.2018 - faktúra č. 00612018 zo dňa 05.03.2018, predmet dodania káva Dallmayr Prodomo 500 g,
43 200 ks, celková fakturovaná suma 179 884,80 €), so základom dane 149 904,00 € a DPH 29 980,80 €.

4. Správca dane v priebehu daňovej kontroly najmä zistil, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom
období deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“) českému odberateľovi Maltepo s.r.o.,
ktorého predmetom bola káva Dallmayr Prodomo 500 g v počte 43 175 ks, v celkovej sume bez
DPH 153 271,35 € - jednotková cena 3,55 €. Uvedený odberateľ následne rovnaký tovar predal bez

ekonomického opodstatnenia bulharskej spoločnosti BGD-EXPORT LLC v množstve 43 200 ks za
jednotkovúcenu3,45€.SpoločnosťMaltepos.r.o.podľafaktúryč.280005zodňa05.03.2018nadobudla
43 200 ks kávy Dallmayr Prodomo 500 g od žalobcu za jednotkovú cenu 3,55 €, ktorú následne dodala
poľskej spoločnosti LIPRO Sp. z o.o v rovnakom množstve za jednotkovú cenu 3,61 €. Správca dane
uviedol,žetietododávkytovarumajúnadväznosťnadodávateľskúfaktúruč.00612018oddodávateľskej

spoločnosti pre žalobcu.
5. Dodávateľská spoločnosť v odpovedi na výzvu správcu dane na predloženie požadovaných dokladov
uviedla k úhrade faktúry č. 00612018 zo dňa 05.03.2018, ktorá sa týka preverovanej faktúry č.
00012018PP zo dňa 27.02.2018 údaje, z ktorých vyplýva, že išlo o tovar nakúpený dodávateľskou
spoločnosťou od spoločnosti LIDLE, s.r.o.

6.Vsúvislostisfaktúrouč.00362018zodňa06.02.2018správcadanenapokon identifikovalnasledovný
reťazec platiteľov DPH z rôznych členských štátov Európskej únie, ktorí deklarovali nákup a predaj
tovaru – kávy Dallmayr Prodomo 500 g v množstve 43 175 ks, pričom pôvod tovaru ostal neznámy: A&S
Company Sp. z o.o. (PL) › FESTI Sp. z o.o. (PL) › MISTERM PLUS Sp. z o.o. (PL) › K-TOM TRADE a.s.
(SK) › LUMARKT, s.r.o. (SK) › Maltepo s.r.o. (CZ) › BGD-EXPORT LLC (BG).

7. V súvislosti s faktúrou č. 00012018PP zo dňa 27.02.2018 správca dane na základe zistených
skutočností identifikoval ďalší reťazec: TK Company, s.r.o. (CZ) › LIDLE, s.r.o. (SK) › K-TOM TRADE
a.s. (SK) › LUMARKT, s.r.o. (SK) › Maltepo s.r.o. (CZ) › LIPRO Sp. z o.o. (PL).
8. Zároveň správca dane zistil, že spoločnosť Maltepo s.r.o. bola v obchodnom vzťahu so spoločnosťami
LIDLE, s.r.o. a K-TOM TRADE a.s. a so spoločnosťou LIDLE, s.r.o. bola v obchodnom vzťahu tiež

spoločnosť BGD-EXPORT LLC.
9. Prostredníctvom údajov zo systému VIES správca dane zistil, že spoločnosť LIDLE, s.r.o. v januári
až marci 2018 nadobudla tovar od spoločnosti TK Company, s.r.o. (CZ) a Oakville, s.r.o. (CZ) v
rámci trojstranného obchodu, v ktorom vystupovala ako druhý odberateľ pri nákupe tovaru od českej
spoločnosti TK Company, s.r.o., pričom tovar nezdanila. Rovnako tiež postupovala spoločnosť LIDLE,

s.r.o. aj v rámci trojstranného obchodu, v ktorom vystupovala ako druhý odberateľ pri nákupe tovaru od
spoločnosti BGD-EXPORT LLC.
10. Správca dane tak zistil, že tovar obstaraný žalobcom od dodávateľskej spoločnosti bol následne
dodaný s oslobodením od dane spoločnosti Maltepo, s.r.o. (CZ), ktorá ho ďalej dodala spoločnosti BGD-
EXPORT LLC, ktorá bola jedným z dodávateľov spoločnosti LIDLE, s.r.o., ktorá nákup tovaru od tohto

dodávateľa nezdanila podľa § 69 ods. 7 zákona o DPH v rámci trojstranného obchodu a znižovala svoju
daňovú povinnosť odpočítaním dane z faktúr za nelegitímny tovar (LOGSTORE, s.r.o. a RONI, s.r.o.).
11. K daňovému úniku vo vyššie uvedenom reťazci podľa správcu došlo tak, že priamy dodávateľ
žalobcu spoločnosť K-TOM TRADE a.s. si ponížil daňovú povinnosť uplatnením odpočítania dane
krížovou fakturáciou „kontra obchodovaním“ z dodávateľských faktúr spoločnosti LIDLE, s.r.o. Teda

spoločnosť K-TOM TRADE a.s. bola súčasťou podvodu prostredníctvom krížovej fakturácie jeho
dodávateľa LIDLE, s.r.o., ktorý neodviedol daň do štátneho rozpočtu a spoločnosť K-TOM TRADE a.s. si
uplatňovala odpočítanie dane od dodávateľa LIDLE, s.r.o. neoprávnene. Na tomto stupni fakturačného
reťazca možno identifikovať daňový podvod. Správca dane zároveň konštatoval, že osoby zúčastnené
v zistenom reťazci sa poznali na základe svojich vzájomných obchodných vzťahov a vedeli, s akým

tovarom obchodujú, preto žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje obchodov, ktoré boli súčasťou
podvodu vo vzťahu k DPH.
12. V súvislosti s faktúrou č. 00012018PP zo dňa 27.02.2018 správca dane zistil, že predmetný tovar
dodávateľská spoločnosť nakúpila od spoločnosti LIDLE, s.r.o., ktorej konateľom bol A. A. B., ktorý bolsúčasne v období od 16.04.2015 do 02.11.2017 členom dozornej rady spoločnosti K-TOM TRADE a.s.
Z kontrolných výkazov zúčastnených subjektov správca dane zistil, že dodávateľom tovaru spoločnosti
LIDLE, s.r.o. bola spoločnosť LOGSTORE, s.r.o. a spoločnosť RONI, s.r.o., ktoré naopak nevykázali

dodanie tovaru a služieb odberateľovi LIDLE, s.r.o. a v predmetnom zdaňovacom období nevykonávali
ekonomickú činnosť. Spoločnosť LIDLE, s.r.o. dňa 09.10.2018 zanikla.
13. Spoločnosť LIDLE, s.r.o. bola zapojená do reťazového obchodu ako „Zmiznutý obchodník“, s úlohou
zneprehľadniť tok tovaru a umožniť nasledujúcim článkom reťazca odpočítať si na vstupe daň, ktorú
ako zmiznutý obchodník neodviedla do štátneho rozpočtu, čím v prvom štvrťroku 2018 nepriznala a

nezaplatila daň najmenej v sume 1 414 609,83 €.
14. Správca dane poukázal na personálne prepojenie medzi spoločnosťami K-TOM TRADE a.s. a TK
Company, s.r.o. (CZ) v osobe C. D. - bývalého konateľa a súčasného spoločníka v spoločnosti TK
Company, s.r.o. (CZ), ktorý je zároveň zamestnancom spoločnosti K-TOM TRADE a.s. a jej akcionárom,
a tiež medzi spoločnosťami K-TOM TRADE a.s. a Maltepo, s.r.o. (CZ) v osobe jej konateľa - pána E. E.,
ktorý bol od roku 2020 zamestnaný v spoločnosti K-TOM TRADE a.s.. Dodávateľská spoločnosť teda

mala všetky informácie na zabezpečenie nákupu tovaru priamo od spoločnosti TK Company, s.r.o. (CZ),
ktorý by sa prejavil ako daňovo neutrálny, a tiež pre predaj tovaru priamo spoločnosti Maltepo, s.r.o. (CZ).
15. Ďalej správca dane poukazoval na zistenia plynúce z MVI, podľa ktorých spoločnosť TK Company,
s.r.o. (CZ) dodávala tovar na Slovensko zásadne spoločnostiam, ktoré následne zanikli z dôvodu
zlúčenia a ich nástupca už so správcom dane nekomunikoval. Vo všetkých týchto spoločnostiach pritom

figuruje meno A. A. B. na pozícii štatutárneho orgánu alebo spoločníka. Zároveň uviedol, že žalobca
poznal F. E. D. (predsedu predstavenstva dodávateľskej spoločnosti) už z predošlej spolupráce so
spoločnosťou KRANED, s.r.o., ktorej bol konateľom. Preto žalobca vedel o spôsobe obchodovania
prostredníctvom týchto spoločností. Podľa správcu dane je nepravdepodobné, aby prebiehali spoločné
aktivity vyššie uvedených osôb bez toho, aby o sebe nemohli vedieť. Správca dane tiež uviedol, že

za spoločnosť KRANED, s.r.o. okrem konateľa konali aj pán D. a pani G., ktorí boli zamestnancami
aj dodávateľskej spoločnosti. Skutočnosť, že tie isté osoby konajú za dve rôzne spoločnosti, s tou
istou komoditou bola indíciou, na základe ktorej žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na dodávkach
poznačených podvodom. Pani G. bola súčasne obchodnou zástupkyňou spoločnosti TK Company, s.r.o.
(CZ).

16. Daňové orgány skutočnosť, že medzi odberateľom Maltepo, s.r.o. (CZ) a dodávateľom K-TOM
TRADE a.s. existovali prepojenia a žalobca tovar od tohto konkrétneho dodávateľa predal práve
spoločnosti Maltepo, s.r.o. (CZ), považujú za fakt preukazujúci, že žalobca a jeho dodávateľ koordinovali
ďalší postup pri fakturácii tovaru obstaraného žalobcom tak, aby na ďalšom stupni reťazca bola ako
odberateľ žalobcu práve spoločnosť Maltepo, s.r.o. (CZ).

17. Záverom správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal svoj obozretný prístup pri vstupe do
obchodného vzťahu s dodávateľskou spoločnosťou. Správca dane vyhodnotením všetkých dôkazov
dospel k záveru, že žalobca sa v preverovaní zdaňovacom období vedome zúčastnil zdaniteľných
obchodov spriaznených a vzájomne koordinovaných spoločnosti v obchodných reťazcoch poznačených
podvodom v oblasti DPH, ktorých účelom bolo nedovolené profitovania zo spoločného systému DPH.

II.
Správna žaloba, stanoviská,
konanie pred správnym súdom

A. Správna žaloba
18. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu podľa § 177 a nasl.
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“) namietajúc vady
podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) S.s.p.. Navrhol, aby správny súd rozhodnutia daňových orgánov
zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

19. V správnej žalobe najmä uviedol, že
- keďže spoločnosť LIDLE, s.r.o.vystavovala faktúry na neexistujúci tovar, nemôže sa jednať o daňový
podvod, pretože absentuje splnenie hmotnoprávnych podmienok;
- k daňovému úniku došlo na vedľajšej vetve reťazca formou znižovania daňovej povinnosti
uplatňovaním odpočítania dane z faktúr za neexistujúci tovar, v dôsledku čoho k daňovému úniku

nedošlo formou podvodného konania, ale z dôvodu porušenia § 19 ods. 1 a § 49 ods. 1 zákona o DPH;
- podľa žalobcu medzi daňovým únikom, ktorý vznikol znižovaním dane spoločnosťami LIDLE, s.r.o. a
K-TOM TRADE a.s. z faktúr za neexistujúci tovar a odpočítaním dane žalobcom od spoločnosti K-TOM
TRADE a.s. nie je žiadny skutkový kontext a ani príčinná súvislosť;- daňová povinnosť spoločnosti LIDLE, s.r.o. pri nákupe tovaru by vznikla len, ak by išlo o nadobudnutie
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a v rámci trojstranných obchodov, avšak z rozhodnutí
správnychorgánovvyplýva,žespoločnosťLIDLE,s.r.o.sidaň,ktorúmalazaplatiťprinadobudnutítovaru

v tuzemsku z iného členského štátu a v rámci trojstranných obchodov ani neuplatňovala, čím došlo k
porušeniu zákona o DPH, no bolo daňovo neutrálne a nedošlo k daňovému úniku;
- v predmetnom prípade podľa žalobcu nedošlo k situácii, keď spoločnosť LIDLE, s.r.o. a dodávateľská
spoločnosť, alebo iní dodávatelia v obchodnom reťazci vybranú daň neodviedli;
- rozhodnutia daňových orgánov sú zároveň nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keď na jednej

strane daňové orgány tvrdia že spoločnosť LIDLE, s.r.o. si znižovala daňovú povinnosť z dodaní pre
spoločnosť K-TOM TRADE a.s. faktúrami od spoločností LOGSTORE, s.r.o. a RONI, s.r.o. za tovar, ktorý
existoval, ale tento nebol súčasťou reťazca, do ktorého bol zapojený žalobca a na strane druhej tvrdia,
že spoločnosť LIDLE, s.r.o. si znižovala daňovú povinnosť o odpočítanie dane z neoveriteľných faktúr,
pričom nepreukázala materiálne plnenie pri nelegitímnom tovare;
- správca dane postupoval v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1, 2 a 8 daňového poriadku, pretože vylúčil

súčinnosťžalobcu,vystavilhosituácii,vktorejmalznačneobmedzenémožnostiúčinneuplatňovaťsvoje
zákonné práva, keďže po doručení oboznámenia zo dňa 14.02.2022 určil žalobcovi 8 dňovú lehotu na
vyjadrenie sa k zisteniam správcu dane, žiadosť žalobcu o predĺženie tejto lehoty zamietol a deň po jej
uplynutí vyhotovil Protokol;
- právo žalobcu nazerať do spisu podľa § 23 daňového poriadku nemožno stotožňovať s povinnosťou

správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku;
- správca dane nikdy kvalifikovane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku neoznámil žalobcovi vzniknuté
pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov;
- daňové orgány svoje rozhodnutia odôvodňujú zisteniami u dodávateľskej spoločnosti žalobcu a tieto
zistenia mechanicky premietajú aj vo vzťahu k žalobcovi;

- prepojenia spoločnosti K-TOM TRADE a.s. na spoločnosti TK Company, s.r.o. (CZ) a Maltepo s.r.o.
(CZ) sa týkajú spoločnosti K-TOM TRADE a.s., a nie žalobcu, tieto mu nie sú známe a daňové orgány
vôbec neodôvodnili, ako dospeli k záveru, že žalobca o týchto prepojeniach vedel alebo vedieť mohol,
pričom obdobná námietka žalobcu ostala nezodpovedaná;
- žalobca spoločnosť TK Company, s.r.o. (CZ) nepoznal a preto nemohol od nej nakupovať tovar priamo;

- záver o tom, že žalobca z predošlej spolupráce s dodávateľom KRANED, s.r.o. a K-TOM TRADE
a.s. poznal pána D. a mohol vedieť o spôsobe obchodovania prostredníctvom spoločností K-TOM
TRADE a.s., KRANED, s.r.o. a KRANED-K, s.r.o. je len domnienkou, ktorá nie je žiadnym spôsobom
objektivizovaná a podložená dôkazmi;
- žalobca dlhodobo obchodoval so spoločnosťou K-TOM TRADE a.s., K-TOM, s.r.o. a KRANED, s.r.o.

a spolupráca s týmito spoločnosťami bola bezproblémová;
- daňové orgány rovnako neodôvodnili ako dospeli k záveru, že medzi žalobcom a jeho dodávateľom
dochádzalo ku koordinácii pri výbere odberateľa;
- žalovaný sa riadne nezaoberal námietkami žalobcu, ktoré mali pre posúdenie veci zásadný význam,
čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mali za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

B. Vyjadrenie žalovaného
20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.04.2023 navrhol túto zamietnuť, zotrval na záveroch
vyjadrených v preskúmavanom rozhodnutí, žalobné body hodnotil ako nedôvodné s poukazom a

zhrnutím dôvodov svojho rozhodnutia v spojení s rozhodnutím správcu dane, pričom zdôraznil, že
zistenie a posúdenie skutkového stavu a prijaté závery o nepriznaní odpočtu z dôvodu účasti žalobcu na
daňovompodvodesúvecnesprávne.Zanedôvodnépovažovalajžalobcomvznesenénámietkytýkajúce
sa zákonnosti postupov správcu dane, nedôvodnosti prerušenia daňovej kontroly a oboznámenia
žalobcu s pochybnosťami správcu dane.

C. Ostatné stanoviská a ďalší priebeh konania pred správnym súdom
21. Žalobca sa k stanovisku žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 09.05.2023, v ktorom najmä uviedol,
že v predmetnej veci bola preukázaná existencia daňového úniku, avšak tento je spojený s uplatnením
dane dodávateľskou spoločnosťou žalobcu na základe faktúr od spoločnosti LIDLE, s.r.o. za neexistujúci

tovar. V danom prípade sa nejednalo o daňový podvod, ale išlo o porušenie ustanovenia § 49 ods. 1
zákona o DPH. Za týchto okolností tak ani nie je možné tvrdiť, že sa žalobca vedome, či nevedome
zúčastnilnapodvodnomreťazcizdaniteľnýchobchodov.Opäťzopakoval,žedaňovéorgánypresvedčivo
a kvalifikovane neuviedli na základe akej úvahy dospeli k záveru, že žalobca mohol vedieť, že jehoodberateľ bol personálne prepojený s jeho dodávateľom. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalobca zotrval
na uplatnených žalobných námietkach, týkajúcich sa prerušenia daňovej kontroly a porušenia § 46 ods.
5 daňového poriadku.

22. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.09.2023 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení ako aj
záveroch vyjadrených v napadnutom rozhodnutí.
23. Žalobca v podaní doručenom správnemu súdu dňa 06.03.2025 najmä uviedol, že z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, žeby sa v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch zúčastňovalo len
fakturačne a zároveň daňové orgány neodôvodnili, v čom spočíva rizikovosť takéhoto plne legálneho

spôsobu výkonu podnikateľskej činnosti. Daňové orgány opomenuli listinný dôkaz predložený žalobcom
- systém zabezpečenia kontroly hygieny potravín, ktorým žalobca preukázal, že mu bol vydaný
certifikát kvality podľa IFS Logistics Standard. Z rozhodnutí tiež nevyplýva, či skutočnosť, že tovar bol
v priebehu pár hodín po dodaní prepravený odberateľovi, bola podradená pod vedomostný test alebo
due diligence test. Uvedený spôsob obchodovania je pritom u žalobcu štandardný a na jeho webstránke
deklarovaný. Uviedol, že žalobca bol pánom D. v minulosti informovaný o tom, že v dôsledku nových

investícií, získavania investorov a zlepšenia statusu v podnikateľskom prostredí spoločnosť KRANED,
s.r.o. postupne ukončí svoju činnosť a všetky podnikateľské aktivity pána D. budú presmerované na
spoločnosť K-TOM TRADE a.s. Uvedené dôvody pre zmenu subjektu dodávateľa považoval žalobca za
rozumné a nevzbudzujúce žiadne podozrenie o tom, že by malo ísť o zmeny motivované akoukoľvek
nelegálnou činnosťou. Preto žalobca nemal ani len žiadny dôvod ďalej pátrať po ďalšom osude

spoločnosti KRANED, s.r.o. Následné zamestnávanie pána E. u priameho dodávateľa žalobcu je
okolnosťou, ktorá nastala ex post, a preto nemôže byť aplikovaná v rámci vedomostného testu. Daňové
orgánytakvovýsledkunepreukázalivedomosťžalobcuojehoúčastinareťazcipoznačenompodvodom.
24. Podľa § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 1.6.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu

v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov(t.j.ajvaktuálnesúdenejveci).PrejednávanávecbolapôvodnepredloženáKrajskému
súdu v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 6S/16/2023. Od 01.06.2023 je na konanie v tejto veci
príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod
sp. zn. KE-6S/16/2023.

25. Správny súd vo veci vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.03.2025, na ktoré sa dostavili právni
zastupcovia žalobcu a p. H. I. (spoločník a prokurista žalobcu). Právny zástupcovia žalobcu stručne
zrekapitulovali námietky uvedené v žalobe ako aj obsah ich ďalších podaní. Poukázali na to, že v rámci
vedomostného testu nie je možné kumulovať záver o tom, že žalobca vedel so záverom, že mohol
vedieť o jeho účasti na daňovom podvode. Zároveň namietali, že rozhodnutia daňových orgánov sú

nepreskúmateľné a súčasne vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže predmetný
daňový únik je dôsledkom nesplnenia hmotnoprávnych podmienok. G. H. I. stručne poukázal na
negatívne dôsledky rozhodnutí daňových orgánov na ekonomickú situáciu žalobcu.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

26. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento

deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
27. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby

skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
28. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
29.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

31. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna
žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj
postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
32. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“) a tento preberá aj slovenská

vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),

c. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane
z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),
d. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH).
33. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu

obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu, alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to
je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či
zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

34. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový
podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom
zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v
zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri
dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri

jednotlivých dôvodoch odlišné, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených
troch dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.
35. Judikatúra Súdneho dvora EÚ podvodom na DPH označuje najmä situácie, v ktorých jeden z
účastníkov neodvedie štátnej pokladnici vybranú daň a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom získania
zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom harmonizovanej úpravy, pretože uskutočnené operácie

nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam [rozsudky z 12.0 1.2006 v spojených veciach Optigen
Ltd a Fulcrum Electronics Ltd (v likvidácii) a Bond House Systems Ltd proti Commissioners of Customs
& Excese , Zb. rozh. s. I-483 (ďalej len „vec Optigen“), zo 06.07. 2006 v spojených veciach Axel
Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL, C-439/04 a C-440/04, Zb. .
rozh. s. I-6161), a z 21.06.2012 v spojených veciach Mahageben kft a G. H., C-80/11 a C-142/11]. Za

takého stavu je potom z hľadiska posúdenia nároku na odpočet dane rozhodné posúdenie všetkých
objektívnych okolností vykázanej transakcie.
36. Okrem objektívnych okolností je potrebné posúdiť aj subjektívnu stránku konania, teda vedomosť
subjektu uplatňujúceho odpočet dane o daňovom podvode. Vo veci Optigen je zdôraznené, že nárok na
odpočet dane nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná

transakcia zaťažená skutočnosťami, o ktorých platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Zavedenie systému
zodpovednosti bez zavinenia by totiž prekračovalo rámec toho, čo je nevyhnutné na ochranu platieb do
verejného rozpočtu (porov. rozsudky z 11. 5. 2006 vo veci Federation of Technological Industries a i.,
C-384/04, Zb. rozh. s. I-4191, bod 32, ako aj z 21.02.2008 vo veci Netto Supermarkt, C-271/06, Zb.37. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel možno vyvodiť kritériá pre posúdenie účasti
daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o
pripustení uplatnenia práva na právo na odpočítanie dane. Axel Kittel test pozostáva zo štyroch

podmienok, pričom nesplnenie akejkoľvek z týchto podmienok znamená, že neboli splnené podmienky
na odmietnutie nároku na odpočet. Prvou podmienkou testu je existencia daňovej straty ku dňu
rozhodovania. Druhou podmienkou Axel Kittel testu je, že preukázaná existencia daňovej straty podľa 1.
podmienky testu bola dôsledkom podvodného konania. Pre splnenie tretej podmienky Axel Kittel testu
je rozhodné, či podvodné konanie (2. podmienka), v dôsledku ktorého vznikla daňová strata / únik (1.

podmienka), bolo spojené s obchodnými transakciami daňového subjektu. Napokon podľa 4. podmienky
Axel Kittel testu je potrebné preukázať, či daňový subjekt vedel, alebo pri vynaložení náležitej opatrnosti
mohol vedieť o spojení podvodného konania s jeho obchodnými transakciami (3. podmienka).
38. Dôkazné bremeno vo vzťahu ku všetkým kritériam, ktorých preukázanie je predpokladom odopretia
odpočtu dane z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode zaťažuje správcu dane.
39. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že tieto vo výsledku svoje rozhodnutia založili

na tom závere, že žalobca sa posudzovanými transakciami zapojil do obchodného reťazca (ktorý bol
opísaný v konštatačnej časti tohto rozsudku) poznačeného daňovým podvodom.
40. V tejto súvislosti správny súd osobitne zdôrazňuje, že jeho prieskumná právomoc bola limitovaná
rozsahom a obsahom žalobcom formulovaných námietok.
41. V nadväznosti na kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode podľa

Axel Kittel testu, ktoré sú vyššie uvedené, správny súd konštatuje, že žalobca nenamieta samotný
vznik daňového úniku (prvej podmienky), ak sám uviedol, že v danom prípade je nepochybné, že
došlo k daňovému úniku a to tým, že dodávatelia resp. subdodávatelia žalobcu si svoju vlastnú daňovú
povinnosť, ktorú boli povinní zaplatiť znížili tým, že na vstupe si odpočítali daň z (krížovej) fakturácie
neexistujúceho tovaru od daňového subjektu LIDLE, s.r.o., a aj podľa žalobcu existencia daňového

úniku v reťazci plnení, v ktorom sa ocitol preukázaná bola. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom nebola
namietaná ani tretia podmienka Axel Kittel testu, a to, že jeho zdaniteľné obchody z ktorých si uplatňoval
odpočet boli súčasťou správcom dane označeného reťazca zdaniteľných obchodov, ktoré podľa správcu
charakterizuje podvodné konanie. Správny súd za tohto stavu nemal zákonnú možnosť ani povinnosť
posudzovať správnosť vymedzenia daňového úniku ani skutočnosti, že žalobca bol súčasťou reťazca

zdaniteľných obchodov, ktoré sú podľa správcu dane poznačené daňovým podvodom.
42. Z obsahu žalobných námietok je zrejmé, že žalobca namietal preukázanosť daňového podvodu
nesplnením (nepreukázaním) druhej podmienky Axel Kittel testu, že daňový únik bol dôsledkom
podvodného konania.
43. Žalobca však žiadnym spôsobom nenamietal súhrn zistení správcu dane o okolnostiach transakcií

vo vymedzenom reťazci zdaniteľných plnení, ktorými správca dôvodil, že k vzniku daňového úniku došlo
z dôvodu podvodného konania v danom reťazci, súčasťou ktorého reťazca bol aj žalobca. Preto ani
túto časť záverov správcu dane a žalovaného pre absenciu žalobných námietok súd nemal zákonnú
možnosť ani povinnosť posudzovať.
44. Žalobca svoju námietku vo vzťahu k splneniu druhej podmienky Axel Kittel testu vymedzil výlučne

tým, že k vzniku daňového úniku krížovou fiktívnou fakturáciou (teda fakturáciou za neexistujúci tovar)
nedošlo v dôsledku daňového podvodu, keďže pri fiktívnej fakturácii absentuje splnenie hmotnoprávnej
podmienky odpočtu (materiálna existencia plnenia) a pri daňovom podvode na rozdiel od porušenie
zákona, sú splnené hmotnoprávne aj formálne podmienky odpočtu, vrátane reálneho dodania tovaru
a služieb. Podľa žalobcu, ak ku daňovému úniku došlo na skoršom stupni obchodného reťazca

krížovou fiktívnou fakturáciou (fakturáciou za tovar reálne neexistujúci) a uplatnením odpočtu z tohto
fiktívneho dodania, potom dôvod tohto úniku nie je možné spájať s podvodným konaním, keďže by to
bolo rozporné s podstatou daňového podvodu, kde sú zákonné podmienky odpočtu splnené. A podľa
žalobcu vyplývajúc z koncepcie jeho argumentácie zjavne majú byť splnené na každom stupni reťazca,
a aj pri krížovej fakturácii.

45. Správny súd bol preto vo svojom prieskume obmedzený na posúdenie takto formulovanej námietky,
ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú.
46. Ako bolo už vyššie zhrnuté k daňovému úniku v reťazci obchodov s kávou podľa správcu došlo tak,
že priamy dodávateľ žalobcu spoločnosť K-TOM TRADE a.s. si ponížil daňovú povinnosť uplatnením
si odpočítania dane krížovou fakturáciou „kontra obchodovaním“ z dodávateľských faktúr spoločnosti

LIDLE, s.r.o. bez preukázania materiálnej existencie plnenia. Teda krížovou fakturáciou, kedy sa jedna
fakturačná línia týkala reálne existujúceho tovaru (kávy) a druhá krížová fakturácia od LIDLE, s.r.o. sa
týkala reálne neexistujúceho tovaru.47. Krížová fiktívna fakturácia za účelom uplatnenia odpočtu z týchto faktúr niektorým subjektom
účastným na reťazci zdaniteľných obchodov s cieľom poníženia vlastnej daňovej povinnosti
charakterizuje jeden z všeobecne identifikovaných spôsobov podvodného konania. Skutočnosť fiktívnej

krížovejfakturácienaniektoromstupnizistenéhoreťazcaobchodov,priktorejidevpodstateonesplnenie
hmotnoprávnych podmienok odpočtu pre neexistenciu materiálneho plnenia, aj v spojení so vznikom
daňového úniku v súvislosti s takou krížovou fiktívnou fakturáciou, nie je podľa názoru súdu spôsobilá
zvrátiťpreukázanosťtoho,žedaňovýúnikboldôsledkompodvodnéhokonaniaadanýobchodnýreťazec
je poznačený daňovým podvodom.

48. Žalobcom zdôrazňovaná a judikatúrou ustálená odlišnosť medzi dôvodom odopretia odpočtu pre
nesplnenie hmotnoprávnych a formálnych podmienok odpočtu a pre daňový podvod, a neprípustnosť
zamieňania týchto vzájomne sa vylučujúcich dôvodov, sú určujúce v konkrétnom obchodnom vzťahu -
zdaniteľnom obchode, oprávnenosť odpočtu, z ktorého je predmetom posudzovania. Tieto východiská
však podľa názoru súdu nie je možné vykladať tak, ako to činí žalobca vo svojich námietkach a
naplneniedruhejpodmienkyAxelKitteltestu- existenciedaňovéhoúnikuvdôsledkudaňovéhopodvodu

podmieňovať splnením hmotnoprávnych podmienok odpočtu na každom článku reťazca zdaniteľných
obchodov, či pri krížovej fakturácii na niektorom stupni reťazca. V tejto súvislosti žalobca opomína fakt,
že správca dane ani v jednom prípade nespochybnil existenciu tovaru vo vzťahu medzi žalobcom a jeho
priamym dodávateľom.
49. Správny súd však prisvedčil námietke žalobcu, ktorá sa týkala hodnotenia a napokon aj súvisiaceho

odôvodnenia – vedomostnej zložky účasti žalobcu na daňovom podvode (štvrtej podmienky Axel Kittel
testu).
50. V tejto súvislosti správny súd v prvom rade poukazuje na to, že rozhodnutia daňových orgánov
obsahujú sumár ich skutkových zistení a právnych záverov, tomuto však chýba adresnosť a konkrétnosť,
a to minimálne vo vzťahu k vedomostnej zložke tzv. Axel Kittel testu.

51. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach opisujú zistenia o personálnom prepojení jednotlivých
spoločností, ktoré sa zúčastnili vyššie popísaných obchodných reťazcov. Z týchto najmä vyplynulo, že
za spoločnosť KRANED, s.r.o. vystupovali tí istí zamestnanci ako za K-TOM TRADE a.s. (E. D. a J. G.),
uvedené spoločnosti mali spoločné sídlo a pán F. E. D. bol predsedom predstavenstva spoločnosti K-
TOM TRADE a.s. a zároveň konateľom spoločnosti KRANED, s.r.o. Spoločníkom spoločnosti KRANED,

s.r.o. bol tiež pán C. D., ktorý bol zároveň členom dozornej rady spoločnosti K-TOM TRADE a.s.
do 02.11.2017 a konateľom a spoločníkom spoločnosti TK Company, s.r.o. Pán A. B. bol právnikom
spoločnosti KRANED, s.r.o., bol konateľom spoločnosti KRANED-K, s.r.o. a zároveň členom dozornej
rady spoločnosti K-TOM TRADE a.s. do 02.11.2017, pričom spoločníkom spoločnosti KRANED-K, s.r.o.
spoločnosť TK Company, s.r.o. Pani J. G., K. G. a L. D. boli obchodnými zástupkyňami spoločnosti TK

Company, s.r.o. a tiež spoločnosti K-TOM TRADE a.s. F. E. E. - konateľ a spoločník spoločnosti Maltepo
s.r.o. (odberateľa žalobcu) bol v roku 2020 zamestnancom spoločnosti K-TOM TRADE a.s. Daňové
orgány tiež poukazovali na skutočnosť, že žalobca poznal F. E. D. z predošlej spolupráce s dodávateľom
KRANED, s.r.o., a preto vedel o spôsobe obchodovania prostredníctvom spoločností K-TOM TRADE
a.s., KRANED, s.r.o. a KRANED-K, s.r.o. Poukázali zároveň na skutočnosť, že tovar bol nakupovaný

len na základe objednávok.
52. Pokiaľ ide o personálne prepojenia medzi dodávateľom žalobcu a jeho dodávateľmi (LIDLE, s.r.o.
a najmä TK Company, s.r.o.), ide o skutočnosti týkajúce sa vzťahu medzi dodávateľom žalobcu a inými
osobami, odlišnými od osoby žalobcu. V tejto súvislosti však správca dane opomína uviesť, na základe
akých skutočností dospel k záveru, že o uvedených prepojeniach žalobca vedieť mal alebo mohol.

Následne správca dane poukazuje na personálne prepojenie medzi priamym dodávateľom žalobcu
a odberateľom žalobcu – spoločnosťou Maltepo s.r.o. v osobe jej konateľa F. E. E., ktorý mal byť
v roku 2020 zamestnancom spoločnosti K-TOM TRADE a.s., pričom posudzované obchodné transakcie
nastali v mesiaci február 2018. Žalobcovu vedomosť alebo prijímanie preventívnych opatrení je potrebné
skúmať a hodnotiť spätne - t. j. k času, kedy sa zdaniteľné obchody mali realizovať. Existencia daňového

podvodu sama osebe neznamená, že žalobca bol do podvodného reťazca zapojený vedome. To sa
posudzuje v rámci subjektívneho testu, kde možno vychádzať jedine zo skutočností, ktoré nastali do
momentu uzatvorenia obchodu (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023 bod 31 a tiež Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa
06.08.2020, čj. 1 Afs 304/2019-33, bod 27). Uvedené platí rovnako, pokiaľ ide o následný zánik a výmaz

dodávateľskej spoločnosti z obchodného registra.
53. Ďaňové orgány ako ďalší dôvod svedčiaci o tom, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že
participuje na daňovom podvode, resp. mal byť obozretnejší v rámci obchodovania uvádza, že jeho
priame dodávateľské spoločnosti (v tu súdenej veci K-TOM TRADE a.s. a v minulosti KRANED, s.r.o.)spájala osoba F. E. D. – predsedu predstavenstva, resp. konateľa spoločnosti v druhom prípade.
Personálne prepojenie medzi dodávateľskými spoločnosťami nepochybne môže byť jednou z okolností
naznačujúcichrizikoúčastinapodvodnomkonaníapotrebuostražitejšiehoprístupuzostranyodberateľa

(žalobcu), ak chce s takýmito subjektmi daňový subjekt obchodovať, avšak bez ďalšieho sa z hľadiska
preukázania podmienok pre nepriznanie práva na odpočet DPH z dôvodu daňového podvodu javí ako
nepostačujúce a málo presvedčivé, a to najmä za situácie, keď tak ako to uvádzal žalobca a napokon
aj daňové orgány, že spolupráca žalobcu s pánom D. bola dlhodobá a bezproblémová. Uvedené platí
rovnako o absencii písmoných zmlúv v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom (v

tejto súvislosti správca dane bez ďalšieho iba zmienil, že tovar bol žalobcovi dodaný iba na základe
objednávok, bez toho aby uvedené zistenie vyhodnotil vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam tohto
prípadu).
54. Daňové orgány tiež poukázali na skutočnosť, že žalobca nakupoval tovar iba na základe objednávok.
Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že neuzatvorenie písomnej zmluvy obvykle vedie k záveru o
neopatrnosti alebo neobozretnosti žalobcu. Napokon aj česká judikatúra za znaky svedčiace existencii

daňového podvodu vymenúva napr. existenciu sídla na virtuálnej adrese, nezverejňovanie účtovných
závierok, absenciu písomnej zmluvy pri rozsiahlom obchode, podozrivo nízke marže, neobvyklé ceny
a ďalšie (PROCHÁZKA, Vojtěch a KUPČÍK, Petr a BRYCHTA, Karel. Definiční znaky podvodu na DPH
v judikatúre Nejvyššího správního soudu, Časopis pro právní vedu a praxi, 1/2022, roč. XXX, str. 160
a 161). Avšak v tu prejednávanej právnej veci sa daňové orgány s touto okolnosťou podrobnejšie

nevysporiadali, a to najmä v súvislosti s ďalšími okolnosťami prípadu, ako sú napríklad zaužívaná
prax v danom odvetví ale aj prax v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom, ktorý
mal pretrvávať od roku 2016, resp. od roku 2012 a pokiaľ ide o spoluprácu s ďalšími obchodnými
spoločnonsťami, v pozadí ktorých vystupoval p. D., pričom spolupráca s predmetnými spoločnosťami
mala byť bezproblémová.

55. Správny súd preto dospel k záveru, že právny záver orgánov verejnej správy o vedomosti žalobcu
o jeho účasti na daňovom podvode je predčasný. Dôvody identifikované orgánmi verejnej správy ako
dôvody relevantné pre účely tzv. Axel Kittel testu budú musieť byť v ďalšom konaní v rámci rozhodnutia
vo veci, podrobne overené, hodnotené a následne jasne, jednoznačne a nezameniteľne vymedzené,
aby sa dosiahol relevantný stupeň konkrétnosti záverov orgánu verejnej správy v súvislosti s daňovým

podvodom (ak pôjde o právny dôvod, na základe ktorého daňovému subjektu nebude priznané právo
na odpočítanie DPH).
56. Správny súd zároveň poznamenáva, že nedôsledné diferencovanie (zo strany daňových orgánov)
medzi tým, či žalobca vedel alebo mal a mohol vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom, v prípade riadneho preukázania skutkových okolností preukazujúcich aspoň jednu

z už uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom podvode v daňovom konaní nemôže byť
dôvodom pre zrušenie rozhodnutí žalovaného a správcu dane (obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 131/2022 zo dňa 21. 11.2023, bod 52). Opačný
záver nevyplýva ani zo žalobcom poukazovaného rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžf/20/2016 zo
dňa 29.06.2017, v ktorom bolo konštatované nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí daňových orgánov.

Uvedené pochybenie daňových orgánov tak samo osebe nie je dôvodom pre zrušenie rozhodnutí
daňových orgánov, tým je primárne nepreukázanie vedomostnej zložky účasti žalobcu na daňovom
podvode.
57. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol oboznámený s pochybnosťami správcu dane v priebehu daňovej
kontroly, správny súd poukazuje na časový sled úkonov správcu dane v priebehu daňovej kontroly, tak

ako sú tieto v krátkosti zhrnuté v úvodnej časti tohto rozsudku a uvádza, že písomným oznámením
správcu dane zo dňa 14.02.2022, doručeným žalobcovi 23.02.2022, bol žalobca riadne, včas a v
náležitej kvalite oboznámený s dovtedajšími zisteniami a pochybnosťami správcu dane, ktoré v zmysle
predmetného oznámenia mali spočívať v zapojení žalobcu do tam uvedených obchodných reťazcov
poznačených daňovým podvodom. Žalobca na uvedené reagoval písomným vyjadrením, v ktorom

navrhol predĺženie lehoty na vyjadrenie k oboznámeniu. Uvedenej žiadosti správca dane rozhodnutím
zo dňa 03.03.2022 nevyhovel (voči dôvodom nevyhovenia tejto žiadosti žalobca nebrojil). Lehota na
vyjadrenie k oboznámeniu žalobcovi uplynula dňom 03.03.2022, pričom v tejto súvislosti žalobca ďalej
namieta, že protokol bol vyhotovený už 04.03.2022, teda jeden deň po uplynutí lehoty na vyjadrenie, čo
má zásadnú výpovednú hodnotu k tomu, ako reálne bola žalobcovi daná možnosť uplatniť svoje práva

podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku. Uvedenú námietku hodnotil správny súd ako špekulatívnu, keďže
žalobca svoje vyjadrenie v stanovenej lehote nepredložil.

V.Záver

58. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie

správcu dane vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení
s § 191 ods. 3 písm. a) SSP), a preto ich súd zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie (§
191 ods. 4 veta prvá SSP).
59. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane náležite a preskúmateľným spôsobom vymedziť
skutkové zistenia vyplývajúce správcovi dane z vykonaných dôkazov a tieto správne právne posúdiť pri

viazanosti správcu dane právnymi závermi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle
§ 191 ods. 6 SSP.
60. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2
SSP).

61. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Správny súd KE-6S/16/2023
v Košiciach
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia

rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho
súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V Košiciach dňa 13. marca 2025

Mgr. Michal Magur

predseda senátu
(sudca spravodajca)

JUDr. Tatiana Sabadošová

členka senátu

JUDr. Ing. Lenka Figulová
členka senátu